Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 7, 2025

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 11T/97/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6923010414

Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2025:6923010414.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom Mgr. Ivanom Antalom v trestnej veci obžalovaného A. B.,
nar. XX.XX.XXXX v C., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d), písm. e)
Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 07. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. XXX/XX, E. F. G., bez pracovného pomeru,

je vinný, že

15.01.2023 v čase okolo 11.00 hod. v C. na H. D. na chodníku autobusovej stanice sa opýtal A. B.
tam idúceho poškodeného I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. L. F., H. F. J. XXXX/XX, invalidného
dôchodcu, či má peniaze, načo mu I. J. povedal nemám peniaze a zmizni, v čom A. B. kopol do

oblasti ľavého ucha poškodeného, načo ku nemu prišiel M. I. a M. G., ktorí po vzájomnej dohode hodili
rukami poškodeného na zem, kde ho všetci traja kopali a následne z miesta odišli preč, čím spôsobili
poškodenému I. J. zranenia, a to minimálny opuch nad ľavým okom bez hematómu, bolesť ucha, ktoré
vzniknuté zranenia si vyžiadali dobu liečenia poškodeného I. J. po dobu 4 dní,

a obžalovaný A. B. sa tohto konania dopustil aj napriek tomu, že sa dňa 24.03.2022 o 10.50 hod. dopustil
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. za čo bol
postihnutý pokutou nezaplatenou na mieste číslo bloku A. XX XXXXXXXX vo výške 20 €,

teda

dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti najmä tým, že napadol iného, a taký čin
spáchal na chránenej osobe, akou je chorá osoba (§ 139 ods. 1 písm. f) Tr. zákona), a bol za obdobný
čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,

tým spáchal

prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm. a), odsek 2 písm. d), písm. e) Trestného zákona.

Za to sa
odsudzujepodľa § 364 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na ustanovenie § 37 písm. h), písm. m) Trestného
zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona samosudca obžalovaného pre výkon trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona samosudca u obžalovaného zrušuje výrok o treste odňatia

slobody v trvaní 3 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 roka, ktorý mu bol uložený
rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 15T/74/2024, zo dňa 18.03.2025, právoplatný dňa
19.03.2025, pre prečin zatajenia veci podľa § 236 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona a súčasne ruší aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podal dňa 13.07.2023 na obvinených: 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, 2/ M. I., nar. XX.XX.XXXX a 3/ M. G., nar. XX.XX.XXXX obžalobu pre prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d), písm. e) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Trestného zákona, na tom skutkovom ako je to v tejto obžalobe uvedené.

O predmetnej obžalobe prokurátora bolo pôvodne rozhodnuté trestným rozkazom Okresného súdu
Rimavská Sobota, sp. zn. 11T/97/2023 zo dňa 31.07.2023, ktorým boli obvinení uznaní vinnými zo
spáchania žalovaného prečinu výtržníctva. Obvineným A. B. a M. I. bol týmto trestným rozkazom uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov, pre výkon ktorého boli zaradení do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a obvinenému M. G. bol uložený trest odňatia slobody

v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov. Tento trestný rozkaz
nadobudol právoplatnosť ohľadom obvineného M. I. dňa 25.11.2023 a ohľadom obvineného M. G. dňa
29.09.2023. Vo vzťahu k obvinenému 1/ A. B. tento trestný rozkaz právoplatnosť nenadobudol, pretože
proti nemu podal obvinený A. B. v zákonnej lehote odpor.

Z uvedených dôvodov sa predmetná trestná vec ohľadom obvineného A. B. prejednávala na hlavnom
pojednávaní.

Obžalovaný A. B. po zákonnom poučení a to aj podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásil, že
zo spáchania skutku sa cíti byť nevinný. K veci samej na hlavnom pojednávaní vypovedal o tom, že

v kritický čas si pýtal od poškodeného cigaretu avšak poškodený ho napadol, hodil ho na zem a preto
obžalovaný začal kričať. Počuli ho kamaráti I. a G., ktorí k nim pribehli a oni zhodili poškodeného na
zem. Obžalovaný viackrát zopakoval, že on poškodenému nič neurobil, len si pýtal od neho cigaretu.
Ešte uviedol, že vedľa prišiel autobusár, ktorý zatrúbil a vec sa tak skončila. Obžalovaný uviedol aj to,
že bol vtedy veľmi opitý a opakoval, že on poškodeného nenapadol, že to bol poškodený, ktorý ho strčil

a tak aj spadol a že poškodenému žiadnym spôsobom fyzicky neublížil.

