Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/53/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200304
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200304.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radovana Turčíka, členov senátu

Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: LUMARKT, s.r.o., so
sídlom Hutnícka 1, 040 01 Košice-Staré Mesto, IČO: 36 216 631, právne zastúpeného: JUDr. Eugenom
Kostovčíkom, advokátom, so sídlom Gelnická 33, 040 11 Košice, IČO: 11 993 448, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499
500, v konaní na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100836843/2022 zo dňa 11.04.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie

1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vykonal u daňového subjektu: LUMARKT, s.r.o.,
Hutnícka 1, 040 01 Košice-Staré Mesto, IČO: 36 216 631 (ďalej len „žalobca“) daňovú kontrolu
na daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2015, ktorá sa
začala dňa 20.07.2016 (Oznámenie o daňovej kontrole č. 103341868/2016 zo dňa 14.06.2016),
následne bola dvakrát prerušená, a to od 02.05.2017 (Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č.

100704534/2017zodňa26.04.2017)do26.11.2018(Oznámenieč.102374935/2018zodňa27.11.2018)
a od 10.12.2018 (Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 102511723/2018 zo dňa 07.12.2018) do
25.02.2021 (Oznámenie č. 100380271/2021 zo dňa 09.03.2021) a bola ukončená doručením Protokolu
č. 100421726/2021 zo dňa 11.03.2021 (ďalej len „protokol“) žalobcovi dňa 30.03.2021.

2. Vo vyrubovacom konaní správca dane vydal rozhodnutie č. 102432774/2021 zo dňa 30.11.2021
(ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu“), ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 58

620,66 eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2015, a to pre neuznanie odpočítania dane zo
zdaniteľných obchodov od dodávateľa KRANED, s. r .o., Moyzesova 502, 040 01 Košice, IČO: 46 218
360[pozn.spoločnosťbolavymazanázObchodnéhoregistrakudňu01.04.2016nazákladerozhodnutia
spoločníkov o zrušení obchodnej spoločnosti podľa § 68 ods. 3 písm. b) zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“), právnym nástupcom obchodnej spoločnosti
v dôsledku zlúčenia sa stala spoločnosť REDbird s. r. o., Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava -
mestská časť Rača, IČO: 35 835 389], a to z faktúr:

a) faktúra č. 12015088 (int. č. fa 60054) zo dňa 02.12.2015 v sume 14 259,56 eur
- dátum dodania: 02.12.2015; tovar: Nutella 350 g, v počte 41 580 ks; cena bez dane 71 297,80 eur,
DPH na faktúre 14 259,56 eur, spolu: 85 557,36 eur,
b) faktúra č. 12015091 (int. č. fa 60055) zo dňa 07.12.2015 v sume 14 259,56 eur- dátum dodania: 07.12.2015; tovar: Nutella 350 g, v počte 41 580 ks; cena bez dane 71 297,80 eur,
DPH na faktúre 14 259,56 eur, spolu: 85 557,36 eur,
c) faktúra č. 12015098 (int. č. fa 60056) zo dňa 14.12.2015 v sume 30 101,54 eur

- dátum dodania: 14.12.2025; tovar: Kinder Surprise 20 g, v počte 304 056 ks; cena bez dane 150 507,72
eur, DPH na faktúre 30 101,54 eur, spolu: 180 609,26 eur, z dôvodu účasti na daňovom podvode.

3. Voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca dňa 14.01.2022 odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím 100836843/2022 zo dňa 11.04.2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že

rozhodnutie správcu dane potvrdil. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 27.04.2022.

4. Správca dane a žalovaný vymedzili dôvody neuznania práva na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie
december 2015 v podstatnej časti nasledovne:
- tovar (Kinder Surprise 20 g a Nutella 350 g) bol fakturovaný v reťazci obchodníkov nasledovne:
a) Kinder Surprise 20 g; v počte 304 056 ks

- SÁROSPATAK-HUNGÁRIA Kft. (HU) › KRANED, s.r.o. (SK) › LUMARKT, s.r.o. (SK) › Intensonal plus
s.r.o. (CZ)
b) Nutella 350 g; v počte 41 580 ks
- INTER TRADE GROUP Sp. Z o.o. (PL) ›ARSENAL LTD (ARSENAL EU) (PL) › KRANED, s.r.o. ›
LUMARKT, s.r.o. › BLUE HOLE s.r.o.(CZ) › Lampus Sp. z o.o. (PL)

- celý zistený a opísaný obchodný reťazec bol poznamenaný podvodom, a to na rôznych stupňoch v
reťazci,
- žalobca konal bez náležitej odbornej starostlivosti, keď si nepreveril dostatočne svojho dodávateľa,
nepreveril si základnú informáciu, či je spôsobilý pre obchodovanie s fakturovanou komoditou
(cukrovinkami), zvlášť u dodávateľa, ktorý nie je výhradným dodávateľom tejto komodity a nie je

ustáleným obchodníkom s A. a B. C., zároveň si nepreveril osoby, ktoré konali okrem konateľa za
spoločnosť KRANED, s. r. o., a ani sídlo spoločnosti a skladovacie priestory,
-žalobcamoholvedieť,žesazúčastňujeobchodnejtransakciepoznačenejdaňovýmpodvodomajpreto,
že neprijal dostatočné kontrolné opatrenia v rámci obvyklej obchodnej opatrnosti, aby sa nestal súčasťou
obchodného reťazca poznamenaným podvodom v oblasti DPH,

- žalovaný rovnako dospel k záveru, že postupom správcu dane nedošlo ani k porušeniu práv žalobcu,
ktorý bol riadne a včas oboznámený o všetkých skutočnostiach v predmetnej veci.

II. Súdne konanie

5. Správnou žalobou zo dňa 14.06.2022, doručenou správnemu súdu (v tom čase Krajskému súdu v
Košiciach) v rovnaký deň, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia
prvostupňového orgánu a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň v rámci správnej žaloby
žalobca žiadal v súlade s § 182 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“) o nariadenie pojednávania.

6. Podľa žalobcu mu boli rozhodnutím žalovaného porušené jeho práva a právom chránené
záujmy, nakoľko žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, jeho rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, a zároveň ním došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie

nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Opodstatnenosť podanej správnej žaloby žalobca odôvodnil
nasledujúcimi žalobnými bodmi (námietkami):
1.) V prvom rade žalobca namietol nedostatok preukázania daňového podvodu.
- Správca dane i žalovaný považovali za skutok, ktorým sa mal žalobca dopustiť porušenia právnej
povinnosti, jeho napojenie na podvod prostredníctvom krížovej fakturácie (tzv. „kontra-obchodovanie“)

dodávateľa žalobcu spoločnosti KRANED, s. r. o.
- Podľa žalobcu z rozhodnutí orgánov verejnej správy vyplýva, že tie nerozlišovali medzi daňovým
únikom a daňovým podvodom, kde ide o dve odlišné situácie, u ktorých sa odlišne odvíja dokazovanie,
rozloženie dôkazného bremena, sú rozdielne výsledky dôkazného konania a odôvodnenie rozhodnutia.
Zdôraznil, že daňový únik je pojem širší ako daňový podvod, môže byť spôsobený aj porušením zákona,

ale aj zneužitím práva, a teda môže byť spôsobený aj inou formou ako podvodným konaním. Svoj názor
oprel o východiská týkajúce sa danej veci, konštatované v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Sžf/16/2016 a sp. zn. 1Sžf/31/2016, ktorými určil referenčný rámec a sled postupu
pre posudzovanie toho, či môže byť odopretý nárok na odpočet z titulu účasti daňového subjektu nadaňovom podvode. Na druhú stranu pri podvodnom konaní sú splnené ako hmotnoprávne podmienky
(t. j. keď sa uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, na ktoré sa vzťahuje faktúra), tak
aj formálne podmienky pre odpočítanie dane. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej

únie sa pojem daňový podvod používa na označenie situácie, kedy jeden z účastníkov zdaniteľného
obchodu, resp. vytvoreného reťazca si nesplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie vybranú daň a ďalší
ju odpočíta, a to za účelom získania zvýhodnenia.
- V danom prípade dodávateľ žalobcu spoločnosť KRANED, s. r. o. si svoju vlastnú daňovú povinnosť
znížil tým, že na vstupe si odpočítal daň z fakturácie neexistujúceho tovaru od daňových subjektov

KALAGI, s. r. o., RIOTO, s. r. o. a HD DATA, s. r. o. (ďalej len „subdodávatelia), u ktorých daň nebola
odvedená. Keďže subdodávatelia vystavovali faktúry na neexistujúci tovar, nemôže sa jednať o daňový
podvod z dôvodu absencie splnenia hmotnoprávnej podmienky. Pri uplatnení nároku na odpočítanie
dane z takýchto faktúr dochádza k porušeniu § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), pretože dodávateľom daňová povinnosť podľa § 419 ods. 1 zákona
o DPH nevznikla, a tým ide o porušenie zákona. Žalobca má tak za to, že ak sa nepreukázalo

splnenie hmotnoprávnej podmienky ako znaku podvodu na DPH a ako dôvodu nepriznania práva na
odpočítanie dane, nie je potom možné tvrdiť, že žalobca sa vedome, nevedome či nepriamo zúčastnil
na podvodnom reťazci zdaniteľných obchodov, a tým rozhodnutie prvostupňového orgánu je nesprávne,
keďže nevychádza zo stavu veci zisteného v daňovom konaní.
2.) Žalobca ďalej namietol nesprávny záver správcu dane a žalovaného o vedomostnej zložke žalobcu

o daňovom podvode.
- Podľa neho argumenty o možnom zapojení žalobcu do obchodného reťazca zo strany správcu dane a
žalovaného sú s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 1Sžf/76/2016;
sp. zn. 1Sžf/16/2016 a sp. zn. 1Sžf/31/2016) bezpredmetné a presahujú rámec efektivity preskúmavania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného a súdneho konania, nakoľko ak sa daňovému subjektu nepreukáže

podvodný úmysel, vedenie dokazovania na preukázanie, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa
prijatím plnenia bude podieľať na plnení spojenom s daňovým únikom, neprichádza do úvahy.
3.) Dôvodom nezákonnosti rozhodnutia žalovaného má byť aj nedôvodnosť prerušenia daňovej kontroly
podľa § 61 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“).

- Správca dane prerušil daňovú kontrolu z dôvodu potreby medzinárodnej výmeny informácií (ďalej len
„MVI“), keďže zo strany spoločnosti KRANED, s. r. o. vrátane jej bývalého konateľa D. E. B. nebola
poskytnutá náležitá súčinnosť.
- V dôsledku poskytnutých informácií z MVI správca dane dospel k záveru, že u žalobcu došlo k
porušeniu § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 Daňového poriadku, pretože nebolo preukázané,

žetovardodaldodávateľuvedenývofaktúrach.ZároveňjedinávýpoveďD.E.B.vovyrubovacomkonaní
postačovala k tomu, aby správca dane uznal splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane
žalobcom.
- Žalobca má za to, že uvedené skutočnosti nenapĺňali dôvod na prerušenie daňovej kontroly, nakoľko
žalobca navrhol vypočuť D. E. B. už v priebehu daňovej kontroly, a to v podaní zo dňa 16.01.2019

(bod 6 podania), čím by bola vyriešená otázka spornosti deklarovaného dodávateľa, a zároveň by bol
odstránený aj dôvod prerušenia daňovej kontroly. Správca dane tak pred prerušením daňovej kontroly
nevyužil všetky dostupné možnosti k objasneniu skutkového stavu, a teda nebolo nutné daňovú kontrolu
prerušiť.
- O neúčelnosti prerušenia daňovej kontroly svedčí podľa žalobcu aj skutočnosť, že správca dane

na základe výpovede D. E. B. vo vyrubovacom konaní zmenil právny názor uvedený v protokole a
ustálil, že žalobca bol nepriamo spojený s podvodom prostredníctvom krížovej fakturácie (tzv. „kontra-
obchodovania“) jeho dodávateľa, spoločnosti KRANED, s. r. o. Uvedené je tak dôkazom toho, že
medzi týmto právnym posúdením a prerušením daňovej kontroly z dôvodu MVI nie je žiadna príčinná
súvislosť, a preto prerušenie daňovej kontroly nemohlo vyvolať účinok neplynutia lehôt v zmysle

§ 61 ods. 5 Daňového poriadku, tým nebola dodržaná zákonná lehota na výkon daňovej kontroly,
čo v konečnom dôsledku znamená nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu v spojení s
rozhodnutím žalovaného.
4.) Podľa žalobcu došlo aj k porušeniu jeho procesných práv, konkrétne nebol riadne a včas informovaný
o skutočnostiach a pochybnostiach zistených správcom dane.

- Žalobca má za to, že sled jednotlivých úkonov správcu dane spôsobilo porušenie jeho procesných
práv, a síce:
o daňová kontrola sa začala dňa 20.07.2016;
o od 02.05.2017 bola daňová kontrola prvýkrát prerušená, a to do 26.11.2018;o o pokračovaní v daňovej kontrole bol žalobca upovedomený dňa 29.11.2018;
o správca dane vydal dňa 04.12.2018 oboznámenie s kontrolnými zisteniami, ktoré bolo žalobcovi
doručené dňa 06.12.2018, na ktoré žalobca reagoval vyjadrením zo dňa 16.01.2019;

o dňa 07.12.2018 (t. j. nasledujúci deň po doručení oznámenia s kontrolnými zisteniami) vydal správca
dane rozhodnutie o druhom prerušení daňovej kontroly, ktoré mu bolo doručené dňa 10.12.2018.
o druhé prerušenie daňovej kontroly trvalo do 25.02.2021, avšak oznámenie o pokračovaní v kontrole
bolo vyhotovené až dňa 09.03.2021 a doručené žalobcovi dňa 10.03.2021.
osprávcadanevšakužmaldňa11.03.2021vyhotovenýprotokolokontrole,ktorýboldoručenýžalobcovi

dňa 30.03.2021.
- V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (napr. rozsudok vo
veci C-349/07 Sopropé zo dňa 18.12.2008; rozsudok vo veci C-276/12 Jiří Sabou zo dňa 22.10.2013), z
ktorých vyplýva, že dodržiavanie práva na obhajobu predstavuje všeobecnú zásadu práva Spoločenstva
a na základe tejto zásady sa musí osobám umožniť, aby mohli účinne vyjadriť svoje stanovisko ku
skutočnostiam, z ktorých správny orgán zamýšľa vychádzať pri svojom rozhodnutí a na tento účel musia

