Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/83/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211010672
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baločko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7211010672.8

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Baločka, PhD. a sudcov
JUDr. Mateja Čintalu a JUDr. Jána Slovinského, na verejnom zasadnutí dňa 27. januára 2026, v trestnej
veci obžalovaného A. A. pre zločin lúpeže podľa § 248 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného do 31.12.2005,
o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 07.04.2025 sp.zn.
K2-7T/47/2011 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. zamieta odvolanie obžalovaného A. A. a prokurátora okresnej prokuratúry

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Mestského súdu Košice bol obžalovaný A. A. uznaný vinným prečinom
sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. účinného od 6.8.2024 na tom skutkovom základe, že
2/.
- ako vedúci organizačnej zložky HAGES, spol. s r. o., Južná trieda 93 Košice v presne nezistenom čase

v mesiaci december 2005 si prisvojil zostatok finančnej hotovosti v pokladni organizačnej zložky ku dňu
31.12.2005,ktorúbolpovinnývyúčtovaťavrátiťmaterskejspoločnostiHAGES,spol.sr.o.Praha,pričom
dňa 16.6.2006 došlo k výmazu organizačnej zložky z obchodného registra SR, čím spoločnosti HAGES,
spol. s r. o. Praha, t. č. so sídlom Rudná u Prahy spôsobil škodu vo výške 246.003,35 Sk /8.165,81,- Eur/,
3/.
- ako vedúci organizačnej zložky HAGES, spol. s r. o., B. C. XX, D., dňa 16.12.2005 neoprávnene

vystavil faktúru č. 20051216 na sumu 300.000,- Sk, za úhradu nákladov spojených s predajom tovaru
za obdobie január až december 2005, ktorú si na úkor spoločnosti vyplatil aj napriek tomu, že za túto
činnosť za obdobie január až december 2005 už dostal riadne zaplatené a to celkovo 333.200,- Kč, čím
takto materskej spoločnosti HAGES, spol. s r. o. Praha, t. č. so sídlom Rudná u Prahy, spôsobil škodu
vo výške 300.000,- Sk /9.958,17,- Eur/,

pričom v skutkoch obžalovaný spôsobil škodu vo výške 546.003,35 ,- Sk /18.123,98,- Eur,

Bol mu za to uložený podľa 213 ods. 1 Tr. zák. účinného od 6.8.2024, § 38 ods. 2, § 56
ods. 1, Tr. zák., peňažný trest vo výške 3.500,- /tritisícpäťsto/ Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. účinného od 6.8.2024 pre prípad, ak by výkon peňažného trestu mohol byť

úmyselne zmarený súd uložil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 8 /osem/ mesiacov.

Podľa § 287 ods.1 Tr.por. súd zaviazal obžalovaného nahradiť škodu vo výške 18 123,98,- Eur/,
poškodenej spoločnosti HAGES, spol. s r. o. Praha., so sídlom Rudná u Prahy, ul. Masarykova č. 975.

Podľa § 285 písm. b) Tr.por. súd oslobodil obžalovaného A. A., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom D., E.

A. F. X, SZČO, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II, sp. zn. 1Pv 1338/2007 zo dňa2.6.2011 pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4 písm. c)
Tr. zákona účinného do 31.12.2005, ktorého sa mal dopustiť na tomto skutkovom základe,

že

1. ako vedúci organizačnej zložky HAGES, spol. s r. o. Praha., Južná trieda 93, Košice, v presne
nezistenom čase v mesiaci december 2005 previedol tovar - potravinárske prísady v celkovej hodnote
613.936,54 Sk (20.378,95 €) na novozaloženú spoločnosť HAGES Slovensko, s.r.o., B. C. XX, D., ktorej

bol jediným konateľom a spoločníkom, pričom cenu za tento tovar neuhradil, čím materskej spoločnosti
HAGES, spol. s.r.o. Praha, t. č. so sídlom Rudná u Prahy, spôsobil škodu vo výške 613.936,54 Sk
(20.378,95 €),
pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodenú stranu spoločnosť HAGES, spol. s r. o. G. so sídlom Rudná

u Prahy, Masarykova 975, 252 19, Česká republika, IČO: 480 28 762 s nárokom na náhradu škody
odkázal na civilný proces.

Proti rozsudku Mestského súdu Košice podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil tak, že
napadnutému rozsudku prvostupňového súdu predchádzali podstatné chyby konania, boli porušené

ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, zároveň sú skutkové
zistenia nejasné alebo neúplné a súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie a sú tu pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých
objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. A., svedkov H. G., I. J.
D., I. B. A., K. D., A. K. D., vykonaním listinných dôkazov, pri ktorých prvostupňový súd akcentoval v
napadnutom rozsudku listinné dôkazy z č. l. 90-93, 183-240, 329-331, 373-375 (viď str. 13 napadnutého
rozsudku).

V prvom rade je potrebné poukázať na tú okolnosť, že v odôvodnení napadnutého rozsudku sa
prvostupňový súd nevyrovnal s obranou, pričom z vyjadrenia súdu v tomto smere je zjavné, že
prvostupňový súd túto neanalyzoval a mechanicky ju posúdil, nevedno z akých dôvodov za účelovú (pri
skutku 2. na strane 16 druhý odsek a pri skutku 3. na strane 16 3.odsek napadnutého rozsudku).

Zo skladby uvedených viet nevyplýva v akom smere prvostupňový súd považoval jeho obranu za
účelovú, nakoľko časť vety, kde by konkrétny obsah obrany súd uviedol a tento komparoval s
vykonaným dokazovaním absentuje - „s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považuje obranu
obžalovaného, že za účelovú”. Z použitia spojky „že" je nepochybné, že v tejto časti napadnutého
rozsudku časť textu chýba a ide práve o časť, ktorou mala byť označená konkrétna jeho obrana za

účelovú.

Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku ustálil, že vzťah medzi spoločnosťou HAGES, spol. s r. o.
a ním sa riadil mandátnou zmluvou zo dňa 20.12.2000 a poukázal na procesné súvislosti týkajúce
sa jeho postoja k mandátnej zmluve zo dňa 20.12.2000 t. zn. pripustil, že nejakú mandátnu zmluvu

podpisoval, v priebehu 5 rokov vedeného trestného stíhania nespochybňoval pravosť svojho podpisu a
prostredníctvom obhajcu predložil dohodu o ukončení platnosti mandátnej zmluvy.

Ani uvedené okolnosti však nevylučujú možnosť zámeny mandátnej zmluvy zo dňa 20.12.2000 za
inú zmluvu (obžalovaný len potvrdil, že mandátnu zmluvu podpisoval, neidentifikoval jedinečným a

individualizujúcim spôsobom konkrétnu mandátnu zmluvu predloženú spoločnosťou HAGES spol. s r.
o.), už bez jeho podpisu zmluvy, čo však v priebehu hlavného pojednávania nebolo s istotou zistené.

Ak teda súd konštatuje, že vzhľadom na to, že predmetom znaleckého skúmania znalcom z odboru
písmoznalectva bola mandátna zmluva z 23.06.2000, sa nezaoberal jeho námietkami ohľadne pravosti

jeho podpisu, mal byť predmetom znaleckého skúmania podpis na mandátnej zmluve zo dňa
20.12.2000, k čomu však v konaní pred prvostupňovým súdom nedošlo a teda (aj vzhľadom na závery
znaleckého posudku č. 12/2018) je záver o tom, že sa vzťahy medzi spoločnosťou HAGES spol. s r. o. aním spravovali práve mandátnou zmluvou zo dňa 20.12.2000 minimálne sporný aj vzhľadom na ďalšie
skutkové okolnosti uvádzané nižšie.

