Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. september 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16C/50/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324204000
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Černáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4324204000.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

16C/50/2024

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C., zastúpeného Mgr. Romanou Mravíkovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie

v Nitre, Coboriho 9, 949 01 Nitra, proti žalovanej: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, XXX XX
C., zastúpenej JUDr. Jánom Pekarom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Skalici, Potočná
191/39, 909 01 Skalica, IČO: 34 048 944, o určenie neexistencie práva žalovanej na odstúpenie od
zmluvy, takto

r o z h o d o l :

16C/50/2024

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.11.2024 domáhal určenia, že odstúpenie
žalovanej zo dňa 05.08.2024 od Kúpnej zmluvy zo dňa 23.10.2023 a dodatkov ku kúpnej zmluve, ktorej
vklad bol povolený Okresným úradom Levice, katastrálny odbor dňa 02.04.2024 pod V 506/2024, je
neplatné. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.10.2023 uzatvoril so žalovanou ako predávajúcou kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod nehnuteľnosti - stavba p. č. XXXX/X, súpisné číslo: XXX,

druh stavby: budova obchodu a služieb, umiestnenie stavby: X, na LV č. XXXX. Podpis žalobcu ako aj
žalovanej bol na kúpnej zmluve úradne overený dňa 30.10.2023. V II. kúpnej zmluvy bola dohodnutá
kúpna cena vo výške 14.500,- eur s tým, že podľa bodu 2/ uvedeného článku, kupujúci uhradí kúpnu
cenu predávajúcemu do rúk v deň podpisu kúpnej zmluvy. Žalobca ďalej dôvodil, že dňa 11.03.2024
podpísala žalovaná dodatok ku kúpnej zmluve, pričom podpis žalovanej bol na dodatku úradne overený
dňa 14.03.2024 a dňa 26.03.2024 uzatvorila žalovaná so žalobcom ďalší dodatok ku kúpnej zmluve,
pričom podpis žalovanej na dodatku bol úradne overený dňa 02.04.2024 a vklad vlastníckeho práva

žalobcu k nehnuteľnosti bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Levice, katastrálny odbor pod č.
V 506/2024 zo dňa 02.04.2024. Žalovaná svojim písomným prejavom zo dňa 05.08.2024 odstúpila
od Kúpnej zmluvy zo dňa 23.10.2023 vrátane dodatkov k tejto zmluve a to z dôvodu, že žalovanej
nebola do dňa odstúpenia od kúpnej zmluvy uhradená kúpna cena ani čiastočne a súčasne že bolauvedená do omylu čo do predmetu prevodu vlastníckeho práva a podaním zo dňa 23.08.2024 žiadala
Okresný úrad Levice, katastrálny odbor, o zápis poznámky na LV č. XXXXX pre kat. úz. C.. Okresný úrad
Levice, katastrálny odbor v konaní vedenom pod č. Z-4266/2024, vyzval žalobcu k predloženiu žaloby

na určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, ak žalobca nesúhlasí s predmetným odstúpením a
to v lehote 30 dní odo dňa doručenia listu, v opačnom prípade bude mať správny orgán za to, že žalobca
s odstúpením od kúpnej zmluvy súhlasí. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu
je podľa žalobcu daný správnym konaním vedeným na Okresnom úrade Levice, katastrálny odbor vo
veci podanej námietky voči nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcom od žalovanej, kedy dochádza

k zásahu do žalobcom nadobudnutého vlastníckeho práva. Žalobca ďalej argumentoval, že tak ako to
uviedol vo svojom písomnom vyjadrení k nesúhlasu s odstúpením od kúpnej zmluvy, žalovaná riadne
obdržala dohodnutú kúpnu cenu k podpisu kúpnej zmluvy. Kúpne zmluvy mala žalovaná u seba a mala
dostatok času a priestoru odstúpiť od kúpnej zmluvy ak by bola pravda o nezaplatení kúpnej ceny ešte
v období, kedy neboli dané zmluvy na kataster. Ďalším podporným dôkazom zaplatenia kúpnej ceny
je existencia dvoch dodatkov ku kúpnym zmluvám, ktoré osobne žalovaná podpísala. Ak by tvrdenia

žalovanej boli ohľadne nezaplatenia kúpnej ceny pravdivé, nepodpísala by žalovaná s odstupom cca
5 mesiacov dodatky ku kúpnym zmluvám, aby kataster povolil vklad vlastníckeho práva. Žalovaná
svojim aktívnym konaním (overenie podpisov na kúpnych zmluvách) zhojila prípadné nedostatky kúpnej
zmluvy čo do jednoznačného potvrdenia zaplatenia kúpnej ceny a teda sama potvrdila, že kúpna cena
bola uhradená k jej rukám v deň podpisu kúpnej zmluvy. Súčasne mala žalovaná možnosť v prípade

obdržania rozhodnutia Okresného úradu Levice, katastrálny odbor o povolení vkladu vlastníckeho práva
podať voči tomuto rozhodnutiu odvolanie, kedy v prípade neuhradenia kúpnej ceny malo dôjsť k vzniku
nároku žalovanej na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Takéto právo mala žalovaná aj v prípade predmetu
prevodu, ak bola toho názoru, že bola uvedená do omylu. Žalobca poukázal ďalej na § 517 ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak

ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť. V tejto súvislosti dôvodil, že žalovaná neadresovala žalobcovi žiadnu výzvu na dodatočné
plnenia, čím rovnako tak poprela skutočnosť, že by bol žalobca v omeškaní s úhradou kúpnej ceny. Vo
vzťahu k námietkam, v zmysle ktorých mala byť žalovaná uvedená do omylu čo do predmetu prevodu
uviedol, že je potrebné vychádzať z toho, že žalovaná je osobou plne spôsobilou na právne úkony, mala

zmluvu vo svojej dispozícii a svojim úradne overeným podpisom, potvrdila svoj jednoznačný súhlas s
prevodom vlastníckeho práva k predmetu prevodu. Dôvodom prerušenia konania o povolenie vkladu
Kúpnej zmluvy zo dňa 23.10.2023 bolo práve nesprávne označenie predmetu kúpy, pričom v samotných
dodatkoch je predmet kúpy hrubo a tmavo zvýraznený. Ak žalovaná tvrdí, že bola uvedená do omylu
a nevedela čo je predmetom prevodu, mala možnosť rovnako tak, ako to spravila pri odstúpení od

kúpnej zmluvy, požiadať o pomoc a radu právne znalú osobu. Žalovaná takúto možnosť nevyužila a
to z dôvodu, že si bola plne vedomá toho, akú zmluvu podpisuje a že za prevod obdržala finančné
prostriedky (kúpnu cenu). Dôkazné bremeno ohľadne tvrdení uvádzaných žalovanou v odstúpení od
kúpnej zmluvy je na žalovanej, pričom dôkazy na preukázanie svojich tvrdení doteraz nepreukázala a
jej odstúpenie je postavené výlučne len na jej osobnom tvrdení. Záverom žalobca uviedol, že dôvodom

odstúpenia od zmluvy sú dlhodobé spory medzi žalobcom a žalovanou, ktoré dokonca žalovaná riešila
tým, že žalobcovi zrušila trvalý pobyt na adrese spoločného bydliska a to dokonca dvakrát.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že v žiadnom prípade nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu,
pretože nezodpovedajú skutočnosti. Dôvodila, že so žalobcom uzatvorila dňa 11.09.2023 kúpnu zmluvu,

kde predmetom bola garáž súp. číslo XXXX, postavená na pozemku parcely registra „C“, číslo XXX pre
obec a katastrálne územie C.. Kúpnu zmluvu ku garáži uzatvorila so žalobcom z toho dôvodu, že išlo
o kompenzáciu za prevod vlastníctva inej garáže druhému synovi F. G. B., t. j. bratovi žalobcu. Nemá
vedomosť o tom, kto písal žalobcovi kúpnu zmluvu ku garáži a prečo v uvedenej kúpnej zmluve nebol
predmetom prevodu aj pozemok pod garážou, t. j. pozemok parcela číslo XXX - zastavaná plocha a

nádvorie o výmere 20 m2, zapísaný v liste vlastníctva číslo XXXX. Vklad vlastníctva v prospech žalobcu
k stavbe – garáži súp. číslo XXXX, bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Levice, katastrálny
odbor zo dňa 23.11.2023, číslo vkladu: V 4322/23. V druhej polovici mesiaca október 2023 prišiel na jej
bývalé pracovisko žalobca, začal jej rozprávať o pozemku pod garážou, ktorý nebol predmetom kúpnej
zmluvy ku garáži a je až doteraz v jej výlučnom vlastníctve. Žalobca v deň podpísania kúpnej zmluvy k

nehnuteľnosti zapísanej v tom čase na liste vlastníctva číslo XXXX pre obec a katastrálne územie C. a
to: stavba – na prízemie, súp. číslo XXX, postavená na pozemku – parcela registra C KN číslo XXXX/
X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 168 m2, prišiel pre ňu ku nej domov, do jej bytu a povedal
jej, že idú na Mestský úrad v Leviciach podpísať kúpnu zmluvu. Predtým jej ešte zatelefonoval, že prídepre ňu a že tam pôjdu podpísať zmluvu. Žalobca jej nepovedal, akú zmluvu majú ísť podpísať. Mala
však za to, že ide o podpis zmluvy k pozemku pod garážou súp. číslo XXXX. Kúpnu zmluvu na žiadosť
žalobcu podpísala na Mestskom úrade Levice. Kúpnu zmluvu pred jej podpísaním nemala k dispozícii,

žalobca jej ju neodovzdal k nahliadnutiu a je teda absolútne zavádzajúce tvrdenie žalobcu, že mala mať
kúpnu zmluvu už pred jej podpisom. S kúpnou zmluvou sa oboznámila až po tom, čo si ju jej právny
zástupca JUDr. Ján Pekar vyžiadal z Okresného úradu Levice, katastrálny odbor. V čase, keď išla prvý
raz podpísať kúpnu zmluvu, vôbec neuvažovala nad tým, že by ju žalobca mohol oklamať. Kúpnu zmluvu
v žiadnom prípade pred jej podpísaním nečítala. Žalobca na ňu tzv. tlačil, náhlil ju, aby zmluvu podpísala.

Ona žalobcovi podpísala kúpnu zmluvu, o ktorej jej tvrdil, že sa týka pozemku pod garážou. Vie, že
žalobca prišiel za ňou ešte aj v mesiaci marec 2024 a opätovne chcel, aby išla overiť podpis do zmluvy,
kde jej stále hovoril, že ide o pozemok pod garážou a niečo tam nie je v poriadku. Z tohto dôvodu s
ním išla do obce H. C., kde zase overovala do nejakej zmluvy svoj podpis. Ešte koncom mesiaca marec
2024 alebo začiatkom mesiaca apríl 2024 žalobca opätovne chcel, aby mu overila podpis do zmluvy,
kde jej opätovne hovoril, že ide o pozemok pod garážou. Tento podpis overovala tak, že prišla do jej bytu

v C. pracovníčka I. J. I. H. C. vo večerných hodinách a jej podpis v predloženej listine overila. Listinu
predloženú žalobcom v jej byte v C. rýchlo podpísala, pretože vedela, že ak by listinu, ktorú jej žalobca
predložil,nepodpísala,takbynaňuveľmikričal.Ajvpredchádzajúcomobdobísastávalo,žekeďžalobca
prišiel do jej domácnosti a niečo sa mu nepáčilo, tak na ňu kričal tak silno, že aj susedia sa neskôr pýtali,
čo sa u nich dialo. Žiadnu listinu, kde overovala podpis pre žalobcu nečítala, vždy mu verila keď hovoril,

že ide o pozemok pod garážou, ku ktorej na neho previedla vlastníctvo. Až neskôr zistila, že sa jednalo
o prevod stavby zapísanej v liste vlastníctva č. XXXX pre obec a k. ú. C., a to stavby – na prízemie,
postavenej na parcele registra „C“, parcela č. XXXX/X, so súp. číslom XXX. O tom, že nie je vlastníčkou
stavby – na prízemie zistila, až keď sa dostavila v mesiaci apríl 2024 do K. L. M., N., C. X, XXX XX C. za
p. O. uhradiť platbu za vodu, okrem iného aj za stavbu – na prízemie, ktorá sa platí raz štvrťročne. Pani

