Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Filip Bojda

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 104P/135/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125209218
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Filip Bojda
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125209218.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1. A. B., narodená XX.XX.XXXX, 2. C.
B., narodená XX.XX.XXXX, 3. C. B., narodený XX.XX.XXXX, všetky bytom ako matka, deti rodičov -
matky: D. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E., toho času bytom F. XX, E., a otca: A. B., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom E., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia

r o z h o d o l :

I. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. B., narodenej XX.XX.XXXX sumou 50,- eur mesačne

vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, na výživu maloletej C. B., narodenej XX.XX.XXXX
sumou 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a na výživu maloletého
C. B., narodeného XX.XX.XXXX sumou 110,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky, a to až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Súd ustanovuje maloletým deťom A. B., narodenej XX.XX.XXXX, C. B., narodenej XX.XX.XXXX, C.
B.,narodenémuXX.XX.XXXXnazastupovanievkonaníprocesnéhoopatrovníkaÚradpráce,sociálnych
vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na Okresnom súde Trnava dňa 03.12.2025 sa matka maloletých detí A. B.,

narodenej XX.XX.XXXX, C. B., narodenej XX.XX.XXXX a C. B., narodeného XX.XX.XXXX domáhala
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej
A. sumou 100 eur mesačne, na výživu maloletej C. sumou 150 eur mesačne a na výživu maloletého
C. sumou 100 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky na jej bankový
účet. V návrhu poukázala na konanie o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom na čas po rozvode (sp. zn. 104P/129/2025), ktoré začalo na základe ňou podaného

návrhu. Uviedla, že prvé problémy v manželstve začali vznikať po narodení dcéry A. v roku 2021, kedy
otec opustil spoločnú domácnosť za účelom predaja pozemkov, ktoré mal vlastniť. Po takmer roku sa
vrátil bez peňazí, nepreukázalo sa, že by vôbec nejaké vlastnil. Počas tohto obdobia sa matke ozval iba
keď potreboval peniaze, s dcérou sa nestýkal, zdržiaval sa v rôznych mestách. Po návrate začal požívať
alkohol vo zvýšenej miere, nevenoval sa rodine, často prichádzal domov neskoro v noci v podnapitom
stave, občas ho priviezla polícia, alebo sanitka. Pod vplyvom alkoholu bol agresívny, mal halucinácie,

sabapoškodzoval sa, často sa hádal, čoho svedkom bola maloletá A., susedia, rodičia matky. Otec
mal vážne psychické problémy, počas matkinho druhého tehotenstva bol opakovane hospitalizovaný
na psychiatrii. Maloletá C. začala mať ako polročná zdravotné problémy, na neurológii bol potvrdený
oneskorený fyzický aj mentálny vývoj, epilepsia. Berie lieky, starostlivosť o ňu je náročnejšia, fyzicky
aj finančne. S otcom a maloletými deťmi bývali v spoločnej domácnosti v podnájme v Trnave 5 rokov,
z bytu sa však museli odsťahovať pre nepredĺženie nájomnej zmluvy. Matka s deťmi a svojou matkou

sa ubytovali v Azylovom dome Tamara, otec zostal bez bývania, podľa matkiných aktuálnych informácií
nemá žiadne bydlisko, prespáva na ulici, príležitostne v hoteli v Trnave. K svojej sociálnej situáciimatka uviedla, že v súčasnosti je na rodičovskej dovolenke, jej príjmy tvorí rodičovský príspevok vo
výške 351,80 eura mesačne, detské prídavky vo výške 180 eur mesačne, inými príjmami nedisponuje,
nevlastní žiadny majetok. Otec maloletých je od 17.11.2025 zamestnaný v Tesco Stores, a.s. s príjmom

1200 eur brutto. Prevažne však býva nezamestnaný, občas máva krátkodobé brigády, podľa matkiných
vedomostí nedisponuje žiadnym iným majetkom. Na výživu a maloleté deti prispieval iba sporadicky,
alebo vôbec. V súčasnosti si neplní vyživovaciu povinnosť v žiadnom rozsahu,
a to ani v naturálnej forme (nákupom potravín, alebo hygienických potrieb). Matka vyčíslila výdavky na
maloletú A. v sume 145 eur mesačne, na maloletú C. v sume 200 eur mesačne a na maloletého C.

v sume 208 eur mesačne.

