Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 3, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/11/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125012309
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125012309.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Juraja Dziaka (sudca spravodajca), v trestnej veci odsúdeného: A. B.,
t. č. vo VTOS v ÚZVJS Hrnčiarovce n/P, v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa
29.10.2025 sp. zn. 108PP/53/2025 - 55, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 03.02.2026 v Trnave,

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej aj ,,súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zo dňa 29.10.2025, sp. zn.
108PP/53/2025 - 55 (ďalej aj ,,napadnuté uznesenie“), rozhodol tak, že (citácia): ,,podľa § 66 odsek 1

písmeno a), písmeno b), odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, sa návrh A. B., nar. XX. XXXX XXXX
v C., trvale bytom D. E., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu:
- trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/74/2020 z 5. júna 2020, právoplatným 27. júna
2020 v spojení s uznesením Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/74/2020 z 3. apríla 2023 a uznesením
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2Tos/35/2023 zo 17. mája 2023, a

- rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 2T/8/2022 z 26. apríla 2022, v spojení s uznesením
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/72/2022 z 27. septembra 2022,
zamieta“.

Súd prvého stupňa napadnuté uznesenie odôvodnil v rozsahu č. l. 55 až 61 spisu.

Protinapadnutémuuzneseniuzahlásilihneď,povyhlásenídanéhouznesenia,sťažnosťodsúdený(viďč.
l. 54 spisu; ďalej aj ,,sťažnosť odsúdeného“), ktorú následne odôvodnil písomným podaním doručeným
súdu prvého stupňa (č. l. 63 a č. l. 66 až 72 spisu), v ktorom uviedol (ako z neho vyrozumel sťažnostný
súd), že napadnuté uznesenie je podľa jeho názoru nesprávne [§ 189 ods. 1 písm. a) Trestného
poriadku], čo odôvodnil tým, že (pre obsiahlosť textu tu zostručnené/zosumarizované)
- konaním/rozhodovaním súdu prvého stupňa boli porušené jeho práva.

- nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že u neho neboli splnené tzv. materiálne podmienky
zakotvené v § 66 ods. 1 Trestného zákona, pričom opísal svoje doterajšie odsúdenia ako aj ním vnímaný
priebeh výkonu trestu odňatia slobody (ďalej aj ,,VTOS“).
-pokiaľideojehoodsúdenieOkresnýmsúdomLevicepodsp.zn.2T/8/2022,ktorétvorízáznamč.7jeho
odpisu registra trestov a ktorý tam uložený trest aktuálne vykonáva, nesúhlasí s právnou kvalifikáciou
skutku ako spáchaného na chránenej osobe (tá osoba sa na mieste skutku právne kvalifikovanom ako

zločin porušovanie domovej slobody totiž nenachádzala), skutok ľutuje, nie je násilný typ človeka, skutok
spáchal v dôsledku alkoholového opojenia (inak je abstinentom).-predošlépokleskyvjehoživotezachytenéajvodpiseregistratrestovsúdôsledkomnestabilnejrodinnej
situácie, v ktorej vyrastal, kedy ako najstarší z detí všetku ťarchu niesol na svojich pleciach, keď ich
opustila matka. Prvýkrát sa do VTOS dostal v roku 2012, keď proti nemu vypovedali kamaráti a hodili

všetko na neho. Za svoje chyby zaplatil svojou slobodou, následná žiadosť o podmienečné prepustenie
z VTOS mu bola zamietnutá pre jeho príliš veľké sociálne zlyhanie.
- aktuálne chce dokázať, že si zaslúži šancu a že nie je zlý človek, s manželkou sú dohodnutí, že mu
tú poslednú šancu dá (aby bol s ňou a deťmi), čo je zárukou aj pre súd, že on už bude viesť len riadny
život, nakoľko nechce prísť o manželku/svoje deti.

