Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/312/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201850
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201850.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek

senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., v právnej veci žalobcu: MORITZ s.r.o., so
sídlom Lešková 21, 811 03 Bratislava, IČO: 35 815 361, zastúpený: Nomus s.r.o., so sídlom Havlíčkova
16, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné
plánovanieavýstavbuBratislava,sosídlomTomášikova12735/64,83104Bratislava,zaúčasti:Okresná
prokuratúra Malacky, so sídlom Sasinkova 71, 901 01 Malacky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky, č. OU-BA-OVBP2-2021/84259-KAZ zo
dňa 09.09.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému a Okresnej prokuratúre Malacky právo na náhradu trov konania n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Obec Lozorno vydala dňa 29.01.2018 rozhodnutie č. SÚ - 5/2018/1, ktorým podľa § 66 zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) povolila na návrh žalobcu ako stavebníka stavbu „Hospodárska
usadlosť – hospodársky, skladový a obytný objekt F“ na pozemkoch parcely registra „C“ KN parcelné č.
XXXX/X, A. XXXX/X B. A. XXXX/XX v katastrálnom území C. („ďalej aj „stavebné povolenie“). Stavebné
povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.02.2018.

2. Dňa 12.12.2019 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky proti stavebnému povoleniu protest
prokurátora č. Pd 185/19/1106-3 (ďalej aj „protest prokurátora“), v ktorom žiadal obec C. o zrušenie

stavebného povolenia.

3. Dňa 11.02.2020 vydala obec Lozorno rozhodnutie č. SU-0481/202/2020, ktorým vyhovela protestu
prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky č. Pd 185/19/1106-3 zo dňa 12.12.2019 a zrušila
prokurátorom napadnuté stavebné povolenie.

4. Dňa 17.03.2020 podal žalobca na Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky ako

príslušný odvolací orgán odvolanie proti rozhodnutiu obce Lozorno o vyhovení protestu prokurátora zo
dňa 11.02.2020.5. Dňa 26.05.2020 vydal právny predchodca žalovaného – Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a
bytovej politiky ako príslušný odvolací orgán rozhodnutie č. OU-BA-OVBP2-2020/74758/KAZ, ktorým
zrušil rozhodnutie o vyhovení protestu prokurátora a vrátil vec obci C. na ďalšie konanie a rozhodovanie

o proteste prokurátora.

6. Dňa 08.02.2021 vydala obec Lozorno žalobou napadnuté rozhodnutie prvého stupňa č.
SU-0972/0098/2021, ktorým v novom konaní opätovne vyhovela protestu prokurátora a zrušila
prokurátorom napadnuté stavebné povolenie.

7. Dňa 12.03.2021 podal žalobca proti napadnutému rozhodnutiu stavebného úradu prvého stupňa
odvolanie, v ktorom žiadal, aby obec C. napadnuté rozhodnutie o vyhovení protestu prokurátora zo dňa
08.02.2021 v celom rozsahu zrušila.

8. Na odvolanie žalobcu vydal dňa 09.09.2021 právny predchodca žalovaného, Okresný úrad Bratislava,

odbor výstavby a bytovej politiky ako príslušný odvolací orgán (ďalej v texte len „žalovaný“), žalobou
napadnuté rozhodnutie druhého stupňa č. OU-BA-OVBP2-2021/84259-KAZ, ktorým zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie obce Lozorno č. SU-0972/0098/2021 zo dňa 08.02.2021,
ktorým vyhovela protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky č. Pd 185/19/1106-3 zo dňa
12.12.2019 a zrušila protestom napadnuté rozhodnutie č. SÚ - 5/2018/1 dňa 29.01.2018 na stavbu

špecifikovanú v bode 1.

9. Dôvodom na zrušenie protestom napadnutého právoplatného rozhodnutia obce Lozorno č.
SÚ-5/2018/1 zo dňa 29.1.2018 - stavebného povolenia bolo v prvom rade porušenie § 18 ods.
2 písm. b), § 38 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a

o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte aj ako „zákon č. 24/2006 Z. z.“, „zákon
o posudzovaní vplyvov“, príp. „zákon o EIA“) a § 140c ods. 12 stavebného zákona, t. j. vydanie
stavebného povolenia bez predchádzajúceho uskutočnenia zisťovacieho konania a vydania rozhodnutia
v zisťovacom konaní v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Žalovaný v tejto
súvislosti v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí argumentoval, že aplikácia položky č. 16 písm.

a) kapitoly 9 prílohy č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je úplne namieste,
pretože mimo zastavaného územia obce je limit pre zisťovacie konanie 1000 m2 podlahovej plochy, čo
je v danom prípade prekročené. Úžitková (podlahová) plocha predmetnej stavby je podľa projektovej
dokumentácie predloženej v stavebnom konaní 1810 m2.

10. Ďalší dôvod na zrušenie predmetného stavebného povolenia žalovaný v zhode s právnym názorom
prokurátora videl v porušení § 103 ods. 5 veta prvá zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a
krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“, príp. „zákon č.
543/2002 Z. z.“). V nadväznosti na odvolaciu námietku žalobcu podporenú poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, príp. „NS SR“) sp. zn. 10Sžo/143/2015

zo dňa 29.06.2016 žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že judikatúra súdov nie je úplne jednotná
v otázke potreby rozhodnutia o výrube drevín ešte pred vydaním územného rozhodnutia. Zároveň
poukázal na skutočnosť, že pokiaľ ide o potrebu takéhoto rozhodnutia pred vydaním stavebného
povolenia, v tomto smere je aplikačná prax dlhodobo jednotná, pričom dal do pozornosti Metodické
usmernenie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR k postupu stavebného úradu v konaní o

umiestňovaní a povoľovaní stavieb z hľadiska záujmov ochrany a prírody podľa osobitného predpisu
- ochrana drevín z 09.06.2006. Žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí dospel k právnemu záveru,
že ak nebolo predložené právoplatné povolenie na výrub drevín v územnom konaní a následne ani
v stavebnom konaní, stavebné povolenie bez takéhoto rozhodnutia nemalo byť vydané, čim bol daný
dôvod na jeho právoplatné zrušenie v konaní o proteste prokurátora. V tomto smere je potom poukaz

žalobcu na rozhodnutie o schválení lesného hospodárskeho plánu pre lesný celok Lozorno na nové
decénium 2017- 2027 irelevantný, keďže ustanovenie § 103 ods. 5 zákona o ochrane prírody a krajiny je
kogentné a neupravuje žiadnu výnimku z povinnosti predloženia právoplatného rozhodnutia o súhlase
na výrub drevín (napr. v prípade existencie rozhodnutia o schválení lesného hospodárskeho plánu).
Žalovaný zároveň poukázal na to, že v posudzovanej veci nejde o obnovnú ťažbu, keďže existujúce

dreviny majú byť odstránené za účelom realizácie stavby, a nie za účelom obnovy lesa.

11. K odvolacej námietke napádajúcej nedodržanie povinnosti aplikovať § 65 ods. 2 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), žalovaný dôvodil,že predmetné ustanovenie sa vzťahuje na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, nie
na konanie o proteste prokurátora proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktoré je odlišným konaním
upraveným v osobitnom zákone - v zákone č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov

(ďalej aj „zákon o prokuratúre“).

II. Rozsah a dôvody žaloby

12.ŽalobcavzákonomstanovenejlehotepodalnaKrajskýsúdvBratislaveprotirozhodnutiužalovaného

správnu žalobu, ktorou sa z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) domáhal, aby správny súd rozhodnutie
žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatnil právo na úplnú náhradu trov konania.

13. Namietal nesprávne právne posúdenie § 18 ods. 2 písm. b) zákona o posudzovaní vplyvov

konajúcimi správnymi orgánmi oboch stupňov pri vyhovení protestu prokurátora, kedy sa stavebný
úrad a odvolací správny orgán stotožnili s názorom prokurátora a konštatovali porušenie uvedeného
ustanovenia zákona o posudzovaní vplyvov pri vydaní stavebného povolenia, pričom tento svoj záver
opreli o vyjadrenie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, sekcie environmentálneho
hodnotenia a odpadového hospodárstva, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie č.

80/2020-1.7/mo, 44498/2020 zo dňa 7.9.2020 (ďalej aj „vyjadrenie MŽP SR“). V tejto súvislosti vyjadril
nesúhlas s hlavným dôvodom, pre ktorý prokurátor napadol stavebné povolenie vydané obcou C., teda
že stavebný úrad, obec C., bol povinný pri povoľovaní stavby „Hospodárskej usadlosti – hospodárskeho,
skladového a obytného objektu F“ uskutočniť zisťovacie konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov
za účelom posúdenia, či povolenie predmetnej stavby negatívne neovplyvní životné prostredie.

14. Na rozdiel o prokurátora a konajúcich správnych orgánov mal žalobca za to, že obec C. ako príslušný
stavebný úrad konal správne, keď vydanie stavebného povolenia nepodmienil realizáciou zisťovacieho
konania, pretože v danej veci vydaniu stavebného povolenia predchádzalo vydanie právoplatného
rozhodnutia o umiestnení povoľovanej stavby v rámci konania o vydanie územného rozhodnutia. Teda

stavebný úrad sa dôvodne domnieval, že v predmetnej veci realizácia zisťovacieho konania nie je
potrebná, keďže toto konanie, pokiaľ by v predmetnom prípade bolo povinné ho realizovať, malo byť
realizované už v rámci konania o umiestnení stavby. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že zo
strany prokurátora, ako aj zo strany obce Lozorno ako správneho orgánu nedošlo k preukázaniu opaku,
preto nebolo preukázané akékoľvek porušenie zákona, resp. všeobecne záväzných právnych predpisov

pri vydávaní stavebného povolenia.

15. Žalobca naďalej trvá na tom, že v predmetnom prípade neprichádza do úvahy aplikácia položky č. 16
písm. a) kapitoly 9. prílohy č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov, podľa ktorej má byť navrhovaná činnosť
výstavby „Hospodárskej usadlosti – hospodárskeho, skladového a obytného objektu F“ predmetom

zisťovacieho konania, keďže ide o podlimitnú činnosť a v danom prípade nie je potrebné realizovať
zisťovacie konanie, a to ani v rámci konania o umiestnení stavby, a rozhodne nie v rámci konania o
vydanie stavebného povolenia, pretože po vydaní právoplatného územného rozhodnutia o umiestnení
stavby sa pozemky stali „ostatnými plochami“, a teda zastavaným územím obce. V tejto súvislosti
dal do pozornosti, že proti vydanému rozhodnutiu o umiestnení stavby „Hospodárskej usadlosti –

hospodárskeho, skladového a obytného objektu F“ neboli do času spísania správnej žaloby vznesené
žiadne námietky, t. j. do troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

16. V nadväznosti na uvedené žalobca zdôraznil, že vo vzťahu k projektu „Hospodárska usadlosť
– hospodársky, skladový a obytný objekt Objektu F“, má byť výstavba realizovaná na pozemkoch,

ktoré boli v čase vydania stavebného povolenia charakterizované ako „ostatné plochy“, ktoré sú podľa
právoplatných a vykonateľných rozhodnutí príslušných správnych orgánov, trvalo vyňaté z lesných
pozemkov za účelom výstavby. Zároveň dodal, že všetky pozemky, na ktorých sa má realizovať projekt,
vrátane výstavby predmetnej stavby, sú charakterizované ako druh pozemku „ostatné plochy“ a sú
súčasťou zastavaného územia obce, pričom na povinnosť realizácie zisťovacieho konania sa aplikuje

limit 10 000 m2 podlahovej plochy, a nie 1 000 m2. Táto skutočnosť pritom vyplýva aj z časti B, LV č.
XXXX, k. ú C..17. Vo vzťahu k vyjadreniu MŽP SR dodal, že toto bolo vydané v rozpore so zákonom, kedy sa MŽP SR
vyjadrovalo a posudzovalo skutočnosti, ktorých posúdenie patrí, v súlade s ustanovením § 38 zákona
o posudzovaní vplyvov, do výlučnej kompetencie príslušného okresného úradu, v predmetnom prípade

Okresného úradu Malacky.

