Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2025

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 25T/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5724010045
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mariana Juríková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2025:5724010045.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou Mgr. Marianou Juríkovou na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 26.02.2025 v Martine v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., a C. B.,
nar. XX.XX.XXXX v Martine, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. C., t.č. bytom a súčasne adresa na doručovanie
písomností – E. XXX/X, F.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 09.09.2023 asi o 18.15 h v F. na ulici Budovateľská 757/4 v spoločnej chodbe na prízemí bytovky
fyzicky napadol G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, F. spôsobom, že obžalovaný A. B. ho
udieral päsťami do tvárovej časti hlavy a do temena hlavy, čím poškodenému G. H. spôsobil zranenia –
povrchovú ranu nad ľavým obočím o dĺžke 1 cm a škrabance na ramene a krku, pričom tieto zranenia
si nevyžadovali lekárske ošetrenie a nijak ho neobmedzovali v obvyklom spôsobe života, pričom počas
fyzického napadnutia obžalovaný A. B. kričal na G. H., že ho zabije, že dnes skončil, svojou rukou

s vystretým palcom si prešiel popod svoj krk, tento pohyb zopakoval približne 5-krát, a týmto konaním
u poškodeného G. H. vzbudil dôvodnú obavu o svoj život a zdravie,

t e d a

- dopustil sa verbálne na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti,

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,

č í m s p á c h a l

-prečinvýtržníctvapodľa§364ods.1písm.a)Tr.zák.vzneníúčinnomod06.08.2024(ďalejlenTr.zák.),
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. a podľa zásad uvedených v § 41 ods. 1 Tr. zák.
na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov a 14 (štrnásť) dní.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obžalovaného na výkon uloženého súhrnného trestu odňatia

slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušuje vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn.
1T/33/2023 zo dňa 12.01.2024, právoplatný dňa 12.01.2024, ktorým bol obžalovanému pre prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v znení účinnom do 06.08.2024 uložený trest

odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne sa zrušujú aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Súd podľa § 285 písm. c) Tr. por.

o s l o b o d z u j e

obžalovaného
C. B., nar. XX.XX.XXXX v Martine, trvale bytom C., adresa na doručovanie písomností C. XXX/XX, H.
I. C.

spod obžaloby

prokurátora Okresnej prokuratúry Martin č. 2 Pv 443/23/5506 zo dňa 12.01.2024, podľa ktorej mal
spáchať prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák. a prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. e) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že „dňa
09.09.2023 asi o 18.15 h v F. na ulici Budovateľská 757/4 v spoločnej chodbe na prízemí bytovky
fyzicky napadli G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, F. spôsobom, že obžalovaný A. B. ho udieral

päsťamidooblastihlavy,následneobžalovanýA.B.zakričalnasvojhobrataobžalovanéhoC.B.,abymu
pomohol, ten následne podišiel k G. H. a spoločne poškodeného päsťami udierali do tvárovej časti hlavy
a do temena hlavy, čím poškodenému G. H. spôsobili zranenia – povrchovú ranu nad ľavým obočím
o dĺžke 1 cm a škrabance na ramene a krku, pričom tieto zranenia si nevyžadovali lekárske ošetrenie
a nijak ho neobmedzovali v obvyklom spôsobe života, pričom počas fyzického napadnutia obžalovaný

A. B. kričal na G. H., že ho zabije, že dnes skončil, svojou rukou s vystretým palcom si prešiel popod svoj
krk, tento pohyb zopakoval približne 5-krát, aj obžalovaný C. B. počas fyzického napadnutia kričal na G.
H., že ho zabije, čo zopakoval 2-krát, počas konfliktu v úmysle fyzicky ublížiť obžalovaný C. B. hodil 2
kvetináče a drevenú skrinku po poškodenom G. H., trafil ho do oblasti rúk, pričom sa kvetináče a drevená
skrinka poškodili, a týmto konaním u poškodeného G. H. vzbudili dôvodnú obavu o svoj život a zdravie“,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal na Okresný súd Martin dňa 12.01.2024 obžalobu na
obvineného A. B. a C. B., u oboch pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a)

Tr. zák. a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. e) Tr. zák. na
skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.05.2024 prítomná prokurátorka predniesla obžalobu
s úpravou právnej vety aj právnej kvalifikácie konania obžalovaných tým spôsobom, že sa obvinení

dopustili spoločným konaním verbálne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti a spoločným
konaním sa inému vyhrážali smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, čím spáchali
prečin výtržníctva v spolupáchateľstve podľa § 20, § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prečin nebezpečného
vyhrážania v spolupáchateľstve podľa § 20, § 360 ods. 1 Tr. zák.

Na hlavnom pojednávaní súd umožnil obžalovaným urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v § 257 ods.
1 písm. a), b), c) Tr. por., prípadne ods. 4 Tr. por. a poučil ich o význame a následkoch vyhlásení podľa
§ 257 ods. 1 písm. b) a c) Tr. por. v rozsahu podľa § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr. por. Obžalovaný A. B.
po poučení urobil vyhlásenie, že je vinný zo žalovaného skutku, obžalovaný C. B. po poučení urobil
vyhlásenie, že je nevinný zo žalovaného skutku.Následne súd u obžalovaného A. B. postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr.
por. a formou otázok zistil, či obžalovaný rozumie tomu, čo troví podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za
vinu, či bol poučený o svojich právach, najmä práve na obhajobu, na slobodnú voľbu obhajcu a možnosť

radiť sa s obhajcom o spôsobe obhajoby, či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestnému činu, či
bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu a či sa
dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal
áno. Pretože súd nemal pochybnosti o vážnosti a určitosti prejavu obžalovaného pri odpovedaní na
jednotlivo položené otázky, s doporučujúcim stanoviskom prokurátora prijal vyhlásenie obžalovaného

o vine zo žalovaného skutku.

Súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného A. B., že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
ho uznal vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. (vzhľadom na oslobodenie obžalovaného C. B.
spod obžaloby prokurátora) na tom skutkom základe, že dňa 09.09.2023 asi o 18.15 hod. v F. na ulici

Budovateľská 757/4 v spoločnej chodbe na prízemí bytovky fyzicky napadol G. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XXX/X, F. spôsobom, že obžalovaný A. B. ho udieral päsťami do tvárovej časti hlavy a do
temena hlavy, čím poškodenému G. H. spôsobil zranenia – povrchovú ranu nad ľavým obočím o dĺžke
1 cm a škrabance na ramene a krku, pričom tieto zranenia si nevyžadovali lekárske ošetrenie a nijak
ho neobmedzovali v obvyklom spôsobe života, pričom počas fyzického napadnutia obžalovaný A. B.

kričal na G. H., že ho zabije, že dnes skončil, svojou rukou s vystretým palcom si prešiel popod svoj krk,
tento pohyb zopakoval približne 5-krát, a týmto konaním u poškodeného G. H. vzbudil dôvodnú obavu
o svoj život a zdravie.

SúdnezistilmalúzávažnosťkonaniaobžalovanéhoA.B.napoužitiešpecifickéhomateriálnehokorektívu

podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. v súvislosti s posúdením jeho konania ako prečinu výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. písm. a) Tr. zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1
Tr. zák. Podľa citovaného ustanovenia Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob
vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku
páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Závažnosť činu tak predstavuje materiálny korektív týkajúci

sa výlučne protiprávnych činov, ktoré vykazujú znaky prečinov, ktorý má napomôcť odlíšiť priestupky
od prečinov. Hranicou medzi priestupkom a prečinom je tzv. materiálny korektív. Materiálny korektív
je špecifikom trestného práva, ktoré má zabezpečiť dodržiavanie zásady „ultima ratio“ (trestné právo
a jeho sankcie majú byť až posledným možným prostriedkom dosiahnutia práva). Aby skutok bol
trestným činom, v danom prípade prečinom, je potrebné, aby boli naplnené tak formálne ako i materiálne

podmienky trestného činu. O prečine možno hovoriť iba ak sú konaním páchateľa naplnené tak formálne
podmienky prečinu, ako aj materiálna podmienka prečinu, t.j. jeho závažnosť, pričom musí byť v
prípade páchateľa vyššia ako nepatrná. Závažnosť je zadefinovaná ako taxatívny výpočet okolností
potrebných na posúdenie vymedzenia prečinu podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. Týmito okolnosťami sú
spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, miera zavinenia a pohnútka

páchateľa. V danom prípade súd poukazuje na okolnosti, za ktorých sa obžalovaný prečinu výtržníctva
a prečinu nebezpečného vyhrážania dopustil, t.j. po fyzickom napadnutí poškodeného, teda nebezpečné
vyhrážanie sa poškodenému bolo sprevádzané násilným konaním obžalovaného voči poškodenému, čo
u neho vzbudilo dôvodnú obavu z konania obžalovaného, ktorá skutočnosť zvyšuje stupeň závažnosti
činu obžalovaného a závažnosť súdeného skutku je tak vyššia ako nepatrná.