mať k dispozícií dostatočnú lehotu. Uvedené sa však nevzťahuje len na daňovú kontrolu, ale na celé
daňové konanie.
- Žalobca ďalej poukázal aj na stanovisko správcu dane, že ním predložené doklady nepostačujú na
preukázanie oprávnenosti nároku na odpočítanie dane, o čom mal mať žalobca vedomosť, a ak by
bolo s istotou preukázané, že ním predložené doklady odrážajú skutočnosti tak, ako nastali, nebolo

by potrebné vykonať ďalšie dokazovanie formou MVI. Podľa názoru žalobcu však dokazovanie formou
MVI predstavuje proces verifikácie a nemôže nahradiť povinnosť vyplývajúcu z § 46 ods. 5 Daňového
poriadku, napriek tomu správca dane namiesto požadovania predloženia ďalších dokladov a dôkazov
od žalobcu, prerušil daňovú kontrolu z dôvodu žiadosti o MVI.
- Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že došlo k porušeniu prejednávacej zásady, keďže mu

nebola poskytnutá príležitosť splniť si svoju dôkaznú povinnosť a uplatniť svoje práva, o čom svedčí
aj skutočnosť, že o zásadnej zmene právneho názoru oproti protokolu sa dozvedel až z rozhodnutia
prvostupňového orgánu. Správca dane tak porušil § 3 ods. 1, 2 a 8 a § 45 ods. 1 písm. c) a f) Daňového
poriadku a právo na účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom podľa čl. 13 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

5.) Námietkou preukazujúcou opodstatnenosť zrušenia rozhodnutia žalovaného je aj rozpornosť
dôvodov rozhodnutia prvostupňového orgánu, kde správca dane veľmi zjednodušene interpretoval
zmenu právneho názoru vo vyrubovacom konaní oproti záverom vysloveným v rámci protokolu.
- Podľa § 47 písm. h) Daňového poriadku musí protokol obsahovať preukázané kontrolné zistenia a
vyhodnotenie dôkazov.

- Napriek citovanému ustanoveniu správca dane uviedol (a neskôr konštatoval aj žalovaný), že
v protokole popísal ako preverované obchodné transakcie vykazujú znaky podvodného konania
s poukazom na konanie priameho dodávateľa, spoločnosť KRANED, s. r. o., ktorý si uplatňoval
odpočítanie dane od spoločností KALAGI, s. r .o., RIOTO, s. r. o. a HD DATA, s. r. o., z faktúr
na nelegitímny tovar, a tým zatajoval podvod. To je však podľa žalobcu v extrémnom rozpore s

obsahom protokolu, nakoľko v ňom je popísaná úplne iná línia podvodného konania. V protokole
nie je žiadna zmienka o tom, že žalobca je súčasťou podvodu prostredníctvom krížovej fakturácie
(„kontra-obchodovanie“) jeho dodávateľa, spoločnosti KRANED, s. r. o. Hoci správca dane poukazoval
na určitú líniu podvodného konania, za preukázané kontrolné zistenie stanovil, že nebolo preukázané
dodanie tovaru dodávateľom, spoločnosťou KRANED, s. r. o. Za relevantný dôvod, na základe ktorého

bol správca dane vo vyrubovacom konaní povinný prehodnotiť svoje zistenia v protokole, bola podľa
žalobcu výpoveď D. E. B., ktorá sa však vzťahovala výlučne k preukázaniu dodania tovaru dodávateľom,
spoločnosťou KRANED, s. r. o., a teda výpoveď nebola žiadnym relevantným dôvodom na zmenu
zisteného skutkového stavu oproti protokolu a vymedzenia mechanizmu daňového úniku, čím podľa
žalobcu rozhodnutie prvostupňového orgánu je v rozpore s § 63 ods. 2 Daňového poriadku, nakoľko

nevychádzalo zo stavu veci zisteného v daňovom konaní a dôvody rozhodnutia prvostupňového orgánu
sú vnútorne rozporné, protirečivé a odôvodnenie nedáva zmysel.
- V nadväznosti na prehodnotenie zistení správcu dane uvedené v protokole žalobca poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/14/2010 zo dňa 21.04.2011, podľa ktorého
protokol o výsledku daňovej kontroly je plnohodnotným zákonným podkladom pre rozhodnutie správcu

dane o vyrubení zistenej daňovej povinnosti, ak o jeho obsahu a vykonanom dokazovaní nie sú
pochybnosti.
- Podľa žalobcu protokol je založený na oboch protichodných a navzájom sa vylučujúcich „preukázaných
kontrolných zisteniach“, a preto správca dane v prípade zistenia porušenia hmotnoprávnych ustanovenízákona o DPH pre odpočítanie dane nemohol súčasne vyhodnotiť konanie daňového subjektu ako jeho
podieľanie sa na obchode spojenom s daňovým podvodom. Bez ohľadu na to, ktorú z navzájom sa
vylučujúcich alternatív si správca dane (a aj žalovaný) vybral, protokol o výsledku daňovej kontroly

nemohol byť zákonným podkladom pre vydanie rozhodnutia prvostupňového orgánu (potvrdeného
rozhodnutím žalovaného). Napriek uvedenému správca dane dospel vo vyrubovacom konaní k záveru,
že jeho závery v protokole, založené na spornej osobe dodávateľa, nie sú pre nepriznanie odpočítanie
dane obhájiteľné a zmenil dôvod neuznania odpočítania s oznámením finálneho záveru, že žalobca bol
zapojený do reťazca podvodných plnení.

6.) Žalobca v závere správnej žaloby zhrnul svoje stanovisko nasledovne.
- Rozhodnutie prvostupňového orgánu, vrátane konania ktoré jeho vydaniu predchádzalo, a rozhodnutie
žalovaného sú poznačené viacerými procesnými vadami takého charakteru a rozsahu, v dôsledku
ktorých došlo k porušeniu zákonnosti s dopadom na hmotnoprávne posúdenie veci.
- Rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, nakoľko dôvody vo vzťahu k
výroku sú vnútorne rozporné, protirečivé a odôvodnenie nedáva zmysel, ktorý by svedčil o skutkových

a právnych dôvodoch, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutia.
- Za nedostatok žalobca považuje zásadný logický rozpor medzi skutkovým zistením a jeho právnym
posúdením, nerozlišovanie medzi porušením zákona a podvodným konaním, absenciu minimálnej miery
racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie a nakoniec aj zaťaženie konania vadami,
ktoré mali vplyv na zákonnosť rozhodnutia, keďže žalovaný nevychádzal zo zisteného skutkového stavu.

- Žalobca poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS 154/05 zo dňa
28.02.2006, v zmysle ktorého ak správne orgány pripúšťajú existenciu viacerých rozdielnych a navzájom
siodporujúcichskutkovýchdejov,potomichrozhodnutiasúarbitrárne,resp.niedostatočnezdôvodnené.
- Nakoniec žalobca poukázal aj na nezákonný postup žalovaného v konaní, kedy sa nezaoberal jeho
námietkami, hoci mali pre posúdenie veci zásadný význam, čím došlo k porušeniu ustanovení o konaní

pred orgánom verejnej správy s následkom vydania nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

7. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 14.09.2022, v ktorom konštatoval, že žalobné
body sú nedôvodné s poukazom a zhrnutím dôvodov svojho rozhodnutia v spojení s rozhodnutím
správcu dane, pričom zdôraznil, že zistenie a posúdenie skutkového stavu a prijaté závery o nepriznaní

odpočtu z dôvodu účasti žalobcu na daňovom podvode sú vecne správne. Za nedôvodné považoval aj
žalobcom vznesené námietky týkajúce sa zákonnosti postupov správcu dane, nedôvodnosti prerušenia
daňovej kontroly, oboznámenia žalobcu s pochybnosťami správcu dane aj zmeny právneho posúdenia
veci vo vyrubovacom konaní. K žiadosti žalobcu na nariadenie pojednávania v predmetnej veci žalovaný
uviedol, že s jeho žiadosťou súhlasí.

