Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/17/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1023200118

Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Machová, Ph.D.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200118.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

BA-6S/17/2023

BA-6S/17/2023

file_0.png

file_1.wmf

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D.
(spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej, v právnej veci
žalobcu: A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, advokát vykonávajúci advokáciu ako konateľ C. & E. F.,
advokátska kancelária, so sídlom G. XX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Slovenská
advokátska komora, so sídlom Kolárska 4, 813 42 Bratislava, zastúpenému: JUDr. Evou Bušovou,
advokátkou, so sídlom Tobrucká 6, 811 02 Bratislava, zapísanou v zozname SAK pod reg. č. 26,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, III. odvolacieho disciplinárneho senátu, sp. zn.

III.ODS-18/2022:1480/2018 zo dňa 25.10.2022, takto

r o z h o d o l :

BA-6S/17/2023

BA-6S/17/2023

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Slovenskej advokátskej komory, III. odvolacieho disciplinárneho
senátu, sp. zn. III.ODS-18/2022:1480/2018 zo dňa 25.10.2022 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému

na ďalšie konanie.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

BA-6S/17/2023

BA-6S/17/2023

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia

1. Rozhodnutím žalovaného, II. disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie, sp. zn.
DS.II.-2/2019:1480/2018 zo dňa 13.12.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bol žalobca ako
advokát uznaný vinným, že

„ako právny zástupca účastníkov konania v konaní vedenom pred Protimonopolným úradom SR pod
spis. zn. 009/OKT/2017, dňa 13.03.2018 z dôvodu, že mu zo strany Protimonopolného úradu SR nebolo
umožnené bez vopred dohodnutého termínu okamžité nahliadnutie do spisovej dokumentácie vedenej k
predmetnému konaniu pred Protimonopolným úradom (spis. zn. 0009/OKT/2017), privolal príslušníkov
Policajného zboru SR s cieľom zabezpečiť za asistencie týchto od zamestnancov Protimonopolného

úradu SR sprístupnenie spisovej dokumentácie aj napriek skutočnosti, že mu spisová dokumentácia
v čase od 09.06.2017 do 13.03.2018 opakovane zo strany Protimonopolného úradu SR na základe
prechádzajúcich žiadostí disciplinárne obvineného advokáta sprístupnená bola a zo strany disciplinárne
obvineného advokáta nebolo potrebné v konaní vykonať žiaden neodkladný úkon, ktorý by neodkladné
nahliadnutie do spisu vyžadoval,

čím sa dopustil
disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 Zákona o advokácii, pretože porušil povinnosti advokáta
uložené mu v ustanovení:
- § 18 ods. 3 Zákona o advokácii, podľa ktorého advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby
neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu; v záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky

a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory;
- § 38 Advokátskeho poriadku SAK, podľa ktorého advokát vystupuje voči súdom a úradom tak, aby
nenarušil svoju nezávislosť. Správa sa k nim slušne a korektne. Obsahom svojich písomných, ústnych
a iných prejavov a svojím vystupovaním vrátane celkovej úpravy zovňajšku prispieva k dôstojnosti a
vážnosti úkonov, na ktorých sa zúčastňuje, ako aj k vážnosti advokátskeho povolania“,

za čo mu bolo uložené podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v relevantnom
znení (ďalej len „zákon o advokácii“) disciplinárne opatrenie - peňažná pokuta vo výške 500,- Eur.

2.Vprvostupňovomrozhodnutížalovanýuviedol,žeposkutkovejstránkezistil,žedisciplinárneobvinený

ako právny zástupca účastníkov konania vedeného pred Protimonopolným úradom SR dňa 13.03.2018
z dôvodu, že mu nebolo umožnené po telefonickom rozhovore so zamestnancami Protimonopolného
úradu SR bez vopred dohodnutého termínu okamžité nahliadanie do spisovej dokumentácie v ním
požadovanom termíne, opakovane privolal hliadku príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky
(ďalej aj „Policajného zboru SR“), a to z dôvodu, aby si takýmto spôsobom zabezpečil potvrdenie

o tom, že mu zo strany Protimonopolného úradu SR nebolo umožnené nahliadnuť do spisu v daný
deň a v danú chvíľu. Žalovaný mal za preukázané porušenie povinností disciplinárne obvineného
advokáta v zmysle § 18 ods. 3 zákona o advokácii a § 38 Advokátskeho poriadku Slovenskej
advokátskej komory v relevantnom znení (ďalej len „Advokátsky poriadok“), nakoľko konanie advokáta
vo forme opakovaného privolania príslušníkov Policajného zboru SR po neúspešnom nahliadnutí do

spisovej dokumentácie na Protimonopolnom úrade SR nekorešponduje so zásadami profesijnej etiky a
povinnosťami advokáta v zmysle citovaných ustanovení predpisov.