O.jejpovedala,ženiejevlastníčkoustavby–naprízemie,ževlastníkomstavbyježalobcaA.B..Vtedysi
uvedomila, že určite listiny, v ktorých žalobcovi overovala svoj podpis, sa netýkali pozemku pod garážou,
ale stavby – na prízemie. Trvá na tom, že žalobca jej pri podpísaní kúpnej zmluvy a ani nikdy neskôr, za
stavbu–naprízemienevyplatilžiadnefinančnéprostriedky.Poukázalanato,žežalobcavosvojejžalobe
tvrdí, že podporným dôkazom zaplatenia kúpnej ceny je existencia dvoch dodatkov ku kúpnym zmluvám,

ktoré osobne žalovaná podpísala a ak by jej tvrdenia boli ohľadne nezaplatenia kúpnej ceny pravdivé,
nepodpísala by s odstupom cca 5 mesiacov dodatky ku kúpnym zmluvám, aby kataster povolil vklad
vlastníckeho práva. K uvedenému tvrdeniu uvádza, že kúpne zmluvy, v ktorých overovala podpis nikdy
nečítala, pretože jej ich žalobca pred podpísaním zmluvy nikdy na kontrolu neodovzdal. Poukázala ďalej
na to, že v ďalšej časti žalobca uvádza, že žalovaná svojim aktívnym konaním (overenie podpisov na

kúpnych zmluvách) zhojila prípadné potvrdenia, že kúpna cena bola uhradená k jej rukám v deň podpisu
kúpnej zmluvy. Dané tvrdenie žalobcu považuje za absolútne nezrozumiteľné, nie je zrozumiteľné, ako
mala tzv. zhojiť to, že jej žalobca pri podpísaní kúpnej zmluvy mal zaplatiť kúpnu cenu vo výške 14.500,-
eur, pričom jej však kúpnu cenu nezaplatil v deň podpísania kúpnej zmluvy a ani neskôr. Rovnako
tvrdenie žalobcu, že mala možnosť v prípade obdržania rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho

práva podať voči tomuto rozhodnutiu odvolanie, je absolútne nesprávne a zavádzajúce, pretože proti
rozhodnutiu Okresného úradu Levice zo dňa 02.04.2024, číslo vkladu: V 506/2024, nie je odvolanie
prípustné. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu ohľadom dôvodov odstúpenia od zmluvy spočívajúcich v
dlhodobých sporoch uviedla, že ak by mala so žalobcom pred podpísaním kúpnej zmluvy dlhodobé
spory, nikdy by s ním neuzatvorila kúpnu zmluvu na garáž. So žalobcom spory nemala, ale bála ho,

pretože vždy sa voči nej vyjadroval veľmi hlučne. Možno povedať, že v podstate jeho hlasový prejav
voči nej možno označiť ako kričanie, resp. išlo z jeho strany voči nej vždy o agresívny slovný prejav.
Určitým spôsobom sa ho bála. Aj preto vôbec nerozmýšľala nad tým, čo žalobcovi podpisuje, pretože
vedela, že ak by listinu, ktorú jej dal podpísať nepodpísala, veľmi by na ňu kričal. Z takéhoto konania
žalobcu mala veľkú obavu. Vo vzťahu k postupu vo veci zrušenia trvalého pobytu žalobcu na adrese

jej trvalého bydliska žalobkyňa uviedla, že tento postup zvolila zo strachu pred žalobcom. Po tom čo
žalobca prevzal z pošty „Odstúpenie od kúpnej zmluvy“, sa tento dostavil do jej bytu, veľmi po nej kričal
a pýtal sa, prečo to urobila. Veľmi hlučne sa o nej vyjadroval, že je zlá matka, keď také niečo urobila. Keď
mu chcela niečo povedať, tak ju vôbec nepustil k slovu. Opakovane sa voči nej hlučne vyjadroval, resp.
na ňu kričal. Táto situácia na ňu veľmi zle pôsobila a začala mať pred žalobcom strach. Z uvedených

dôvodov po určitej dobe celú situáciu zvážila a rozhodla sa, že žalobcu odhlási z trvalého pobytu na
adrese C., E. XXXX/X. Keď sa žalobca o tomto stave dozvedel, požiadal ju, aby ho opätovne prihlásila
na adresu jej trvalého bydliska. V dôsledku slovného nátlaku a strachu pred žalobcom, ho opätovne
prihlásilaktrvalémupobytu.Následnesivšakuvedomila,žetentojejpostupniejesprávny,keďžetým,žežalobca má trvalé bydlisko na adrese, kde aj ona býva, môže kedykoľvek do jej bytu prísť. Z tohto dôvodu
žalobcu opakovane odhlásila z trvalého pobytu. Po krátkom čase prišiel žalobca do jej bytu a naliehal
na ňu, aby ho opätovne prihlásila k trvalému pobytu. Zo strachu pred konaním žalobcu na základe jeho

naliehavej žiadosti išla s ním opätovne na Mestský úrad Levice. Pracovníčka mestského úradu žiadala
od žalobcu občiansky preukaz, ktorý si nechal v aute. V čase keď žalobca išiel pre občiansky preukaz,
pracovníčka mestského úradu sa jej pýtala, či sa ho bojí, na čo jej povedala, že áno, že sa naozaj
žalobcu bojí. Po tom, čo sa žalobca vrátil do budovy úradu, príslušnej pracovníčke povedal iba to, že
občianky preukaz nemá k dispozícii a z mestského úradu odišli. Skutočnosť, že mala a má strach pred

chovaním žalobcu preukazuje aj toto tvrdenie. Je zrejmé, že aj pracovníčka mestského úradu videla na
jej tvári a na jej chovaní, že má strach pred konaním žalobcu a na preukázanie tohto tvrdenia navrhla
jej výsluch. Žalovaná v tejto súvislosti ďalej uviedla, že v nadväznosti na chovanie žalobcu a svoj strach
pred konaním žalobcu, splnomocnila advokáta na zastupovanie vo veci zaslania výzvy, aby žalobca
nevstupoval do jej bytu na adrese XXX XX C., E. P. XXXX/X, aby sa ku nej nepribližoval na vzdialenosť
menšiu ako 10 metrov, aby jej netelefonoval a tiež na podanie žaloby. Napriek tomu, že ho na tieto úkony

splnomocnila, zatiaľ ho nežiadala, aby zaslal žalobcovi výzvu ani aby doručil žalobu na súd. Vo vzťahu
k zmluve a zaplateniu kúpnej ceny, poukázala žalovaná na článok II. zmluvy, podľa ktorého kúpna cena
nehnuteľnosti na základe dohody predávajúceho a kupujúceho, predstavuje sumu vo výške 14.500,-
eur. Kúpnu cenu uhradí kupujúci predávajúcemu do rúk v deň podpisu kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti
argumentovala, že z textu kúpnej zmluvy vyplýva, že žalobca jej mal zaplatiť, uhradiť kúpnu cenu do

rúk, v deň podpisu kúpnej zmluvy. Z gramatického výkladu textu kúpnej zmluvy vyplýva, že žalobca
jej mal kúpnu cenu zaplatiť: 1. v hotovosti, 2. do rúk, 3. v deň podpisu kúpnej zmluvy. Žalovaná ďalej
argumentovala, že žalobca ani vo vyjadrení zo dňa 22.08.2024 k Odstúpeniu od kúpnej zmluvy a ani
v žalobe neuviedol, že by mal v deň podpísania kúpnej zmluvy k stavbe – na prízemie, k dispozícii
sumu 14.500,- eur. Je teda nepochybné, že sumu 14.500,- eur nemal k dispozícii keď dňa 30.10.2023

podpisovala kúpnu zmluvu na matrike Mestského úradu Levice. Žalobca ako jediný dôkaz o tom, že
jej mal kúpnu cenu uhradiť, opakovane uvádza vo vyjadrení k odstúpeniu od kúpnej zmluvy a aj v
žalobe, že podpisom v kúpnej zmluve potvrdila prevzatie kúpnej ceny. Ani v jednom svojom podaní
žalobca neuvádza, že jej odovzdal sumu 14.500,- eur do jej rúk. Žalobca ani raz neuviedol, že si sumu
14.500,- eur prepočítala, čo je pri sume 14.500,- eur absolútna samozrejmosť. Žalobca ani v jednom

svojom podaní neuviedol, kde jej mal sumu 14.500,- eur odovzdať, resp. vôbec neuviedol, že jej na
určitom mieste sumu 14.500,- eur odovzdal, napr. v jej byte, v reštaurácii, v budove Mestského úradu
Levice. Žalobca ani v jednom svojom podaní neuvádza, či jej sumu 14.500,- eur odovzdal doobeda
alebo poobede, prípadne o určitej konkrétnej hodine dňa 30.10.2023. Všetky ňou uvádzané tvrdenia
nepochybne preukazujú, že žalobca jej nikdy sumu 14.500,- eur neodovzdal. Žalovaná poukázala ďalej

na to, že žalobca vo svojej žalobe namieta, že nebol vyzvaný na dodatočné plnenie dlhu v zmysle
§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázala na čl. III, bod 3.1 kúpnej zmluvy
v zmysle ktorej platí, že má právo odstúpiť od kúpnej zmluvy v zmysle § 48 OZ, ak v deň podpisu
nebude uhradená celá dohodnutá kúpna cena a bola tak oprávnená odstúpiť v prípade nezaplatenia
kúpnej ceny bez splnenia akýchkoľvek ďalších podmienok. Žalovaná ďalej argumentovala, že vzhľadom

k tomu, že začiatkom roku 2024 nemala žiadnu vedomosť o tom, že mala so žalobcom uzatvoriť kúpnu
zmluvu k stavbe – na prízemie, pretože ešte dňa 09.01.2024 bola na liste vlastníctva číslo XXXX pre
obec a katastrálne územie C. zapísaná ako výlučná vlastníčka stavby – na prízemie súp. číslo XXX,
postavenej na pozemku parcelné číslo XXXX/X, rozhodla sa, že po ukončení svojho živnostenského
podnikania, stavbu – na prízemie predá spolu s pozemkami zapísanými na LV č. XXXX pre obec a k.

ú. C.. O kúpu stavby v priebehu mesiaca január 2024 ju požiadal Q. H. R., s ktorým sa dohodla na
kúpnej cene vo výške 235.000,- eur za stavbu – na prízemie a za pozemky zapísané na LV č. XXXX.
Vzhľadom k tej skutočnosti, že v tom čase nemal Q. H. R. sumu 235.000,- eur k dispozícii, dohodli sa,
že uzatvoria zmluvu o budúcej kúpnej zmluve s tým, že s Q. H. R. sa dohodli, že kúpnu zmluvu uzatvoria
do 31.12.2024. Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve s Q. H. R. podpísali dňa 27.02.2024. Je pravdou, že

kúpna cena vo výške 235.000,- eur bola dohodnutá za stavbu – na prízemie – a aj pozemky zapísané
na liste vlastníctva číslo XXXX pre obec a katastrálne územie C., avšak všeobecná hodnota stavby –
na prízemie, má niekoľkonásobne vyššiu hodnotu ako je suma 14.500,- eur. Je teda absurdné, aby so
žalobcom podpísala kúpnu zmluvu na stavbu – na prízemie za sumu 14.500,- eur, keď mala možnosť
predať Q. H. R. stavbu – na prízemie spolu s príslušnými pozemkami za sumu 235.000,- eur, na základe

čoho navrhla vykonať dôkaz, a to vypracovanie znaleckého posudku na všeobecnú hodnotu stavby –
na prízemie.3. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že rozhodnutím Okresného úradu Levice
č. V 506/2024 zo dňa 29.02.2024, bolo prerušené konanie o vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXX ako stavba na prízemie so súp. č. XXX na pozemku parc. C KN č. XXXX/

X, teda 3 mesiace po povolení vkladu vlastníckeho práva ku garáži bolo správnym orgánom prerušené
vkladové konanie z dôvodu potreby opravy vád v kúpnej zmluve. V čase podpisu zmluvy o budúcej
zmluve, kedy sa predpokladá, že žalovaná vedela, čo v zmluve o budúcej zmluve podpisuje, bolo
žalovanej správnym orgánom doručené prerušenie konania na nehnuteľnosť, ku ktorej dňa 27.02.2024
podpísala zmluvu o budúcej zmluve. V dodatku zo dňa 11.03.2024 je tmavo zvýraznený predmet

prevodu vlastníckeho práva, kde je jednoznačne napísané, že sa jedná o budovu obchodu a služieb.
Tento dodatok bol podpísaný a overený žalovanou 13 dní po podpise zmluvy o budúcej zmluve a teda
žalovaná mala možnosť vedieť, čo je predmetom dodatku a mala možnosť si pamätať, že k takejto
nehnuteľnosti podpisovala zmluvu o budúcom prevode vlastníckeho práva. Dňa 18.03.2024 správny
orgán opätovne prerušil konanie z dôvodu nedostatočného odstránenia vád kúpnej zmluvy a opätovne
bol v dodatku zo dňa 26.03.2024 zvýraznený predmet prevodu a teda žalovaná mala možnosť sa

riadne oboznámiť s obsahom toho, k čomu dodatok podpisuje. Je potrebné podotknúť, že v čase
podpisu Zmluvy o budúcej zmluve dňa 27.02.2024 už na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. C. bola
vyznačená plomba V 506/2024 (návrh na vklad vlastníckeho práva bol podaný dňa 08.02.2024) a teda
je na zváženie, prečo došlo k podpisu zmluvy o budúcej zmluve v čase prebiehajúceho konania, o
ktorom mal a mohol byť budúci kupujúci oboznámený nahliadnutím do verejne dostupného katastra

nehnuteľností. Žalobca ďalej dôvodil, že celé konanie žalovanej je zmätočné a nie je zrejmé, prečo
vykonala úkony smerujúce k riadnemu prevodu vlastníckeho práva na žalobcu (podpísanie jednotlivých
dodatkov), ak teda bola presvedčená, že nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny a súčasne podpísala zmluvu
o budúcej zmluve na prevod vlastníckeho práva k tomu istému predmetu prevodu ako so žalobcom. Nie
je možné súhlasiť s tvrdením žalovanej, že sa žalobcu bála, nakoľko ak by toto bola pravda, určite by

žalovanánepodpísalazmluvuobudúcejzmluve.Súčasnebynepodpisovalažalobcovizmluvunaprevod
garáže a následne zmluvu, ktorej platnosť žalovaná namieta. Tvrdenia žalovanej o tom, že žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal zaplatenie kúpnej ceny a spôsob jej zaplatenia, sú len tvrdenia, ktoré
žiadnym spôsobom nevyvracajú zaplatenie kúpnej ceny žalobcom. Jedná sa o rovnaký spôsob úhrady
kúpnej ceny ako v prípade prevodu vlastníckeho práva ku garáži za dohodnutú kúpnu cenu 100,- eur,

pričom ani v tomto prípade predajná cena zrejme nezodpovedala reálnej hodnote predmetu prevodu.
Napriek tomu k prevodu vlastníckeho práva prišlo, prišlo k zaplateniu kúpnej ceny. Ak tvrdí žalovaná, že
nepredpokladala, že bude oklamaná, tak rovnako tak tvrdí žalobca, že nepredpokladal, že by žalovaná
niekedy namietala zaplatenie kúpnej ceny a to aj s ohľadom na jej následné konanie. Kúpna zmluva
neobsahovala žiadne ustanovenia, ktoré by bránili žalovanej sa riadne oboznámiť s obsahom kúpnej

zmluvy, neobsahovala splnomocnenia na žalobcu pre prípad prerušenia konania. Žalobca sa neobával
vzniku situácie, kedy by správny orgán mohol prerušiť konania, nakoľko z jeho strany boli splnené všetky
podmienky kúpnej zmluvy a teda najmä zaplatenie kúpnej ceny. Vo vzťahu k podpisu dodatku žalovanou
dňa 02.04.2024 argumentoval, že tento podpis nemohol byť zo strany žalovanej overený vo večerných
hodinách u nej doma ako žalovaná uvádza, nakoľko dodatok bol hneď podaný na správny orgán a ešte

v ten istý deň správny orgán povolil vklad vlastníckeho práva. Tvrdenia žalovanej, že bola uvedená do
omylu, nie je možné považovať za pravdivé. Žalovaná mala možnosť vedieť a musela vedieť, že sa
podpisujú dva druhy zmlúv k dvom odlišným nehnuteľnostiam (garáž a stavba – na prízemie) a to či už
z dôvodu ich definície v kúpnej zmluve alebo z dôvodu odlišnej kúpnej ceny.

