Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoCsp/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120292463
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:6120292463.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek
senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s. r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, zastúpeného splnomocnencom: Remedium
Legal, s. r. o., IČO: 53 255 739, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, proti žalovanému: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C., o zaplatenie 3.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Skalica č. k. 2Csp/64/2020-283 zo dňa 3. marca 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol, II. výrokom nepriznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d) zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 54a,
§ 100 ods. 1, § 101, § 103, § 565 zákona č. 40/164 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len
„Občiansky zákonník“), s poukazom aj na procesné ustanovenia § 255 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).

3. Okresný súd vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 1.4.2014 právny predchodca žalobcu
(Slovenská sporiteľňa, a. s.) uzatvoril so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere č. 5054682732, na
základektorejposkytolžalovanémuspotrebiteľskýúvervovýške10.600,-eur,ktorýsažalovanýzaviazal
splácaťvpravidelnýchmesačnýchsplátkachvovýške139,83eurpodobu120mesiacov,t.j.celkovomal

žalovanýzaplatiťsumu16.777,43eur.ZmluvnéstranysizároveňdohodliRPMNvovýške10,28%,ročnú
úrokovú sadzbu vo výške 8,90 %, konečnú splatnosť úveru 20.4.2024, splatnosť prvej splátky 20.5.2014,
splatnosť ďalších splátok vždy 20. dňa v mesiaci. Žalovaný bol výzvou zo dňa 28.1.2018 vyzvaný
na zaplatenie sumy vo výške 1.896,79 eur v dôsledku omeškania, pričom bol súčasne upozornený,
že v prípade ak neuhradí, je právny predchodca žalobcu oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
pohľadávky. Právny predchodca žalobcu dňa 1.3.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo

zmluvy vo výške 10.068,61 eur. Žalovaný bol dňa 18.12.2018 vyzvaný na úhradu sumy 11.144,05 eur,
nakoľko pohľadávka právneho predchodcu žalobcu bola splatná v celom rozsahu a žalovaný ku dňu
18.12.2018 bol v omeškaní so splácaním viac ako tri mesiace. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok
č. 0215/2019/CE medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou, a. s. a postupníkom spoločnosťou EOS
KSI Slovensko, s. r. o. vyplýva, že postupca postúpil ku dňu 22.3.2019 svoju pohľadávku, ktorá mu
vyplýva zo zmluvy č. 5054682732 zo dňa 1.4.2014 v celosti, spolu so všetkými úrokmi a ostatným

príslušenstvom. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok je zrejmé, že bola postúpená pohľadávka
voči žalovanému vo výške istiny 11.628,81 eur, príslušenstvo celkom v sume 2.758,98 eur, rozhodujúcimdňom je 22.3.2019. Z prílohy vyplýva dátum poslednej úhrady, a to dňa 27.2.2017, výška poslednej
úhrady 21,25 eur a dátum zosplatnenia 1.3.2018. Z listinného dôkazu „Prehľad úverového účtu“ vyplýva,
že poslednou zaplatenou splátkou predo dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (do 1.3.2018)

bola splátka zo dňa 27.2.2017 vo výške 21,25 eur, žalovaný sa tak dostal do omeškania so splátkou
za marec 2017.

4. Právne prvoinštančný súd uzavrel, že žalobe nie je možné vyhovieť. Mal preukázané, že zmluva
o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko

právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti
ako dodávateľ v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný mal v zmysle § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka postavenie spotrebiteľa, a z uvedeného dôvodu je na daný vzťah potrebné
aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Zároveň súd zmluvu o úvere posúdil
podľa príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. V konaní bolo preukázané, že na
základe zmluvy plnil právny predchodca žalobcu a poskytol žalovanému úver, žalovaný však riadne

neplnil v zmysle dohodnutých podmienok a predmetný úver nesplácal. Z uvedeného dôvodu ho právny
predchodca žalobcu vyzval na uhradenie nedoplatku na splátkach s upozornením, že ak nedoplatok
neuhradí, bude oprávnený žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Prvoinštančný súd bol povinný skúmať, či
pohľadávka žalobcu voči žalovanému nie je premlčaná a dospel k záveru, že pohľadávka je premlčaná.
Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaný neuhradil prvýkrát splátku, ktorá bola splatná

20.3.2017 s tým, že uvedené vyplýva z dôkazu „Príloha k zmluve o postúpení pohľadávok medzi
Slovenskou sporiteľňou a. s. a EOS KSI Slovensko, s. r. o. zo dňa 22.3.2019“. S poukazom na § 103
druhá veta Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého platí, že premlčacia doba začína plynúť odo
dňa zročnosti nesplatenej splátky (od 21.3.2017), pre ktorú došlo k predčasnému zosplatneniu úveru
v spojení s dátumom, kedy bola žaloba podaná na upomínacom súde, t. j. 28.4.2020, je nárok žalobcu

premlčaný a teda premlčané právo v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka nie je možné vymáhať.

5. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP
a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko z obsahu spisu zistil, že mu žiadne
nevznikli.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorým navrhol jeho zmenu vyhovením žalobe, resp.
jeho zrušenie a vrátenie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f),
h) CSP. Argumentoval tým, že sa nestotožňuje s právnym záverom okresného súdu, že premlčacia
doba začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky dňa 21.3.2017 a uplynula dňa 21.3.2020,

a keďže žaloba bola podaná na súde dňa 28.4.2020, podľa okresného súdu bola podaná po uplynutí
trojročnej premlčacej doby. Poukázal na § 565 Občianskeho zákonníka, ktorý umožňuje, aby sa veriteľ s
dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, môže veriteľ uplatniť právo na zosplatnenie celého
dlhu (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu, avšak
toto svoje právo môže uplatniť len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, v opačnom prípade toto

právo zaniká. Ak toto právo veriteľ uplatní, trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh,
začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu splatnosti celého
dlhu. Ak však veriteľ toto právo nevyužije a ďalšia splátka sa stane splatnou, potom toto právo zaniká
a vzniká mu až v prípade, ak dlžník nezaplatí ani túto, ďalšiu splátku dlhu. V posudzovanom prípade
bolo preukázané, že žalovaný bol v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v omeškaní s plnením

splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace (ako to vyžaduje § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Keďže
však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom
mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v posudzovanom prípade vyhlásená pre nesplnenie inej
splátky, než splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti bezprostredne predchádzala, t. j. v danom
prípade splátky splatnej dňa 20.2.2018. Pre všetky splátky, ktoré vyhláseniu mimoriadnej splatnosti

predchádzali, v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka plynie samostatná trojročná premlčacia
doba (napr. splátka splatná dňa 20.1.2018 by sa tak premlčala dňa 21.1.2021, splátka splatná dňa
20.12.2017 by sa tak premlčala dňa 21.12.2020, splátka splatná 20.11.2017 by sa tak premlčala
až 21.11.2020). Pre splátky splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (v prejednávanom prípade
splátky splatné od 20.3.2018 do 20.4.2024) plynie premlčacia doba od splatnosti splátky, pre nesplnenie

ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (t. j. splátky splatnej dňa 20.2.2018). Nesúhlasil
so záverom okresného súdu, že za „nesplnenú splátku“ je potrebné považovať prvú neuhradenú
splátku, a teda splátku splatnú dňa 20.3.2017 a od tejto splátky začala žalobcovi plynúť trojročná
premlčacia lehota. Takýto výklad § 565 Občianskeho zákonníka by v praxi znamenal, že niektorésplátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti by boli nepremlčané (napr. v prejednávanom
prípade splátky úveru splatné 20.5.2017, 20.6.2017, 20.7.2017, 20.8.2017, 20.9.2017, 20.10.2017,
20.11.2017, 20.12.2017, 20.1.2018 a 20.2.2018), avšak zostatok dlhu (splátky úveru splatné od

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, t. j. od 20.3.2018 do 20.4.2024) by už v ten istý moment bol
premlčaný, nakoľko by plynutie premlčacej doby pre splátky úveru splatné do budúcna bolo súdom
posunuté o takmer rok do minulosti. Uplatnený výklad druhej vety ust. § 103 Občianskeho zákonníka zo
strany okresného súdu predstavuje nezákonné skrátenie premlčacej doby o 12 (!) mesiacov, a zároveň
je v priamom rozpore s § 565 Občianskeho zákonníka, keďže právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre

nezaplatenie splátky so splatnosťou 20.3.2017 zaniklo splatnosťou nasledujúcej splátky dňa 20.4.2017
(poukaz na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 796/2016, uznesenia Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 9CoCsp/66/2020 a sp. zn. 2CoCsp/18/2021, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
15CoCsp/13/2020, uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/114/2017, uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 11Co/13/2018, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co 228/2016,
na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3CoCsp/6/2020, rozsudok Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. 11CoCsp/78/2020, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3CoCsp/30/2020 zo dňa
20.11.2020). Namietol, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nevysporiadal
so skutočnosťou, že splátky úveru splatné dňa 20.5.2017, 20.6.2017, 20.7.2017, 20.8.2017, 20.9.2017,
20.10.2017, 20.11.2017, 20.12.2017, 20.1.2018 a 20.2.2018 boli v prejednávanom prípade bez ohľadu
na súdny výklad druhej vety ust. § 103 Občianskeho zákonníka uplatnené v rámci plynutia trojročnej

premlčacej doby, nakoľko v prípade týchto splátok ide o splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej
splatnostiúveru,t.j.takésplátkyúveru,prektoréplynievzmysle§103vetaprváObčianskehozákonníka
samostatná trojročná premlčacia doba, odo dňa splatnosti tej ktorej splátky, pričom žaloba bola podaná
na súde dňa 28.4.2020 (a teda splátky splatné 20.5.2017, 20.6.2017, 20.7.2017, 20.8.2017, 20.9.2017,
20.10.2017, 20.11.2017, 20.12.2017, 20.1.2018 a 20.2.2018 nemôžu byť považované za premlčané,

nakoľko splátka splatná dňa 20.5.2017 by sa premlčala až 21.5.2020, splátka splatná dňa 20.6.2017 dňa
21.6.2020, splátka splatná dňa 20.7.2017 až 21.7.2020, splátka splatná dňa 20.8.2017 až 21.8.2020,
splátka splatná dňa 20.9.2017 až 21.9.2020, splátka splatná dňa 20.10.2017 až 21.10.2020, splátka
splatná dňa 20.11.2017 až 21.11.2020, splátka splatná dňa 20.12.2017 až 21.12.2020, splátka splatná
dňa 20.1.2018 až dňa 21.1.2021, splátka splatná dňa 20.2.2018 až 21.2.2.2021). Je zrejmé, že v

prípade, ak právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 2.3.2018, tak toto
svoje právo uplatnil v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky splatnej dňa
20.2.2018 (t. j. splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru bezprostredne predchádzala a pre
ktorej nezaplatenie mohol v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru), a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní

spotrebiteľa (žalovaného) s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Premlčacia doba pre všetky
splátky splatné po 20.2.2018 (splátky splatné od 20.3.2018 do konečnej splatnosti úveru 20.4.2024) tak
začala v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka plynúť odo dňa nasledujúceho po dni zročnosti
splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (v posudzovanom prípade
odo dňa 21.2.2018) a uplynula by najskôr dňa 21.2.2021. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa

28.4.2020 žalobca svoj nárok uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby a okresný súd vec
nesprávne právne posúdil. Pôvodný veriteľ využil svoje právo a vyhlásil mimoriadnu splatnosť podaním
zo dňa 2.3.2018, a to pre nesplnenie splátky splatnej dňa 20.2.2018, ktorá predstavuje „nesplnenú“
splátku v zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka, a od ktorej splatnosti plynie premlčacia doba pre
všetky splátky splatné do budúcna. Nestotožňuje sa so závermi súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých

podaním zo dňa 2.3.2018 došlo k uplatneniu práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka) pre nesplnenie splátky splatnej už dňa 20.3.2017. Uvedený výklad súdu
prvej inštancie je nesprávny, nakoľko veriteľ má pri splnení podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka možnosť kedykoľvek (za splnenia tých podmienok) uplatniť uvedené oprávnenie, pričom ho
môže využiť len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky a právo mu opätovne vznikne v prípade, ak

ani táto splátka nebude spotrebiteľom uhradená. Oprávnenie postupcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru (a uplatniť tak právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka) pre nezaplatenie splátky splatnej dňa
20.3.2017 (pre ktorú podľa názoru okresného súdu došlo k uplatneniu tohto práva) zaniklo v súlade s
§ 565 Občianskeho zákonníka splatnosťou ďalšej splátky úveru (20.4.2017) a jediná splátka, pre ktorú
podaním zo dňa 2.3.2018 mohol postupca vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, je splátka splatná dňa