18. S poukazom na znenie ustanovenia § 139a ods. 8 stavebného zákona žalobca uviedol, že súčasť
zastavaného územia obce tak zo zákona bez výnimky tvoria aj pozemky ostatných plôch. V tejto
súvislosti argumentoval, že pozemky parcelné č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX katastrálne územie C., na

ktorých je povolená výstavba „Hospodárskej usadlosti – hospodárskeho, skladového a obytného objektu
F“, sú tak súčasťou zastavaného územia obce, pričom boli touto súčasťou už v čase vydania stavebného
povolenia. Zastal názor, že v predmetnom prípade sa tak v čase vydania stavebného povolenia (rok
2018), na posúdenie prípadného vzniku povinnosti realizovať zisťovacie konanie vo vzťahu k projektu
„Hospodárskausadlosť–hospodársky,skladovýaobytnýobjektF“vzťahovallimit10000m2podlahovej
plochy, čím je daný projekt podlimitný a zisťovacie konanie nie je potrebné realizovať. V tejto súvislosti

dodal, že stanovený zákonný limit 10 000 m2 nie je v predmetnom prípade prekročený ani pri posúdení
všetkých stavieb, ktoré sa majú realizovať v dotknutom území, t. j. ani pri súčte úžitkových plôch objektov
A, B, C, D, E a F nedôjde k prekročeniu stanoveného zákonného limitu, a preto v danom prípade nie
je možné od žalobcu požadovať realizáciu zisťovacieho konania a podmieniť ňou zákonnosť vydaného
stavebného povolenia.

19. Ďalej z dôvodov napadnutého rozhodnutia namietal argumentáciu správneho orgánu, v rámci ktorej
sa odvolával na územný plán obce C., schválený uznesením Obecného zastupiteľstva č. 9/03 zo dňa
25.3.2003 v znení zmien a doplnkov D. E. C. č. 1/2007, 2/2008, 3/2010 a 5/2013, záväznej textovej
časti, zásad pre rozvoj katastrálneho územia obce, zásad a regulatívov priestorového usporiadania a

funkčného využívania územia územného plánu obce Lozorno (ďalej aj „územný plán obce C.“), podľa
ktorého „V katastri obce sa nebudú tvoriť nové samostatné urbanizované lokality, ani nové formy bývania
v extraviláne obce mimo určené plochy v ÚPN obce.“ Žalobca mal za to, že táto argumentácia nemôže
obstáť, pretože tento poukaz na územný plán obce C. reguluje výstavbu v časti obce, ktorá tvorí
extravilán obce.

20. V nadväznosti na uvedené dal do pozornosti, že územný plán obce C. je už v súčasnosti neaktuálny,
obec C. po vydaní územných rozhodnutí neakceptovala tieto záväzné dokumenty, ktoré sú pokladmi,
resp. zákonnými nástrojmi územného plánovania podľa § 2 ods. 7 stavebného zákona, v súvislosti s
touto skutočnosťou bola podaná žaloba na správny súd. Napriek tomu žalobca považoval za potrebné

uviesť, že výstavba plánovaná v areáli zvernice Botanika je úzko spojená s hospodárením a bývaním
na pozemkoch areálu.

21. Zároveň žalobca označil pojem „nové samostatné urbanizované lokality“ v rámci výkladu územného
plánu orgánmi obce minimálne za sporný, poukazujúc pritom na skutočnosť, že na priľahlých

pozemkoch, len pár metrov priamo v susedstve zvernice Botanika, vyrástol v extraviláne obce, v CHVÚ
a CHKÚ Malé Karpaty, areál rekreácie a bývania na pozemkoch o rozlohe cca 3 ha. Žalobca má za to,
že k predmetnej výstavbe 27 domov nemá obec C. výhrady, keďže proti tejto výstavbe nemá námietky
napriek absencií povolení týchto stavieb, dajúc do pozornosti, že ako vlastníci susedných pozemkov
žalobca nebol prizvaný k žiadnemu konaniu ako účastník, a obec nepodniká v tejto súvislosti žiadnu

aktivitu napriek tomu, že v územnom pláne sa s realizáciou takejto výstavby nepočíta.

22. K územnému plánu ako záväznému podkladu pre územné a stavebné konanie a k základnému
nástroju územného plánovania (§ 2 ods. 7 stavebného zákona ) žalobca pripomenul, že územný plán
sa dopĺňa a mení sporadicky, podľa potreby sa aktualizuje, čo ale znamená, že nie vždy obsahuje

všetkyaktuálneinformácie.Pretosaajrozhodnutiamiorgánovštátnejsprávymôžeužpredaktualizáciou
územného plánu zmeniť stav pozemkov, tak ako sa to stalo v lokalite zvernice Botanika. Z rovnakého
dôvodu podľa názoru žalobcu nemôže obstáť ani argument správneho orgánu, ktorý odkazuje na
ustanovenie § 11 ods. 5, písm. e) stavebného zákona, podľa ktorého územný plán obce ustanovuje
hranice medzi zastavaným územím obce a ostatným územím obce.

23. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozpor predmetného územného plánu so zákonom,
argumentujúc ustanovením § 139a ods. 8 stavebného zákona, v zmysle ktorého sú súbory pozemkovostatných plôch obligatórne považované za zastavané územie obce, a z toho dôvodu ani prijatý územný
plán obce Lozorno nemôže definovať takéto pozemky ako súčasť extravilánu.

24. Taktiež namietal argument žalovaného z napadnutého rozhodnutia druhého stupňa v tom zmysle,
že v prípade pozemkov, na ktorých majú byť zrealizované predmetné stavby, nemožno hovoriť o súbore
ostatných plôch, ktoré by bolo možné považovať za zastavané územie obce, pretože tieto pozemky sú
obklopené lesnými pozemkami. Tento argument žalovaného považuje žalobca za priamo rozporný s
ustanovením §139a ods. 8 stavebného zákona, podľa ktorého všetky plochy pozemkov ostatných plôch,

bez možnosti výnimky, tvoria zastavané územie obce.

25. Za ďalšiu, pre povolenie predmetnej stavby, relevantnú skutočnosť žalobca považuje to, že dotknuté
územie bolo v minulosti zastavané, pretože približne v mieste realizácie stavby „Hospodárskej usadlosti
– hospodárskeho, skladového a obytného objektu F“ bola umiestená hospodárska budova identických
rozmerov (11 x 72 metrov plochy), ktorej základy a obvodový múr sa stále na pozemkoch v súčasnosti

nachádza. V tejto súvislosti žalobca namietal, že uvedená skutočnosť nebola tak v proteste prokurátora,
ani v napadnutých rozhodnutiach vôbec zohľadnená. Pritom relevanciu uvedenej skutočnosti žalobca
vidí v posúdení charakteru dotknutého územia z hľadiska možnosti v tomto realizovať predmetnú
výstavbu, a to vrátane realizácie Objektu F v zmysle stavebného povolenia.

26. Z vyššie uvedených dôvodov žalobcovi plynie záver, že v predmetnom prípade nedošlo k porušeniu
ustanovenia § 18 ods. 2 písm. b) zákona o posudzovaní vplyvov a rozhodnutie o zmene stavby pred
dokončením bolo vydané v súlade so zákonom, a preto nebol dôvod na jeho zrušenie.

27. Okrem nesprávneho právneho posúdenia veci stavebným úradom pri vyhovení protestu prokurátora

z dôvodu údajného porušenia § 18 ods. 2 písm. b) zákona o posudzovaní vplyvov, hoci predmetným
stavebným povolením bola povolená realizácia stavieb tvoriacich podlimitnú činnosť vo vzťahu k
položke č. 16 písm. a) kapitoly 9. prílohy č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov, žalobca namietal aj
nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí oboch stupňov.

28. Tento žalobný dôvod namietal poukazom na to, že obec C. rozhodovala výlučne na základe
predmetného vyjadrenia MŽP SR, a to bez toho, aby na vec uplatnila vlastnú správnu úvahu a aby
samostatne vyhodnotila argumenty vznesené žalobcom a samostatne posúdila potrebu posudzovania
vplyvov ohlásených stavieb na životné prostredie, čo bolo jej zákonnou povinnosťou. Rovnakou vadou
trpí podľa názoru aj rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil závery stavebného úradu bez toho, aby

na vec uplatnil vlastnú správnu úvahu a aby sa akýmkoľvek spôsobom vysporiadal s vyššie uvedenou
argumentáciou žalobcu.

29. Za dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca označil aj nesprávnu aplikáciu ustanovenia
§ 103 ods. 5 prvá veta zákona o ochrane prírody a krajiny obcou C., keď vyhovela protestu prokurátora

na zrušenie právoplatného stavebného povolenia z dôvodu, že jeho vydaniu nepredchádzalo vydanie
právoplatného rozhodnutia príslušným orgánom o súhlase na výrub drevín, pretože z obsahu projektovej
dokumentácie vyplýva, že z dôvodu stavby „Hospodárskej usadlosti – hospodárskeho, skladového a
obytného objektu F“ dôjde k výrubu krovinatých porastov a stavba sa má zároveň realizovať v Chránenej
krajinnej oblasti Malé Karpaty, kde podľa zákona platí druhý stupeň ochrany.

30. Žalobca dal do pozornosti, že už v rámci odvolania namietal, že pozemky, na ktorých má
prebiehať výstavba, sú súčasťou parciel, na ktorých je v zmysle rozhodnutia o schválení lesného
hospodárskeho plánu pre lesný celok Lozorno na nové decénium 2017-2027 (dielec 95 – hospodársky
les) povolená celoplošná obnovná ťažba, t. j. celoplošný výrub v režime bežného lesného hospodárenia

bezakýchkoľvekobmedzeníhospodárenia.Žalobcapoukázalnaobsahrozhodnutiaoschválenílesného
hospodárskeho plánu, v zmysle ktorého je výslovne určené, že pozemky, vrátane pozemkov, na ktorých
má byť realizovaná predmetná stavba, boli zaradené do režimu štandardného hospodárskeho lesa bez
ochranárskych obmedzení.