4. Žalovaná následne vo svojom ďalšom vyjadrení zotrvala na tom svojom skutkovom tvrdení, že kúpnu
zmluvu k nehnuteľnosti – na prízemie a ani dodatky ku kúpnej zmluve nečítala. Zmluvy nečítala z toho
dôvodu, že by jej nikdy nedošlo na um, že ju môže syn oklamať. Ďalším dôvodom je tá skutočnosť,
že žalobca sa voči nej nielen v čase podpisovania kúpnej zmluvy a dodatkov k tejto kúpnej zmluve
veľmi hlučne, resp. stávalo sa, že po nej kričal, hoci k tomu nemal žiadny dôvod. Vždy bola rada,

keď „rozhovor“ so žalobcom ukončila a žalobca odišiel z jej bytu v C.. Napriek jeho chovaniu voči nej
nikdy nepredpokladala, že by ju ako svoju matku mohol oklamať tak, ako sa to stalo v prípade kúpnej
zmluvy k nehnuteľnosti na prízemie. Jednoznačne zotrvala aj na tom, že žalobca na ňu vždy „tlačil“ pri
podpisovaní kúpnej zmluvy a dodatkov k tejto kúpnej zmluve. Vždy chcel tieto listiny čo najrýchlejšie
podpísať. Trvala na tom, že nielenže kúpnu zmluvu a dodatky ku kúpnej zmluve nečítala, ale tieto jej

žalobca nikdy nedal do rúk, vždy všetky tieto listiny mal v rukách iba žalobca. Zotrvala aj na tom, že
žalobca jej tzv. kúpnu cenu vo výške 14.500,- eur nevyplatil a k vyjadreniu žalobcu zo dňa 16.01.2025
uviedla, že ani v tomto vyjadrení žalobca v skutočnosti netvrdí, že by jej sumu 14.500,- eur v skutočnosti
vyplatil. K tvrdeniu žalobcu, že v čase, keď podpisovala zmluvu o budúcej kúpnej zmluve s Q. H. R. jejbolo doručené rozhodnutie správneho orgánu o prerušení vkladového konania ku kúpnej zmluve, a že
v dodatku zo dňa 11.03.2024 je tmavo zvýraznený predmet prevodu vlastníckeho práva, pričom tento
dodatok bol podpísaný 13 dní po podpise zmluvy o budúcej zmluve, mala mať vedomosť o predmete

dodatku, opätovne uviedla, že rozhodnutia katastrálneho úradu nečítala a ani nemala dôvod čítať, keď
pre ňu vždy išlo o rozhodnutie o pozemku pod garážou. Z tohto dôvodu listinám z Okresného úradu
Levice, katastrálny odbor nevenovala pozornosť, nečítala ich ani v jednom prípade. To, že v čase
podpísania zmluvy o budúcej zmluve s Q. H. R. už bola na príslušnom liste vlastníctva plomba z dôvodu
vedenia katastrálneho konania ku kúpnej zmluve so žalobcom, ona nevedela. Nekontrolovala príslušný

listvlastníctva,pretožezjejpohľadunemalaktomužiadnydôvod,pretoženevedela,žepodpísalakúpnu
zmluvu so žalobcom k nehnuteľnosti – na prízemie. Absolútne neovláda prácu s počítačom, počítač
nevie ani zapnúť. Z tohto dôvodu nemohla nájsť a ani nemala možnosť kontrolovať, či na liste vlastníctva
číslo XXXX pre obec a k. ú. C. bola plomba a z akého dôvodu alebo plomba v tomto liste vlastníctva
nebola. Nie je zrejmé, prečo by nemala podpísať zmluvu o budúcej zmluve s Q. H. R., keď sa žalobcu
bála. Kúpnu zmluvu na garáž so žalobcom uzatvorila z toho dôvodu, že svojmu druhému synovi F. G. B.

predala inú garáž, t. j., aby obaja synovia mali každý svoju garáž. Zo žalobcu vzhľadom k jeho hlučnému
vyjadrovaniu pri ich komunikácii mala vždy zlý pocit, niekedy aj strach. Vždy sa veľmi hlučne vyjadroval.
Ak sa mu niečo nepáčilo, tak na ňu veľmi kričal. Toto negatívne chovanie žalobcu však nemalo absolútne
žiadnusúvislosťsuzatvorenímzmluvyobudúcejzmluvesQ.H.R..Jenepochybné,žežalobcajejkúpnu
cenu vo výške 14.500,- eur neuhradil. K spôsobu zaplatenia resp. nezaplatenia kúpnej ceny žalobca

argumentuje tým, že pri predaji nehnuteľnosti – na prízemie, ide o obdobný prípad ako keď so žalobcom
uzatvorila kúpnu zmluvu ku garáži za 100,- eur, kde kúpna cena tiež nezodpovedala hodnote garáže.
Garáž, ku ktorej so žalobcom uzatvorila kúpnu zmluvu a kde bola v zmluve uvedená kúpna cena vo
výške 100,- eur, žalobcovi chcela predať z dôvodu, že inú garáž predala svojmu druhému synovi. Kúpna
cena bola absolútne nepodstatná, pretože ak by jej k prevodu tejto garáže predložil darovaciu zmluvu,

nemala by voči takejto zmluve žiadne námietky. Ku kúpnej cene 100,- eur za garáž ešte uvádza, že
ani túto kúpnu cenu jej žalobca nikdy nezaplatil. Ku kúpnej zmluve nehnuteľnosti – na prízemie platí,
že túto nehnuteľnosť žalobcovi nikdy nechcela predať. Po tom čo ukončila súkromné podnikanie dňa
16.12.2023 a stavbu – na prízemie prestala využívať, dostavil sa za ňou Q. H. R. s tým, že má záujem
uvedenú nehnuteľnosť vrátane pozemkov od nej kúpiť. Dohodli sa na kúpnej cene 235.000,- eur a

vzhľadom k tej skutočnosti, že Q. H. R. nemal v tom čase k dispozícii dohodnutú kúpnu cenu, dohodli
sa v priebehu mesiaca január 2024, že uzatvoria Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, kde bude uvedené,
že riadnu kúpnu zmluvu k nehnuteľnosti – na prízemie spolu s pozemkami, uzatvoria do 31.12.2024.
Nehnuteľnosť – na prízemie má hodnotu vo výške cca 180.000,- eur a nie je potom zrejmé, prečo by
mala túto nehnuteľnosť predávať žalobcovi za sumu 14.500,- eur. Skutočnosť, že jej právny zástupca

JUDr. Ján Pekar, spísal zmluvu o budúcej zmluve k nehnuteľnostiam, preukazujú mailové správy medzi
manželkou jej právneho zástupcu a to R. G., s ktorou majú spolu realitnú kanceláriu S. S. M. a D. Q., s
ktorou sú A. A. G., R. G. a T. U., spoločníci v realitnej kancelárii S. S. G. C., M.. Dňa 05.01.2024 o 18:02
hod. bola R. G. doručená mailová správa od D. Q. v tomto znení: „Ahoj R., na základe telefonického
rozhovoru s A. posielam LV na vypracovanie budúcej KZ aj nejaké údaje, čo by v nej potrebovali mať.“ V

mailovej správe zo dňa 05.01.2024 je uvedené, že kúpna cena vo výške 235.000,- eur bude uhradená do
31.12.2024. Zmluva o budúcej kúpnej zmluve k nehnuteľnostiam (ďalej len „ZoBKZ“) uvedeným v bode
15.tohtovyjadreniabysapodpisovalavčase„okolo“20.01.2024.Vtejtomailovejsprávejetiežuvedené,
že žalovaná by odovzdala kupujúcemu kľúče od predávanej nehnuteľnosti. V nadväznosti na mailovú
správu sprostredkovateľky D. Q., spoločníčky v spoločnosti S. S. G. C., M., jej právny zástupca JUDr.

Ján Pekar poslal dňa 31.12.2024 o 08:44 hod. D. Q. ZoBKZ, kde zatiaľ neboli uvedené údaje o budúcom
kupujúcom. V tejto zmluve však už bolo uvedené, že budúcou predávajúcou bude ona, že predmetom
zmluvy budú nehnuteľnosti zapísané v liste vlastníctva číslo XXXX pre obec a k. ú. C. a kúpna cena bude
235.000,- eur. Komunikácia medzi JUDr. Jánom Pekarom a D. Q., kde predmetom tejto komunikácie
bolo uzatvorenie ZoBKZ, sa uskutočnila predtým než žalobca doručil návrh na vklad kúpnej zmluvy

uzatvorenej so žalovanou. Ona naďalej nevedela, že došlo k podpísaniu kúpnej zmluvy medzi ňou a
žalobcom, kde predmetom tejto zmluvy bola nehnuteľnosť – na prízemie. Dňa 26.02.2024 o 21:54 hod.
doručila D. Q. JUDr. Jánovi Pekarovi mailovú správu, ktorej prílohou bola ZoBKZ. V mailovej správe D.
Q. uviedla, že žalovaná niečo v zmluve pomenila a doplnila s tým, že zmluva by sa mala podpisovať. Tiež
sa D. Q. pýtala, či je potrebné overiť podpis predávajúcej. JUDr. Ján Pekar dňa 27.02.2024 o 14:26 hod.

poslal mailovú správu D. Q., ktorej prílohou bola ZoBKZ medzi žalobkyňou a Q. H. R.. V mailovej správe
uviedol, že v zmluve urobil drobné úpravy, a že zmluva musí byť v dvoch vyhotoveniach podpísaná a to
jedenkrát pre predávajúcu a jedenkrát pre kupujúceho. Dňa 06.06.2024 o 07:09 hod. zaslala D. Q. mail
JUDr. Jánovi Pekarovi, kde uviedla, že v nadväznosti na vypracovanú ZoBKZ medzi D. B. a Q. H. R., máJUDr. Ján Pekar zmluvu skontrolovať a preveriť listy vlastníctva, pretože žalovanej telefonovali vodári
s tým, že nevlastní jednu parcelu a je potrebné, aby zmluvu s vodármi prišiel podpísať nový majiteľ,
jej syn (žalobca). Prílohou tejto mailovej správy bol list vlastníctva č. XXXXX zo dňa 06.06.2024, kde

ako vlastník nehnuteľnosti – na prízemie je žalobca, t. j. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., E. XXXX/X.
Žalovaná argumentovala, že zo všetkých mailových správ je tak jednoznačne preukázané, že nemala
absolútne žiadnu vedomosť o tom, že uzatvorila kúpnu zmluvu so žalobcom, kde predmetom kúpnej
zmluvy bola nehnuteľnosť v k. ú. C., pôvodne zapísaná v liste vlastníctva číslo XXXX pre obec a k.
ú. C., a to stavba – na prízemie. Mailové správy medzi JUDr. Jánom Pekarom a D. Q. k vyhotoveniu

ZoBKZ k nehnuteľnosti – na prízemie sa uskutočnili už dňa 05.01.2024 a 31.01.2024, t. j. predtým, než
žalobca podal návrh na vklad k nehnuteľnosti – na prízemie na Okresný úrad Levice, katastrálny odbor.
Záverom žalovaná uviedla, že žalobca ju uviedol svojim konaním do omylu a v žiadnom prípade nemala
záujem na tom, aby so žalobcom uzatvorila kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľnosti – na prízemie za
kúpnu cenu 14.500,- eur.