V konečnom dôsledku zo zvyklostí zavedených medzi mandantom a mandatárom je zjavné, že sa ako
mandant tak ani mandatár nespravovali mandátnou zmluvou, pričom ak súd akcentuje dôveru mandanta
v mandatára, je takáto bezhraničná dôvera limitovaná kontrolou zo strany spoločnosti HAGES spol. s r.
o., ktorú vykonávala spoločnosť pravidelne, o čom svedčí aj výpoveď svedkyne G..

Na jednej strane teda existuje mandátna zmluva upravujúca práva a povinnosti medzi mandantom a
mandatárom, na strane druhej zavedená prax, fakturácia odmeny mandatárom (podliehajúca kontrole
mandantom - už spomínaná výpoveď svedkyne G.) a zrejmý rozpor medzi zmluvnými ustanoveniami
a fakturáciou odmeny.

Je prakticky nemysliteľné a odporujúce logike, aby mandant po ukončení činnosti organizačnej zložky v

roku 2006 zistil, že fakturácia v rokoch 2002 a 2003 odporovala platnej uzavretej zmluve v roku 2000.
Úvaha súdu o dôvere a absencii kontroly zo strany mandanta tak, aj vo svetle výpovede svedkyne G.
postráda racionalitu, najmä pri vyjadrení svedka I. D., ktorý uviedol, že faktúry z roku 2002 a 2003 nikdy
nenamietali, vždy mu dôverovali.
Svedok I. D. nevysvetlil, ak by mal byt' striktne daný postup podľa mandátnej zmluvy zo dňa 20.12.2000,

konkrétne čl. III., akým spôsobom teda mala byt' vypočítaná odmena nad rámec 10.000 Sk/mesačne, k
čomu celkom bez pochybností dochádzalo (v roku 2002 fakturoval obžalovaný 397.603,60 Sk a v roku
2003 sumu 959.00 Sk, čo nepochybne výrazne prevyšuje základ odmeny 120.000 Sk ročne). Skutkové
okolnosti, že tieto fakturované sumy neboli zo strany svedka namietané celkom očividne indikuje osobité
postupy vyúčtovania odmeny a na to nadväzujúcej fakturácie, čo však nebolo predmetom dokazovania

a následne ani hodnotenia zo strany súdu.

Skutok pod bodom 2. napadnutého rozsudku spočíva v konaní uvedenom v napadnutom rozsudku.

Záver o jeho vine založil prvostupňový súd na tvrdenom nezdokladovaní a nepreukázaní nákladov

súvisiacich s výmazom organizačnej zložky HAGES, spol. s r. o. z obchodného registra Okresného
súdu Košice l. Je toho názoru, že už len z tohto vyjadrenia vyplýva nejednoznačnosť záverov súdu
o tom, akým spôsobom ako vedúci organizačnej zložky naložil s finančnou hotovosťou, nakoľko
zdokladoval písomnosťou označenou ako Vyúčtovanie nákladov HAGES, s.r.o. - organizačná zložka
zo dňa 30.03.2006, z ktorej jednoznačne vyplýva vynaloženie sumy 246.003,35 Sk na povinný audit

účtovných dokladov auditorskou spoločnosťou (obdobie od 0l.01.2006 do 30.03.2006), odmena pre
sekretárske práce za účelom výmazu HAGES (obdobie od 01.01.2006 do 30.03.2006) a odmena
vedúcemu organizačnej zložky spojená s nákladmi za účelom výmazu HAGES s.r.o. - org. zložky počas
celej doby do výmazu (obdobie od 01.01.2006 až do výmazu).
Sjednotlivýminákladmipodľapredloženéholistinnéhodôkazusasúdžiadnymspôsobomargumentačne

nevysporiadal, uvedené náklady nevzal pri hodnotení dôkazov do úvahy, pritom samotnú úhradu
nákladov spojených s výmazom organizačnej zložky potvrdila svedkyňa H. G. (viď výpoveď svedkyne
na hlavnom pojednávaní dňa 10.01.2012) a svedkovia I. A. a I. D., ktorí potvrdili jednak jeho poverenie
na vykonanie všetkých činností spojených s ukončením činnosti organizačnej zložky a jednak aj tú
skutkovú okolnosť, že zabezpečoval všetky písomnosti potrebné k ukončeniu činnosti organizačnej

zložky. Ak nie je sporná konkrétna činnosť (kroky vedúce k ukončeniu činnosti organizačnej zložky),
existuje konkrétne a položkovité vyúčtovanie takejto konkrétnej činnosti (Vyúčtovanie nákladov HAGES,
s.r.o. - organizačná zložka zo dňa 30.03.2006) a nebolo vykonané dokazovanie ohľadne výšky resp.
primeranosti vynaložených nákladov na ukončenie činnosti organizačnej zložky vo výške 246.003,35
Sk, neumožňuje dokazovanie vykonané do vyhlásenia napadnutého rozsudku záver o tom, že by skutok

bol trestným činom.

Ku skutku pod bodom 3/ uviedol, že z výpovede svedka I. A. na hlavnom pojednávaní dňa 21.02.2012
vyplýva, že medzi mandantom a mandatárom z Mandátnej zmluvy zo dňa 20.12.2000 bola zavedená
prax (mimo mandátnej zmluvy zo dňa 20.12.2000) pre fakturáciu provízie, pričom v zmysle vyjadrenia

svedka táto provízia sa mala spravovať tzv. tabuľkou, ktorá mala byť vyhotovená na jeho návrh a mala
obsahovať jednotlivé produkty a cestovné náklady, svedok zároveň uviedol, že takáto tabuľka bola v
prvej mandátnej zmluve a k jej obnoveniu nedošlo. Ďalej svedok uviedol, že „život ukázal ako sa odmeny
účtovali v reál”. Okolnosť, že vystavil faktúru č. 20051216 na sumu 300.000,- Sk za úhradu nákladovspojených s predajom tovaru za obdobie január až december 2005, ktorú si na úkor spoločnosti vyplatil
teda nie je v rozpore s mandátnou zmluvou zo dňa 20.12.2000 a okolnosť, či je v rozpore so zavedenou
praxou medzi mandantom a mandatárom nebola nielen dôkazne preverená ale v napadnutom rozsudku

ani argumentačne hodnotená.
Pre záver o neoprávnenosti vystavenia faktúry č. 20051216 teda neexistuje zmluvný resp. zákonný
podklad (uvažovaná duplicitnosť fakturácie odmeny za sprostredkovanie predaja tovaru v rovnakom
období by dávala zmysle len za existencie tzv. tabuliek, ktoré uvádzal na hlavnom pojednávaní svedok
I. A.), z čoho vyplýva pochybnosť o neoprávnenosti konania (objektívna stránka skutkovej podstaty

trestného činu sprenevery), ktorý by disponoval cudzou vecou t. zn. takou vecou, ku ktorej by nebol
oprávnený vykonať dispozičné oprávnenia, v tomto konkrétnom prípade vystaviť faktúru prípadne
uhradiť vystavenú faktúru.