31. V nadväznosti na uvedené a s poukazom na vyjadrenie lesného hospodára F. G. H. žalobca zastal
názor, že v rozsahu predmetných pozemkov sa neuplatňujú akékoľvek ochranárske obmedzenia, t. j.
postup vymienený tak v proteste prokurátora, ako aj v napadnutých rozhodnutiach sa v predmetnom
prípade nemá aplikovať.32. Na podporu svojej argumentácie dal žalobca do pozornosti právne závery vyplývajúce z rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, príp. „NS SR“) sp. zn. 10Sžo/143/2015

zo dňa 29.06.2016. Toto rozhodnutie podľa názoru žalobcu precizuje všeobecné princípy zakotvené v
rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžp/10/2009, na ktoré poukazoval prvostupňový správny orgán
podporujúc opačnú argumentáciu, hoci vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu v zmysle neskoršieho
rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžo/143/2015 s týmto nie je v rozpore v otázke neexistencie
zákonnej povinnosti stavebníka k návrhu na vydanie stavebného povolenia predkladať povolenie

príslušného orgánu na výrub drevín. Žalobca má za to, že neskoršie rozhodnutie najvyššieho súdu sp.
zn. 10Sžo/143/2015 sa venuje vecne zhodnému prípadu ako v prejednávanej veci a tento judikát je
jednoznačne v prospech žalobcu.

33.Apelujúcnapovinnosťsprávnychorgánov,dodržiavaťprincípprávnejistotyprirozhodovaní,vzmysle
ktorého je povinnosťou rozhodovať v obdobných prípadoch rovnakým spôsobom, žalobca namietal,

že stavebný úrad, obec C., sa argumentačne nevysporiadal s poukazom žalobcu na potrebu aplikácie
obdobného prípadu podľa rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžo/143/2015 v danom prípade.
Naopak, napriek príkazu odvolacieho orgánu, tvrdenie povinnosti žalobcu predložiť povolenie na výrub
drevín správny orgán prvého stupňa podporil len poukazom na skoršie rozhodnutie najvyššieho súdu
sp. zn. 5Sžp/10/2009 bez toho, aby jeho aplikáciu na daný prípad vysvetlil v kontexte so závermi

neskoršieho rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžo/143/2015, na ktoré v odvolaní poukazoval
žalobca. V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti názory Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej
aj „ústavný súd“), plynúce z jeho rozhodovacej činnosti, v zmysle ktorej, ak súd rieši právnu otázku (tú
istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená, podstatne odlišným spôsobom bez toho,
aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej

istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy.

34. Z vyššie uvádzanej judikatúry najvyššieho súdu žalobca odvodil záver, že ak rozhodnutie o výrube
drevín nemusí stavebník predkladať pre vydanie územného rozhodnutia o umiestnenie stavby, kde

sa v zmysle § 39a ods. 2 písm. a) stavebného zákona posudzujú otázky ochrany prírody a krajiny a
zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, o to viac musí platiť, že ho stavebník nemusí predkladať
ani pre vydanie stavebného povolenia, kde správny orgán v zmysle § 66 stavebného zákona posudzuje
už iba záväzné podmienky pre uskutočňovanie dotknutej stavby.

35. V súvislosti s umiestením predmetnej stavby dal žalobca do pozornosti, že k jej umiestneniu sa
vyjadroval orgán ochrany prírody vo svojom vyjadrení č. OÚ-MA-OSZP-2014/002681/MAR zo dňa
10.04.2014, pričom úrad spomína, že pozemky sa nachádzajú v CHKÚ malé Karpaty v druhom stupni
ochrany, zároveň v CHVÚ Malé Karpaty a zároveň úrad jednoznačne konštatuje, že „nemá ďalšie
pripomienky k predmetnej výstavbe“. Taktiež dal žalobca do pozornosti, že k zákonnosti vydania

územného rozhodnutia „Hospodárskej usadlosti – hospodárskeho, skladového a obytného objektu F“
sa vyjadroval aj odvolací orgán v súvislosti so zastavením územného konania a vo svojom rozhodnutí
č. OU-BA-OVBP2-2014/43599/C-KAZ zo dňa 18.07.2014, zastavenie územného konania zrušil, pričom
sa úrad zaoberal aj súladom s územným plánom obce.

36. Vo vzťahu k uvedenému žalobnému bodu nesprávnej aplikácie zákona o ochrane prírody a krajiny
mal žalobca za to, že napadnuté rozhodnutia sú v rozpore so zákonom v rozsahu, v akom sa správne
orgány stotožnili s právnym názorom prokurátora, a to, že pri vydaní rozhodnutia o umiestnení stavby
na mieste, kde sa nachádzajú dreviny, sa musí najskôr rozhodnúť o výrube tam stojacich drevín.

37. V neposlednom rade žalobca namietal nesprávnu právnu interpretáciu § 65 ods. 2 správneho
poriadku konajúcimi správnymi orgánmi oboch stupňov, kedy tieto neaplikovali uvedené ustanovenie
a pri rozhodovaní o proteste prokurátora neprihliadli na práva žalobcu nadobudnuté v dobrej viere a na
dobromyseľnosť žalobcu, pričom v zmysle zásady proporcionality nevyhodnotili pomer medzi potrebou
ochrany verejných záujmov a dobromyseľne nadobudnutými právami žalobcu. Rovnako tak neprihliadli

na škodu, ktorá by žalobcovi po zrušení stavebného povolenia, v rozpore s ustanovením § 65 ods. 2
správneho poriadku, žalobcovi vznikla.38. S poukazom na znenie § 65 ods. 2 správneho poriadku žalobca vyjadril nesúhlas s názorom
žalovaného uvedeným v napadnutom rozhodnutí, v ktorom uviedol, že ustanovenia § 65 ods. 2
správneho poriadku sa nevzťahujú na konanie o proteste prokurátora, ktorý sa riadi príslušnými

ustanoveniami zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
prokuratúre“), ktorý je osobitným predpisom v tomto konaní, pričom tento zákona neukladá správnemu
orgánu povinnosť vyhodnotiť dobromyseľne nadobudnuté práva ani na tieto prihliadnuť pri rozhodovaní
o proteste prokurátora.

39. Toto právne posúdenie k aplikácii, resp. neaplikovaniu ustanovenia § 65 ods. 2 správneho poriadku
v danom prípade žalobca označil za nesprávne, pretože tak obec C. ako prvostupňový správny
orgán ako aj žalovaný ako odvolací orgán rozhodovali o predmetnej veci v rámci správneho konania,
aplikujúc príslušného ustanovenia správneho poriadku, čo okrem iného vyplýva aj z výroku napadnutých
rozhodnutí, v ktorom sa nenachádza žiaden odkaz na zákon o prokuratúre.

40. Žalobca mal za to, že správne orgány konajúce o proteste prokurátora v danej veci boli povinné dbať
na to, aby práva žalobcu nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.

41. Na podporu svojej argumentácie dal do pozornosti právne závery vyplývajúce z judikatúry českých
súdnych autorít (rozsudok Ústavného súdu Českej republiky spis. zn. IV. ÚS zo dňa 09.10.2003; podľa

popisu zo žaloby, rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2 As 241/2014-36 zo
dňa 12.02.2015 k dôvodom neexistencie dobrej viery, rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2
As 57/2016-56 zo dňa 08.06.2016).

42. Podľa žalobcu je nepochybné, že nadobudol všetky práva zo stavebného povolenia dobromyseľne.

Riadne požiadal obec C. o povolenie zmeny stavby, k žiadosti predložil všetky potrebné dokumenty,
pravdivo a úplne popísal skutkový stav, neuviedol obec C. ani iný orgán do omylu ani nezamlčal
žiadne podstatné skutočnosti a po vydaní stavebného povolenia sa dôvodne spoliehal na správnosť a
zákonnosť predmetného rozhodnutia, pričom dodnes mu neboli ani nie sú známe žiadne skutočnosti
ani okolnosti, na základe ktorých by malo byť stavebné povolenie vydané nezákonne, v dôsledku čoho

podal na správny súd túto žalobu. Z uvedeného žalobcovi vyplýva, že aj v prípade, ak by bolo stavebné
povolenie vydané v rozpore so zákonom (čo však žalobca odmieta), nadobudol všetky práva z tohto
rozhodnutia dobromyseľne.

43. Okrem uvedeného dal žalobca do pozornosti, že v jeho prospech sú aj ďalšie kritériá, ktoré by mal

správny orgán vyhodnocovať v rámci testu proporcionality. V tejto súvislosti poukázal na dobu, ktorá
uplynulamedziprávoplatnosťoustavebnéhopovoleniaajehozrušením,takmerštyriroky(od06.02.2018
až do 17.09.2021), teda toto kritérium je rovnako výrazne v prospech žalobcu.

44. Vo vzťahu k pravdepodobným dôsledkom vyvolaným zrušením stavebného povolenia žalobca

uviedol, že tieto by sa prejavili v jeho sfére najradikálnejšie. Ako stavebník sa dôvodne spoliehal
na obsah právoplatného stavebného povolenia pre stavbu „Hospodárska usadlosť – hospodársky,
skladový a obytný objekt F“, pričom z tohto rozhodnutia odvodzoval svoje právo realizovať predmetnú
stavbu, v dôsledku čoho uzatvoril viaceré zmluvy a vstúpil do záväzkových vzťahov s viacerými
subjektmi, medzi ktorými boli o. i. budúci potenciálni vlastníci bytov, ale aj viaceré dodávateľské

spoločnosti stavebných materiálov, ako aj viaceré stavebné spoločnosti a pod. Ako dobromyseľný
nadobúdateľ práv vyplývajúcich zo stavebného povolenia vynaložil žalobca nemalé finančné prostriedky
za účelom obstarania projektovej dokumentácie, ako aj v súvislosti so samotnou realizáciou a výstavbou
predmetnej stavby, pričom za predpokladu, ak by správny súd nevyhovel tejto žalobe, všetky doteraz
vynaložené náklady spoločnosti žalobcu, vrátane ušlého zisku, by predstavovali škodu, ktorú by utrpel

žalobca ako dobromyseľný stavebník odvodzujúci svoje práva z právoplatného stavebného povolenia
vydaného obcou Lozorno. Išlo by najmä o zmluvné pokuty a zmluvné povinnosti v prípade nedodržania
záväzkov zo strany žalobcu v súvislosti s nerealizovaním predmetnej stavby.