- počas druhého jeho VTOS sa snažil riadne správať, aj keď to vo VTOS nie je jednoduché v dôsledku
správaniaostatnýchodsúdených.VoVTOSriadnepracovalabolasnímspokojnosť,platilvýživné,avšak
sa na pracovisku kradlo, a to nie len zo strany iných/niektorých odsúdených, ale i niektorých príslušníkov
ZVJS, ktorí takých odsúdených kryli, a nakoľko odsúdený na tom neparticipoval, bol nimi z pracoviska
vytlačený - od príslušníka ZVJS mal povolené zo smetného koša brať vianočné obrázky, ktoré využíval
v rámci svojho koníčku na vyhotovovanie vianočných pohľadníc, no ten ho nepodržal/nepotvrdil to, keď

odsúdenému pri osobnej prehliadke našli tie obrázky a obvinili ho z ich krádeže, a bol preto v rámci
VTOSodsúdenýdisciplinárneriešený.Vlastnýmúsilímsamuvšakpodarilosidisciplinárnytrestvymazať
a naďalej bol riadne pracovne vo VTOS činný a bola s ním spokojnosť, získal 5krát disciplinárnu odmenu,
čo svedčí o tom, že problémový nie je.
- rád by sa vrátil ku svojej rodine, aby bol pri vyrastaní svojich dvoch maloletých dcér (jedna navštevuje

prvý stupeň základnej školy, druhá posledný ročník materskej školy), pri jeho pobyte vo VTOS nie je pre
svoju rodinu oporou/osohom a na slobode by bol. Po podmienečnom prepustení z VTOS by sa hneď
zamestnal.
- jeho manželka aktuálne resp. dlhšie nemá dobrý zdravotný stav (k čomu ako prílohu svojej sťažnosti
odsúdený doložil kópiu jej sa týkajúcich lekárskych správ z leta 2024), rád by sa k rodine vrátil a bol jej

oporou. S rodinou je v kontakte (návštevy, telefonovanie, listová korešpondencia).
Vzhľadom na uvedené odsúdený navrhol (ako z posúdenia obsahu jeho sťažnosti v zmysle § 62
ods. 1 Trestného poriadku sťažnostný súd vyrozumel), aby Krajský súd v Trnave ako súd sťažnostný
zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu, a aby sám rozhodol v danej veci tak, že odsúdeného
podmienečne prepustení z VTOS.

Prokurátorka sa ihneď, po vyhlásení napadnutého uznesenia, vzdala práva na podanie sťažnosti (č. l.
54 spisu), k sťažnosti odsúdeného sa nevyjadrila (č. l. 73).
Posúdenie sťažnosti odsúdeného sťažnostným súdom. Podľa § 66 ods. 1 Trestného poriadku súd
môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich

povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody;

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody;
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo

rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na
povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 3 Trestného zákona, ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený
môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa
odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.

Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.Sťažnostný súd na podklade podanej sťažnosti odsúdeným postupoval podľa § 192 ods. 1 Trestného
poriadku, pričom preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie predchádzajúce
jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Z obsahu spisového

materiálu totiž sťažnostný súd zistil, že súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že
v posudzovanom prípade (ešte) nie sú dané podmienky na postup súdu podľa § 415 ods. 1 Trestného
poriadku v spojení s § 66 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2, ods. 3 Trestného zákona v podobe
podmienečného prepustenia odsúdeného z VTOS. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré
predchádzalo výroku napadnutého uznesenia, v tomto smere v podstate žiadne sťažnostné námietky

odsúdený nemal (i keď všeobecne sťažnostne namietal porušenie svojich práv), žiadne procesné
pochybenia súdu prvého stupňa sťažnostný súd vlastným prieskumom nezistil. Možno tak skonštatovať,
že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo vzťahu k výroku napadnutého uznesenia procesne
správne (podľa názoru sťažnostného súdu cesta súdu prvého stupňa k napadnutému uzneseniu
bola ,,procesne čistá“, aj čo do plného zachovania práv procesných strán na konaní participovať a podľa
vlastného uváženia realizovať svoje procesné práva).