Úvahu o neoprávnenosti konania nemožno argumentačne oprieť ani porušenie ustanovenia S 13
ods. 5 Obchodného zákonníka, nakoľko odôvodnenie napadnutého rozsudku nevysvetľuje, či a akým

spôsobom konal nad rámec zákonného oprávnenia v zmysle uvádzaného zákonného ustanovenia.
V danej dôkaznej situácii je nepochybné, že ide o klasický obchodnoprávny spor, ktorý v zmysle
zásady ultima ratio ani nemal byť riešený prostriedkami trestného práva. Do obdobných dodávateľsko-
odberateľských vzťahov v identickom časovom období s inými odberateľmi napokon vstupovala
organizačná zložka HAGES, spol. s r. o., B. C. XX, D. bežne.

Je toho názoru, že na podklade vykonaného dokazovania a za vyhodnotenia dôkazov vykonaných
v prípravnom konaní resp. na hlavnom pojednávaní nie je možné dospieť k záveru o naplnení
obligatórnych znakov skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa ustanovenia § 213 ods. 1 Tr. zák..
Odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepresvedčivé, nekoreluje s doposiaľ vysloveným právnym

názorom odvolacieho súdu a nekriticky, bez ďalšieho preverenia, favorizuje výpovede svedkov I. D. a I.
A. bez ich kritickej previerky a súladu s objektívne overiteľnými skutkovými okolnosťami prípadne inými
vo veci vykonanými dôkazmi.

Súd sa síce v istom ohľade zaoberal jeho obranou, avšak ani v prípade, kedy túto považoval

za nevierohodnú, nemožno považovať nevysporiadanie sa so všetkými skupinami dôkazov za
odôvodnenie,ktorébyreflektovalonapovinnosťriadnehoavyčerpávajúcehoodôvodnenia.Vzásadenie
je možné vyvodiť z odôvodnenia napadnutého rozsudku úvahu súdu o tom, v čom spočíva protiprávnosť
resp. neoprávnenosť jeho konania (za aplikácie noriem obchodného práva), akým spôsobom naplnil
objektívnu a subjektívnu stránku skutkovej podstaty prečinu sprenevery.

Z analýzy odôvodnenia (str. 17 odsek prvý napadnutého rozsudku) síce vyplýva v čom poníma
prvostupňový súd naplnenie objektívnej stránky prečinu sprenevery (prisvojením si cudzej veci, ktorá mu
bola zverená) avšak spôsob akým nakladal s finančnými prostriedkami (vyplatenie odmeny pri skutku
2. resp. úhrada faktúry vystavenej pri skutku 3.) nenapĺňa zákonný znak prisvojenia, ktorý predpokladá,

že s ňou naloží v rozpore s účelom zverenia a zmarí tak základný účel zverenia.

Všetky uvedené skutkové okolnosti, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania majú byť zohľadnené
v odôvodnení rozsudku, súd sa s nimi musí postačujúcim spôsobom vysporiadať tak, aby bolo možné
konštatovať, že právo na súdnu ochranu mu bolo konaním pred súdom garantované prostredníctvom

jasného a jednoznačného odôvodnenia meritórneho rozhodnutia (nález Ústavného súdu SR SP. zn.
II.ÚS 6/2003 zo dňa 13.03.2003).

Náležitostiam odôvodnenia v zmysle ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. zodpovedá len také odôvodnenie,
ktoré v zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I Š 296/2022 zo dňa 08.09.2022 identifikuje jedinečný

dejový priebeh a ako hodnotí informácie získané z jednotlivých dôkazov (Referát skutkových zistení
z dokazovania a samotné hodnotenie dôkazov súdom nie sú totožné procesnoprávne inštrumenty
a každý z nich má osobitnú ontologickú podstatu v rámci garancii práva na spravodlivý proces.
Ustálenie skutkových zistení predstavuje takmer mechanickú činnosť súdu, ktorý z vykonaných dôkazov
identifikuje jedinečný dejový priebeh, ktorý má svoj začiatok, priebeh a koniec. Pre presvedčivosť a

celkovú spravodlivosť rozhodnutia je však nemenej zásadné, ako súd hodnotí informácie zistené z
vykonaných dôkazov. V hodnotiacich úvahách sa totiž odkýva vlastná myšlienková činnosť súdu, ktorá
by mala byť v priamej príčinnej súvislosti s výrokovou častou rozhodnutia. V nej súd strane konania
spravidla oznamuje, čo z jednotlivých informácií pre neho vyplýva, čo jednotlivé informácie dokazujú,prečo niektoré informácie považuje za presvedčivé či vierohodné a iné nie, aký má postoj v kontexte
zistených informácií k hlavným obhajobným argumentom, vlastnými úvahami hodnotí právne aspekty
obrany a podobne. Súdy by mali poskytnúť príležitosť porozumieť ich rozhodnutiu. Ústavný súd v

tomto ohľade poskytuje ochranu tejto príležitosti ako procesnej garancii spravodlivosti konania, nie jeho
výsledku, pokiaľ tento nie je zjavným omylom či excesom).
Z hradiska garancií vyplývajúcich z čl. 6 ods. 1 Dohovoru v časti týkajúcej sa práva na spravodlivé
konanie je nevyhnutné zohľadniť to, či námietka, na ktorú súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
nedal odpoveď, bola pre daný prípad relevantná a či mohla mať vplyv na výsledok konania (Luka

proti Rumunsku z 21. 7. 2009, sťažnosť č. 34197/02, bod 52). Ak je námietka pre výsledok konania
rozhodujúca, vyžaduje si konkrétnu a jasnú odpoveď (Ruiz Torija proti Španielsku z 9. 12. 1994, sťažnosť
18390/91, bod 30).

Na základe uvedeného preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Mestského súdu Košice
sp. zn. K2-7T/47/2011-787 zo dňa 12.03.2024 v intenciách § 321 ods.1 písm. a), b), c) Tr.por. v spojení

s ustanovením § 322 ods. 1 Tr.por. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

Proti rozsudku mestského súdu podal odvolanie aj okresný prokurátor, ktoré odôvodnil tak, že dňa
15.06.2011 bola prokurátorom Okresnej prokuratúry Košice II pod sp. zn. 1 Pv 1338/07/8803-33 podaná

obžaloba na obvineného A. A. pre skutky v bodoch 1/ až 3/ obžaloby právne kvalifikované ako zločin
sprenevery podľa § 245 ods 1, ods.4 písm. c) Tr. zák. účinného do 31.12.2005. V ďalšom konaní
bol skutok v bode 1/ obžaloby prekvalifikovaný na prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho
majetku podľa § 255 ods. 1, ods. 2 Tr.zák. účinného do 31.12.2005.

Okresný súd Košice II rozsudkom sp.. zn. 7T 47/2011 zo dňa 17.04.2012 oslobodil obžalovaného vo
všetkých troch bodoch obžaloby. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5To 56/2012 zo dňa
23.10.2012 bol zrušený rozsudok Okresného súdu Košice Il, v ktorom odvolací súd okrem iného vo
vzťahu k bodu 1/ obžaloby uviedol, že konanie obžalovaného uvedené v skutku 1/ obžaloby môže
zakladať trestnú zodpovednosť za trestný čin porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa

§ 255 ods. 1, ods. 2 Tr.zák.účinného do 31.12.2005.