45. Žalobca mal za to, že správna úvaha ohľadom zohľadnení vyššie uvedených kritérií pri aplikácii

§ 65 ods. 2 správneho poriadku musí byť v každom prípade súčasťou rozhodnutia správneho orgánu,
resp. jeho odôvodnenia, avšak žalovaný sa nevysporiadal s odvolacími dôvodmi a s argumentáciou
žalobcu, ustanovenie § 65 ods. 2 správneho poriadku neaplikoval, čo sú dôvody nepreskúmateľnosti
napadnutého rozhodnutia.III. Vyjadrenia žalovaného a prokurátora

46. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

47. Uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu
veci, predmet konania bol správne právne posúdený a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu,

boli zabezpečené procesné práva účastníkov konania. Dal do pozornosti, že stavebný úrad obce C.,
rešpektujúc názor odvolacieho orgánu, vyjadrený v rozhodnutí č. OU-BA-OVBP2- 2020/74758/KAZ zo
dňa 26.05.2020, sa podrobne zaoberal jednotlivými dôvodmi protestu prokurátora Okresnej prokuratúry
Malacky č. Pd 185/19/1106-3 zo dňa 12.12.2019, pre spoľahlivé zistenie stavu veci vykonal štátny
stavebný dohľad, zaobstaral nové podklady, na základe ktorých rozhodol, že protestu prokurátora
vyhovie a tento svoj postup v napadnutom rozhodnutí odôvodnil dostatočným spôsobom.

48. V súvislosti s námietkou napádajúcou právne posúdenie veci pri rozhodovaní o proteste prokurátora
v otázke povinnosti vydať predmetné stavebné povolenie len na základe právoplatného rozhodnutia
príslušného orgánu o súhlase na výrub drevín žalovaný označil za zavádzajúce tvrdenie žalobcu,
v ktorom sa odvolával na právny názor Okresného úradu Bratislava, formulovaný v rozhodnutí č.

OU-BA-OVBP2-2020/74758/KAZ zo dňa 26.05.2020, v ktorom okresný úrad ako odvolací orgán
údajne jasne a zrozumiteľne formuloval pre správny orgán záväzný právny názor, a to, že spoločnosť
MORITZ ako stavebník nemusí žiadať o osobitné povolenie k výrubu s odôvodnením, že „predmetné
pozemky sú súčasťou parciel, na ktorých je v zmysle rozhodnutia o schválení lesného hospodárskeho
plánu pre lesný pozemok Lozorno na nové decénium 2017 - 2027 (dielec 95 - hospodársky les)

povolená celoplošná obnovná ťažba, t.j. celoplošný výrub v režime bežného lesného hospodárenia bez
akýchkoľvek obmedzení hospodárenia“.

49. K vyššie citovanému rozhodnutiu z 26.05.2020 žalovaný uviedol, že odvolací orgán v tomto
rozhodnutí potrebu rozhodnutia o povolení výrubu drevín nevyhodnotil (nevyslovil záväzný názor, či

bolo potrebné predložiť takéto rozhodnutie), ale zaviazal prvostupňový správny orgán, aby sa v novom
prejednaní danou vecou zaoberal, vyhodnotil potrebu rozhodnutia o povolení výrubu drevín v súlade so
stavebným zákonom a vykonávacími vyhláškami, so zákonom o ochrane prírody a krajiny, prípadne s
ustálenou judikatúrou a preveril aj skutočnosti uvádzané odvolateľom ohľadom povolenia celoplošnej
obnovnej ťažby na predmetných pozemkoch. Stavebný úrad sa potrebou rozhodnutia na povolenie

výrubu drevín zaoberal, vyhodnotil potrebu takéhoto rozhodnutia ako relevantnú a na podporu dôvodov
uviedol o.i. rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 5Sžp/l0/2009. V nadväznosti na uvedené žalovaný
konštatoval, že na základe judikátov citovaných stavebným úradom a odvolateľom, ako aj žalobcom v
správnej žalobe, je problematické vyhodnotiť potrebu súhlasu s výrubom drevín už v územnom konaní,
avšak pre toto konanie o proteste prokurátora to ani nie je potrebné, pretože kým judikáty vyhodnocujú

potrebu rozhodnutia o povolení výrubu drevín v územnom konaní (ktoré nezakladá právo uskutočniť
stavbu), protestom napadnuté rozhodnutie je stavebným povolením, ktoré je výsledkom stavebného
konania.

50. Žalovaný dodal, že potrebu rozhodnutia o výrube drevín v stavebnom konaní (ktorého výsledkom

je stavebné povolenie zakladajúce právo stavbu realizovať) ani jeden z citovaných rozsudkov
nespochybňuje. Ak teda nebolo predložené právoplatné povolenie na výrub drevín v územnom konaní,
stavebné povolenie bez takéhoto rozhodnutia nemalo byť vydané. Zo znenia napadnutého rozhodnutia
aj odvolania všetko nasvedčuje tomu, že rozhodnutie príslušného orgánu ochrany prírody o povolení na
výrub drevín v danej lokalite vydaný nebol.

51. Ohľadom argumentácie žalobcu ku skutočnosti, že predmetné pozemky sú súčasťou parciel, na
ktorých je v zmysle rozhodnutia o schválení lesného hospodárskeho plánu pre lesný celok Lozorno na
nové decénium 2017 - 2027 (dielec 95 - hospodársky les) povolená celoplošná obnovná ťažba, t. j.
celoplošný výrub v režime bežného lesného hospodárenia bez akýchkoľvek obmedzení hospodárenia, v

dôsledku čoho žalobca ako stavebník nemusí žiadať o osobitné povolenie k výrubu, žalovaný uviedol, že
aj týmto argumentom sa odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí zaoberal. V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia vychádzal z ustanovení zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch a uviedol, že obnovná ťažba je
úmyselná ťažba v lesných porastoch, ktoré dosiahli vek začatia obnovy, zameraná na ich cieľavedomúobnovu. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že nespochybňuje existenciu vyššie uvedeného povolenia
celoplošnejobnovnejťažby(čobyznamenalo,žepriomlaďovaníarekonštrukciilesabynebolopotrebné
žiadať o osobitné povolenie výrubu), avšak zo znenia ustanovení § 22 ods. 1, 2 písm. a), 3 písm. a)

zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a z podstaty danej veci vyplýva, že
existujúce krovinaté porasty majú byť odstránené z dôvodu realizácie stavby, a nie za účelom obnovy
lesa. Dal do pozornosti, že sám žalobca konštatuje, že pozemky, na ktorých sú navrhnuté stavby, boli
pozemkovým a lesným odborom Okresného úradu Malacky trvalo vyňaté z plnenia funkcie lesov za
účelom výstavby.

52. Ďalej žalovaný uviedol, že sa námietkami ohľadom povinnosti zisťovacieho konania podľa zákona
č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v žalobou napadnutom rozhodnutí
zaoberal dostatočne, všetky odvolacie námietky vyhodnotil najmä vo vzťahu k príslušným ustanoveniam
stavebného zákona, správneho poriadku, zákona o lesoch, ako aj zákona o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie a svoje rozhodnutie náležíte odôvodnil. Záverom dodal, že žalobca v správnej žalobe

neuviedol zásadne odlišnú argumentáciu ako v podanom odvolaní.

53. Podaním č. Pc17/22/1106-2 zo dňa 31.03.2022, doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa
04.04.2022, vstúpila do súdneho konania Okresná prokuratúra Malacky (ďalej v texte aj „prokurátor“,
príp. „ďalší účastník“).

54. K obsahu správnej žaloby sa Okresná prokuratúra Malacky vyjadrila podaním zo dňa 19.04.2022,
v ktorom navrhla zamietnutie žaloby podľa § 190 SSP. V plnom rozsahu odkázala na svoje právne
stanoviskokpredmetnejveci,obsiahnutévovyššieuvedenompodanízodňa31.03.2022akpodstatným
žalobným bodom doplnila nasledovné vyjadrenie.

55. K tvrdeniu žalobcu, že stavebný úrad sa dôvodne domnieval, že v predmetnej veci realizácia
zisťovacieho konania nie je potrebná, keďže toto konanie malo byť podľa žalobcu realizované už v
rámci konania o umiestnení stavby, prokurátor uviedol, že podľa § 1 ods. 1 písm. a) bod 2. zákona
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie tento zákon upravuje postup odborného a verejného

posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie (ďalej len „posudzovanie vplyvov“)
navrhovaných činností pred rozhodnutím o ich umiestnení alebo pred ich povolením podľa osobitných
predpisov. Povolením sa pritom podľa § 3 písm. j) zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
rozumie rozhodnutie povoľujúceho orgánu vydané v povoľovacom konaní, ktoré oprávňuje navrhovateľa
realizovať navrhovanú činnosť alebo zmenu povolenej navrhovanej činnosti; ak navrhovaná činnosť

alebo jej zmena podlieha viacerým povoľovacím konaniam, považuje sa za povolenie, oprávňujúce
navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo zmenu povolenej navrhovanej činnosti, rozhodnutie
vydané v každom z týchto povoľovacích konaní.

56. S poukazom na uvedené je podľa názoru prokurátora zrejmé, že posudzovanie vplyvov

navrhovaných činností sa uskutočňuje buď pred rozhodnutím o ich umiestnení alebo pred ich povolením.
Keďže účelom zisťovacieho konania je zistiť, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena budú predmetom
posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo nie, je logické, že aj zisťovacie konanie sa musí
uskutočniť pred rozhodnutím o umiestnení navrhovanej činnosti alebo pred jej povolením, aby mohlo
aj prípadné posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti prebehnúť ešte pred rozhodnutím o umiestnení

navrhovanej činnosti alebo pred jej povolením. Keďže v danom prípade pred rozhodnutím o umiestnení
navrhovanej činnosti zisťovacie konanie neprebehlo, bolo o to viac nutné, aby prebehlo pred povolením
navrhovanej činnosti, t. j. pred vydaním rozhodnutia povoľujúceho orgánu (stavebného úradu), ktoré
oprávňuje žalobcu realizovať navrhovanú činnosť. Uvedený záver podporil poukazom na odbornú
literatúru, z ktorej dal do pozornosti právny názor: „Slovenská a podobne aj česká legislatíva sa

rozhodla procesy EIA nezačleniť do existujúcich rozhodovacích postupov, ale upravila toto konanie
ako samostatný, osobitný druh konania, ktorý predchádza povoľovaciemu konaniu (stavebnému,
územnému, konaniu o určení dobývacieho priestoru a pod.) a len jeho výstup tvorí povinný podklad
pre tie druhy navrhovaných činností alebo ich zmien, kde sa na základe rozličných kritérií pred
samotným rozhodnutím o povolení vyžaduje vykonať proces posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti

naŽP.“(Katrlík,R.:Zákonoposudzovanívplyvovnaživotnéprostredie.Komentár.2016,WoltersKluwer,
ISBN: 978-80-8168-340-4, s. 30).57. V nadväznosti na uvedené prokurátor argumentoval aplikovanou právnou úpravou upravujúcou
postup stavebného úradu pred vydaním stavebného povolenia v prípade stavby podliehajúcej
posudzovaniu podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, konkrétne ustanovenie §

140c ods. 12 stavebného zákona, v zmysle ktorého stavebný úrad vo veci nerozhodne bez vydaného
záverečného stanoviska alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o predmet
konania, ktorý podlieha rozhodovaniu podľa osobitného predpisu. Povoľujúci orgán nesmie vydať
rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom
konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona (38 ods. 3

zákona o posudzovaní vplyvov). Povoľujúcim orgánom je príslušný stavebný úrad pri vydaní rozhodnutí
v územnom konaní, stavebnom konaní, príp. kolaudačnom konaní atď. podľa stavebného zákona.
Keďže v posudzovanej veci pred rozhodnutím o umiestnení navrhovanej činnosti zisťovacie konanie
neprebehlo, bolo podľa názoru prokurátora o to viac nutné, aby prebehlo pred povolením navrhovanej
činnosti, t. j. pred vydaním stavebného povolenia, ktoré oprávňuje žalobcu realizovať navrhovanú
činnosť.