Poškodený I. J. na hlavnom pojednávaní k veci samej uviedol, že išiel k autobusu po stanici a že
„oni“ (myslel tým obvinených) ho začali obťažovať, pýtali sa ho, či má peniaze, boli traja, začali ho biť
a kopať, zopakoval, že ho bili všetci. Prestali, keď autobusár C. zatrúbil a tak sa rozpŕchli a on nastúpil

do autobusu.

Na otázku obžalovaného, či je pravda, že on si pýtal len cigaretu, a že potom ho poškodený strčil
a obžalovaný spadol a začal kričať a až potom pribehli tí dvaja, poškodený uviedol, že to bolo tak ako
sa pýtal obžalovaný a dodal, že obžalovaný bol dosť opitý.

Na doplňujúce otázky sudcu poškodený potvrdil, že obžalovaný B. chcel od neho cigaretu, poškodený
mu ju však nedal, lebo nefajčí, a že potom rukami strčil do obžalovaného B., ktorý spadol na zem a keď
ležal na zemi, tak mu nič neurobil.Na ďalšie otázky sudcu, aby vysvetlil rozpor vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, keď na úvod
výsluchu spontánne vypovedal o tom, že B. ho strčil a aj kopal a teraz na otázky B. uviedol presný
opak, poškodený uviedol, že deň pred hlavným pojednávaním sa stretol spolu s obžalovaným B. a jeho

manželkou na autobusovej stanici. B. aj s manželkou mu ponúkli 300 € za to, že bude na súde klamať.
Ďalej poškodený dodal, že má z obžalovaného B. strach a zopakoval, že mu sľúbili 300 € za to, aby
nevypovedal proti B.. Peniaze od nich ešte nedostal. Uviedol aj to, že dokopali ho len G. a taký malý.
Opakovane rozpor vo svojej výpovedi vysvetlil tým, že z obžalovaného B. má strach a že sa bojí, aby
sa to ešte raz nezopakovalo.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam bol obžalovaný podľa § 262 Trestného poriadku na ďalšiu časť
výsluchu poškodeného – svedka I. J. vylúčený z pojednávacej miestnosti.

Následne, už v neprítomnosti obžalovaného B. v pojednávacej miestnosti, poškodený uviedol, že keď
v pojednávacej miestnosti nie je obžalovaný, tak sa cíti lepšie. Tvrdil, že obžalovaný sa mu kvôli súdu

vyhrážal. O tom ako sa skutok stal v neprítomnosti obžalovaného uviedol, že keď sa stretli všetci na
stanici, tak sa ho pýtali, kam ide, on im asi zle odpovedal a tak ho začali biť. Prvý ho začal biť A.. Chcel
od neho peniaze, poškodený mu ich však nedal a povedal im, aby išli preč, na čo začal do neho A.
skákať. Pridal sa G. a aj ten tretí, ktorý ho hodil na zem. Obžalovaný B. ho kopol do oka, keď už bol
poškodený na zemi, pričom poškodený viackrát zopakoval, že ako prvý zaútočil A..

Na doplňujúce otázky ešte spresnil, že celé sa to začalo tým, že A. si od neho pýtal cigarety, avšak mu
ich nedal, keďže ich nemal a poprel, že by strčil obžalovaného v dôsledku čoho by tento spadol na zem.

Po ukončení výsluchu poškodeného bol obžalovaný B. povolaný späť do pojednávacej miestnosti a bol

oboznámený s podstatným obsahom výpovede poškodeného na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný sa
vyjadril tak, že to čo vypovedal v jeho neprítomnosti poškodený nie je pravda, trval na svojej verzii skutku
a poprel tiež to, že by pred hlavným pojednávaním núkal poškodenému 300 €. Nenúkal mu žiadne
peniaze, uviedol, že je bezdomovec, sám nemá čo jesť a preto nemá ani na to, aby nejaké peniaze
poškodenému sľúbil.

Svedok N. C. vypovedal v podstatnom obsahu rovnako ako aj pri svojom výsluchu v prípravnom konaní.
Uviedol, že je vodič autobusu a účastníkov incidentu pozná. Keď prichádzal k zastávke, odkiaľ mal
odchod, tak videl poškodeného a troch pánov. Poškodený ležal na zemi a tí ďalší traja ho na tej zemi
bili. Preto zatrúbil a tí čo bili poškodeného sa rozpŕchli a odišli. Svedok uviedol aj to, že ešte sám

obžalovanému B. dohováral, že čo to robia.

