Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, January 23, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/11/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225203671
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1225203671.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.
Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. C., narodená
XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: D. B. C., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/
X, F., právne zastúpená: AK Neuschlová, s. r. o., so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava, IČO: 36 861

359, a otca: G. C., narodený XX.XX.XXXX, štátny príslušník Českej republiky, trvale bytom H. XXX,
I., Česká republika, právne zastúpený: JUDr. Michaela Kajabová, advokátka so sídlom Budovateľská
2, Bratislava, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti
uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. 11P/152/2025 – 24 z 15. decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti úpravy styku otca s maloletou m e n
í tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením súd na návrh matky maloletej A. B. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým na čas do
právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov k
maloletej na čas po rozvode vedeného pod sp. zn. 11P/127/2025 nariadil neodkladné opatrenie v znení :
maloleté dieťa A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Otec je oprávnený
predbežne sa stretávať s maloletou v prítomnosti matky v mieste jej bydliska v mesiaci december 2025

každý nepárny kalendárny týždeň v piatok od 17.00 hod. do 19.00 hod. a v sobotu od 10.00 hod. do
13.00 hod., počnúc mesiacom január 2026 každý kalendárny týždeň v piatok od 17.00 hod. do 19.00
hod. a v sobotu od 10.00 hod. do 13.00 hod. (výrok I.), vo zvyšnej časti návrh matky zamietol (výrok II.)
a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok III.).

1.1 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 18.11.2025 sa

navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, a to zverenia
maloletej do svojej osobnej starostlivosti na čas do rozvodu manželstva, a úpravy styku maloletej s
otcom tak, že otec bude oprávnený sa stretávať s maloletou dcérou každý párny týždeň v sobotu v
čase od 10.00 hod do 12.00 hod, a to v mieste bydliska matky za prítomnosti matky dôvodiac, že
má vážne obavy o bezpečie maloletého dieťaťa vzhľadom na skutočnosť, že otec sa dlhodobo správa
nepredvídateľne a jeho seriózny záujem o maloleté dieťa a realizáciu styku s maloletým dieťaťom je

nestabilný a zároveň vytvárajúci negatívnu konfrontáciu s matkou a psychický nátlak na matku, ktorá
na starostlivosť o maloleté dieťa bezprostredne po jeho narodení zostala úplne sama. Opakovane
žiadala otca, aby svoje plánované návštevy ohlásil aspoň týždeň vopred, keďže ona s maloletou rieši jej
motorický vývoj, chodí na pravidelné lekárske návštevy aj s maloletou dcérou aj so sebou, pričom musí
maloletú brať so sebou. Toto nie je ochotný akceptovať. Sporadicky sa matke ozve formou SMS, tlačí
na termín stretnutia s tým, že sa vie prispôsobiť, a následne nie je ochotný urobiť žiaden kompromis v

termíne a v čase, pričom matka má informácie od známych a spoločných kamarátov, ako aj priamo z
komunikáciesotcom,ženapr.vletebolprávevčasedohodnutéhotermínunavýletevBudapešti.Taktiežsa už stalo, že sa na termíne dohodli, obojstranne si to potvrdili formou SMS a následne o pár dní sa otec
ozval s požiadavkou na iný rozsah a tlačil na matku opätovne s komentárom. Matka sa opakovane snaží,
či už v priamej komunikácii s otcom pri jeho návštevách, ako aj v SMS-správach vysvetľovať mu potreby

maloletej dcéry, jej režim dňa, spôsob ako s ňou narábať ako s bábätkom. Z jeho reakcií má však obavy
o jeho reálnu schopnosť sa o maloletú dcéru postarať bez jej prítomnosti, resp. aj priamej asistencie.
Nátlakové správanie zo strany otca matka považuje iba za formálny záujem, keďže ešte počas žitia v
spoločnej domácnosti otec neprejavoval záujem ani snahu aktívne pomáhať matke so starostlivosťou o
maloleté dieťa. Zároveň opakovane nedodržiaval základné zásady bezpečnej manipulácie s bábätkom,

i napriek tomu, že bol prítomný v domácnosti, keď na osobnej návšteve obom rodičom inštruktorka
psychomotorického vývoja vysvetlila a názorne ukázala, ako s maloletou ako bábätkom narábať. Matka
vníma, že maloletá dcéra nie je zvyknutá na hlas, resp. prítomnosť otca a z toho dôvodu nepovažuje
za správne a vhodné, aby otec bol s maloletou dcérou výhradne sám počas realizácie styku, čoho sa
on v komunikácii s matkou domáha.