58. Ohľadom namietaného poskytnutia stanoviska MŽP SR k právnej otázke povinnosti postupu
stavebného úradu podľa § 140c ods. 12 stavebného zákona prokurátor uviedol, že MŽP SR neviedlo
konanie o proteste prokurátora ani o ňom nerozhodlo, iba v nadväznosti na žiadosť stavebného úradu,
vykonanúscieľomspoľahlivéhozisteniastavuveci(§3ods.5,§32ods.1správnehoporiadku),uplatnilo

svoju právomoc zakotvenú v § 54 ods. 2 písm. e) zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

59. Ďalej v rámci vyjadrenia k povinnosti vykonania zisťovacieho konania pred vydaním protestom
napadnutého stavebného povolenia prokurátor v plnom rozsahu odkázal na svoje právne stanovisko
uvedené vo vstupe prokurátora do konania z 31.03.2022, v ktorom je obsiahnutá analýza nielen

príslušnej slovenskej platnej právnej úpravy, ale aj práva EÚ s podrobným uvedením relevantnej
judikatúry Ústavného súdu SR a Súdneho dvora EÚ. Zároveň dal do pozornosti aj podstatnú informáciu
z predmetného stanoviska o iniciovaní zisťovacieho konania samotným žalobcom dňa 28.09.2021
na Okresnom úrade Malacky ohľadom projektu „Botanika - Lozorno“, kde v zámere predloženom
okresnému úradu je na niekoľkých miestach uvedené, že predmetný projekt, súčasťou ktorého je aj

objekt „F“, sa nachádza mimo zastavaného územia obce C., pričom túto skutočnosť potvrdili aj viaceré
subjekty vo svojich stanoviskách predložených v zisťovacom konaní.

60. V súvislosti s porušením § 103 ods. 5 vety prvej zákona o ochrane prírody a krajiny, prokurátor
taktiež odkázal na svoje právne stanovisko formulované vo vstupe do konania z 31.03.2022, opätovne

zdôrazniac,žepoukazžalobcunarozhodnutieoschválenílesnéhohospodárskehoplánuprelesnýcelok
C. na nové decénium 2017-2027 je irelevantný, pretože ustanovenie § 103 ods. 5 zákona o ochrane
prírody a krajiny je kogentným ustanovením a neupravuje žiadnu výnimku z povinnosti predloženia
právoplatného rozhodnutia o súhlase na výrub drevín. Takúto výnimku preto nemôže zakladať ani
existencia rozhodnutia o schválení lesného hospodárskeho plánu.

61.KargumentačnémupoukazužalobcunaprávnezáveryzrozhodnutiaNSSRsp.zn.10Sžo/143/2015
z 29.06.2016, prokurátor uviedol, že toto rozhodnutie najvyššieho súdu sa týka povinnosti predkladania
rozhodnutia o povolení výrubu drevín v územnom konaní. Citované rozhodnutie sa však nezaoberá touto
povinnosťou vo vzťahu k stavebnému konaniu, ktorého výsledkom je rozhodnutie priamo oprávňujúce

stavebníka realizovať stavbu (na rozdiel od územného rozhodnutia, ktorým sa stavba iba právne
umiestňuje). Vzhľadom na uvedené prokurátor označil poukaz žalobcu na toto rozhodnutie najvyššieho
súdu za absolútne nepriliehavý.

62. Naopak, vo vzťahu k uvedenej povinnosti prokurátor považuje za správne poukázať na Metodické

usmernenie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR k postupu stavebného úradu v konaní o
umiestňovaní a povoľovaní stavieb z hľadiska záujmov ochrany a prírody podľa osobitného predpisu -
ochrana drevín z 09.06.2006, z ktorého dal do pozornosti citát: „Nakoľko o výrube drevín a podmienkach
ich výrubu môže orgán ochrany prírody záväzne rozhodnúť len vo vydanom súhlase na výrub drevín
podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny vo veci povolenia stavby alebo jej zmeny stavebný

úradužvžiadnomprípadenemôžerozhodnúťbezprávoplatnéhorozhodnutiaosúhlasenavýrubdrevín.
Právoplatné rozhodnutie o súhlase na výrub drevín vydané podľa zákona o ochrane prírody a krajiny,
ak sa v konkrétnom prípade vyžaduje, musí byť vždy predložené najneskôr v stavebnom konaní v
súlade s ustanovením § 103 ods. 6 uvedeného zákona (pozn.: teraz § 103 ods. 5 cit, zákona), pričomžiadosť o stavebné povolenie, vrátane projektovej dokumentácie musí zodpovedať podmienkam z neho
vyplývajúcim.“

63. Ohľadom namietaného porušenia povinnosti aplikácie § 65 ods. 2 správneho poriadku konajúcimi
správnymi orgánmi prokurátor zhodne so žalovaným uviedol, že predmetné ustanovenie sa vzťahuje
na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, nie na konanie o proteste prokurátora proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktoré je odlišným konaním upraveným v osobitnom zákone - v
zákone č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.

64. K tomuto procesnému inštitútu mimoriadneho opravného prostriedku prokurátor dôvodil, že na
konanie o proteste prokurátora proti rozhodnutiu alebo opatreniu a na konanie o odvolaní a rozklade
sa síce vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak zákon o prokuratúre neustanovuje inak,
ustanovenie § 65 ods. 2 sa však na konanie o proteste prokurátora nevzťahuje ani len subsidiárne,
pretože toto ustanovenie sa týka osobitného mimoriadneho opravného prostriedku odlišného od inštitútu

protestu prokurátora, ktorý je iným kvázi mimoriadnym opravným prostriedkom.

65. Vo vzťahu k žalobcom uvádzaným dobromyseľne nadobudnutým právam prokurátor na dôvažok dal
do pozornosti, že z textu zámeru „Botanika Lozorno“ zverejneného na: https://www.enviroportal.sk/sk/
eia/detail/botanika-lozorno vyplýva, že žalobca ešte len pripravuje vybudovanie predmetného projektu,

teda so stavebnými prácami podľa všetkého nebolo začaté (inak by prebiehajúce konania podľa zákona
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie ani nemali význam, resp. mali by iba čisto formalistický
význam), v dôsledku čoho nemožno prisvedčiť argumentom žalobcu o potrebe uprednostnenia práv
stavebníka nadobudnutých zo stavebného povolenia pred princípom legality.

66. K tvrdeniam žalobcu, že uzatvoril viaceré zmluvy a vstúpil do záväzkových vzťahov s viacerými
subjektami, prokurátor uviedol, že tieto tvrdenia žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, v dôsledku
čoho ide iba o jeho ničím nepreukázané subjektívne tvrdenia. Naviac, princíp ochrany dobromyseľne
nadobudnutých práv nemožno chápať tak, že tieto práva nemôžu byť dotknuté vôbec, najmä ak ide o
ochranu celospoločenských hodnôt, akou je ochrana životného prostredia.

67. S námietkami napádajúcimi nepreskúmateľnosť rozhodnutí oboch stupňov prokurátor vyslovil
nesúhlas a poukázal citátmi na ustálenú súdnu judikatúru, pojednávajúcu o vadách rozhodnutí.

68. Záverom sa v plnom rozsahu stotožnil s obsahom vyjadrenia žalovaného.

69. Ďalšie podania účastníkov konania v predmetnej veci neboli správnemu súdu doručené.

IV. Relevantná právna úprava

70.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

71. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

72. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

73. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

74.Podľačl.1ods.1vetyprvejÚstavySlovenskejrepubliky(ďalejlen„ÚstavaSR“)Slovenskárepublika

je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

75. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.76. Podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na priaznivé životné prostredie.

77. Podľa čl. 44 ods. 3 Ústavy SR nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani
poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.

78. Podľa čl. 44 ods. 4 Ústavy SR štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu
poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné

prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov.

79. Podľa čl. 44 ods. 6 Ústavy SR podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví
zákon.

80. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

81. Podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho
zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom
alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva

nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.

82. Podľa § 23 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je oprávnený podať protest proti správnym
aktom orgánov verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a), ktorými bol porušený zákon alebo iný
všeobecne záväzný právny predpis.

83. Podľa § 23 ods. 4 zákona o prokuratúre konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v ktorom
sa rozhoduje, či správnym aktom orgánu verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a) bol porušený
zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

84. Podľa § 24 ods. 1 zákona o prokuratúre protest proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo
opatreniu orgánu verejnej správy môže prokurátor podať do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia
alebo od vydania opatrenia.

85. Podľa § 43h ods. 1 stavebného zákona stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená

územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a
pozemok zastavaný stavbou.

86. Podľa § 43h ods. 2 stavebného zákona nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou
poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu, možno v územnom pláne obce

alebovúzemnomplánezónyurčiťzastavebnýpozemok,aksúsplnenépodmienkynajehotrvalévyňatie
z poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo z lesného pôdneho fondu, alebo ak je v zastavanom území.

87. Podľa § 139 a od. 8 stavebného zákona zastavané územie obce tvorí jedno alebo viac priestorovo
oddelených zastavaných území v katastrálnom území obce, resp. v súbore katastrálnych území v správe

obce. Zastavané územie je súbor
a) stavebných pozemkov, zastavaných plôch, dvorov a susedných parciel, ktoré sa užívajú na účel, na
ktorý boli stavby uskutočnené,
b) poľnohospodárskych pozemkov a vodných plôch obklopených parcelami uvedenými v písmene a),
c) pozemkov ostatných plôch,

d) pozemkov vhodných na zastavanie vymedzených na tento účel schváleným územným plánom obce
alebo schváleným územným plánom zóny,
e) pozemkov, ktoré podľa schváleného územného plánu obce alebo schváleného územného plánu
zóny sú určené na umiestnenie stavieb na účel uspokojovania voľnočasových a rekreačných potrieb
obyvateľstva (rekreácie).

88. Podľa § 140c ods. 12 stavebného zákona stavebný úrad vo veci nerozhodne bez vydaného
záverečného stanoviska alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o predmetkonania, ktorý podlieha rozhodovaniu podľa osobitného predpisu. (poznámka pod čiarou – odkaz na
ustanovenie § 29 a § 37 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie)

89. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. navrhovateľ je povinný zabezpečiť súlad ním
predkladaného návrhu na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene s týmto
zákonom, s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich podmienkami.

90. Podľa § 38 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného

záverečného stanoviska alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú
činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona.

91. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z. na účely tohto zákona vplyv na životné prostredie je
akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane vplyvu na zdravie ľudí, flóru, faunu,
biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality, hmotný majetok, kultúrne dedičstvo

a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi.