5. K uvedenému sa opäť vyjadril žalobca, ktorý sa pridržal svojich písomných vyjadrení a zotrval na tom,
že odstúpenie od kúpnej zmluvy žalovanou je neplatné. Námietky žalovanej čo do nezaplatenia kúpnej
cenypovažujezaúčelové,pričomsamažalovanávkúpnejzmluvepotvrdilaprevzatiekúpnejceny.Podľa
názoru žalobcu v žiadnom prípade nemôže obstáť tvrdenie, že bola žalovaná uvedená do omylu a že
podľa jej názoru sa malo jednať o predaj garáže. V tomto smere je jednoznačne preukázané, že predaj

garáže bol realizovaný kúpnou zmluvou za kúpnu cenu 100,- eur. Žalobca by nekupoval od žalovanej
garáž za kúpnu cenu 14.500,- eur a žalovaná v čase preberania finančnej hotovosti musela vedieť, že
garáž už bola predaná za sumu 100,- eur a preberaná finančná hotovosť sa tak týka inej nehnuteľnosti
a nie garáže. Žalobca poukázal na to, že žalovaná bola účastníčkou kúpnej zmluvy, neexistovalo žiadne
splnomocnenie na jej zastupovanie v správnom konaní, a preto sama žalovaná disponovala možnosťou

prípadne nepodpísať dodatky ku kúpnej zmluve v prípade, ak by jej nebola uhradená kúpna cena. V
tomto prípade je bezpredmetné, čo bolo predmetom prevodu vlastníckeho práva, nakoľko ak by žalobca
neuhradil kúpnu cenu (aj keby sa jednalo o prevod vlastníckeho práva ku garáži), tak by zrejme ani v
takomto prípade žalovaná nepodpísala dodatky ku kúpnej zmluve. Z predložených listín je preto zrejmé,
že bez ohľadu na predmet prevodu, ak by žalobca nezaplatil kúpnu cenu, mala žalovaná možnosť nielen

odstúpiť od kúpnej zmluvy počas správneho konania, ale súčasne mala možnosť priamo nepodpísať
dodatky ku kúpnej zmluve, ktorými sa odstránili vady kúpnej zmluvy. V tomto prípade nie je podstatné,
čo bolo predmetom prevodu, podstatné je to, že žalovaná akceptovala dodatky ku kúpnej zmluve,
podpísala ich s vedomím toho, že kúpna cena bola uhradená. Ak žalovaná tvrdí, že sa domnievala,
že sa prevádza garáž, potom v takomto domnení podpísala dodatky a v čase ich podpisu nenamietala

nezaplatenie kúpnej ceny. Vychádzajúc z toho, že žalobca zaplatil kúpnu cenu, potom predmet prevodu
bolvýrazneoznačenývdodatkochkukúpnejzmluve.Tvrdeniežalovanej,žedodatkymalžalobcauseba
a ona nevedela, čo podpisuje, je irelevantné, nakoľko žalovaná obdržala z Okresného úradu Levice,
katastrálny odbor oznámenie o prerušení konania, v ktorom sa jasne písalo, aké vady správny orgán
vytkol a čo je potrebné opraviť. Tieto dve prerušenia konania mala žalovaná k dispozícii, mala možnosť

sa s obsahom prerušení riadne oboznámiť, mala možnosť sa poradiť ako má postupovať ďalej, pričom
žalobca postupoval výhradne a len v súlade s uvedenými prerušeniami konania. Dodatky ku kúpnej
zmluve neobsahovali nič iné, len opravu kúpnej zmluvy v súlade s oznámením o prerušení konania.
Žalobca zastal názor, že námietka žalovanej, že sa doteraz nevyjadril k spôsobu úhrady kúpnej ceny,
nie je v danom prípade podstatná, nakoľko ak by predmetom prevodu bola „garáž“ ako tvrdí žalovaná,

tak by skutočnosť ohľadne zaplatenia kúpnej ceny žalovaná nenamietala. Záverom žalobca uviedol, že
k okolnostiam ohľadne zaplatenia kúpnej ceny a finančných možnostiach žalobcu sa vyjadrí priamo na
pojednávaní.

6. Na vyjadrenie žalobcu reagovala žalovaná ďalším podaním, v ktorom uviedla, že naďalej jednoznačne

trvá na tom, že žalobca jej sumu 14.500,- eur nikdy neuhradil. Tiež trvá na tom, že žalobca ju svojím
konaním uviedol do omylu. Poukázala na to, že žalobca sa nevyjadruje k tej skutočnosti, prečo by mu
mala predať nehnuteľnosť v hodnote 180.000,- eur za sumu 14.500,- eur, pričom v čase podpísania
kúpnej zmluvy so žalobcom, mala uzatvorenú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, kde jej mal budúci
kupujúci Q. H. R. zaplatiť za stavbu, ktorú predávala žalobcovi spolu s priľahlými pozemkami, kúpnu

cenu spolu vo výške 235.000,- eur. K tvrdeniu žalobcu, že by nepodpísala dodatky ku kúpnej zmluve,
ak by jej nezaplatil kúpnu cenu, resp. akceptovala dodatky ku kúpnej zmluve a podpísala s vedomím,
že kúpna cena bola uhradená, sa už podrobne vyjadrila s tým, že jednoznačne mala strach z chovania
žalobcu voči nej. Listinám, ktorými boli prerušené konania na Okresnom úrade Levice, katastrálny odbor,nevenovala pozornosť, naďalej mala za to, že na katastrálnom úrade naďalej „riešia“ kúpnu zmluvu
ku garáži alebo k pozemku pod garážou. Záverom žalovaná poukázala na to, že žalobca vo svojom
vyjadrení zo dňa 10.03.2025 neuviedol žiadne nové skutočnosti na preukázanie svojich tvrdení o tom,

že jej mal vyplatiť sumu 14.500,- eur ako kúpnu cenu.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec prejednal v prítomnosti strán sporu a ich právnych
zástupcov. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne
podanej žaloby ako aj jednotlivých písomných vyjadrení. Mal za to, že neboli splnené podmienky

pre odstúpenie od kúpnej zmluvy. Vo vzťahu k stanovisku súdu k určeniu platnosti kúpnej zmluvy
zastal názor, že takto uzatvorená kúpna zmluva bola platná, predmet prevodu vlastníckeho práva bol
jednoznačne špecifikovaný a v tomto smere s predbežným právnym názorom súdu súhlasil. Čo sa týka
existencie práva žalovanej na odstúpenie od kúpnej zmluvy z titulu nezaplatenia kúpnej ceny mal za
to, že vykonaním jednotlivých úkonov žalovanej smerujúcich k prevodu vlastníckeho práva na žalobcu,
bolo potvrdené zaplatenie kúpnej ceny, žalovaná kedykoľvek v priebehu správneho konania nemusela

podpísať jednotlivé dodatky ku kúpnej zmluve, čím by predišla potrebe odstúpenia od kúpnej zmluvy z
dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny. Podpísanie týchto dodatkov a teda zlegalizovanie právneho úkonu
prevodom vlastníckeho práva samo o sebe potvrdzuje, že kúpna cena bola riadne uhradená v deň
podpisu kúpnej zmluvy a teda bol toho názoru, že právo žalovanej na odstúpenie od zmluvy neexistuje.

8. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava všetkých písomných vyjadrení
s tým, že žalobu žalobcu žiada zamietnuť. Dôvodom je tá skutočnosť, že v kúpnej zmluve v článku
III. bod 3.1 je uvedené, že predávajúci má právo odstúpiť od tejto kúpnej zmluvy, ak kúpna cena
nebude zaplatená. Jednoznačne došlo k platnému právnemu úkonu zo strany žalovanej pri odstúpení
od kúpnej zmluvy z dôvodu, že neboli splnené podmienky tejto zmluvy. Žalobca ani v listine adresovanej

katastrálnemu úradu a ani jemu v reakcii na odstúpenie od kúpnej zmluvy a ani v jednej listine doručenej
súdu, nepreukázal zaplatenie kúpnej ceny, opakovane poukazoval na text kúpnej zmluvy, že podpísaním
kúpnej zmluvy malo byť preukázané zaplatenie tejto kúpnej ceny, čo však v žiadnom prípade takúto
skutočnosť nepreukazuje. Mal dostatočne dlhý čas na to, aby túto skutočnosť, t. j. zaplatenie kúpnej
ceny preukázal.

9. Súd vo veci vypočul žalobcu A. B. ako stranu sporu, ktorý sa v rámci svojej výpovede pridržal toho,
čo bolo uvedené v písomných vyjadreniach. Na požiadavku svojho právneho zástupcu, aby sa vyjadril
k okolnostiam zaplatenia kúpnej ceny vo výške 14.500,- eur žalobca uviedol, že pri podpise, keď sa
dohodli na tom, že mu mamina tie nehnuteľnosti predá, tak keď jej išiel dať tú kúpnu zmluvu u nej

doma, keďže tak to bolo dojednané aj v samotnej zmluve. K okolnostiam odovzdania finančnej hotovosti
žalovanej ďalej uviedol, že najskôr si pani B. prepočítala peniaze a následne kúpnu zmluvu podpísala.
Jedno vyhotovenie zmluvy zostalo u neho a druhé u nej. Na otázku, odkiaľ mal finančné prostriedky na
zaplatenie kúpnej ceny žalobca uviedol, že nakoľko žije sám a chvalabohu má dobrý príjem, peniaze si
ušetril, nakoľko chcel prerábať byť. Na otázku, či v rámci procesu podpisovania jednotlivých dodatkov

namietalažalovanánezaplateniekúpnejcenyžalobcauviedol,ženie.Naotázku,čiokremnehnuteľnosti,
od ktorej žalovaná odstúpila, či so žalovanou podpisovali aj inú kúpnu zmluvu na prevod vlastníckeho
práva žalobca uviedol, že nie, následne sa opravil, že podpisovali zmluvu o predaji garáže. Na otázku,
či namietala niekedy žalovaná nezaplatenie kúpnej ceny za prevod garáže žalobca uviedol, že nie.
Na otázku právneho zástupcu žalovanej, kto písal kúpne zmluvy a dodatky k týmto zmluvám, žalobca

uviedol, že pani V.. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalovanej, kto bol prítomný pri zaplatení kúpnej
ceny, žalobca uviedol že on a pani B.. Na požiadavku, keď žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že
kúpne zmluvy podpisovali v byte u jeho matky, ale tieto boli podpísané niekde inde, aby vysvetlil tento
rozpor, žalobca uviedol, že u pani B. zmluvy prečítali, dostala peniaze a samozrejme zmluvy museli
byť podpísané u notára. Na otázku, či vie, akú hodnotu má nehnuteľnosť, ktorá je uvedená v kúpnej

zmluve, a ktorú mala predať, žalobca uviedol, že nevie. Na otázku, či vie o tom, že bola pani žalovaná
dohodnutá s inou osobou na uzatvorení kúpnej zmluvy, kde by jej bola vyplatená suma 235.000,- eur
žalobca uviedol, že nie.

10. Súd vo veci vypočul aj žalovanú D. B. ako stranu sporu, ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že žiadne

peniaze nedostala, ani jeden cent, to skôr on si požičiava od nej. Nevie ako má dokázať svoju pravdu
alebo nepravdu. Peniaze žiadne nedostala. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či si prečítala kúpnu
zmluvu, od ktorej odstúpila, v čase jej podpisovania, žalovaná uviedla, že predbežne si prečítala. Chcela
mu totiž veriť že sa zmenil, kričal na ňu, nechoval sa proste slušne. Na ďalšiu otázku, či vedela čo jepredmetom prevodu vlastníckeho práva, žalovaná uviedla, že sa to dozvedela pofidérnym spôsobom,
išla do vodární zaplatiť faktúru, kde jej zamestnankyňa vodární povedala, že táto stavba nie je jej. Na
ďalšiuotázku,čivedelavčasepodpisukúpnejzmluvyomožnostiodstúpeniaodzmluvyprenezaplatenie

kúpnej ceny, žalovaná uviedla, že nevedela. Na otázku, kedy sa dozvedela o možnosti odstúpenia od
kúpnej zmluvy, žalovaná uviedla, že momentálne si nespomína. Na ďalšiu otázku, pri akej príležitosti
sa dozvedela o možnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, žalovaná uviedla, že nevie. Na otázku, či to
bolo jej rozhodnutie, že od kúpnej zmluvy odstúpila, žalovaná uviedla, že nechcela, aby sa ... On jej
stále hovoril, že sa zmenil. Chcela mu dať garáž. Nevie uviesť. Na otázku svojho právneho zástupcu,

či má strach pred žalobcom, žalovaná uviedla, že áno, keď boli totiž riešiť ten trvalý pobyt, zabudol si
občiansky preukaz v aute, pracovníčka mestského úradu sa jej opýtala, či má pred ním strach a ona len
mykla plecami. Na ďalšiu otázku, či sa stávalo, že na ňu žalobca kričal takým spôsobom, že susedia sa
pýtali, že čo sa stalo, žalovaná uviedla, že stalo sa, áno. Vedia v ich paneláku kto je „W.“ (poznámka
súdu, prezývka ktorou je prezývaný žalobca). Poznajú ho, aký je. Na otázku, či dostala peniaze, kúpnu
cenu, žalovaná uviedla, že nie, v žiadnom prípade, ani cent, ona žiadne peniaze nedostala.

11. Po oboznámení sa s obsahom listinných dôkazov, a to žalobou, žiadosťou o zápis poznámky
do LV č. XXXXX – oznámením o odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 23.08.2024, odstúpením od
kúpnej zmluvy – V-506/2024 zo dňa 05.08.2024, vrátením listiny – doplnením zo dňa 09.10.2024,
fotokópiou obálky k tejto listine, odstúpením od kúpnej zmluvy – V-506/2024 - námietky zo dňa

22.08.2024, výpisom z LV č. XXXXX vedeného pre kat. územie C. s dátumom vyhotovenia 18.11.2024,
Kúpnou zmluvou zo dňa 23.10.2023, Dodatkom ku kúpnej zmluve zo dňa 26.03.2024, Dodatkom
ku kúpnej zmluve zo dňa 11.03.2024, vyjadrením žalovanej k žalobe zo dňa 13.12.2024 spolu s
prílohami (Kúpna zmluva zo dňa 11.09.2023, výpis z LV č. XXXX vedeného pre kat. územie C. s
dátumom vyhotovenia 09.01.2024, plnomocenstvo zo dňa 15.07.2024 a zo dňa 18.09.2024, rozhodnutie

Okresného úradu Levice, katastrálny odbor, č. vkladu V 506/2024 zo dňa 02.04.2024, rozhodnutie
Okresného úradu Levice, katastrálny odbor V 4322/2023 zo dňa 23.11.2023, zápisnica spísaná PZ
žalovanej dňa 10.07.2024, zápisnica spísaná PZ žalovanej dňa 22.10.2024, Zmluva o budúcej kúpnej
zmluve zo dňa 27.02.2024, žiadosť zo dňa 19.07.2024), podaním žalovanej ohľadom opravy chyby
v písaní spolu s opraveným vyjadrením k žalobe, vyjadrením žalobcu zo dňa 17.01.2025, vyjadrením

