Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Sfk/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201794
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1018201794.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry

Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD. (sudca
spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné
družstvo, so sídlom Korzo Bélu Bartóka 790, Dunajská Streda, IČO: 00 168 831, zastúpený: Michalko
Legal s.r.o., Suché miesto 47, Chorvátsky Grob, IČO: 50 367 943, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutiažalovanéhoč.102406448/2018z29.novembra2018,vkonaníokasačnejsťažnostižalobcu
proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/191/2018-240 zo 6. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty (ďalej „správca dane“) vykonal u žalobcu kontrolu dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia apríl 2012 až december 2012. Daňová kontrola sa začala
dňa 27. novembra 2015 a bola v období od 5. augusta 2016 do 17. júla 2017 prerušená z dôvodu

medzinárodnej výmeny informácií. Správca dane vydal rozhodnutie č. 101522371/2018 zo 7. augusta
2018, ktorým v zmysle § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a poplatkov (Daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „daňový
poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty (ďalej „DPH“) za zdaňovacie obdobie
september 2012 v sume 718 725,14 eur (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“).

2. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č.

102406448/2018 z 29. novembra 2018 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“) potvrdil.

3. Správca dane v kontrolovanom období september 2012 zistil, že žalobca si uplatnil právo na
odpočítanie dane z dodávateľských faktúr v sume 596 131,45 eur od tuzemského dodávateľa Porrima,
s.r.o. a spoločnosti FOOD IMEX, s.r.o. za nákup tovaru (drogéria, nealkoholické nápoje a potraviny).
Tovar následne dodal žalobca odberateľovi do iného členského štátu, spoločnosti Lbis Six Korlátolt
Feleloségu Társaság (Maďarsko), pričom pri dodaní tovaru si uplatnil oslobodenie od DPH pri dodaní

tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnote (ďalej „zákon o DPH“). Správca dane vykonal miestne zisťovanie u spoločnosti FOOD IMEX,
spoločnosti Porrima a u daňového subjektu NEVIA, ktorá bola dodávateľom spoločnosti Porrima a
spoločnosti FOOD IMEX. Za účelom preverenia súvisiacich skutočnosti zaslal správca dane žiadosť omedzinárodnú výmenu informáciu týkajúcu sa spoločnosti Lbis Six Ktf. Správca dane vykonal miestne
zisťovanie u daňových subjektov IMKOTRANS s.r.o. a Europan TRANS s.r.o. Za účelom preverenia
prepravy tovaru zaslal správca dane dožiadanie miestne príslušným správcom dane týkajúcim sa

daňových subjektov Ondrej Károlyi a Timea Bahorecz - LOGISET.

4. Správca dane dospel k záveru, že preverované obchodné transakcie vykonané žalobcom síce na prvý
pohľad navodzovali stav bežných obchodov s tovarom, v skutočnosti však išlo o dodanie toho istého
tovaru (pravdepodobne opakovane) v nezmenenom stave medzi viacerými platiteľmi z tuzemska, aj z

iného členského štátu. Zároveň, ako bolo počas daňovej kontroly zistené, dodanie tovaru v rámci tohto
reťazca bolo na rôznych stupňoch poznačené podvodom, a to v tuzemsku aj na území iného členského
štátu. Spoločnosť NEVIA deklarovala nadobudnutie tovaru od platiteľov, ktorí jej v skutočnosti tento tovar
nedodali, t. j. nevznikla im daňová povinnosť z dodania tohto tovaru (WELDER, CALLISTO). Napriek
tomusispoločnosťNEVIAznákuputohtotovaruodpočítaladaň,čímsiznížilavlastnúdaňovúpovinnosť,
ktorá jej vznikla dodaním tovaru spoločnostiam Porrima a FOOD IMEX. Vzhľadom nato, že spoločnosť

NEVIA žiadnych iných dodávateľov nemala, bolo otázne, od koho tento tovar nadobudla, a či vôbec
získala právo nakladať s tovarom ako vlastník, a či potom mohla toto právo previesť spoločnostiam
Porrima a FOOD IMEX. Správca dane mal dôvodné podozrenie, že predmetom dodania medzi platiteľmi
zúčastnenými na preverovaných obchodných transakciách bol stále ten istý tovar, ktorý sa točil medzi
jednotlivými zúčastnenými spoločnosťami.

