Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/155/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122295292
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6122295292.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v spore žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík
s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovanému: ROSSETA
s.r.o., so sídlom Školská 144/58, Terchová, IČO: 36 284 475, právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Bacmaňák, spol. s r. o., so sídlom Zvolenská 4014/31, Martin, IČO: 55 075 339, o zaplatenie
10 773,- EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
17C/39/2022-200 zo dňa 23. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 10 773,-
EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10 773,- EUR od 22.02.2022 do
zaplatenia a žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že ku vzniku škody na strane žalobcu spočívajúcej v
úhynecca140kgrýbpstruhadúhovéhovrybníkochvobciC.časťD.(vjehovlastníctve)došlovpríčinnej
súvislosti s prevádzkovou činnosťou žalovaného – počas vykonávania stavebných úprav v koryte

vodného toku Trstená znečistením vody cementovými zmesami (vykonávané výkopové a zemné práce,
montáž strateného debnenia pre základy oporných múrov, montáž panelov oporných múrov, betonárske
práce, pohyb mechanizmov v toku počas vykonávaných prác). Uvedené bez najmenších pochybností
vyplýva z právoplatného rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného
prostredia Žilina, č. k. 1394402021/6613/72/2021-23117/2021 zo dňa 09.07.2021 (právoplatnosť dňa
28.07.2021) kedy z výsledku vyšetrovania OR PZ Čadca (zdokumentovaný vo vyšetrovacom spise
č. ČVS:ORP-497/2-VYS-CA-2019, uznesenie OR PZ Čadca pod č. ČVS:ORP-497/2-VYS-CA-2019

zo dňa 15.03.2021) vyplýva, že stavebné úpravy v koryte vodného toku Trstená vykonával iba
žalovaný (ROSSETA s.r.o.), vyšetrovaním bolo vylúčené zavinenie úniku cementových zmesí do toku
Trstená inými podnikateľskými subjektmi a ich pracovníkmi, ktorí sa nejakým spôsobom podieľali
na stavebných prácach (napr. dodávateľ cementových zmesí). Vyšetrovaním vyšetrovateľa OR PZ
Čadca nebolo zistené naplnenie skutkovej podstaty trestného činu, bol vyšetrovací spis postúpený
inšpekcii ako správnemu orgánu na prejednanie správneho deliktu. Z výsledku riešenia MZV na toku
C. dňa 31.08.2021 vykonaného inšpekciou a z výsledkov vyšetrovania OR PZ Čadca vyplýva, že

k mimoriadnemu zhoršeniu vôd na toku Trstená v obci C. dňa 31.8.2019 došlo zaobchádzaním s
cementovými zmesami v rozpore s ust. § 39 ods. 2 písm. b) vodného zákona a jeho pôvodcom je
ROSSETA s.r.o. Terchová, IČO: 36 284 475 t. j. žalovaný.Predpokladom zodpovednosti za škodu je vznik (existencia) škody. Pokiaľ ide o pojem skutočnej
škody ako ujmy spočívajúcej v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové
hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu súd pre

stanovenie rozsahu výšky škody vychádzal zo záverov predloženého odborného vyjadrenia č. 3/2019
a nepochybných zistení, že výška spôsobenej škody na uhynutých rybách násady pstruha dúhového
v množstve 1197 kg v rybníkoch v obci C., časť D., ktoré uhynuli v dňoch 27.08.2019 až 19.09.2019,
je vo výške 10 773,- EUR. Žalobca v konaní preukázal, že bol vlastníkom násady pstruha dúhového
zakúpeného v období apríl 2019 na chov v prevádzke Rybníky C. (čl. 71). Nemal žiaden dôvod,

ktorý by zakladal pochybnosť súdu ohľadom správnosti stanovenej výšky spôsobenej škody v rámci
vyšetrovacích úkonov ČVS:ORP-497/2-VYS-CA-2019. Pod pojmom škoda je treba rozumieť ujmu, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným
ekvivalentom.