žalovanej zo dňa 10.02.2025 spolu s prílohami (e – mailové správy zo dňa 06.06.2024, 05.01.2024,
26.02.2024, 27.02.2024 a 31.01.2024, výpis z LV č. XXXXX vedeného pre kat. územie C. s dátumom
vyhotovenia 06.06.2024, výpis z Obchodného registra ohľadom obchodnej spoločnosti S. S. G. C.,
M., výpis z Obchodného registra ohľadom obchodnej spoločnosti S. S. M., návrh zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve, doplnenie návrhu o budúcej kúpnej zmluvy), vyjadrením žalobcu zo dňa 10.03.2025,

fotokópiou spisu Okresného úradu Levice, katastrálny odbor V 506/2024 a z neho návrhom na povolenie
vkladu, opravou návrhu na povolenie vkladu zo dňa 11.03.2024, opravou návrhu na povolenie vkladu
zo dňa 26.03.2024, rozhodnutím Okresného úradu Levice, katastrálny odbor V 506/2024 zo dňa
02.04.2024, doručenkami k tomuto rozhodnutiu, Kúpnou zmluvou zo dňa 25.10.2023, Dodatkom ku
kúpnej zmluve zo dňa 11.03.2024 s podacou pečiatkou 15.03.2024, Dodatkom ku kúpnej zmluve zo

dňa 26.03.2024 s podacou pečiatkou 02.04.2024, rozhodnutím Okresného úradu Levice, katastrálny
odbor zo dňa 29.02.2024 o prerušení konania, doručenkami k tomuto rozhodnutiu, rozhodnutím
Okresného úradu Levice, katastrálny odbor zo dňa 18.03.2024 o opätovnom prerušení konania spolu
s doručenkami, spisom Okresného úradu Levice, katastrálny odbor V 4322/2023, vyjadrením žalovanej
zo dňa 05.06.2025, výpisom z LV č. XXXXX vedeného pre kat. územie C. s dátumom vyhotovenia

01.09.2025 a výpoveďami strán sporu, súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

12. Medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovanou ako predávajúcou, bola dňa 30.10.2023 uzatvorená
kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pôvodne evidovanej na
LV č. XXXX, vedeného pre okres Levice, obec C., katastrálne územie C., a to konkrétne k stavbe so

súpisným číslom XXX – na prízemie, postavenej na parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 168 m2 a to v podiele 1/1 k celku. Kúpna cena bola dojednaná vo výške 14.500,- eur s tým,
že táto mala byť v zmysle článku II. zmluvy, uhradená predávajúcej do rúk v deň podpisu kúpnej
zmluvy. V zmysle bodu 3.1 článku III. zmluvy sa zmluvné strany ďalej dohodli, že ak predávajúcemu
nebude uhradená celá dohodnutá kúpna cena v deň podpisu zmluvy, predávajúci má právo od tejto

zmluvy odstúpiť podľa § 48 Občianskeho zákonníka a v takom prípade sa zmluva od počiatku zrušuje.
Zmluvné strany ďalej v bode 4.6 článku IV. zmluvy vyhlásili, že si zmluvu pozorne prečítali, porozumeli
jej obsahu, uzatvorili ju slobodne, vážne, nie v tiesni a ani nie za nápadne nevýhodných podmienok a naznak súhlasu ju podpisujú. Podpisy oboch zmluvných strán sú úradne osvedčené Mestom Levice dňa
30.10.2023.

13. Z kópie spisu Okresného úradu Levice, katastrálny odbor V 506/2024 vyplýva, že návrh na vklad
vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti bol podaný dňa 08.02.2024. Z uvedeného návrhu na
vklad tiež nepochybne vyplýva, že ide o návrh na vklad vlastníckeho práva na základe uzavretej
kúpnej zmluvy medzi navrhovateľmi vkladového konania, ktorí sú zreteľne označení ako predávajúci
a kupujúci, je v ňom tiež jednoznačne a hrubým písmom zvýraznené, čo je predmetom kúpnej

zmluvy. Okresný úrad Levice, katastrálny odbor rozhodnutím zo dňa 29.02.2024 katastrálne konanie
o návrhu na vklad vlastníckeho práva prerušil a vyzval účastníkov konania na odstránenie nedostatkov
podania v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia, ktoré bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk
dňa 05.03.2024 a žalovanej dňa 05.03.2024 s tým, že prvá oprava návrhu na povolenie vkladu
vlastníckeho práva spolu s prvým dodatkom ku kúpnej zmluve, bola správnemu orgánu doručená dňa
15.03.2024.OkresnýúradLevice,katastrálnyodborrozhodnutímzodňa18.03.2024katastrálnekonanie

o návrhu na vklad vlastníckeho práva opätovne prerušil a vyzval účastníkov konania na odstránenie
vytknutých nedostatkov podania v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia, ktoré bolo žalobcovi
doručené do vlastných rúk dňa 22.03.2024 a žalovanej dňa 22.03.2024 s tým, že v poradí druhá
oprava návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva spolu s druhým dodatkom ku kúpnej zmluve,
bola správnemu orgánu doručená dňa 02.04.2024. V oboch prípadoch bola predmetom doplnenia

a opravy, špecifikácia predmetu prevodu vlastníckeho práva. Okresný úrad Levice, katastrálny odbor,
číslom vkladu: V 506/2024, povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k spornej stavbe
v prospech žalobcu dňa 02.04.2024, ktoré rozhodnutie bolo do vlastných rúk žalobcu ako aj žalovanej,
doručené dňa 09.04.2024.

14. Listom zo dňa 05.08.2024, doručeným žalobcovi dňa 12.08.2024, žalovaná žalobcovi oznámila, že
od kúpnej zmluvy v znení jej dodatkov odstupuje a to z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny ani len v časti
a tiež z dôvodu vyvolania omylu zo strany kupujúceho ohľadom predmetu prevodu, ktoré konanie bolo
vyvolané úmyselne, t. j. ľsťou a spôsobuje neplatnosť daného úkonu.

15. Žalobca listom zo dňa 22.08.2024 oznámil právnemu zástupcovi žalovanej, že predávajúca mala
k dispozícii kúpnu zmluvu od 23.10.2023 až do dňa vlastnoručného podpisu zmluvy, t. j. do 30.10.2023.
Argumentoval, že ako dôkaz úhrady celej sumy kúpnej ceny má svoje vyhotovenie kúpnej zmluvy,
na ktorom predávajúca potvrdila svojím podpisom zároveň prevzatie finančných prostriedkov v deň
podpisu zmluvy, nakoľko na uvedenom potvrdení prevzatia finančných prostriedkov trval. Vo vzťahu

k námietke, že predávajúca nemala žiadnu vedomosť, že sa jedná o prevod vlastníckeho práva k stavbe
– na prízemie, súpisné číslo XXX a tiež, že bola uisťovaná, že sa jedná o prevod vlastníckeho práva k
pozemku pod garážou dôvodil, že predmet kúpnej zmluvy je v zmluve zvýraznený, aby nemohlo dôjsť
k akémukoľvek omylu. Poukázal ďalej na to, že návrh na vklad podávali až dňa 08.02.2024 a za ten čas
sa žalovaná nezmienila, že by jej kúpnu cenu neuhradil, prípadne, že by nevedela, že sa jedná o prevod

vlastníckeho práva k stavbe. Poukázal tiež na to, že katastrálne konanie bolo dvakrát prerušené, boli
spísané ďalšie dva dodatky, ktoré predávajúca taktiež vlastnoručne podpísala, a na ktorých bol takisto
zvýraznený predmet zmluvy. Záverom dôrazne odmietol akékoľvek obvinenia a tvrdenia týkajúce sa
vyvolania omylu zo strany svojej osoby ohľadom predmetu prevodu a odstúpenie od zmluvy považoval
za účelové a to či už pre získanie finančnej výhody alebo riešenia rodinných nezhôd. Sporná kúpna

zmluva v znení jej dodatkov bola podľa kupujúceho uzatvorená slobodne, vážne, nie v tiesni a ani nie
za nápadne nevýhodných podmienok.

16. Listom zo dňa 23.08.2024 požiadala žalovaná Okresný úrad Levice, katastrálny odbor o vykonanie
záznamu v súlade s § 34 a nasl. Zákona č. 162/1995 Z. z. k spornej nehnuteľnosti vo svoj prospech

argumentujúc, že pri podpisovaní kúpnej zmluvy a jej dodatkov bola uvedená kupujúcim do omylu,
v dôsledku čoho listom zo dňa 05.08.2024 od uvedenej zmluvy v znení jej dodatkov odstúpila, ktorý list
si žalovaný prevzal dňa 12.08.2024.

17. Okresný úrad Levice, katastrálny odbor, listom zo dňa 09.10.2024 (Z-4266/2024) vyzval žalovaného

s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 6Sžo/229/2010, aby žalovaný predložil písomné
prehlásenie v súvislosti s odstúpením od kúpnej zmluvy a v prípade spochybnenia platnosti odstúpenia
od zmluvy, podal v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia na súde príslušnú žalobu
a preukázal správnemu orgánu jej podanie. Záverom ho poučil, že v prípade, ak uvedenú žalobuv stanovenej lehote nepodá, bude to vyhodnotené ako „akceptácia“ platnosti vykonaného odstúpenia
od zmluvy tak, ako je to uvedené v citovanom rozsudku Najvyššieho súdu SR.

18. Dňa 27.02.2024 uzavrela žalovaná ako budúca predávajúca s Q. H. R. ako budúcim kupujúcim
zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej je záväzok budúcej predávajúcej a budúceho
kupujúceho uzatvoriť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej je okrem iného aj sporná stavba so súpisným
číslom 126 s tým, že za zaviazali uzatvoriť kúpnu zmluvu v lehote do 31.12.2024. Dohodnutá kúpna
cena za všetky budúce prevádzané nehnuteľnosti, predstavovala sumu 235.000,- eur.

19. Z e – mailovej komunikácie medzi D. Q. a JUDr. Jánom Pekarom zo dňa 06.06.2024 vyplýva, že
menovaná žiada JUDr. Pekara o preverenie listov vlastníctva, pretože žalovanej mali volať vodári, že
nevlastní jednu parcelu a treba, aby zmluvu s vodármi prišiel podpísať nový majiteľ – jej syn.

20. Z ďalšej e – mailovej komunikácie predloženej žalovanou vyplýva, že úkony smerujúce k predaju

spornej nehnuteľnosti žalovanou Q. H. R., boli realizované už 05.01.2024.

21. Sporná nehnuteľnosť, stavba – na prízemie so súpisným číslom XXX, postavená na parc. č. XXXX/
X, je v súčasnosti vedená na LV č. XXXXX pre katastrálne územie C., okres C., obec C. a jej vlastníkom
je žalovaný o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku, titul nadobudnutia V-506/2024 – Kúpna

zmluva zo dňa 30.10.2023 v znení jej dodatku zo dňa 14.03.2024 a 02.04.2024, rozhodnutie zo dňa
02.04.2024, vz. 779/2024.

22. Z kópie spisu Okresného úradu Levice, katastrálny odbor V 4322/2023 vyplýva, že medzi stranami
sporu bola uzavretá aj Kúpna zmluva dňa 11.09.2023, ktorou žalovaná ako predávajúca previedla na

žalobcu ako kupujúceho, vlastnícke právo k stavbe so súpisným číslom XXXX – garáž, postavenej na
parcele reg. „C“, parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 20m2, evidovanej na LV č. XXXX,
vednej pre katastrálne územie C., okres C., obec C. a to za kúpnu cenu 100,- eur.

23. Podľa § 137 písm. c) Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou

možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

24. Podľa § 588 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu
povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a

zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

25. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

26. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť.

27. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

28. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď

je to obvyklé.

29. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

30. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde
k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť
prejavy účastníkov na tej istej listine.31. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

32. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

33.Podľa§49Občianskehozákonníka,účastník,ktorýuzavrelzmluvuvtiesnizanápadnenevýhodných
podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

34. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

35. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

36. Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), Okresný úrad najneskôr v pracovný deň nasledujúci po
dni, keď mu bola doručená zmluva, verejná listina alebo iná listina na zápis vkladom alebo záznamom,
alebo ak sa začalo katastrálne konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte alebo konanie o
proteste prokurátora, vyznačí plombu o zmene práva k nehnuteľnosti alebo o začatí katastrálneho

konania o oprave chyby alebo o začatí konania o proteste prokurátora na liste vlastníctva alebo v
pozemkovej knihe, alebo v železničnej knihe; túto plombu zruší vykonaním vkladu alebo záznamu, alebo
právoplatným rozhodnutím o zamietnutí návrhu na vklad, alebo právoplatným rozhodnutím o zastavení
konania, alebo právoplatným rozhodnutím o oprave chyby v katastrálnom operáte alebo právoplatným
rozhodnutím, ktorým sa nevyhovuje protestu prokurátora.