5. Na základe uvedených skutočností správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z
faktúr od dodávateľov Porrima a FOOD IMEX, pretože vo svetle objektívnych skutočností sa preukázalo,
že sa žalobca svojou kúpou a predajom tovaru zúčastnil na plneniach, ktoré boli súčasťou podvodu vo
vzťahukDPH,atoajnapriektomu,žedotknutéplneniaspĺňaliobjektívnekritériá,naktorýchsúzaložené

pojmy dodávka tovaru a hospodárska činnosť. Žalobca nevenoval dostatočnú pozornosť preverovaniu
svojich obchodných partnerov a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať,
aby sa uistil, že sa svojím plnením nezúčastňuje na plneniach poznačených podvodom. Žalobca teda
podľa žalovaného porušil § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, tým,
že si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie DPH vo výške 596 131,45 eur.

6. Žalobca si podľa žalovaného taktiež uplatnil právo na odpočítanie dane aj z dodávateľských faktúr
v sume 122 593,69 eur od tuzemského dodávateľa RUSSEL EXPORT-IMPORT s.r.o. za nákup
kryštálového cukru. K niektorým dodávateľským faktúram žalobca predložil aj medzinárodné nákladné
listy CMR preukazujúce dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Žalobca následne dodal

tovar (kryštálový cukor) odberateľom GÉP-INVEST KERESKEDELMI ÉS, (Maďarsko), MONTICELLO
s.r.o. (Česká republika) a New Trend Home Kereskedelmi és Szolg, Kft., (Maďarsko). Hodnotu tovaru
dodaného s oslobodením si žalobca zahrnul aj do súhrnného výkazu za zdaňovacie obdobie september
2012, správcovi dane žalobca predložil k jednotlivým odberateľským faktúram aj dodacie listiny, CMR
a doklady o úhrade faktúr.

7. Správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly vykonal rozsiahle dokazovanie zamerané na
preverenie dodávok tovaru, jeho prepravy a pôvodu s cieľom zistiť, či boli splnené podmienky na
uplatnenie práva na odpočítanie dane z nákupu tovaru podľa § 51 zákona o DPH, a zároveň či boli
splnené podmienky na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu

podľa § 43 zákona o DPH.

8.Nazákladezistenísprávcadanenepriznalžalobcoviprávonaodpočítaniedanezfaktúroddodávateľa
RUSSEL EXPORT-IMPORT s.r.o., pretože vo svetle objektívnych skutočností sa preukázalo, že sa
žalobca zúčastnil na plneniach, ktoré boli súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj napriek

tomu, že dotknuté plnenia spĺňali objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru a
hospodárska činnosť. Zároveň bolo zrejmé, že platiteľ nevenoval dostatočnú pozornosť preverovaniu
svojichobchodnýchpartnerovaneprijalvšetkyopatrenia,ktoréodnehomožnorozumnepožadovať,aby
sa uistil, že sa svojím plnením nezúčastňuje na plneniach poznačených podvodom. Postupom žalobcu
došlo podľa žalovaného k porušeniu § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona

o DPH tým, že žalobca si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z nákupu tovaru v zmysle
faktúr vo výške 122 593,69 eur.9. Vo vzťahu ku všetkým spomenutým dodávateľsko-odberateľským reťazcom správca dane podrobne
popísal skutočnosti, na základe ktorých mohol žalobca vedieť, že sa zúčastňuje na plneniach
poznačených podvodom (s. 15-16, s. 30-31).

10. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí reagoval na odvolacie námietky, okrem iného argumentoval,
že dĺžka daňovej kontroly kvôli jej prerušeniu neprekročila zákonnú lehotu jedného roka; nedošlo k
tvrdenej nečinnosti správcu dane; zamestnanci správcu dane neboli vylúčení; nedošlo k porušeniu
prístupu žalobcu k spisu; správca dane použil zápisnicu o miestnom zisťovaní, pretože nebol

potrebný výsluch svedka a nekorešpondovali EČV vozidiel uvedených na jednotlivých dodacích listoch
s evidenciou vozidiel v sklade. Podrobnejšie vysvetlil pochybnosti týkajúce sa dosledovateľnosti
potravinárskeho tovaru a uvádzania ISCC čísla a kontroly množstva a kvality tovaru. Žalovaný ďalej
vysvetlil aplikáciu Axel Kittel testu v súvislosti s uvádzanými skutočnosťami, na základe ktorých žalobca
mohol vedieť, že plnenia môžu byť poznačené podvodom. Poukázal na to, že celý priebeh obchodu
s Lbis Six Korlátolt Feleloségu Társaság (Maďarsko) riadil člen predstavenstva a ekonomický riaditeľ

žalobcu.
II. Konanie pred správnym súdom

11. Žalobca správnou žalobou žiadal zrušiť preskúmavané rozhodnutie. Správny súd v Bratislave (ďalej
„správny súd“) rozsudkom č. k. BA-1S/191/2018-240 zo 6. septembra 2023 (ďalej „napadnutý rozsudok“)

správnu žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“) zamietol.

12.Správnysúdnaúvodpoukázalnaneskorérozšíreniežalobnýchbodovžalobcom,ktorébolidoručené
správnemu súdu po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby. Z dôvodu uplynutia zákonnej lehoty
umožňujúcej doplnenie žaloby a vzhľadom na koncentračnú zásadu sa správny súd dôvodmi uvedenými

v rozšírení žaloby nezaoberal.

13. Ďalej správny súd uviedol, že na prejednávanú vec sa vzťahovalo právne posúdenie veci ustálené v
skorších rozsudkoch vo veciach vedených na Krajskom súde v Bratislava sp. zn. 2S 222/2018 z 03. júla
2019 (zdaňovacie obdobie december 2012), v rozsudku sp. zn. 2S 223/2018 z 03. júla 2019 (zdaňovacie

obdobieaugust2012),vrozsudkusp.zn.5Sžfk/62/2019z02.júna2020,vrozsudkusp.zn.5S/224/2018
z 17. mája 2022 (zdaňovacie obdobie november 2012), v rozsudku sp. zn. 5S/225/2018 z 26. apríla 2022
(zdaňovacie obdobie apríl 2012), v rozsudku sp. zn. 6S/222/218 z 19. mája 2022 (zdaňovacie obdobie
október 2012) a v rozsudku sp. zn. 6S/223/2018 z 19. mája 2022 (zdaňovacie obdobie jún 2012).

14. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli
predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd
poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. Totožnosť predmetu tohto
konania podľa § 140 SSP vo vzťahu k vyššie špecifikovaným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
bola daná tým, že obsahovo totožné žalobné námietky rovnakého žalobcu smerovali voči obdobnému

rozhodnutiu žalovaného, ktoré bolo vydané na základe zistení z daňovej kontroly, ktorej priebeh bol
predmetom posudzovania v týchto skorších konaniach a na podklade totožného protokolu z vykonanej
daňovej kontroly. Následne správny súd citoval časti odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 2S/222/2018 z 03. júla 2019 a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/62/2019 z 20.
mája 2020.

15. Ďalej správny súd vysvetlil podstatu tzv. Axel Kittel testu pre posúdenie účasti na daňovom podvode.
Konštatoval, že podľa záverov daňových orgánov žalobca musel vedieť a ak nevedel, tak s ohľadom
na všetky okolnosti mohol a mal vedieť, že sa zapája do reťazca podozrivých obchodných transakcií, s
ktorými môže byť spojený podvod na dani. Tieto závery boli podľa súdu daňovými orgánmi zdôvodnené

skutočnosťami opísanými vo vydaných rozhodnutiach. Dôkazy a indície vyhodnotili daňové orgány
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a z tohto vyhodnotenia je možné, i podľa názoru správneho
súdu, súhlasiť so záverom, že žalobca konal neobozretne, keď za zistených okolností vstúpil do
predmetných obchodných transakcií.