20.2.2018 (nakoľko pre skôr splatné splátky toto oprávnenie v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka
zaniklo), za súčasného splnenia podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (t. j. omeškania
trvajúceho po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a upozornenia na možné uplatnenie práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka). Uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka a splnenie podmienokpodľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je podľa žalobcu potrebné posudzovať izolovane, avšak
okresný súd tieto ustanovenia neprípustne „zlúčil“, resp. druhú vetu § 565 Občianskeho zákonníka bez
bližšieho odôvodnenia na prejednávanú vec neaplikoval. Ak by mal zákonodarca úmysel, aby sa §

565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka malo vykladať tak, ako
uviedol súd prvej inštancie, potom by výslovne uviedol, že v prípade plnení zo spotrebiteľskej zmluvy sa
druhá veta § 565 Občianskeho zákonníka neaplikuje. Ak sa však druhá veta tohto ustanovenia aplikuje
na spotrebiteľské spory, potom žiadnym výkladom nemožno dospieť k záveru, že k uplatneniu práva
podľa § 565 Občianskeho zákonníka dochádza pre nesplnenie inej splátky, než tej, ktorá bezprostredne

predchádza uplatneniu tohto práva, nakoľko iný výklad je v priamom rozpore s druhou vetou § 565
Občianskeho zákonníka. Má za to, že pokiaľ § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyžaduje trojmesačné
omeškanie na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, v žiadnom ohľade to neznamená,
že by sa druhá veta § 565 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských sporoch nemala použiť. Znamená
to len tú skutočnosť, že ak by bolo toto právo využité skôr, než sa dostal spotrebiteľ do 3 mesačného
omeškania s platením splátok, bolo by využité v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (a takéto

uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka by tak bolo neplatné pre rozpor so zákonom).
Ak teda veriteľ uplatňuje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka v právnom vzťahu vzniknutom zo
spotrebiteľskej zmluvy, musí byť spotrebiteľ v 3 mesačnom omeškaní s platením splátok (ako vyžaduje
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), musí byť súčasne upozornený na možnosť uplatnenia práva
podľa § 565 Občianskeho zákonníka (ako vyžaduje ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), avšak

napriek tomu môže byť toto právo dodávateľom uplatnené v zmysle druhej vety § 565 Občianskeho
zákonníka len pre nesplnenie splátky, ktorá bezprostredne predchádza uplatneniu tohto práva, nakoľko
pre všetky skôr splatné splátky toto právo podľa druhej vety ust. § 565 Občianskeho zákonníka zaniklo.
Z uvedeného dôvodu pre všetky splátky, ktoré predchádzajú uplatneniu tohto práva plynie samostatná
trojročná premlčaciu doba od splatnosti tej - ktorej splátky (§ 103 veta prvá Občianskeho zákonníka) a

pre všetky splátky, ktoré nasledujú po uplatnení tohto práva plynie premlčacia doba od splatnosti splátky,
ktorá bezprostredne predchádza uplatneniu tohto práva, nakoľko v zmysle ust. § 565 Občianskeho
zákonníka nemohlo dôjsť k uplatneniu tohto práva pre žiadnu inú splátku dlhu.

7. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (akt. § 127 a § 365 CSP) a

že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP),
súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné
napadnutý rozsudku súdu prvej inštancie (I. výrok vrátane závislého II. výroku o náhrade trov) zrušiť (§
389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania bolo tu

posúdiť,čisúdprvejinštancierozhodolvovecisprávne,akI.výrokomžalobuzamietol(suma3.000,-eur,
úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.000,- eur od 23.3.2019 do zaplatenia), II. výrokom žalovanému
nepriznal nárok na náhradu trov konania, s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 1.4.2014 právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovenská

sporiteľňa, a. s. uzatvorila so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere č. 5054682732, ktorej predmetom
bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 10.600,- eur žalovanému. Žalovaný
sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 120 mesačných splátkach vo výške 139,83 Eur k 20.
dňu v kalendárnom mesiaci, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.5.2014, s konečnou splatnosťou
úveru 20.4.2024. V zmluve bol dohodnutý fixný úrok do splatnosti vo výške 8,90 % ročne, RPMN

10,28 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 9,19 %, celková čiastka spojená s úverom 16.777,43
eur. Listom zo dňa 28.1.2018 (čl. 149) vyzvala Slovenská sporiteľňa, a. s. žalovaného na úhradu
omeškaných splátok vo výške 1.896,79 eur v lehote 15 dní od doručenia výzvy vzhľadom na to,
že žalovaný nesplácal splátky úveru riadne a včas a zároveň žalovaného upozornila na možnosťvyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, v prípade neuhradenia dlžnej sumy. Podľa doručenky na čl.
258 zásielka označená RE 952876058 SK bola daná na poštovú prepravu dňa 5.2.2018 s tým, že
zásielka adresovaná žalovanému bola neprevzatá v odbernej lehote. Listom zo dňa 2.3.2018 (čl. 35)