92. Podľa § 18 ods. 2 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní
vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len „zisťovacie konanie“) musí
byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B.

93. Podľa položky 16 písm. a) kapitoly 9 prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. projekty pozemných stavieb
alebo ich súborov (komplexov), ak nie sú uvedené v iných položkách tejto prílohy, mimo zastavaného
územia od 1 000 m2 podlahovej plochy, podliehajú posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie.

94. Podľa § 103 ods. 5 zákona o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom do 31.12.2019 orgán štátnej
správy, ktorý vedie konanie o veci, ktorou môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny, môže
o veci rozhodnúť najskôr po tom, ako mu bolo doručené rozhodnutie orgánu ochrany prírody o vydaní
alebo nevydaní súhlasu alebo povolení alebo nepovolení výnimky zo zákazu, odborné stanovisko alebo
vyjadrenie, ak sa podľa tohto zákona vyžadujú. Ak orgán ochrany prírody nevydá vyjadrenie podľa § 9

ods. 1 písm. m) v lehote podľa osobitného predpisu, predpokladá sa, že súhlasí.

95. Podľa § 103 ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom do 31.12.2018 orgán štátnej
správy, ktorý vedie konanie o veci, ktorou môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny, môže
o veci rozhodnúť najskôr po tom, ako mu bolo doručené rozhodnutie orgánu ochrany prírody o vydaní

alebo nevydaní súhlasu alebo povolení alebo nepovolení výnimky zo zákazu, odborné stanovisko alebo
vyjadrenie, ak sa podľa tohto zákona vyžadujú. Ak orgán ochrany prírody nevydá vyjadrenie podľa § 9
ods. 1 písm. m) v lehote podľa osobitného predpisu, predpokladá sa, že súhlasí.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci

96. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť
Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského

súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v
ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola zo zákonných
dôvodov podľa predchádzajúcej vety, v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho
súdu v Bratislave na rok 2023 a podľa § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v júni 2023 náhodným výberom

pridelená pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky na prejednanie a rozhodnutie do senátu 1S Správneho súdu
v Bratislave (ďalej v texte rozsudku aj „správny súd“, príp. „súd“). Pred Správnym súdom v Bratislave je
prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/312/2021.

97. Správny súd, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,
preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183
SSP) napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich
vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojenís § 493e SSP), za splnenia procesných podmienok podľa § 107 od. 1 vec prejednal na pojednávaní v
neprítomnosti ospravedlneného žalovaného (§ 114 SSP) a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

98. Právny zástupca žalobcu zotrval na dôvodoch nezákonnosti napadnutých rozhodnutí stavebného
úradu a žalovaného, ako aj na petite správnej žaloby na zrušenie administratívnych rozhodnutí oboch
stupňov a vrátení veci stavebnému úradu na ďalšie konanie.

99. Rovnako tak prokurátor zotrval na dôvodoch jeho vstupu do súdneho konania a na dôvodoch

uvedených vo vyjadrení k správnej žalobe, navrhujúc zamietnutie žaloby ako nedôvodnej.

K povinnosti uskutočniť zisťovacie konanie pred vydaním stavebného povolenia.
100. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením § 18 ods. 2 písm. b) zákona
o posudzovaní vplyvov konajúcimi správnymi orgánmi pri rozhodovaní o proteste prokurátora

proti predmetnému stavebnému povoleniu žalobca dôvodnosť tohto žalobného bodu podporuje
predovšetkým
· poukazom na skutočnosť, že v zmysle zápisu predmetných nehnuteľností na LV č. XXXX, k. ú.
C. sú tieto označené ako druh pozemku „ostatné plochy“, teda v nadväznosti na vydanie skoršieho
právoplatného územného rozhodnutia o umiestnení predmetnej stavby v spojení s ustanovením § 139a

ods. 8 písm. c) stavebného zákona, podľa názoru žalobcu, patria do zastavaného územia obce, čo by
malo znamenať, že v prípade daného projektu stavby ide o podlimitnú činnosť (v zastavanom území
obce príloha k zákonu o posudzovaní vplyvov pre povinné zisťovacie konanie určuje hraničnú hodnotu
od 10 000 m2), teda túto podlimitnú činnosť s hodnotou 1 810 m2 podlahovej plochy nemožno podradiť
pod položku 16 písm. a) kapitoly 9 prílohy č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov a v nadväznosti na

uvedenú skutočnosť má žalobca za to, že v prípade navrhovanej stavby nebola daná zákonná povinnosť
realizovať zisťovacie konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie,
· námietkou neprípustného použitia stanoviska MŽP SR č. 80/2020-1.7/mo, 44498/2020 zo dňa 7.9.2020
pri vydaní napadnutých rozhodnutí, a to bez použitia vlastnej úvahy stavebným úradom a žalovaným,
pričom žalobca má za to, že predmetné vyjadrenie vydalo ministerstvo v rozpore so zákonom, pretože

sa vyjadrovalo ku skutočnostiam, ktorých posúdenie patrí podľa § 38 zákona o posudzovaní vplyvov do
výlučnej kompetencie príslušného okresného úradu, v danom prípade Okresného úradu Malacky.

101. Správnosti uvedených podstatných dôvodov predmetného žalobného bodu nemožno prisvedčiť.

102. Správny súd konštatuje, že konajúce správne orgány sa s námietkami v predmetnej otázke
vysporiadali správnou aplikáciou relevantných ustanovení stavebného zákona a zákona o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie, zohľadniac účel a predmet ich úpravy, v spojení s rozhodnutiami
Súdneho dvora Európskej únie a vnútroštátnych súdnych autorít vo veciach týkajúcich sa aplikácie
smernice a zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ako aj aj zohľadniac skutkové okolnosti

prejednávaného prípadu, tvorené priestorovými a funkčnými regulatívmi platného územným plánu
dotknutého územia obce.

103. V tomto ohľade nemožno preskúmavané administratívne rozhodnutia vyhodnotiť ako
nepreskúmateľné.

104. Pokiaľ žalobca za účelom určenia hraničných hodnôt podľa príslušnej prílohy zákona o EIA
odvodzuje zaradenia predmetných pozemkov do zastavaného územia obce podľa určenia ich druhu na
liste vlastníctva, teda ako „ostatné plochy“ tvoriace súčasť zastavaného územia obce podľa § 139a ods.
8 písm. c) stavebného zákona, tak správny súd tento výkladový konštrukt vyhodnotil ako nesprávny.

105. Vyznačenie druhu pozemku na liste vlastníctva, vedenom príslušným katastrom nehnuteľností, je
označenie druhu pozemku pre účely popisov nehnuteľností a údajov o právach k týmto nehnuteľnostiam,
pričom toto označenie druhov pozemkov v zmysle ustanovenia § 9 písm. a) až j) zákona č. 162/1995 Z.
z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)

v znení neskorších predpisov slúži, okrem evidenčnej a registračnej funkcie katastra nehnuteľností, aj
na naplnenie účelu katastra nehnuteľností ako informačného systému (§ 2 citovaného zákona).106. Tak ako v súvislosti s označovaním druhov pozemkov v katastri nehnuteľností nemožno zamieňať
alebo stotožňovať napr. označenie druhu pozemku „zastavané plochy a nádvoria“ s pojmom „stavebný
pozemok“, ktorý je definovaný v stavebnom zákone pre účely tohto zákona (§ 43h ods. 1 stavebného

zákona), rovnako tak nemožno stotožňovať obsah významu pojmu „ostatné plochy“ v zmysle § 9 písm. j)
katastrálneho zákona s rovnakým pojmom „ostatné plochy“ v zmysle § 139a ods. 8 písm. c) stavebného
zákona.

107. Pre účely vedenia katastra nehnuteľností je vyznačenie druhu pozemku na liste vlastníctva ako

„ostatné plochy“ označením pre všetky pozemky, ktoré nie sú zaradené do žiadnej špecifickej kategórie
pre účely katastrálneho zákona podľa § 9 cit. zákona, pôjde teda o iné pozemky, ako sú napr. lesy, trvalé
trávne porasty, stavebné pozemky, územia vodných plôch alebo poľnohospodárske pôdy atď.

108. Z vyššie uvedeného vyplýva, že označenie druhu pozemku na liste vlastníctva v katastri
nehnuteľností ako „ostatné plochy“ nemožno automaticky stotožniť s druhom pozemku „zastavané

plochy“ podľa § 139a ods. 8 písm. c) stavebného zákona, ktorý pre účely vymedzenia pojmov územného
plánovania v citovanom ustanovení je jedným z definičných znakov zastavaného územia obce. Tento
pojem nemožno vykladať izolovane a bez kontextu k obsahu konkrétneho územného plánu obce alebo
územného plánu zóny, vrátane ich záväzných regulatívov priestorového usporiadania a funkčného
využívania územia.

109. S prihliadnutím na zákonom stanovené súbory druhov pozemkov pre účely územného plánovania,
medzi súbory pozemkov patriacich do zastavaného územia obce, okrem druhu pozemkov „ostatné
plochy“, zastavané územie obce tvoria aj pozemky vhodné na zastavanie, ktoré sú vymedzené na
tento účel schváleným územným plánom obce alebo schváleným územným plánom zóny (§ 139a

ods. 8 písm. d/ stavebného zákona), príp. pozemky, ktoré podľa schváleného územného plánu obce
alebo schváleného územného plánu zóny sú určené na umiestnenie stavieb na účel uspokojovania
voľnočasových a rekreačných potrieb obyvateľstva (rekreácie) - § 139a ods. 8 písm. e) stavebného
zákona. V zmysle tohto rozdelenia druhov pozemkov v územnoplánovacej dokumentácii by pozemky
označené ako „ostatné plochy“ v rámci zastavaného územia obce nezahŕňali pozemky určené na

výstavbu.

110. V nadväznosti na uvedené členenie druhov pozemkov podľa stavebného zákona pre účely
územného plánovania, v spojení s definíciou pojmu „stavebný pozemok“ podľa § 43h stavebného
zákona, ako aj s prihliadnutím na obligatórnu záväznosť územného plánu obce (zóny) pre vydanie

stavebných povolení, na ktorú záväznosť územnoplánovacej dokumentácie sú konajúce stavebné úrady
povinné zo zákona prihliadať, jednoznačne nemožno s druhom pozemku „ostatné plochy“, uvedeným
na liste vlastníctva pri parcelách pozemkov dotknutých navrhovanou stavebnou činnosťou, skratkovito
a formalisticky spájať ich začlenenie do súboru pozemkov konkrétneho zastavaného územia obce.