3. Žalovaný tiež uviedol, že prisvedčil argumentácii Revíznej komisie SAK (navrhovateľovi), že privolanie
hliadky Policajného zboru SR, za účelom vynútenia advokátom predpokladaného konania zamestnanca

štátneho úradu, nie je prostriedkom ochrany účastníka správneho konania tak, ako to predpokladázákon a nejde o nástroj, prostredníctvom ktorého sa uplatňujú práva a právom chránené záujmy klienta
zákonným a dôstojným spôsobom. Uviedol, že každý advokát je povinný zachovávať pri zastupovaní
klienta v komunikácií s verejnými orgánmi slušnosť a korektnosť, vystupovať vecne, a to aj v prípade,

ak by orgán verejnej moci postupoval spôsobom, s ktorým advokát nesúhlasí alebo ho považuje za
nesprávny alebo neadekvátny. V takých prípadoch je advokát oprávnený, resp. povinný zvoliť právne
prostriedky na obranu práv a právom chránených záujmov jeho klienta a v súlade so zákonom namietať
nesprávnosť či iné vady postupu orgánu verejnej moci, v danom prípade napríklad sťažnosť alebo
žalobunanečinnosť.Poznamenal,ževdanomprípadeprivolaniehliadkyPolicajnéhozboruSRneslúžilo

ako nahlásenie spáchania trestného činu a s tým spojené vykonanie neodkladných úkonov, naopak,
disciplinárne obvinený uvádza, že išlo iba o zabezpečenie dôkazu, že mu zo strany Protimonopolného
úradu nebolo umožnené nahliadnuť do spisu v ním požadovanom čase, čo bolo možné dosiahnuť aj
iným spôsobom, napríklad osvedčením notára alebo účasťou svedkov na tomto úkone. Podľa názoru
žalovaného išlo o šikanózny výkon práva, ktorého cieľom bolo vytvoriť nátlakovú situáciu vo vzťahu
k zamestnancom Protimonopolného úradu SR, ktorá v konečnom dôsledku mohla znížiť dôstojnosť

advokátskeho stavu a prekročiť hranice vecného, korektného a zákonom predpokladaného uplatňovania
práv a právom chránených záujmov klienta zo strany jeho advokáta, ktoré je v rozpore so zásadami
profesijnej etiky. Takéto konanie podľa neho narušuje nezávislosť a vážnosť advokátskeho povolania a
nie je možné ho zdôvodniť a ospravedlniť záujmom klienta.

4. K rozhodovaniu o druhu disciplinárneho opatrenia žalovaný uviedol (s citovaním § 26 ods. 2
Disciplinárneho poriadku Slovenskej advokátskej komory v relevantnom znení, ďalej len „Disciplinárny
poriadok“"), že prihliadol na všetky okolnosti prípadu, postoj disciplinárne obvineného ku skutku
kladenému mu za vinu, na rozsah a povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, následok
disciplinárneho previnenia, mieru zavinenia ako aj na osobu disciplinárneho obvineného. Uloženie

disciplinárneho opatrenia vo forme peňažnej pokuty vo výške 500,- EUR považoval za primerané
zavineniu disciplinárne obvineného, aj k následkom disciplinárneho zavinenia, pričom nevzhliadol u
disciplinárne obvineného žiadnu priťažujúcu ani poľahčujúcu okolnosť a prihliadol aj na skutočnosť, že
ide o prvé disciplinárne previnenie disciplinárne obvineného advokáta.

5. Na podklade žalobcom podaného odvolania žalovaný rozhodoval v odvolacom konaní a vydal
rozhodnutie žalovaného, III. odvolacieho disciplinárneho senátu, sp. zn. III.ODS-18/2022:1480/2018 zo
dňa 25.10.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona o advokácii
s použitím § 43 Disciplinárneho poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v napadnutom
rozhodnutí uviedol, že dospel k záveru, že disciplinárne obvinený spáchal skutok, ktorý mu je kladený

za vinu a tento je disciplinárnym previnením tak, ako to ustálil prvostupňový disciplinárny senát v
napadnutom rozhodnutí.

6. K dôvodom uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí, s ktorými sa stotožnil, žalovaný navyše uviedol,
že v rámci opätovného preverenia obrany disciplinárne obvineného doplnil dokazovanie a požiadal

o listinu, o ktorej disciplinárne obvinený tvrdil, že je tým dôkazom, ktorý je spôsobilý preukázať jeho
tvrdenie o slušnom a dôstojnom priebehu situácie na Protimonopolnom úrade SR, u ktorého sa
domáhal nahliadnutia do správneho spisu svojich klientov bez predchádzajúceho ohlásenia, pričom
z odpovedí Krajského súdu v Bratislave sa dozvedel, že sa tam takáto zápisnica nenachádza a o jej
existencii okrem tvrdenia disciplinárne obvineného aj napriek snahe konajúcich senátov nebol získaný

žiaden dôkaz. Konštatoval, že opakovane bol doručený len záznam Protimonopolného úradu SR z
13.03.2018, podpísaný D. I., z ktorého nevyplývajú skutočnosti tvrdené disciplinárne obvineným, a ktorý
preukazuje len skutočnosť, že 13.03.2018 predpoludním disciplinárne obvinený ako právny zástupca
účastníkov správneho konania telefonicky požiadal Protimonopolný úrad SR o okamžité zaslanie
znaleckého posudku, alternatívne o okamžité nahliadnutie do predmetného správneho spisu. Uviedol,

že z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že následne sa disciplinárne obvinený dostavil osobne na
Protimonopolný úrad SR a žiadal okamžité umožnenie nahliadnutia do správneho spisu klientov. Jeho
správanie, vyhrážky trestnými oznámeniami (ktoré následne aj podal), ako aj privolanie dvoch hliadok
PZ SR nesvedčia o pokojnom a dôstojnom priebehu úkonu advokáta, ako to ukladá zákon o advokácii
a Advokátsky poriadok.