Obžalovaný A. B. má 4 záznamy v registri trestov. Prvýkrát bol odsúdený ešte ako mladistvý rozsudkom
Okresného súdu Čadca sp.zn. 3T/82/2016 zo dňa 12.09.2016, právoplatným dňa 12.09.2016 za prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.
zák., za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, výkon ktorého

mu bol odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok, v skúšobnej dobe sa osvedčil, hľadí sa naňho,
akoby nebol odsúdený. Následne bol odsúdený tiež ako mladistvý rozsudkom okresného súdu Žilina
sp.zn. 29T/77/2017 zo dňa 13.06.2018, právoplatným dňa 07.07.2018 pre prečin krádeže podľa § 212
ods. 1, ods. 2 písm. f) Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov (ktorý
vykonal dňa 02.11.2018 v ústave na výkon trestu pre mladistvých), ktorého výrok o treste bol zrušený

trestným rozkazom Okresného súdu Žilina sp.zn. 36T/125/2018 zo dňa 27.12.2018, právoplatným dňa
20.03.2019. Predmetným trestným rozkazom bol obžalovaný, rovnako ako mladistvý, uznaný vinným
zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm.
c), písm. f) Tr. zák., za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov,na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu pre mladistvých. Z výkonu tohto trestu bol
dňa 30.09.2020 podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Martin sp.zn. 2PP/38/2020, bola
mu určená skúšobná doba 4 roky a probačný dohľad 3 roky, zvyšok trestu odňatia slobody v trvaní

5 mesiacov a 23 dní mu bol nariadený dňa 02.04.2024 a tento si vykonal v ústave na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia dňa 16.12.2024. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu
Martin sp.zn. 1T/33/2023 zo dňa 12.01.2024, právoplatným dňa 12.01.2024 (vyhlásenie obžalovaného
o vine) pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo
výmere 5 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia. Trest vykonal dňa 23.06.2024.

Z lustrácie v evidencii správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaný má sedem záznamov
o priestupkoch, troch proti majetku (07.12.2016, 15.12.2016, 12.06.2022), dvoch proti občianskemu
spolunažívaniu(11.02.2018,11.01.2023),jednéhoprotiverejnémuporiadku(02.06.2021)ajednéhoproti
covidovým opatreniam (15.04.2021, rúško).

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd, zohľadniac aj všeobecné zásady ukladania sankcií podľa
§ 33a Tr. zák., vychádzal najmä zo zásad ukladania trestov upravených v § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., podľa
ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných

odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s

poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom
majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na
ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím
na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako

samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených
trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho

zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu, a teda musí byť úmerný spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným
z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v
ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému

sa prejavuje prvok represie (zabráneniu trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy
k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom, potencionálnym páchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov
spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na § 38 ods. 2 Tr. zák., t.j. na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosti
podľa § 36 písm. l) Tr. zák. (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) a dve
priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák. (spáchal viac trestných činov) a podľa § 37 písm. m)
Tr. zák. (bol už za trestný čin odsúdený).

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, súd trest ukladal s poukazom na
ustanovenie § 41 ods. 1 Tr. zák., t.j. ukladal úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa
vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný (skutkovú podstatu trestných činov kladúcich sa mu
za vinu obžalovaný spáchal jedným skutkom), čo v posudzovanej veci bol prečin výtržníctva podľa §

364 ods. 1 Tr. zák., teda v sadzbe až na 3 roky.

Nakoľko sa obžalovaný v posudzovanej veci skutku dopustil dňa 09.09.2023, teda skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin (vo veci Okresného súdu Martinsp.zn. 1T/33/2023 bol najskôr vydaný trestný rozkaz dňa 10.10.2023, ktorý bol obžalovanému doručený
dňa 24.10.2023), súd mu ukladal súhrnný trest odňatia slobody podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. podľa zásad
uvedených v § 41 ods. 1 Tr. zák., t.j. za zrušenia výroku o treste v rozsudku Okresného súdu Martin

sp.zn.1T/33/2023zodňa12.01.2024,právoplatnýmdňa12.01.2024,zasúčasnéhozrušeniaajvšetkých
ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Súd pri určení druhu a výmery trestu prihliadal na skutočnosť, že obžalovaný sa skutku v prejednávanej

veci dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, prihliadal
tiež na prevahu priťažujúcich okolností, ale zároveň prihliadal na skutočnosť, že obžalovaný tak
v prejednávanej veci ako aj vo veci Okresného súdu Martin sp.zn. 1T/33/2023 urobil vyhlásenie o vine,
vo vzťahu ku ktorému odsúdeniu súd ukladal súhrnný trest odňatia slobody. V posudzovanej veci
bol obžalovaný väzobne stíhaný, väzba u obžalovaného začala plynúť dňa 09.09.2023 o 19.30 hod.
a obžalovaný ju vykonával v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Žilina

až do 23.01.2024, kedy bol na základe príkazu sp.zn. 25T/3/2024 podľa § 79 ods. 1, ods. 4 Tr. por.,
teda so súhlasom prokurátora prepustený z väzby s tým, že ihneď nastúpi výkon nepodmienečného
trestu odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn.
1T/33/2023 zo dňa 12.01.2024, právoplatným dňa 12.01.2024. Trest odňatia slobody vo výmere 5

mesiacov uložený mu vo veci Okresného súdu Martin sp.zn. 1T/33/2023 obžalovaný vykonal dňa
23.06.2024. Následne obžalovaný vykonával zvyšok trestu vo veci Okresného súdu Žilina sp.zn.
36T/125/2018 a to od 23.06.2024 do 16.12.2024, teda v čase vyhlásenia rozsudku v prejednávanej veci
obžalovanýužbolprepustenýzvýkonutrestuodňatiaslobody.Vzhľadomnavšetkyuvedenéskutočnosti
tak súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov a 14 dní, ktorý trest obžalovaný

vykonal výkonom väzby v posudzovanej veci a výkonom trestu odňatia slobody vo veci Okresného súdu
Martin sp.zn. 1T/33/2023, pričom obžalovaného na jeho výkon podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradil do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný trest vykonával v ústave na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia a súd vzhľadom na závažnosť konania obžalovaného mal za to,
že v tomto ústave bude náprava obžalovaného lepšie zaručená.

O nároku na náhradu škody súd nerozhodoval, nakoľko túto si poškodený neuplatnil.

Pokiaľ ide o obžalovaného C. B., vzhľadom na vyhlásenie o vine obžalovaného A. B. súd vykonával
kontradiktórne hlavné pojednávanie vo vzťahu k otázke viny u obžalovaného C. B..

Obžalovaný C. B. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe,
nikomu sa nevyhrážal a ani nikoho nenapadol. Priznal, že mu vypadla z ruky skrinka, čo bola na
chodbe, do nikoho ju nehodil a je ochotný uhradiť škodu, ktorá tým vznikla. Konflikt medzi bratom A. B.
a poškodeným na chodbe presne nevidel, lebo tam bola tma, na chodbe nie je svetlo, bol už podvečer,

v čase, keď boli brat a poškodený vonku pred budovou, spal u brata v byte na treťom poschodí, niekto
kričal jeho meno, a že brat sa bije. Zišiel preto na prízemie a videl, ako sa brat bije s poškodeným pánom
H., on ich iba rozbraňoval, konfliktu sa nezúčastnil tým, žeby sa zapájal do bitky. V tom čase tam boli
prítomní C. H., jeho priateľka G. H. (t.č. Hajduková) a nejaké osoby od poškodeného, ktoré nepoznal.
Predkonfliktombolisbratomnajarmoku,tampopíjali,potomzaspal.Nebolatmataká,abyvôbecnevidel

priebeh konfliktu, poškodený stál pri stene a brat bol pri ňom, trhali sa. Brata ťahal od Králika preč,
rozbraňovanie bolo úspešné, pretože brat potom išiel späť do bytu. Aj jeho niekto udrel, nevedel kto
kvôli horšej viditeľnosti a bolo tam viacero ľudí, vtedy zobral do ruky skrinku, ale oproti nemu stála jeho
priateľka a ako ho stiahla za ruku, tak mu skrinka spadla. Nikomu sa nevyhrážal, nikoho neudrel, ešte
som kričal na brata, aby prestal. Ostatní ľudia sa do konfliktu nezapájali, nadávali na brata, že čo robí

pod vplyvom alkoholu. Po jarmoku sa v bratovom byte okrem neho nachádzal brat, bratova žena J. K.,
jeho priateľka G. J.. C. H. je bratov sused.