37. Keďže v prejednávanej veci ide o určovaciu žalobu, súd sa v prvom rade zaoberal jej procesnou
prípustnosťou. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu (podaná za účinnosti Civilného sporového
poriadku) je žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku.
Jej prípustnosť je podmienená existenciou osobitného predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje podať

týmto predpisom špecifikovanú určovaciu žalobu. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. októbra 2022
sp. zn. 1Obdo/51/2021, publikované ako judikát R 1/2023). Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom
rozhodnutí sp. zn.: 9Cdo/29/2024 z 15.04.2025 riešil okrem iného otázku, aká formulácia žalobného
návrhu je procesne prípustná v prípade, ak je predmetom sporu posúdenie platnosti odstúpenia
od kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností. Najvyšší súd poukázal na závery

rozhodnutiasp.zn.:7Cdo/20/2023,ktorýodkázalnaskoršierozhodnutiesp.zn.:4Cdo/17/2019,vktorom
dovolacísúddospelkzáveru,žežalobaourčenieneplatnostiodstúpeniaodzmluvyakožalobaourčenie
právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu, a preto jej nie
je možné od účinnosti CSP vyhovieť, túto otázku možno pokladať za vyriešenú uzneseniami najvyššieho
súdu sp. zn.: 6Cdo/15/2017, 6Cdo/30/2018 a 5Obo/12/2018. Z predmetných rozhodnutí najvyššieho

súdu je potom možné vyvodiť, že za účinnosti Civilného sporového poriadku nie je možné žalovať
neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu, pričom žaloba o určenie neplatnosti
odstúpenia od zmluvy nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu. Prípustnosť podanej žaloby (o
určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy) nemožno podľa dovolacieho súdu vyvodiť ani zo skutočnosti,
že na podanie žaloby žalobkyňu odkázal okresný úrad, katastrálny odbor. Podľa názoru dovolacieho

súdu nie je účastník katastrálneho konania a ani súd (§ 193 CSP) viazaný prípadnou formuláciou obsahu
do úvahy prichádzajúcej žaloby zo strany okresného úradu po prerušení konania; výber konkrétnej
žaloby (§ 137 CSP) bol preto aj v tomto prípade na žalobkyni. Aj keď v nadväznosti na ustanovenie
§ 137 CSP ponechal zákonodarca „najmä“ ako vyjadrenie neuzavretého okruhu prípustných žalôb v
civilnom sporovom konaní, podľa dovolacieho súdu nie je dôvod pripustiť inú žalobu než uvedenú v

ustanovení § 137 CSP, pokiaľ ide o nárok, ktorý možno pred súdom uplatniť žalobou výslovne uvedenou
v predmetnom ustanovení.38. Dovolací súd poukázal ďalej na to, že z hľadiska prejednávaného sporu mohla žalobkyňa okrem
iného svoj nárok uplatniť žalobou na určenie (ne)existencie práva žalovanej na odstúpenie od zmluvy
podľa § 137 písm. c) CSP za predpokladu preukázania existencie naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení. V nadväznosti na uvedené dovolací súd vo svojom rozhodnutí sp. zn.:
9Cdo/29/2024 ďalej dôvodil, že „ak teda z obsahu žaloby je jednoznačne zrejmé, že žalobkyňa ňou
sleduje vyriešenie otázky spornosti odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného, keď podľa žalobkyne
dôvody na odstúpenie od zmluvy neboli dané, bolo povinnosťou súdov nižších inštancií takúto žalobu
meritórne prejednať a vyriešiť predmetnú spornú právnu otázku. Povinnosťou súdov nižších inštancií

teda bolo ustáliť skutkovému stavu zodpovedajúcu právnu kvalifikáciu a zároveň aj formuláciu výroku
rozhodnutia.“

39. V tejto súvislosti súd ďalej poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn.: 4Cdo/35/2019, v ktorom najvyšší súd argumentoval, že predmetom civilného procesu je procesný
nárok, ktorý je tvorený predmetom nároku (petitom) a základom nároku, ktorý tvoria právne významné

skutočnosti, na ktorých sa zakladá žalobný návrh. Účelom civilného procesu je spory riešiť (rozhodovať
ich)aprinášaťspravodlivosť,anieichodmietať(teda„nesúdiť“)cezrôznearbitrárneprocedurálnerituály.
Sudca by sa vždy mal v prvom rade zaoberať materiálnym predmetom sporu, lebo len preto sa vec
dostalanasúd,abysarozhodloohmotnompráve.AjEurópskysúdpreľudsképrávazozásadyiuranovit
curia vyvodzuje, že táto zásada neslúži na odôvodnenie príčin brániacich mu zaoberať sa meritom veci,

ale oprávnenie prekvalifikovať predloženú sťažnosť (návrh) tak, aby ju vecne preskúmal aj vtedy, ak by
ho úzkoprsé a formalistické ponímanie sťažnosti malo priviesť k jej odmietnutiu z formálnych príčin pre
nedostatky sťažnosti; označuje sa totiž za pána právnej charakteristiky faktov sporu, a preto môže sám
od seba rozhodnúť tak, že meritórne preskúma sťažnosť sťažovateľa podľa čl. 8 dohovoru (Solomakhin
c. Ukrajina z 15. marca 2012, sťažnosť č. 24429/03).

40. Zhrnúc vyššie uvedené právne závery najvyšších súdnych autorít tak súd konštatuje, že posúdiac
obsah žaloby, ktorou žalobca sleduje vyriešenie otázky spornosti odstúpenia od zmluvy zo strany
žalovanej, je správna formulácia žalobného návrhu v takom znení, že predmetom konania je určenie
neexistencieprávažalovanejnaodstúpenieodzmluvypodľa§137písm.c)CSP,pričomsúdsavďalšom

zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu žalobcu na takomto určení.

41. Z ustálenej judikatúry súdov vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu vyplýva, že naliehavý
právny záujem na požadovanom určení je daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo
právo ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho postavenie právne neistým. Pri skúmaní

existencie naliehavého právneho záujmu ide predovšetkým o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný
(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva, a či len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak
nasledovať iné súdne konanie alebo konania. Naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii
iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Určovacia žaloba spravidla nie je opodstatnená tak ani vtedy,

keď možno žalovať priamo na splnenie povinnosti. Určovacia žaloba má preventívny charakter, je
opodstatnená najmä v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo, avšak žalobcovo právo je neisté
alebo ohrozené a stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno odstrániť rozhodnutím súdu o existencii
alebo neexistencii tohto práva. Doktrínu preventívneho charakteru a jej interpretačné dôsledky však
nemožno absolutizovať. Ak žalobca preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení práva alebo

právneho vzťahu a teda preukáže, že navrhovaným určením môže dosiahnuť odstránenie spornosti
a ochranu svojich práv a právom chránených záujmov, najmä ak sa takýmto určením vytvorí pevný
základ pre právne vzťahy medzi stranami sporu a predíde sa žalobe na plnenie, treba považovať
určovaciu žalobu za prípustnú. Určovacia žaloba tak môže byť v tomto prípade prostriedkom ochrany už
ajporušenéhopráva.Naopakvprípadoch,kedypožadovanéurčeniebymalocharakterlenprejudiciálnej

otázkykinémusporumedzistranami,nebudevzmysleustálenejjudikatúrysúdovdanýnaliehavýprávny
záujem na takomto určení.

42. Naliehavý právny záujem žalobcu na určovacom petite žaloby podľa § 137 písm. c) CSP považoval
súd za daný, keď žalobca predmetnou žalobou nepochybne sleduje ochranu svojho vlastníckeho práva

nadobudnutého na základe právne úkonu, ktorý by mal byť podľa tvrdení žalovanej v dôsledku jej
odstúpenia od uzavretej kúpnej zmluvy od počiatku zrušený. S ohľadom na to, že je sporné, či právne
účinky v dôsledku odstúpenia od zmluvy nastali alebo nie, je tak právne postavenie žalobcu neisté.43. Keďže vo všeobecnosti platí, že odstúpiť možno len od zmluvy, ktorá bola platne uzavretá (R
22/1976), bolo potrebné v prvom rade posúdiť, či medzi stranami sporu uzavretá kúpna zmluva je platná
alebo nie. Kúpna zmluva je dvojstranným, konsenzuálnym právnym úkonom, ktorým sa predávajúci

zaväzuje odovzdať kupujúcemu predmet kúpy a kupujúci sa zaväzuje predmet kúpy prevziať a zaplatiť
zaň predávajúcemu kúpnu cenu. Kúpna zmluva vzniká v okamihu, kedy sa strany dohodli na jej
podstatných náležitostiach, ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena. Posúdením spornej Kúpnej zmluvy
zo dňa 23.10.2023 dospel súd k záveru, že táto je pokiaľ ide o jej formálne náležitosti, platným
právnym úkonom. Sporná kúpna zmluva bola vzhľadom na predmet prevodu, ktorým sú nehnuteľnosti,

uzatvorená písomne, pričom podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka je písomný právny úkon
platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Podpisy oboch zmluvných strán sú úradne osvedčené pred
mestom Levice. V zmluve sú ďalej jednoznačne identifikované zmluvné strany, je z nej zrejmé, kto je
predávajúcim a kto je kupujúcim. Predmet prevodu je jasne, určite a nezameniteľne označený, pričom
obsahom kúpnej zmluvy je aj dohoda o kúpnej cene a spôsobe jej úhrady. Z uvedených dôvodov dospel
súd k záveru, že Kúpna zmluva zo dňa 23.10.2023 je po formálnej stránke platným právnym úkonom.

44. Následne sa súd zaoberal aj materiálnou stránkou platnosti kúpnej zmluvy, ktorá v sebe zahŕňa
náležitosti vôle. Vôľa smerujúca k vykonaniu platného právneho úkonu musí byť slobodná a vážna,
navonok musí byť prejavená určito a zrozumiteľne. Právny úkon trpí nedostatkom slobody vôle, ak
je úkon výsledkom priameho fyzického donútenia ako aj vtedy, ak niekým podpísaná predtlač, ktorá

nie je vyplnená podpísaným, nie je vyplnená v súlade s jeho pokynmi alebo bez jeho vedomia.
Nedostatkom slobody vôle trpí aj právny úkon, ktorý je následkom psychického donútenia a to najmä
prostredníctvom bezprávnej vyhrážky. Bezprávnou vyhrážkou je také protiprávne pôsobenie na vôľu
konajúceho, keď sa vôľa vytvára pod vplyvom dôvodného strachu z protiprávnej hrozby. Rozhodujúce
je pritom pôsobenie bezprávnej vyhrážky v čase urobenia právneho úkonu, pričom okolnosti vylučujúce

slobodu vôle konajúcej osoby musia mať základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave. Nestačí
preto ak si ich existenciu konajúci len predstavuje, ale nie je objektívny dôvod a súčasne sa musí stať
pohnútkou na prejav vôle konajúcej dotknutej osoby tak, že koná vo svoj neprospech. Zároveň musí
ísť o vyhrážku takého druhu a intenzity, aby podľa okolností a povahy konkrétneho prípadu vyvolala
u toho, voči komu bola použitá, dôvodný strach. Žalovaná v konaní tvrdila, že nie je pravdou tvrdenie

žalobcu, že by medzi nimi existovali dlhodobé spory, v opačnom prípade by s ním nikdy neuzatvorila
kúpnu zmluvu na garáž. Dôvodila, že so žalobcom spory nemala, ale bála sa ho, pretože sa voči nej vždy
vyjadroval veľmi hlučne. Možno povedať, že v podstate jeho hlasový prejav vo či nej možno označiť ako
kričanie, resp. išlo z jeho strany voči nej vždy o agresívny slovný prejav, a určitým spôsobom sa o bála.
Aj preto vôbec nerozmýšľala nad tým, čo žalobcovi podpisuje, pretože vedela, že ak by listinu, ktorú jej

dal podpísať, nepodpísala, veľmi by na ňu kričal a z takéhoto konania žalobcu mala veľkú obavu. V tejto
súvislosti súd udáva, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by je právny úkon trpel nedostatkom vôle,
keď v konaní ani netvrdila fyzické donútenie, pričom podľa názoru súdu nepreukázala ani existenciu
psychického donútenia. Žalobkyňou tvrdená pohnútka, ktorá ju mala viesť k vykonaniu právneho úkonu
ani nevykazuje podľa názoru súdu znaky bezprávnej vyhrážky, avšak aj keby tak tomu bolo, žalobkyňa

uvedené nijako nepreukázala. Žalobkyňa sa návrhom na výsluch pracovníčky mestského úradu snažila
v konaní preukázať, že mala pred chovaním žalovaného strach, avšak aj zákonom požadovaný strach
z protiprávnej hrozby, musí byť prítomný v čase vykonania právneho úkonu a nie kedykoľvek, preto
vykonanie takéhoto dôkazu, by nemalo na prejednávanú vec žiadnu relevanciu a napokon na ňom
žalovanáaninezotrvala.Takýmtodôkazomnemôžebyťbezďalšiehoanizápisnicaspísanásjejprávnym

zástupcom, v ktorej na jednej strane žalovaná deklaruje, že zvažuje podanie návrhu, na základe ktorého
by mal súd zakázať žalobcovi približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 10 m, vstupovať do jej
bytu, či ju kontaktovať, na druhej strane však vzhľadom k tomu, že v pokojnom duchu znel ich posledný
vzájomný telefonický rozhovor a tiež údajný prísľub žalobcu, že nehnuteľnosť bude do konca roka
zapísaná na liste vlastníctva v jej prospech, napokon nateraz na takomto svojom postupe netrvá.

45. Od psychického donútenia je potrebné odlišovať tieseň, ktorá je obsiahnutá v § 49 Občianskeho
zákonníka. Tieseň je objektívny hospodársky alebo sociálny, niekedy aj psychický stav (napr. rozrušenie,
obavy o blízku osobu), ktorý dolieha na konajúceho takou závažnosťou a intenzitou, že uzavrie zmluvu,
ktorú by za iných okolností neuzavrel, a to za nápadne nevýhodných podmienok. V tomto prípade

konajúci neprejavuje úplne slobodne svoju vôľu, avšak nekoná pod vplyvom fyzického donútenia ani
bezprávnej vyhrážky. Na to, aby bola naplnená hypotéza právnej normy však tieseň sama o sebe
nepostačuje. Zákon súčasne vyžaduje aj splnenie ďalšej podmienky, a síce, aby k právnemu úkonu
došlo za nápadne nevýhodných podmienok. O nápadne nevýhodných podmienkach možno hovoriťvtedy, ak ide o evidentný nepomer vzájomne poskytnutých plnení, pričom druhému účastníkovi zmluvy
nevýhodnosť podmienok musela byť zrejmá. Právny úkon učinený v tiesni a za nápadne nevýhodných
podmienok však nie je absolútne neplatným právnym úkonom, zakladá len právo na odstúpenie od

zmluvy. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že žalobkyňa konanie v tiesni nielenže nepreukázala, ale ani
len netvrdila, a preto hypotéza právnej normy obsiahnutá v § 49 Občianskeho zákonníka nemôže byť
naplnená. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že je absurdné, aby so žalobcom podpísala kúpnu zmluvu na
spornú stavbu za 14.500,- eur, keď ju mala možnosť predať spolu s prislúchajúcimi pozemkami za sumu
235.000,- eur a v tejto súvislosti navrhla v konaní vykonať dokazovanie znaleckým posudkom ohľadom

určenia všeobecnej hodnoty stavby. V tejto súvislosti súd dáva žalovanej do pozornosti, že v prípadoch
keď sa na predmet kúpy nevzťahuje cenová regulácia, dojednanie kúpnej ceny vo výške, ktorá je vyššia
alebo nižšia ako je cena obvyklá, nie je v rozpore s právnym poriadkom a je tak prejavom zmluvnej
voľnosti zmluvných strán (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3Cdo 244/2018 zo dňa 27.06.2019).
V prípade nízkej kúpnej ceny najmä pri zmluvách uzatváraných medzi príbuznými, ide navyše často
o zmiešaný právny úkon, pričom na tú časť hodnoty veci, ktorá presahuje kúpnu cenu, sa hľadí ako na

darovanie. V zmysle uvedeného ani prípadné preukázanie skutočnosti, že bola dojednaná nepomerne
nízka kúpna cena, nie je tak dôvodom neplatnosti právneho úkonu, avšak za súčasného splnenia
oboch vyššie uvedených podmienok (tieseň a nápadne nevýhodné podmienky), zakladá zákonný dôvod
na odstúpenie od zmluvy. Žalovaná však ako dôvod odstúpenia od zmluvy uvádzala nezaplatenie
kúpnej ceny, pričom aj pre prípad, že by nepomerne nízka kúpna cena spĺňala zákonný predpoklad

nápadne nevýhodnej podmienky, nie je preukázaný druhý zákonný predpoklad spočívajúci v tiesni. Za
uvedeného stavu tak možno konštatovať, že nebola naplnená hypotéza právnej normy obsiahnutá v § 49
Občianskeho zákonníka, pričom aj pre prípad, že by bola, zakladalo by uvedené len možnosť žalovanej
od zmluvy odstúpiť, nie však jej absolútnu neplatnosť.

