Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/81/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200455
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200455.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek

senátu Mgr. Simony Kočišovej, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Barbory Vrbovej, v právnej veci
žalobcu: VI GROUP, spol. s r.o., Roľnícka 157, 831 07 Bratislava, IČO: 35 972 131, zastúpený: Mgr.
Ivica Šišoláková, Minárčiných 888/30, Brezová pod Bradlom, IČO: 42 286 271, proti žalovanému:
Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava, Tomášikova 14366/64A, Bratislava, za
účasti ďalšieho účastníka konania: hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Magistrát hlavného
mesta SR Bratislavy, Primaciálne námestie č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2020/22630/KIZ zo dňa 14.01.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Mestská časť Bratislava - Petržalka ako príslušný stavebný úrad (ďalej aj len ,,stavebný úrad“
alebo ,,prvostupňový orgán“) rozhodnutím č.: 486/2019/10-UKSP/4/Ma-16 z 23. 07. 2019 podľa § 37

ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov
(stavebný zákon) (ďalej aj len ,,stavebný zákon“) a § 26 a § 46 správneho poriadku zamietla návrh
žalobcunaumiestneniestavby:„PolyfunkčnýdomPridunajskýchramenách“napozemkuparc.č.XXXX/
XX,XXXX/XXX,XXXX/X,XXXX/XX,XXXX/X,XXXX/XX,XXXX/XX,XXXX/XXX,XXXX/XX,k.ú.A.(ďalej
aj len ,,stavba polyfunkčného domu“), z dôvodu rozporu predloženej projektovej dokumentácie s platnou
územnoplánovacou dokumentáciou hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava.

2. Stavebný úrad – MČ Petržalka, po vlastnom posúdení návrhu žalobcu a umiestnenia objektu na
navrhovanom pozemku podľa platnej územnoplánovacej dokumentácie, konštatoval nesúlad s platnou
územnoplánovacou dokumentáciou (ďalej aj len ,,ÚPD“). Dňa 07. 11. 2018 si stavebný úrad písomne
vyžiadal odborné vyjadrenie oddelenia územného rozvoja a dopravy Miestneho úradu Bratislava –
Petržalka (ďalej aj len ,,MČ Petržalka – OÚRD“), či navrhovaná stavba je v súlade s platným územným
plánom hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, rok 2007 v znení neskorších zmien a doplnkov
(ďalej aj len ,,ÚP mesta Bratislava“), ako miestneho orgánu územného plánovania, vydávajúceho

územnoplánovacie informácie k pozemkom na území mestskej časti a obstarávajúceho ÚPD zón v MČ
Petržalka. Dôvodom pre posúdenie bolo i predloženie rozdielnej projektovej dokumentácie stavebnému
úradu (spracovateľ B. C. D., 05/2018, úprava 11/2018), v porovnaní s dokumentáciou predloženou k
žiadosti o vydanie záväzného stanoviska hlavného mesta SR Bratislavy – ďalšieho účastníka konania(spracovateľ B. E.. F. G., 02/2018, upravená 03/2018), ktoré na podklade tejto k návrhu na umiestnenie
stavby vydalo súhlasné záväzné stanovisko č. MAGS OUIC 58383/17 - 460574 zo dňa 30. 5. 2018 (ďalej
aj len ,,súhlasné stanovisko“). Z dôvodu, že návrh na umiestnenie stavby nebol spoľahlivo posúdený

v otázke súladu s splatnou ÚPD mesta Bratislavy a nebol úplný, neboli doložené všetky podklady a
stanoviská potrebné pre jeho riadne a spoľahlivé posúdenie, žalobca bol dňa 12. 11. 2018 vyzvaný na
doplnenie dokladov, pričom žalobca postupne samostatnými podaniami dopĺňal chýbajúce podklady
a stanoviská.
3. Stavebný úrad teda listom požiadal MČ Petržalka – OÚRD o vyjadrenie k investičnému zámeru

žalobcu „Polyfunkčný dom Pri dunajských ramenách“ v zmysle dokumentácie pre územné rozhodnutie,
ktorúvypracovalaspoločnosťMOROCZTACOVSKYs.r.o.,zodpovednýprojektantB.F.G.,03/2018.Dňa
06. 12. 2018 stavebný úrad obdržal vyjadrenie MČ Petržalky – OÚRD č.: 10020/2018/12-OURaD/41443
z 06. 12. 2018, ktoré konštatovalo rozpor projektovej dokumentácie s platnou ÚPD mesta Bratislava.
Vo vyjadrení bolo o.i. uvedené, že vzhľadom na to, že dokumentácia preukazuje súlad s ÚP mesta
Bratislava na základe nesprávneho vymedzenia funkčných plôch, MČ Petržalka – OÚRD ju považuje za

zavádzajúcu a bez ďalšieho skúmania konštatuje, že investičný zámer žalobcu v zmysle dokumentácie
preúzemnérozhodnutie(vypracovanáspoločnosťouMOROCZTAČOVSKÝs.r.o.03/2018)jevrozpore
s ÚPD mesta Bratislava.
4. Na základe vyjadrenia MČ Petržalka – OÚRD následne stavebný úrad požiadal listom zo dňa 14.
12. 2018 ďalšieho účastníka konania o potvrdenie platnosti ním vydaného súhlasného stanoviska z 30.