Okresný súd Košice II v poradí druhým rozsudkom sp. zn. 7T 74/47/2011 zo dňa 07.06.2013 uznal
obžalovaného vinného v bode 1/ obžaloby z trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho
majetku podľa § 255 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, v bode 2/ a 3/ obžaloby z trestného

činu sprenevery podľa § 245 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 Odvolací súd uznesením
sp. zn. 5To 19/2014 zo dňa 19.06.2014 zrušil tento prvostupňový rozsudok, a to predovšetkým z dôvodu
arbitrárnosti, nakoľko jeho odôvodnenie neobsahovalo zákonné náležitosti a rozsudok bol z toho dôvodu
nepreskúmateľný.

Okresný súd Košice Il (po zrušení rozsudku sp. zn. 7T 47/2011 zo dňa 07.06.2013) v poradí tretím
rozsudkom sp. zn. 7T 47/2011 zo dňa 04.09 2018 oslobodil obžalovaného A. A. spod vyššie uvedenej
obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por., pretože podľa názoru súdu stíhané skutky neboli trestným činom.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6To/97/2018 zo dňa 28.02.2019 bol tento prvostupňový
rozsudok Okresného súdu Košice II zrušený s tým, že odvolací súd názory vyslovené okresným súdom
v tomto rozsudku vyhodnotil ako predčasné, nepresvedčivé a nesprávne Okrem iného odvolací súd
uviedol, že v súvislosti so skutkom uvedeným v bode 1/ obžaloby je potrebné doplniť dokazovanie v
zmyslepredchádzajúcehouzneseniaKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.5To/19/2014zodňa19.069014

Rozsudkom Mestského súdu Košice sp. zn. K2-7T 47/2011 vyhlásenom dňa 07.04.2025 (ďalej aj
napadnutý rozsudok) bol obžalovaný A. A. uznaný vinným zo spáchania prečinu sprenevery podľa §
213 ods. I Tr. zák. účinného od 06.08.2024 za skutky v bode 2/ a 3/ obžaloby, pričom podľa § 213 ods.
1 Tr. zák. , § 38 ods. 2, § 56 ods. 1 Tr. zák.mu bol uložený peňažný trest vo výške 3.500,- Eur. V zmysle

§ 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, ak by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený, mu súd uložil
náhradný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov a obžalovaného v zmysle § 287 ods. 1 Tr.por.
zaviazal nahradiť škodu vo výške 18.123,98 Eur poškodenej spoločnosti.Súčasne podľa §285 písm. b) Tr. por. prvostupňový súd oslobodil obžalovaného zo skutku v bode 1/
obžaloby a poškodenú spol. HAGES, spol. s r. o. Praha podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal s nárokom
na náhradu škody na civilný proces.

Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vo vzťahu k oslobodzujúcemu výroku bode
1/ obžaloby konštatoval, že nezaplatenie kúpnej ceny kupujúcim nemožno automaticky považovať za
trestný čin. Pri tomto trestnom čine absentuje znak prisvojenia si cudzej veci, ktorá bola obžalovanému
zverená Podľa súdu ide o obchodno-právny vzťah

Súd skutok v bode 1/ obžaloby posudzoval aj z hradiska naplnenia znakov skutkovej podstaty
trestného činu poškodzovanie povinnosti pri správne cudzieho majetku. Uprednostňovanie vlastných
záujmov obžalovaným pred záujmami materskej spoločnosti by bolo preukázané, ak by došlo k
predaju tovaru (potravinárskych prísad) za nižšiu cenu, za akú ich bolo možné resp. za akú sa
predávali iným odberateľom. Škodou na spravovanom majetku by bol podľa názoru súdu rozdiel

medzi vyššou dosažiteľnou cenou predávaného tovaru a nižšou cenou, ktorá bola fakturovaná spol.
HAGES Slovensko s.r.o., v súlade s právnymi závermi odvolacieho súdu. Keďže sa výšku tohto rozdielu
nepodarilo preukázať a ani výsluchmi nebola táto skutočnosť objasnená, súd považoval vznik škody
za nepreukázaný. Prvostupňový súd vychádzal zo záveru, že nebolo preukázané, aby spôsob predaja
tovaru za nákupné ceny bol úplne vylúčený, resp. nereálny, pričom odkázal na výsluch obžalovaného a

svedkyne G.. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku je spôsob predaja tovaru bez zisku dôvodný pri
predaji potravín, a to osobitne pri zániku jednotlivých spoločností, kedy je s ohľadom na dobu spotreby,
nutnosť skladovania, ako aj v prípade ďalšej prepravy, prípadnú likvidáciu tovaru, pre spoločnosť'
výhodnejšie predať produkty tzv. pod cenu. Konanie konateľov materskej firmy I. B. A. a I. L. D.
vyhodnotiltak,ževpodstatesúhlasilistýmtopostupomobžalovaného,keďženáslednesnovozaloženou

spoločnosťou obžalovaného aj reálne obchodovali.
S predmetným rozsudkom, v časti čo do výroku o skutku v bode 1/ obžaloby sa nestotožňuje.
Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku síce doplnil dokazovanie v zmysle uznesenia odvolacieho
súdu sp. zn. 6To/97/2018 z 28.02.2019, avšak i napriek tomu sa opätovne nevysporiadal so všetkými
skutočnosťami významnými pre rozhodnutie.

Závery súdu o nepreukázaní, že obžalovaný previedol tovar zanikajúcej organizačnej zložky na
novovznikajúcu firmu za nákupné ceny, v ktorej bol jediným konateľom a súčasne aj spoločníkom,
nezodpovedajú objasneným skutočnostiam vyplývajúcich z výsluchu obžalovaného, v ktorom sa
obžalovaný sám priznal, že tak urobil (totožné konštatuje aj odvolací súd v uznesení sp. zn. 5To
19/2014 z 19.06.2014, str. 9). Túto skutočnosť napokon potvrdil svojou výpoveďou aj svedok I. B. D.,

ktorý jednoznačne uviedol, že obžalovaný si zostatok tovaru previedol na novozaloženú firmu bez ich
vedomia, za nákupnú cenu, kde za tento tovar nezaplatil.
Z výpovede vtedajších konateľov poškodenej spoločnosti HAGES, spol. s r. o. nepochybne vyplýva, že
obžalovaným predaný tovar mal viac ako polovicu záručnej doby, teda trvanlivosť tovaru ani neskončila a
nebolatesnepreduplynutím,akototvrdíobžalovaný.Zcelkovejcenytovarujezrejmé,ženešloocenovo

zanedbateľnú hodnotu tovaru, aby bolo dôvodne vôbec sa domnievať, že poškodená spoločnosť o neho
neprejaví záujem a mala by záujem na urýchlenej likvidácii tovaru (zbavení sa tovaru). Zo samotného
konania poškodenej spoločnosti v rozhodnom čase naopak vyplýva, že po zániku organizačnej zložky
dňa 31.12.2005 bol zostatok tovaru (ktorý obžalovaný nepreviedol na svoju spol. HAGES Slovensko
s.r.o.) prevezený po 31.01.2006 zo skladov spol. ČECHOFRACHT, a.s. v Bratislave do Českej republiky.