8. Dňa 04.10.2022 bolo správnemu súdu doručené stanovisko žalobcu, z obsahu ktorého vyplýva, že
žalobca zotrval na dôvodoch podanej správnej žaloby, ktoré opätovne zhrnul aj v reakcii na vyjadrenie
žalovaného k správnej žalobe zo dňa 14.09.2022.

9. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný podaním zo dňa 26.10.2022 (tzv. duplika), ktorým zotrval na
závere uvedenom v rozhodnutí žalovaného, a aj na svojom skoršom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa
14.09.2022.

10. Správny súd prejednal predmetnú právnu vec v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP na pojednávaní,

konanom dňa 28.10.2025, na ktorom účastníci konania resp. ich právni zástupcovia zotrvali na
doterajších stanoviskách, ktoré na pojednávaní predniesli.

III. Relevantná právna úprava

11. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

12. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.14. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

15. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

16. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

17. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

18. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,

c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
„členský štát“),
d) dovoz tovaru do tuzemska.

19. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

20. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,

vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

21. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

IV. Posúdenie veci správnym súdom

22. Konanie o správnej žalobe bolo Krajským súdom v Košiciach vedené pôvodne pod sp. zn.
8S/53/2022. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3
ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z
Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023
danáprávomocsprávnychsúdov.Od01.06.2023jetedanakonanievpredmetnejvecipríslušnýSprávny
súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“), ktorým bolo dané konanie vedené pod sp. zn. KE-8S/53/2022.

23.Správnysúdakovecneamiestnepríslušnýsúdnakonanieovšeobecnejsprávnejžalobepodľa§10,
§ 13 ods. 1 a § 177 a nasl. SSP, preskúmal rozhodnutie žalovaného, vrátane priebehu administratívneho
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov podľa § 134 ods. 1 SSP
a § 183 SSP a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), v
zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom 28.10.2025 dospel k záveru,

že správna žaloba nie je dôvodná.

24. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
prvostupňového orgánu, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 58 620,66 eur naDPH za zdaňovacie obdobie december 2015, a to z titulu neuznania práva na odpočítanie dane, z faktúr
znejúcich na meno dodávateľa, spoločnosti KRANED, s. r. o., z dôvodu účasti žalobcu na daňovom
podvode.

V. Všeobecné východiská

25. Daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o DPH je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho
rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je

upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu
k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu,
a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny
dvor EÚ“).

26. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ a aj kasačného súdu
obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie
dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu, alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to
je odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu či

zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.

27. Danosť dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH pre zneužitie práva ako aj pre daňový
podvod, v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Pritom
zneužitie práva a daňový podvod predpokladajú naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie v

zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ podlieha odlišným testom. Teda vyššie označené tri
dôvody pre obmedzenie práva na odpočítanie DPH predpokladajú preukázanie skutočností, ktoré sú pri
jednotlivých dôvodoch odlišné, a v zásade je vylúčené, aby mohol byť splnený ktorýkoľvek z uvedených
troch dôvodov obmedzenia práva na odpočítanie DPH súčasne s iným dôvodom.

28. Vychádzajúc z rozhodnutia žalovaného bolo v danom prípade dôvodom na nepriznanie práva na
odpočítanie DPH účasť žalobcu na daňovom podvode.

29. Judikatúra Súdneho dvora EÚ podvodom na DPH označuje najmä situácie, v ktorých jeden z
účastníkov neodvedie štátnej pokladnici vybranú daň a ďalší si ju odpočíta, a to za účelom získania

zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom harmonizovanej úpravy, pretože uskutočnené operácie
nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam [rozsudky z 12.01.2006 v spojených veciach Optigen
Ltd. a Fulcrum Electronics Ltd (v likvidácii) a Bond House Systems Ltd proti Commissioners of Customs
& Excese , Zb. rozh. s. I-483 (ďalej len „vec Optigen“), zo 06.07.2006 v spojených veciach Axel Kittel
proti Belgickému štátu a Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL, C-439/04 a C-440/04, Zb. rozh. s.

I-6161),az21.06.2012vspojenýchveciachMahagebenkftaF.G.,C-80/11aC-142/11].Zatakéhostavu
je potom z hľadiska posúdenia nároku na odpočet dane rozhodné posúdenie všetkých objektívnych
okolností vykázanej transakcie.

30. Okrem objektívnych okolností je potrebné posúdiť aj subjektívnu stránku konania, teda vedomosť

subjektu uplatňujúceho odpočet dane o daňovom podvode. Vo veci Optigen je zdôraznené, že nárok na
odpočet dane nemôže byť dotknutý tým, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná
transakcia zaťažená skutočnosťami, o ktorých platiteľ nevie alebo nemôže vedieť. Zavedenie systému
zodpovednosti bez zavinenia by totiž prekračovalo rámec toho, čo je nevyhnutné na ochranu platieb do
verejného rozpočtu (k tomu pozri rozsudky z 11.05.2006 vo veci Federation of Technological Industries

a i., C-384/04, Zb. rozh. s. I-4191, bod 32, ako aj z 21.02.2008 vo veci Netto Supermarkt, C-271/06, Zb.).

31. Z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel možno vyvodiť kritériá pre posúdenie účasti
daňového subjektu na daňovom podvode (nedovolenom daňovom úniku) na účely rozhodnutia o
pripustení uplatnenia práva na právo na odpočítanie dane. Axel Kittel test pozostáva zo štyroch

podmienok, pričom nesplnenie akejkoľvek z týchto podmienok znamená, že neboli splnené podmienky
na odmietnutie nároku na odpočet. Prvou podmienkou testu je existencia daňovej straty ku dňu
rozhodovania. Druhou podmienkou Axel Kittel testu je, že preukázaná existencia daňovej straty podľa 1.
podmienky testu bola dôsledkom podvodného konania. Pre splnenie tretej podmienky Axel Kittel testuje rozhodné, či podvodné konanie (2. podmienka), v dôsledku ktorého vznikla daňová strata či únik (1.
podmienka), bolo spojené s obchodnými transakciami daňového subjektu. Napokon podľa 4. podmienky
Axel Kittel testu je potrebné preukázať, či daňový subjekt vedel, alebo pri vynaložení náležitej opatrnosti

mohol vedieť o spojení podvodného konania s jeho obchodnými transakciami (3. podmienka).

VI. K žalobným námietkam a ich dôvodnosti

32. V prvom rade sa správny súd zaoberal námietkou žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia

žalovaného pre jeho nezrozumiteľnosť, a zároveň naň nadväzujúcimi námietkami, nakoľko pre
efektívny súdny prieskum je nutné začať preverovanie zákonnosti od nepreskúmateľnosti napádaného
rozhodnutia, keďže je to dôvodom na jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP (k tomu pozri
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/68/2016 zo dňa 27.06.2017).