16. Podľa správneho súdu daňové orgány vo svojich rozhodnutiach rozsiahlo popísali okolnosti
dodávok tovaru, jeho fakturáciu, resp. úhrady zaň (napr. kolobeh hotovostných výberov a vkladov),
na základe čoho vyslovili dôvodné podozrenie, že predmetom dodania medzi platiteľmi zúčastnenými
na preverovaných obchodných transakciách bol stále ten istý tovar, ktorý sa točil medzi jednotlivýmizúčastnenými spoločnosťami. Žalobca bol označený daňovými orgánmi za článok koordinovaného
reťazca spoločností, v ktorom malo dochádzať k nedovolenému úniku na DPH, k neoprávnenému
odpočítaniu dane, resp. k znižovaniu daňovej povinnosti, pričom v rozhodnutiach daňových orgánov bol

popísaný mechanizmus tohto podvodného konania s uvedením subjektov, na strane ktorých dochádzalo
k úniku, resp. neodvedeniu dane.

III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov

17. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej „sťažovateľ“) v zákonnej lehote
kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP tým, že správny
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci; a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.
Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie alebo aby zmenil napadnutý rozsudok, zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

18. Správny súd v napadnutom rozsudku podľa sťažovateľa prebral závery z rozsudku sp. zn.
2S/222/2018 vzťahujúce sa najmä na rozhodnutie žalovaného za zdaňovacie obdobie december 2012,

pričom správny súd vypustil niektoré časti odkazovaného rozsudku, no nenahradil ich vlastnými závermi.
Navyše selektívne vypustil aj časti odkazovaného rozsudku, ktoré boli v prospech žalobcu. Okrem toho
správny súd nesprávne aplikoval prevzaté citácie rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu
SR, Súdneho dvora EÚ, či ustanovenia právnych predpisov EÚ (vybrané body 56 až 64 rozsudku
2S/222/2018) na prejednávanú vec.

19. Správny súd v napadnutom rozsudku podľa sťažovateľa nesprávne posúdil rozloženie dôkazného
bremena a dospel k nesprávnym záverom, že sťažovateľ hodnoverným spôsobom nepreukázal
uskutočnenie zdaniteľného plnenia a neuniesol svoje dôkazné bremeno. Správny súd taktiež pri
posúdení rozloženia dôkazného bremena nezohľadnil rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf

1/2011 z 15. marca 2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen,
C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House, ktoré zámerne vypustil z citácií rozsudku sp.
zn. 2S/222/2018.

20. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že zistenia spochybňujúce dodanie tovaru spoločnosti Lbis Six Korlátolt

Feleloségu Társaság (Maďarsko) uvedené v bode 64 rozsudku sp. zn. 2S/222/2018 boli vytrhnuté
z kontextu ostatných zistení uvedených na str. 10 preskúmavaného rozhodnutia, totožne aj zistenia
spochybňujúce dodanie kryštálového cukru uvedené v bode 64 sa netýkali zdaňovacieho obdobia
september 2012.

21. Správny súd mal podľa sťažovateľa zvážiť zohľadnenie dĺžky daňovej kontroly, keďže nebol
dôvod na prerušenie daňovej kontroly. V prípade zdaňovacieho obdobia september 2012 bola kontrola
bezdôvodne prerušená 5 mesiacov, čo malo podstatný vplyv na výrok rozhodnutia správcu dane, keďže
daňová kontrola bola vykonaná v rozpore so zákonom, t. j. presiahla zákonom vymedzený rámec
a zistenia z takto vykonanej daňovej kontroly nemohli predstavovať základ pre vydanie zákonného

rozhodnutia správcu dane, ktorým sa určili daňové povinnosti daňového subjektu, potvrdeného
napadnutým rozhodnutím žalovaného, ktorým bolo právoplatne ukončené daňové konanie. Navyše
prerušenie daňovej kontroly sa v konečnom dôsledku javilo ako absolútne neopodstatnené vo vzťahu k
dôvodom rozhodnutia správcu dane a žalovaného, pretože skutočnosti zistené v rámci medzinárodnej
výmeny informácii (svedčiace v prospech žalobcu) neboli vôbec zohľadnené v rámci samotného

rozhodnutia správcu dane a žalovaného.