Podľa listinného dôkazu na č. l. 323 vyšetrovacieho spisu bol k 31.12.2005 súčasťou majetku
(tovaru) patriaceho spol. HAGES spol. s r.o. organizačná zložka, ktorý bol uskladnený v sklade spol.
ČECHOFRACHT, a.s., i tovar, o ktorom obžalovaný tvrdí, že ho v priebehu decembra 2005 kúpil
a v zapätí previezol zo skladu v Senci do skladu v Košiciach. Uvedené je v rozpore s výpoveďou

obžalovaného. S týmito rozpormi sa prvostupňový súd v zmysle uznesenia odvolacieho súdu vôbec
nevysporiadal, pričom je zrejmé, že vzhľadom na viaceré funkcie obžalovaného jednak vedúceho
organizačnej zložky HAGES spol. s r. o. a súčasne konateľa HAGES Slovensko s. r. o. mal možnosť
v rámci účtovníctva aj antidatovať predmetné faktúry, pričom reálne fyzicky zabezpečiť prepravu takto
„nakúpeného” tovaru až po 31.12.2005.

Aj keď sa k skutku v bode 1/ obžaloby nepodarilo preukázať rozdiel medzi možnou dosiahnuteľnou
cenou predávaného tovaru a nižšou cenou, ktorá bola fakturovaná spol. HAGES Slovensko s.r.o., je
potrebné uviesť, že účtovné evidencie, vyúčtované faktúry nemala k dispozícii materská spoločnosť,ako to uviedol svedok I. B. A., a teda boli v dispozícii len organizačnej zložke, teda ich nepredloženie
je na prospech obžalovaného.

V danom prípade je však dôvodné vychádzať z výpovede svedkyne H. G., ktorá sa ako účtovníčka
a osoba znalá pomerov organizačnej zložky vyjadrila, že s odberateľmi boli dohadované zmluvné
ceny. Taktiež ozrejmila, že niekedy sa odberateľom predával tovar za nákupné ceny, pričom to nebolo
pravidelne. Súčasne sa stávalo, že sa tovar predal aj za nižšiu cenu, keď podliehal exspirácií. Z
uvedeného vyplýva, že predaj tovaru za nákupné ceny nebol štandardným postupom, a ani z dôvodu

(u)plynutia doby trvanlivosti na to nebol dôvod

V tejto súvislosti poukázal na uznesenie odvolacieho súdu sp. zn 5 To 56/2012 zo dňa 23.10.2012, z
ktorého vyplýva, že obžalovaný ako vedúci organizačnej zložky, bol v zmysle § 566 a nasl. Obchodného
zákonníka povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami
spoločnosti a súčasne pri výkone svojej pôsobnosti nesmel uprednostňovať svoje záujmy pre záujmom

mandanta. Teda ako osoba oprávnená nakladať' s majetkom organizačnej zložky mu bol zverený
majetok mimo iného aj za účelom dosahovania zisku, teda nebol oprávnený hospodáriť s týmto
majetkom ako s vlastným.

Je toho názoru, že v prípade predaja tovaru za nákupnú cenu, ktorého trvanlivosť neuplynula a nebola

ani pred skončením, ako sa to snaží iba svojimi vyjadreniami navodiť obžalovaný, bolo možné tovar
predať inému stálemu, dôveryhodnému, už overenému odberateľovi (dôvodne aj s primeraným ziskom)
a nie novozaloženej obchodnej spoločnosti. Súčasne, ak by obžalovaný konal objektívne, prihliadnuc
na záujem organizačnej zložky, nepredával by tovar pri prvotnom vzájomnom obchodnom vzťahu
bezdôvodne hneď za nákupnú cenu, a odberateľovi, o ktorom z doterajších obchodných skúsenosti

nemal vedomosť, či kúpnu cenu za nákup tovaru v takomto objeme uhradí. Práve naopak, obžalovaný
tento tovar predal prihliadnuc na prospech vlastnej spoločnosti, teda nevýhodne na úkor spravovaného
majetku. Vzhľadom na to, že sa o cene tovaru obžalovaný fakticky dohadoval sám so sebou, je
nepochybné, že tak postupoval vo vlastnom záujme, čim konal v priamom úmysle poškodiť materskú
spoločnosť.

K obhajobe obžalovaného vychádzajúc z jeho tvrdení dôkazom opaku uviedol, že ak by sme hypoteticky
pripustili, že mohlo dôjsť k uzatvorenia takéhoto výhodného obchodu”, tak rovnako mal obžalovaný
ako kupujúci u predávajúceho možnosť dôkladne si overiť exspiračnú dobu nakupovaného tovaru pri
kúpe pripadne sa následne sám so sebou dohodnúť o vrátení tohto tovaru späť predávajúcemu -

organizačnej zložke po zistení, že ide o tovar pred ukončením exspiračnej doby. Napokon vzhľadom na
nevyplatenú dohodnutú kúpnu cenu tovar jednoducho vrátiť, a nie tento tovar zlikvidovať, čím by došlo k
zániku záväzku spol. HAGES Slovensko s.r.o. Tento postup by bolo evidentne zo strany obžalovaného
očakávať, ak by do zániku svojej funkcie vedúceho organizačnej zložky konal s odboru starostlivosťou v
prospech materskej spoločnosti. Z konania poškodenej spol. totižto vyplýva, že o svoj tovar mala trvalý

záujem a tovar nemala záujem zlikvidovať.
Má zato, že konanie v bode 1/ obžaloby malo byť zo strany prvostupňového súdu posudzované
ako celok, t. j. obžalovaný uzatvoril nevýhodný obchod na úkor spravovaného majetku, a to v
celkovej hodnote tovaru 613.936 54 Sk (20.378 95 Eur) tým, že tovar previedol na novozaloženú
spoločnosť HAGES Slovensko s.r.o., ktorá dohodnutú kúpnu cenu neuhradila, a takto nadobudnutý tovar

predávajúcemu nevrátila.
Vychádzajúc pri určení výšky škody v prípade trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho
majetku výhradne len z rozdielu medzi možnou dosiahnuteľnou cenou tovaru a reálnou cenou, za ktorú
sa tovar predal spol. HAGES Slovensko s.r.o. v zmysle názoru súdov, by bolo dôvodné v prípade, ak
by došlo k uhradeniu ceny, v rozsahu dohodnutej nákupnej ceny. Nakoľko však v konkrétnom prípade

nedošlo ani k čiastočnej úhrade, pričom obžalovaný vo svojich výpovediach tvrdil, že časť tovaru predal
a tržbu si ponechal, je zrejmé, že zo strany obžalovaného tu od počiatku nebol ani úmysel niečo zaplatiť,
a preto je pri určení výšky škody nutné vychádzať z ceny v zmysle vystavených faktúr za tovar.

Zastáva názor, že cena sa pri kúpe tovaru má zaplatiť v zmysle dohodnutých podmienok (termínov

splatnosti), a nie podľa toho, či zakúpený tovar kupujúci dokáže predať ďalším odberateľom.