5. 2018 vo vzťahu k protichodnému stanovisku MČ Petržalka – OÚRD a zistenej zrejmej nejasnosti
v umiestnení navrhovanej stavby s platnou ÚPD mesta Bratislava, konštatovanej stavebným úradom.
Súčasne požiadal ďalšieho účastníka konania o vyjadrenie, či uvažovaný zámer nie je v rozpore s
platným ÚP mesta Bratislavy. Dňa 26. 06. 2019 obdržal stavebný úrad na vedomie záväzné stanovisko
ďalšieho účastníka konania č.: MAGS OUIC 38422/19 - 42973 z 14. 3. 2019 (ďalej aj len ,,záporné

stanovisko“), ktorým ďalší účastník konania vyjadril nesúhlas s umiestnením stavby polyfunkčného
domu. V odôvodnení záporného stanoviska ďalší účastník konania uviedol, že pri vydávaní pôvodného
súhlasného stanoviska z 30. 05. 2018 vychádzal z grafickej časti dokumentácie (výkresy č. 03-08),
spracovanej a potvrdenej subjektom odborne spôsobilým (B. F. G., 02/2018, úprava 03/2018) s
nesprávne vymedzenými hranicami funkčných plôch. V rámci opätovného posúdenia bolo umiestnenie

navrhovaného investičného zámeru konfrontované so správnym vymedzením hraníc funkčných plôch v
území, dotknutom navrhovanou stavbou, a bolo konštatované, že investičný zámer je svojím prevažným
objemom navrhnutý na umiestnenie vo funkčnej ploche 701, kde je neprípustné umiestňovať stavby
a zariadenia nesúvisiace s funkciou. Ďalší účastník konania ako dotknutý orgán podľa § 140a ods. 2
stavebného zákona je podľa § 140b ods. 3 stavebného zákona, veta prvá, viazaný obsahom svojho

predchádzajúceho súhlasného stanoviska, ktoré vo veci vydal, čo však neplatí, ak došlo k podstatnej
zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal. V tejto súvislosti konštatoval, že došlo
k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých pri posudzovaní investičného zámeru vychádzal, a
preto ruší vydané súhlasné stanovisko z 30. 5. 2018 a v plnej miere ho nahradil záporným stanoviskom.
5. Keďže stavebný úrad v územnom konaní zistil dôvody, ktoré bránili vydaniu rozhodnutia o umiestnení

stavby,pristúpilkvydaniuprvostupňovéhorozhodnutia.Žalobcapodalvočiprvostupňovémurozhodnutiu
odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že ho zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
6. V odôvodnení žalovaný poukázal na to, že vzhľadom na to, že odvolacie námietky smerovali voči
obsahu záporného stanoviska vyžiadal si listom stanovisko ďalšieho účastníka konania k obsahu
odvolania. Ďalší účastník konania v ňom uviedol, že v nadväznosti na žiadosť stavebného úradu

opätovne posúdil zámer žalobcu a konštatoval, že predložená dokumentácia síce deklaruje, že
navrhovaná intenzita využitia územia a spôsob zástavby neprekračuje limity stanovené regulatívmi
platnej územnoplánovacej dokumentácie, avšak v danom posúdení vychádza z nesprávne stanovených
hraníc jednotlivých funkčných plôch, ktoré uviedla oprávnená osoba podľa stavebného zákona ako
príslušný odborne spôsobilý subjekt v grafickej časti predloženej dokumentácie (výkresy č. 03 - 08),

a po premietnutí správneho vymedzenia dotknutých funkčných plôch je predmetný investičný zámer v
skutočnosti navrhnutý prevažným objemom vo funkčnej ploche zariadení mestskej hromadnej dopravy a
autobusovej hromadnej dopravy, číslo funkcie 701, kde je neprípustné umiestňovať stavby a zariadenia
nesúvisiace s funkciou. Uvažovaný zámer teda nie je v súlade s ÚP mesta Bratislava. Ďalej uviedol, že
vzhľadom na zistenie zásadnej chyby predloženej dokumentácie navrhovanej stavby došlo k podstatnej

zmene skutkových okolností, z ktorých hlavné mesto vychádzalo pri posudzovaní investičného zámeru,
a v takom prípade podľa § 140b ods. 3 stavebného zákona nie je dotknutý orgán viazaný obsahom
svojho predchádzajúceho záväzného stanoviska. V nadväznosti na uvedené ďalší účastník konania
zrušil pôvodné súhlasné stanovisko a v plnej miere ho nahradil záporným stanoviskom. Ďalší účastníkkonania konštatoval, že v predmetnom prípade ide o hrubé pochybenie zo strany žiadateľa o vydanie
záväzného stanoviska, ktorý predložil ďalšiemu účastníkovi konania nekorektnú dokumentáciu stavby
a je v záujme investora, aby pri plánovaní ďalšieho postupu zohľadnil túto skutočnosť. K odvolacím