1.2 V konaní mal osvedčené, že na Mestskom súde Bratislava II je pod sp. zn. 11P/127/2025 vedené
konanie o návrhu matky na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Vo veci doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Na
informatívnom stretnutí rodičov konanom dňa 10.12.2025 rodičia uzavreli dočasnú dohodu ohľadom
úpravy styku otca s maloletou tak, že do konca mesiaca december sa bude otec stretávať s maloletou

každý druhý týždeň v piatok od 17.00 hod. do 19.00 hod. a v sobotu od 10.00 hod. do 13.00 hod. Od
mesiaca január sa bude otec stretávať s maloletou každý týždeň v piatok od 17.00 hod. do 19.00 hod.
a v sobotu od 10.00 hod. do 13.00 hod. Otec súhlasil s prítomnosťou matky počas styku s maloletou.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok maloletého dieťaťa a jeho rodičov na bezodkladnú úpravu práv a

povinností rodičov k maloletému dieťaťu podľa § 2 ods. 1, § 366 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, § 331 ods. 1, §
332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), článku 3 ods. 1
Dohovoru o právach dieťaťa a článku 5, § 24 ods. 5 zákona č. 36/2005 o rodine (ďalej len „ZoR“) a dospel
k záveru, že v predmetnej veci je splnený základný predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia.

1.4 Na vecné odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že matka styku otca s maloletou nebráni, ale
medzi rodičmi nastali nezhody ohľadom jeho pravidelného režimu a tiež rozsahu. Pokiaľ ide o návrh
matky v časti, v ktorej sa domáhala úpravy styku otca s maloletou, tak súd s poukazom na dohodu
rodičov uzavretú na informatívnom stretnutí dňa 11.12.2025 upravil styk v intenciách tejto dohody

a v prevyšujúcej časti návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd mal za to,
že pre udržanie vzájomných vzťahových väzieb medzi otcom a maloletou je pre tento moment a v
tomto štádiu konania postačujúce upraviť styk v uvedenom rozsahu, pričom je vhodné predbežnú
dohodu rodičov o úprave styku otca s maloletou zastabilizovať autoritatívnym rozhodnutím súdu, ktoré je
vykonateľné doručením. V ďalšom uviedol, že z návrhu je zrejmé, že maloletá sa fakticky v starostlivosti

matky nachádza, a preto vzhľadom na útly vek maloletej, ktorá má t. č. len 5 mesiacov, je plne
dojčená a (nielen) tým aj plne naviazaná na matku ako primárnu vzťahovú osobu, je v záujme maloletej
dočasne upraviť pomery a predbežne ju zveriť do osobnej starostlivosti matky aj súdnym rozhodnutím.
V tejto súvislosti súd konštatoval, že nariadením neodkladného opatrenia bude minimalizované riziko
destabilizácie rodinnej situácie dieťaťa.

2. Posúdiac odvolanie matky podľa jeho obsahu uznesenie vo výroku I. v časti úpravy styku
otca s maloletou napadla riadnym a včasným odvolaním matka maloletej prostredníctvom právneho
zastúpenia, viniac súd prvej inštancie, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP].