PoškodenýG.H.nahlavnompojednávaníuviedol,ževdeňskutkuprišielzpráce,boljarmokvTuranoch.
Pred vchodom do domu čakal na svoju ženu, neter a švagrinú. Keď okolo neho prechádzal obžalovaný

A. B. s kamarátom, tak sa k nemu bez konfliktu A. otočil a pýtal sa ho, čo má za problém, začal naňho
útočiť, mal snahu ho udrieť, ale kvôli stavu opitosti toho ani v podstate nebol schopný, pričom sa mu
v tom snažil zabrániť aj jeho kamarát. Konflikt teda začal pred bytovkou, potom sa preniesol do vchodu
bytovky, kde naňho obžalovaný A. útočil, vyvrcholilo to tým, že A. volal na svojho brata, vytrhol sa svojmukamarátovi a vybehol hore na poschodie a po nejakej chvíli zbehli po schodoch najskôr obžalovaní
A. a C., a neskôr ich priateľky. V ten moment mal pocit, že ho napadli obidvaja, čo aj uviedol pred
vyšetrovateľom v deň konfliktu, ale na druhý deň začal nad tým premýšľať, nakoľko nebol opitý, niektoré

veci mu logicky nesedeli, napr. že ho nemohol udrieť z ľavej strany, keď bol celý čas na pravej strane.
V chodbe nefungovalo osvetlenie, vidíte siluetu, ale neviete dobre rozoznať konkrétnu osobu, tú bolo
možné rozoznať len po hlase, bolo tam veľa kriku. Ľudovít pokračoval v útoku, ale nevládal, hlavne kričal,
nadával, snažil sa ho udrieť, boli tam nejaké vyhrážky. Obžalovaný C. tiež kričal "Čo je, čo sa tu deje?".
Bránil sa aj pred ním, lebo predpokladal, že ho aj on napáda, ale s odstupom času zistil, že ho vlastne

iba pritlačil ku stene a kričal " Čo sa deje, čo je za problém?" a obžalovaný C. bol opitý, nevedel hneď
zistiť, aký je priebeh situácie. Po celý čas čo nevedel, čo sa deje, ho obžalovaný C. B. držal pri stene, čo
bolo asi minútu a potom sa dohadoval so svojou ženou, dohovárali mu, bratovi hovoril, nech ide hore.
Obžalovaný A. mu pripadal dezorientovaný, čomu zodpovedalo aj jeho konanie, behal von a dnu a začal
naňho vykrikovať, ale najmä v čase, keď ho priateľka už tlačila smerom hore do bytu. Poškodený uviedol,
že si myslí, že preto, lebo obžalovaný A., keď už v konflikte nemohol pokračovať fyzicky, tak sa snažil

aspoň slovne - že zavolá chlapcov, dneska si skončil, zabijem ťa. Nehovoril to naraz, ale postupne a
urobil aj ten pohyb rukou pri krku, taký ako z filmov. Vo vzťahu k obžalovanému C. B. poškodený uviedol,
že obžalovaný C. nemal snahu bratovi v konflikte pomáhať, hoci si to najskôr myslel, napr. si myslel,
že chcel doňho hodiť skrinku z chodby, ale potom, čo mali spolu konfrontáciu a vypočul si Marekové
slová, tak sa mu logickejšia zdala verzia, že tú skrinku len hodil o zem, pretože si nevie predstaviť, ako

by Marekova 40 kilová priateľka ho dokázala udržať, aby tú skrinku nehodil. Vtedy bol presvedčený,
že naňho útočil aj C., ale s odstupom času je toho názoru, že C. sa snažil tú situáciu hlavne pochopiť,
lebo bolo na ňom vidno, že je dezorientovaný a snažil sa nejako konflikt ukončiť. Napadol ho A., celý
ten deň, celý ten priebeh, bol presvedčený, že aj C., ale teraz je presvedčený, že C. tam išiel iba brániť
svojho brata, lebo jedinú ranu, čo mal spôsobenú úderom, tak bola na ľavej strane, preto si myslel, že

ho udrel C.. Je mu len ľúto, že to došlo pred súd, lebo hlavne jeho manželka mala silnú obavu, že to
bude pokračovať.
Na otázky prokurátorky poškodený uviedol, že pred bytovkou bol v čase konfliktu pri obžalovanom A.
prítomný C. H.. Vo vchode bol pritlačený ku stene tvárou C. B., on to vtedy chápal tak, že naňho útočí,
ale neskôr potom si uvedomil, že C. ho len držal. Pravdepodobne si myslel, že útočí na jeho brata alebo

niečo také, lebo inak si to nevie vysvetliť, lebo keby ho chcel napadnúť, tak ho napadne, tak ho udrie.
Zo dva dni bol presvedčený, že C. od zlosti chytil skrinku aj s kvetináčmi a snažil sa to doňho hodiť. Ešte
predtým nad tým rozmýšľal a po rekonštrukcii si uvedomil, že videl C., že jedna postava na ňom visela,
druhá postava na ňom visela a hádali sa, ale C. sa už nehádal s ním, ale sa hádal s nimi, ich konflikt
skončil. Ľudovít už bol v tom čase do bytu svojou priateľkou vytlačený. C. sa hádal so svojou priateľkou

a ešte s niekým, kto tam bol, naraz zdvihol skrinku a hodil ju, najskôr myslel, že ju hodil do neho. Ale
je uveriteľnejšie, že ju hodil o zem, lebo stál od neho ozaj kúsok, aj menej zdatný človek by ju dokázal
ten kúsok dohodiť a neverí, že by mu v tom zabránila manželka, ktorá mala 40 kg, myslel si, že len kvôli
tomu, že tam bola manželka, že ju bránil, ale potom neskôr, keď si to premietal, myslí si, že z nejakej
neznámej pohnútky, ale tá už nemala s nim nič spoločné, hodil tam skrinku o zem, ale to už konflikt

neprebiehal. Už išiel do svojho bytu, ešte predtým, ako odomykal, sa otočil, lebo videl, že sa hádajú,
či sa to netýka aj neho a vtedy C. zdvihol skrinku, a hodil ju o zem. Chytil to, ako to dvíhal, sa to už
prevracalo, ale to sa už konfliktu netýkalo, to sa týkalo jeho a reakcie na tých ľudí, čo tam boli s ním. Na
druhý deň jeho priateľka prišla, že ju to mrzí, že rozbili kvetináče. Ďalej poškodený uviedol, že na políciu
volala jeho neter L. E.. Švagriná sa volá takisto L. E., bola tiež prítomná, oni boli vonku, báli sa vojsť

dnu do bytovky. C. B. vošiel iba do chodby, nevošiel ani cez polku chodby, lebo by sa zasvietilo svetlo.
Z vonkajšieho priestoru vidno do chodby, je tam okno, bola tma. Vedel, kto je C., ale tí, čo boli vonku,
nevie. C. H. sa snažil A. dohovoriť, a potom odišiel, keď videl, že to nemá význam. Neter a švagriná
nebývajú v tej bytovke.
Na otázky obhajcu poškodený uviedol, že sa mu vyhrážal A., konflikt na chodbe trval približne minútu

a pol, nebolo to viac ako dve minúty. C. B. sa mu nevyhrážal, na začiatku si ich trochu pomýlil, lebo vlasy
majú podobné a keď kričal zabijem, si to zle vysvetlil, nekričal to C., kričal to A.. C. sa hádal v jednom
rohu so svojou priateľkou, A. bol vytláčaný svojou priateľkou zo schodov a prišlo to zo schodov, on tak
nezrozumiteľne kričal tie otázky, čo je tam za problém, že to na začiatku vnímal ako útok na jeho osobu,
ale keď niekto na vás kričí: „čo tu je za problém“, tak to vnímate ako útok, ale neskôr pochopil, že C.

sa pýta, že sa chce zorientovať v celej tej situácií, lebo bolo na ňom vidno, že došiel dole, tón hlasu mu
evokovalnapadnutie,alekeďsitoneskôrvkľudepremyslel,nebolotonapadnutie,bolotolenzisťovanie,
čo je za problém. Zo strany C. to chápal ako svojské zisťovanie situácie. V čase konfliktu to aj zo strany
C. vnímal ako konfliktnú situáciu podľa tónu hlasu a preto, že mu bolo zle rozumieť. Ale nemal pocit, žeby sa mu vyhrážal a aj teraz má istotu, že sa mu nevyhrážal, ale v tom čase, mal ten pocit, ale teraz má
istotu, že nie. Dôvodnú obavu z konania C. B. nemal, bol práveže rád, lebo videl, že ich neskôr berie
hore, dával im povely, aby išli hore, že to tam rozpúšťal, už potom tá jeho žena bola taká organizátorka,

že to tiež hore tlačila. Takže nemal obavy a ani nemá z jeho strany obavy.