Z vyššie citovaných ustanovení § 66 Trestného zákona vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne
prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody po splnení jednak formálnej podmienky a to zákonom
stanovenejdobyvýkonutrestu,ajednakposplnenídvochmateriálnychpodmienok,ktorýmisú(i)plnenie
povinností a správanie odsúdeného vo výkone trestu, ktorými preukázal polepšenie (t. j. polepšenie

sa), a (ii) skutočnosť, že sa od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život (t.
j. prognóza vedenia riadneho života). Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa
k správnemu záveru, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody, teda že v zmysle § 66 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 Trestného zákona
vykonal potrebnú (pomernú) časť z výmery uloženého trestu (resp. trestov). Danému záveru nie je teda

čo vytknúť, sťažnostný súd týmto plne odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, s ktorým sa
stotožňuje (viď piaty odsek na strane 5 napadnutého uznesenia).

Sťažnostný súd ďalej k splneniu tzv. prvej materiálnej podmienky (t. j. polepšenie odsúdeného) a tzv.
druhejmateriálnejpodmienky(t.j.prognózavedeniariadnehoživotaodsúdenýmnaslobode)zakotvenej

v § 66 ods. 1 Trestného zákona uvádza, že toto je predmetom dokazovania na verejnom zasadnutí a
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd hodnotí dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, a to jednotlivo i v ich
súhrne. Po preskúmaní veci sa sťažnostný súd stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že
u odsúdeného nebola dosiaľ splnená tak prvá ako ani druhá materiálna podmienka zakotvená v § 66

ods. 1 Trestného zákona a spočívajúca v (i) jeho polepšení sa počas doterajšieho výkonu trestu odňatia
slobody a v (ii) prognóze vedenia riadneho života odsúdeným v budúcnosti/na slobode (k tomu všetkému
viď šiesty odsek na strane 5 napadnutého uznesenia až po koniec odôvodnenia napadnutého uznesenia
na jeho strane 7).

Sťažnostný súd si závery súdu prvého stupňa ohľadne nenaplnenia oboch tzv. materiálnych podmienok
u odsúdeného, vyžadovaných v § 66 ods. 1 Trestného zákona na podmienečné prepustenie z VTOS,
prezentované v napadnutom uznesení osvojil a v celom rozsahu na ne týmto odkazuje, bez potreby
opakovania týchto dôvodov vo svojom uznesení. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v
dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a to v prípade,

ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne,
nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal
(viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Tdo/2/2018 zo dňa 23.01.2018), pričom
odôvodnenie uznesenia prvostupňového a druhostupňového súdu nemožno posudzovať izolovane,
keďže z hľadiska predmetu tvoria jeden celok (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.

zn. I. ÚS 336/2016; ústavný súd pri posudzovaní dodržiavania ústavno-procesných princípov orgánmi
verejnej moci pri rozhodovaní vychádza z toho, že na rozhodnutie vydané na rôznych inštitúciách je
potrebnévzhliadaťakonajedencelok,kčomuviďtiežrozhodnutieÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky
sp. zn. III. ÚS 447/2016).

V tejto súvislosti sťažnostný súd zdôrazňuje z pred súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania
vyplynuvšiu skutočnosť (neopomínajúc/neznižujúc význam zvyšných z pred súdom prvého stupňa
vykonaného dokazovania plynúcich skutočností), že doterajší priebeh aktuálneho VTOS u odsúdeného
nepodáva žiadne také informácie, ktoré by pre súd v dostatočnej miere odôvodňovali záver ten, žeby aktuálny dosiaľ svojím plánovaným trvaním nenaplnený VTOS už docielil prevýchovu odsúdeného
a predčasné naplnenie účelu trestu u jeho osoby – z celkového zhodnotenia doterajšieho priebehu
VTOS je zrejmé (ako správne vystihol súd prvého stupňa v napadnutom uznesení), že u odsúdeného