2. K návrhu matka ako listinné dôkazy priložila rodné listy maloletých detí, sobášny list, zmluva
o poskytovaní sociálnej služby s dodatkami a dokladmi o platbách za poskytované služby a rozpis
mesačných výdavkov na maloleté deti.

3. Súd sa oboznámil s podaným návrhom a jeho listinnými prílohami, výsledkami lustrácie príjmov matky
a otca v Sociálnej poisťovni, ako aj s obsahom spisového materiálu sp. zn. 104P/129/2025 a zistil
nasledovný skutkový a právny stav.

4. Zo sobášneho listu a rodných listov maloletých detí súd zistil, že manželom D. B., rodenej G.,

narodenej XX.XX.XXXX a A. B., narodenému XX.XX.XXXX sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra A. B.,
dňa XX.XX.XXXX dcéra C. B. a dňa XX.XX.XXXX syn C. B..

5. Na Okresnom súde Trnava prebieha pod sp. zn. 104P/129/2025 na základe návrhu matky zo dňa
17.11.2025 konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým

deťom A., C. a C. B.. Matka vo svojom návrhu na rozvod uvádza rovnaké skutkové okolnosti ako
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Na čas po rozvode matka žiada určiť otcovi výživné
v rovnakom rozsahu ako v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na čas do rozvodu manželstva.
K návrhu na rozvod boli ako listinné dôkazy predložené rodné listy maloletých detí, sobášny list,
zmluva o poskytovaní sociálnej služby s dodatkami a dokladmi o platbách za poskytované služby,

rozpis mesačných výdavkov na maloleté deti, potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku matkou
za rok 2024, potvrdenie o poberaní príspevku na dieťa a lekárske správy osvedčujúce matkou tvrdený
zdravotný stav maloletej C.. Matka v konaní o rozvod požiadala
o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, súd jej návrhu uznesením č.k. 104P/129/2025-35 zo dňa
29.12.2025 vyhovel. V tlačive na dokladovanie pomerov priloženom k návrhu na priznanie oslobodenia

od súdnych poplatkov matka svoje opakujúce sa mesačné výdavky a výdavky detí vyčíslila v celkovej
sume 770 eur (výdavky na lieky 100 eur, na bývanie 200 eur, na stravu 300 eur, na drogériu 50 eur, na
plienky 80 eur, na oblečenie 40 eur).

6. Z matkou predložených potvrdení mal súd osvedčené, že príjem matky aktuálne predstavuje

rodičovský príspevok vo výške 351,80 eura a štátna sociálna dávka – prídavok na dieťa v sume 180
eur na všetky tri maloleté deti spolu; spolu príjem matky predstavuje sumu 531,80 eura. Lustráciou
v Sociálnej poisťovni nebo zistený žiaden iný príjem matky.

7. Lustráciou príjmu otca v Sociálnej poisťovni bolo súdom zistené, že za obdobie od februára 2024

doposiaľ mal otec príjem len v mesiacoch február 2024 (vymeriavací základ 17,24 eura), marec
2024 (vymeriavací základ 77,58 eura) a júl 2025 (vymeriavací základ 86 eur), a to na základe
dohôd o pracovnej činnosti. Dňa 18.11.2025 uzavrel pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy so
zamestnávateľom Tesco Stores SR, a.s., ktorý trvá, pričom za november 2025 jeho vymeriavací základ
predstavoval sumu 658,89 eura (mzda v hrubom vyčíslení). Dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou otec

nepoberá.

8. Zo zmluvy o poskytovaní sociálnej služby č. 131/2025 zo dňa 08.08.2025 (a jej dodatkov), uzatvorenej
medzi matkou maloletých detí ako prijímateľom sociálnej služby a Záujmovým združením Rodina,
Okružná 20, Trnava, IČO: 360 93 173 ako poskytovateľom sociálnej služby, súd zistil, že od 08.08.2025

sú matke ako fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii, ktorá nemá zabezpečené nevyhnutné
podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb, a jej trom maloletým deťom poskytované
sociálnej služby v útulku podľa zákona o sociálnych službách, a to za úhradu, ktorá predstavuje predospelú osobu 2,50 eura na deň a pre maloletú osobu sumu 2 eurá na deň. Z predložených dokladov
vyplýva, že mesačne matka za poskytované služby uhrádza sumu 195 eur, resp. 201,50 eura.

9. Podľa matkou predloženého rozpisu mesačných výdavkov výdavky pre maloletú A. predstavujú
výdavky na stravu v sume 50 eur, výdavky na bývanie v sume 60 eur, výdavky na drogériu a hygienické
potreby v sume 10 eur, výdavky na lieky v sume 10 eur, výdavky na oblečenie v sume 15 eur (spolu
145 eur), výdavky pre maloletú C. predstavujú výdavky na stravu v sume 50 eur, výdavky na bývanie
v sume 60 eur, výdavky na drogériu a hygienické potreby v sume 20 eur, výdavky na plienky v sume 30

eur, výdavky na lieky v sume 30 eur, výdavky na oblečenie v sume 10 eur (spolu 200 eur) a výdavky
pre maloletého C. predstavujú výdavky na stravu v sume 108 eur, výdavky na drogériu a hygienické
potreby v sume 10 eur, výdavky na plienky v sume 50 eur, výdavky na lieky v sume 30 eur, výdavky na
oblečenie v sume 10 eur (spolu 208 eur).

10. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor
vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto
zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

11. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa § 328 ods. 1, 2 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

15. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie

16. Podľa § 329 ods. 3 CSP ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre
rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

17. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len
po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by
bol totožný s výrokom vo veci samej.

18. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

19. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené20. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

21. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

22. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých

orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

23. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä

úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako
aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako
aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom
dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti
a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu

blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názor
dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv

a povinností.

24. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia.
Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

25. Podľa § 62 ods. 1 a 2 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

26. Podľa § 62 ods. 3 každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je
povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

27. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie. Pred začatím konania alebo po jeho začatí môže

súd nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov,
alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený a za predpokladu naliehavosti
požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Účelom neodkladných opatrení je
rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu a rýchla, i keď
dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Neodkladné opatrenie neprejudikuje

práva a záujmy účastníkov. Na nariadenie neodkladného opatrenia je nutné, aby sa aspoň osvedčila
danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Predpokladom jeho
nariadenia je teda existencia tak naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie
je možné ju vyriešiť až rozhodnutím.

28. Neodkladné opatrenie možno nariadiť najmä v prípadoch, ak doposiaľ nebolo rozhodnuté o
vyživovacej povinnosti (vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená) alebo
tomu, kto si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní. Nariadeným neodkladným opatrením je
povinnáosobazaviazanáplatiťvýživné,avšaklenvnevyhnutnejmiere,tak,abytopostačovaloaspoňna
uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov. (Civilný mimosporový poriadok, 2. vydanie,

2024).

29. Súd po oboznámení sa s návrhom matky a obsahom listinných dôkazov priložených k návrhu, ako
aj obsahom spisového materiálu vzťahujúceho sa ku konaniu sp. zn. 104P/129/2025 dospel k záveru,že podmienky pre nariadenie neodkladného návrhu sú dané. Súd mal v danom prípade za osvedčené,
že maloleté deti pochádzajú z manželstva ich rodičov, ktorí spolu v súčasnosti nežijú, matka deklaruje
trvalý rozvrat manželstva a návrhom podaným na súde dňa 21.11.2025 sa domáha jeho rozvodu. Po

odchode zo spoločnej domácnosti zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti matka. Sociálna
situácia, v ktorej sa matka s maloletými deťmi nachádza, je nepriaznivá, ktorú skutočnosť mal súd
osvedčenú z predloženej zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, v zmysle ktorej sú matke a jej trom
maloletým deťom poskytované sociálne služby v útulku ako osobám v nepriaznivej sociálnej situácii,
ktoré nemajú zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb.

Príjem matky v súčasnosti pozostáva z rodičovského príspevku a prídavkov na maloleté deti v celkovej
výške 531,80 eura, pričom s ohľadom na nízky vek maloletých detí, ako aj zhoršený zdravotný stav
maloletej C. je zrejmé, že možnosti matky svoj príjem zvýšiť sú zásadne obmedzené. Zo svojho príjmu
matkaplatíúhraduzaposkytovanésociálneslužbyvútulkuvovýškepribližne200eurmesačne,výdavky
na maloleté deti matka vyčíslila v sume 433 eur mesačne. Po odpočítaní výdavkov za bývanie, ktoré sú
súčasťou úhrad za poskytované sociálnej služby matke ostane 331,80 eur, pričom musí uhradiť okrem

výdavkov na deti aj svoje výdavky na stravu, oblečenie či zdravotné výdavky. Je teda zrejmé, že aktuálne
príjmové pomery matky nepredstavujú garanciu zabezpečovania výživy maloletých detí v nevyhnutnom
rozsahu bez ohrozenia ich základných životných potrieb. Matka v návrhu uviedla, že otec už v minulosti
prispieval na výživu maloletých detí len sporadicky, v súčasnosti sa na ich výžive nepodieľa žiadnym
spôsobom. Uviedla tiež, že po odchode zo spoločnej domácnosti

po skončení nájomnej zmluvy k bytu, v ktorom rodina žila, otec zostal bez bývania, prespáva na ulici a len
príležitostne v hoteli. Podľa vedomostí matky sa otec aktuálne zamestnal. V tejto súvislosti však dodala,
že v minulosti býval otec prevažne nezamestnaný, mával len občas krátkodobé brigády. Tvrdenia matky
malsúdosvedčenévykonanímlustráciepomerovotcavSociálnejpoisťovni,zvýsledkovktorejjezrejmé,
že otec v minulosti nemal stabilné zamestnanie, prácu vykonával na základe dohôd, avšak ich trvanie

bolo veľmi krátke (príjem vykázaný za mesiac, dva). Súdom bolo ďalej zistené, že od 18.11.2025 je otec
zamestnaný s vymeriavacím základom 658,89 eura, čo zodpovedá mesačnému hrubému mzde 1 200,-
eur, resp. 925,- eur v čistom. Súd ďalej s ohľadom na pracovnú históriu otca poukazuje na to, že otec je
síce zamestnaný len krátko, ale súd ma z uvedeného za preukázané, že otec je schopný sa zamestnať
a dosahovať príjem. Teda aj v prípade straty tohto zamestnania, súdu nie sú známe žiadne dôvody, pre

ktoré by nemal pri určení výživného (rovnako v konaní o rozvode) vychádzať z tohto potencionálneho
príjmu otca, ktorý otec vie dosahovať, v prípade ak je riadne zamestnaný.

30. Podľa § 62 zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, pričom každý rodič bez ohľadu

na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v
minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo
na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Účelom neodkladného opatrenia v zmysle § 366
CMP je určiť výživné v nevyhnutnej miere. V intenciách uvedeného a v zmysle skutkového stavu
zisteného v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd k záveru, že

v záujme zabezpečenia podmienok pre riadnu výživu maloletých detí a ochrany ich dôležitých záujmov
je nevyhnutné zasiahnuť do pomerov účastníkov nariadením neodkladného opatrenia, ktorým bude otec
maloletých detí zaviazaný na plnenie si povinnosti podieľať sa na výžive maloletých v nevyhnutnej miere
tak, aby nedošlo k ohrozeniu ich základných životných potrieb, ktoré matka zabezpečujúca osobnú
starostlivosť o maloleté deti v súčasnosti nemá objektívne možnosti napĺňať v rozsahu žiaducom pre ich

riadny fyzický, psychický a sociálny vývin. Vychádzajúc zo špecifikácie výdavkov deklarovaných matkou
a prehľadu príjmov a výdavkov matky, z ktorých vyplýva, že matke ostane po zaplatení ubytovania cca
100,- eur na dieťa mesačne, taktiež zohľadňujúc súčasne aktuálne príjmové pomery otca, súd ustálil, že
nevyhnutnejmierezodpovedápovinnosťotcaprispievaťnavýživumaloletejA.sumou50,-eurmesačne,
na výživu maloletej C. sumou 100,- eur mesačne a na výživu maloletého C. sumou 110,- eur mesačne;

Súd má za to, že v uvedenom rozsahu bude výživa maloletých detí v nevyhnutnej miere zabezpečená.
K ustáleniu súm výživného súd dodáva, že na výživu maloletej C. a maloletého C. súd otca zaviazal vo
vyššom rozsahu ako na maloletú A., reflektujúc výšku aktuálnych výdavkov na maloleté deti, ktoré matka
deklarovala a ktoré súvisia s potrebami vyplývajúcimi z ich nízkeho veku, resp. zo zdravotného stavu.

31. Súd nevyhovel návrhu matky v prevyšujúcej miere, keďže ňou uplatnený nárok nezodpovedá
zákonným podmienkam pre nariadenie neodkladného opatrenia ako výnimočného inštitútu, ktorého
cieľom nie je nahrádzať rozhodnutie vo veci samej a ktoré ako už bolo zdôvodnené možno vo veciach
výživného nariadiť len v nevyhnutnom rozsahu (v tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že matkavýživné v rovnakej miere požaduje určiť aj v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom na čas po rozvode manželstva). Záverom súd uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že matka
nepodala návrh vo veci samej (úprava rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva),

trvanie účinkov tohto rozhodnutia vymedzil právoplatnosťou rozhodnutia o úprave rodičovských práv
a povinností na čas po rozvode manželstva; súd však matke zároveň dáva do pozornosti, že aj po
nariadení neodkladného opatrenia môže iniciovať konanie o úpravu rodičovských práv a povinností
na čas do rozvodu manželstva, v ktorom súd vykoná riadne a úplné dokazovanie za účelom určenia
výživného na maloleté deti v zmysle hmotnoprávnej zákonnej úpravy. Súd toto konanie z úradnej

moci nezačínal, nakoľko má za to, že nariadené neodkladné opatrenie vytvára právne podmienky pre
zabezpečenie výživy maloletých detí v nevyhnutnej miere a nevzhliadal iné dôvody, pre ktoré by bolo
potrebné upravovať pomery účastníkov, pokiaľ tak sami nežiadajú.

32. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

33. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

34. Vzhľadom na to, že v čase rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

neprebieha konanie vo veci samej a právoplatnosťou rozhodnutia o podanom návrhu matky sa konanie
končí, rozhodol súd súčasne o náhrade trov konania súlade s ustanoveniami § 52 a § 58 CMP.

35. Podľa ustanovenia § 117 CMP ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví
za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme

maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately.

36. Podľa ustanovenia § 69 CSP súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže
samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje, ak zákonný zástupca

nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný.

37. Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 a 2 CSP uznesenie o ustanovení procesného opatrovníka súd doručí
procesnému opatrovníkovi a s prihliadnutím na povahu veci i stranám. Uznesenie podľa odseku 1 súd
zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bol procesný opatrovník ustanovený.

38. Podľa ustanovenia § 31 ods. 2 zákona o rodine žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté
dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým
dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade
súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone

zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).

39. Podľa ustanovenia § 61 ods. 1 zákona o rodine opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu v
záujme maloletého dieťaťa.

40. Podľa ustanovenia § 31 ods. 4, veta druhá zákona o rodine funkcia kolízneho opatrovníka zaniká
ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.

41. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, keďže rodičia nemôžu zastupovať svoje maloleté
deti pre kolíziu záujmov, rozhodol súd o ustanovení miestne príslušného úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny za opatrovníka maloletým deťom, ktorý bude maloleté deti zastupovať a dohliadať na ochranu
ich záujmov v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia do jeho právoplatného
skončenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku I., II. je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na

Okresný súd Trnava. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku III. odvolanie nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.