námietkam uviedol, že podľa jeho názoru stavebný úrad postupoval v súlade s § 32 ods. 1 správneho
poriadku,vzmyslektoréhojepovinnýzistiťpresneaúplneskutočnýstavveciazatýmúčelomsiobstarať
potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
7. Žalovaný konštatoval, že vyjadrenie bolo v prílohe doložené situačným výkresom so zakreslením
umiestnenia investičného zámeru a porovnaním hraníc funkčných plôch, s vynesením hraníc funkčných

plôch v zmysle platného ÚP mesta Bratislavy. Predmetné vyjadrenie, ako aj priložená príloha so
zakreslením umiestnenia investičného zámeru podľa žalovaného preukazuje, že zakreslený investičný
zámer vychádzal z nesprávne stanovených hraníc jednotlivých funkčných plôch.

8. Žalovaný poukázal na § 37 ods. 1 a 4 a § 140a ods. 1 písm. b) stavebného zákona a uviedol,
že stavebný úrad v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami sa v územnom konaní sústredil na

posúdenie návrhu najmä z hľadísk uvedených v § 37 ods. 2 stavebného zákona, predloženú projektovú
dokumentáciu preskúmal aj z hľadiska záujmov, ktoré chránia dotknuté orgány podľa osobitných
predpisov.

9. Ďalej žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní v súlade s § 140b ods. 6 stavebného zákona

doplnil stanovisko príslušného dotknutého orgánu k odvolaniu, a po preverení všetkých skutočností
zistil, že žalobca k návrhu na umiestnenie predmetnej stavby doložil súhlasné stanovisko, ktorého
podkladom bola projektová dokumentácia spracovaná spoločnosťou MOROCZTACOVSKY s.r.o.,
02/2018, upravená 03/2018, a v ktorom príslušný dotknutý orgán deklaroval súlad predmetného návrhu
s platnou ÚPD mesta Bratislava. Príslušný dotknutý orgán na základe výzvy stavebného úradu po zistení

zásadnej chyby predloženej projektovej dokumentácie navrhovanej stavby, následne svoje pôvodné
súhlasné stanovisko v plnej miere nahradil svojim záporným stanoviskom z 14. 03. 2019. Ďalej žalovaný
poukázal na to, že stavebný úrad si po vlastnom posúdení návrhu vyžiadal odborné vyjadrenie MČ
Petržalka – OÚRD, či navrhovaná stavba je v súlade s ÚP mesta Bratislava. V tejto súvislosti uviedol,
že v zmysle § 140a ods. 1 stavebného zákona MČ Petržalka neprislúcha postavenie dotknutého orgánu

podľa stavebného zákona, a teda ani príslušnosť na vydanie záväzného stanoviska podľa § 140b
stavebného zákona, pretože je vo veci stavebným úradom. Vydané stanovisko MČ Petržalka – OÚRD
preto nie je možné považovať za záväzné stanovisko alebo iný správny úkon dotknutého orgánu,
uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v
osobitnom predpise, uvedené nie je teda záväzným stanoviskom v zmysle stavebného zákona. Súlad

navrhovanej stavby s platnou ÚPD je povinný z hľadísk uvedených v ustanovení § 37 ods. 1, 2
stavebného zákona posúdiť v predmetnom konaní stavebný úrad v územnom konaní s vyhodnotením a
odôvodnením v územnom rozhodnutí. K stanovisku MČ Petržalka – OÚRD žalovaný uviedol, že aj keď v
danom prípade toto stanovisko nemá povahu záväzného stanoviska, pre stavebný úrad však môže byť
vydané a poskytnuté iba ako podporné stanovisko pre jeho vlastné posúdenie súladu s platnou ÚPD.

10. Žalovaný konštatoval, že preskúmanie zákonnosti prvostupňového rozhodnutia spočíva v posúdení
toho,čiprvostupňovýorgánpostupovalvsúladesovšetkýmiplatnýmiprocesnoprávnymiustanoveniami,
najmä však, či náležite zistil skutkový stav veci, pričom však žalovaný ako odvolací orgán nie je viazaný
skutkovýmstavom,akohozistilprvostupňovýorgánaberiedoúvahyajskutočnosti,ktorétomutoorgánu

neboli známe, keďže odvolacie konanie tvorí jeden celok s konaním na prvom stupni, účastníci konania,
prípadne dotknuté orgány môžu až do vydania rozhodnutia o odvolaní uvádzať nové skutočnosti a
navrhovať dôkazy. Odvolací orgán je oprávnený z vlastného podnetu vykonať nové dôkazy, zopakovať
už vykonané dôkazy a podobne.

11. Žalovaný poukázal na to, že zásada materiálnej pravdy vyžaduje, aby rozhodnutia správnych
orgánov vychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 46 správneho poriadku), a preto je nevyhnutné,
aby správny orgán náležite zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Správny orgán je tak
povinný urobiť z úradnej povinnosti v každom konaní, v ktorom môže byť dotknutý verejný záujem, bez
ohľadu na to, či konanie začalo na základe návrhu účastník konania alebo na podnet správneho orgánu.