Slovenská sporiteľňa, a. s. oznámila žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru k 1.3.2018
a vyzvala žalovaného na úhradu pohľadávky vo výške 10.068,61 eur do 15 dní. Podľa doručenky
na čl. 37-38 bola zásielka adresovaná žalovanému doručená uložením dňa 7.3.2018. Listom zo dňa
18.12.2018 (čl. 151) s označeným LC08BDS-9351 Slovenská sporiteľňa, a. s. vyzvala žalovaného na
úhradu splatnej pohľadávky 11.144,05 eur s upozornením, že v prípade jej neuhradenia je oprávnená

postúpiť pohľadávku na tretiu osobu (s tým, že je v omeškaní so splácaním viac ako tri mesiace).
Podľa kópie obálky (čl. 260) bola zásielka LC08BDS-9351 podaná na poštovú prepravu dňa 20.12.2018
a dňa 27.12.2018 bola vrátená s oznámením, že adresát (žalovaný) je neznámy. Zmluvou o postúpení
pohľadávok č. 0215/2019/CE zo dňa 22.3.2019 sa Slovenská sporiteľňa, a. s. ako postupca dohodla
so žalobcom ako postupníkom na odplatnom postúpení pohľadávok špecifikovaných v Prílohe č. 1
k zmluve, ktoré vznikli z bankových činností vykonávaných postupcom alebo v súvislosti s nimi. Listom

zo dňa 30.3.2021 (čl. 173) označeným LC09-10618 Slovenská sporiteľňa, a. s. oznámila žalovanému,
že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0215/2019/CE zo dňa 22.3.2019 postúpila pohľadávku
v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 5054682732 na žalobcu. Podľa kópie obálky (čl. 264) bola
zásielka označená LC09-10618 podaná na poštovú prepravu dňa 2.4.2019 a dňa 4.4.2019 bola vrátená
s oznámením, že adresát (žalovaný) je neznámy. Podľa Prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok

medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalobcom zo dňa 22.3.2019 (čl. 24) okrem iného vyplýva dátum
poslednej úhrady dňa 27.2.2017 vo výške 27,25 eur, dátum zosplatnenia 1.3.2018. Podľa čl. 7.6.1.
písm. a) Všeobecných obchodných podmienok na čl. 39-105 banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a Klient je povinný splatiť
Pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú určí Banka v oznámení o mimoriadnej splatnosti, ak je

Klient v omeškaní so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako 3 mesiace. Podľa doplnenia žaloby (čl.
253) žalovaný uhradil na poskytnutý úver sumu 4.499,56 eur, posledná úhrada dňa 27.2.2017 v sume
21,25 eur, zároveň žalobca uviedol, že žalovaná suma 3.000,- eur predstavuje iba časť neuhradenej
istiny (8.869,83 eur ako rozdiel poskytnutého úveru 10.600,- eur a úhrad žalovaného na istinu v sume
1.730,17 eur). Podľa výpisu z úveru žalovaného (na čl. 254-257) žalovaný vykonal poslednú úhradu dňa

27.2.2017 vo výške 21,25 eur.

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. V preskúmavanej veci založil okresný súd svoje rozhodnutie na právnom názore, podľa ktorého
pohľadávka žalobcu je premlčaná, keď mal preukázané, že žalovaný neuhradil prvýkrát splátku, ktorá

bola splatná 20.3.2017, pričom podľa § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka, platí, že premlčacia
dobazačínaplynúťododňazročnostinesplatenejsplátky(od21.3.2017),prektorúdošlokpredčasnému
zosplatneniu úveru v spojení s dátumom, kedy bola žaloba podaná na upomínacom súde, t. j. 28.4.2020.
S uvedeným právnym záverom sa odvolací súd nestotožnil a zamietnutie žaloby považuje za predčasné
s ohľadom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku.

13. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetnú úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle
§ 52 ods. 1 (a nasl.) Občianskeho zákonníka, keď v zmysle § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Ide o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú
medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a právnym predchodcom žalovaného ako
spotrebiteľom, pričom predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona
ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomvčasejejuzavretia,čonespochybnilanižalobca.Slovenská
sporiteľňa, a. s. ako právnická osoba poskytla v rámci svojho podnikania úver právnemu predchodcovi

žalovaného, ktorý nekonal v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Predmetom zmluvného
vzťahu bolo poskytnutie úveru, teda poskytnutie finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru.
Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
apovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľaapokiaľzmluvaobsahujetakétoneprijateľnépodmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah
medzi účastníkmi zmluvy ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských

úveroch. A to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d)
Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat
lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon o spotrebiteľských
úveroch, ako aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je
Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných ustanovení

Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

14. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať
a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného
práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno
len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

15. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať
účinky premlčania podľa § 100 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym

časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon. Ustanovenie
§ 101 Občianskeho zákonníka upravuje trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu. Občiansky zákonník
stanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď
sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba na súd (actio
nata).Trojročnápremlčaciadobaplynieododňa,keďsaprávomohlovykonaťpoprvýraz.Rozhodujúcou

skutočnosťou z hľadiska možnosti uplatniť právo na súde a začiatku plynutia (všeobecnej) premlčacej
doby je okamih splatnosti (zročnosti) záväzku (dlhu), ktorý je konkrétnym momentom, kedy je dlžník
povinný záväzok (dlh) splniť, a nie momentom, kedy je dlžník k splneniu iba oprávnený.

18. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

19. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

20. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy o splátkovom úvere
zo dňa 1.4.2014, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

21. Z citovaných ustanovení vyplýva, že veriteľ môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie
niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky

a že upozornil spotrebiteľa (dlžníka) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Znamená
to, že pokiaľ neuplynú oba časové úseky - tri mesiace od omeškania danej splátky a 15 a viac dní od
upozornenia - veriteľ nemôže požadovať splnenie celého dlhu. Prvýkrát je možné toto právo uplatniť
až po splnení týchto podmienok. V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zaviedol nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení

dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok,
že už uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v
postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia
práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenejlehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takého včasného
upozornenia je uplatnenie neúčinné (Jaroslav Krajčo: Občiansky zákonník pre prax, Eurounion, máj
2015, komentár k § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka).

22. Z hľadiska vzťahu medzi „trojmesačnou dobou" a „lehotou nie kratšou ako 15 dní", ktoré rámce
uvádza ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, zákonodarca výslovne neupravuje, či môžu
plynúť súbežne alebo či uvedená minimálne 15-dňová lehota môže začať plynúť až po uplynutí
trojmesačnej doby. Z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť

o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením omeškanej splátky
(§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Jednoznačným je iba to, že v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ
v omeškaní s plnením niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie práva po
upozornenídlžníka.Najvyššísúdzastávanázor,že15dňoválehotanaupozorneniespotrebiteľabymala
byť realizovaná ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, vychádzajúc z

charakteru upozornenia na možnosť zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka ho ešte odvrátiť.
Navyše pokiaľ uplatneniu tohto práva nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú zo skorších splátok.

23. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého
zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Zákonodarca

týmto zákonným ustanovením mienil modifikovať, aby sa pri strate výhody splátok počítala premlčacia
doba celého dlhu už odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, čo je v
súlade s cieľom, resp. zámerom inštitútu premlčania ako stimulácie veriteľa k včasnému uplatneniu jeho
práv podľa zásady vigilantibus iura scripta sunt (t. j. práva patria bdelým), ako aj snahy predchádzať v
konkrétnych prípadoch dôkaznej núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť tým k právnej istote

účastníkov občianskoprávnych vzťahov (sp. zn. 4Cdo/146/2008). Názor, že premlčacia doba zvyšku
dlhu plynie až od jeho splatnosti, teda po tom, čo veriteľ svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka
uplatnil (§ 563) by neprípustne umožňoval odsúvať začiatok plynutia premlčacej doby nečinnosťou
veriteľa, čo mu zabraňuje skutočnosť, že toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky (druhá veta § 565), čo je v súlade i s legitímnym podkladom vyplývajúcim z § 101

veta druhá Občianskeho zákonníka, že premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po
prvý raz. Z uvedeného ustanovenia tiež vyplýva, že premlčacia doba začína plynúť spätne od splatnosti
omeškanej splátky, čo má podstatu v právnej logike, keďže je nesporné, že veriteľ môže svoje právo
požadovať okamžité splnenie celého dlhu vykonať už na druhý deň po splatnosti splátky, pre ktorej
nesplnenie bol dlh zosplatnený. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v

ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vo všeobecnosti začne premlčacia doba plynúť prvý
deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej
sa stal splatným celý dlh. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101
Občianskeho zákonníka). Veriteľovi tým zostane na uplatnenie svojho práva na súde menej ako celé tri
roky všeobecnej premlčacej doby (§ 101 Občianskeho zákonníka), pretože tomu bráni práve znenie §

53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

24. Zákonodarca všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu nestanovuje absolútne, zákon v konkrétne
vymedzených prípadoch môže určiť i osobitnú premlčaciu dobu čo do okamihu začiatku jej plynutia,
ako aj čo do jej dĺžky, takýto zámer ale z § 103 a 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nie je možné

vyvodiť. Logická je i úvaha, že pripustením uplatnenia druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka aj v
spotrebiteľských vzťahoch by sa dĺžka premlčacej doby dostala do rozporu s už spomenutým § 101
Občianskeho zákonníka v neprospech veriteľa. Navyše premlčanie je právny inštitút, ktorý oslabením
subjektívneho práva veriteľa zvýhodňuje práve dlžníka ako porušiteľa zmluvnej povinnosti. Opačným
postupom by sme sa dostali do rozporu s princípom rovnosti v právach, práve ktorý princíp slúži

k bezprostrednému naplneniu účelu právnej úpravy, rešpektujúc tak i danosti požiadavky ochrany
slabšej strany v spotrebiteľských vzťahoch. Pri stanovovaní zákonných podmienok ochrany spotrebiteľa
- dlžníka, je totiž nutné dbať na vyváženosť právnej úpravy z hľadiska jednotlivých ústavných štandardov
vrátane princípu právneho štátu. Aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného
súkromného práva a postavenie spotrebiteľov je potrebné zohľadňovať, ochranu spotrebiteľov je nutné

interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek iné právne inštitúty. Prejavuje sa to potrebou zabrániť,
aby sa slabšia strana - spotrebitelia dostali do horšieho postavenia ako veritelia. V danom prípade ale
najvyšší súd nevidí legitímny dôvod, ktorý by takýto rozdielny prístup ospravedlňoval.25. Otázkou potom zostáva, kedy pre spotrebiteľské vzťahy, na ktoré dopadá ustanovenie § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba, keďže práva z týchto vzťahov sú premlčateľné.
V tejto súvislosti je predovšetkým potrebné ustáliť, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§

101 Občianskeho zákonníka), teda kedy najskôr mohol veriteľ úspešne podať žalobu na súd (R
17/2017). V tejto súvislosti najvyšší súd uvádza, že uvedené zákonné ustanovenie (okrem iného) sleduje
nielen dosiahnutie splatnosti celej pohľadávky veriteľa (dodávateľa) pri nesplnení povinností dlžníka
(spotrebiteľa) riadne a včas plniť dojednané čiastkové plnenia (splátky), ale aj vylúčenie tejto možnosti,
ak by bolo takéto porušenie iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov odo dňa omeškania

so zaplatením splátky. Následne ju dopĺňa tým, že podmienkou výzvy na zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, ktoré právo môže veriteľ uplatniť najneskôr do splatnosti nasledujúcej
splátky je, že veriteľ v zákonnej lehote nie kratšej ako 15 dní upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto
ustanovenia,ktorázačínaplynúťnasledujúcideňpotom,čoveriteľovi(dodávateľovi)vznikloprávopodľa
§ 565 Občianskeho zákonníka t. j. po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, bez
takéhoto včasného je uplatnenie neúčinné. Lehota, v ktorej musí byť toto právo uplatnené, je najneskôr

do splatnosti nasledujúcej splátky a veriteľ tak môže urobiť až po uplynutí lehoty troch mesiacov od
omeškania so zaplatením omeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka).

26. Vychádzajúc z uvedených teoretických východísk, ako i zo znenia na vec vzťahujúcich sa zákonných
ustanovení, najvyšší súd zastáva názor, že veriteľ mohol po prvý raz sa domáhať svojho práva prvý

deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky,
pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za súčasného splnenia upozornenia na možnosť
zosplatnenia. Práve tento deň je teda najskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§101
Občianskeho zákonníka), čo v danom kontexte znamená, že tento deň je aj začiatkom premlčacej doby
práva požadovať splnenie celého dlhu, čím sa naplní i zámer zákonodarcu, aby premlčacia doba pri

zosplatnení celého dlhu nezávisela od vôle veriteľa (§ 103 Občianskeho zákonníka), pozri rozhodnutie
NS SR sp. zn. 6Cdo/65/2021.