nebol oprostený o nevyhovujúce správanie (podrobne uvedené v napadnutom uznesení), odsúdený
neabsolvoval žiaden rekvalifikačný kurz/vzdelávanie, kedy ich absolvovanie by mohlo indikovať jeho
záujem o riadne zaradenie sa do spoločnosti po VTOS (síce o vzdelanie prejavil záujem, no riadne
nezdokladoval splnenie podmienok na prijatie na štúdium, teda tento svoj záujem nedotiahol k zdarnej
realizácii, kedy on sám nepodáva v podstate žiadne zdôvodnenie, čo malo byť tomu objektívnou

prekážkou, ktorú by nemohol on v danom ohľade prekonať a podmienky na prijatie na štúdium
splniť), jeho vlastný postoj k trestnej činnosti sa podľa zistení ZVJS javí ako kritický a ciele programu
zaobchádzaniaodsúdenýpodľaichzisteníplní,noajzodôvodneniajehosťažnostijemožnévidieťpodľa
názoru sťažnostného súdu istú mieru zatrpknutosti a odmietania jemu súdmi uložených trestov či jemu
zloženýchdisciplinárnychopatrenívoVTOS(totižuvádza,žemalisavočinemu/najehoťarchudohodnúť
jeho kamaráti, neskôr vo VTOS spoluväzni s príslušníkmi ZVJS); dané potom na ťarchu jeho aktuálnej

žiadostiopodmienečnéprepusteniezVTOSrelativizujezáverojehovlastnomskutočnekritickompostoji
kvlastnejprotiprávnejčinnosti.TiežjepodľazisteníZVJSunehoprítomnéstrednérizikorecidívyamenej
priaznivá resocializačná prognóza.

Predošlé odsúdenia (samé o sebe) nemôžu byť dôvodom na zamietnutie žiadosti odsúdeného

o podmienečné prepustenie z VTOS, no pohľadom na odôvodnenie napadnutého uznesenia sťažnostný
súd konštatuje, že ani neboli. Súd prvého stupňa zhodnotil osobu odsúdeného vskutku komplexne,
v celom súhrne z dokazovania dostupných informácií, cez jeho trestnú minulosť a ukladané tresty,
priebeh VTOS až po jeho aktuálne správanie sa a postoje vo VTOS. Už súdom prvého stupňa
správne a dostatočne zistené skutočnosti neumožňujú ani sťažnostnému súdu (a to aj po zohľadnení

sťažnostných námietok odsúdeného) učiniť odsúdeným želaný záver, že odsúdený v aktuálnom
čase ,,už dozrel“ v otázke splnenia podmienok zakotvených v § 66 Trestného zákona do možnosti
aplikácie inštitútu podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody u jeho osoby. V zhode
so závermi súdu prvého stupňa sťažnostný súd tak aktuálne nevidí naplnenie ani jednej z materiálnych
podmienok zakotvených v § 66 ods. 1 Trestného zákona u odsúdeného, ktorého doterajší výkon je

možné považovať za aktuálne režimovo prispôsobený. Ak doterajší výkon aktuálneho trestu odňatia
slobody u odsúdeného ešte nedocielil (predčasné) naplnenie účelu trestu v zmysle § 34 Trestného
zákona, podmienečné prepustenie odsúdeného z VTOS v aktuálnom čase by tak na plecia spoločnosti
z pohľadu sťažnostného súdu kládlo neprimerané (a teda nedôvodne uložené) riziko znášania možnej
recidívy trestnoprávne relevantného protiprávneho správania sa odsúdeného (kedy ani prípadne

uložený probačný dohľad nie je nepretržitou kontrolou nad správaním sa odsúdeného).