7. S návrhom žalobcu na výsluch štatutárnych zástupcov klientov pánov A. a J. G. sa vysporiadal tak,
že na uvedenom závere nemôžu nič zmeniť a ich čestné vyhlásenia sa nachádzajú v disciplinárnom
spise, pričom spornou ani právne významnou nebola otázka, či disciplinárne obvinený konal/nekonal napokyn klientov. Rovnako vyhodnotil ako nepotrebný pre rozhodnutie výsluch členov privolanej hliadky
Policajného zboru SR, keďže spornou nie je otázka privolania či neprivolenia hliadok Policajného
zboru SR ani dôvod ich privolania. Uviedol, že na preukázanie a kvalifikáciu skutku považoval za

rozhodujúci postup a vystupovanie disciplinárne obvineného na Protimonopolnom úrade SR pri jeho
žiadosti o nahliadnutie do správneho spisu bez predchádzajúceho ohlásenia. Zhodnotil, že otázku, či
existovalaleboneexistovalinternýpredpisProtimonopolnéhoúraduSRnaúpravunahliadaniadospisov,
považoval za bez významnú, pričom z listiny „prehľad žiadostí o nazeranie do spisov A. C.“, je zrejmé, že
disciplinárneobvinenýdo13.03.2018postupovalajvočitomutoúradutak,ževprípadepotrebynahliadať

do správneho spisu zaslal žiadosť o nahliadanie do správneho spisu a na jej základe mu následne vždy
v krátkom termíne bolo umožnené nahliadnutie.

8. Uložené disciplinárne opatrenie, peňažnú pokutu vo výške 500,- Eur, považoval žalovaný za
dostatočné a primerané s ohľadom na závažnosť konania, správanie disciplinárne obvineného počas
konania a skutočnosť, že ide o prvé disciplinárne previnenie.

II. Správna žaloba

9. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.01.2013, doručenou Krajskému súdu v Bratislave toho istého dňa,
domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým

rozhodnutím z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok účinného do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“, v nadväznosti na § 493e SSP v aktuálnom znení),
a aby vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. V úvode označil Slovenskú advokátsku komoru,
Revíznu komisiu ako ďalšieho účastníka konania, keďže táto podala návrh na začatie disciplinárneho
konania s uvedením, že nekonanie so všetkými normatívne ustanovenými účastníkmi konania zakladá

vo veci vydanému rozhodnutiu vadu zmätočnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP.

10. V rámci argumentácie o vadách napadnutých rozhodnutí dal žalobca do pozornosti povinnosť
rešpektovať ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít a § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“),

z ktorého vyplýva, že vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí
spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním.
To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a
spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok
nemohol byť zamenený s iným. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť

rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Ak správny orgán neuvedie tieto
náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie zákona o správnom konaní
(§ 47 ods. 2 správneho poriadku). S odkazom na § 2 ods. 2 a 3 zákona o advokácii poukázal tiež
na nezastupiteľné postavenie advokáta, pretože existencia slobodného a nezávislého advokátskeho
povolania je základným prostriedkom ochrany ľudských práv a slobôd proti moci štátu. Ako aj na to,

že pri poskytovaní právnych služieb je prvoradý záujem klienta, pričom advokát musí využiť všetky
právne prostriedky a v záujme klienta musí uplatniť všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za
prospešné, čo žalovaný vôbec nebral na zreteľ a nedôvodne favorizoval dôstojnosť advokátskeho stavu,
ktorá reálne dotknutá či porušená zo strany žalobcu nebola.

11. Žalobca namietal, že skutková veta odporuje zisteniam, ktoré mali byť učinené a vyhodnotené ako
disciplinárne previnenie advokáta. Poukázal na to, že vo výroku napádaného uznesenia je uvedené, že
privolal príslušníkov Policajného zboru SR s cieľom zabezpečiť za asistencie týchto od zamestnancov
Protimonopolného úradu SR sprístupnenie spisovej dokumentácie pričom dôvodom, pre ktorý bol
žalobca uznaným vinným je dôvod, že z jeho strany došlo dňa 13.03.2018 k privolaniu policajnej

hliadky za účelom zabezpečenia potvrdenia, že nebolo možné nahliadnuť do spisového materiálu
klientov. Zdôraznil, že žalobca poprel, že privolanie policajnej hliadky bolo za účelom vynútenia si práva
nahliadnuť do spisovej dokumentácie, čo je skutkovo dej odlišný, s čím sa žalovaný v napadnutom
rozhodnutí nevysporiadal. Došlo teda k obvineniu na skutkovom základe, ktoré sa nezhoduje s
odôvodnením, a teda nie je možné priznanie viny na skutkovom základe, ktoré odporuje výrokovej časti

rozhodnutia, a to minimálne z absencie riadneho odôvodnenia. Dodal, že nedostatok jedného znaku
skutkovej podstaty sa rovná nedostatok skutkovej podstaty. Mal za to, že bol nesprávne identifikovaný
úmysel žalobcu. Tvrdil, že konaním žalobcu došlo výlučne k zabezpečeniu potvrdenia, ktoré mu bez
bližšieho bolo odmietnuté vydať, pričom sa jedná o jednoduchý administratívny úkon. Uviedol, že skutok,správanie a okolnosti konania žalovaného, nie je disciplinárnym previnením, nejedná sa ani o konanie
v rozpore s dobrými mravmi, ako sa nejedná ani o konanie, ktoré by sa priečilo zákonným ustanovenia.
Naopak,jednalosaoefektívneapromptnékonaniežalobcu,ktorývzáujmeklientovchránilichzáujmyvo

vedenomkonaní,kdevzniklouklientapodozrenienamanipuláciusospisomvedenýmProtimonopolným
úradom SR, čo sa dalo overiť iba neodkladným nahliadnutím do vedeného spisu.