12. V tejto súvislosti poukázal na to, že stavebný úrad predmetné územné konanie druhýkrát prerušil
rozhodnutím z 27. 03. 2019 do obdržania stanoviska ďalšieho účastníka konania k vydanému
súhlasnému stanovisku vo vzťahu k protichodnému stanovisku MČ Petržalka – OÚRD, z čoho vyplýva,že stavebný úrad vzhľadom na skutočnosti uvedené vyššie, konal nad rámec zákonných predpisov,
čím spôsobil ničím neodôvodnené prieťahy v konaní. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že postup
stavebného úradu, ktorým spôsobil prieťahy v konaní, nepovažuje za zákonný, keďže stavebný úrad

mal na základe vlastného posúdenia hneď posúdiť súlad predloženej dokumentácie stavby s platným
ÚP mesta Bratislava. Ďalej žalovaný konštatoval, že súčasťou spisového materiálu je dokumentácia pre
územné rozhodnutie, ktorú vypracovala spoločnosť MOROCZTACOVSKY s.r.o., zodpovedný projektant
B. F. G. 03/2018 (2x), ďalej dokumentácia pre územné rozhodnutie, ktorú vypracovala spoločnosť
MOROCZ TACOVSKY s.r.o., zodpovedný projektant B. C. D. 05/2018 (2x) a dokumentácia pre územné

rozhodnutie, ktorú vypracovala spoločnosť MOROCZTACOVSKY s.r.o., zodpovedný projektant B. C.
D. 05/2018, upravená 11/2018 (1x). Projektová dokumentácia pre územné rozhodnutie z 05/2018, ani
projektová dokumentácia pre územné rozhodnutie z 05/2018, upravená 11/2018, neboli podkladom pre
vydanie záväzných stanovísk dotknutých orgánov a projektová dokumentácia pre územné rozhodnutie
z 02/2018, ktorá bola podkladom (spolu s PD 03/2018) pre vydanie záväzných stanovísk dotknutých
orgánov, v spisovom materiáli absentuje.

13. Žalovaný konštatoval, že žalobca môže predložiť nový návrh, s jednoznačne správnym vymedzením
stanovených hraníc jednotlivých funkčných plôch, rešpektujúc platný územný plán, s presným
označením autora projektu a ostatnými náležitosťami, ktorý bude predmetom samostatného konania.
Žalovaný konštatoval, že v konaní a rozhodovaní stavebného úradu nebolo zistené také porušenie

hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov, ktoré by odôvodňovalo jeho zrušenie, resp. zmenu, a
preto prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II.
Žaloba

14. Žalobca zastúpený advokátkou podal včas proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorú
odôvodňoval tým, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov; ďalej
len „SSP“), je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/

SSP), že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm.
e/ SSP), ďalej, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia
alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, (§ 191 ods. 1 písm.
f/ SSP), a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods.

1 písm. g/ SSP). Navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie
zrušil, vec vrátil na ďalšie konanie a priznal mu nárok na plnú náhradu trov konania. Zároveň navrhol,
aby správny súd zrušil v zmysle § 27 ods. 1 SSP aj záväzné zrušujúce stanovisko ďalšieho účastníka
konania zo dňa 14.03.2019.

15. Žalobca uviedol, že ako stavebník predložil stavebnému úradu k svojmu návrhu súhlasné stanovisko
ďalšieho účastníka z 30.05.2018, ktorý je dotknutým orgánom vykonávajúcim pôsobnosť podľa § 140a
ods. 4 stavebného zákona. Uvedené súhlasné stanovisko bolo pre správny orgán v zmysle § 140b ods.
1 stavebného zákona záväzné. Poukázal na to, že Mestská časť Bratislava – Petržalka ako stavebný
úrad požiadala MČ Petržalka – OÚRD o vydanie odborného vyjadrenia, či navrhovaná stavba je v

súlade s ÚP mesta Bratislava. Následne stavebný úrad obdržal vyjadrenie, ktoré deklarovalo rozpor
projektovej dokumentácie s ÚP mesta Bratislava. Na základe uvedeného protichodného vyjadrenia
požiadal stavebný úrad ďalšieho účastníka o prehodnotenie – zosúladenie jeho predchádzajúceho
súhlasného stanoviska so skutočnosťami uvedenými v odbornom vyjadrení Mestskej časti Bratislava
- Petržalka. Žalovaný vyhodnotil tento postup stavebného úradu ako prekračujúci rámec zákona a

spôsobujúci prieťahy v konaní, s čím žalobca z časti súhlasí, avšak namieta, že práve táto nezákonnosť
postupu stavebného úradu ako prvostupňového správneho orgánu bola dôvodom zrušenia súhlasného
stanoviska k investičnej činnosti.