Svedkyňa H. M. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v predmetnom bytovom dome býva jej mama.
Volala jej sestra, že sa v bytovke strhla bitka, nech príde po súrodencov. Keď prišla, tak v strednej chodbe
bolo strašne veľa ľudí z bytovky, bola tma, videla C., ako berie A. hore schodmi. Nevidela žiadne údery,

alebo napadnutia, nepočula žiadne vyhrážky. A. aj C. B. pozná z videnia.

Svedkyňa L. E., sestra manželky poškodeného, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že boli s dcérou
a vnučkou u poškodeného na návšteve, stáli pred bytovkou, z bytovky v podnapitom stave vyšiel
obžalovaný A. B., asi s druhým obžalovaným, čo jej hovorila jej sestra, manželka poškodeného.
Obžalovaný A. napádal poškodeného, druhý prítomný muž sa mu v tom snažil zabrániť. Neskôr sa

presunuli do chodby v bytovom dome, tam bola tma, tam nevideli, kto koho bije, počuli len hluk. Potom
dcéra volala policajtov, zakričali, že volali policajtov, na čo A. B. s druhou osobou vybehli hore schodmi sa
schovať do bytu. Potom z chodby vyšiel poškodený, mal krvavé tričko, rozbité obočie, ktoré mu krvácalo.
Pri konflikte pred bytovým domom okrem obžalovaného B. A. a osoby, ktorá bola s ním, boli na mieste
konfliktu prítomní len švagor H., jeho žena, a jej dcéra L. E..

Na otázky obhajcu obžalovaných svedkyňa uviedla, že nevie, či druhým útočníkom bol C. B., nepozná
ho, možno to bol on, útočníci boli v tielkach, boli opití, tackalo a motalo ich. Vonku trval konflikt asi
10 – 15 minút, v chodbe asi tiež 10 minút, porozbíjali veci, ktoré boli na chodbe. V chodbe bola tma,
preto nevie, či poškodeného v chodbe bili obaja alebo len jeden. Vyhrážky poškodenému počula len zo
strany obžalovaného A. B.. Druhá prítomná osoba sa snažila bitke zabrániť. V čase konfliktu v chodbe

sa nachádzala vonku pred vchodom do bytovky, v chodbe bola tma, sestra sedela tiež pred vchodom,
z chodby bolo počuť hluk, rozbíjanie, potom vyšiel von zranený švagor. V chodbe nie je svetlo. Bitku
dnu len počuli, báli sa vstúpiť dnu.
Na otázky prokurátorky svedkyňa uviedla, že počas konfliktu vonku nebol v chodbe nikto prítomný, len
niektoríľudiasadívalicezokno.Počaskonfliktuvnútrivchodberovnakonebolniktoprítomný,nachodbu

sa ide schodiskom, ktoré bolo v tom čase osvetlené a ak by po ňom niekto zišiel, tak by to z vonku videli
aj počuli. Zranenie poškodený podľa jej názoru utrpel počas konfliktu v chodbe bytového domu.
Na otázky obžalovaného C. B. svedkyňa uviedla, že si nie je istá, či prítomný obžalovaný C. B. bol
prítomný pri konflikte pred bytovým domom, osobne ho nepozná. Podľa výzoru sa jej aj zdá, že by to
mohol byť on, ale jej sa všetci Rómovia zdajú rovnakí. Nepozná z bytovky žiadne osoby, ani C. H..

Svedkyňa G. J. (predtým Kubalová), priateľka obžalovaného C. B., na hlavnom pojednávaní uviedla, že
boli na návšteve u A., A. s C. popíjali, potom išli pozrieť na jarmok. Keď sme sa vrátili z jarmoku, dali
si fľašku a C. si išiel ľahnúť spať a Ľudo so susedom C. H. išli vonku. Vonku nevie, čo sa stalo, len A.
pribehol do bytu a povedal: „C., ty tu spíš a mňa vonku bijú!“ C. vybehol dolu za Ľudom, že čo sa tam

deje a A. s pánom poškodeným sa trhali navzájom za tričká, naťahovali sa. C. ich od seba oddeľoval
a volal A. hore. Veľa v chodbe vidno nebolo, bol už podvečer, svetlo tam nefunguje, na chodbe bolo
veľa ľudí, podľa svedkyne okolo 30 – 40 ľudí. Pri potýčke C. niekto zozadu udrel, C. chytil poličku, ona
stála pred ním, nevie asi ju od nervov chytil, ale sa mu vyšmykla a spadla na zem. Potom vyšli hore do
izby, Ľudo si ľahol do postele, že ide spať, ale prišli policajti. Podľa jej názoru, pričom bola na chodbe

prítomná v čase incidentu, nepadli žiadne vyhrážky a pokiaľ ide o tú bitku, tak sa iba naťahovali za tričká,
Ľudo viacej padal, ako stál na nohách, mal vypité.
Na otázky obhajcu svedkyňa uviedla, že počas incidentu v chodbe nevidela, že by došlo k nejakému
úderu, ani jeden z obžalovaných poškodeného neudrel, nepočula vyhrážku zo žiadnej strany. Už nevie
presne, čo držal C. v ruke, či skrinku alebo poličku, ale tá sa mu vyšmykla a spadla na zem. Nebola si

istá, či bol C. H. počas konfliktu prítomný na chodbe.
Na otázky prokurátorky svedkyňa uviedla, že nevie, kto volal políciu, svedkyňu L. E. nevidela na mieste
konfliktu, dnes ju prvýkrát videla pred pojednávacou miestnosťou. Z chodby, kde sa odohral konflikt,
nebolo vidno von, nakoľko sa z tejto chodby von z bytového domu vychádza ešte cez jednu chodbu.
Schodisko nebolo osvetlené, je tam síce okno, ale bol podvečer, keď chceli zísť dole schodmi, museli

si svietiť telefónmi. Vonku pri konflikte nebola.

Svedok npráp. F. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že asi pred rokom boli vyslaní operačným
strediskom na preverenie oznámenia do mesta Turany na ubytovňu na ul. Budovateľov, kde mala byťnejaká osoba napadnutá ďalšími osobami, obvinení boli zaistení na mieste, eskortovaní na oddelenie
ku ďalším úkonom. Na vec si už v podrobnostiach pre odstup času nespomínal. Rovnako vypovedal
aj svedok N. C. N..

Svedkyňa G. K., priateľka obžalovaného A. B., na hlavnom pojednávaní uviedla, že v deň incidentu boli
na jarmoku, priateľ s bratom C. veľa popili, priateľ A. po príchode z jarmoku išiel s C. H. do obchodu,
asi o päť minút sa vrátil C. H., povedal, že priateľ A. je dole, že sa bijú. Všetci utekali dole, ona, pani H.
a pani H.. Skôr sa tam kričalo na chodbe, trhali sa, bolo tam zlé osvetlenie. Bolo to rýchle, bolo tam veľa

ľudí. Potom prišli policajti, predtým ešte priateľ išiel hore do bytu, kde zaspal. Možno tak na 15 minút až
pol hodinu. Bolo tam veľa policajtov, zobrali priateľa, hádali sa tam ešte dve rodiny.
Na otázky obhajcu obžalovaných uviedla, že v čase, keď sa C. H. vrátil, že sa dole bijú, C. B. spal u pána
H.. Po chvíli potom, čo prišiel hore C. H., sa vrátil priateľ, zobudil C. B. a išli dole na chodbu, išla s nimi,
aj C. H., pani H., pani H.. C. H. držal C. B., aj priateľa, ťahal ich preč, aj oni ostatní ich ťahali. Nevidela,
že by C. B. udrel poškodeného, ani nepočula, že by sa mu C. B. vyhrážal zabitím. Podľa svedkyne

policajti zobrali aj C. B. preto, lebo pán H. povedal, že nechce, aby tam C. B. zostal. Podľa nej v skupine
prítomných ľudí nebola osoba, ktorá by usvedčovala C. B. z bitky s poškodeným, nepočula, že by nejaká
osoba povedala, že sa poškodenému vyhrážal.
Na otázky obžalovaného A. B. svedkyňa uviedla, že C. B. mal v ruke skrinku, ale mu ju z ruky zobral
C. H. a položil ju na zem.