Skutočnosť,ženapriektýmtoneuhradenýmfaktúramdošlonáslednemedzispoločnosťamiHAGESspol.
s r. o. a HAGES Slovensko s. r. o. k ďalším vzájomným obchodom, nemá vplyv na predchádzajúceprotiprávnekonanieobžalovanéhoakovedúcehoorganizačnejzložky,priktoromuprednostňovalvlastné
záujmy pred záujmami materskej spoločnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Košiciach z dôvodov uvedených v § 321 ods.
1 písm. b), písm. c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. K2-7T/47/2011
zo 07.04.2025 čo do výroku o skutku v bode 1/ obžaloby a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol

Krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil nasledovné.

Krajský súd postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku mestského

súdu podali procesné strany na to oprávnené, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohli a
urobili tak v lehote ustanovenej zákonom. Krajský súd hneď v úvode konštatuje, že vo vzťahu ku
skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdneho prípadu /tak odsudzujúcej ako aj oslobodzujúcej časti
napadnutého rozsudku/ je rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného
poriadku a, v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového

stavu veci.

K odsudzujúcej časti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že z vykonaných dôkazov na ktoré
bude konkrétnejšie poukázané v tomto rozhodnutí vyplýva, že skutky pod bodom 2 a 3 napadnutého
rozsudku sa stali spôsobom popísaným vo výrokovej časti prvostupňového rozsudku, spáchal ich

obžalovaný A. A. a z jeho konania nastal tam uvedený následok.

Na tomto základe potom mestský súd vyvodil z dôkazov skutkové zistenia, ktoré sú správne a ktoré sú
plne v intenciách odôvodnenia napadnutého rozsudku v posudzovanej trestnej veci.

Obžalovaný A. A. v podanom odvolaní v podstate len zopakoval obhajobu uplatnenú jednak na hlavných
pojednávaniach prvostupňového súdu, ale aj v rámci odvolacieho konania, keďže trestná vec už v
minulosti bola predmetom preskúmania odvolacieho súdu 3 krát / Uznesenie KS KE sp. zn. 5To 56/2012
zo dňa 23.10.2012, Uznesenie KS KE sp.zn. 5To 19/2014 zo dňa 19.6.2014 a Uznesenie KS KE sp. zn.
6To 97/2018 zo dňa 28.2.2019/. Prvostupňový súd sa s obhajobou obžalovaného náležite vysporiadal,

vyplýva to zo skutkových zistení súdu na základe vykonaného dokazovania, ktoré obhajobné prednesy
obžalovaného A. A. v celom rozsahu vyvracajú.

Vzhľadom na fakt, že prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok,
a preto odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,

ale komplexne nie je účelné v tomto rozhodnutí znovu podrobne rozoberať dôkazy, na ktoré vo svojom
rozhodnutí už poukázal mestský súd na strane 4 - 13 napadnutého rozsudku. Odvolací súd poukazuje na
tú skutočnosť, že v predchádzajúcich štádiách trestného konania už bola vyriešená otázka vzťahu medzi
spoločnosťou HAGES spol. s.r.o., D. XXX/XX, G. X a obžalovaným A. A. pri zabezpečovaní obchodných
záležitostí obžalovaným. Bol prijatý záver, že tieto vzťahy sa riadili mandátnou zmluvou uzavretou dňa

20.12.2000.

Ustanovenia § 566 a nasledujúcich Obchodného zákonníka je zrejmé, že obžalovaný bol povinný
vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti.

Obžalovaný napriek vyššie uvedenému poukazuje na to, že prvostupňový súd sa nezaoberal ním
uplatnenounámietkouohľadnepravostijehopodpisunauvedenejmandátnejzmluvezodňa20.12.2000.

Odvolací súd má za to, že mestský súd sa s touto námietkou vysporiadal a vysvetlil, že obžalovaný
v priebehu piatich rokov vedenia trestného konania / vznesené obvinenie 23.7.2000 / nespochybňoval

pravosť svojho podpisu na mandátnej zmluve zo dňa 20.12.2000 a dokonca na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 21.02.2012 prostredníctvom svojho obhajcu predložil dohodu o ukončení platnosti a
účinnosti mandátnej zmluvy uzavretej dňa 20.12.2000 dňom 30.06.2006.Sám obžalovaný A. A. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.01.2012 vypovedal, že pri vzniku
organizačnej zložky spoločnosti HAGES s.r.o. bola spísaná mandátna zmluva. Na ďalšom hlavnom
pojednávaní konanom dňa 01.02.2013 obžalovaný potvrdil, že mandátna zmluva platila do 31.06.2006.

Rovnako svedok I. B. A. na hlavných pojednávaniach dňa 21.02.2012 a 20.01.2015 tvrdil, že obžalovaný
A. A. vykonával činnosť v organizačnej zložke HAGES spol. s.r.o. B. C. XX, D. na základe mandátnej
zmluvy. Podľa výpovede svedka mandátna zmluva platila od 20.12.2000 na dobu neurčitú, k jej zrušeniu
došlo v prvom polroku 2006. Za spoločnosť HAGES s.r.o., Klanová 322/29 Praha 4 zmluvu podpísal on

a na druhej strane obžalovaný A. A..

Uvedené zistenia prvostupňového súdu logicky a bez rozumných pochybností odôvodňujú záver, že
podpis obžalovaného A. A. na mandátnej zmluve zo dňa 20.12.2000 nebol spochybnený.

Ku skutku pod bodom 2 napadnutého rozsudku:

ObžalovanýA.A.jezjehospáchaniausvedčovanývýpoveďamisvedkovI.L.D.aI.B.A.,ktorípodrobne,
jasne,zrozumiteľneapresvedčivouviedli,ževnovembri2005telefonickyoznámilizrušenieorganizačnej
zložky HAGES spol. s.r.o. B. C. XX, D. obžalovanému a požiadali ho o úkony spojené s jej zrušením -
odhlásenie spoločnosti zo sociálnej a zdravotnej poisťovne, získanie súhlasu správcu dane k návrhu na

výmaz daňového subjektu z obchodného registra a o vloženie finančnej hotovosti z pokladne na účet
spoločnosti HAGES spol. s.r.o. Praha.

Z výpovedí svedkov I. B. A. a I. L. D. mal súd preukázané, že obžalovaný nezdokladoval, nevyúčtoval,
nepredložil faktúry, príjmové a výdavkové pokladničné doklady preukazujúce výdavky vynaložené v

súvislosti s výmazom /organizačnej zložky HAGES spol. s.r.o. B. C. XX, D. / z obchodného registra
Okresného súdu Košice I.

Podľa vyjadrenia uvedených svedkov úkony spojené s výmazom spoločnosti z obchodného registra v
konečnom dôsledku pre nečinnosť obžalovaného zabezpečoval advokát A. M..

Svedkovia jednoznačne potvrdili, že obžalovaný bol povinný k 31.12.2005 vyúčtovať a vrátiť spoločnosti
HAGES spol. s.r.o. Praha zostatok finančnej hotovosti v pokladni vo výške 246.0003,35 Sk /8.165,81€/,
ktorý nebol na základe zadokumentovaných a vykonaných listinných dôkazov sporný. Bol preukázaný
účtovnou evidenciou vrátane pokladničného denníka a výšku zostatku finančnej hotovosti v pokladni

napokon nenamietal ani obžalovaný.