111. Je nesporné, že v prejednávanom prípade ide o stavebnú činnosť, pri ktorej stavebný úrad
musí z úradnej povinnosti, pokiaľ tak na návrh stavebníka neučiní príslušný správny orgán podľa
zákona o EIA, skúmať, či v porovnaní s hraničnými hodnotami podľa relevantnej položky prílohy č. 8
k zákonu o EIA nejde o stavbu povinne podliehajúcu zisťovaciemu konaniu alebo o predmet konania
inak podliehajúci rozhodovaniu podľa zákona o EIA. Teda postup stavebného úradu v konaní pred

vydaním rozhodnutia vo veci stavebného povolenia nesmie byť v rozpore s ustanoveniami § 140c
ods. 12 stavebného zákona v spojení s obsahovo korešpondujúcim ustanovením § 38 ods. 3 zákona
o EIA. V tomto ohľade na dodržanie zákonom predpokladaného postupu, stavebnému úradu okrem
projektunavrhovanejčinnosti,projektovejdokumentácie,príp.vyjadreníastanovískdotknutýchorgánov,
slúži predovšetkým územnoplánovacia dokumentácia obce alebo dotknutej zóny, vrátane jej záväzných

regulatívov a funkčného určenia územia, podľa ktorého môže identifikovať, či navrhovanou stavebnou
činnosťou dotknuté územie patrí do zastavaného územia obce a predbežne tak posúdiť, či v danom
prípade ide o podlimitnú stavbu z hľadiska hraničný hodnôt podľa príslušnej prílohy zákona o EIA.

112. V nadväznosti na uvedené správny súd dospel k záveru, že konajúce správne orgány pri posúdení

dôvodov protestu prokurátora proti stavebnému povoleniu v súvislosti s porušením ustanovení § 140c
ods. 12 stavebného zákona v spojení s ustanovením § 38 ods. 3 zákona o EIA a porušením postupu vo
veci obligatórneho predmetu zisťovacieho konania podľa § 18 ods. 2 písm. b) zákona o EIA, správnevychádzalipredovšetkýmzúzemnéhoplánuobceLozornoaparcelypozemkovdotknutýchnavrhovanou
stavbou nevyhodnotili ako súčasť zastavaného územia obce.

113. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí na stranách 11 a 12 správne, dostatočne a zrozumiteľne,
s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu, tvorené územným plánom obce a jeho záväzným
určením funkčného využitia územia, uviedol dôvody, pre ktoré sa predmetné pozemky nachádzajú
vúzemnomplánemimohraníczastavanéhoúzemiaobce.Zároveňsprávnepodporilsvojuargumentáciu
aj poukazom na funkčné využitie predmetného územia v zmysle záväznej časti územnoplánovacej

dokumentácie, ktorým sú jednoznačne plochy lesov s využitím na účel les. Dokonca stavebný úrad
v administratívnom rozhodnutí prvého stupňa citoval na strane 7 z územného plánu obce C. k funkčnému
využitiu územia v tom zmysle, že „V katastri obce sa nebudú tvoriť nové samostatné urbanizované
lokality, ani nové formy bývania v extraviláne obce mimo určené plochy v ÚPN obce.“

114. Na dôvažok správny súd dáva do pozornosti, že aj v liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. C., z ktorého

zápisu druhov predmetných pozemkov ako „ostatné plochy“ žalobca argumentačne pri ich začlenení
do zastavaného územia obce vychádzal, sa v charakteristike vyjadrujúcej umiestnenie predmetných
pozemkovuvádzakód2,čovyjadrujeinformáciu,žepozemkysúumiestnenémimozastavanéhoúzemia
obce.

115. Argumentácia konajúcich správnych orgánov v preskúmavaných rozhodnutiach k právnemu
posúdeniu aplikácie § 18 ods. 2 písm. b) zákona o posudzovaní vplyvov nevychádzala len z jednoduchej
citácie stanoviska MŽP SR č. 80/2020-1.7/mo, 44498/2020 zo dňa 07.09.2020, ale bola podporená
vlastnou správnou úvahou v nadväznosti na zistený skutkový stav a okolnosti daného prípadu,
ktoré sú determinované, ako už súd vyššie uviedol, predovšetkým základným záväzným podkladom

k stavebnému konaniu, teda komplexným vyhodnotením územného plánu obce a reálneho stavu
a charakteru dotknutého územia.

116. Pokiaľ ide o žalobcom namietané stanovisko ministerstva životného prostredia, toto bolo
ministerstvom vydané v rámci jeho kompetencie podľa § 54 ods. 2 písm. e) zákona o posudzovaní

vplyvov, v zmysle ktorého ministerstvo vo veciach posudzovania vplyvov na životné prostredie vydáva a
zverejňuje metodické usmernenia a poskytuje odbornú pomoc pri uplatňovaní tohto zákona. Uvedeným
postupom nemôže dôjsť k porušeniu postupu a zásahu do kompetencie povoľujúceho orgánu podľa §
38 zákona o posudzovaní vplyvov.

K nesprávnemu právnemu posúdeniu § 103 ods. 5 vety prvej zákona č. 543/2002 Z. z.

117. Zobsahuadministratívnehospisuvyplýva,žežalobcakodvolaniupodanémuprotiprvostupňovému
rozhodnutiu o vyhovení protestu prokurátora priložil písomnosť „Režim obhospodarovania – ťažba
lesných drevín a krov – informácia“ , ktorú poskytol žalobcovi na jeho žiadosť lesný hospodár F. G. H.

a v ktorej žalobcu informuje, že predmetné pozemky, na ktorých má prebiehať výstavba, sú súčasťou
parciel, na ktorých je v zmysle platného programu starostlivosti o lesy pre lesný celok Lozorno na
nové decénium 2017-2027 (dielec 95 – hospodársky les) povolená celková obnovná ťažba. Ďalej k
požiadavke žalobcu lesný hospodár uviedol, že na týchto pozemkoch je určené ťažiť drevnú hmotu –
stromy a odstraňovať nežiadúce dreviny a kroviny podľa nového schváleného programu starostlivosti

o les na základe vydaného súhlasu odborného lesného hospodára.

118. Tak ako v odvolaní, aj v správnej žalobe žalobca preukazuje existenciu povolenia na výrub stromov
na parcelách dotknutých navrhovanou stavbou poukazom na uvedené vyjadrenie lesného hospodára
a na schválený lesný hospodársky plán, majúc za to, že pri vydaní sporného stavebného povolenia

nedošlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 103 ods. 5 vety prvej zákona č. 543/2002
Z. z. a stavebné povolenie mohlo byť vydané bez toho, aby žalobca pre účely navrhovanej stavby žiadal
o povolenie výnimky zo zákazu výrubu stromov.

119. Ani uvedenej obrane zákonnosti pôvodného stavebného povolenia nemožno priznať úspech.

120. Predovšetkým je potrebné uviesť, že informácia odborného lesného hospodára o plánovanej
obnovnej ťažbe drevín v predmetnej oblasti lesa nie je zákonom požadovaným povolením výnimky zo
zákazu výrubu, vydaným podľa § 103 ods. 5 vety prvej zákona o ochrane prírody a krajiny, a takýmtopovolením výnimky zo zákazu nie je ani samotný program starostlivosti o lesy, ktorý s povoľovaním
výnimky zo zákazu výrubu drevín nemožno stotožňovať.

121. Z podstaty týchto inštitútov vyplýva, že ide o dva odlišné prostriedky na zabezpečenie naplnenia
účelu sledovaného zákonom o ochrane prírody a krajiny a účelu zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o lesoch“), ktorý je pre posúdenie predmetnej právnej
otázky v nižšie naznačených súvislostiach tiež podstatný.

122. Program starostlivosti o les vyjadruje spôsob odborného hospodárenia v lesoch podľa zákona
o lesoch a v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 písm. m) zákona o ochrane prírody a krajiny projekty
starostlivosti o lesný pozemok a program starostlivosti o lesy a ich zmeny podliehajú schváleniu
príslušným orgánom ochrany prírody, ktorý je pre tento účel dotknutým orgánom v konaniach podľa
osobitných predpisov vo veciach ochrany prírody a krajiny.

123. Programy starostlivosti o lesy a ich schválenie alebo zmeny sú adresované príslušným odborným
hospodárom, ktorí majú les v starostlivosti, a nie stavebníkom pre účely osobitného konania, akým je
stavebné konanie.

124. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí na strane 9 správne vysvetlil a s poukazom na relevantné

asdanouprávnouotázkousúvisiaceustanovenia§22ods.1,2písm.a),ods.3písm.a)zákonaolesoch
správne vyhodnotil, že v preskúmavanom prípade stavebného konania by mali byť krovinaté porasty
odstránené z dôvodu realizácie stavby, a nie za účelom obnovy lesa v zmysle programu starostlivosti
o lesy, ktorým bola schválená obnovná ťažba.

125. Z charakteru obnovnej ťažby je zrejmý účel tejto hospodárskej činnosti v lesoch, ktorej cieľom nie
je vytvoriť nové stavebné pozemky, ale obnovovať les jeho prirodzeným zmladením a rekonštrukciou.

126. Preto schválenie obnovnej ťažby stromov a krovín v rámci programu starostlivosti o les nemožno
považovať za povolenie výnimky zo zákazu výrubu drevín (§ 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody

a krajiny), ktoré je v zmysle § 103 ods. 5 vety prvej zákona o ochrane prírody a krajiny potrebné pre
účely vydania stavebného povolenia predložiť stavebnému úradu.

127. Stavebné konanie, predchádzajúce vydaniu preskúmavaného administratívneho rozhodnutia vo
veci protestu prokurátora, nepochybne bolo konaním vo veci, ktorou mohli byť dotknuté záujmy ochrany

prírody a krajiny. Preto bol správny záver prokurátora a konajúcich správnych orgánov v tom smere,
že stavebný úrad v predmetnej stavebnej veci mohol rozhodnúť najskôr po tom, ako mu bolo doručené
rozhodnutie orgánu ochrany prírody o povolení alebo nepovolení výnimky zo zákazu výrubu drevín
na lesných pozemkoch dotknutých navrhovanou stavebnou činnosťou. Nedodržanie tohto postupu
predstavuje porušenie obligatórnej povinnosti podľa § 103 ods. 5 vety prvej zákona o ochrane prírody

a krajiny.

128. V kontexte vyššie uvedeného, správny súd nevyhodnotil žalobcom poukazované právne závery,
vyplývajúce z rozsudku NS SR sp. zn. 10Sžo/143/2015 zo dňa 29.06.2016, ako svedčiace v prospech
jeho argumentácie. Uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu sa týka povinnosti predkladania rozhodnutia

o povolení výrubu drevín v územnom konaní, pričom táto povinnosť nie je predmetom právnych záverov
najvyššieho súdu vo vzťahu k iného druhu povoľovacieho konania, ako je napr. stavebné konanie.
Najvyšší súd v rámci odôvodnenia uvedeného rozhodnutia pre účely stavebného konania žiadnym
spôsobom nelegalizoval nedodržiavanie kogentného postupu správnych orgánov podľa § 103 ods. 5
vety prvej zákona o ochrane prírody a krajiny, konajúcich vo veciach, ktorými mohli byť dotknuté záujmy

ochrany prírody a krajiny.