12. Podľa žalobcu ide o jeho právo, odvodené od práva jeho klientov, ako ich právneho zástupcu,
privolať hliadku policajného zboru a podať trestné oznámenie, a toto nie je kauzalitou, ktorú možno

sankcionovať. Žalobca bol v konečnom dôsledku žalovaným uznaným za vinného z aprobovaného
a prostého dôvodu využitia práva, ktoré podľa orgánov žalovaného napĺňalo správanie nevhodné
advokátskeho povolania. Poukázal na nález Ústavného súdu II. ÚS 121/2015, v zmysle ktorého podľa
konštantnej judikatúry ústavného súdu súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány
prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2

zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov), pričom tomuto právu zodpovedá
povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným spôsobom sa takýmto podnetom,
resp. opakovaným podnetom zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Odmietol, že by
išlo o šikanózny výkon práva, pretože skutočný skutkový stav nebol prvostupňovým orgánom náležite
zistený a celá situácia bola dôstojná, nijako nevybočovala z rámca slušného správania a mala pokojný

priebeh. Zo samotnej skutočnosti, že žalobca privolal hliadku Policajného zboru SR teda nemožno na
ťarchu žalobcu vyvodzovať žiadne skutkové a ani právne závery, nakoľko je právom každého občana SR
(bez ohľadu na to, či oznamovateľ je advokát alebo nie) a je úlohou OČTK preveriť pravdivosť uvedených
tvrdení, objasniť skutkový stav a vyšetriť, či došlo k spáchaniu trestného činu alebo nie (Oznámenie SAK
o odložení sťažnosti zo dňa 28.10.2019 sp. zn. 226/1800/2019).

13. Ďalej žalobca namietal nevykonanie dôkazov žalovaným, ktoré žalobca označil a žiadal vykonať na
svoju obranu za účelom riadneho zistenia skutkového stavu, a to najmä výsluch zúčastnených osôb,
ktoré by opísali priebeh inkriminovanej udalosti, čo by umožnilo žalovanému posúdiť, či došlo alebo
nedošlo k zníženiu či ohrozeniu dôstojnosti advokátskeho stavu. Napádal aj nezabezpečenie dôkazu,

ktorým bola zápisnica Protimonopolného úradu SR zo dňa 13.03.2018 a skutočnosť, že nedošlo k
zabezpečeniu výpovede navrhovaných svedkov, a to predsedu a podpredsedu Protimonopolného úradu
SR, ktorí túto zápisnicu podpísali a ktorí sa zúčastnili predmetnej udalosti. Žalobcom bolo namietané, že
nedošlo k vypočutiu zasahujúcich policajtov, ako aj nebol zabezpečený prepis hovoru žalobcu, ktorým
by bolo možné identifikovať stav situácie a skutkovú argumentáciu žalobcu na privolanie pohotovostnej

motorovej jednotky. Taktiež namietal nevykonanie výsluchu klientov p. G. a p. A., ktorých čestné
vyhlásenia boli predložené do disciplinárneho spisu, a následne výsluchu disciplinárne obvineného
- žalobcu, aby sa mohol vyjadriť k tvrdeniam vyššie uvedených svedkov. V tejto súvislosti žalobca
poukazoval na nedostatok zisteného skutkového stavu, ktorý má vplyv na konečné rozhodnutie vo
veci. Uviedol, že uvedený stav potom v konaní generuje existenciu tzv. opomenutých dôkazov (s

poukazom na tzv. „Perna test“, v zmysle ktorého sa posudzuje, či bola žiadosť o doplnenie dokazovania
dostatočne odôvodnená a či sa týkala podstaty konania, či v tejto súvislosti boli súdom poskytnuté
dostatočné dôvody, prečo dôkaz nebol vykonaný v priebehu súdneho konania a či toto rozhodnutie
nenarušilo celkovú spravodlivosť konania). Namietal, že žalovaný nijakým spôsobom v prvostupňovom
rozhodnutí a ani v napadnutom rozhodnutí nezohľadnil dôkazy, ktoré sú plne v prospech žalobcu. Podľa

názoružalobcuarbitrárnosťrozhodnutiamázanásledokajabsenciuriadnehoodôvodneniarozhodnutia,
z akého dôvodu je vykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov neúčelné, ak sa tým mohol jasne
preukázať skutkový stav veci. Tým bolo porušené žalobcove ústavné a zákonné právo na spravodlivý
proces, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo účastníka konania na náležité, riadne, a presvedčivé
odôvodnenie každého rozhodnutia orgánu verejnej moci.

14. Poukázal na to, že ku dňu 13.03.2018 neexistoval žiaden interný predpis Protimonopolného úradu
SR, ktorý by upravoval spôsob nazerania do spisov. Namietal posúdenie a závery žalovaného, ktorý na
základe konania na všeobecných súdoch, bez bližšieho uvedeného aplikoval ako povinnosť totožného
postupu aj v prípade Protimonopolného úradu SR, ktorý v danom čase nemal internú smernicu na

nazeranie do spisov.