2.1Vodvolanídôvodila,žerozhodnutiesúdusazakladánaúčelových,nepreukázanýchazavádzajúcich
tvrdeniach otca, prezentovaných v rámci informatívneho stretnutia, ktoré sa konalo dňa 10.12.2025, bez
akéhokoľvek zohľadnenia stanoviska matky, že súd absolútne nezohľadnil zásadné výhrady matky voči

osobe otca, keď matka jednoznačne opísala absolútny nezáujem otca o maloletú, nepredvídateľnosť
jehosprávania,hrubosťanásilie,ktoréotecneváhalvočinejaplikovať,žezaceléobdobieotecneprejavil
ani formálny záujem o potreby maloletej, všetko, čo maloletá potrebovala od narodenia zabezpečiť,
zabezpečila a financovala matka zo svojich finančných prostriedkov a s pomocou svojich priateľov.Vyššiu mieru záujmu o maloletú zo strany otca matka eviduje od času, kedy bol otcovi doručený návrh
na rozvod manželstva. Faktom však je, že za prvých 5 mesiacov ju otec videl len 5 x, nie však z dôvodov
na strane matky, ale z dôvodu, že on sám o maloletú nejavil záujem.

2.2 V ďalšom namietala, že súd svoje rozhodnutie odôvodil len veľmi všeobecne, citujúc obsah návrhu
matky a zákonné ustanovenia CMP, CSP a Zákona o rodine, pričom svoje rozhodnutie o úprave
styku otca maloletou odôvodnil poukázaním na to, že v danom prípade sú splnené predpoklady na
rozhodnutie, keďže rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, a matka síce otcovi v styku nebráni, ale medzi

rodičmi nastali nezhody ohľadom jeho pravidelného času a tiež rozsahu. Matka nepredpokladala, že
na informatívnom stretnutí bude matka doslova tlačená do potvrdenia stanoviska ohľadom styku otca s
maloletou, pričom žiadne praktické aspekty tzv. modelu na skúšku neboli reflektované. Zo stany otca či
jeho právnej zástupkyne, a matka si dovolí konštatovať, že ani zo strany koordinátorky, neboli žiadnym
spôsobom reflektované informácie a skutočnosti, na ktoré matka poukázala tak v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ako aj v návrhu na rozvod manželstva.

2.3 Časová úprava údajne dohodnutého styku, nekorešponduje podľa názoru matky ani s režimom
maloletej, ktorá má aktuálne dva denné spánky v trvaní cca 2 hodiny a bdelé okno v trvaní cca 2 –
3 hodiny. Na dopoludňajší spánok sa ukladá spravidla medzi 9.00 hod. – 11.00 hod. a popoludňajší
spánok máva so začiatkom medzi 15.30 hod. – 16.30 hod., čas uloženia na spánok však závisí od času,

kedy ráno vstane. Je nemysliteľné a v rozpore so záujmom maloletej, aby matka, len z dôvodu, že otec
formálne deklaruje záujem o styk s maloletou vo veku, kedy je pre dieťa zachovanie a budovanie režimu
maximálne dôležité, režim menila a upravovala len preto, aby otec mal možnosť v súdom stanovenom
čase byť s bdelým dieťaťom. V zime, v čase zvýšenej chorobnosti matka absolútne nevidí zmysel, ba čo
viac, považuje to za rizikové pre maloletú, aby s ňou otec trávil akýkoľvek čas v obchodných centrách,

ktoré sú hlučné, presvetlené a málo vetrané. Matka rovnako v žiadnom prípade nevidí dôvod na to, aby
sa styk otca s maloletou realizoval v piatok, ako aj v sobotu každý týždeň, a to s odkazom na fakt, že
tak v slovenskej, ako aj v českej rozhodovacej praxi existuje ustálený názor, že styk dieťaťa s rodičom
by mal byť usporiadaný spravodlivo tak, aby obaja rodičia mali možnosť tráviť s dieťaťom aj voľné dni.

2.4Nazákladeuvedenéhozáveromnavrhla,abyodvolacísúdnapadnutéuznesenievčastiúpravystyku
otca s maloletou zmenil tak, že upraví styk otca s maloletou nasledovne: Otec je oprávnený stretávať
sa s A. B. C., narodenou X.X.XXXX za prítomnosti matky v mieste jej bydliska každý párny kalendárny
týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 12.00 hod.

3. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba – matka (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravnýprostriedokprípustný[§355ods.2a§357písm.d)CSP],postupombeznariadeniaodvolacieho
pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na
rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné (aj keď

nie zo všetkých matkou predložených dôvodov), a preto je potrebné uznesenie súdu prvej inštancie vo
výroku I. zmeniť postupom podľa § 388 CSP.

4. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

5. S prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia
i odvolacie argumenty matky bolo potrebné posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď
neodkladným opatrením upravil styk otca s maloletou A. B. v prítomnosti matky v mieste jej bydliska v
mesiaci december 2025 každý nepárny kalendárny týždeň v piatok od 17.00 hod. do 19.00 hod. a v

sobotu od 10.00 hod. do 13.00 hod., počnúc mesiacom január 2026 každý kalendárny týždeň v piatok
od 17.00 hod. do 19.00 hod. a v sobotu od 10.00 hod. do 13.00 hod. Posúdiac odvolanie matky podľa
jeho obsahu a jej návrhu odvolacích návrhov, výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie v časti zverenia
maloletej do osobnej starostlivosti matky, nebol odvolaním napadnutý, nakoľko bol vydaný v prospech
matky, a teda v zmysle jej návrhu, a preto nebol ani predmetom prieskumu odvolacím súdom v tomto

konaní.

6. Pokiaľ ide o námietku matky o nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnuprávnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa
26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu
hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo

zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil
nesprávnu právnu normu alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval,
a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

6.1 Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon
neustanovuje inak.

6.2 Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6.3 Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6.4 V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
6.5 Podľačlánku5ZoR,záujemmaloletéhodieťaťajeprvoradýmhľadiskomprirozhodovanívovšetkých
veciach,ktorésahotýkajú.Priurčovaníaposudzovanízáujmumaloletéhodieťaťasazohľadnianajmäa)
úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa
zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti,

ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a
citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na
rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a

s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

6.6 V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a

maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

6.7 V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 ZR. Dieťa má
teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu

nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má preto právo v primeranom rozsahu
podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a rodinné väzby
s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi.
Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa (čl. 3 Dohovoru
o právach dieťaťa). Dieťa oddelené od jedného alebo oboch rodičov má priznané právo udržiavať

pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa (článok 9
ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do
svojho súkromného života a rodiny a dieťa má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo
útokom (článok 16 Dohovoru o právach dieťaťa).

6.8 Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov
a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

6.9 Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná,
rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môžesúd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by
výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa
nímneprejudikujúprávaúčastníkovatretíchosôb.Niejekonečnýmrozhodnutím,lebojehoúčelomjelen

dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie
a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem,
alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže
rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok

nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu,
pričomjepotrebnéstarostlivoskúmaťvšetkydôsledky,ktorébymohlinastaťpreúčastníkanenariadením
neodkladného opatrenia.

6.10 Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie
posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému

záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade
osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste
rozhodnúť neodkladným opatrením.

6.11 Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa

vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah

súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010). Musí ísť
teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohli dôjsť k ťažko
napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmom maloletého dieťaťa.

6.12 V tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia boli osvedčené skutkové okolnosti, že

rodičia maloletej A. B. nežijú v spoločnej domácnosti, maloletá je vo veľmi útlom veku (t. č. 7 mesiacov)
a od narodenia sa nachádza vo faktickej osobnej starostlivosti matky a otec sa s maloletou stýka
v rozsahu, aby ich vzájomné citové väzby zostali zachované (hoc aj v stave, ktorý matka síce nepovažuje
za štandardný), teda nedochádzalo k ich utlmovaniu. Na Mestskom súde Bratislava II je pod sp. zn.
11P/127/2025vedenékonanieonávrhumatkynarozvodmanželstvaaúpravuvýkonurodičovskýchpráv

a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Vo veci doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté.