Na otázku, čo konkrétne robil obžalovaný B., svedok uviedol, že videl ako poškodeného bili všetci
traja, že poškodený ležal na zemi a oni boli na ňom. Videl to z autobusu, s ktorým stál od miesta činu
asi vo vzdialenosti 60 metrov a potom to videl ešte z bližšia, lebo prichádzal autobusom k zastávke.

Svedok viackrát zopakoval, že poškodeného bili všetci traja, teda aj obžalovaný B.. Svedok na nich kričal
z autobusu cez otvorené dvere.

Na ďalšie otázky svedok uviedol, že poškodeného pozná, pretože chodí tou linkou ako on, v čase skutku,
keď poškodený vstúpil do autobusu, tak poškodenému tiekla krv, dával mu preto vreckovky, aby sa

mohol poutierať a poškodený mu v autobuse povedal len toľko ohľadom skutku, že tí traja si od neho
pýtali peniaze.

Obžalovaný sa k výpovedi svedka vyjadril tak, že to čo svedok vypovedal nie je pravda a opäť zopakoval
svoju obranu, že od poškodeného si pýtal len cigarety a že ho bili len tí druhí dvaja.

Na to mu svedok do očí odpovedal, „že to tak nevypadalo“.

Svedok tiež uviedol, že obžalovaný B. nebol triezvy.

V procesnom postavení svedkov boli na hlavnom pojednávaní vypočutí aj už odsúdení M. G. a M. I..

Obžalovaný M. G. po zákonnom poučení uviedol, že s obžalovaným B. sú bratranci, preto pre
príbuzenský pomer k nemu využíva svoje zákonné právo a odmieta vypovedať.Svedok M. I. na hlavnom pojednávaní uviedol len to, že v čase skutku bol veľmi opitý a že zo skutku
si pamätá len to, že A. niečo kričal a preto si spolu so G. mysleli, že sa s niekým bije. Vybehol

a ďalej už uviedol len to „že sa stalo, čo sa stalo“. Vysvetlil, že on začal A. brániť, chcel mu pomôcť
a dopadlo to zle. Na žiadne konkrétnosti si nepamätá. Tvrdil, že na poškodeného zaútočil len preto,
lebo išiel brániť kamaráta A.. Myslel si, že A. potrebuje pomoc, lebo ho počul kričať. Priznal, že on sám
udrel poškodeného a na otázku, či na poškodeného útočil ešte aj A. B., svedok uviedol, že nikto na
poškodeného neútočil. Svedok sa nevedel rozpamätať na to či bol v blízkosti nejaký autobus, opakoval,

že on bol veľmi opitý.

Na otázky prokurátora, čo kričal obžalovaný, svedok uviedol, že počul niečo také, ako „daj mi pokoj“.
Nepamätal sa čo videl, keď pribehol k A. na pomoc, ani nevie, či A. s poškodeným, keď prišiel on, stáli,
prípadne či bol niekto z nich na zemi.

K výpovedi tohto svedka obžalovaný uviedol, že svedok vypovedal pravdu.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj manželka obžalovaného B. – svedkyňa M. B., táto uviedla, že
pri skutku osobne prítomná nebola. V čase, keď sa skutok mal stať ešte s obžalovaným neboli manželia,
manželia sú od 02.08.2024.

Na otázku, či sa 17.02.2025 spolu s manželom stretli s poškodeným, svedkyňa uviedla, že vtedy
bola s manželom na prechádzke, s poškodeným sa skutočne stretli a všetci traja sa začali rozprávať.
Poškodený podľa svedkyne povedal, že na polícii v tejto veci vypovedal pod nátlakom, čo svedkyňu tak
nahnevalo, že ihneď začala volať na tiesňovú linku polície, číslo 158. Poprela, že by sa s poškodeným

rozprávali o skutku, o tom ako má poškodený vypovedať na súde, ďalej poprela, že by nejakým
spôsobom tlačili na poškodeného ako má vypovedať a tiež poprela, že mu ponúkali akúkoľvek odmenu
za jeho výpoveď v prospech manžela.