Podstatné bolo to, že bez konania žalovaného t. j. bez jeho prevádzkovej činnosti, by ku vzniku škody

zjavne nedošlo. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že príčinou úhynu rýb pstruha
dúhového v rybníkoch v obci C., časť D. - E., ktorých majiteľom je žalobca, v období od 27.08.2019 do
31.08.2019 bolo havarijné znečistenie vody cementovými zmesami v kombinácii s ďalšími chemickými
látkami zvírenými v dnovom sedimente trstenského potoka počas vykonávania stavebných úprav v
koryte vodného toku Trstená a betonárske práce, v dôsledku ktorých došlo k znečisteniu povrchovej

vody toku Trstená cementovými zmesami vykonávala iba spoločnosť ROSSETA s.r.o. (bolo vylúčené
zavinenie úniku cementových zmesí do toku Trstená inými podnikateľskými subjektmi) a pôvodcom
bol žalovaný. Je však možné konštatovať, že nedošlo by ku škode – majetkovej ujme žalobcu, ak
by nedošlo k znečisteniu vody (úniku cementovými zmesami) prevádzkovou činnosťou žalovaného
(betonárskepráce,pohybmechanizmovvtokupočasvykonávanýchprác)vkorytevodnéhotokuTrstená

a v dôsledku jeho znečistenia následnému úhynu cca 140 kg rýb (pstruha dúhového) v rybníkoch v obci
C., časť D., teda k následku (vzniku škody) by v danom prípade nedošlo.

2. Žalovaný vo veci vzniesol námietku premlčania a ohľadom spočívania premlčania v zmysle § 112
Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) zdôraznil, že žalobcom v trestnom konaní uplatnená škoda

v rámci výsluchu svedka – poškodeného zo dňa 13.11.2019 bola uplatnená vo fáze trestného stíhania
tzv. vo veci, teda pred vznesením obvinenia konkrétnej osobe. V tejto fáze bola škoda uplatnená
len všeobecne voči neznámemu páchateľovi a po operatívnej činnosti zisťovania osoby páchateľa (a
nebolovznesenéobvinenie)následnerozhodnutímOČTK,tedapolicajta,zodňa15.03.2021vecprečinu
ohrozenia a poškodenia životného prostredia, ktorého sa mala dopustiť právnická osoba ROSSETA

s.r.o., bolo rozhodnuté o postúpení veci, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.04.2021. Žalobca získal
vedomosť o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá až po skončení prípravného konania. Premlčacia
doba po dobu prípravného konania neplynula. Následne si žalobca uplatnil náhradu škody žalobou
vtomtokonaníz22.04.2022.Okolnosti,žežalobcoviškodavzniklavbezprostrednejsúvislostiskonaním
žalovaného, a teda vedomosť o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, žalobca získal aj z rozhodnutia

správneho orgánu – rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného
prostredia Žilina, č. k. 1394402021/6613/72/2021-23117/2021 zo dňa 09.07.2021, ktorý po postúpení
veci vyšetrovateľom OR PZ Čadca prejednal správny delikt a uložil žalovanému pokutu ako pôvodcovi
znečistenia povrchovej vody toku Trstená cementovými zmesami dňa 31.08.2019. Preto po právnej
stránke posúdil podľa hmotnoprávnych ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúci problematiku

náhrady škody a je bez akýchkoľvek pochýb, že premlčacia doba v prípade náhrady škody v čase
podania žalobného návrhu neuplynula.

Žalobcapreukázaldôvody,ktorémubrániliuplatniťsvojnárokskôranajehostraneexistovalaobjektívna
prekážka, ktorou bolo nezistenie osoby zodpovednej za vznik škody orgánmi činnými v trestnom konaní,

ktoré stíhanie sa viedlo len vo veci v rámci prípravného konania. Zisťovať trestnú činnosť, objasňovať
okolnosti svedčiace o spáchaní trestného činu, zisťovať osobu páchateľa je úlohou orgánov činných
v trestnom konaní, ktoré konajú z úradnej povinnosti. Rozhodnutím o postúpení veci z 15.03.2021
nie sú dotknuté nároky poškodeného na náhradu škody v civilnom konaní. Postúpenie veci inému
orgánu vždy predpokladá, že vec je náležite objasnená z toho hľadiska, že nejde o žiadny trestný