129. Rovnako tak, vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby na lesných pozemkoch bez dodržania
postupu podľa § 103 ods. 5 vety prvej zákona o ochrane prírody a krajiny, nie je dôvodom na nedodržanie
uvedeného postupu stavebným úradom pred vydaním rozhodnutia vo veci stavebného povolenia, i keď

vyriešenie otázky povolenia výnimky zo zákazu výrubu drevín je z hľadiska hospodárnosti a právnej
istoty účastníkov konania praktickejšie vyriešiť v rámci územného konania pri rozhodovaní o umiestnení
stavby.130. Práve naopak, ak nebol uvedený postup dodržaný pred vydaním územného rozhodnutia, o to viac
musí stavebný úrad pri rozhodovaní o návrhu na vydanie stavebného povolenia dbať na zabezpečenie
povolenia, príp. nepovolenia výnimky zo zákazu výrubu drevín na stavbou dotknutých pozemkoch.

K namietanej nesprávnej interpretácii § 65 ods. 2 správneho poriadku.

131. Žalobca namietal, že správne orgány oboch stupňov pri zrušení stavebného povolenia v rámci
konania o proteste prokurátora neprihliadli na dobromyseľnosť žalobcu a na práva, ktoré dobromyseľne

nadobudol na základe právoplatného stavebného povolenia, pričom mu jeho zrušením mohla vzniknúť
škoda. Vytýkal, že týmito okolnosťami sa správne orgány v rámci zachovania zásady proporcionality,
zisťovaním pomeru medzi verejným záujmom na ochrane prírody a dobromyseľne nadobudnutými
právamižalobcu,vôbecnezaoberali.Vnamietanompostupesprávnychorgánovžalobcavidelporušenie
ustanovenia § 65 ods. 2 správneho poriadku.

132. Podľa § 65 ods. 2 vety druhej správneho poriadku (Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho
konania ) pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá (správny orgán) na to, aby práva nadobudnuté
dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.

133. Po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí správny súd dospel k záveru,

že aj táto námietka je nedôvodná.

134. V súvislosti s touto právnou otázkou správny súd v súlade ustanovením § 140 SSP dáva
do pozornosti odôvodnenie rozsudku Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/258/2021 zo dňa
21. mája 2025, ktorým tunajší súd zamietol žalobu žalobcu vo veci rovnakých účastníkov konania

a obdobného predmetu konania (zrušenie stavebného povolenia v rámci protestu prokurátora, len na
iných parcelách lesa v k. ú. C.), pričom k otázke povinnosti správnych orgánov prihliadať pri vyhovení
protestu prokurátora na dobromyseľne nadobudnuté práva žalobcu uviedol:

„57. Po posúdení tejto žalobnej námietky správny súd uvádza, že ju vyhodnotil ako nedôvodnú. Tu

je potrebné súhlasiť so žalovaným a okresnou prokuratúrou, že konanie vo veci protestu prokuratúra
je potrebné procesne odlíšiť od konania vo veci preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania
(ktoré je upravené v § 65 správneho poriadku). Ako to ustálila už aj súdna prax, tak preskúmanie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania (podľa správneho poriadku), ako aj protest prokurátora smerujú
proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, čo je ich spoločný znak. Na druhej strane, existujú

medzi nimi podstatné rozdiely - napríklad nielen v ich systematickom vnímaní v rámci kontroly výkonu
verejnej správy, ale osobitne v ich pozitívnoprávnom zakotvení.
58. Ak totiž § 65 ods. 2 (druhá veta) správneho poriadku (ktorá upravuje mimoodvolacie konanie)
správnym orgánom určuje, že tieto pri zrušení alebo zmene rozhodnutí dbajú na to, aby práva
nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté, obdobnú požiadavku vo vzťahu k rozhodovaniu

správnych orgánov v rámci konania o proteste prokurátora správny poriadok a ani zákon o prokuratúre
správnym orgánom neukladá. Podľa § 23 ods. 4 zákona o prokuratúre je konanie o proteste prokurátora
osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje, či správnym aktom orgánu verejnej správy „bol porušený
zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.“ Citované zákonné ustanovenie (ale ani iné
ustanovenie zákona o prokuratúre alebo správneho poriadku) teda neobsahuje žiadnu imperatívnu

zákonnúpožiadavkuvtomzmysle,žesavrámcisprávnehokonaniaoprotesteprokurátoramáprihliadať
na dobromyseľne nadobudnuté práva účastníkov konania. Orgánu verejnej správy zo žiadneho zákona
nevyplýva povinnosť v rámci konania o proteste prokurátora skúmať dobromyseľne nadobudnuté práva
účastníka konania, príp. ich pomerovať vo vzťahu k nezákonnostiam, ktoré sú v proteste prokurátora
namietané, a o ktorých správnom rozhodní ustáli, že sú dôvodné (k tomu pozri aj rozsudok Najvyššieho

správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Svk/2/2024 zo dňa 25.09.2024).
59. Na podklade vyššie uvedeného je tak potrebné konštatovať, že orgány verejnej správy nepochybili,
ak v prípade konania o proteste prokurátora neprihliadli na aplikáciu § 65 ods. 2 správneho poriadku,
ale svoje právne posúdenie zamerali na posúdenie toho, či bol porušený zákon alebo iný všeobecnej
záväzný právny predpis.

135. Správny súd dodáva, že sa stotožňuje s vyššie citovanými dôvodmi rozsudku Správneho súdu
v Bratislave sp. zn. BA-5S/258/2021 zo dňa 21. mája 2025 a na doplnenie ešte uvádza nasledovné
dôvody.136. Protest prokurátora je jedným z prostriedkov výkonu dozoru prokurátora nad dodržiavaním zákonov
a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy. Pri výkone dozoru je

prokurátor povinný chrániť verejný záujem (§ 3 ods. 2 a § 5 písm. c/ zákona o prokuratúre), teda vo
verejnom záujme aj formou protestu dohliada na dodržiavanie objektívneho práva.

137.Vprejednávanejvecijevoverejnomzáujmepredmetomochrany(tedavprospechcelejspoločnosti)
prostredníctvom dozoru, resp. protestu prokurátora zabezpečiť ochranu ústavného práva na priaznivé

životné prostredie (čl. 44 ods. 1 Ústavy SR), zabrániť ohrozovaniu a poškodzovaniu životného prostredia
nad mieru ustanovenú zákonom (čl. 44 ods. 3 Ústavy SR) a v neposlednom rade zabezpečiť naplnenie
úloh štátu, vyplývajúcich mu z čl. 44 ods. 4 Ústavy SR a z ostatných všeobecne záväzných právnych
predpisov v oblasti ochrany životného prostredia, prírody a krajiny. V rámci povoľovacieho konania, ako
je stavebné konanie vo veci samej, úlohy štátu v naznačenom smere, resp. orgánov verejnej správy sú
určenéajichpovinnosťamizabezpečiťpredvydanímpovoľovaciehorozhodnutiavyjadreniaastanoviská

príslušných orgánov verejnej správy na úseku ochrany prírody a krajiny, ako aj na úseku posudzovania
vplyvov na životné prostredie podľa osobitných predpisov.

138. Práve v záujme naplnenia účelu sledovaného výkonom dozoru prokurátora nad dodržiavaním
všeobecne záväzných predpisov orgánmi verejnej správy, v právnom poriadku Slovenskej republiky

ani v minulosti ani v súčasnosti nebolo a dosiaľ nie je uplatňovanie prostriedkov dozoru prokurátora
v netrestnej oblasti limitované povinnosťou prihliadať na dobromyseľne nadobudnuté práva účastníkov
administratívneho konania, ktoré nadobudli alebo mohli nadobudnúť na základe právoplatného
rozhodnutia, zrušeného alebo zmeneného po vyhovení protestu prokurátora.

139. Správny súd dáva do pozornosti, že z hľadiska právnej úpravy tohto inštitútu mimoriadneho
opravného prostriedku revízie zákonnosti právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy možno
konštatovať,žetentobolvsprávnomporiadkuvzneníúčinnomdo30.06.2016upravenývustanoveniach
§ 69 ods. 1 až 4 citovaného zákona, pričom orgánom verejnej správy neukladal povinnosť prihliadať
na dobromyseľne nadobudnuté práva účastníkov administratívneho konania pri rozhodovaní o proteste

prokurátora (pri zrušení alebo zmene napadnutého rozhodnutia).

140. V rozpore s právnym názorom žalobcu o nepreskúmateľnosti a vecnej nesprávnosti napadnutých
rozhodnutí, správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov v
predmetnej veci obsahujú všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom (§ 46, § 47 ods. 1 až 5

správneho poriadku). Obsahujú jasné a zrozumiteľné dôvody, reagujúce na argumentáciu žalobcu z
podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu, vrátane správnej úvahy k aplikácii skutkového
stavu a okolností prípadu na relevantné ustanovenia zákonov, v nadväznosti na dôvody nezákonnosti
predmetného stavebného povolenia v zmysle podaného protestu prokurátora.

141. Správny súd žalobcom tvrdené nedostatky preskúmavaného rozhodnutia a postupu správnych
orgánov vo veci nezistil, preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

142. Záverom správny súd k pasívnej legitimácii orgánu verejnej správy dáva do pozornosti, že v súlade
s § 35 ods. 1 SSP v spojení s § 180 ods. 1 až 3 SSP konal so žalovaným Regionálnym úradom pre

územné plánovanie a výstavbu Bratislava, na ktorý v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 15 ods.
1 zákona č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon)
v znení účinnom od 01.04.2025 a v spojení s prechodným ustanovením § 84 ods. 9 citovaného zákona
prešla pôsobnosť odvolacieho orgánu pre rozhodnutia stavebného úradu, ktorým je v danom prípade
obec.

143. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že druhostupňovým správnym orgánom, oprávneným
rozhodovať o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam obcí vydávaným vo veciach
stavebného konania ako aj povolenia zmeny stavby pred jej dokončením je miestne príslušný regionálny
úrad. V takých prípadoch ide pre účely správneho súdneho konania podľa Správneho súdneho poriadku

o tzv. administratívnu procesnú subjektivitu orgánu verejnej správy, ktorá je odvodená od pôsobnosti
a právomoci orgánu verejnej správy konať a rozhodovať v administratívnom konaní, hoci osobitným
zákonom takémuto správnemu orgánu nemusí byť právna subjektivita priznaná (napr. § 7 ods. 1 zákona
č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení účinnom do 31.03.2025, podľa ktorého regionálneúrady nemali právnu subjektivitu). Takzvaná administratívna procesná subjektivita v správnom súdnom
konaní predstavuje výnimku zo všeobecnej zákonnej úpravy právnej subjektivity, pretože je odvodená od
pôsobnosti a právomoci orgánu verejnej správy konať a rozhodovať v administratívnom konaní, ktorému

sa, v prípade zrušenia druhostupňového administratívneho rozhodnutia rozsudkom správneho súdu,
vracia vec na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP).

144. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému
trovy konania nepriznal, pretože v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný

nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.

145. Ďalšiemu účastníkovi konania, Okresnej prokuratúre Malacky, právo na náhradu trov konania
správny súd nepriznal, pretože prokurátor využil svoje zákonné právo vstúpiť do súdneho konania,
pričom prokuratúre možno priznať právo na náhradu trov konania len výnimočne, avšak správny súd v
predmetnom konaní žiadne výnimočné okolnosti nezistil.

146. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od

jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť
(§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jehozamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).