46. Pokiaľ ide o vážnosť vôle, prejav, ktorý je iba zdanlivo prejavom vôle avšak v skutočnosti
vôľa neexistuje alebo skutočná vôľa je iná, je podľa § 37 Občianskeho zákonníka neplatný (sp.
zn. 1Cdo/113/2008). Medzi vady vážnosti prejavu vôle sa zaraďujú prípady vnútornej výhrady,
predstieraných právnych úkonov (simulácie) a právnych úkonoch vykonaných žartom alebo v prípade
inej situácie, z ktorej má byť adresátovi zrejmé, že vôľa konajúceho nie je vážna. Tieto vady vážnosti

vôle sa označujú aj ako vedomé vady vážnosti vôle, od ktorých je potrebné odlišovať nevedomé vady
vážnosti vôle, kedy konajúca strana (alebo aj obe strany) nevie o nezhode medzi vôľou a jej prejavom,
napríklad z dôvodu omylu (§ 49a Občianskeho zákonníka).

47. V rozsudku sp. zn.: 5Cdo/429/2014 z 31. mája 2016 Najvyšší súd SR zhrnul hľadiská, na ktoré

je potrebné prihliadať pri posudzovaní vážnosti vôle a ktoré treba v prípade pochybností, či úkon bol
urobený vážne a či konajúca osoba skutočne chcela vyvolať účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom
vôle spája, zohľadniť. Uviedol, že ,,náležitosťou každého právneho úkonu musí byť samozrejme aj
vôľa smerujúca k uskutočneniu tohto úkonu. Na to, aby bol úkon platný a vyvolal právne následky, je
nevyhnutné, aby vôľa bola bezvadná, teda mala zákonom požadovanú kvalitu v podobe jej slobody,

vážnosti, určitosti a zrozumiteľnosti. Vôľa konajúceho subjektu musí zahŕňať nielen rozhodnutie k
učineniu právneho úkonu, ale aj predstavu o reálnom obsahu tohto úkonu vrátane jeho právnych
následkov. Iba v takom prípade možno hovoriť o znaku ,,vážnosti“ vôle konajúceho subjektu. Pri
posudzovaní vážnosti vôle pritom treba vychádzať predovšetkým z princípu právnej istoty a princípu
ochrany dobrej viery účastníka zmluvného vzťahu. Princíp právnej istoty vyžaduje, aby sa pochybnosti

o vážnosti vôle konajúceho, ktorý konal len na ,,oko“ teda úkon nemienil vážne, pričítali na ťarchu
konajúceho v prospech platnosti úkonu. Princíp ochrany dobrej viery adresáta právneho úkonu potom
poskytuje ochranu druhého účastníka právneho úkonu za predpokladu, že mu nemohlo byť subjektívne
alebo z objektívnych okolností, za ktorých bol úkon urobený známe, že právny úkon nie je mienený
vážne. Vzhľadom na to, že vôľu nie je možné objektívne skúmať, o jej obsahu svedčí len jej vonkajšia

manifestácia, teda jej prejav, ktorým konajúci subjekt urobí svoju vôľu rozpoznateľnú pre okolie. Vonkajší
prejav vôle potom v súhrne s konkrétnymi okolnosťami, za ktorých bol urobený, dáva v prípade
pochybností odpoveď na otázku, či úkon bol urobený vážne a či konajúca osoba skutočne chcela vyvolať
účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom vôle spája. Pre spochybnenie vážnosti vôle však nepostačuje
subjektívne presvedčenie konajúceho subjektu, že sú tu okolnosti, z ktorých je zrejmé, že jeho vôľa

nebola vážna, ale existencia takých okolností, z ktorých druhá strana musela rozpoznať, že vôľa
konajúceho nie je vážna. O nedostatok vážnosti vôle by teda nešlo, aj keby konajúci subjekt skutočne
nechcel úkon urobiť, pretože k vnútornej výhrade sa pri posudzovaní vážnosti vôle a platnosti právneho
úkonu neprihliada“.48. Súd pri skúmaní vážnosti vôle žalovanej v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych
autorít dôsledne zohľadnil všetky podstatné skutkové okolnosti pre vec samu, pričom dospel k záveru, že

žalovaná neuniesla dôkazné bremeno preukázania ňou tvrdenej skutočnosti o nedostatku vážnosti vôle
uzatvoriť Kúpnu zmluvu zo dňa 23.10.2023. Tak ako súd vyššie uviedol, o obsahu vôle svedčí jej prejav,
ktorým konajúci subjekt urobí svoju vôľu rozpoznateľnú pre okolie v súhrne s konkrétnymi okolnosťami,
za ktorých bol právny úkon urobený.

49. Zo skutkových tvrdení žalovanej uvedených v jej vyjadrení k žalobe vyplýva, že žalobca jej mal
zatelefonovať, že idú podpísať kúpnu zmluvu na Mestský úrad v Leviciach s tým, že žalobca jej
nepovedal, akú zmluvu majú ísť podpísať. Mala však za to, že ide o podpis zmluvy k pozemku
pod garážou so súp. číslom XXXX v katastrálnom území C.. V ďalšej časti svojho vyjadrenia však
už žalovaná udáva, že žalobcovi podpísala kúpnu zmluvu, o ktorej jej tvrdil, že sa týka pozemku
pod garážou. Skutkové tvrdenia žalovanej sú si tak ohľadom okolností uzavretia zmluvy nepochybne

protichodné. Žalovaná ďalej v priebehu konania opakovane tvrdila, že spornú kúpnu zmluvu ani jej
dodatky nečítala, dokonca ich nemala ani v ruke. V tejto súvislosti súd dáva žalovanej do pozornosti,
že pokiaľ sú tieto skutkové tvrdenia žalovanej pravdivé, bezdôvodné nezachovanie ani len minimálnej
mieryobozretnosti,nemôžesamaosebespoukazomnaprincípochranydobrejvieryadresátaprávneho
úkonu, zakladať nedostatok vážnosti vôle žalovanej. Osoba, ktorej je právny úkon určený, okolie a ani

súd, nie sú objektívne schopní rozpoznať nedostatok vážnosti vôle konajúcej osoby, ktorá sa dopustí
hrubej nedbanlivosti, keď neprejaví vôľu riadne sa oboznámiť s tým, čo podpisuje a to hneď trikrát
(zmluva a dva dodatky), pričom o obsahu jej vôle svedčí práve jej prejav, ktorým konajúci subjekt urobí
svoju vôľu rozpoznateľnú pre okolie, v tomto prípade tak podpis dvojstranného právneho úkonu, a to
pred pracovníkom matričného úradu osvedčujúcim pravosť podpisu ako aj ďalšie úradne osvedčené

podpisy žalovanej na oboch dodatkoch k spornej kúpnej zmluve. Žalovaná ďalej v konaní tvrdila, že
podpis na druhom dodatku k zmluve overovala tak, že do jej bytu prišla pracovníčka I. J. I. H. C. vo
večerných hodinách. Tak ako však na to poukázal aj žalobca, uvedené sa nemôže zakladať na pravde,
keď ako to vyplýva z osvedčovacej doložky, podpis žalovanej bol osvedčený dňa 02.04.2024 v H. C.,
pričom z podacej pečiatky Okresného úradu Levice vyplýva, že sporný dodatok bol opatrený podacou

pečiatkou okresného úradu ešte v ten deň, teda 02.04.2024, pričom v rovnaký deň bolo rozhodnuté aj
o samotnom povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcu. V tejto súvislosti súd udáva, že
dôvodnosť vykonania dokazovania výsluchom zamestnancov I. J. H. C. k procesu overovania podpisu
súd nevzhliadol, keďže kedy, kde a za akých okolností žalovaná dodatky ku kúpnej zmluve podpisovala,
nie je otázkou v tu prejednávanej veci relevantnou. Ako ďalej nepochybne vyplýva zo spisu Okresného

úradu Levice, katastrálny odbor V 506/2024, rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva, ako aj
oberozhodnutiaoprerušeníkonaniaonávrhunavkladvlastníckehoprávadokatastranehnuteľnostíboli
žalovanej doručované do vlastných rúk, ktoré si aj osobne prevzala. Pokiaľ je pravdou, že si žalovaná
neprečítalaanijednozuvedenýchrozhodnutí,ktoréjejbolizostranykatastradoručené,opätovnemožno
hovoriť len o jej hrubej nedbanlivosti, čo nemôže byť samo o sebe s poukazom na princíp ochrany

dobrej viery adresáta právneho úkonu, dôvodom na konštatovanie, že jej prejav vôle nebol vážny. Ani
skutočnosť, že žalovaná preukázateľne vykonávala od januára 2024 úkony smerujúce k uzatvoreniu
zmluvy o budúcej zmluve, predmetom ktorej mal byť odpredaj spornej nehnuteľnosti tretej osobe,
k uzavretiu ktorej zmluvy o budúcej zmluve došlo dňa 27.02.2024 neznamená, že prejav vôle žalovanej
pri uzatváraní zmluvy so žalobcom nebol vážny, nakoľko žalovaná si odpredaj spornej nehnuteľnosti

žalobcovimohlaajrozmyslieť.SúdnevzhliadoldôvodaninavýsluchQ.H.R.akozmluvnejstranyzmluvy
o budúcej zmluve, nakoľko v konaní nevysvitli také sporné skutkové tvrdenia, ktoré by mohli byť jeho
výsluchom v postavení svedka odstránené. V tejto súvislosti nemožno tiež opomenúť, že návrh na vklad
vlastníckeho práva na základe spornej zmluvy bol podaný dňa 08.02.2024, pričom podľa § 44 ods. 1
Zákona č. 162/1995 Z. z. katastrálneho zákona, okresný úrad najneskôr v pracovný deň nasledujúci po

dni, keď mu bola doručená zmluva na zápis vkladom, vyznačí plombu o zmene práva k nehnuteľnosti,
pričom túto plombu zruší vykonaním vkladu alebo právoplatným rozhodnutím o zamietnutí návrhu na
vklad. V čase podpisu zmluvy o budúcej zmluve tak nepochybne plomba na liste vlastníctva vyznačená
musela byť, pričom súdu sa javí nanajvýš nepravdepodobné, že nik z účastníkov zmluvy o budúcej
zmluve, nik zo strany sprostredkovateľskej realitnej kancelárie a dokonca ani právny zástupca žalovanej,

ktorý ešte v deň podpisu zmluvy vykonal v zmluve drobné úpravy, neskontroloval list vlastníctva, na
ktorom bola sporná stavba pôvodne evidovaná. Ani výsluchom pracovníčky vodárenskej spoločnosti
nemožno podľa názoru súdu preukázať, že prejav vôle žalovanej odpredať spornú nehnuteľnosť
žalobcovi nebol vážny, dokonca ním nie je možné jednoznačne a nespochybniteľne preukázať ani lento, že žalovaná sa o tom, že nie je vlastníčkou spornej stavby, mala dozvedieť až v čase, keď sa mala
v mesiaci apríl 2024 dostaviť do K. L. M., N. za účelom úhrady poplatku za spotrebu vody, kde jej bolo
údajne pracovníčkou oznámené, že nie je vlastníčkou stavby. Vykonanie takéhoto dokazovania by bolo

opäť bez právnej relevancie na prejednávanú vec a teda v rozpore so zásadou hospodárnosti konania,
avšak ani na tomto návrhu žalovaná napokon nezotrvala. Hoci žalovaná najskôr tvrdila, že o tom, že nie
je vlastníčkou spornej stavby sa mala dozvedieť v apríli 2024 od pracovníčky K. L. M., v ďalšom priebehu
konania argumentovala v súvislosti s uzatvorením zmluvy o budúcej zmluve aj e-mailovou správou zo
dňa 06.06.2024, v ktorej sa uvádza, že jej mali telefonovať zo K. L. M., že nevlastní jednu parcelu a je

potrebné, aby zmluvu prišiel podpísať nový majiteľ, jej syn. Ako však vyplýva z LV č. XXXX, k prevodu
vlastníckehoprávaohľadomparcely,naktorejjepostavenáspornástavbavšaknikdynedošlo.Ajvtomto
kontexte potom vyvstáva otázka, či je pravdivé tvrdenie, že žalovaná o predaji stavby skutočne nevedela
a pokiaľ je tomu tak, či sa o tom teda dozvedela v mesiaci apríl 2024 alebo jún 2024.