Na otázky prokurátorky svedkyňa uviedla, že nevie, čo chcel C. robiť so skrinkou, keď ju držal v ruke na
chodbe, iný nábytok nedvíhal. Ani jeden obžalovaný poškodeného neudrel, nezaregistrovala to.
Z dôvodu rozporov vo výpovedi svedkyne bola čítaná jej výpoveď z prípravného konania zo dňa
15.12.2023, kde uviedla, že C. B. zdvihol poličku, ktorá bola na chodbe, bola asi vo výške jeho hrude,
s tým, že si myslí, že ju chcel hodiť, ale jeho priateľka sa postavila pred neho, tak ju napokon položil.

Svedkyňa k tomu na hlavnom pojednávaní uviedla, že išlo o poličku na kvety, nie skrinku, s tým, že si len
myslela, že ju chcel hodiť, nakoniec tú policu položil, ale nevie s určitosťou povedať, čo s ňou chcel robiť.

Svedkyňa G. H., manželka poškodeného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že si predmetnú udalosť
už nepamätá.

Na otázky obhajcu obžalovaných uviedla, že si pamätá, že jej manžel mal byť napadnutý niekedy pred
rokom, bolo to v čase, keď boli Dni mesta Turany, bol napadnutý pred bytovkou a napadol ho A. B.. Už
si nepamätá, ako prebiehal incident, lebo bola vystresovaná. Konflikt vnímala vonku, dnu bola tma, tak
nevidela, čo sa tam dialo, dnu nebola. Nepamätala si, či videla aj obžalovaného C. B.. C. H. pozná, je
to sused, už nevedela, akú úlohu hral v konflikte. Nevidela, že by C. B. napadol manžela, nevie, či sa

manželovi vyhrážal alebo mu niečo hovoril.
Na otázky prokurátorky svedkyňa uviedla, že pred konfliktom bola pred bytovkou s manželom,
neterou E. L. E., jej deťmi a sestra L. E.. Vonku videla iba A. B., asi bol sám.
Na otázku obžalovaného C. B. uviedla, že ho v ten deň ani riadne nevidela.
Z dôvodu odstraňovania rozporov bola čítaná časť výpovede svedkyne z prípravného konania zo dňa

16.10.2023, kde uviedla, že ten Ľudov brat vybehol až pred vchod, ale ťahal A. preč a ťahal ho domov,
od okamihu ako vošli do chodbičky, už nevidela, čo sa dialo. K tomu svedkyňa na hlavnom pojednávaní
uviedla, že možno to tak bolo, ale dnes si to už nepamätá, myslí si, že si to lepšie pamätala, keď to bolo
čerstvé, ale teraz si to už nepamätá, aj vtedy bola v strese, snaží sa na to nemyslieť.

Svedkyňa E. L. E., neter poškodeného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že v ten deň sa v F. konal
jarmok. S mamou L. E., dcérou a tetou G. H. sa vracali z jarmoku, G. H. ich čakal pred vchodom
do bytovky, rozprávali sa. Zrazu sa z bytovky pod značným vplyvom alkoholu vyrútili dvaja páni, asi
obžalovaní. Zrejme sú to oni, je tomu už dva roky, osobne ich nepozná, v čase skutku bolo ešte vidno.
Jeden z mužov, jeden bol vyšší a štíhlejší a druhý bol nižší a hrubší, začal slovne napádať poškodeného

a to ten vyšší a štíhlejší. Celý incident vyprovokoval ten štíhlejší z nich. Anton sa bránil tým, že mu
hovoril, nech sa ukľudní, stále sedel na stoličke. Svedkyňa uviedla, že si myslí, že tomu štíhlejšiemu
pánovi to nebolo po chuti, tak podišiel k poškodenému a zdrapil ho za tričko. Tóno hovoril, nech prestane,
nenapádal útočníka. Všetci videli, že pán je pod vplyvom alkoholu, ani Tóno mu nechcel nijak ublížiť.
Lenže ten štíhlejší pán bol veľmi agresívny a silou mocou chcel vyvolať hádku, či skôr už bitku. Nechcel

sa vôbec ukľudniť, už tam išli päste do toho, do tváre, udrel ho, poškodený krvácal. Ten druhý pán sa
nezapájal, ale zrejme chcel byť nápomocný, nevie, či sú príbuzní alebo kamaráti. Začal štíhlejšieho pána
odtŕhať od poškodeného. G. sa žiadnym fyzickým útokom nebránil, ale nechcel schytávať ďalšie rany,
tak sa snažil odstrkávať toho štíhlejšieho pána. Samozrejme, pridala sa k tomu aj jej teta G., ale lenslovne, nech nechá na pokoji jej manžela. Štíhlejšiemu pánovi sa to nepáčilo, napadol aj tetu, oprel ju
o jej auto a strelil jej facku. Svedkyňa uviedla, že stála hneď vedľa, bála sa, že aj ona jednu dostane.
V tom momente dala svoje ročné dieťa do auta zo strachu. Pán naštartovaný, vyprovokovaný išiel opäť

do Tóna, ten druhý pán nevie presne povedať, či sa snažil ho odtrhnúť od Tóna alebo mu vlastne v bitke
pomáhal, ale potom zašli do vnútra a do vnútra nebolo vôbec vidno, bolo šero a vnútri sa nesvietilo, bola
tam totálna tma. Zvonku nebolo dnu vidno nič. Bolo počuť rinčanie črepníkov, skla, búchance a volala
na políciu. Poškodený bol sám, boli na neho dvaja a on sa ani nebránil. Keď chlapci vedeli, že sa volala
polícia, tak odišli do bytu a prichystali sa na políciu. Malo sa točiť aj nejaké video. Bola na mieste, dokiaľ

neprišla hliadka. Prišli tri autá a sanitka.
Na otázky prokurátorky svedkyňa uviedla, že keď sa začal konflikt, bolo ešte vidno, na útočníka dobre
videla. Vzhľadom na odstup času k útočníkom uviedla, že to boli príslušníci rómskej menšiny, jeden bol
vyšší a štíhlejší, druhý bol nižší a zavalitejší, ale pokiaľ ide o výšku, nebol medzi nimi veľký rozdiel.
Z budovy vyšli dvaja muži. Poškodeného napadol jeden z nich. Útočník najskôr poškodeného chytil za
tričko, začal ho naťahovať, G. sa ho snažil odsunúť a útočník ho udrel päsťou do tváre. Poškodený sa

nechcel brániť, lebo videl, že útočník je pod vplyvom alkoholu. Druhá osoba prítomná pri útočníkovi sa
podľa nej snažila útočníka zastaviť. Volala na tiesňovú linku, obsahom telefonátu bolo to, že žiadala, aby
prišla nejaká policajná hliadka s tým, že dvaja rómski spoluobčania útočia na jej uja, ktorý je už aj krvavý
a nechcú prestať, lebo to nemalo konca kraja, mastili sa už vo vnútri, bolo to strašné, bála sa. Pokiaľ pri
telefonovaní na políciu uvádzala, že poškodeného mali napadnúť dvaja muži, myslela to tak, že druhý

pán nepomáhal G. tak, že by napadol svojho kamaráta, jeden cez druhého sa ťahali, už ste nevedeli,
kto koho napáda. Niekedy to vyzeralo aj tak, že ten druhý pán sa snažil držať F., aby neodsúval toho
ďalšieho.Bolotokukoncu,apotomzašlidovnútra,tamnevie,čosadialo.Podľazvukovtonebolažiadna
sláva. Jediný z tých troch účastníkov bol dobitý poškodený G. H.. Keď volala na políciu, že poškodeného
bijú dvaja útočníci, myslela tie dve osoby vonku. Počas telefonátu osoby iným spôsobom neoznačila,

lebo ich nepozná. Možno ich v strese označila ako cigáni. Už si nepamätala, či počula nejaké slová
okrem rinčania skla, keď sa konflikt presunul dnu, možno tam bol nejaký pád podľa zvuku, vyzeralo
to tak, ako by ho jeden pridržiaval a druhý ho lynčoval. Čo je len jej domnienka, pretože to nevidela.
Vyzeralo to tak, preto pri telefonovaní na tiesňovú linku uviedla, že útočníci sú dvaja.
Na otázky obhajcu obžalovaných svedkyňa uviedla, že podľa nej celý konflikt trval cca do 30 minút,

vonku trval dlhšie, tam boli tie naťahovačky, možno 15 až 20 minút, ťažko povedať, vo vnútri to už tak
dlho nebolo, lebo volala políciu, mohlo to byť od 5 do 10 minút. Konflikt sa prerušil v čase, keď jeden
z obžalovaných zaútočil na jej tetu. Podľa svedkyne, keď dvaja muži vyšli z bytovky, tak sa poškodenému
začali venovať až potom, ako zistili, že ide o poškodeného. Už na schodisku bolo vidno podľa chôdze,
že sú pripití, oni išli normálne na tie schody, že idú preč, len zrazu nevie prečo, jeden z nich sa otočil

smerom k G. a začal do neho slovne útočiť „čo chceš, čo chceš, čo chceš.“ Začal do neho slovne skákať,
najskôr vyzerali, že pôjdu preč. Ten hrubší pán zostal stáť na schodoch, zrejme to bol ten pán po mojej
ľavici (po ľavej strane svedkyni sedel obžalovaný C. B.), vyzeralo to, že nebude robiť nič. Lenže ako
prišlo ku konfliktu, tak sa snažil byť nápomocný a odsúval toho druhého pána, aby ďalej nepokračoval
v útoku. Svedkyňa potom, ako si prezrela obžalovaných prítomných na hlavnom pojednávaní, uviedla,