Okrem vyššie uvedeného dokazovania bolo na hlavnom pojednávaní vykonané aj ďalšie dokazovanie

a podľa § 269 Trestného poriadku boli prečítané nasledovné listinné dôkazy: správa o priestupkoch (čl.
78 až 79), správa o povesti (čl. 65), odpis registra trestov (čl. 147), z pripojeného spisu Okresného súdu
Rimavská Sobota, sp. zn. 15T/74/2024 bol prečítaný rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.
zn. 15T/74/2024 zo dňa 18.03.2025, právoplatný vo vzťahu k obžalovaného B. dňa 19.03.2025, a po
takto vykonanom dokazovaní dospel samosudca k nasledovným skutkovým a právnym záverom, pričom

pri hodnotení dôkazov postupoval podľa nasledovných zásad.

Vo vzťahu k dokazovaniu považuje samosudca za podstatné uviesť aj to, že obhajca obžalovaného
žiadal,abybolourobenédožiadanienaKrajskériaditeľstvopolicajnéhozboruvBanskejBystriciohľadom
oznámenia svedkyne M. B. zo dňa 17.02.2025.

Tento návrh obhajcu bol však zamietnutý z nasledovných dôvodov.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Okresný súd v konaní postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu
nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému,
ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech. Vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne.S poukazom na citované zásady samosudca zamietol návrh obhajcu obžalovaného na doplnenie
dokazovania dopytom na Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Banskej Bystrici ohľadom telefonátu

svedkyne M. B. zo dňa 17.02.2025, pretože táto svedkyňa nebola prítomná pri skutku. Pokiaľ by aj bolo
preukázané, že skutočne v kritický deň volala na tiesňovú linku polície, tak táto skutočnosť by nemala
žiadny vplyv na ustálenie skutkového stavu veci tak, ako to vyplýva z § 2 ods. 10 Trestného poriadku.
Skutkový stav bol súdom ustálený na základe výsluchu obžalovaného, poškodeného a svedkov, ktorí
svojimi zmyslami priamo vnímali okolnosti, ako sa skutok stal. Pokiaľ sa pri výsluchu uvedených osôb

vyskytli na hlavnom pojednávaní rozpory, tieto boli odstraňované priamo na hlavnom pojednávaní ich
vzájomnou konfrontáciou. Naviac považoval samosudca tento návrh obhajcu len za účelový, v snahe
oddialiť rozhodnutie vo veci samej a taktiež aj za nehospodárny.

Prokurátor kládol v podanej obžalobe obžalovanému A. B. a už odsúdeným M. I. a M. G. za vinu, že
dňa 15.01.2023 v čase okolo 11.00 hod. v C. na H. D. na chodníku autobusovej stanice sa opýtal A. B.

tam idúceho poškodeného I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. L. F., H. F. J. XXXX/XX, invalidného
dôchodcu, či má peniaze, načo mu I. J. povedal nemám peniaze a zmizni, v čom A. B. kopol do
oblasti ľavého ucha poškodeného, načo ku nemu prišiel M. I. a M. G., ktorí po vzájomnej dohode hodili
rukami poškodeného na zem, kde ho všetci traja kopali a následne z miesta odišli preč, čím spôsobili
poškodenému I. J. zranenia, a to minimálny opuch nad ľavým okom bez hematómu, bolesť ucha, ktoré

vzniknuté zranenia si vyžiadali dobu liečenia poškodeného I. J. po dobu 4 dní,
a obžalovaný A. B. sa tohto konania dopustil aj napriek tomu, že sa dňa 24.03.2022 o 10.50 hod. dopustil
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. za čo bol
postihnutý pokutou nezaplatenou na mieste číslo bloku A. XX XXXXXXXX vo výške 20 €.

Obžalovaný A. B. sa počas celého konania bránil tým, že predmetný skutok sa neodohral tak, ako je to
ustálené v obžalobe, opakovane tvrdil, že vlastne on bol poškodeným napadnutý a to tak, že si pýtal od
neho cigaretu, pričom následne ho mal poškodený strčiť a on spadol na zem, kde začal kričať. Na to
mali pribehnúť jeho kamaráti I. a G., ktorí v snahe chrániť B. mali zaútočiť na poškodeného a spôsobiť
mu zranenia.

Túto obranu sa obžalovaný B. snažil preukázať výsluchom samotného poškodeného ale aj svedkov M.
I. a M. G..

Svedok M. G. obranu obžalovaného nepotvrdil, pretože pre príbuzenský pomer k obžalovanému

odmietol na hlavnom pojednávaní k veci vypovedať.

Svedok M. I. obranu obžalovaného potvrdzuje len čiastočne, pretože sa na všetky konkrétnosti
nepamätá,čosvedokodôvodňujetým,žebolveľmiopitý.Svedokpotvrdillento,žepočulakoobžalovaný
B. kričí, preto mu pribehol na pomoc. O priebehu skutku nič konkrétne neuviedol, len viackrát zopakoval

„že sa stalo, čo sa stalo a že to dopadlo zle“.

Svedkyňa M. B. ohľadom skutku nič neuviedla, pretože pri ňom prítomná nebola.

Pokiaľ na hlavnom pojednávaní vypovedal poškodený I. J. v prítomnosti obžalovaného, tak čiastočne

potvrdil jeho obranu tým, keď uviedol, že strčil do obžalovaného B., ktorý spadol na zem a keď ležal na
zemi, tak že mu nič neurobil.

Počas výsluchu poškodeného však bolo zistené, že v prítomnosti obžalovaného bol zvýšene nervózny,
protirečil si v spontánnej časti výpovedi s tým, ako odpovedal na otázky obžalovaného. Túto svoju

nervozitu a nepokoj svedok vysvetlil tým, že sa obžalovaného bojí a že ho deň pred pojednávaním
inštruoval a navádzal, aby proti nemu za sľúbenú odmenu 300€ nevypovedal.

Na uvedenom základe bol preto obžalovaný na časť výsluchu poškodeného I. J. vylúčený
z pojednávacej miestnosti.

Už v neprítomnosti obžalovaného následne poškodený vypovedal v podstatnom obsahu rovnako ako aj
v prípravnom konaní a usvedčil jednoznačne obžalovaného A. B. z toho, že práve tento obžalovaný ho
zo všetkých troch útočníkov napadol ako prvý. Potvrdil, že obžalovaný B. ho bil, že ho fyzicky napádal,bol voči nemu agresívny, potom pribehli ďalší dvaja, z ktorých ho na zem hodil I. a potom ho ešte na
zemi všetci bili.

Touto výpoveďou poškodený jednoznačne usvedčil obžalovaného A. B. z fyzického útoku, ktorý sa stal
dňa 15.01.2023 okolo 11.00 hod. v C. L. B. A. G..

Túto výpoveď poškodeného na hlavnom pojednávaní ale aj v prípravnom konaní v celom rozsahu
potvrdzuje aj nestranný svedok N. C. – vodič autobusu. Tento svedok poznal všetkých účastníkov

incidentu, priebeh skutku videl zo vzdialenosti asi 60 metrov, keď čakal so svojím autobusom na
odchod a neskôr aj z bližšia a to ako prichádzal autobusom k zastávke. Svedok viackrát zopakoval, že
poškodeného bili všetci traja útočníci, teda aj obžalovaný B..

Ďalej výpoveď poškodeného nepriamo potvrdzuje aj lekárska správa o jeho zraneniach, ktorá je
žurnalizovaná na čl. 57 vyšetrovacieho spisu.

Na uvedenom základe preto považoval samosudca obranu obžalovaného len za tendenčnú a účelovú,
v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za predmetný skutok, ktorý sa podľa obžaloby mal stať
vskúšobnejdobepodmienečnéhoodsúdeniaobžalovanéhovinejtrestnejveci,začomuhrozilouloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Samosudca následne uveril výpovedi poškodeného podporenej výsluchom svedka C., že skutok sa stal
tak, ako je to ustálené v obžalobe. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že tak poškodený ako aj svedok C.
vypovedali po zákonnom poučení a pod hrozbou možnosti privodiť si dôsledky trestného stíhania, pokiaľ
by nevypovedali pravdu alebo pokiaľ by niekoho krivo obvinili. Na druhej strane sa obžalovaný z hľadiska

svojho procesného postavenia môže brániť akýmkoľvek spôsobom, ktorý uzná za vhodný, teda môže
aj klamať a nehovoriť pravdu bez toho, aby za to mohol byť trestne postihnutý.

Samosudca tak mal po zhodnotení vykonaného dokazovania bez akýchkoľvek dôvodných pochybností
preukázané, že skutok sa stal tak, ako je to v obžalobe prokurátora ustálené.

Zo správy o priestupkoch bolo zároveň zistené, že obžalovaný A. B. sa dňa 24.03.2022 o 10.50 hod.
dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch,
za čo bol postihnutý pokutou nezaplatenou na mieste vo výške 20 €, číslo bloku A. XX XXXXXXXX. Táto
skutočnosť tiež vyplýva z predmetného bloku žurnalizovaného vo fotokópii na čl. 63.

Keďže bolo preukázané, že obžalovaný A. B. sa spoločným konaním dopustil fyzicky na mieste
prístupnom výtržnosti najmä tým, že napadol iného a taký čin spáchal na chránenej osobe, ktorou
je chorá osoba (poškodený je invalidný dôchodca) a bol za taký čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý, bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.

a), ods. 2 písm. d), písm. e) Trestného zákona.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Z dokazovania vykonaného vo vzťahu k trestu bolo zistené, že obžalovaný A. B. je nezamestnaný,

z miesta bydliska je hodnotený len všeobecne. Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MVSR
sa dopustil viacerých priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu za čo bol postihovaný pokarhaním,
prípadne pokutami. Podľa aktuálneho odpisu registra trestov bol celkom trinásťkrát súdmi trestaný,
naposledy pod poradovým číslom 13 má evidované odsúdenie trestným rozkazom Okresného súduRimavská Sobota, sp. zn. 4T/32/2022 zo dňa 01.06.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť 01.07.2022,
kde mu pre prečin podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6
mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok, teda do 02.07.2023.

Z rozhodovacej činnosti okresného súdu a z pripojeného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.
zn. 15T/74/2024 bolo zistené, že rozsudkom sp. zn. 15T/74/2024 zo dňa 18.03.2025, právoplatným vo
vzťahu k A. B. dňa 19.03.2025, bol A. B. uznaný za vinného zo spáchania prečinu zatajenia veci podľa
§ 236 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a bol mu za

to uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na
skúšobnú dobu v trvaní 1 roka.

U obžalovaného nebola vzhliadnutá žiadna poľahčujúca okolnosť, na druhej strane boli vzhliadnuté dve
priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, že spáchal viac trestných činov a podľa
§ 37 písm. m) Trestného zákona, že bol už za trestný čin odsúdený. K priťažujúcej okolnosti podľa § 37

písm. h) Trestného zákona bolo prihliadnuté vzhľadom k tomu, že obžalovanému bolo potrebné ukladať
súhrnný trest odňatia slobody vo vzťahu k trestu, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu
Rimavská Sobota, sp. zn. 15T/74/2024.

Taktiež je potrebné uviesť, že obžalovaný bol odsúdený týmto rozsudkom pre skutok právne

kvalifikovaný ako úmyselný trestný čin, ktorý spáchal dňa 15.01.2023, teda v čase podmienečného
odsúdenia vo veci Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 4T/32/2022, preto mu s poukazom na
ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona nebolo možné ukladať podmienečný trest odňatia slobody.
Alternatívny trest povinnej práce vzhľadom k početným predchádzajúcim odsúdeniam a k charakteru
trestnej činnosti, pre ktorú bol v tomto konaní odsúdený, by podľa samosudcu nenaplnil účel trestu. Trest

domáceho väzenia a peňažný trest neprichádzali v úvahu, pretože obžalovaný je fakticky bezdomovec
a bez akéhokoľvek trvalého príjmu.

Z uvedených dôvodov mal samosudca za to, že za spáchaný trestný čin je potrebné obžalovanému
uložiť súhrnný trest odňatia slobody, výkon ktorého nebude podmienečne odložený.

S prihliadnutím na následok trestného činu a k tomu, že poškodenému nebola spôsobená žiadna
vážna ujma, mal samosudca zároveň za to, že bude postačujúce, pokiaľ bude obžalovanému uložený
nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby,
ktorá je v danom prípade pre prečin podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona v trvaní od 6 mesiacov až

na 3 roky.

Z vyššie uvedených dôvodov bol preto obžalovanému podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona
s prihliadnutím na ustanovenie § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona
uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Pre výkon tohto trestu bol obžalovaný

podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo
výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Zároveň bol podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona u obžalovaného zrušený výrok o treste odňatia

slobody v trvaní 3 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 roka, ktorý mu bol uložený
rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 15T/74/2024, zo dňa 18.03.2025, právoplatný dňa
19.03.2025, pre prečin zatajenia veci podľa § 236 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona a súčasne ruší aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti najmä tým, že napadol iného, a taký čin
spáchal na chránenej osobe, akou je chorá osoba (§ 139 ods. 1 písm. f) Tr. zákona), a bol za obdobný
čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde

Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. poriadku).

Odvolanie môžu podať:
Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. poriadku), a to v neprospech i
v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj
proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. poriadku).

Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. poriadku), a to len vo svoj
prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. poriadku).
Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. poriadku).
Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c

Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku).
Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. poriadku a § 45/1 Tr. poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.