16. Podľa žalobcu z § 140a a § 140b ods. 1 stavebného zákona vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že

príslušným stavebným úradom v danej veci je Mestská časť Bratislava – Petržalka, dotknutým orgánom
jeďalšíúčastníkkonania(hlavnémestoSRBratislava),ktorýposkytolsúhlasnéstanoviskoz30.05.2018,
ktorým deklaroval, že uvažovaný zámer nie je v rozpore s ÚP mesta Bratislava. V tejto súvislosti
namietal, že Mestská časť Bratislava – Petržalka (stavebný úrad) nie je v tomto konaní dotknutýmorgánom, a teda nebola a nie je oprávnená poskytovať žiadne stanoviská ani vyjadrenia, ktoré sú
z pohľadu zákona irelevantné pre toto územné konanie, keďže v ňom nemajú oporu. Vzhľadom na
uvedené potom nebol stavebný úrad oprávnený aplikovať postup podľa § 37 ods. 3 stavebného zákona a

požadovať od ďalšieho účastníka konania potvrdenie platnosti záväzného stanoviska (záväzného aj pre
správny orgán), alebo jeho zosúladenie s protichodným stanoviskom MČ Petržalka – OÚRD, keďže toto
stanovisko (odborné vyjadrenie) je pre územné konanie irelevantné a obstarané v rozpore so zákonom,
práve z dôvodu, že Mestská časť Bratislava – Petržalka v tomto konaní nie je dotknutým orgánom, a
teda nie je oprávnená vydávať žiadne stanoviská ani vyjadrenia, a preto neexistuje žiadne protichodné/

nesúladné stanovisko k súhlasnému záväznému stanovisku. Súhlasné záväzné stanovisko je platné
bez časového obmedzenia, a to až do momentu, ak by bolo zmenené alebo zrušené postupom výlučne
podľa § 140b ods. 3 stavebného zákona. Žalobca poukázal na to, že uvedené namietal aj v odvolaní,
avšak žalovaný sa s týmto nevysporiadal.

17.Žalobcanamietalnezrozumiteľnosťanepreskúmateľnosťnapadnutéhorozhodnutia,keďžežalovaný

iba stroho skonštatoval správnosť prvostupňového rozhodnutia bez bližšieho zdôvodnenia, uvedené
nepodporil zákonnými ustanoveniami, a to ani v tom rozsahu, ktorý bol zo strany žalobcu najviac
namietaný. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akými úvahami a právnymi normami bol žalovaný
pri svojom rozhodovaní vedený a ako sa po právnej stránke vysporiadal s postupom prvostupňového
správneho orgánu.

18. Žalobca namietal aj nesprávnosť postupu a nezákonnosť záväzného stanoviska ďalšieho účastníka
konania č. MAGS OUIC 38422/19-42973 zo dňa 14.03.2019, ktorým bolo zrušené pôvodné súhlasné
stanovisko z 30.05.2018 a ktoré bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia, keďže vydanie nového
záväzného stanoviska, ktorým bolo zrušené pôvodné záväzné stanovisko, nemá oporu v zákone.

19. V odôvodnení záporného záväzného stanoviska z 14.03.2019 ďalší účastník konania uviedol,
že vzhľadom na to, že došlo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých ako dotknutý
orgán vychádzal pri posudzovaní investičného zámeru, ruší vydané súhlasné záväzné stanovisko
z 30.5.2018 a záporným záväzným stanoviskom ho v plnej miere nahrádza. Žalobca namietal, že

ďalší účastník konania neuviedol, ktoré skutkové okolnosti sa mali zmeniť podstatným spôsobom,
keďže od posudzovania investičného zámeru a vydania súhlasného stanoviska z 30.5.2018 až do
vydania záporného záväzného stanoviska z 14.03.2019 neprišlo k žiadnej podstatnej zmene skutkových
okolností ohľadne navrhovaného projektu a umiestňovanej stavby, a teda neboli splnené zákonné
predpoklady podľa §140b ods. 3 stavebného zákona. Podľa žalobcu bolo preto pôvodné súhlasné

záväzné stanovisko zrušené v rozpore so zákonom.

20. V rámci odvolacieho konania ďalší účastník konania v stanovisku k odvolaniu uviedol, že podstatnou
zmenou skutkových okolností, z ktorých vychádzal pri posudzovaní investičného zámeru bolo zistenie
zásadnej chyby predloženej dokumentácie navrhovanej stavby, ktorá bola predložená aj v pôvodnej

žiadosti. K tomu žalobca namietal, že zanedbanie odborného a náležitého posúdenia projektovej
dokumentácie stavby s územnoplánovacou dokumentáciou pred vydaním záväzného stanoviska obce
k investičnej činnosti, ktoré je podkladom pre ďalší postup stavebníka, nie je možné považovať za
podstatnú zmenu skutkových okolností.

21. Podľa žalobcu taktiež nie je zrejmé ani, na základe akej projektovej dokumentácie prišlo k
zmene záväzného stanoviska, keď podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného mala byť
podkladom pre vydanie záväzných stanovísk projektová dokumentácia, ktorá v spise absentuje.