50. Zhrnúc a posúdiac všetky vyššie uvedené skutočnosti tak súd uzatvára, že nemožno konštatovať

nedostatok vážnosti vôle žalovanej previesť vlastnícke právo k spornej stavbe, pričom pokiaľ ide o
ďalšie zložky vôle, a síce prejav vôle navonok, tu súd udáva, že vôľa žalovanej bola navonok prejavená
určito a zrozumiteľne. Zvážiac vyššie uvedené súd tak záverom konštatuje, že nevzhliadol žiaden dôvod
neplatnosti spornej zmluvy podľa § 37 Občianskeho zákonníka.

51. Žalovaná v konaní tiež tvrdila, že ju žalobca svojím konaním uviedol do omylu, pričom tento omyl
sa mal týkať predmetu právneho úkonu, čo by mohlo zakladať relatívnu neplatnosť právneho úkonu
podľa § 49a Občianskeho zákonníka. Omyl zakladá relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ak ide o omyl
rozhodujúci, musí ísť zároveň o omyl, bez ktorého by nedošlo k právnemu úkonu, súčasne musí ísť
o omyl ospravedlniteľný, pričom tento omyl musel byť vyvolaný druhou stranou alebo o ňom druhá

strana musela vedieť. Ak by však išlo o úmyselné uvedenie do omylu, aplikoval by sa prísnejší režim
ľsti. O úmyselné vyvolanie omylu ide v prípade, ak jedna strana druhú stranu výslovne ubezpečí
o skutočnostiach, o ktorých nepravdivosti si je vedomá. Ako už súd uviedol, zo skutkových tvrdení
žalovanej uvedených v jej vyjadrení k žalobe vyplýva, že žalobca jej mal zatelefonovať, že idú podpísať
kúpnu zmluvu na Mestský úrad v Leviciach s tým, že žalobca jej nepovedal, akú zmluvu majú ísť

podpísať. Mala však za to, že ide o podpis zmluvy k pozemku pod garážou so súp. číslom XXXX
v katastrálnom území C.. V ďalšej časti svojho vyjadrenia však už žalovaná udáva, že žalobcovi
podpísala kúpnu zmluvu, o ktorej jej tvrdil, že sa týka pozemku pod garážou. Skutkové tvrdenia
žalovanej sú si tak ohľadom okolností uzavretia zmluvy nepochybne protichodné. Ak teda žalobca
žalovanej neuviedol, akú zmluvu majú ísť podpísať, potom žalobca žalovanú bez pochyby do omylu

uviesť nemohol, pričom žalovaná v konaní tiež nepreukázala, že by žalobca o tvrdenom omyle musel
vedieť. Skutkové okolnosti, ktoré nastali po uzatvorení zmluvy medzi stranami sporu, najmä úkony
žalovanej smerujúce k dojednaniu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, nemôžu mať dôkaznú relevanciu
ohľadom preukázania skutočnosti, že žalovaná bola žalobcom uvedená do omylu. Žalovaná ďalej
v priebehu konania opakovane tvrdila, že spornú kúpnu zmluvu ani jej dodatky nečítala a dokonca

nečítala ani rozhodnutia katastrálneho úradu. V tejto súvislosti vo vzťahu k samotnému omylu je nutné
dodať, že § 49a Občianskeho zákonníka nemožno vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá
sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti si sama, podľa okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť
objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie
zamýšľaného právneho úkonu a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechať mylne ovplyvniť prípadnými

náznakmi riešenia zamýšľaného právneho úkonu (napr. rozsudok NS SR zo dňa 23.11.2009, sp.
zn.: 3Cdo/192/2008). Zanedbanie požiadavky okolnostiam primeranej starostlivosti konajúcej osoby
zabezpečiť si zodpovedajúce odborné informácie pre posúdenie existencie predpokladov, ktoré sú pre
ňu z hľadiska uvažovaného právneho úkonu významné (resp. rozhodné), je spôsobilé potom spochybniť
možnosťúčinnesavzmysle§49aObčianskehozákonníkadovolaťtýmtokonanímovplyvnenéhoomylu.

Ospravedlniteľným je pritom len taký omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že konajúca (mýliaca sa
osoba) postupovala s obvyklou mierou opatrnosti, teda vyvinula obvyklú starostlivosť, ktorú možno so
zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu od každého vyžadovať, aby sa takému omylu vyhol.
Ide teda o situáciu, ak nemohla konajúca (mýliaca sa) osoba rozpoznať skutočný stav veci (zistiť
existenciu omylu) ani potom, keby postupovala s obvyklou mierou opatrnosti (potom, čo by vyvinula

obvyklú starostlivosť), ktorú od nej možno požadovať (uznesenie NS SR zo dňa 29.04.2010, sp.
zn.: 3Cdo/113/2008). V zmysle uvedených záverov by tak nebolo možné v okolnostiach realizovania
sporného právneho úkonu konštatovať ani to, že by na strane žalo išlo o omyl ospravedlniteľný, ale
práve naopak išlo by o omyl neospravedlniteľný, keďže ak by aj boli tvrdenia žalovanej o okolnostiachpodpisu spornej zmluvy pravdivé, potom žalovaná sa podľa názoru súdu dopustila hrubej nedbanlivosti
popierajúcej povinnosť účastníka právneho úkonu konať pri uzatváraní právneho úkonu s obvyklou
mierou opatrnosti, ktorú od nemo možno požadovať. Súd ďalej pre doplnenie udáva, že hoci v prípade

ľsti omyl nemusí byť ospravedlniteľný, žalovaná v konaní ani nepreukázala, že ju žalobca uviedol do
omylu, v dôsledku čoho tak nielenže nemožno hovoriť o omyle, ale už vôbec nie o jeho úmyselnom
vyvolaní zo strany žalobcu.

52. Zhrnúc všetky vyššie uvedené právne závery tak súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden dôvod

neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 23.10.2023, a preto sa súd v ďalšom zaoberal otázkou platnosti
odstúpenia žalovanej od zmluvy.

53. Odstúpenie od zmluvy je jednostranným adresným právnym úkonom, ktorý ak je v súlade s právom,
spôsobí účinky bez ohľadu na vôľu alebo súhlas zmluvného partnera. Pre odstúpenie od zmluvy zákon
nevyžaduje osobitnú formu, pokiaľ však bola uzavretá zmluva písomne, platí, že aj odstúpenie od zmluvy

musí byť písomné. Platným odstúpením od zmluvy dochádza k zrušeniu zmluvy (zániku záväzkového
právneho vzťahu) priamo zo zákona. V zmysle § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že odstúpiť
od zmluvy je možné, ak je to ustanovené zákonom alebo medzi zmluvnými stranami dohodnuté. Ak si
strany v zmluve dojednali možnosť odstúpenia od zmluvy, spravidla si dojednajú aj právne následky,
ktoré odstúpenie vyvolá. Takáto dohoda má prednosť pred zákonom.

54. Ako vyplýva z článku II. zmluvy, kúpna cena predstavuje sumu 14.500,- eur s tým, že kúpnu cenu
uhradí kupujúci predávajúcemu do rúk, v deň podpisu kúpnej zmluvy. Z článku III., bodu 3.1 zmluvy
ďalej vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že ak predávajúcemu nebude uhradená celá dohodnutá
kúpna cena v deň podpisu zmluvy, predávajúci má právo od zmluvy odstúpiť podľa § 48 Občianskeho

zákonníkaavtakomprípadesazmluvaodpočiatkuzrušuje.Vkonanínebolosporné,žežalovanáučinila
voči žalobcovi právny úkon odstúpenia od zmluvy listom zo dňa 05.08.2024, ktorý si žalovaný prevzal
dňa 12.08.2024, ktoré odstúpenie odôvodnila nezaplatením kúpnej ceny ani čiastočne a to s odkazom
na článok III. bod 3.1 zmluvy, pričom tiež argumentovala, že bola zo strany žalobcu uvedená do omylu.
Uvedené odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 05.08.2024 spĺňa náležitosti riadneho právneho úkonu

podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Žalobca v tejto súvislosti namietal, že žalovaná riadne obdržala
dohodnutú kúpnu cenu k podpisu zmluvy. Dôvodil, že ak by kúpna cena nebola riadne zaplatená,
mala žalovaná dostatok času a priestoru na odstúpenie od zmluvy ešte v období, keď neboli zmluvy
predložené katastru. Argumentoval tiež, že ak by boli tvrdenia žalovanej pravdivé, nepodpísala by
žalovaná s odstupom cca 5 mesiacov dodatky, v dôsledku čoho tak mal za to, že žalovaná svojím

aktívnym konaním zhojila nedostatky zmluvy čo do jednoznačného potvrdenia zaplatenia kúpnej ceny
a teda sama potvrdila, že kúpna cena bola uhradená k jej rukám v deň podpisu kúpnej zmluvy. Žalobca
poukázal ďalej na znenie § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a namietal, že žalovaná mu neadresovala
žiadnu výzvu na dodatočné plnenie, čím rovnako poprela skutočnosť, že by bol žalobca v omeškaní
so zaplatením kúpnej ceny. S uvedenou argumentáciou žalobcu však nemožno súhlasiť. Súd totiž

rovnako ako žalovaná má za to, že žalovaná mala možnosť odstúpiť od zmluvy v zmysle znenia
čl. III., bodu 3.1 zmluvy bez toho, aby vyzvala žalobcu na dodatočné plnenie tak ako to upravuje §
517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko na uvedené ju oprávňuje zmluvné ustanovenie, ktoré
má prednosť pred znením zákona. Bolo teda úlohou žalobcu v konaní preukázať, že v deň podpisu
kúpnu cenu žalovanej riadne uhradil, pričom uhradenie kúpnej ceny v žiadnom prípade nepreukazuje,

že žalovaná od kúpnej zmluvy neodstúpila do času, kým bol podaný návrh na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností a rovnako ani to, že napriek ňou tvrdenému nezaplateniu kúpnej ceny,
pristúpila k podpisu dvoch dodatkov k zmluve. Žalobca v tejto súvislosti nielenže svoje skutkové tvrdenie
ozaplateníkúpnejcenynepreukázal,aledokoncavtejtosúvislostianižiadneskutkovétvrdeniaohľadom
okolností uhradenia kúpnej ceny až do nariadeného pojednávania neuvádzal, hoci na uvedené žalovaná

v priebehu písomnej fázy konania, opakovane poukazovala. Otázka okolností zaplatenia či nezaplatenia
kúpnej ceny kupujúcim (teda kde, kedy, za prítomnosti koho a za akých okolností došlo k zaplateniu
kúpnej ceny, resp. tvrdenia či vôbec a pokiaľ áno, odkiaľ mal žalobca prostriedky na zaplatenie kúpnej
ceny k dispozícii) bola pritom v konaní rozhodujúca, preto bolo povinnosťou žalobcu tieto rozhodujúce
skutkové tvrdenia uvádzať už v samotnej žalobe. Žalobca však tieto skutočnosti tak v žalobe ako ani vo

svojich neskorších vyjadreniach napriek upozorneniam žalovanej a poučení o sudcovskej koncentrácii
konania neuvádzal, vyjadril sa v tomto smere až v rámci svojej výpovede napojednávaní. Takto uvedené
skutkové tvrdenia však nemožno v s poukazom na § 153 CSP považovať za uvedené včas, nakoľko je
neželateľné, aby strana sporu uvádzala podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia až na pojednávaní,keď tak mohla a mala urobiť v lehote podľa § 167 CSP. V ďalšom je tiež potrebné podotknúť, že je
potrené dôrazne rozlišovať medzi výsluchom strany sporu a prednesom strany sporu. Výsluch strany
sporu patrí medzi dôkazné prostriedky, pričom podľa § 195 CSP, výsluch strany sporu môže súd nariadiť

o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak. Výsluchom
strán sporu ako dôkazným prostriedkom preto v žiadnom prípade nie je možné nahrádzať základnú
procesnú povinnosť strany sporu a to tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti, keďže až splnenie tejto
povinnosti, je a môže byť nasledované dôkaznou povinnosťou. Dokazovaním v sporovom konaní sa má
totiž preukázať to, čo strany sporu tvrdili a nie zisťovať, čo strany netvrdili, keďže dokazovanie neslúži

strane sporu na to, aby prostredníctvom neho zistila, či existujú nejaké skutočnosti v jeho prospech.
Posúdiac však aj samotné skutočnosti, ktoré žalobca v rámci svojho výsluchu ako strany sporu uviedol,
nemožno konštatovať nič iné, než že sú tieto protichodné, keď najskôr žalobca tvrdil, že k odovzdaniu
peňazídošlopripodpísanízmluvydomaužalovanej,ktorásimalapeniazenajskôrprepočítaťanásledne
zmluvu podpísať, neskôr však tvrdil, že u žalovanej si zmluvy prečítali, dostala peniaze a samozrejme
zmluvy museli byť podpísané u notára. Súd už len pre doplnenie ďalej udáva, že sa nestotožňuje ani

s tvrdením žalobcu obsiahnutým v listine označenej ako „Odstúpenie od kúpnej zmluvy – V-506/2024
– námietky“ zo dňa 22.08.2024, v zmysle ktorého mala žalovaná svojím podpisom na zmluve potvrdiť
prevzatie finančných prostriedkov, nakoľko nič v tomto smere zo zmluvy nevyplýva.

55.Zhrnúcvyššieuvedenésúdtakkonštatuje,žekeďžalobcasvojeskutkovétvrdenieozaplateníkúpnej

cenyvkonanínijakýmspôsobomnepreukázal,potomnemožnodospieťkinémuzáveru,nežžežalovaná
využijúc zmluvné dojednanie medzi stranami sporu, platne odstúpila od platne uzavretej kúpnej zmluvy.
Na základe uvedeného tak súd ďalej konštatuje, že žaloba o určenie neexistencie práva žalovanej na
odstúpenie od zmluvy je nedôvodná, v dôsledku čoho tak súd žalobu žalobcu zamietol.

56. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

58. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

59. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej ako strane v

konaní úspešnej v celom rozsahu, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Levice.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie

napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).