čin, ale že skutok, ktorého sa mala dopustiť právnická osoba ROSSETA s.r.o., môže byť správnym
deliktom. Je teda nepochybné, že k tomuto dňu 15.03.2021 žalobca nemohol disponovať vedomosťou
o konkrétnej osobe a až po zistení totožnosti neznámeho páchateľa vo veci mu bolo toto uznesenie
o postúpení veci ako poškodenému aj doručené. Preto dvojročná subjektívna premlčacia doba nanáhradu škody v zmysle § 106 ods. 1 OZ v prípade škody jej začiatok bol viazaný na okamih
doručenia uznesenia zo dňa 15.03.2021 o postúpení veci inému orgánu, ktoré uznesenie bolo doručené
poškodenému (žalobca) dňa 26.03.2021, a teda žalobca ako poškodený mal k dispozícii údaje nielen

o majetkovej ujme, ale i o zodpovednom subjekte, ktoré mu umožňovalo podať žalobu na náhradu
škody a táto uplynula dňa 26.03.2023. Žaloba bola podaná dňa 22.04.2022, teda v rámci subjektívnej
premlčacej doby podľa § 106 ods. 1 OZ. Preto námietku premlčania považoval za nedôvodnú. Žalovaný
neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať, že žalobca sa dozvedel o tom, kto mu
spôsobil škodu už skôr. Ani predpoklad žalovaného, že by sa žalobca o rozhodných skutočnostiach

predpokladaných v § 106 ods. 1 OZ (o osobe páchateľa, teda kto za vzniknutú škodu zodpovedá)
dozvedel zo znaleckého posudku č. 18/2019 vyhotoveného dňa 20.12.2019, nie je správny, nakoľko
znaleckým posudkom v rámci vyšetrovacieho spisu OR PZ v Čadci bolo posúdenie príčiny úhynu
rýb pstruha dúhového v rybníkoch v obci C., časť D., ktorých majiteľom bol žalobca, a nie to, že
žalobca disponoval vedomosťou o konkrétnej osobe škodcu. Za rovnako bez právneho významu je
aj posudzovanie objektívnej premlčacej doby zo strany žalovaného, nakoľko táto ešte v čase podania

žalobného návrhu neuplynula, t. j. ku dňu 22.04.2022 k uplynutiu trojročnej objektívnej premlčacej doby
podľa § 106 ods. 2 OZ nedošlo.

3. Z uvedených dôvodov žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu 10 773,-
EUR spolu s úrokom z omeškania s poukazom na to, že žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa

01.02.2022 na zaplatenie škody vo výške 10 773,- EUR, ktorú výzvu si žalovaný prevzal dňa 18.02.2022
a v poskytnutej lehote do troch dní od doručenia výzvy, t. j. do 21.02.2022, túto nezaplatil. Preto boli
splnené podmienky aj pre priznanie nároku na zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
10 773,- EUR od 22.02.2022 do zaplatenia pri aplikácii ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia
Vlády SR č. 97/1995 Z. z. Právne vec posúdil v zmysle ustanovení § 420a ods. 1, 2 písm. a), § 442

ods. 1, 3, § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“).

O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému.
4. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 365

ods. 1 písm. h) CSP pre nesprávne právne posúdenie veci v otázke premlčania nároku. Z pripojeného
vyšetrovacieho spisu OR PZ Čadca a konkrétne zo zápisnice o výsluchu svedka poškodeného zo dňa
13.11.2019 jednoznačne vyplýva, že žalobca si v tejto fáze trestného konania neuplatnil svoj nárok na
náhradu škody riadne, ale len veľmi neurčito a všeobecne, teda neuplatnil si škodu voči konkrétnej
osobe.Vtejtosúvislostipoukázalinajudikatúrukotázkespočívaniapremlčacejdoby,pričomsúdnaprax

totožne, ako je tomu v prejednávanej veci, nepovažuje za riadne uplatnenie nároku na náhradu škody
strohé vyjadrenie poškodeného a riadnym uplatnením nároku na náhradu škody v adhéznom konaní
nie je samotné podanie trestného oznámenia, ak neobsahuje požiadavku, aby konkrétnej osobe bola
uložená povinnosť na náhradu škody v určitej výške. V nadväznosti na to je nevyhnutné zodpovedať
otázku stanovenia začiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na

náhradu škody. Nestotožňuje sa so závermi prvoinštančného súdu ohľadne získania vedomostí žalobcu
o osobe škodcu až po skončení prípravného konania, t. j. rozhodnutím policajta zo dňa 15.03.2021
o postúpení veci, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.04.2021, nakoľko takáto úvaha nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní a je v rozpore s ustálenou judikatúrou súdov. Prezentované arbitrárne úvahy
súdu sú v priamom rozpore s početnou judikatúrou najvyšších súdnych autorít, podľa ktorých znalosť