Je síce pravdou, že neexistuje „istota“, že odsúdený ne/bude viesť na slobode riadny život. Takúto
istotu súdy rozhodujúce o žiadostiach o podmienečné prepustene prakticky nemajú a ani nemôžu nikdy
mať. Súčasne ale v prejednávanej veci nebolo možné ustáliť, že by pre záver o vedení riadneho života

odsúdeným v prípade jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody bolo možné
mať pre súd dostatočný/rozumný/dôvodný predpoklad. Zmysel inštitútu podmienečného prepustenia
spočíva v motivácii odsúdeného k tomu, aby svojím chovaním a plnením povinností vo výkone trestu
ukázal polepšenie a naplnil prognózu vedenia riadneho života na slobode. Vykonanou časťou trestu
odňatia slobody podľa názoru sťažnostného súdu nebol účel trestu dosiaľ dosiahnutý, i keď bezpochyby

toho času je odsúdený na správnej ceste k naplneniu oboch tzv. materiálnych podmienok zakotvených
v § 66 ods. 1 Trestného zákona, a podľa názoru sťažnostného súdu s ohľadom na vyššie uvedené
ako i v napadnutom uznesení skutočne vyčerpávajúco uvádzané okolnosti prejednávanej veci a osoby
odsúdeného by v prípade podmienečného prepustenia odsúdeného z VTOS ani hroziace nariadenie
výkonu zvyšku trestu odňatia slobody riziko možnej recidívy neznižovalo do súdom akceptovateľnej

miery (k tomu viď napr. bod 13. nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 85/2025-30
zo dňa 17.07.2025).

S ohľadom na uvedené, sťažnostný súd konštatuje, že odsúdený neuviedol také skutočnosti, a
sťažnostný súd ani také nezistil, ktoré by boli spôsobilé z hľadiska zistenia podmienok pre taký

postup súdu docieliť zrušenie/zmenu napadnutého uznesenia a podmienečné prepustenie odsúdeného
z VTOS.Záverom však sťažnostný súd dodáva, že posúdenie naplnenia oboch tzv. materiálnych podmienok
zakotvených v § 66 ods. 1 Trestného zákona sa výsostne vzťahuje na situáciu odsúdeného v tom ktorom
aktuálnom čase a priestore. Ak súd prvého stupňa, ani sťažnostný súd toho času nevidia u odsúdeného

naplnenie oboch tzv. materiálnych podmienok zakotvených v § 66 ods. 1 Trestného zákona (t. j.
polepšenie sa a prognóza vedenia riadneho života v prípade pobytu na slobode), dané neznamená,
že by v neskoršom čase odsúdený nemohol obe tieto podmienky naplniť v kvalite dostačujúcej pre
súd na kladné rozhodnutie o jeho inej/ďalšej žiadosti o podmienečné prepustenie z VTOS. Dané je
však podmienené zistením správania sa/prejavovania sa odsúdeného počas ďalšieho VTOS, ktoré také

kladné rozhodnutie súdu zdôvodní, čo je v rukách v podstate len samotného odsúdeného. To všetko za
predpokladu, vzhľadom na plánované zvyšné trvanie VTOS , že taká ďalšia žiadosť podľa § 415 ods. 1
(druháveta)Trestnéhoporiadkujevôbecmožná.Zjednodušenepovedané,preodsúdenéhotoznamená
aktuálne vytrvať v riadnom správaní/plnení svojich úloh a jemu pridelených činností v rámci VTOS
(prípadne byť pri ich plnení iniciatívny, no v medziach pokynov príslušníkov ZVJS a ústavného poriadku),
kedy opätovná, no tentoraz búduca úspešná snaha odsúdeného získať ďalšie vzdelanie či kvalifikáciu

vo VTOS by bola rozhodne jemu na prospech, ak by v budúcom čase znovu žiadal o podmienečné
prepustenie z VTOS.

Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak (a) nie je prípustná,
(b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá

znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo (c) nie je dôvodná.

Pretože sťažnostný súd nezistil aktuálne žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného zamietol ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.