27. Z rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vyplýva, že právna otázka týkajúca sa výkladu ustanovenia
§ 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských vzťahoch a interpretácie

ustanovenia§103druhejvetyObčianskehozákonníkaboladovolacímsúdomvyriešenáprijatímjudikátu
publikovaného pod R 29/2023, ktorého právna veta znie: Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie
pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie
ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch,
v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý

deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej
sa stal splatným celý dlh (uznesenie sp. zn. 7Cdo/268/2020 – R 29/2023). Na tomto závere sa ustálila
aktuálna rozhodovacia prax dovolacieho súdu (por. 5Cdo/224/2021, 4Cdo/132/2021, 9Cdo/368/2021,
1Cdo/53/2021, 2Cdo/298/2021, 4Cdo/250/2021).

28. V nadväznosti na uvedené odvolací súd s poukazom na rozhodovaciu prax najvyššieho súdu
uvedenú v odseku 27 konštatuje, že nie je možné považovať za správny právny názor okresného súdu,
že v spotrebiteľských vzťahoch (tak ako v danej veci) premlčacia doba celého zosplatneného dlhu plynie
od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať predčasné splatenie (a
v tomto smere je možné prisvedčiť odvolacej argumentácii žalobcu).

29. V posudzovanej veci nemožno opomenúť, že predmetom konania je záväzok spotrebiteľa zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kde pôvodným veriteľom, s ktorým žalovaný dňa 1.4.2014 uzavrel ako
spotrebiteľ zmluvu, bola banka, ktorá k 22.3.2019 svoju pohľadávku voči žalovanému (zaplatenie ktorej
je predmetom tohto súdneho sporu tzv. zosplatnila a následne zmluvou zo dňa 22.3.2019 o postúpení

pohľadávok túto svoju pohľadávku voči spotrebiteľovi) bez jeho súhlasu ako svojho klienta postúpila na
žalobcu, t. j. na nebankový subjekt.

30. Predovšetkým je potrebné skúmať uzavretie dohody zmluvných strán, o tom, či veriteľ môže žiadať o
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (§ 565 Občianskeho zákonníka), tzv. strata

lehôt alebo strata výhody splátok, od ktorej je potrebné odlíšiť dohodu, že nezaplatením jednej zo splátok
nastala splatnosť celého zostatku dlhu, určeným dňom v tejto dohode, teda naplnenie konkrétnej dohody
a zákonom stanovených podmienok pre splatnosť celého zostatku dlhu (porov. rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 2658/2008, sp. zn. 33Odo/1630/2005).31. Nevyužitím práva veriteľa alebo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie ďalšej splátky, resp. do
jej účinného splnenia, nedochádza k splatnosti celého dlhu, ale platí naďalej pôvodné dojednanie o

splátkach(niesúdotknutédôsledkyomeškaniastouktorousplátkou).Totoprávovšakveriteľopäťzíska,
ak sa dlžník dostane do omeškania nezaplatením ďalšej splátky. Ak veriteľ riadne a včas svoje právo
neuplatnil, môže voči dlžníkovi požadovať naďalej len dohodnuté splátky.

32. Žiadosť veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky (§ 565 Občianskeho zákonníka) možno

charakterizovať ako jednostranný, adresovaný hmotnoprávny úkon, čo znamená, že v stanovenej
lehote musí byť dlžníkovi doručený (§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nestačí odovzdanie prejavu
na prepravu. Vzhľadom na kogentnú právnu úpravu nie je možné ani dohodou zmluvných strán
upravujúcich vzájomné doručovanie písomností, kogentnosť uvedenej hmotnoprávnej úpravy zmeniť.
Ak bola uzavretá zmluva písomne a keďže žiadosť veriteľa znamená zmenu pôvodne uzavretej zmluvnej
otázky splatnosti dlhu, je nutné aby aj žiadosť veriteľa pod sankciou neplatnosti bola písomná (§ 40 ods.

1, 2 Občianskeho zákonníka). Nejedná sa preto o informačný list veriteľa, ktorý by mal len informačný
charakter. Vyžaduje sa teda doručenie žiadosti o zaplatenie celej pohľadávky do splatnosti nasledujúcej
splátky. Ak došlo k realizácií platby dlžníka do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a táto platba
bola veriteľom prijatá skôr, ako bola dlžníkom doručená žiadosť o zaplatenie celej pohľadávky, došlo na
strane veriteľa k skonzumovaniu práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky. K strate možnosti požiadať

o splnenie celého dlhu a privodiť tak jeho splatnosť, dochádza aj vtedy, ak dlžník zaplatí omeškanú
platbu, a to i v prípade ak ešte nenastala splatnosť ďalšej splátky K splatnosti celej pohľadávky dochádza
až doručením žiadosti na zaplatenie celej pohľadávky (porov. Krajčo, J., Občiansky zákonník pre prax,
komentár, Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP, komentár, Bratislava : EUROUNION, 2015, 2476 s.).