poškodeného o osobe škodcu sa viaže k okamihu, kedy poškodený získal informáciu, na základe ktorej
si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná (R 38/75). K pojmu „dozvedieť
sa o škode“ je možné uviesť, že ide nielen o vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone, ktorým bola
škoda spôsobená, ale aj o to, že mu vznikla ujma určitého rozsahu. Žalobca v postavení poškodeného
mal vedomosť o samotnej údajnej škode, ako aj osobe údajného škodcu, čo sa dozvedel okamžite

po vzniku škody a vzhľadom na skutočnosť, že uvedenú škodu žalobca od počiatku pripisoval práve
žalovanému v súvislosti s výkonom stavebných úprav v povrchovom toku trstenského potoka, vedomosť
o škode a údajnej osobe škodcu mal už v období dní 26.08.2019 do 31.08.2019. Rovnako predmetné
informácie vyplývali aj z vykonávanej operatívno-pátracej činnosti pracovníkov OKP OR PZ Čadca,
ktorá bola zaznamenaná v predmetnom vyšetrovacom spise. Pre uplatnenie nároku na náhradu škody

postačuje predpokladaná vedomosť, nie skutočná a spochybniteľná vedomosť o osobe zodpovednej za
škodu. Podľa jeho názoru z výsledkov dokazovania bolo dostatočne spoľahlivo preukázané, že žalobca
sa o osobe škodcu, ako aj o ostatných atribútoch potrebných na uplatnenie nároku na náhradu škody
dozvedel najneskôr doručením znaleckého posudku č. 18/2019 zo dňa 20.12.2019, ktorého účelom boloposúdenie príčiny úhynu rýb pstruha dúhového v rybníkoch žalobcu, avšak žalovaný je toho názoru,
že žalobca mal subjektívnu vedomosť o rozhodných skutočnostiach predpokladaných § 106 ods. 1 OZ
pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby už bezprostredne po vzniku škody, vzhľadom k čomu

považuje nárok žalobcu za premlčaný. Premlčacia doba preto začala plynúť dňa 31.08.2019 a dvojročná
subjektívna premlčacia doba tak uplynula 31.08.2021, pričom žalobca podal žalobu dňa 22.04.2022,
teda takmer 8 mesiacov po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť
a rozhodnúť tak, že podanú žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu
trov konania.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s argumentáciou žalovaného obsiahnutou v odvolaní
nesúhlasíaprimárneuviedol,žesnapadnutýmrozsudkomsavcelomrozsahustotožňuje.Argumentáciu
žalovaného ohľadne premlčania nároku považuje za nesprávnu. Súd sa v napadnutom rozhodnutí
dostatočne vysporiadal s námietkou žalovaného o premlčaní nároku a záver súdu k tejto námietke
považuje za správny. Stotožňuje sa s tým, že v prípade dvojročnej subjektívnej premlčacej doby bol
začiatokviazanýnaokamih28.07.2021,kedyžalobcaakopoškodenýmalkdispozíciiúdajeomajetkovej

ujme – škode, ako i o zodpovednom subjekte, ktoré mu umožňovali podať žalobu. Aj v prípade
pripustenia argumentácie žalovaného, teda, že by premlčacia doba začala plynúť 31.08.2019 (čo
rezolútne odmieta), nebol by nárok žalobcu premlčaný, a to s poukazom na § 112 OZ, v zmysle
ktorého počas konania, v ktorom sa účastník domáha svojho práva na súde, prípadne inom orgáne,
neplynie premlčacia doba, a teda dochádza k tzv. spočívaniu premlčacej doby. V danom prípade

ku škode došlo v období od 26.08.2019 do 31.08.2019, pričom vyšetrovateľ dňa 31.08.2019 začal
trestné stíhanie pre prečin ohrozenia a poškodenia životného prostredia a žalobca si v procesnom
postavení svedok – poškodený dňa 13.11.2019 uplatnil nárok na náhradu škody. Trestné konanie
sa skončilo vydaním uznesenia o postúpení veci zo dňa 15.03.2021, pričom vec bola následne
prejednávaná Slovenskou inšpekciou životného prostredia rozhodnutím zo dňa 09.07.2021, ktoré