33. Vo všeobecnosti sa za nepreskúmateľné považuje rozhodnutie či opatrenie orgánu verejnej správy, z

ktorého nemožno zistiť ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté, či prečo bolo práve tak rozhodnuté.
Nepreskúmateľnosť napádaného rozhodnutia tak môže spočívať buď v jeho nezrozumiteľnosti, kedy
je nejasné či protirečivé, alebo pre nedostatok odôvodnenia, napr. ak výrok nemá oporu v rámci
odôvodnenia. Vychádzajúc z citovaného § 63 ods. 5 Daňového poriadku tak z odôvodnenia rozhodnutia
orgánu verejnej správy musia vyplývať skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie

sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, ako aj úvahy orgánu verejnej správy, ktoré ovplyvnili
hodnotenie dôkazov a použitie rozhodných právnych predpisov.

34. V kontexte uvedeného sa správny súd nestotožňuje s názorom žalobcu, pretože rozhodnutie
žalovaného je zrozumiteľné, dostatočne odôvodnené, opierajúce sa o dostatok relevantných dôvodov

vo vzťahu k samotnému výroku, z rozhodnutia žalovaného vyplývajú úvahy, ktoré ho viedli k vydaniu
svojho rozhodnutia, z akých dôkazov vychádzal, ale aj ako sa vysporiadal s námietkami žalobcu.

35. Čo sa týka zmeny právneho názoru správcu dane vyjadreného vo vyrubovacom konaní oproti
protokolu, tu dáva správny súd do pozornosti, že v rámci daňovej kontroly správca dane jednak zistil

porušenie § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 zákona o DPH, a teda nesplnenie hmotnoprávnych
podmienok odpočítania DPH, t. j. nebolo preukázané, že tovar deklarovaný faktúrami č. 12015088;
š. 12015091 a č. 120115098 bol uskutočnený reálne osobou uvedenou na faktúrach, a teda že
daňová povinnosť skutočne vznikla, vo výške uvedenej na faktúrach. Zároveň správca dane vyjadril
podozrenie, v dôsledku dovtedy vykonaného dokazovania, že dotknuté obchodné transakcie vykazujú

znaky podvodného konania, a to s poukazom na konanie dodávateľa spoločnosti KRANED, s. r. o., ktorý
vystavil uvedené faktúry, pričom nebolo preukázané, že táto spoločnosť mala právo nakladať s tovarom
ako vlastník, a tým aj že jej vznikla daňová povinnosť pri deklarovanom predaji tohto tovaru. Závery
správcu vyjadrené v protokole vychádzali z nekontaktnosti dodávateľskej spoločnosti KRANED, s. r. o.,
nepreukázaní jej účtovníctva, z vyjadrení bývalého konateľa spoločnosti D. E. B., ktorý svoje tvrdenia

nepreukázal, a to ani pri ústnych pojednávaniach v rámci daňových kontrol spoločností KRANED, s. r. o.
a GymBeam s. r. o., čím bol správca nútený vlastnou činnosťou zistiť, najmä skrz MVI účel nadobudnutia
a pôvod tovaru od všetkých spoločností zapojených do reťazca. Z poskytnutých súčinností správca dane
zistil, že v reťazci dodávateľov sa nachádzali spoločnosti, ktoré boli podľa MVI zapojené v podvodných
reťazcoch, kde cieľom ich obchodných aktivít bolo znižovanie daňovej povinnosti. Dotknutý tovar tak bol

nakúpený a predávaný v rovnakom množstve a žiadny predaj konečnému spotrebiteľovi nebol zistený.
Tovar, ktorý bol nakúpený v Maďarsku, Poľsku bol následne v tom istom množstve predaný odberateľovi
v Českej republike a tento odberateľ dodával v tých istých množstvách do Maďarska a Poľska. Pokiaľ
ide o vyrubovacie konanie, správca dane upravil závery o zistenom skutkovom stave na základe
doplneného dokazovania, konkrétne o ďalšie vyjadrenia konateľa žalobcu k spolupráci so spoločnosťou

KRANED, s. r. o., o doklady súvisiace s faktúrami od spoločnosti KRANED, s. r. o., ako aj bývalého
konateľa spoločnosti KRANED, s. r. o., ktorý sa vyjadril k podnikateľskej činnosti spoločnosti, potvrdil
dodanie predmetného tovaru pre žalobcu, vystavenie faktúr a dodatočne predložil doklady preukazujúce
nadobudnutie tovaru od dodávateľov z iných členských štátov (SÁROSPATAK- HUNGÁRIA Kft. a
ARSENAL ARSENAL EU SP. z o.o Sp. K.) a dodanie tovaru (Kinder Surprise a Nutella) žalobcovi, t. j.

predložil doklady, ktoré preukazovali vznik daňovej povinnosti u dodávateľa spoločnosti KRANED, s. r.
o., evidenciu DPH a skladovú evidenciu. Správca dane tak mal za preukázané splnenie hmotnoprávnej
podmienky, ktorá daňovou kontrolou nebola preukázaná. Vzhľadom na vyššie uvedené mal zmenený
dôvod neuznania práva na odpočítanie DPH svoj skutkový základ už vo výsledkoch daňovej kontrolyzhrnutých v protokole, v ktorom bolo vyslovené podozrenie z daňového podvodu, pričom doplnenie
dokazovania vo vyrubovacom konaní nebolo uskutočnené v rozsiahlej miere, resp. miere, ktorá by
nahrádzala dokazovanie v rámci daňovej kontroly, keďže práve tam má byť primárne realizované

riadne dokazovanie (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Sžfk/10/2020 zo dňa 24.02.2022).

36. V dôsledku vyššie uvedeného neobstojí ani námietka žalobcu, týkajúca sa založenia protokolu na
dvoch protichodných a navzájom sa vylučujúcich „preukázaných kontrolných zisteniach“, a teda možno

konštatovať, že protokol nie je založený na dvoch odlišných a navzájom sa vylučujúcich kontrolných
záveroch.

37. Preto ak žalobca spochybňuje správnosť právnych záverov žalovaného (v nadväznosti na úvahy
správcu dane) o preukázaní existencie podvodu na DPH, správny súd zdôrazňuje, že nesúhlas
s právnymi závermi žalovaného a správcu dane nie je spôsobilý založiť vadu nedostatočnosti

odôvodneniaanepreskúmateľnostinapadnutéhorozhodnutiažalovaného,atakistonemožnopovažovať
za nezákonný postup správcu dane pri zmene jeho právneho názoru vysloveného vo vyrubovacom
konaní oproti protokolu. Na podporu tohto stanoviska správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sfk/18/2023 zo dňa 30.7.2024, podľa ktorého cit.: „Pokiaľ
však príslušné orgány v priebehu vyrubovacieho konania alebo prípadne nadväzujúceho odvolacieho

konania zmenia dôvod pre neuznanie uplatnených daňových oprávnení v porovnaní s protokolom z
daňovej kontroly, musí sa tak spravidla diať (i) primárne na podklade skutkových zistení vyplývajúcich
zo samotného protokolu, prípadne primerane doplnených dokazovaním vykonaným v daňovom konaní
v miere a rozsahu nenahrádzajúcom daňovú kontrolu (bod 62 tohto rozsudku) a (ii) daňovému subjektu
musí byť umožnené sa k zmenenému právnemu posúdeniu dôvodu neuznania daňového oprávnenia v

daňovom konaní vyjadriť a navrhnúť nové dôkazy (tento predpoklad vyplýva zo zásady úzkej súčinnosti
správcu dane s daňovým subjektom podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku a zásady zachovávania práv
daňovýchsubjektovpodľa§3ods.1Daňovéhoporiadku,akoajzozákazuneočakávaných/prekvapivých
rozhodnutí vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky - mutatis mutandis rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 52/2019 zo dňa 1. apríla 2020, publikované v