15. Žalobca ďalej poukázal na nezávislosť a slobodu advokáta vyplývajúcu z právnych predpisov, ako
aj z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Foglia v. Švajčiarsko č. 35865/04 zodňa 13.12.2007 a podľa neho naopak došlo disciplinárnym konaním k zásahu do nezávislosti výkonu
advokátskeho povolania žalobcu.

16. Čo sa týka ukladania pokuty, žalobca namietal, že oba disciplinárne orgány v napadnutých
rozhodnutiachlenvšeobecneuviedliodôvodnenievýškypokuty,ktorévšakzhľadiskamožnéhoďalšieho
prieskumu v rámci správneho súdnictva nepostačuje. Len formálne konštatovanie, že pri uložení pokuty
sa prihliadalo na závažnosť previnenia, ako aj na okolnosti, za ktorých bolo previnenie spáchané, je
bez bližšieho odôvodnenia nepostačujúce a z pohľadu správneho súdu nepreskúmateľné. Nepostačí

preto len uviesť, že výška pokuty bola stanovená v dolnej hranici výmery, bez zaoberania sa všetkými
hľadiskami, ktoré zákon ako predpoklad takej úvahy stanovuje. Podľa názoru žalobcu uvedené nespĺňa
požiadavky na ukladanie disciplinárneho opatrenia podľa § 26 ods. 2 Disciplinárneho poriadku. Zo strany
správnych orgánov nedošlo ani k možnosti zváženia postupu podľa § 56 ods. 6 zákona o advokácií, a
teda upustenia od potrestania. Namietal, že zo strany prvostupňového orgánu, ako aj druhostupňového
orgánu, absentuje správna úvaha nielen vo vzťahu k samotnému rozhodovaniu o druhu sankcie, ale aj

vo vzťahu k určeniu výšky pokuty.

17. Napokon žalobca namietal, že zo strany žalovaného v prvostupňovom konaní došlo aj k prevzatiu
názorovej línie navrhovateľa, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia. Podľa žalobcu v konaní nedošlo k
preukázaniu, že sa stal skutok, ktorý je predmetom disciplinárneho konania, ani to, že ho spáchal

žalobca, ako ani to, že skutok je disciplinárnym previnením. Výrok napadnutého rozhodnutia v
spojení s jeho odôvodnením (a tiež aj výrok prvostupňového rozhodnutia) je podľa žalobcu v celosti
nezrozumiteľný, neurčitý, nejasný, vágny a ako taký zmätočný, a tak arbitrárny, a preto nedôvodný a
nezákonný.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania

18. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 02.03.2023 zotrval na záveroch
uvedených v napadnutých rozhodnutiach, tieto považoval za zákonné a vecne správne. Navrhol žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť. Vo svojom vyjadrení popísal priebeh administratívneho konania, pričom

zopakoval, že v odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaný poukázal okrem iného na to, že išlo
o šikanózny výkon práva, ktorého cieľom bolo vytvoriť nátlakovú situáciu vo vzťahu k zamestnancom
Protimonopolného úradu SR, ktorá v konečnom dôsledku mohla znížiť dôstojnosť advokátskeho stavu
a prekročiť hranice vecného, korektného a zákonom predpokladaného uplatňovania práv a právom
chránených záujmov zo strany jeho advokáta, ktoré je v rozpore so zásadami profesijnej etiky.

19. V replike zo dňa 23.03.2023 žalobca uviedol, že žalovaný sa vo vyjadrení bližšie nevyjadruje
k žalobcom uvádzaným dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, len udáva, že posúdenie o
disciplinárnomposúdenídisciplinárnehoprevineniapovažujezasprávne.Zopakovalsvojuargumentáciu
o nevykonaní navrhovaných dôkazov žalovaným (výsluch klientov žalobcu, výsluch príslušníkov polície,

pridal aj výsluch koncipienta žalobcu, ktorý bol na mieste). Poukázal na to, že žalovaný oproti
napadnutým rozhodnutiam tvrdí, že správanie žalobcu len mohlo znížiť dôstojnosť advokátskeho stavu,
z čoho je evidentné, že podľa samotného žalovaného a jeho vyjadrenia v skutočnosti zo strany žalobcu
vôbec nedošlo k zníženiu dôstojnosti advokátskeho stavu, teda žalobca neporušil svoje povinnosti ako
advokát. Upriamil pozornosť na to, že šikanózny výkon práva nie je legálnym pojmom, pričom jeho obsah

je upravený len na úrovni judikatúry. Konanie žalobcu, pre ktoré bol uznaný za vinného v disciplinárnom
konaní v žiadnom prípade nemožno kvalifikovať ako šikanózny výkon práva, keďže žalobca na ochranu
práv svojho klienta využil zákonom dovolené prostriedky, pričom žalobca nimi chcel dosiahnuť iba
zákonom dovolený výsledok. Uviedol, že skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo k šikanóznemu výkonu
právu, by musela byť v disciplinárnom konaní spoľahlivo preukázaná a dokázaná, k čomu žalobca

namietal, že nebol vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že niekto bol dotknutý či poškodený
správaním žalobcu v zmysle zníženia dôstojnosti advokátskeho stavu. Rovnako v disciplinárnom konaní
neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že žalobca sa správal neslušne či nekorektne.
Zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu.

20. Žalovaný sa k replike žalobcu na výzvu súdu nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava21. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP v aktuálne účinnom znení, „Konania začaté a
neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;
ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

22. Podľa § 194 ods. 1 SSP: „Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.

23. Podľa § 195 SSP, „Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo

premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na

ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.“

24. Podľa § 197 SSP, „Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,

môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,
ktorým však nie je viazaný.“

25. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP:
„(1)Správnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávyaleboopatrenieorgánu

verejnej správy, ak
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.“

26. Podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii (platného a účinného v čase spáchania skutku, t. j.
ku dňu 13.03.2018), „Disciplinárnym previnením advokáta, euroadvokáta, zahraničného advokáta
a medzinárodného advokáta alebo advokátskeho koncipienta je zavinené porušenie povinnosti
vyplývajúcej z tohto zákona alebo z predpisu komory.“

27. Podľa § 56 ods. 2 zákona o advokácii, „Za disciplinárne previnenie možno uložiť ako disciplinárne
opatrenie
a) písomné napomenutie,
b) verejné napomenutie,
c) peňažnú pokutu až do výšky stonásobku minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej osobitným

predpisom,
d) pozastavenie výkonu advokácie uložené od šiestich mesiacov do troch rokov,
e) vyčiarknutie zo zoznamu advokátov, zoznamu advokátskych koncipientov, zoznamu euroadvokátov,
zoznamu zahraničných advokátov alebo zoznamu medzinárodných advokátov.“

28. Podľa § 18 ods. 3 zákona o advokácii, „Advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval
dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné
pravidlá, ktoré určuje predpis komory.“

29. Podľa § 38 Advokátskeho poriadku (platného a účinného v čase spáchania skutku, t. j. ku dňu

13.03.2018), „Advokát vystupuje voči súdom a iným orgánom verejnej moci tak, aby nenarušil svoju
nezávislosť ako aj nezávislosť súdu a iného orgánu verejnej moci. Správa sa k nim slušne a korektne.
Obsahom svojich písomných, ústnych a iných prejavov a svojím vystupovaním vrátane celkovej úpravyzovňajšku prispieva k dôstojnosti a vážnosti úkonov, na ktorých sa zúčastňuje, ako aj k vážnosti
advokátskeho povolania.“

30. Podľa § 26 ods. 2 Disciplinárneho poriadku SAK, „Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia disciplinárny
senát prihliadne na závažnosť konania disciplinárne obvineného, rozsah a povahu porušenej povinnosti,
následok disciplinárneho previnenia, na primeranosť a účelnosť disciplinárneho opatrenia, na okolnosti,
za ktorých bolo disciplinárne previnenie spáchané, na osobu disciplinárne obvineného a na jeho osobné
a rodinné pomery a vezme do úvahy poľahčujúce a priťažujúce okolnosti.“

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci súdom

31. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny
súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v

Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.
júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do
senátu 4S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s
Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025

bola náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 10S správneho súdu.

32. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola
podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP, § 49 ods. 2 písm. b/ SSP),
obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového

materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných
bodov napadnuté rozhodnutia, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, zohľadňujúc § 195 SSP,
vychádzajúczostavuexistujúcehovčaseprávoplatnostirozhodnutia(§135ods.1SSP)azoskutkového
stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 197 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods.
1 písm. a/ SSP) vec prejednal dňa 28.11.2025 na pojednávaní v prítomnosti zástupcu žalovaného a

vneprítomnostižalobcu(ktorýzaslalospravedlnenieneúčastinapojednávaníe-mailomdňa28.11.2025)
a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

33. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako
aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov a v prípadoch podľa § 195

SSP aj nad ich rámec, a teda preskúmať zákonnosť výrokov i odôvodnenia napadnutých rozhodnutí
o konštatovanom disciplinárnom previnení žalobcu, zistenia skutkového stavu a právnej kvalifikácie
žalovaného, ako i zákonnosť ukladania pokuty. Žalobca navrhoval zrušiť napadnuté rozhodnutia a vec
vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, nenavrhoval zmeniť alebo upustiť od sankcie, preto nie sú dané
predpoklady na postup podľa § 198 SSP o sankčnej moderácii.

34. Správny súd prisvedčil námietkam žalobcu ohľadom nedostatočne odôvodnených niektorých
skutkových zistení, resp. rozporu skutkovej vety s odôvodnením. Žalovaný jednak v popise skutku
(skutkovej vete) v napadnutých rozhodnutiach uvádzal ako cieľ konania žalobcu, t. j. privolania
príslušníkov Policajného zboru SR – zabezpečiť za ich asistencie od zamestnancov Protimonopolného