22. Správny súd podľa sťažovateľa nezohľadnil jeho argumentáciu vyvracajúcu nepodložené obvinenia
žalovaného. Podľa sťažovateľa žalovaný nezistil objektívne skutočnosti preukazujúce, že sťažovateľ
vedel alebo musel vedieť o podvode.

23. Napadnutý rozsudok podľa sťažovateľa neobsahoval žiadne vlastné preskúmanie zákonnosti
preskúmavaného rozhodnutia, obsahuje len čiastočné citácie odôvodnenia rozsudku vo veci sp. zn.
2S/222/2018 (zdaňovacie obdobie december 2012) a všeobecné závery rozhodnutia Súdneho dvoraEÚ vo veci účastníkov Axel Kittel, Recolta Recycling SPRL sp.zn. C-439/04 a C-440/04 z 06. júla 2006.
Predmetom konania však bola zákonnosť konkrétneho rozhodnutia za zdaňovacie obdobie september
2012, čo sťažovateľ v skutkových a právnych záveroch správneho súdu nenašiel.

IV. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

24. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej „kasačný súd“)
ako súdu vecne príslušnému na konanie a rozhodnutie (§ 11 písm. h/ SSP). Kasačný súd preskúmal

napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 453 SSP), pričom po zistení, že kasačná
sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) v zákonnej lehote (§ 443 ods. 1 SSP)
a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), vo veci nenariadil
pojednávanie (§ 455 SSP) a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je
nedôvodná.

25. Sťažnostné body sa týkali viacerých otázok, iba niektoré z nich však boli prípustné, pretože SSP v
zásade neumožňuje uplatniť novoty v kasačnom konaní, a správna žaloba (ako bola podaná v príslušnej
lehote) obsahovala podstatne užší rozsah žalobných bodov oproti kasačnej sťažnosti.

26. Vo vzťahu k tvrdenému nezohľadneniu nedodržania jednoročnej lehoty na ukončenie daňovej

kontrolyanezohľadneniuniektorýchzistenízMVI,pretokasačnýsúdpripomína,žepredmetomsúdneho
prieskumu môžu byť len žalobné body vznesené v správnej žalobe. Úprava konania v správnom
súdnictve je striktnejšia než všeobecná úprava civilného sporového konania a žaloba v správnom
súdnictve vymedzuje nielen rozsah prieskumu napadnutého rozhodnutia, ale aj dôvody jeho tvrdenej
nezákonnosti. Správny súd preto správne reagoval v rozhodnutí iba na žalobné body riadne uvedené v

správnej žalobe, ktorými bol viazaný (§ 134 SSP). Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť
správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie
žaloby (§ 183 SSP). Zároveň zo zákona nevyplýva, že by správny súd mal skúmať dodržanie dĺžky
daňovej kontroly ex officio.

27. Ďalej sťažovateľ namietal, že správny súd iba odkázal na predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v
Bratislave,pričomvšaksámneposúdilžalobnénámietky.Sťažovateľvšaknekonkretizoval,ktorýžalobný
bod (okrem vyššie uvedeného o prekročení lehoty na vykonanie daňovej kontroly) zostal správnym
súdom nezodpovedaný. Podľa kasačného súdu skrátenú formu odôvodnenia podľa § 140 SSP v zásade
možno použiť vtedy, ak v prípade totožného žalobcu ide o obdobné veci vo vzťahu k predmetu konania

a žalobným námietkam, nemusí ísť však o nevyhnutne identické súdne konania.

28. Pokiaľ by podmienka totožnosti predmetu konania bola chápaná ako úplná identickosť
preskúmavanýchrozhodnutí(ajčosatýkačíslarozhodnutiačizdaňovaciehoobdobia),kčomunepriamo
smeruje argumentácia sťažovateľa, bolo by ustanovenie nepoužiteľné. Opätovné rozhodovanie o tej

istej/identickej veci totožných účastníkov konania je totiž vylúčené, a identita predmetu konania je
dôvodom na odmietnutie žaloby [§ 98 ods. 1 písm. a) a b) SSP], nie na vydanie skráteného rozsudku.
Podmienku totožnosti predmetu konania v § 140 SSP treba vykladať ako totožnosť/obdobnosť právnych
problémov riešených v daných veciach (obdobne aj rozsudok kasačného súdu sp. zn. 1Sfk/133/2022 z
30. septembra 2024, body 59-60).

29. S ohľadom na podstatný záver žalovaného, na ktorom bolo postavené preskúmavané rozhodnutie,
a ktorý považoval za rozhodujúci aj správny súd (body 57-62 napadnutého rozsudku), teda o účasti
sťažovateľa na plneniach poznačených podvodom, ako dôvode nepriznania odpočítania dane, sú však
nevýznamné sťažovateľom v kasačnej sťažnosti tvrdené odlišnosti oproti iným zdaňovacím obdobiam,

napríklad ohľadom toho, či boli pri fyzickom dodaní tovaru do skladu v Okoči zistené nezrovnalosti.

30. Správny súd sa (hoci stručne) venoval aj otázke účasti sťažovateľa na daňovom podvode, a
konštatoval udržateľnosť záverov žalovaného. Na túto časť rozsudku reagoval sťažovateľ tým, že v
kasačnejsťažnostiargumentáciouskutkovéhocharakterurozporovalzáveryžalovanéhoasprávcudane

o tom, že vedel alebo musel vedieť, že jeho činnosť je súčasťou podvodu (s. 10-12 kasačnej sťažnosti).
Kasačný súd však opäť konštatuje, že ide o neprípustné novoty v kasačnej sťažnosti (§ 439 ods. 3
písm. b/, § 441 SSP), pretože tieto jeho sťažnostné body nemajú oporu v jeho správnej žalobe, ktorá sakoncentrovalanatvrdeniaoreálnostiobchodovasprávnostidokladov,tedanasplneniehmotnoprávnych
podmienok vzniku práva na odpočítanie dane.

31. V správnej žalobe sťažovateľ vo vzťahu k vedomosti o účasti na podvodných obchodoch v podstate
iba tvrdil právnu nemožnosť nepriznania práva na odpočítanie dane kvôli podvodu tvrdiac, že podmienka
splnenia povinnosti na predchádzajúcom alebo nasledujúcom stupni v zákone neexistuje (s. 5, s. 7
žaloby). V tejto súvislosti však kasačný súd pripomína, že Súdny dvor Európskej únie v rozsudku z
21.06.2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 uviedol, že boj proti podvodom, daňovým únikom

a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou 2006/112 (pozri najmä rozsudky
Halifax zo 7. decembra 2010, R, C-285/09, bod 36, ako aj z 27. októbra 2011 Tanoarch, C-504/10,
bod 50). Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu
podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie (pozri najmä rozsudok z 3.
marca 2005, Fini H, C-32/03, Zb.s.I-1599, bod 32; Halifax a i., ako aj Kittel a Recolta Recycling, bod
54). Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet,

ak sa s ohľadom na objektívne okolnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne (pozri v
tomto zmysle rozsudky Fini H, body 33 a 34; Kittel a Recolta Recycling, ako aj z 29. marca 2012,
Véleclair, C-414/10, bod 32). Taktiež Súdny dvor Európskej únie vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je
v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno
od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na

daňovom podvode (rozsudky vo veciach napr. Teleos plc. a spol. C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij
NV C-499/10). Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby
uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom
zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci
samej (rozsudok v spojených veciach Mahagében kft, a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).

32. Sťažovateľ však nečinil v správnej žalobe spornými závery o existencii podvodného reťazca, ani o
konkrétnych zistených skutočnostiach, na základe ktorých daňové orgány dospeli k záveru o možnej
vedomosti sťažovateľa o podvode, napríklad vo vzťahu k personálnej prepojenosti subjektov, novosti
obchodných partnerov, či k neštandardnosti obchodu oproti bežnému podnikaniu sťažovateľa, ktorý sa

ako maloobchodník zrazu pustil do veľkoobchodu s potravinami a drogistickým tovarom. Preto nebolo
možné, pri viazanosti súdu správnou žalobou, očakávať od správneho súdu, že sa práve týmito otázkami
bude podrobne zaoberať.

33. Vo svetle týchto zistení potom nie sú podstatné ani ďalšie sťažnostné body, ktoré sa týkajú

skutkových okolností jednotlivých vybraných obchodov a dokazovania ich reálnosti. Ani tieto námietky
neboli konkrétne rozpracované v správnej žalobe, ktorá obsahovala len stručnú sumarizáciu tvrdeného
priebehu obchodovania prostredníctvom skladu v Okoči a zdôrazňovala existenciu listinných dokladov.
Tieto argumenty sa taktiež netýkali podstatného dôvodu pre obe rozhodnutia finančných orgánov, ktorým
boloprávezapojeniesťažovateľadoreťazcovpoznačenýchdaňovýmpodvodom,oktorommuselvedieť.

Na tom nič nemení ani to, že správny súd okrem odôvodnenia vo vzťahu k daňovému podvodu (v
podstate nadbytočne) citoval aj skorší rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/222/2018 z 3.
júla 2019, ktorý okrem úvah dotýkajúcich sa podvodu obsahoval aj state spochybňujúce samotné fyzické
plnenia.

34. K sťažnostnému bodu, tvrdiacemu pochybenia správneho súdu pri vypustení niektorých častí
rozsudku sp. zn. 2S/222/2018, ktoré mali byť v prospech sťažovateľa, kasačný súd konštatuje, že
namietané pochybenie je formulované len vo forme všeobecného tvrdenia, ktoré nespĺňa požiadavku na
konkrétne a určité vymedzenie sťažnostného bodu v zmysle § 440 SSP. Sťažovateľ nijako neobjasňuje,
v čom konkrétne mala spočívať priaznivosť vypustených častí pre neho, aký bol ich vecný obsah,

aké právne závery z nich vyplývali a akým spôsobom by ich prevzatie do odôvodnenia napadnutého
rozsudku mohlo viesť k inému rozhodnutiu vo veci. Absentuje teda vysvetlenie, aký konkrétny význam
mali mať tieto citácie pre posúdenie veci a ako sa malo prejaviť ich citovanie na zákonnosti rozsudku
správneho súdu. Samotná skutočnosť, že správny súd z iného rozhodnutia cituje len tie časti, ktoré
považuje za relevantné pre prejednávanú vec, sama o sebe nezakladá vadu konania a ani dôvod na

zrušenie rozsudku. Úlohou súdu je vybrať a použiť tie právne závery, ktoré považuje za podstatné
pre posúdenie konkrétneho prípadu, nie je povinný reprodukovať celé odôvodnenie predchádzajúcich
rozhodnutí.35. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že v medziach sťažnostných bodov nezistil
nedostatočné odôvodnenie alebo nesprávnosť napadnutého rozsudku.

36. Kasačný súd rozhodol rozsudkom podľa § 461 SSP o zamietnutí kasačnej sťažnosti po zistení jej
nedôvodnosti.

37. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467
ods. 1 SSP. Sťažovateľ nebol v kasačnom konaní úspešný, preto mu kasačný súd právo na náhradu

trov kasačného konania nepriznal.

38. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.