III.

Vyjadrenie žalovaného

22. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázal na to, že v rámci
odvolacieho konania preskúmal predložený prvostupňový spisový materiál a prvostupňové rozhodnutie
v celom rozsahu, porovnal ho s príslušnými právnymi predpismi, najmä s príslušnými ustanoveniami

stavebného zákona, jeho vykonávacími vyhláškami a zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov (správny poriadok) a dospel k záveru, že nie je dôvod na zmenu alebo zrušenie
prvostupňového rozhodnutia. Konštatoval, že v konaní a rozhodovaní stavebného úradu nebolo zistené
také porušenie hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov, ktoré by odôvodňovalo zrušenie, resp.zmenu prvostupňového rozhodnutia. Uviedol, že s námietkami uvedenými v žalobe, ktoré sú totožné s
námietkami v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, sa vysporiadal v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia, pričom zotrváva na svojom stanovisku k námietkam a na svojom právnom názore

uvedenom v napadnutom rozhodnutí, pričom pokiaľ ide o podrobnosti, poukazuje na odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia.

IV.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania k žalobe a replika žalobcu

23. Ďalší účastník konania sa k žalobe nevyjadril.

24. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na podanej žalobe vrátane argumentácie v nej
obsiahnutej.

V.
Konanie na správnom súde

25. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 151/2022 Z.
z.“), začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na
ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre vo veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná
právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec

v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 1S správneho súdu. Pred Správnym súdom
v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/81/2020.

VI.
Pojednávanie

26. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP rozhodol na pojednávaní dňa 16. decembra 2025 rozsudkom.

Vzhľadom k tomu, že pri vyhlásení rozsudku boli prítomní iba sudcovia a zapisovateľka, správny súd
vyhlásil rozsudok vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej
tabuli súdu po dobu 14 dní (§ 137 ods. 3 SSP).

VII.
Relevantná právna úprava

27. Podľa § 37 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon):
(1)Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol

spracovanýúzemnýplánobcealebozóny,podkladomnavydanieúzemnéhorozhodnutiasúspracované
územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad
obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti
získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.
(2) Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné

prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s
podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným
technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané
osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické,
protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky,

podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho
fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.(3) Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad
a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky,
ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.

(4) Ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená
dokumentácianiejevsúladespodkladmipodľaodseku1,spredchádzajúcimiúzemnýmirozhodnutiami,
so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.

28. Podľa § 140b ods. 3 zák. č. 50/1976 Zb., dotknutý orgán je viazaný obsahom svojho

predchádzajúceho záväzného stanoviska, ktoré vo veci vydal; to neplatí, ak došlo k zmene ustanovení
právneho predpisu, podľa ktorých dotknutý orgán záväzné stanovisko vydal, alebo k podstatnej
zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal. Ak dotknutý orgán vydá neskoršie
záväzné stanovisko, uvedie v ňom, či jeho predchádzajúce záväzné stanovisko sa neskorším záväzným
stanoviskom potvrdzuje, dopĺňa, mení alebo nahrádza s uvedením dôvodov podľa zákona.

VIII.
Právne posúdenie

29. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým stavebný úrad zamietol návrh

žalobcunaumiestneniestavbypolyfunkčnéhodomuzdôvodurozporužalobcompredloženejprojektovej
dokumentácie s platným ÚP mesta Bratislava. Uvedený záver ohľadom tohto rozporu konštatoval
stavebný úrad vo svojom zamietavom prvostupňovom rozhodnutí, na podklade záporného záväzného
stanoviska ďalšieho účastníka konania ako dotknutého orgánu.

30. Kľúčová argumentácia žalobcu, ktorá tvorila podstatu jeho žalobných námietok, smerovala k
spochybneniu zákonnosti postupu zabezpečenia záporného záväzného stanoviska, ako aj dôvodom
jeho vydania. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na podstatné úkony v rámci postupu správnych
orgánov v prejednávanej veci, a to, že ďalší účastník konania ako dotknutý orgán pôvodne vydal
súhlasné stanovisko k investičnému zámeru žalobcu, pričom z jeho obsahu je zrejmé, že pri vydávaní

záväzného stanoviska vychádzal z projektovej dokumentácie vypracovanej B. G., z 02/2018, upravenej
03/2018. K návrhu na vydanie územného rozhodnutia žalobca stavebnému úradu predložil odlišnú
projektovú dokumentáciu (spracovateľ B. C. D., 05/2018, úprava 11/2018). Stavebný úrad na základe
vlastného posudzovania návrhu žalobcu zistil jeho nesúlad s ÚP mesta Bratislava (odborné vyjadrenie
MČ Petržalka – OÚRD), keďže bola zistená chyba v predloženej projektovej dokumentácii vo vzťahu

k zakresleniu funkčných plôch. Vzhľadom na skutočnosť, že stavebný úrad ako aj ďalší účastník
konania, ktorý vydal pôvodné súhlasné záväzné stanovisko spolupôsobia v územnom konaní a ich
závery ohľadom súladu projektovej dokumentácie s ÚP mesta Bratislava boli protichodné, stavebný úrad
v zmysle § 136 ods. 1 stavebného zákona v záujme dosiahnutia dohody požiadal ďalšieho účastníka
konania o prehodnotenie jeho pôvodného súhlasného záväzného stanoviska. Ďalší účastník konania

vzhľadom na skutočnosť, že bola zistená chyba v zakreslení funkčných hraníc a v tejto súvislosti
bola predložená dokumentácia v rozpore s ÚP mesta Bratislava, prehodnotil svoje pôvodné súhlasné
záväzné stanovisko a toto v plnej miere nahradil záporným záväzným stanoviskom.

31. Pokiaľ žalobca namietal, že Mestská časť Bratislava – Petržalka ako stavebný úrad nie je v tomto

konaní dotknutým orgánom, a teda nebola oprávnená poskytovať žiadne stanoviská ani vyjadrenia,
tak správny súd konštatuje, že je pravdou, že stavebný úrad nemá postavenie dotknutého orgánu v
zmysle §140a stavebného zákona, v dôsledku čoho nie je oprávnený vydávať záväzné stanoviská v
zmysle §140b stavebného zákona. Nemožno sa však stotožniť s argumentáciou žalobcu v časti, v ktorej
namietal, že nie je oprávnený vydať akékoľvek stanovisko, či vyjadrenie. Takýto výklad by bol v rozpore

s účelom § 37 stavebného zákona, ktorý upravuje pôsobnosť, resp. činnosť a oprávnenia stavebného
úraduvrámciúzemnéhokonania,akoorgánu,ktorývydávarozhodnutievtomtokonaní.Vtejtosúvislosti
možno poukázať na to, že v zmysle § 37 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní
vychádza z podkladov, ktorými sú o.i. územné plány obcí a zón. Z § 37 ods. 2 stavebného zákona ďalej
vyplýva, že stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh aj z hľadiska jeho súladu s podkladmi podľa

odseku 1 (t.j. s územným plánom), pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Na tento účel stavebný úrad
zabezpečuje stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad (§ 37 ods. 3 stavebného zákona). V
zmysle § 37 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí,
že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, návrh zamietne.32. Z uvedeného je zrejmé, že stavebný úrad v rámci územného konania skúma otázku súladu návrhu,
resp. projektovej dokumentácie s územnoplánovacou dokumentáciou, pričom na tento účel koná v

súčinnosti, iným slovami v spolupráci s dotknutým orgánom podľa § 140a ods. 2 stavebného zákona,
ktorým je v tomto prípade ďalší účastník konania. Zo znenia právnej úpravy teda nevyplýva, ako namietal
žalobca, že by samotný stavebný úrad nebol oprávnený poskytovať ,,žiadne stanoviská ani vyjadrenia“,
práve naopak, stavebný úrad musí ex offo skúmať súlad návrhu s územnoplánovacou dokumentáciou,
preto by bolo v rozpore účelom § 37 ods. 1 stavebného zákona, pokiaľ by sa k uvedenému nemohol

vôbec vyjadriť. V tejto súvislosti je však potrebné, s prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci, dať do
pozornosti, že pri tejto otázke je viazaný, resp. vychádza zo záväzného stanoviska dotknutého orgánu
– t.j. zo záväzného stanoviska ďalšieho účastníka konania. Napriek viazanosti predmetným záväzným
stanoviskom však stavebný úrad nemôže ignorovať prípadné pochybenia, resp. zásadné zistenia (chyba
v zakreslení funkčných plôch), ktoré môžu mať vplyv na zákonnosť, či vecnú správnosť predmetného
záväzného stanoviska, a to bez ohľadu na skutočnosť, že tieto zistenia vyplynú z jeho vlastnej činnosti

(v rámci prieskumu návrhu žalobcu). Uvedenému napokon korešponduje aj skutočnosť, že záväzné
stanovisko nie je absolútne nemenné, pretože samotný stavebný zákon za určitých podmienok pripúšťa
zmenu záväzného stanoviska, resp. ukladá stavebnému úradu povinnosť zosúladiť záväzné stanoviská
(§ 140b ods. 3; § 37 ods. 3 stavebného zákona).

33. Žalobcom namietaný postup stavebného úradu v prejednávanej veci preto možno vyhodnotiť ako
zákonný, pretože naopak v prípade, ak by odignoroval zistenie chyby v projektovej dokumentácii, ktorá
mala za následok jej rozpor s ÚP mesta Bratislava, konal by v rozpore s § 37 stavebného zákona a
jeho rozhodnutie by nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 3 ods. 5 správneho poriadku).
Stavebný úrad teda v prejednávanej veci správne postupoval vo vzájomnej súčinnosti s dotknutým

orgánom štátnej správy (miestnej samosprávy) s cieľom odstrániť vady, ktorými podľa stavebného úradu
pôvodné súhlasné záväzné stanovisko, vychádzajúc z nesprávnych podkladov, trpelo. V tej súvislosti
je potrebné poukázať aj na to, že dotknuté orgány v územnom konaní, príp. stavebnom konaní chránia
verejný záujem (§ 140a ods. 1 písm. a/ v spojení s ods. 3 a 4 stavebného zákona), nie súkromné záujmy
účastníkov konania, ktorí majú možnosť svoje práva v správnom konaní brániť sami, a preto tým skôr

mal stavebný úrad postupovať uvedeným spôsobom (analogicky uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2Sžo/10/2016 z 28.02.2018). Správny súd v nadväznosti na uvedené ďalej konštatuje, že stavebný
úrad neoznačoval sporné vyjadrenie, resp. stanovisko MČ Petržalka – OÚRD, ako svojej organizačnej
súčasti, ako záväzné stanovisko podľa § 140b stavebného zákona a v rámci rozhodnutia ho popísal v
zásade ako súčasť procesného postupu, pričom však svoje prvostupňové rozhodnutie primárne založil

na záveroch záporného záväzného stanoviska ďalšieho účastníka konania ako dotknutého orgánu v
súlade s §140a ods. 2 stavebného zákona, ktoré stavebný úrad získal zákonným spôsobom v rámci
preverovania podkladov k predmetnému návrhu žalobcu na vydanie územného rozhodnutia.

34. K žalobcovej námietke, že žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie napriek vlastnému

konštatovaniu, že v preskúmavanom územnom konaní stavebný úrad spôsobil prieťahy, správny súd
konštatuje, že ide síce o konštatovanie porušenia zásady rýchlosti a hospodárnosti správneho konania
(§ 3 ods. 4 správneho poriadku), avšak toto porušenie ešte samo osebe nemusí dosahovať takej
intenzity, že by malo automaticky vplyv na zákonnosť alebo vecnú správnosť rozhodnutia. Pokiaľ sa
žalobcovi javilo ako otázne, z akej projektovej dokumentácie stavebný úrad vychádzal, tak z obsahu

jeho rozhodnutia je zrejmé, že prehodnotenie záväzného stanoviska požadoval k dokumentácii, ktorá
bola súčasťou spisu a ktorú žalobca predložil k návrhu na umiestnenie stavby (03/2018).

35. Správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú námietku žalobcu smerujúcu k nepreskúmateľnosti
napadnutého rozhodnutia, pretože z jeho obsahu je zrejmé, akými úvahami a právnymi normami

bol žalovaný pri svojom rozhodovaní vedený a ako sa po právnej stránke vysporiadal s postupom
prvostupňového správneho orgánu, kedy žalovaný uviedol citáciu právnych predpisov, z ktorých
vychádzal pri právnom posúdení veci a taktiež aj reagoval na podstatné odvolacie námietky žalobcu,
pričom súčasne uviedol okolnosti a priblížil dôvody, ktoré ho viedli k jeho rozhodnutiu.

36. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú taktiež námietku nezákonnosti záväzného záporného
stanoviskaďalšiehoúčastníkakonania,kedyargumentovaltým,ženešloopodstatnúzmenuskutkových
okolností. K uvedenému správny súd uvádza, že za podstatnú zmenu skutkových okolností, ktorú
možno označiť aj za podstatnú zmenu skutkového stavu, je potrebné považovať takú zmenu, resp. takézistenie, ktoré môže mať vplyv na zákonnosť alebo vecnú správnosť predchádzajúceho rozhodnutia,
resp. v tomto prípade záväzného stanoviska. V prejednávanej veci možno ako podstatnú zmenu
skutkových okolností vnímať skutočnosť, že bola v rámci územného konania za súčinnosti stavebného

úradu zistená chyba v žalobcom predloženej projektovej dokumentácii, spočívajúca v nesprávnom
zakreslení funkčných plôch, ktorá mala nepochybne za následok, resp. objektívne mohla mať vplyv na
vecnú správnosť predchádzajúceho súhlasného záväzného stanoviska, vychádzajúceho z projektovej
dokumentácie (03/2018). V záujme zabezpečenia zákonnosti a vecnej správnosti záväzného stanoviska
je preto potrebné, hoci aj extenzívnym výkladom považovať zistenie chyby v predloženej projektovej

dokumentácii za podstatnú zmenu skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán pôvodne vychádzal. S
ohľadom na uvedené možno konštatovať, že ďalší účastník konania ako dotknutý orgán konal v súlade
s § 140b ods. 3 stavebného zákona, keď nahradil svoje pôvodné súhlasné záväzné stanovisko novým
záporným záväzným stanoviskom.

37. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní žalobných námietok, správny súd dospel

k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol.

38. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,
že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od
žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. Ďalšiemu účastníkovi konania správny

súd v zmysle § 169 a contrario SSP právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu nebola v
konanísúdomuloženážiadnaprávnevynútiteľnápovinnosť,pričomsúčasnesúdnezistilaďalšíúčastník
konania ani netvrdil dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné priznať mu
právo na náhradu trov konania.

39. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.