úradu SR sprístupnenie spisovej dokumentácie. V odôvodneniach napadnutých rozhodnutí žalovaný
uvádzal viaceré alternatívy toho, čo bolo cieľom konania žalobcu, a to či už vynútenie advokátom
predpokladaného konania zamestnanca štátneho úradu alebo zabezpečenie dôkazu za účelom
následného podania trestného oznámenia, alebo zadokumentovanie celej situácie a teda zabezpečenie
potvrdenia o neumožnení nahliadnuť do spisu v daný deň ako dôkazu pre budúce správne konanie

a budúci súdny spor. S každou z týchto alternatív by sa spájalo aj vždy v niečom odlišné hodnotenie
skutkového stavu a s tým súvisiace právne závery. Hoci v danom prípade vyplývali z odôvodnení
napadnutých rozhodnutí žalovanému viaceré ciele konania žalobcu, do skutkovej vety bol uvedený
iba jeden - zabezpečiť za ich asistencie od zamestnancov Protimonopolného úradu SR sprístupnenie
spisovej dokumentácie, a to ten, ktorý žalobca poprel, pričom žalovaný v napadnutých rozhodnutiach

nevysvetlil, prečo tento považoval za hlavný či jediný skutočný cieľ ani na základe čoho bol preukázaný.
Súd dáva do pozornosti, že skutkový stav je potrebné zistiť čo najspoľahlivejšie nad akékoľvek
rozumnépochybnosti.Taktiežvpopiseskutku(skutkovejvete)jepotrebnéskutokšpecifikovaťkonkrétne(uvedením miesta, času, spôsobu jeho konania a iných relevantných skutočností) tak, aby tento okrem
iného nebol zameniteľný s iným, čo v prípade spomínaného cieľa konania žalobcu nie je jasné.

35. S uvedeným súvisí potom aj právna kvalifikácia skutku urobená žalovaným vo výroku
o disciplinárnom previnení, namietaná aj žalobcom, ktorá spočívala v konštatovaní dopustenia sa
disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii, a to porušenia povinností advokáta
uložených mu v ustanovení § 18 ods. 3 zákona o advokácii, podľa ktorého advokát postupuje pri výkone
advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu; v záujme toho je povinný dodržiavať

pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory; a § 38 Advokátskeho poriadku SAK,
podľa ktorého advokát vystupuje voči súdom a úradom tak, aby nenarušil svoju nezávislosť, správa sa
k nim slušne a korektne, obsahom svojich písomných, ústnych a iných prejavov a svojím vystupovaním
vrátane celkovej úpravy zovňajšku prispieva k dôstojnosti a vážnosti úkonov, na ktorých sa zúčastňuje,
ako aj k vážnosti advokátskeho povolania. V rámci zmienených ustanovení právnych predpisov, ktorých
porušenia sa mal žalobca dopustiť, sú uvedené povinnosti ako neznižovať dôstojnosť advokátskeho

stavu, dodržiavať pravidlá profesijnej etiky, nenarušiť svoju nezávislosť pri vystupovaní voči súdom
a úradom, správať sa k nim slušne a korektne, úpravou svojho zovňajšku prispievať k dôstojnosti
a vážnosti úkonov a pod. Správny súd má z uvedeného za to, že žalovaný jednak nekonkretizoval, pod
ktorú z uvedených porušených povinností subsumoval predmetný skutok a za ďalšie žalobcovi dáva
za porušenie aj povinnosti, ktoré ani neboli predmetom dokazovania v administratívnom konaní, ako

napr. aké bolo v danej situácii správanie advokáta, či bolo slušné, korektné, či dodržiaval pravidlá etiky,
aký bol jeho zovňajšok a pod. Pritom výrok o disciplinárnom previnení má obsahovať konkrétnu právnu
kvalifikáciu daného skutku (právnu vetu); nepostačuje odcitovať dve ustanovenia právnych predpisov
obsahujúce viaceré skutkové situácie, z ktorých nie je automaticky zrejmé, ktorých z nich sa mal
disciplinárne obvinený dopustiť.

36. Právna kvalifikácia porušenej povinnosti absentuje nielen vo výroku o disciplinárnom previnení,
ale ani zo samotného odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nevyplýva jednoznačne. V odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia sa uvádza, že podľa názoru žalovaného privolanie hliadky PZ žalobcom
v danom prípade predstavuje šikanózny výkon práva, ktorého cieľom bolo vytvoriť nátlakovú situáciu

vo vzťahu k zamestnancom Protimonopolného úradu SR, ktorá v konečnom dôsledku mohla znížiť
dôstojnosť advokátskeho stavu a prekročiť hranice vecného, korektného a zákonom predpokladaného
uplatňovania práv a právom chránených záujmov klienta zo strany jeho advokáta, ktoré je v rozpore so
zásadami profesijnej etiky a takéto konanie podľa neho narušuje nezávislosť a vážnosť advokátskeho
povolania. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia je uvedené, že správanie, vyhrážky trestnými

oznámeniami žalobcom (ktoré následne aj podal), ako aj privolanie dvoch hliadok Policajného zboru
SR nesvedčia o pokojnom a dôstojnom priebehu úkonu advokáta, ako to ukladá zákon o advokácii
a Advokátsky poriadok; a tiež že na preukázanie a kvalifikáciu skutku považoval žalovaný za
rozhodujúci postup a vystupovanie disciplinárne obvineného na Protimonopolnom úrade SR pri jeho
žiadosti o nahliadnutie. V tejto súvislosti musí súd konštatovať, že vystupovanie, správanie, vyhrážky

disciplinárne obvineného na Protimonopolnom úrade SR či atmosféra danej situácie nebola v rámci
hodnotenia dôkazov v napadnutých rozhodnutiach zo strany žalovaného nijako vyhodnotená, resp.
ktakýmtokonštatovaniamnebolriadnezisťovanýskutkovýstav.Jepotrebnépovedať,žezpredmetného
skutku,zjednodušenepovedané,spočívajúcehovprivolanípríslušníkovPolicajnéhozboruSRžalobcom
pri neumožnení okamžitého nahliadnutia do spisu správneho orgánu, nevyplýva automaticky, že priebeh

bol nepokojný, nedôstojný, s nevhodným správaním žalobcu a pod. Podobne čo sa týka uvedeného
šikanózneho výkonu práva a možnosti znížiť dôstojnosť advokátskeho stavu - možnosť nestačí na
konštatovanie porušenia povinnosti. Šikanózny výkon práva sa zase spája s dôvodmi na privolanie
hliadok Policajného zboru SR a s tým, ako žalobca s týmto úkonom ďalej pracoval, čo z neho získal a či
mal nejaké opodstatnenie a pod., na čo sa žalovaný v rámci zisťovania skutkového stavu nezameriaval.

37. Súd netvrdí, že by konanie žalobcu predstavovalo alebo malo predstavovať bežnú prax
advokátov, dáva však do pozornosti, že na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti musí postup
aj rozhodnutie žalovaného spĺňať zákonnom stanovené kritériá a judikatúrou ustálené štandardy
rozhodnutí v správnom trestaní (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/38/2011 z

01.12.2011, sp. zn. 4Sžfk/18/2018 z 13.05.2019).

38. Ďalej s vyššie uvedeným súvisí aj samotné zisťovanie skutkového stavu, keď v kontexte na
žalobcu kladené porušenie viacerých povinností, ako už bolo uvedené, žalovaný nevykonal dokazovanieza účelom zistenia priebehu, atmosféry, správania žalobcu napr. výsluchom osôb zúčastnených na
danej situácii a to či už z vlastného podnetu alebo na návrh žalobcu. Každopádne čo sa týka
vyhodnocovania vykonaných dôkazov, správny súd v napadnutých rozhodnutiach postrádal popis

vyhodnotenia jednotlivých dôkazov a záverov z nich plynúcich, a ich vyhodnotenie každého jednotlivo
ako aj vo vzájomných súvislostiach. Čo sa týka samotného privolania policajnej hliadky žalobcom pri
neumožnení okamžite nahliadnuť do spisu správneho orgánu, toto samé osebe ešte nepredstavuje
porušenie povinností advokáta, a pre účely vyvodenia disciplinárnej zodpovednosti sú kľúčové práve
jednotlivé špecifiká a okolnosti tohto konania.

39. V neposlednom rade súd vyhodnotil ako dôvodnú aj žalobnú námietku o chýbajúcej konkretizácii
odôvodnenia ukladanej výšky pokuty a len formálnom všeobecnom konštatovaní žalovaného, na
čo všetko prihliadol pri ukladaní disciplinárneho opatrenia. Správny súd dáva do pozornosti, že pri
ukladaní disciplinárneho opatrenia nestačí len vymenovať podľa právneho prepisu, na čo všetko
žalovaný prihliadol, ale jednotlivé skutočnosti, na ktoré má prihliadať, je potrebné vyhodnotiť v kontexte

predmetného konania žalobcu a to konkrétne jeho závažnosť, rozsah, následok, primeranosť, okolnosti,
osobu atď. Formálne skonštatovanie, že správny orgán prihliadol na všetky skutočnosti, ako to uviedol
žalovaný, nie je postačujúce.

40. Súd dáva do pozornosti, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia.

41. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude vysporiadať sa s vyššie uvedenými nedostatkami
vytýkanými správnym súdom, najmä ako prvé si ustáli skutkový stav, ak je to potrebné, vykoná

ďalšie dôkazy na zistenie priebehu, atmosféry, správania žalobcu napr. výsluchom osôb zúčastnených
na danej situácii tak, aby bol skutkový stav zistený riadne, spoľahlivo nad akékoľvek rozumné
pochybnosti. Hodnotenie dôkazov vykoná jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti a svoje závery
hodnotenia v rozhodnutí uvedie a riadne odôvodní. Čo sa týka právnej kvalifikácie, tú je potrebné
vykonať na tento konkrétny prípad a už vo výroku priamo pomenovať konkrétne porušené povinnosti,

zároveň v rozhodnutiach zosúladí výrok s odôvodnením. V prípade ukladania disciplinárneho opatrenia
žalovaný jednotlivé právnym predpisom stanovené kritéria vyhodnotí v nadväznosti na konanie a osobu
disciplinárne obvineného s svoje závery zrozumiteľne odôvodní.

42. Správny súd na základe uvedeného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vykazuje

známky nedostatočnej odôvodnenosti, čo sa týka uvádzaných skutkových záverov i právnych záverov
žalovaného ako aj ukladania disciplinárneho opatrenia. Skutková veta a právna veta sú v rozpore
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, hodnotenie dôkazov nebolo vykonané riadne, a to jednotlivo
a vo vzájomných súvislostiach, na základe čoho došlo k podstatnému porušeniu ustanovení zákona,
ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Z uvedených dôvodov správny

súd zrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP. Súd vzhľadom na kompetencie
žalovaného v rámci odvolacieho konania (§ 59 zákona o advokácii) nepovažoval za potrebné v záujme
dosiahnutia účelu tohto súdneho konania zrušiť prvostupňové rozhodnutie.

43. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v zmysle zásady úspechu v

konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

44. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

BA-6S/17/2023

BA-6S/17/2023
Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozsudku
na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Zmeškanie
lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti

tomuto rozsudku má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c/ SSP).V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)
označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnostizastúpenýadvokátomvzmysle§449ods.1SSP.Kasačnásťažnosťainépodaniasťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a)
má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa §

6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.