Obhajoba obžalovaného spočívala v tvrdení, že uvedená suma bola použitá na úhradu nákladov
spojených s výmazom organizačnej zložky HAGES spol. s.r.o. B. C. XX, D. z obchodného registra
Okresného súdu Košice I, to však nekorešponduje so zabezpečenými a vykonanými dôkazmi.

Ako správne poukázal v dôvodoch svojho rozhodnutia prvostupňový súd z listinných dôkazov na č.l.
329,330,331 predloženého trestného spisu jedná sa o podané žiadosti obžalovaným o vyhotovenie
potvrdenia v súvislosti s výmazom organizačnej zložky HAGES spol. s.r.o. B. C. XX, D. N. O. D. I., B.
C. 8, P. G. Q. G. N., A. X D., Sociálnej poisťovni pobočka Festivalové námestie 1, Košice a ani na nich

nadväzujúce informácie poskytnuté týmito subjektmi na č.l. 347,348,354-360 nepreukazovali náklady
uhradené obžalovaným A. A. v ním tvrdenom rozsahu.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že obžalovaný po 31.12.2005 už reálne nevykonával ako
vedúci organizačnej zložky HAGES spol. s.r.o. B. C. XX, D. žiadnu činnosť a preto nemal a nemohol

účtovať odmenu za výkon obchodnej činnosti a s ňou Spojenými úkonmi v období január 2006 - jún
2006. Listinnými dôkazmi bolo preukázané len zaplatenie správnych poplatkov vo výške 300,-Sk.

Na druhej strane vykonanie auditu a s ním spojených výdavkov obžalovaným na podklade
zabezpečených a vykonaných listinných dôkazov /účtovných dokladov/ nebolo preukázané.

Z podanej správy Daňovým úradom Košice IV zo dňa 30.05.2006 mal súd preukázané, že v súvislosti s
ukončením činnosti organizačnej zložky HAGES spol. s.r.o. B. C. XX, D. boli daňovému úradu daňovýmsubjektom predložené daňové priznanie z daní z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2005,
ďalej súvaha za zdaňovacie obdobie 2005, a napokon výkaz ziskov a strát za zdaňovacie obdobie 2005.

Niet preto žiadnych pochybností, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa uplatnená obrana
obžalovaným A. A. nepotvrdila.

K skutku pod bodom 3 napadnutého rozsudku:

Prvostupňový súd pri ustálení viny obžalovaného týkajúcej sa tohto skutku správne poukázal na
výpovede svedkov I. L. D. a I. B. A., ktorí potvrdili, že obžalovaný si na úkor spoločnosti HAGES
spol. s.r.o. Praha duplicitne vyfakturoval a následne aj vyplatil odmeny za predaj tovaru v období
január - december 2005 vo výške 300.000 Sk /9.958,18€/. svedkovia v tejto súvislosti poznamenal i,
že obžalovanému dôverovali a nedostatky vo vykazovanom fakturovaní nákladov zistili až v priebehu
roka 2005 a začiatkom roka 2006, keď vykonali riadnu kontrolu účtovníctva organizačnej zložky HAGES

spol. s.r.o. B. C. XX, D..

Zároveň prvostupňový súd poukázal na listinné dôkazy na čl. 79-81, čl.90 (faktúra č. 20051216 z
16.12.2005nasumu300.000,-Sk),atiežlistinnédôkazynačl.91-93. Zfaktúryč.20050930z30.9.2005,
vyplýva, že obžalovaný fakturoval HAGES spol. s r.o. organizačná zložka, Južná trieda 93 Košice, sumu

213.000,- Sk ako odmenu za sprostredkovania predaja tovaru za obdobie január - september 2005,
ďalšou faktúrou číslo 20051215 zo dňa 15.12.2005 rovnako fakturoval HAGES spol. s r.o. organizačná
zložka, Južná trieda 93 Košice, sumu 46.000,- Sk ako odmenu za sprostredkovania predaja tovaru
za obdobie október - december 2005, a faktúra č. 200511110 zo dňa 10.11.2005 fakturoval HAGES
spol. s.r.o. organizačná zložka, Južná trieda 93 Košice, ako odmenu za sprostredkovania predaja

tovaru (rýb sumu 66.600,- Sk). Súčasne 1. stupňový súd konštatoval, že obžalovaný k faktúre číslo
20051216 na sumu 300.000,- Sk zo dňa 16.12.2005 nedoložil žiadne podklady a účtovné doklady, teda
fakturovanúsumuvôbecbližšienešpecifikovalanekonkretizoval.Taktoúčtovanáodmenanezodpovedá
bodu 3 mandátnej zmluvy, ktorá bola platná, a v zmysle tejto mal obžalovaný postupovať. Tvrdenie
obžalovaného, že aj v minulosti si účtoval za predaj tovaru vyššie finančné čiastky, pričom poškodená

strana nikdy nenamietala sumy uvedené vo faktúrach a tieto bez problémov uhrádzala potvrdzuje len
ten fakt, že mu dôverovala a nevykonávala priebežné potrebné kontroly, keďže spoločnosť bola zisková
a tolerovala nedostatky obžalovaného A. A. pri fakturovaní odmeny a náhrady nákladov súvisiacich s
jeho obchodnou činnosťou pre spoločnosť HAGES spol. s r. o. Praha.

S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti prvostupňový súd vyhodnotil obranu obžalovaného ako
účelovú, a to je v súlade so zisteným skutkovým stavom v tejto trestnej veci.

Krajský súd nezistil pochybenie prvostupňového súdu ani pokiaľ ide o právne posúdenie konania
obžalovanéhoakotrestnéhočinuspreneverypodľa§213ods.1Tr.zák.účinnéhood06.08.2024,pretože

výsad z vykonaného dokazovania, na ktoré bolo v tomto rozhodnutí ako aj v rozhodnutí prvostupňového
súdu poukázané preukazujú, že obžalovaný A. A. si prisvojil zostatok finančnej hotovosti v pokladni
organizačnej zložky HAGES spol. s r.o. organizačná zložka, Južná trieda 93 Košice vo výške 246.003,35
Sk /8165,50 eur/ a tiež fakturovanú sumu 300.000 Sk /9958,17 eur/ na základe faktúry č. 20051216 zo
dňa 16.12.2005 za obchodnú činnosť, ktorá mu už, ale bola uhradená. V obidvoch prípadoch spôsobil

škodu spoločnosti HAGES spol. s.r.o. Praha. Obžalovaný ako vedúci organizačnej zložky bol osobou
oprávnenou nakladať s jej majetkom /§ 16 ods. 5 Obch. zákonníka/ majetok organizačnej zložky mu bol
zverený vrátane finančných prostriedkov. Bolo teda preukázané výsledkami vykonaného dokazovania
že obžalovaný konaním uvedeným v skutkoch pod bodom 2 a 3 napadnutého rozsudku spôsobil na
cudzom majetku malú škodu, ktorou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur.

Pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovanému sa mestský súd riadil základnými
zásadami uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zák. účinného od 6.8.2024 a bral teda do úvahy konkrétne
okolnosti spojené so spôsobom spáchania trestného činu a jeho následkom, zavinením, pohnútkou,
poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, osobou páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy,

na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie
škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako
aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
prihliadol aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkovýprospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu
náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku
tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný

trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom,
ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu. Taktiež mestský súd zisťoval
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti u obžalovaného. Zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr.
zák. a to, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Priťažujúce okolnosti podľa § 37 Tr. zák.

mestský súd nezistil.