6.13 Dňa 10.12.2025 na informatívnom stretnutí rodičov, uzavreli rodičia dočasnú dohodu ohľadom
úpravy styku otca s maloletou tak, že do konca mesiaca december sa bude otec stretávať s maloletou
každý druhý týždeň v piatok od 17.00 hod. do 19.00 hod. a v sobotu od 10.00 hod. do 13.00 hod.. Od

mesiaca január sa bude otec stretávať s maloletou každý týždeň v piatok od 17.00 hod. do 19.00 hod.
a v sobotu od 10.00 hod. do 13.00 hod. Otec súhlasil s prítomnosťou matky počas styku s maloletou.

7. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia,
ako aj s obsahom odvolania matky a dospel k odlišnému záveru ako súd prvej inštancie, a síce že

v prejednávanej veci nebolo osvedčené, že je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletej
spôsobom navrhovaným matkou, v trvaní do právoplatného skončenia konania vedeného na súde prvej
inštancie pod sp. zn. 11P/127/2025. Nariadenie neodkladného opatrenia totiž prichádza do úvahy len
vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery účastníkov konania bezodkladne upravené alebo ak je obava,
že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, teda jeho účelom nie je riešenie otázky týkajúcej sa

starostlivosti o maloletú, pokiaľ na súde prvej inštancie prebieha konanie vo veci samej, v ktorom sa
rieši o. i. forma a rozsah starostlivosti o maloletú a v ktorom súd zisťuje skutočný stav veci na základe
aktuálne vykonávaného dokazovania. Neodkladné opatrenie súd vydá len vtedy, ak má osvedčené, že
riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo
keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o ochranu iných

dôležitých záujmov. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len
výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej úpravy pomerov. Odvolací súd
nemal za osvedčené, že by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa
maloletej, teda že by maloletá bola v akomkoľvek ohrození.7.1 Odvolací súd mal v konaní za preukázané, že obaja rodičia prejavili ochotu sa dohodnúť o úprave
styku s maloletou, čo vyplynulo aj zo zápisnice z informatívneho stretnutia rodičov (č. l. 21 spisu). Matka

síce v odvolaní namietala, že na informatívnom stretnutí bola doslova tlačená do dohody ohľadom styku
otca s maloletou, avšak k tomuto odvolací súd dodáva, že dohoda je zhoda medzi stranami, v ktorej sa
rodičiadohodnúnaúpravesvojichprávapovinnostívočidieťaťuvsúladesozáujmamidieťaťa.Akmatka
nesúhlasila s takouto dohodou a bola do nej ako ona tvrdí „tlačená“, nie je súdu zrejmé, prečo s ňou
nakoniec súhlasila a do zápisnice o informovanom stretnutí neuviedla žiadne svoje námietky k takto

dohodnutej úprave styku otca s maloletou. Odvolací súd zároveň namieta postup súdu prvej inštancie
pri nariaďovaní neodkladného opatrenia, nakoľko inštitút neodkladného neopatrenia v žiadnom prípade
neslúži na zastabilizovanie vzťahov medzi účastníkmi, na ktorých sa okrem iného dohodli.

7.2 V odvolaní ďalej matka namietala, že časová úprava dohodnutého styku, nekorešponduje s režimom
maloletej, ktorá sa na dopoludňajší spánok ukladá spravidla medzi 9.00 hod. – 11.00 hod., pričom

v odvolacom návrhu sama navrhovala úpravu styku každý párny kalendárny týždeň v sobotu v časovom
rozmedzí od 10.00 hod. do 12.00 hod., teda rovnako v čase, kedy má maloletá údajne zabehnutý podľa
režimu dopoludňajší spánok. V tomto sú pre súd tvrdenia matky nezrozumiteľné a protichodné, a tak pre
rozhodnutie o úprave styku otca s maloletou bude nevyhnutné najskôr vo veci samej ustáliť nielen to, aký
je skutočne denný režim maloletej, ale aj to, aké sú skutočné možnosti a schopnosti rodičov (vzhľadom

na ich pracovnú a inú zaneprázdnenosť a ochotu najmä otca maloletej sa s maloletou stretávať) fakticky
zabezpečiť styk otca s maloletou. Ak sa totiž maloletá nachádza v osobnej starostlivosti matky, ktorá
otcovi určitý rozsah styku s maloletou umožňuje, tak je v prvom rade na otcovi, aby zvážil, či jeho styk
s maloletou, v rozsahu, ktorý mu umožňuje matka, je pre neho dostatočný na zachovanie ich terajších
citových väzieb (do rozhodnutia vo veci samej po riadne vykonanom dokazovaní) alebo dostatočný nie

je a v takom prípade, aby v prvom rade on prejavil svoj záujem o úpravu styku s maloletou rozhodnutím
súdu (teda nie matka) podaním adekvátneho návrhu na súd. Tu si musí matka uvedomiť, že otca nie je
vhodné a vo svojej podstate ani možné ku styku s maloletou nútiť. Je to jeho právo a ak je z jej strany
porušované, je na ňom, aby sa pred súdom domáhal jeho úpravy.

7.3 Ak matka namietala správanie otca, ktorý podľa jej názoru nemá trpezlivosť na dieťa, nepozná denný
režim maloletej, nevie koľko má mesiacov a nevie s maloletou manipulovať, toto všetko samo osebe
nie sú dôvody na zamedzovanie alebo obmedzovanie styku otca s maloletou. Je v záujme maloletej,
aby matka otcovi jasne a zrozumiteľne vysvetlila denný režim maloletej, jej potreby, potrebnú hygienu
a starostlivosť, aby otec zručnosti a skúsenosti ohľadom starostlivosti o maloletú postupne a za matkinho

dohľadu nadobudol, výsledkom čoho bude komunikácia oboch rodičov bez konfliktných situácii.

8. Na základe uvedeného preto odvolací súd uvádza, že v tomto prípade sú dané podmienky a
predpoklady na zmenu nariadeného neodkladného opatrenia, s poukazom na vyššie uvedené. V danom
prípadesamatkadomáhalaneodkladnýmopatrenímdočasnejúpravypomerovnačasdoprávoplatného

rozhodnutia súdu, avšak odvolací súd vzhľadom na súčasnú situáciu medzi rodičmi nevidel potrebu
dočasnej úpravy pomerov do právoplatného rozhodnutia súdu. Ďalej bude prebiehať konanie vo veci
samej o návrhu matky na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu na čas po rozvode. V konaní vo veci samej bude vykonané riadne dokazovanie,
budú náležite zistené všetky rozhodujúce skutočnosti, obaja rodičia budú môcť dostatočne prezentovať

svoje návrhy a postoje a súd bude môcť vo veci meritórne rozhodnúť, sledujúc pritom primárne záujem
maloletého dieťaťa.

9. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutého výroku I. v časti úpravy
styku otca s maloletou postupom podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh matky na úpravu styku otca

s maloletou ako nedôvodný zamietol.

10. Odvolací súd záverom apeluje na oboch rodičov, aby sa v záujme zdravého vývoja maloletého
dieťaťa pokúsili v otázkach súvisiacich s jeho výchovou nájsť prijateľný spôsob ich vzájomnej
komunikácie, aby kooperovali vo veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa a veci riešili konštruktívne,

čím sa vyhnú konfliktom a nedorozumeniam, ktorých je maloleté dieťa účastné. Rodičia sú povinní
vynaložiť maximálnu snahu o vytvorenie pozitívneho priestoru maloletému dieťaťu pre jeho zdravý
psychický a fyzický vývin a vytvoriť mu vhodné podmienky, aby bolo spokojné, šťastné a pociťovalo lásku
zo strany oboch rodičov. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ si bez skutočne vážnychdôvodov jeden z rodičov osobuje právo rozhodovať o spoločnom dieťati prevažne sám, prípadne
svojím konaním upiera druhému rodičovi s rovnoprávnym postavením čas a priestor na stretávanie sa
s dieťaťom, je to prejavom nedostatku jeho rodičovských kompetencií, na ktorú okolnosť musí súd pri

svojom rozhodovaní o výkone práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu vo veci samej prihliadať.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko nešlo o rozhodnutie, ktorým sa
konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
v rozhodnutí vo veci samej.

12. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).