že ich môže identifikovať len podľa očí a fyziognómie tvaru tela a výšky a podľa jej názoru ide o tie dve
osoby, ktoré boli vonku pred bytovkou a jedna z nich vyvolala konflikt s poškodeným. Potom ako sa
obžalovaní postavili tvárou k svedkyni, svedkyňa uviedla, že ich výška nesedí, ale má v pamäti to, že ten
z dvojice, ktorý vyvolal konflikt a útočil na poškodeného bol vyšší a štíhlejší, ale keď ich teraz vidí, určite
obžalovaný (svedkyňa označila obžalovaného) C. B. nebol osobou, ktorá zaútočila na poškodeného. Vie

to aj podľa toho, že obžalovaný C. B. má tmavšiu pokožku ako obžalovaný A. B., to bola jedna z vecí,
ktoré si uchovala v pamäti, ako aj to, že z bytovky vyšli dve osoby, jedna s tmavšou pleťou a osoba
s tmavšou pleťou nebola útočníkom. Podľa svedkyne osoba po jej ľavici (C. B., pozn. súdu), bola osoba,
ktorá vyšla z bytovky, bola pri poškodenom v čase útoku, nevie s istotou povedať, či druhá osoba útočila,
zo začiatku to bolo tak, že útočil len jeden z nich, ten druhý sa snažil svojho brata odsúvať, len potom

už to naberalo grády, to vyzeralo aj tak, akoby chcel svojmu bratovi pomôcť, ale ťažko povedať, kto
koho bil, kto tam koho odsúval, bol to proste jeden chumáč, spletenec troch ľudí. Môže povedať len to,
čo videla, zo začiatku odsúval tohto druhého pána, potom to trošku aj vyzeralo, že tam drží F. a snaží
sa Tóna držať, nech neodsúva zas tohto tu, je ťažko opisovať troch ľudí, keď sa tam mlátia, keď je to
jedna veľká guča. To, čo bolo vo vnútri, to už povedať nevie, či aj tuto pán bil toho F. alebo ako, tam už

nebola. Skôr jej prišlo, že pán po jej ľavici (po ľavici svedkyne sedel obžalovaný C. B., pozn. súdu) sa
snažil zabrániť tomuto druhému pánovi v konflikte, aby nebil poškodeného. Svoje vyjadrenie, že potom
ako poškodený a útočníci vošli do vnútra použila výraz „jeden pridržiaval druhého a druhý ho lynčoval“,
svedkyňa uviedla, že to tak vyzeralo, keď išli dovnútra, bolo to celé čudné, ako keby aj ten druhý tohoF. držal, akoby tomu svojmu parťákovi v tom pomáhal a vo vnútri už nevie, čo sa dialo, lebo oni tak
vchádzali dovnútra, že dvaja Tóna držali. Aj podľa zvukov bolo počuť, že dvaja chlapi tam bijú jedného.
A preto volala policajtov, jej už stačilo, keď krvácal, keď na tričku mal krv, mal tričko roztrhané, zatiahli

ho oni dvaja do vnútra, dvaja ho tam bili. Takže z toho to usúdila. Verí tomu, že keby nezavolala políciu,
tak by to neprestalo. V deň incidentu stála len pred vchodom, dnu nebola.
Na otázky prokurátorky svedkyňa uviedla, že to, že ho zatiahli dnu, myslela tak, že obidvaja ho držali
a išli do vnútra všetci traja, vzájomne sa všetci traja nejakým spôsobom naťahovali, nevie to inak opísať.
Nevie, či chcel ísť poškodený dnu, nepýtala sa ho na to, už len podľa tých pohybov, aké robili, boli nútení

ísť dnu. Bola to hrozná situácia, v živote nič také nezažila, mala tam ročné dieťa, mala pocit, že ho zabijú,
inak by políciu nevolala. Videla na Tónovi, že sa nebráni, v hlave si hovorila, že čo sa od nich nechá
mlátiť, lebo on je taký. Tiesňovú linku volala preto, lebo sa doslova bála o život poškodeného, myslí, že
v telefonáte spomínala, že ho zabijú alebo niečo také.

Svedok C. H., sused poškodeného a obžalovaného A. B., na hlavnom pojednávaní uviedol, že boli na

jarmoku, tam sa stretli s A. a s jeho bratom, keď prišli domov, išiel k A., najskôr sám, potom so ženou,
išli piť. Potom pili, došla im fľaška, tak ju išli s Ľudovítom kúpiť. Išli von, poškodený H. sedel na stoličke
alebo stál pred bytovkou, nebol si istý, či niečo povedal poškodený A., ale oni sa chytili, H. s B..
Na otázky prokurátorky svedok uviedol, že pred bytovkou A. začal útočiť na poškodeného H., už si
nepamätal, čo presne mu urobil, či mu dal facku alebo tak. Najprv boli vonka, potom sa konflikt presunul

do chodbičky, bol aj vonku, aj v chodbičke. Oni sa na chodbičke trhali, nevedel presne, či poškodeného
obžalovaný A. B. udrel alebo si poškodený šuchol tvár o stenu. Nebol si istý, či C. B. bol vtedy u neho
doma alebo u A.. Ľudovít išiel za C., potom sa vrátili, ale C. poškodeného H. neudrel. Obraňoval aj A.
aj C., C. držal, aby neudrel poškodeného H.. C. B. už nevie presne, čo robil na chodbičke, niečo so
skrinkou tam robil, ale nevie čo, či ju položil alebo ju chcel hodiť, ale vie, že ju položil. Nepamätá si, či

C. B. vo vzťahu k poškodenému realizoval verbálne alebo fyzické ataky. Vo vnútri v tej chodbičke bola
Marekova žena, vie, že sa volá G., ale inak ju nepozná. Nevie, či tam bola aj A. žena, nevie presne, či
tam bola aj žena poškodeného. Tieto ženy asi sa snažili zabrániť bitke, ale už si to nepamätá presne.
Marekova žena nezasahovala do konfliktu, ona bola pri C., ona ho takisto držala, C. držala, aby sa už
nehádali a išli hore do bytu naspäť. V tej chodbičke nevie, či padli údery, to nevnímal, mal vypité takisto.

Podľa neho tam v chodbičke nepadli žiadne nadávky, vyhrážky, ale nie je si tým istý. V chodbičke bola
viditeľnosť slabá, tam stále vypína a zapína svetlo.
Z dôvodu odstraňovania rozporov bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania zo dňa
16.10.2023, v ktorej uvádzal, že tam boli také skrinky na chodbe a C. ako kráčal dole, tak jednu skrinku
zobral a chcel ju hodiť po Králikovi, ale sa mu vyšmykla a spadla na zem, potom prišla C. žena a postavila

sa pred C. B., aby nemohol Králika biť. Na otázku vyšetrovateľky, ako udrel Ľudo pána H. svedok
v prípravnom konaní uviedol, že to boli facky, neudrel ho päsťou, nevie do akej časti tela, Ľudo chcel
Králika zbiť, to bolo zrejmé, ale on ho držal, tak stihol len tú facku alebo dve, keď A. kričal na C., tak on
pribehol, chytil tú skrinku a ako ju chcel hodiť, táto sa mu vyšmykla a padla na zem, žiadne vyhrážky
neboli z jeho strany. K prečítanej časti výpovede z prípravného konania svedok na hlavnom pojednávaní

uviedol, že si to lepšie pamätal v prípravnom konaní, pokiaľ ide o facky a údery, o tých si na hlavnom
pojednávaní nebol istý, keď to tak vyšetrovateľ napísal, tak asi tak vypovedal.
Na otázky obhajcu svedok uviedol, že svetlo v chodbičke je na senzor, počas konfliktu nevie, či svietilo
svetlo. V chodbičke sa počas konfliktu, pokiaľ si pamätal, mali nachádzať okrem neho A., C. B. a jeho
žena, nepamätal si, či bola prítomná aj pani H., žena poškodeného. Ľudovít odišiel pre brata C.

počas konfliktu vnútri, nebol si istý, či on zostal na chodbičke alebo išiel domov alebo s A. pre C.. Pamätal
si, že C. prišiel na chodbičku, bol na schodoch, chcel hodiť tú skrinku alebo padla, alebo mu ju zobrala
jeho žena, nevedel presne. Z toho, že mal C. skrinku v ruke, usúdil, že ju chcel hodiť, ale nebol si istý,
nepamätal si to. Jeho žena stále asi pred ním, keď držal skrinku v ruke, Králik bol ďalej troška a G., C.
žena stála pri C. a držala ho. Nepamätal si, kde stál on a kde A.. Počas celého konfliktu, keď sa tam

zúčastnil C., nevidel, že by C. napadol H. a zdá sa mu, že sa mu ani nevyhrážal.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná zápisnica o výpovede svedkyne O. N. zo dňa 15.12.2023,
k rozbitiu kvetináčov ktorej došlo počas konfliktu. Svedkyňa nebola prítomná na chodbe v čase konfliktu,
škodu si neuplatnila.

Na hlavnom pojednávaní bol oboznámený aj záznam telefonických hovorov na tiesňovú linku v čase,
resp. po skončení incidentu. Na tiesňovú linku volal poškodený G. H., ktorý uviedol, že ho napadli nejakí
susedia, Rómovia v chodbe. Ďalej na tiesňovú linku volal pán C. P., ktorý uviedol, že sa na miestenormálne bijú, bordel robia, zabíjajú sa normálne medzi sebou asi osem ľudí minimálne, volala tiež E. L.
E., ktorá uviedla, že dvaja Rómovia napadli bieleho muža a ženu, A. B. a aj ten brat ho mláti, alebo kto
to je, bratia sú to asi, nie? (volajúca pritom s niekým počas hovoru komunikuje). Uvedené skutočnosti

v podstatných bodoch, okrem iného, vyplývajú aj z oboznámeného obsahu výpisu zo zariadenia REDAT
z č.l. 243-244 spisu.

Zo základných zásad trestného konania, konkrétne zo zásady prezumpcie neviny upravenej v § 2
ods. 4 Tr. por. vyplýva inter alia, že obvinenému musí byť vina preukázaná; obvinený nie je povinný

dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech; teda ak obvinený niektorú
okolnosť nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti; rovnako,
ak obvinený k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také tvrdenie je
nepravdivé; odsudzujúci rozsudok môže byť pritom vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné
pochybnosti o vine obvineného, a v prípade, ak vina obvineného nie je preukázaná, musí byť obvinený
oslobodený spod obžaloby podľa § 285. V kontradiktórnom a spravodlivom súdnom procese pritom

takéto dôkazné bremeno nepochybne spočíva na prokurátorovi.

Aplikujúc uvedené, súd na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní ohľadne viny
obžalovaného C. B., obžalovaného oslobodil spod obžaloby prokurátora, pretože nemal za dokázané,
že skutok spáchal obžalovaný C. B.. Obžalovaný C. B. svoju vinu počas celého trestného konania

popieral. Poškodený G. H. nepotvrdil konanie obžalovaného C. B. v zmysle podanej obžaloby, podľa
ktorej mal obžalovaný C. B. so svojím bratom A. B. fyzicky napadnúť poškodeného v spoločnej chodbe
na prízemí bytovky, a tiež sa mali obaja poškodenému vyhrážať zabitím s tým, že obžalovaný C. B.
mal v úmysle fyzicky ublížiť poškodenému, po ňom hodiť 2 kvetináče a drevenú skrinku a trafiť ho
do oblasti rúk. Poškodený vypovedal, že konflikt s obžalovaným A. B. začal vonku pred bytovkou,

pričom v tom čase na mieste nebol prítomný obžalovaný C. B., ale sused C. H.. Konflikt sa následne
preniesol do chodby na prízemí bytovky, kde bol na zavolanie svojho brata prítomný aj obžalovaný C.
B., pričom poškodený uviedol, že najskôr mal pocit, že ho napádajú obaja obžalovaní, čo aj uviedol pred
vyšetrovateľom v deň konfliktu, ale na druhý deň začal nad tým premýšľať, nakoľko nebol opitý, niektoré
veci mu logicky nesedeli, napr. že ho nemohol obžalovaný C. B. udrieť z ľavej strany, keď bol celý čas

na pravej strane. Naviac uviedol, že v chodbe nefungovalo osvetlenie, vidíte siluetu, ale neviete dobre
rozoznať konkrétnu osobu, tú bolo možné rozoznať len po hlase, bolo tam veľa kriku. Poškodený tak
na hlavnom pojednávaní nepotvrdil, že by ho obžalovaný C. B. fyzicky napadol, nepotvrdil, že by sa
mu nejakým spôsobom vyhrážal a rovnako nepotvrdil, že by obžalovaný C. B. doňho hodil 2 kvetináče
a drevenú skrinku. Naopak uviedol, že skrinku síce obžalovaný C. B. mal v rukách, ale túto podľa

poškodeného hodil na zem s odôvodnením, že keby ju chcel naozaj po ňom hodiť, určite by mu v tom
nezabránila, vzhľadom na svoju váhu, priateľka obžalovaného. Vzhľadom na vykonané dokazovanie,
z ktorého vyplýva zjavná neprehľadnosť situácie na mieste činu pre prítomnosť viacerých osôb, ich
zjavnú hlučnosť (čo napokon vyplýva aj z prepisov hovorov na tiesňovú linku), absenciu riadneho
osvetlenia daného miesta, sa pre súd javí ako prijateľné tvrdenie poškodeného, že s odstupom času

poškodený vo vzťahu k obžalovanému C. B. inak vyhodnotil situáciu, pričom jeho výpoveď na hlavnom
pojednávaní korešponduje s výpoveďami svedkov prítomných v čase konfliktu na chodbe na prízemí
bytovky. Ako prijateľné súd vyhodnotil zhodnotenie situácie poškodeného, ktorý uviedol, že obžalovaný
C. B. sa po príchode na chodbu skôr snažil pochopiť situáciu, pritlačil poškodeného k stene a pýtal
sa ho, čo sa deje, ktoré konanie obžalovaného C. B. môže nepochybne vyplývať zo situácie, že tesne

pred konfliktom na chodbe mal spať v byte, brat ho mal zobudiť, že ho niekto bije, naviac bol pod
vplyvom alkoholu (skutok sa mal stať dňa 09.09.2023 o 18.15 hod., pričom podľa zápisu o dychovej
skúške bola obžalovanému C. B. v čase o 20.49 hod. toho istého dňa nameraná hodnota 1,15 mg/
L), teda, že jeho konanie súviselo s nie práve priaznivým jeho stavom na zhodnotenie danej situácie
na neosvetlenej chodbe. Fyzické napadnutie poškodeného G. H. obžalovaným C. B., vyhrážanie sa

mu zabitím a hodenie doňho či už kvetináča alebo skrinky pritom nevyplýva z výpovede žiadneho zo
svedkov prítomných v čase konfliktu na chodbe bytovky. Svedkyňa H. M. uviedla, že v čase, keď prišla
do chodby (podľa obsahu výpovede to bolo na konci konfliktu), nevidela žiadne údery, alebo napadnutia,
nepočula žiadne vyhrážky. Svedkyňa G. J., G. K. a svedok C. H., prítomní v rozhodnom čase na mieste
činu vo vzťahu k obžalovanému C. B., nepotvrdili fyzické napadnutie či vyhrážanie sa poškodenému. Vo

vzťahu k skrinke uvádzali, že túto mal obžalovaný C. B. v ruke, ale rovnako ako poškodený vypovedali,
že mu spadla, resp. ju položil na zem.Pokiaľ boli na hlavnom pojednávaní vypočuté svedkyne L. E., G. H. a E. L. E., tak ani jedna svedkyňa
nebola prítomná pri konflikte, ktorý sa mal odohrať vo vnútri bytovky, pričom svedkyne zhodne uviedli,
že do chodby nevideli, lebo nebola osvetlená, nevideli, kto koho bije, počuli len hluk. Svedkyne teda

vypovedali ku konfliktu, ktorý sa mal odohrať medzi poškodeným a obžalovaným A. B. vonku pred
bytovkou, ktorý konflikt ani nebol predmetom obžaloby. Naviac podľa svedkýň L. E. a E. L. E. sa tohto
konfliktu pred bytovkou mal zúčastniť obžalovaný C. B., čo je ale v rozpore s výpoveďami svedkov G.
J., G. K., C. H. a aj samotného poškodeného G. H.. Manželka poškodeného, svedkyňa G. H., si už pre
odstup času na priebeh konfliktu nepamätala, ale potvrdila, že v čase konfliktu nebola vo vnútri bytovky,

pričom pokiaľ v prípravnom konaní uvádzala, že brat A. mal vybehnúť až pred vchod do bytovky, tak to
asi tak bolo, vtedy si to pamätala lepšie. Pokiaľ ide o svedkyne E., súd konštatuje, že ani jedna svedkyňa
obžalovaného C. B. osobne nepoznala, o tom, že ide o C. B., im mala povedať manželka poškodeného.
Svedkyňa L. E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že si nie je istá, či prítomný obžalovaný C. B. bol
prítomný pri konflikte pred bytovým domom, osobne ho nepozná, podľa výzoru sa jej aj zdá, že by to
mohol byť on, ale jej sa všetci Rómovia zdajú rovnakí, nepozná z bytovky žiadne osoby, ani C. H..

Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne E. L. E., súd vzhľadom na jej obsah je nútený konštatovať jej
nevierohodnosť v zmysle vytvárania si vlastných záverov svedkyne ohľadne priebehu konfliktu na
základe jej pocitov, nie objektívne prežitých udalostí, ktoré mohla zároveň vnímať všetkými svojimi
zmyslami, nielen sluchom. Svedkyňa ku konfliktu vonku pred bytovkou uviedla, že ho boli účastní

príslušnícirómskejmenšiny,jedenbolvyššíaštíhlejší,druhýbolnižšíazavalitejší,alepokiaľideovýšku,
nebol medzi nimi veľký rozdiel. Ďalej uviedla, že ten hrubší pán zostal stáť na schodoch, zrejme to
bol ten pán po jej ľavici (po ľavej strane svedkyne sedel obžalovaný C. B., pozn. súdu), vyzeralo to,
že nebude robiť nič. Potom, ako sa obžalovaní postavili tvárou k svedkyni, svedkyňa uviedla, že ich
výška nesedí, ale má v pamäti to, že ten z dvojice, ktorý vyvolal konflikt a útočil na poškodeného,

bol vyšší a štíhlejší, ale keď ich teraz vidí, určite obžalovaný (svedkyňa označila obžalovaného C. B.)
nebol osobou, ktorá zaútočila na poškodeného. Vie to aj podľa toho, že obžalovaný C. B. má tmavšiu
pokožku ako obžalovaný A. B. (aj svedok C. H. mal tmavšiu pokožku ako A. B., pozn. súdu), to bola
jedna z vecí, ktoré si uchovala v pamäti, ako aj to, že z bytovky vyšli dve osoby, jedna s tmavšou pleťou
a osoba s tmavšou pleťou nebola útočníkom. Podľa svedkyne osoba po jej ľavici (C. B., pozn. súdu), bola

osoba, ktorá vyšla z bytovky, bola pri poškodenom v čase útoku, nevie s istotou povedať, či aj útočila.
Vzhľadom na to, že svedkyňa obžalovaného C. B. osobne nepoznala, s poukazom na odstup času od
spáchania skutku, mal súd pochybnosti o tom, že by svedkyňa vedela bez pochybností identifikovať
osobu obžalovaného C. B. ako osobu, ktorá sa v čase konfliktu nachádzala pred bytovkou, naviac mala
mať túto informáciu sprostredkovanú od svedkyne G. H.. V tomto smere súd poukazuje aj na obsah

záznamu jej volania na tiesňovú linku, z ktorého obsahu vyplýva, že svedkyňa v telefonickom hovore
uviedla, že „dvaja Rómovia napadli bieleho muža a ženu, A. B. a aj ten brat ho mláti, alebo kto to je, bratia
sú to asi, nie?“. Zo záznamu je pritom zrejmé, že počas hovoru s niekým komunikuje, podľa súdu logicky
so svedkyňou G. H. (ako jediná osoba prítomná pri konflikte pred bytovkou mohla obžalovaného C. B.
osobne poznať), teda ani svedkyňa G. H. si v danom momente zjavne nebola istá, že u osoby, ktorá sa

mala zúčastniť konfliktu s poškodeným vonku pred bytovkou, skutočne išlo o osobu obžalovaného C. B..
Súd uvedené konštatuje vo vzťahu k ďalšej časti výpovede svedkyne E. L. E., kedy sa mala vyjadrovať
ku konfliktu, ktorý sa odohral vo vnútri bytovky. A hoci svedkyňa na jednej strane uvádzala, že nevie,
čo sa dialo vo vnútri, napriek tomu vypovedala, že podľa zvukov to nebola žiadna sláva, že keď volala
na políciu, že poškodeného bijú dvaja útočníci, myslela tie dve osoby vonku, keď sa konflikt presunul

dnu, možno tam bol nejaký pád podľa zvuku, vyzeralo to tak, ako by ho jeden pridržiaval a druhý ho
lynčoval, čo je len jej domnienka, pretože to nevidela, vyzeralo to tak, preto pri telefonovaní na tiesňovú
linku uviedla, že útočníci sú dvaja. Svoje vyjadrenie, že potom ako poškodený a útočníci vošli do vnútra
použila výraz „jeden pridržiaval druhého a druhý ho lynčoval“, svedkyňa vysvetlila tak, že to tak vyzeralo,
keď išli dovnútra, bolo to celé čudné, ako keby aj ten druhý toho F. držal, akoby tomu svojmu parťákovi

v tom pomáhal a vo vnútri už nevie, čo sa dialo, lebo oni tak vchádzali dovnútra, že dvaja F. držali. Aj
podľa zvukov bolo počuť, že dvaja chlapi tam bijú jedného, zatiahli ho oni dvaja do vnútra, dvaja ho tam
bili. Že ho zatiahli do vnútra myslela tak, že obidvaja ho držali a išli do vnútra všetci traja, vzájomne sa
všetci traja nejakým spôsobom naťahovali, nevie to inak opísať.

Vzhľadom na uvedené tak výpoveď svedkyne E. L. E. smeruje k vyvolaniu záveru, že nakoľko sa mal
podľa jej výpovede pravdepodobne obžalovaný C. B. zúčastniť aj konfliktu s poškodeným pred bytovkou,
a poškodeného spolu s obžalovaným A. B. proti vôli poškodeného vtiahnuť do vnútra bytovky, tak sa
mohol aj dopustiť konania, ktoré je mu obžalobou kladené za vinu. Súd však v tomto smere, odhliadnucod skutočnosti, že nemal za preukázané, že obžalovaný C. B. bol tou osobou, ktorá bola prítomná pri
konflikte s poškodeným pred bytovkou, konštatuje, že výpoveď poškodenej ohľadne možného priebehu
konfliktu v bytovke a účasti obžalovaného C. B. na ňom, nemá relevantnú hodnotu z hľadiska jej

vierohodnosti. K vierohodnosti výpovede svedkyne pritom neprispieva ani jej tvrdenie, nepodložené na
hlavnom pojednávaní výpoveďou svedkyne G. H., že obžalovaný A. B. mal pred bytovkou napadnúť
svedkyňu G. H. tým spôsobom, že jej dal facku.

V tomto smere ohľadne viny obžalovaného C. B. súd nepovažoval za podstatnú ani výpoveď svedkov

nprap. F. C. a N. C. N. (na ktorých prečítané výpovede z prípravného konania neprihliadal, nakoľko
nebol dodržaný zákonný postup ohľadne odstraňovania rozporov vo výpovedi svedkov) ohľadne dvoch
útočníkov, nakoľko túto informáciu pri volaní na tiesňovú linku mala uviesť práve svedkyňa E. L. E.,
vychádzajúc z vyššie uvedeného, tak tvrdiac skutočnosť (v danej chvíli vzhľadom na stres vyvolávajúcu
konfliktnú situáciu pochopiteľnú), ktorá nebola v konaní preukázaná.

Na základe uvedených dôvodov po preskúmaní všetkých dôkazov nebolo možné zo strany súdu prijať
iný záver, ako ten, že v konaní nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný C. B..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Martin do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
O prípadnom odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2).
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2).
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2).

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v
neprospech obžalovaného (§ 308/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.