33. Strata výhody splátok nenastáva priamo zo zákona, ale až v dôsledku uplatnenia práva veriteľom
(porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20Cdo/717/2008). Pritom platí, že zmluvné podmienky,
ktoré umožňujú vyhlásenie predčasnej splatnosti celého úveru z dôvodov, ktoré sú formulované príliš
široko, nejednoznačne a môžu byť zo strany veriteľa (banky) uplatnené svojvoľne, spôsobujú v zmysle
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 23. apríla 2015 vo
veci C-96/14 Jean-Claude van Hove proti CNP Assurances SA, požiadavka transparentnosti zmluvných
podmienok stanovená smernicou, nemôže byť obmedzená len na ich zrozumiteľnosť z formálneho a
gramatického hľadiska. Jednotlivé dôvody predčasného ukončenia zmluvy musia byť natoľko závažné,
aby odôvodnili tak zásadné následky pre spotrebiteľa, ako je stratu výhody splátok. Je preto úlohou súdu

preskúmať či možnosť predajcu alebo dodávateľa rozhodnúť o splatnosti celého úveru závisí od toho,
že si spotrebiteľ nesplnil povinnosť, ktorá je v spornom zmluvnom vzťahu podstatná, či sa táto možnosť
priznáva v prípadoch, v ktorých je takéto nesplnenie povinnosti dostatočne závažné z hľadiska doby
splácaniaúveruajehovýšky,čitátomožnosťpredstavujeodchýlkuodprávnychpredpisovuplatniteľných
v danej oblasti pri neexistencii osobitných zmluvných ustanovení a či vnútroštátne právo stanovuje

primerané a účinné prostriedky, ktoré spotrebiteľovi, na ktorého sa takáto podmienka uplatní, umožnia,
aby odvrátil účinky takejto splatnosti úveru (uvedené odznelo pri prerokovaní neprijateľných zmluvných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách iného subjektu Komisiou na posudzovanie podmienok v
spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zo dňa 28. júna 2017 a 12.
decembra 2017). Bez uvedenej kontroly nemôže obstáť záver súdu o zosplatnení dlhu v súlade so

zákonom. Odvolacia námietka žalobcu o nepreukázaní platného predčasného zosplatnenia dlhu bola
dôvodná.

34. V ďalšom konaní bude preto potrebné tiež posúdiť, či banka opodstatnene pristúpila k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti dlhu žalovaného a či bol pri tom dodržaný v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka

ustanovený postup a následne či ešte pred postúpením pohľadávky z banky na nebankový subjekt
žalovaný bol účinne vyzvaný bankou na zaplatenie celej splatnej pohľadávky. Následne bude potrebné
zistiť, či po tejto výzve žalovaný bol v omeškaní 90 dní, a či a kedy bolo žalovanému oznámené
postúpenie pohľadávky, pretože až od tohto momentu mu vzniká povinnosť plniť žalobcovi.

35. Vzhľadom na to, že v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno pritom postúpiť
pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu, alebo dohode s dlžníkom, pre klientov banky v §
92 ods. 8 zákona o bankách sú ustanovené ďalšie špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené pre
platné postúpenie pohľadávky banky na nebankový subjekt bez súhlasu klienta banky. Ustanovenie §92 ods. 8 zákona o bankách je špeciálnou právnou úpravou k všeobecnej právnej úprave postúpenia
v Občianskom zákonníku, ktorá má v zmysle zásady lex specialis derogat lege generali prednosť
pred ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ako vyplýva z § 92 ods. 8 zákona o bankách, súčasne

sa na postúpenie bankovej pohľadávky uplatňujú pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o
spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa §
17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase postúpenia pohľadávky, práva vyplývajúce
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to
neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o

prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona
alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo
pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne
splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. Predpokladom nadobudnutia práv žalobcu k pohľadávke Slovenskej
sporiteľne, a. s. voči žalovanému v celom jej rozsahu ako bola vymedzená v zmluve o postúpení, t. j.

pred termínom jej zmluvnej konečnej splatnosti, bolo teda riadne zosplatnenie záväzku v zmysle § 565
Občianskeho zákonníka za podmienok vyplývajúcich z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 92 ods.
8 zákona o bankách v spojení s § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch.

36.Vprípade,ženebolisplnenépodmienkypodľa§92ods.8,vetyprvejzákonaobankách,pripostúpení

bankovej pohľadávky na nebankový subjekt ide o postúpenie v rozpore so zákonom (zákon o bankách),
kedy postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zakázané. Išlo by teda
o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Je pritom potrebné mať na zreteli,
že prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde (§ 45 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), pričom podľa názoru súdnej praxe a v súlade s teoretickými poznatkami, prejav vôle voči

neprítomnej osobe je účinný od okamihu, keď sa dostane do sféry jej dispozície. Situácia sa posudzuje
objektívne a ak sa preukáže, že adresát mal možnosť s prejavom vôle sa oboznámiť, dochádza k
pôsobeniu tohto jednostranného právneho úkonu voči adresátovi bez ohľadu na to, či sa s ním adresát
skutočne oboznámil. Pri posudzovaní účinného doručenia výzvy banky z hľadiska dodržania postupu
ustanoveného v § 92 ods. 8 zákona o bankách bude preto potrebné posudzovať, či táto výzva (ne)bola

učinená (ne)platne a či sa (ne)dostala do sféry dispozície žalovaného.

37. Z hľadiska skutkového stavu vychádzajúc len zo zmluvy o postúpení pohľadávky súd prvej
inštancie napriek tomu, že vecne správnemu a zákonnému rozhodnutiu vo veci to muselo predchádzať,
neposudzoval či zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 22.3.2019 (ne)bola uzavretá za dodržania

zhora uvedených zákonných podmienok platnosti postúpenia pohľadávky banky na nebankový subjekt
bez súhlasu klienta banky, a či teda žalobca vôbec je aktívne vecne legitimovaný v tomto súdnom
spore, kde ako nebankový subjekt (postupník) proti dlžníkovi uplatňuje právo na zaplatenie dlhu z tejto
spotrebiteľskej zmluvy.

38. Potom, čo po predchádzajúcom posúdení (ne)dodržania zákonných podmienok na uplatnenie práva
podľa § 565 Občianskeho zákonníka ustanovených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka otázka
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore z hľadiska dodržania v § 92 ods. 8 zákona o bankách
ustanovených zákonných podmienok pre postúpenie posudzovanej pohľadávky na žalobcu bez súhlasu
žalovaného prípadne bude vyriešená kladne, bude potrebné zamerať dokazovanie aj smerom, či banka

pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ne)dala zadosť povinnostiam veriteľa ustanoveným
v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch (veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa

a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru), dôsledky porušenia ktorých sú ustanovené v § 11 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch (ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1,
nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom

bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver). Konkrétne ide o posúdenie, či veriteľ (ne)konal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1, teda či bol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.39. Súd prvej inštancie pochybil, keď predčasne uzavrel, že pohľadávka žalobcu je premlčaná, teda
vec nesprávne právne posúdil a následkom tohto pochybenia nevyhodnotil listinné dôkazy označené

v odseku 10 individuálne a aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi, a to postupom
podľa § 191 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov je zákonným právom súdu, na druhej strane však musí
tomu korešpondovať povinnosť riadne, presvedčivo odôvodniť svoju úvahu (§ 220 Civilného sporového
poriadku).

