Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124369195
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:6124369195.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: MEPS s.r.o.,

IČO: 45 398 305, A. B. XX/XX, C. D., proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/
XX, H., o zaplatenie 18.750,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 18.750,- eur, a to v lehote do 45 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Štátu sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 16.08.2024, postúpenou tunajšiemu súdu
dňa 08.01.2025 (v znení čiastočného späťvzatia žaloby v časti úroku z omeškania pred doručením
žalobyžalovanému)domáhalvydaniarozhodnutia,ktorýmbysúdzaviazalžalovanéhozaplatiťžalobcovi
sumu 18.750,- eur, ako aj náhradu trov konania.

2. Žaloba bola odôvodnená tým, že na základe zmluvy o kúpe CP zo dňa 27.02.2014 sa zaviazal
žalovaný uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu sumu 58.750,- eur. Ku dňu 23.10.2023 bol zostatok

neuhradenej sumy 18.750,- eur. Tento záväzok žalovaný v celosti uznal - Uznaním záväzku zo dňa
10.12.2019 a neuhradil ho do dňa splatnosti t.j. 31.12.2019 napriek opakovaným výzvam k úhrade. Dňa
05.01.2023 došlo k postúpeniu takto neuhradenej pohľadávky na žalobcu.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v tom zmysle, že neuznáva nárok v celom rozsahu. Žalobca odôvodňuje
svoj nárok nevrátením časti zaplatenej kúpnej ceny cenných papierov vo výške 58.750,- eur, a to z
titulu nedodania cenných papierov právnemu predchodcovi žalobcu. Žalovaný z uvedeného titulu vrátil

právnemupredchodcovižalobcusumu40.000,-euranadoplatenieostalačiastka18.750,-eur.VUznaní
záväzku žalovaného zo dňa 23.10.2019 uznal žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu svoj záväzok
čo do dôvodu a výšky 18.750,- eur s dátumom splatnosti 31.12.2019. Žalovaný však do dnešného
dňa neobdržal žiadnu informáciu o postúpení pohľadávky zo spoločnosti SAMIMA s.r.o. na údajného
nového vlastníka pohľadávky – spoločnosť žalobcu, a to ani zo strany postupcu či zo strany postupníka.
Žalovaný neobdržal od žalobcu tu v súdnom konaní zmieňovanú Zmluvu o postúpení pohľadávky
a rovnako tak ani žiadnu výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky s uvedením nových platobných údajov

nového majiteľa pohľadávky. Žalobca v konaní ani netvrdil a ani nepreukazoval doručenie oznámenia o
postúpení pohľadávky do dispozície žalovaného. Žalobca v konaní ani nepreukazoval doručenie výziev
na zaplatenie dlžnej sumy do dispozície žalovaného. Oznámenie o postúpení pohľadávky je povinný
realizovať postupca. S rovnakými právnymi účinkami môže dlžníkovi postúpenie pohľadávky preukázaťpostupník. Keďže postupník je pre dlžníka novým a vnúteným účastníkom záväzkového vzťahu, je
v súvislosti s ochranou postavenia dlžníka nevyhnutné, aby postupník cesiu preukázal. Preukázanie
cesie postupníkom vyžaduje predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej môže dlžník

verifikovať, či k prevodu práva na plnenie skutočne došlo. Notifikáciou nastáva právny stav, keď je
dlžník kvalifikovaným spôsobom oboznámený so zmenou v osobe svojho veriteľa a môže splniť dlh už
iba postupníkovi. Keďže oznámenie postúpenia pohľadávky dlžníkovi a preukázanie tohto oznámenia
má pre postupcu značný význam, prax v absolútnej väčšine prípadov preferuje oznámenie v písomnej
forme. Ide o jednostranný adresovaný právny úkon, ktorého hmotnoprávne účinky nastávajú doručením

dlžníkovi, resp. okamihom, keď dlžníkovi notifikačný prejav vôle postupcu dôjde. Skutočnosťou, na ktorú
je notifikačná povinnosť postupcu viazaná, je postúpenie pohľadávky v zmysle jeho právnych účinkov
spočívajúcich v prevode pohľadávky na postupníka. Samotné uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky
nemusí byť notifikované. Ak teda právne účinky cesie z akéhokoľvek odkladacieho dôvodu nenastanú
pri uzavretí zmluvy, vznikne oznamovacia povinnosť postupcovi až následne, spolu s právnymi účinkami
postúpenia. Danú povinnosť je postupca povinný splniť bez zbytočného odkladu. Lehota vymedzená

týmto slovným spojením predstavuje v súkromnom práve tradičný neurčitý spôsob vyjadrenia najkratšej
možnej lehoty, ktorej kvantifikácia je v konkrétnom prípade determinovaná individuálnymi okolnosťami
prípadu. Pre jej dodržanie by mal postupca notifikovať dlžníka hneď, ako mu v tom nebráni objektívna
prekážka. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od
okamihu, keď jej dôjde.“ Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Postúpenie pohľadávky je povinný

postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené
dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku
plnením postupcovi.“ Kým sa o postúpení pohľadávky dlžník od pôvodného veriteľa alebo nového
veriteľa nedozvie, stále sa môže platne zbaviť záväzku plnením pôvodnému veriteľovi. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti má žalovaný za to, že žalobca nie je aktívne legitimovaným subjektom pre

podanie tejto žaloby v tejto veci a rovnako tak nemôže tvrdiť, že žalovaný je voči nemu v omeškaní s
plnením svojho peňažného záväzku.

4. Žalobca sa v replike vyjadril, že žalovaný bol opakovane oboznámený s tým že uvedená pohľadávka
bola postúpená na žalobcu a opakovane ju prisľúbil žalobcovi uhradiť. Opätovne súdu žalobca predkladá

v prílohe zmluvu o postúpení pohľadávky, ako aj doklad o uznaní dlhu, čo vyvracia tvrdenia žalovaného v
celomrozsahu.Toznamená,žežalovanýnajneskôrododňadoručeniažalobymávedomosťopostúpení
pohľadávky spojenú s príslušnými hmotnoprávnymi dôkazmi. V ďalšom podaní žalobca uviedol, že
v predmetnej veci postúpenie pohľadávky postupník (žalobca) opakovane telefonicky a sms výzvami
oznámil dlžníkovi a zároveň sa domáhal po ňom plnenia. Nakoľko žalovaný na tieto výzvy nereagoval,

bol žalobca nútený podať predmetný návrh na vydanie platobného rozkazu. Prílohou návrhu na vydanie
platobného rozkazu bola aj zmluva o postúpení pohľadávky z pôvodného veriteľa na postupníka –
žalobcu. Po vydaní príslušného platobného rozkazu bol tento spolu s prílohami doručený žalovanému.
Žalobca má za to, že okamihom doručenia platobného rozkazu spolu s prílohami bolo žalovanému
opätovne oznámene postúpenie žalovanej pohľadávky na postupníka a zároveň týmto úkonom bolo

preukázané doručenie zmluvy o postúpení pohľadávky, s ktorou žalobca spája svoj uplatňovaný žalobný
návrh.

5. Žalovaný možnosť vyjadriť sa v duplike nevyužil.

6. Ako dôkazy žalobca predložil nasledovné listinné dôkazy: Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa
05.01.2023, Uznanie záväzku zo dňa 10.12.2019.

7. Žalovaný nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz.

8. Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, keď
pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal predvolanie doručené (na rube č.l. 87 a na č.l. 107
spisu), svoju neprítomnosť neospravedlnil, o odročenie nežiadal, pričom z vykonaného dokazovania
zistil súd doleuvedený skutkový stav.

9. V listine Uznanie záväzku zo dňa 10.12.2019 (na č.l. 13 spisu) žalovaný uznal záväzok vzniknutý na
základe Zmluvy o kúpe CP zo dňa 27.02.2014 voči spoločnosti SAMIMA s.r.o., a to vo výške 18.750,-
eur, ktorý záväzok uznal čo do dôvodu a výšky, pričom sa zaviazal zaplatiť ho do 31.12.2019. Predmetnápohľadávka bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05.01.2023 (na č.l. 10 spisu)
postúpená na spoločnosť žalobcu. Žalovaný z uvedenej sumy nič neuhradil.

10. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

11. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,

z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

12. Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

13. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. (1) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené. (2)

14. Podľa § 525 ods. 1 a 2 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa

alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže
byť postihnutá výkonom rozhodnutia. (1) Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo
zákonu alebo dohode s dlžníkom. (2)

15. Podľa § 526 ods. 1 a 2 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu

oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník
postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. (1) Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení. (2)

16. Podľa § 529 ods. 1 OZ, námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia,
mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.

17. Podľa § 232 ods. 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak súd
uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie

je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v
odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3)

18. V tu prejednávanej veci nebolo medzi stranami sporným, že žalovaný dňa 10.12.2019 písomne
uznal čo do dôvodu a výšky záväzok vo výške 18.750,- eur, vzniknutý na základe zmluvy o kúpe

cennýchpapierovzodňa27.02.2014,uzavretejmedzižalovanýmaspoločnosťouSAMIMA,s.r.o.atento
sa zaviazal zaplatiť veriteľovi do 31.12.2019. Pravosť podpisu žalovaného na uznaní dlhu je úradne
osvedčená.

19. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorý zakladá vyvrátiteľnú

právnudomnienku,ževčaseuznaniadlhexistoval,pričomvkonaní,vktoromsaveriteľdomáhasplnenia
tohto záväzku, spočíva dôkazné bremeno neexistencie záväzku na dlžníkovi. Žalovaný uznanie dlhu
nespochybnil, pričom netvrdil, ani nepreukazoval, že by jeho dlh neexistoval.

20. Z uvedeného mal súd za to, že v zmysle § 558 OZ uvedený dlh žalovaného (vo výške 18.750,- eur)

voči pôvodnému veriteľovi (SAMIMA s.r.o.) v čase uznania (10.12.2019) trval.

21. Následne došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky zo spoločnosti SAMIMA s.r.o. na spoločnosť
žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 05.01.2023, ktorú žalobca predložil v konaní
a ktorá bola žalovanému v priebehu konania doručená. Uvedenou zmluvou bola v konaní preukázaná

aktívna vecná legitimácia žalobcu na uplatnenie nároku žalobou, pričom obsah pôvodného záväzku
a postavenie dlžníka sa postúpením pohľadávky nezmenili.22.Súdpritompoukazujenakomentárkustanoveniu§526OZ,vzmyslektorého„ajnapriekskutočnosti,
že podľa ustanovenia § 524 ods. 1 OZ sa na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky nevyžaduje
súhlas dlžníka a k cesii teda môže dôjsť aj bez vedomia dlžníka, podľa komentovaného ustanovenia je

postupca (pôvodný veriteľ) povinný dlžníkovi oznámiť postúpenie pohľadávky bez zbytočného odkladu.
Nesplnenie tejto notifikačnej povinnosti však nemá vplyv na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. OZ
dokonca na základe ustanovenia § 530 ods. 1 umožňuje aj tzv. tichú cesiu, pri ktorej na základe dohody
zmluvných strán nemusí byť postúpenie pohľadávky dlžníkovi vôbec oznámené. Je teda len vecou
dohody postupcu a postupníka, kedy a či vôbec dlžníkovi oznámia, že došlo k postúpeniu pohľadávky

(tým viac to platí voči iným tretím osobám). Nemožno vylúčiť ani dohodu, že postúpenie pohľadávky
neoznámia vôbec (napr. bude predmetom obchodného tajomstva). Postúpenie pohľadávky sa vtedy
navonok voči tretím osobám v ničom neprejaví. Pôvodný veriteľ môže pohľadávku naďalej uplatňovať,
akoby k postúpeniu nedošlo. Vo vzťahu medzi postupcom a postupníkom sa postúpenie prejaví až
vo vzájomnom vysporiadaní prijatého plnenia podľa podmienok dohodnutých v zmluve o postúpení
pohľadávky (rozsudok NS SR 1 Obdo V 12/2008). ..... Oznámenie cesie dlžníkovi bude vždy úkonom

postupcu; v prípade, ak postupca dlžníkovi postúpenie neoznámi (a teda nesplní si svoju notifikačnú
povinnosť), môže postupník sám dlžníkovi preukázať postúpenie pohľadávky (môže tak učiniť napríklad
predložením zmluvy o postúpení pohľadávky). Zo strany postupníka nebude stačiť iba notifikácia o
postúpení pohľadávky. Až do momentu, kým dlžníkovi nie je oznámené alebo preukázané, že došlo k
postúpeniu pohľadávky, dlžník môže plniť pôvodnému veriteľovi, čím dôjde k zániku záväzku splnením;

postupca ako pôvodný veriteľ nie je oprávnený plnenie odmietnuť.“ (FOTOPULOSOVÁ, Laura. § 526
[Oznamovacia povinnosť]. In: DUFALOVÁ, Lenka a kol. Občiansky zákonník. 1. vydanie. Bratislava: C.
H. Beck, 2025, s. 566–567.)

23. Vzhľadom na predloženú Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 05.01.2023 nemal súd pochybnosti

o postúpení predmetnej pohľadávky a o aktívnej legitimácii žalobcu v konaní. Keďže v priebehu konania
bola žalovanému zmluva o postúpení pohľadávky riadne doručená, následne bol žalovaný povinný plniť
svoj záväzok novému veriteľovi (žalobcovi), čo však neurobil a ku dňu vyhlásenia rozsudku tak jeho dlh
nezanikol.

24. Súd dodáva, že podmienkou uplatnenia nároku postupníka (žalobcu) na súde pritom nebolo
predchádzajúce oznámenie o postúpení pohľadávky a doručenie výzvy na zaplatenie dlhu pred podaním
žaloby žalovanému. Nesplnenie oznamovacej povinnosti totiž nemá vplyv na platnosť postúpenia
pohľadávky, ale bez takéhoto oznámenia by sa žalovaný zbavil svojho záväzku plnením postupcovi,
o ktorý prípad tu však ani nešlo.

25. S poukazom na všetko uvedené považoval súd žalobu za dôvodnú, a preto jej vo výroku I. rozsudku
vyhovel a žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 18.750,- eur. S prihliadnutím na
výšku istiny určil súd žalovanému na plnenie v súlade s § 232 ods. 3 veta druhá CSP primeranú dlhšiu
lehotu 45 dní od právoplatnosti rozsudku.

26. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

29. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

30. Podľa § 155 ods. 1 a 2 CSP, každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v

jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S
prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. (1) Trovy spojené s tým, že strana koná
v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát. (2)31. O nároku na náhradu trov konania medzi stranami rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní v celom rozsahu istiny úspešný, čo v
konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov

celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. V konaní
pritom neboli tvrdené a súd ani sám nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré by
žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému nemal priznať. O výške náhrady trov konania
žalobcu bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. V prejednávanej veci bolo potrebné, aby súd na náklady štátu pribral do konania prekladateľa a
tlmočníka z/do nemeckého jazyka, keďže strana sporu (žalobca) je podľa výsledku lustrácie v Registri
obyvateľov SR štátnym občanom Rakúskej republiky a po ukončení právneho zastúpenia žalovaného
slovenským advokátom bolo potrebné so žalovaným komunikovať v jazyku, ktorému rozumie, čím vznikli
štátu trovy konania za odmenu za preklady a tlmočenie doposiaľ vo výške 537,84 eura.

33. V ustanovení § 155 ods. 1 CSP zákon priznáva strane sporu právo konať pred súdom v materinskom
jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Toto právo v sebe zahŕňa právo vystupovať pred súdom v tomto
jazyku a na druhej strane aj povinnosť súdu komunikovať s účastníkom v takomto jazyku. Uplatnenie
tohto práva vyvolá spravidla potrebu zapojiť do konania tlmočníka resp. prekladateľa. Trovy spojené s

tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát (§ 155 ods. 2
CSP), pričom strane nemožno uložiť povinnosť štátu ich nahradiť.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol o náhrade trov konania štátu tak, že štátu nárok na
náhradu trov vo výroku III. rozsudku nepriznal, keď mal za to, že v danom prípade vznikli štátu trovy

konania v súvislosti s tým, že so žalovaným sa konalo v jeho materinskom jazyku, a teda nemožno
žiadnu zo strán zaviazať na ich náhradu. (R 21/1986).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).