Vzhľadom na zistené skutočnosti sa aj krajský súd domnieva, že obžalovanému nie je potrebné ukladať
podmienečný trest odňatia slobody a pre ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa postačí aj peňažný
trest. Ten je možné uložiť páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať
majetkový prospech.

Čo sa týka výmery trestu, mestský súd uložil obžalovanému peňažný trest v sume 3.500,- /tritisícpäťsto/
Eur. Výšku peňažného trestu považuje na primeranú s ohľadom na povahu páchania trestnej činnosti
akoajosobypáchateľa,ktorýboldoposiaľbezúhonný.Zároveňprihliadalajnaodstupčasuodspáchania
trestného činu. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu

súd obžalovanému ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.

Vo výroku o treste prvostupňový súd správne dospel k záveru, že pre splnenie účelu trestu zmysle §
34 ods. 1 Tr. zák. bude pre obžalovaného primerané a postačujúce uloženie peňažného trestu odňatia
slobody. Takto uložený trest aj odvolací súd považuje za zákonný a správny, a to tak z hľadiska

individuálnej ako aj generálnej prevencie, ktorý zodpovedá zásade primeranosti trestných sankcií aj
zásade individualizácie trestu.

Krajský súd sa stotožňuje aj s výrokom o náhrade škody, tak ako rozhodol mestský súd, nakoľko
škoda bola jasne a včas uplatnená odôvodnená a vykonaným dokazovaním jej výška bola preukázaná.

Vzhľadom na vyššie uvedené teda aj odvolací súd považuje výrok o náhrade škody za zákonný,
preskúmateľný a odôvodnený.

K oslobodzujúcej časti napadnutého rozsudku:

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný A. A. tvrdil, že tovar od organizačnej zložky HAGES
spol. s.r.o. B. C. XX, D. pre svoju novozaloženú spoločnosť HAGES Slovensko spol. s.r.o. B. C.
XX, D. odkúpil za nákupnú cenu. Rovnako svedok I. L. D. uviedol, že obžalovaný previedol tovar na
novozaloženú spoločnosť za nákupné ceny.

Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že pre ustálenie výšky spôsobenej škody konaním
obžalovaného bolo dôležité zistí štruktúru ceny realizovaných dodávok tovaru - potravinárskych prísad
odberateľom v iných prípadoch, aby bolo zrejmé či ceny, za ktoré sa tovar predával iným odberateľom
boli rovnaké ako v prípade prevodu tovaru uvedeného skutku pod bodom 1 napadnutého rozsudku.
Rovnakobolopotrebnéobjasniťotázkuakúvýškuobchodnejmarže,resp.prirážkyúčtovalaorganizačná

zložka HAGES spol. s.r.o. B. C. XX, D. pri predaji tovaru iným odberateľom, aby bolo zrejmé či
obžalovaný tovar svojej spoločnosti predal za nižšiu cenu než za akú to bolo možné predať, resp. za
akú sa obvykle predával iným odberateľom.

Krajský súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil právny názor, že škodou na

spravovanom majetku v zmysle ustanovenia § 255 Tr.zák. mohol byť len rozdiel medzi vyššou
dosažiteľnou cenou predaného tovaru uvedeného skutku pod bodom 1 napadnutého rozsudku a nižšou
cenou, ktorá bola fakturovaná spoločnosti HAGES Slovensko spol. s.r.o. B. C. XX, D. na základe
vystavených faktúr za prevzatý /predaj/ tovar faktúry číslo 0230/5 zo dňa 23.12.2005 sume 409 652,76
Sk, faktúry číslo 205287 zo dňa 23.12.2005 v sume 176 710 Sk, faktúry 2052088 zo dňa 30.12.2005

v sume 2203 Sk, faktúry číslo 0231/05 zo dňa 23.12.2005 v sume 1808,80 Sk a faktúry číslo 0221/05
zo dňa 13.12.2005 v sume 23 562 Sk.Krajský súd vychádzal z tejto súvislosti zo skutočnosti, že nezaplatenie kúpnej ceny kupujúcimi nemožno
považovať za naplnenie obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu sprenevery podľa §
248 r.zák. účinného v čase spáchania skutku /teraz 213 Tr. zák./, pretože fakturáciou tovaru zo strany

organizačnej zložky došlo k zaradeniu predmetnej pohľadávky do výnosov organizačnej zložky bez
ohľadu na jej zaplatenie. Týmto spôsobom sa ani nezmenil stav majetku organizačnej zložky poškodenej
spoločnosti keď namiesto tovaru jej vznikla iná majetková hodnota - pohľadávka voči spoločnosti
obžalovaného. Na uvedenom právnom závere odvolací súd zotrváva.

Prvostupňový súd doplnil dokazovanie aj výsluchom svedkyne H. G., ktorá viedla účtovníctvo,
vystavovala faktúry a ďalšie účtovné doklady v organizačnej zložke HAGES spol. s.r.o. B. C. XX, D.
a zistil, že svedkyňa vyhotovila doklady súvisiace s odovzdaním tovaru uvedeného skutku pod bodom
1 napadnutého rozsudku na základe podkladov prevzatých od obžalovaného. Svedkyňa sa zároveň
vyjadrila, že aj v minulosti sa stávali prípady, že odberateľom bol predaný tovar za nákupné ceny, avšak
to nebolo pravidlom. Išlo aj o prípad, keď sa blížila expiračná doba tovaru. Ďalej poznamenala, že aj

kurzové rozdiely pri nákupe tovaru mali vplyv na cenu, za ktorú sa tovar predával. Na cenu tovaru mal
vplyv aj celkový pohyb cien, pričom výkyvy v cenách po roku 2005 predstavovali rozdiel aj 5%, podotkol
svedok I. L. D.. Svedkovia sa nevedeli vyjadriť k výške obchodnej marže v tom čase účtovanej pri predaji
tovaru odberateľom. Ich výpovede boli len všeobecne založené na odhadoch.

Vykonaným dokazovaním sa nepodarilo zistiť aký rozsah tovarov, ktorý obžalovaný previedol na
novozaloženú spoločnosť bol pred uplynutím doby trvanlivosti a o aké časové obdobie išlo.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti stavu veci zodpovedá záver prvostupňového súdu vyslovený v
napadnutomrozsudkužestavdokazovania,rozsahzabezpečenýchavykonanýchdôkazovvspojeníajs

odstupom času, ktorý uplynul od momentu kedy mal byť skutok spáchaný negatívne ovplyvnil zisťovanie
výšky spôsobenej škody.

Krajský súd pre úplnosť poznamenáva, že prípravnom konaní došlo k nesprávnemu právnemu
posúdeniu uvedeného skutku, čo nesporne malo vplyv aj na zadokumentovanie dôkazov potrebných pre

ustálenie výšky spôsobenej škody čo spôsobilo, že v konaní pred súdom sa už výšku škody nepodarilo
náležite preukázať.

S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu považuje
za zákonné, plne sa s ním stotožňuje a na dôvody v ňom uvedené podrobnostiach odkazuje.

Zároveň správne mestský súd podľa § 288 ods. 3 Tr. por. rozhodol obligatórne, že poškodeného s jeho
nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný