Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. január 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 4Sf/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100487
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100487.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: CBR s.r.o., Hollého 29, 083 01 Sabinov, IČO
45 562 776, právne zastúpený: ČOLLÁK & PARTNERI advokátska kancelária s.r.o., Floriánska 19,
040 01 Košice, IČO 45 946 868, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO:
42 499 500, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102516143/2025 zo dňa 25.06.2025, o návrhu žalobcu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 11. augusta 2025, doručenou dňa 14. augusta 2025 Správnemu súdu v
Košiciach (ďalej aj ako „súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
102516143/2025 zo dňa 25.06.2025, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č.

103628117/2024 zo dňa 20.12.2024, ktorým podľa § 68 ods. 6 zákona číslo 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov správca dane
určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 2.000,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie február 2023 s tým, že znížil nadmerný odpočet zo sumy 4.040,66 eur na sumu 2.040,66 eur.

2. Súčasťou správnej žaloby bola aj žiadosť žalobcu, aby súd správnej žalobe priznal odkladný účinok

podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v z.n.p. (ďalej len ako „SSP“).

3. Žalobca predmetnú žiadosť žiadnym spôsobom neodôvodnil.

4. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení zo dňa 16.12.2025, doručeným súdu v rovnaký deň, k podanej
správnej žalobe a k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku podanej správnej žaloby, napriek

výzve súdu o možnosti sa k tomuto návrhu vyjadriť, žiadnym spôsobom nevyjadril.

5. Podľa ustanovenia § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo
osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa ustanovenia § 185 písm. a/ SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení

žalovaného priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi
následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy
hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore
s verejným záujmom.

7. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánuverejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

8. Podľa ustanovenia § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. V prvom rade je nevyhnutné poznamenať, že účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe,
ktorousažalobcadomáhasúdnehoprieskumurozhodnutiaorgánuverejnejsprávy,jeposkytnúťochranu

tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje (žalobca), avšak priznanie odkladného
účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych
účinkovprávoplatnéhorozhodnutiaorgánuverejnejsprávy.Jednásatedaomimoriadnyinštitút,ktorýmá
ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej
správy alebo v priamej príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma,

značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok.

10. Existenciu, resp. hrozbu nastolenia uvedených negatívnych dôsledkov, ktoré by mohli pre žalobcu
reálne nastať v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého

prieskumusažalobcadomáha,jevkonaníonávrhunavydanietohtomimoriadnehoprocesnéhoinštitútu
povinný nie len tvrdiť, ale predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi aj osvedčiť predkladateľ
tohto návrhu, t. j. dôkazné bremeno nesie žalobca. Pre vyhovenie návrhu je však v tomto smere
nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom
nenapraviteľnom následku pre žalobcu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu,

osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať
a vyhodnotiť.

11. V uvedených súvislostiach je nevyhnutné mať taktiež na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní
vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou

napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status
žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť
iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho
aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe
odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť

svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri
rozhodovaní vo veci samej.

12. V danom prípade, napriek tomu, že právny zástupca žalobcu nedôsledne a nepresne citoval
platnú právnu úpravu v návrhu (...„žiadosť o odklad vykonateľnosti napádaného rozhodnutia“... pozn.)

tunajší súd posúdil daný návrh v zmysle jeho obsahu a ustálil, že žalobca navrhol priznať správnej
žalobe odkladný účinok podľa cit. § 185 písm. a/ SSP, ktoré predpokladá na vyhovenie takémuto
návrhu štyri kumulatívne podmienky a to dve procesného charakteru (vyžaduje sa podanie návrhu na
priznanie odkladného účinku žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky
sú hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody

alebofinančnejškodyalebozávažnejujmynaživotnomprostredíaleboinéhovážnehonenapraviteľného
následku a absencia rozporu odkladného účinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny
charakter týchto zákonných podmienok, tak nesplnenie ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať
sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku žalobe. Žalobca v danom prípade nepochybne splnil dve vyššie zmienené zákonné

procesné podmienky, na základe čoho správny súd pristúpil k preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych
podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

13. Zároveň platí, že v konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa
uplatňuje dispozičná zásada, a teda dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 druhá veta SSP), ktorý

je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým
ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či
iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce
len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej finančnej ujme. Hrozba závažných následkov, na ktoréodkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených
ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento
účel. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III.

ÚS 364/2017-96 zo dňa 30.05.2017, v zmysle ktorého preukázanie hrozby je potrebné považovať za
osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Žalobca je tak povinný nielen tvrdiť, ale
aj dôkaznými prostriedkami preukázať skutočnosti, ktoré opodstatňujú rozhodnutie súdu o priznaní
odkladného účinku jeho správnej žalobe. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby
vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa

30.05.2018.

14. Správny súd po preskúmaní návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe spolu s
vyjadrením žalovaného a ostatného spisového materiálu, vrátane predloženého administratívneho spisu
dospel záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže svoju všeobecne prezentovanú žiadosť
súvisiacu s výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia nepodporil žiadnymi relevantnými

dôkazmi, na základe ktorých by bolo možné nepochybne dospieť k záveru, že žalobcovi reálne hrozí
závažná ujma, značná hospodárska škoda resp. finančná ujma/škoda, či iný vážny nenapraviteľný
následok a v akom konkrétnom rozsahu. Žalobca v návrhu žiadnym spôsobom nekonkretizoval
svoju celkovú aktuálnu ekonomickú situáciu, napr. uvedením príjmov a výdavkov súvisiacich s jeho
podnikateľskou činnosťou, konkrétnou výškou prevádzkových nákladov, vrátane mzdových nákladov,

hodnotou majetku a pod., t.j. bez toho, aby uviedol relevantné tvrdenia o hrozbe závažnej ujmy, značnej
hospodárskej či finančnej škode, či iného vážneho nenapraviteľného následku, ktoré by následne
správny súd v súhrne mohol vyhodnotiť ako spôsobilé na prijatie záveru o splnení podmienok na
priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe. Žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, že
mu negatívny následok skutočne hrozí a mal by konkrétne dopady, na jeho podnikanie (doloženie

účtovných závierok, aktuálna situácia jeho záväzkov, pohľadávok..).

15. Správny súd tak konštatuje, že v danom prípade nebolo možné dospieť k záveru, že žalobcovi reálne
hrozí akákoľvek ujma, a teda súd nemohol posúdiť, či žalobcovi hrozí závažná ujma, finančná škoda, či
iný vážny nenapraviteľný následok, pretože žalobca takéto skutočnosti žiadnym spôsobom neosvedčil.

V danom prípade nešlo ani o mimoriadny prípad, v ktorom by v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým
výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozil právny následok uvedený v § 185 písm.
a/ SSP, ktorého reálna a preukázaná hrozba je jednou z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok
priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorá v danom prípade nebola splnená.

16. V prejednávanej veci žalobca, v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia
dôkazmi, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych hmotnoprávnych
podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd z uvedeného dôvodu, keďže
nebolo preukázané splnenie jednej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej
žalobe spočívajúcej v hrozbe závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej

ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, nemohol návrhu
žalobcu vyhovieť.

17. Na základe vyššie uvedených skutočností, ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné
priznanie odkladného účinku správnej žalobe (t. j. neexistencii rozporu s verejným záujmom), správny

súd preto ani nepristúpil.

18. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe v zmysle ust. § 188 SSP zamietol.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).