ZNaUÚS ako judikát č. 12/2020).“

38. Pre úplnosť správny súd dodáva, že žalobcovi bola daná možnosť sa vyjadriť k zmenenému
právnemu dôvodu neuznania odpočtu DPH, t. j. na dôvod daňového podvodu. O zmenenom právnom
dôvode bol žalobca informovaný na ústnom pojednávaní vo veci prerokovania protokolu z daňovej

kontroly, čo mal preukázané zo Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102233777/2021 zo dňa
10.11.2021. Odvtedy mal s poukazom na dátum vydania rozhodnutia prvostupňového orgánu (vydané
dňa 30.11.2021, doručené žalobcovi dňa 17.12.2021) dostatočný časový priestor (konkrétne 20 dní) na
zaujatie stanoviska k vykonanej zmene, čo však neurobil.

39. S uvedeným súvisí aj ďalšia námietka žalobcu, týkajúca sa porušenia jeho procesných práv,
keďže nebol riadne a včas informovaný o skutočnostiach a pochybnostiach zistených správcom dane.
Informačná povinnosť správcu dane je vyjadrená vo viacerých ustanoveniach Daňového poriadku,
ktorá v danom prípade bola vo vzťahu k žalobcovi splnená jednotlivými úkonmi správcu dane, a
síce správca dane informoval žalobcu o začatí daňovej kontroly Oznámením č. 103341868/2016 zo

dňa 14.06.2016, následne na ústnom pojednávaní zo dňa 20.07.2016 bol informovaný o predmete
pojednávania (daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015)
s poučením podľa § 11 ods. 3 Daňového poriadku, bol informovaný o prerušení daňovej kontroly
(rozhodnutie č. 100704534/2017 zo dňa 26.04.2017 bolo doručené žalobcovi dňa 28.04.2017) a o jej
následnom pokračovaní (Oznámenie č. 102374935/2018 zo dňa 27.11.2018 bolo doručené žalobcovi

dňa 29.11.2018), žalobca bol ďalej oboznámený aj s kontrolnými zisteniami pri daňovej kontrole
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015 (oznámenie č. 102451589/2018
zo dňa 04.12.2018 bolo doručené žalobcovi dňa 06.12.2018), o ďalšom prerušení daňovej kontroly
(rozhodnutie č.102511723/2018zodňa07.12.2018doručenéžalobcovidňa10.12.2018)aonáslednom
pokračovaní v daňovej kontrole (oznámenie č. 100380271/2021 zo dňa 09.03.2021 bolo doručené

žalobcovi dňa 09.03.2021). Z administratívneho spisu ďalej vyplýva aj riadne doručenie protokolu s
výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole, a to dňa 30.03.2021, rozhodnutie správcu dane
č. 100974435/2021 zo dňa 07.06.2021 o uložení povinnosti žalobcovi zložiť peňažnú sumu vo výške 58
620,66 eur (doručené dňa 15.06.2021), rozhodnutie žalovaného č. 101527349/2021 zo dňa 19.08.2021o potvrdení rozhodnutia správcu dane o uložení povinnosti zložiť peňažnú sumu (doručené žalobcovi
dňa 26.08.2021), upovedomenie o predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní
zo dňa (upovedomenie č. 101602930/2021 zo dňa 30.08.2021 doručené žalobcovi dňa 08.09.2021),

upovedomenie o vypočutí svedka (upovedomenie č. 1015225056/2021 zo dňa 18.08.2021 doručené
žalobcovi dňa 26.08.2021). Správny súd mal za preukázanú aj prítomnosť žalobcu na pojednávaniach
konaných dňa 13.09.2021, dňa 17.09.2021, dňa 10.11.2021 a dňa 18.11.2021. Žalobcovi bolo riadne
doručené aj rozhodnutie prvostupňového orgánu dňa 17.12.2021 a aj rozhodnutie žalovaného dňa
27.04.2022. Z administratívneho spisu rovnako vyplýva, že správca dane poskytoval náležitú súčinnosť

žalobcovi, a to vo vzťahu poskytovaniu informácií, umožnenia nahliadnutia do spisu či vybavovania jeho
podnetov. Na druhú stranu je však potrebné poukázať aj na určité pochybenia správcu dane, a síce ešte
pred doručením písomného vyjadrenia žalobcu daňovú kontrolu prerušil za účelom realizácie ďalšieho
zisťovania medzinárodnou výmenou informácii (MVI), pričom po obdržaní výsledkov MVI, ukončení
prerušenia kontroly a vyhotovení úradných záznamov o oboznámení sa s kontrolnými zisteniami z
kontrol iných daňových subjektov, už opätovne žalobcu s pretrvávaním pochybností žiadnym spôsobom

neoboznámil a daňovú kontrolu ukončil vydaním a doručením protokolu.

40. Podľa názoru správneho súdu však takéto pochybenia v postupe správcu dane v okolnostiach
danej veci nedosahujú takú závažnosť, že by mohli byť spôsobilé vyvolať nezákonnosť procesu daňovej
kontroly, protokolu ako výsledku kontroly a základného podkladu skutkových zistení správcu dane a

tým nezákonnosť samotného prvostupňového a nadväzujúceho rozhodnutia žalovaného. Osobitne je
namieste takýto záver s ohľadom na skutočnosť, že ďalším dokazovaním vo vyrubovacom konaní
správca dane už mal za preukázané splnenie hmotnoprávnej podmienky odpočtu spočívajúcej v
preukázaní dodania tovaru žalobcovi deklarovaným dodávateľom a tak nemohlo dôjsť k reálnej ujme na
právach žalobcu v príčinnej súvislosti s neoznámením pretrvávajúcich pochybnosti správcu dane o tejto

skutočnosti. Okrem toho intenzitu akýchkoľvek pochybení správcu dane v súvislosti s oznamovaním
jeho pochybnosti v priebehu daňovej kontroly vo vzťahu k splneniu hmotnoprávnych podmienok odpočtu
do značnej miery znižuje skutočnosť zmeny dôvodu odopretia odpočtu v priebehu vyrubovacieho
konania z dôvodu daňového podvodu (vo vzťahu k preukázaniu ktorého v plnom rozsahu znáša dôkazné
bremeno správca dane).

41. Správny súd sa následne venoval námietke neúčelnosti prerušenia daňovej kontroly, ku ktorému
došlo rozhodnutím č. 102511723/2018 zo dňa 07.12.2018 z dôvodu potreby získania informácie
spôsobom podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 442/20112 Z. z. o medzinárodnej spolupráci
pri správe daní (ďalej len „zákon o medzinárodnej spolupráci“) a Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010

o administratívnej spolupráci a boji proti daňovým podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty
(ďalej len „nariadenie Rady“), a to od 10.12.2018 do získania informácií z MVI, resp. informácií
rozhodujúcich pre správne určenie dane. Dôvodnosť druhého prerušenia daňovej kontroly bola daná
získaním informácií z MVI, nakoľko nedošlo k potrebnej súčinnosti od dodávateľa žalobcu, spoločnosti
KRANED, s. r. o., a takýmto vykonávaným dokazovaním správca dane získaval informácie o jednotlivých

spoločnostiach, ktoré mali obchodovať s preverovaným predmetom fakturácie, t. j. cukroviniek A.
a B. C., a to aj napriek tomu, že neboli priamymi obchodnými partnermi žalobcu. Výsledky MVI
svedčia o dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly, keďže z medzinárodnej spolupráce bol získaný
prehľad fakturácie tovaru medzi spoločnosťami nielen v tuzemsku, ale aj v iných členských štátoch, o
jednotlivých spoločnostiach a o zdaňovaní tovaru. Správny súd zároveň dáva do pozornosti § 24 ods. 2

Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane vedie dokazovanie tak, aby došlo čo k najúplnejšiemu
zisteniu skutočností rozhodných pre správne určenie dane, pričom správca dane nie je viazaný iba
návrhmi daňových subjektov. Správny súd preto nepovažoval za neopodstatnený postup správcu dane,
keď v súlade s Daňovým poriadkom získal informácie potrebné pre vytvorenie uceleného prehľadu
fakturácie predmetných cukroviniek. Proporcionalitou a efektívnosťou (trvania) prerušenia daňovej

kontroly a nastavením jej hraníc z hľadiska účelnosti požadovaných informácií sa zaoberal aj Veľký
senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. 19SVs/4/2023 zo dňa
27.03.2024 konštatoval, že „účelnosť medzinárodnej výmeny informácií je vždy potrebné posudzovať
podľa obsahu žiadosti, teda okruhu informácií, ktoré sa správca dane snaží prostredníctvom daňovej
správy iného členského štátu EÚ získať. Nie je pritom rozhodujúca presnosť otázok smerom k získaniu

optimálnych informácií, dôležité je, či sa správca dane pýta k meritu veci, ktorú má posúdiť. Ak môžu
byť požadované informácie relevantné pre rozhodnutie o daňovej povinnosti, potom je nutné hľadieť na
uplatnenie MVI a na prerušenie daňovej kontroly ako na efektívne. Merať účelnosť MVI jej výsledkom,
teda či a do akej miery boli získané informácie pri následnom rozhodovaní použiteľné alebo dokoncapoužité v argumentácii, je nesprávne. Nemožno totiž vylúčiť, že dôvodne uplatnená žiadosť o MVI
je neúspešná (dožiadanému orgánu sa z rôznych dôvodov nepodarí získať požadované informácie),
prípadne po podaní žiadosti dôjde k zmene skutkových zistení a preto sa informácie získané z MVI

stanú nepoužiteľnými. To však už je vecou hodnotenia dôkazov a právneho posúdenia, nie zákonnosti
prerušenia daňovej kontroly“. Pre úplnosť správy súd dodáva, že tvrdenie žalobcu o podanom návrhu
na výsluch svedka (podanie zo dňa 16.01.2019, bod 6), ktorým by sa predišlo k druhému prerušeniu
daňovej kontroly, nebolo preukázané, keďže sa takéto podanie v administratívnom spise nenachádza.

42. V neposlednom rade sa správny súd zaoberal námietkami žalobcu ohľadom nedostatku preukázania
daňového podvodu.

43. Správca dane (vrátane žalovaného) musí existenciu daňového podvodu preukázať vysvetlením
podstaty daňového podvodu, konkrétne uvedením skutkových okolnosti, z ktorých je možné v ich súhrne
ustáliť, že vo veci išlo o daňový podvod. Nie je povinnosťou správcu dane preukázať akým spôsobom, a

konkrétnektorýmdodávateľomvreťazcibolspáchanýpodvod,avšakmusíbyťjasneaurčitevymedzené
v akých skutkových okolnostiach daňový podvod spočíval. Pre preukázanie daňového podvodu je
pritom typická absencia priamych dôkazov o podvodnom konaní, pretože práve podvodné konanie je
postupom subjektov v obchodnom reťazci zastierané. O podvode preto môžu svedčiť nepriame dôkazy
a skutočnosti, ktoré vo svojom súhrne, hoci samy osebe podvodné nie sú, umožňujú aj iný výklad. Inak

povedané neštandardné okolnosti svedčiace o tom, že obchodná transakcia je postihnutá podvodom
nie sú samy osebe protizákonné, avšak o daňovom podvode môžu svedčiť vo svojom súhrne.

44. Až následne, ak správca dane preukáže, že k daňovému podvodu vôbec došlo, je namieste skúmať
subjektívnu stránku účasti konkrétneho daňového subjektu na daňovom podvode. Teda neštandardné

okolnosti svedčiace o daňovom podvode sú zisťované bez vzťahu ku daňovému subjektu, ktorý si
uplatňuje odpočet dane a skutočnosť či tento daňový subjekt o podvode vedel alebo mal vedieť je pre
zistenie či preukázanie daňového podvodu nepodstatné. Vedomostná zložka účasti daňového subjektu
na daňovom podvode je až nasledujúcim krokom, a pokiaľ by samotný podvod nebol preukázaný, otázka
vedomosti o ňom sa stáva bezpredmetnou.

45. Tak ako bolo vyššie uvedené, na preukázanie daňového podvodu a preukázania účasti daňového
subjektu na daňovom podvode slúži tzv. Axel Kittel test, ktorý pozostáva zo štyroch podmienok, pričom
nesplnenie čo i len jednej z nich znamená nesplnenie podmienok na odmietnutie nároku na odpočet
DPH.

46. Žalobca sám uviedol, že došlo k daňovému úniku, a teda k naplneniu prvej podmienky (t. j. existencie
daňovej straty), a to konkrétne tým, že dodávateľ žalobcu spoločnosť KRANED, s. r. o. si svoju vlastnú
daňovú povinnosť znížil odpočítaním dane na vstupe z fakturácie neexistujúceho tovaru od daňových
subjektov spoločností KALAGI, s. r. o., RIOTO, s. r. o. a HD DATA, s. r .o.

47. Z obsahu žalobných námietok je zrejmé, že žalobca namietal preukázanosť daňového podvodu
nesplnením (nepreukázaním) druhej podmienky Axel Kittel testu, že daňový únik bol dôsledkom
podvodného konania. Žalobca však žiadnym spôsobom nenamietal súhrn zistení správcu dane o
okolnostiach transakcií vo vymedzenom reťazci zdaniteľných plnení, ktorými správca dane dôvodil, že

k vzniku daňového úniku došlo z dôvodu podvodného konania v danom reťazci, súčasťou ktorého bol
aj žalobca. Preto ani túto časť záverov správcu dane a žalovaného pre absenciu žalobných námietok
súd nemal zákonnú možnosť ani povinnosť posudzovať. Žalobca svoju námietku vo vzťahu k splneniu
druhej podmienky Axel Kittel testu vymedzil výlučne tým, že k vzniku daňového úniku krížovou fiktívnou
fakturáciou (teda fakturáciou za neexistujúci tovar) nedošlo v dôsledku daňového podvodu, keďže

pri fiktívnej fakturácii absentuje splnenie hmotnoprávnej podmienky odpočtu (materiálna existencia
plnenia) a pri daňovom podvode na rozdiel od porušenia zákona, sú splnené hmotnoprávne aj formálne
podmienky odpočtu, vrátane reálneho dodania tovaru a služieb. Podľa žalobcu, ak ku daňovému
úniku došlo na skoršom stupni obchodného reťazca krížovou fiktívnou fakturáciou (fakturáciou za tovar
reálne neexistujúci) a uplatnením odpočtu z tohto fiktívneho dodania, potom dôvod tohto úniku nie je

možné spájať s podvodným konaním, keďže by to bolo rozporné s podstatou daňového podvodu, kde
sú zákonné podmienky odpočtu splnené. A podľa žalobcu vyplývajúc z koncepcie jeho argumentácie
zjavne majú byť splnené na každom stupni reťazca, a aj pri krížovej fakturácii.48. Správny súd preto v rámci súdneho prieskumu sa zaoberal len takto žalobcom formulovanou
námietkou, ktorú vyhodnotil ako nedôvodnú.

49. „Krížová fiktívna fakturácia“ za účelom uplatnenia odpočtu z faktúr niektorým subjektom účastným
na reťazci zdaniteľných obchodov s cieľom poníženia vlastnej daňovej povinnosti, charakterizuje jeden
z všeobecne identifikovaných spôsobov podvodného konania. Skutočnosť „fiktívnej krížovej fakturácie“
na niektorom stupni zisteného reťazca obchodov, pri ktorej ide v podstate o nesplnenie hmotnoprávnych
podmienok odpočtu pre neexistenciu materiálneho plnenia, aj v spojení so vznikom daňového úniku v

súvislosti s takou „krížovou fiktívnou fakturáciou“, nie je podľa názoru správneho súdu spôsobilá zvrátiť
preukázanosť toho, že daňový únik bol dôsledkom podvodného konania a daný obchodný reťazec je
poznačený daňovým podvodom.

50. Žalobcom zdôrazňovaná a judikatúrou ustálená odlišnosť medzi dôvodom odopretia odpočtu pre
nesplnenie hmotnoprávnych a formálnych podmienok odpočtu a pre daňový podvod, a neprípustnosť

zamieňania týchto vzájomne sa vylučujúcich dôvodov, sú určujúce v konkrétnom obchodnom vzťahu -
zdaniteľnom obchode, oprávnenosť odpočtu z ktorého je predmetom posudzovania. Tieto východiská
však podľa názoru správneho súdu nie je možné vykladať tak, ako to robí žalobca vo svojich námietkach
a naplnenie druhej podmienky tzv. Axel Kittel testu (t. j. existencie daňového úniku v dôsledku daňového
podvodu) podmieňovať splnením hmotnoprávnych podmienok odpočtu na každom článku reťazca

zdaniteľných obchodov, či pri krížovej fakturácii na niektorom stupni reťazca.

51. Pokiaľ ide o vedomostnú zložku žalobcu o daňovom podvode, ktorá je štvrtou podmienkou tzv.
Axel Kittel testu [t. j. daňový subjekt vedel, alebo pri vynaložení náležitej opatrnosti mohol vedieť o
spojení podvodného konania s jeho obchodnými transakciami (3. podmienka)], tu sa žalobca obmedzil

len na konštatovanie, že ak sa nepreukázalo splnenie hmotnoprávnej podmienky, ktorá je pojmovým
znakom podvodu na DPH a jednou z podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane, potom nie
je možné vôbec tvrdiť, že žalobca sa vedome, nevedome, či nepriamo zúčastnil na podvodnom reťazci
zdaniteľných obchodov, resp. uviedol, že ak sa daňovému subjektu nepreukáže podvodný úmysel,
vedenie dokazovania na preukázanie vedomostnej zložky účasti na podvodnom konaní neprichádza

do úvahy, a preto sa argumentácia správcu dane a žalovaného v tomto smere stáva bezpredmetnou a
ďalšia podrobnejšia reakcia žalobcu na uvedené závery správcu dane a žalovaného by presiahla rámec
efektivity preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a súdneho konania. Žalobca teda žiadne
konkrétne námietky v tomto smere nevzniesol a nenamietal skutočnosti, ktorými orgány verejnej správy
dôvodili naplnenie vedomostnej zložky. Na pojednávaní konanom v tejto veci dňa 28.10.2025 právny

zástupca žalobcu poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ( ďalej
ako „Najvyšší správny súd“ ) sp. zn. 4Sfk/53/2025 vyhlásený dňa 22.10.2025, ktorým bola zamietnutá
kasačnásťažnosťžalovaného(FinančnéhoriaditeľstvaSlovenskejrepubliky)protirozsudkuSprávneho
súdu v Košiciach ( ďalej ako „správny súd“ ) č.k. KE-6S/16/2023-220 zo dňa 13.03.2025. Správny súd
predmetným rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného č. 103027276/2022 zo dňa 08.11.2022, ako

aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102103137/2022 zo dňa 28.07.2022 a vec vrátil orgánu
verejnej správy nižšieho stupňa ( správcovi dane ) na ďalšie konanie. Tu bolo predmetom správneho
súdneho prieskumu neuznanie práva na odpočet DPH u žalobcu ( LUMARKT, s.r.o. ) za zdaňovacie
obdobie február 2018, čo daňové orgány odôvodnili účasťou žalobcu na obchodných transakciách,
o ktorých tento mohol vedieť, že sú poznačené podvodným konaním. Správny súd a po ňom Najvyšší

správny súd uznali žalobcove argumenty o nedostatkoch rozhodnutí daňových orgánov týkajúcich sa
nedostatočnéhoodôvodnenia,resp.právnehoposúdeniatzv.vedomostnejzložky(subjektívnejstránky)
Axel Kittel testu. Z obsahu rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Sfk/53/2025 však vyplýva,
že rozsah a vecná stránka žalobcovej argumentácie týkajúcej sa vedomostnej zložky účasti žalobcu
na daňovom podvode ( štvrtá podmienka Axel Kittel testu ), s ktorou správny súd v konaní sp. zn.

KE-6S/16/2023 a po ňom Najvyšší správny súd v konaní 4Sfk/53/2025 pracovali a ktorú pri svojom
rozhodovaní vyhodnocovali, bola na neporovnateľne konkrétnejšej úrovni, ako v prípade konania v
tejto preskúmavanej veci ( KE-8S/53/2022 ). Tu žalobca v správnej žalobe iba svojimi slovami zhrnul
závery daňových orgánov, podľa ktorých v súvislosti s jeho obchodmi neprijal všetky opatrenia, ktoré od
neho možno rozumne požadovať, na základe čoho mohol vedieť, že je súčasťou obchodných transakcií

spojených s podvodom, avšak zároveň vôbec nevymedzil konkrétne skutkové alebo právne okolnosti,
ktorými by spochybnil závery daňových orgánov o jeho vedomosti, resp. možnej vedomosti o zapojení
do podvodného obchodného reťazca. Na základe uvedených skutočností preto, tak ako to už bolokonštatované v tomto bode rozsudku, sa meritórny prieskum tohto žalobného bodu ( vzhľadom na jeho
nekonkrétnosť ), nemohol uskutočniť.

VII. Záver a rozhodnutie o trovách konania

52. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol ako
nedôvodnú (výrok I).

53. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, keďže žalobca nemal v konaní ani len
čiastočný úspech a zároveň v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi
nepriznal (výrok II).

54. Toto rozhodnutie bol prijatý senátom správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (podľa § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,
2 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. (§ 56 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP).