Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Greguš M, PhD.

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoSpotrebiteľské zmluvy

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22C/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125203104
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125203104.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: Slovenská

televízia a rozhlas, IČO:56 398 255, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava,, proti žalovanému: A.
B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 81,96 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 81,96 EUR spolu s nákladmi spojenými
s uplatnením pohľadávky vo výške 2,40 EUR a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 28.04.2023 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 81,96 EUR spolu s úhradou poštových poplatkov spojených s vymáhaním pohľadávky

vo výške 2,40 EUR ako aj náhradou trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že kontrolou úhrad v zmysle § 8 zákona č. 340/2012 Z. z.
zákon o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len: „zákon o úhrade za služby“)
zistil, že žalovaný ku dňu podania tohto návrhu na tunajší súd nezaplatil úhradu v zmysle zákona za
kontrolované obdobie 01.05.2022 - 30.06.2023. Žalobca v zmysle § 11 ods. 1 zákona výzvou zo dňa

13.09.2023 odoslanou na adresu trvalého pobytu žalovaného prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s.,
vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s
odoslaním výzvy. Žalobcovi bola vrátená zásielka s výzvou ako nedoručiteľná. Výzva sa týmto dňom
považuje za doručenú. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od
doručenia uvedenej výzvy, je žalovaný povinný v zmysle § 10 ods. 3. zákona o úhrade za služby
zaplatiť aj pokutu. Dlh žalovaného predstavuje sumu 69,96 EUR, ktorá pozostáva z 14 neuhradených
mesačných predpisov v kontrolovanom období od 01.05.2022 do 30.06.2023. Výška dlhu je súčinom

počtu neuhradených predpisov v kontrolovanom období a sadzby úhrady v zmysle § 6 ods. 1 zákona
o úhrade za služby. Na základe týchto skutočností žalobca žiada súd, aby jeho žalobe bolo v celom
rozsahu vyhovené.

3. Žalobca ku svojej žalobe priložil listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to výzvu na
zaplatenie nedoplatku, prehľad platieb žalovaného, doručenku preukazujúcu márny pokus o doručenie
výzvy na zaplatenie nedoplatku, potvrdenie tarifnej ceny za úradnú zásielku.

4. Na základe skutočností tvrdených žalobcom v jeho žalobe Okresný súd Trnava vydal platobný rozkaz,
č.k.: 22C/36/2025-12 zo dňa 20. mája 2025, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel (ďalej
len: „platobný rozkaz“). Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk,Okresný súd Trnava vydal uznesenie sp. zn.: 22C/36/2025-24 zo dňa 14. októbra 2025, ktorým platobný
rozkaz v celom rozsahu zrušil.

5. Následne Okresný súd Trnava vyzval žalovaného, aby sa v stanovenej lehote k žalobe žalobcu
písomne vyjadril. Žaloba spolu s jej prílohami, výzvou na vyjadrenie a príslušným poučením bola
žalovanému doručená postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Civilný sporový poriadok“). Žalovaný sa v rámci stanovenej
lehoty písomne k žalobe žalobcu nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe nepoprel a neoznačil

žiadne dôkazy.

6. Podľa § 177 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „Súd nariadi na prejednanie veci
samej pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak:
a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,

b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo
c) to ustanovuje tento zákon.

7. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 177 ods. 2 Civilného sporového
poriadku, keďže predmetom tohto konania je vec jednoduchého právneho posúdenia veci, pričom

skutkové tvrdenia strán sporu nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,00
EUR. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote.
Strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

8. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku: „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

9. Podľa 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.“

10. Podľa § 204 Civilného sporového poriadku: „dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej
časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu

konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.“

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom v súlade
s § 204 Civilného sporového poriadku. Z vykonaného dokazovania si súd ustálil nasledovný skutkový
stav: Žalobca kontrolou úhrad zistil, že žalovaný ku dňu podania tohto návrhu na tunajší súd nezaplatil

úhradu v zmysle zákona za kontrolované obdobie 01.05.2022 - 30.06.2023. Žalobca v zmysle § 11 ods.
1 zákona výzvou zo dňa 13.09.2023 odoslanou na adresu trvalého pobytu žalovaného prostredníctvom
Slovenskej pošty, a.s., vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových
sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Žalobcovi bola vrátená zásielka s výzvou ako nedoručiteľná.
Výzva sa týmto dňom považuje za doručenú. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštové sadzby

v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy, je žalovaný povinný v zmysle § 10 ods. 3. zákona
o úhrade za služby zaplatiť aj pokutu. Dlh žalovaného predstavuje sumu 69,96 EUR, ktorá pozostáva z
14 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období od 01.05.2022 do 30.06.2023. Výška
dlhu je súčinom počtu neuhradených predpisov v kontrolovanom období a sadzby úhrady v zmysle § 6
ods. 1 zákona o úhrade za služby. Na základe týchto skutočností žalobca žiada súd, aby jeho žalobe

bolo v celom rozsahu vyhovené. Uvedené mal súd za preukázané rozpisom úhrad a tým, že žalovaný
skutkové tvrdenia žalobcu v zmysle § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku nepoprel.12. Z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o úhrade za služby vyplýva, že: „povinnosť platiť úhradu vzniká
od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala
platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.“

13. Z ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o úhrade za služby vyplýva, že: „úhrada sa platí mesačne; úhradu
za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho
mesiaca.“

14. Podľa § 10 ods. 1 zákona o úhrade za služby platí, že: „platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7,
je v omeškaní so zaplatením úhrady.“

15. Podľa § 10 ods. 2 zákona o úhrade za služby platí, že: „ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v
omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na
zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie

úhrady.“

16. Podľa § 10 ods. 3 zákona o úhrade za služby platí, že: „ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu
a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť
vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.“

17. Z ustanovenia § 10 ods. 4 zákona o úhrade za služby vyplýva, že: „ak platiteľ podľa § 3 písm.
b) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je
povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu
a) 33 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 3 písm. a),

b) 66 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 3 písm. b),
c) 100 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 3 písm. c),
d) 133 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 3 písm. d),
e) 166 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 3 písm. e).“

18. Z ustanovenia § 10 ods. 5 zákona o úhrade za služby vyplýva, že: „nárok na zaplatenie úhrady,
s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ
úhrady uplatniť na súde.“

19. Súd vec posúdil právne tak, že medzi žalovaný bol povinný platiť úhrady za služby verejnosti

poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, pričom táto povinnosť mu ex lege vyplývala
z ustanovenia § 7 ods. 1 a ods. 2 zákona o úhrade za služby. Nakoľko si žalovaný svoju zákonnú
povinnosť riadne a včas platiť úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska neplnil, žalobca plne v súlade s § 10 ods. 1 až ods. 5 zákona o úhrade za služby pristúpil
k uplatneniu tejto pohľadávky v rámci súdneho konania. Žalobca si pred podaním žaloby splnil svoju

zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 10 ods. 2 zákona o úhrade za služby, pretože písomne vyzval
žalovaného na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy
na zaplatenie úhrady.

20. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 8 Cdo/140/2018 zo dňa 11.09.2011

platí, že.: „dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným
sporovým konaním a prejavuje sa vo výsledku sporu. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého
záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich ním tvrdené právo. Na
druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré
vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal (tak napr. rozhodnutia

sp. zn. 2 Cdo 256/2012 a 6 Cdo 95/2011).“

21. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.“

22. Žalovaný zostal počas celého civilného sporového konania pasívny, nevyjadril sa k žalobe žalobcu,
skutkové tvrdenia žalobcu v jeho žalobe nepoprel, neoznačil dôkazy alebo skutočnosti vylučujúce
existenciu uplatňovaného práva žalobcu, na základe čoho sa v zmysle § 151 ods. 1 Civilného sporového
poriadkuskutkovétvrdeniažalobcupovažujúzanesporné.Súčasnesúduvádza,žežalovanývdôsledkusvojejprocesnejpasivitysinesplnilprocesnébremenotvrdeniaspočívajúcevtvrdenítakýchskutočností,
ktorébyvylučovaliexistenciuuplatňovanéhoprávažalobcu.Zuvedenéhodôvodusúdvšetkyskutočnosti
tvrdené žalobcom v jeho žalobe považoval v zmysle § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku za

nesporné.

23. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“

24. Súd v tomto prípade uložil žalovanému povinnosť zaplatiť vyššie uvedenú sumu s príslušenstvom
do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 232 ods. 3 Civilného sporového
poriadku.

25. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a po podrobnej právnej analýze súd dospel
k právnemu záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo

výroku I. tohto rozsudku. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.

26. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“

27. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku: „súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

28. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania

rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

29. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

30.Otrováchkonaniasúdrozhodolpostupompodľa§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuvzmysle
zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ich
náhradu priznal žalobcovi v rozsahu 100,00 % voči žalovanému, pretože žalobca mal vo veci úspech
v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu.

V predmetnom spore mal žalobca hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalovaného bol 0,00 %,
z čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalobcu 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %).
To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených
trov celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku.

31. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového

poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sarozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

Civilného sporového poriadku).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa § 48 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. zákon o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.