40. Procesné dokazovanie je objektívnym právom upravený postup občianskoprávneho súdu, ktorého
cieľom je získanie skutkových a niekedy i právnych poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci. Súd
ani nevyložil právne aplikačné úvahy, ktoré by ho viedli k podradeniu skutkovej podstaty pod príslušnú
právnu normu. Pričom práve konkrétna norma hmotného práva určuje základný rozsah dôkazného
bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Posúdiť
splnenie dôkaznej povinnosti v zmysle 132 a nasl. CSP možno práve iba v kontexte konkrétneho

predpisu hmotného práva s ohľadom na vyššie uvedené, čo však súd prvej inštancie podľa obsahu
odôvodnenia napadnutého rozsudku nevykonal.

41.Vtejtosúvislostidávaodvolacísúddopozornostiajčl.15ods.2CSP,nemážiadendôkazpredpísanú
dôkaznú silu, t. j. každý dôkaz (tak listina alebo znalecký posudok) má rovnocenné postavenie a

potencionál presvedčivosti. Zákonnú silu (tzv. váhu) prepisuje jednotlivým dôkazom sudca, a to podľa
pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie princípu voľného hodnotenia dôkazov.

42. Dôkazy súd hodnotí podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo (§ 132 OSP

znení platnom do 30.6.2016, § 191 CSP v znení účinnom od 1.7.2016). Pri hodnotení dôkazov súd v
zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz
hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Po skončení dokazovania teda súd
musí starostlivo zvážiť dôležitosť jednotlivých dôkazov, vykonať selekciu medzi nimi a prípadne vylúčiť
tie, ktoré pre rozhodnutie vo veci nemajú žiadny význam a zostávajúce dôkazy hodnotí z hľadiska

pravdivosti. Pričom pri hodnotení svedeckej výpovede je významné, ako sa svedok správal, ako sa jeho
výpoveď odchyľuje od tvrdení strán, či iných subjektov a hodnotí sa celková /ne/zaujatosť svedka. V
kontradiktórnom spore sa zásadne zmenil spôsob zadovažovania dôkazov, ktoré je zverené primárne
procesnej aktivite sporových strán.

43. Procesné dokazovanie je objektívnym právom upravený postup občianskoprávneho súdu, ktorého
cieľom je získanie skutkových a niekedy i právnych poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci. Súd
ani nevyložil právne aplikačné úvahy, ktoré by ho viedli k podradeniu skutkovej podstaty pod príslušnú
právnu normu. Pričom práve konkrétna norma hmotného práva určuje základný rozsah dôkazného
bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Posúdiť

splnenie dôkaznej povinnosti v zmysle 132 a nasl. CSP možno práve iba v kontexte konkrétneho
predpisu hmotného práva s ohľadom na vyššie uvedené, čo však súd prvej inštancie podľa obsahu
odôvodnenia napadnutého rozsudku nevykonal.

44. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

45. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne

o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

46. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

47. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazovvychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

48. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§ 234 ods. 2 CSP) musí mať náležitosti
uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež
s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky

kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel,
ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky,
vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie
súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2, je nepreskúmateľné.

49. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a

presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany; porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa strane
sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma
možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (i v rovine polemiky s jeho
dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

50. Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady
a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného
súdu I.ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v
tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho

uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod
odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za
účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

51. Odvolací súd poukazuje i na to, že obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94).

K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto
domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť
priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08).

52. S poukazom na uvedené potom možno uzavrieť, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní
pred odvolacím súdom. Prvoinštančný súd nevykonal ohľadom zvyšku nároku žalobcu na zaplatenie
žalovanej sumy dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Potom je neúčelné, aby celé
dokazovanie v danom smere od počiatku vykonával odvolací súd a tým nahrádzal činnosť súdu

prvej inštancie. Tu potom nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity
súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko
úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným
menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania a nie vykonávanie celého ťažiskového
dokazovania až na odvolacom súde, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou

platnosťou. Navyše v prípade, že žalovaný je spotrebiteľ a teda slabšou stranou v spore, prichádza do
úvahy § 295 CSP. Súd prvej inštancie sa pritom musí vysporiadať s celým predmetom konania t. j. so
žalovanou sumou i s príslušenstvom, a to ako s poukazom na jeho dôvodnosť čo do výšky, tak i čo do
dňa vzniku omeškania priznanej sumy.

53. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o celom nároku žalobcu, súc pritom
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku), opätovne
skúmať predovšetkým aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a za tým účelom splnenie podmienok platného
postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu, ako aj splnenie podmienok pre platnosťpredčasného zosplatnenia úveru, a to s prihliadnutím na § 11 ods. 2 prvú vetu v spojení s § 17 ods.
1 zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 92 ods. 8 zákona o bankách) a § 565 v spojení s § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, po zohľadnení a riadnom vyhodnotení založených listinných dôkazov, výsledky

vykonanéhodokazovaniavyhodnotiťvsúladesustanovením§191ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku.
Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí bude dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s
uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť
rozhodnutie je odrazom práva strany konania na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu

rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania, prezentovanými
aj v priebehu odvolacieho konania. Svoj právny záver súd zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v
danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné aj odvolacie
argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia
Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

54.Vzhľadomnauvádzanébolotedapotrebné,abyodvolacísúd,tuužpotombezpotrebyzaoberaniasa
ostatnouiodvolacouargumentáciou,preposúdenieveciužnepodstatnou,rozsudoksúduprvejinštancie
v napadnutom I. výroku, včítane závislého II. výroku o náhrade trov konania, s použitím § 389 ods. 1
písm. b), c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

55. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí

dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na
ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie v
napadnutej časti, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

56. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP), nakoľko nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej
inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

57. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).