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28.07.2021. Preto argumentácia žalovaného o premlčaní nároku
nemôže obstáť, nakoľko nedošlo k uplynutiu premlčacej doby. K námietke žalovaného, že si žalobca
v trestnom konaní neuplatnil riadne náhradu škody, ale len veľmi neurčito, je nutné poukázať na
skutočnosť, že v pozícii svedka poškodeného 13.11.2019 nemal žalobca vedomosť o škodcovi, a ani
o výške skutočnej škody, pričom si riadne uplatnil dotknuté nároky poškodeného v ním podanej žalobe.

Žalovaný tieto argumenty k nesprávnemu uplatneniu nároku na náhradu škody uvádza prvýkrát až
v tomto odvolaní. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.
6. Žalovaný v replike uviedol, že argumentácia žalobcu, že mal k dispozícii údaje o majetkovej škode
a zodpovednom subjekte až počnúc dňom 28.07.2021, je v priamom rozpore so skutočnosťou, nakoľko
už zo samotného spisového materiálu bolo nad akúkoľvek mieru pochybností preukázané, že žalobca

sa s informáciou o údajnej škode a osobe škodcu mal objektívnu možnosť oboznámiť zo znaleckého
posudku č. 18/2019 zo dňa 20.12.2019 napriek tomu, že subjektívnu vedomosť o rozhodných
skutočnostiach pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby mal už bezprostredne po vzniku škody
v rozmedzí dní 26.08.2019 a 31.08.2019. Uvedený názor je v rozpore s odbornými názormi a bohatou
súdnou praxou, napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo 721/2005, 25Cdo 721/2005, ako aj judikatúrou

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 82/2009 publikovanej v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR a súdom SR pod č. R 16/2014. Prvostupňový súd napriek označeným judikátom v odôvodnení
svojho rozsudku prijal rozporný záver, že skutočnosťou, kedy bolo zrejmé žalobcovi, že žalovaný sa
dopustil protiprávneho konania, ktorého následkom bola škoda spôsobená žalobcovi, je až skončenie
prípravného konania rozhodnutím zo dňa 15.03.2021. Svoj odklon od ustálenej rozhodovacej praxe

najvyšších súdnych autorít, teda porušenie princípu právnej istoty, nijakým spôsobom neodôvodnil.
Súd prvej inštancie predloženými dôkazmi nepreveril možnosť, či sa mohol o konkrétnej osobe škodcu
žalobca oboznámiť už z vyšetrovacieho spisu a svoje rozhodnutie založil výlučne na výpovedi žalobcu.
Zopakovaldôvodyuvedenévpodanomodvolaní.Nesúhlasístvrdenímžalobcuvovyjadreníkodvolaniu,
že argumenty k nesprávnemu uplatneniu nároku na náhradu škody žalovaný uvádzal prvýkrát až vo

svojom odvolaní, čo je v priamom rozpore so skutočnosťou, že toto už namietal vo svojich vyjadreniach
zo dňa 28.08.2023, 19.02.2024. Zotrval na svojom odvolacom návrhu.
7. Žalobca v duplike uviedol, že s argumentáciou žalovaného nesúhlasí, nakoľko tento uvádza
nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia. V celom rozsahu zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach
a stanoviskách s tvrdením žalovaného, že žalobca mal objektívnu možnosť oboznámiť sa najneskôr

zo znaleckého posudku č. 18/2019 o škode a o osobe škodcu, a teda mal subjektívnu vedomosť
orozhodnýchskutočnostiach,nesúhlasí.Samotnáexistenciavyšetrovaniaalebohypoteticképodozrenie
voči žalovanému nie je totožné s právne relevantnou vedomosťou v zmysle § 106 OZ. V rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/216/2010 sa zdôrazňuje, že začiatok subjektívnej premlčacej dobynemožno viazať na všeobecné povedomie poškodeného o tom, že škoda mohla vzniknúť v súvislosti
s činnosťou určitého okruhu subjektov, ale až na konkrétnu vedomosť o tom, kto za škodu nesie
zodpovednosť. Odmieta tvrdenie žalovaného o tom, že by si žalobca umelo prispôsoboval skutočnosti

podstatné pre začatie plynutia premlčacej doby tak, aby mu žalovaným vznesená námietka premlčania
žalobcom uplatneného nároku nespôsobila jeho neúspech v konaní, ako i tvrdenie o uvádzaní zrejmej
nepravdivých či zavádzajúcich informácií zo strany žalobcu. Je to práve žalovaný, ktorý uvádza
nesprávne údaje, keď na jednej strane považuje nárok žalobcu za premlčaný a na druhej strane bol
ochotný nahradiť žalobcovi 50 % istiny. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu nárok na

náhradu trov odvolacieho konania.

8. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie
v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1

CSP potvrdil.
9. V preskúmavanej veci bolo preukázané, že ku vzniku škody na strane žalobcu spočívajúcej
v úhyne cca 140 kg rýb pstruha dúhového v rybníkoch v obci C., časť D. došlo v príčinnej súvislosti
s prevádzkovou činnosťou žalovaného – počas vykonávania stavebných úprav v koryte vodného toku
Trstená znečistením vody cementovými zmesami, keď boli vykonávané výkopové a zemné práce,

montáž strateného debnenia pre základy oporných múrov, montáž panelov oporných múrov, betonárske
práce, pohyb mechanizmov v toku počas vykonávaných prác, a to v období od 26.08.2019 do
31.08.2019.VyšetrovateľORPZvČadciuznesenímČVS:ORP-497/2-VYS-CA-2019zodňa31.08.2019
podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začal trestné stíhanie pre prečin ohrozenia a poškodenia
životného prostredia podľa § 301 ods. 1 Trestného zákona vo veci bez vznesenia obvinenia konkrétnej

osobe, nakoľko sa zisťovali podklady a dôkazy o tom, kto uvedenú škodu spôsobil. Žalobca dňa
13.11.2019 v pozícii svedka – poškodeného v trestnej veci neznámeho páchateľa si uplatnil nárok na
náhradu škody vo výške 30 449,40 EUR voči páchateľovi. Znaleckým posudkom č. 18/2019 v rámci
vyšetrovania bolo preukazované, že k úhynu rýb došlo znečistením vody cementovými zmesami
v kombinácii s ďalšími chemickými látkami zvírenými v dnovom sedimente trstenského potoka počas

vykonávania stavebných úprav v koryte vodného toku Trstená. V tomto znaleckom posudku nebolo
konštatované, kto mal škodu spôsobiť, ale iba príčina úhynu rýb. Následne v rámci vyšetrovania v
odbornom vyjadrení č. 3/2019 znalec MVDr. Juraja Příhodu v závere skonštatoval, že žalobcovi vznikla
úhynom rýb škoda vo výške 10 733,- EUR. Rovnako v tomto odbornom vyjadrení sa nekonštatuje, kto
nesie zodpovednosť za úhyn rýb.

10. V zmysle § 112 OZ premlčacia doba sa zastavuje (spočíva) po dobu konania, ak veriteľ v premlčacej
dobe uplatní právo na súde alebo na inom príslušnom orgáne a v začatom konaní riadne pokračuje. Po
odpadnutí prekážky, ktorá spôsobila spočívanie premlčania, môže plynúť premlčacia doba ďalej ešte v
tom čase, ktorý uplynul od začiatku plynutia premlčacej doby až do vyskytnutia prekážky. Predpokladom
spočívania premlčacej doby je, aby oprávnený (veriteľ) riadne pokračoval v začatom konaní.

11. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cz 27/83, uverejnené
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod poradovým číslom 29/195,
v ktorom bola vyslovená právna veta : „Ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu
škody spôsobenej mu trestným činom (§ 43 ods. 2 Trestného poriadku) a v tomto začatom konaní
riadne pokračoval, premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tohto konania neplynie (§ 261 ods. 3

Zák.práce). Po skončení trestného stíhania (porov. § 12 ods. 9 Tr. por.), v ktorom nedošlo k uloženiu
povinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení stíhania, beh premlčacej
doby pokračuje.“
12. Ak poškodený uplatní svoje právo na náhradu škody spôsobenej trestným činom v adhéznom
konaní jednak riadne, tj. najneskôr na hlavnom pojednávaní pred začatím dokazovania( podľa súčasnej

slovenskej právnej úpravy najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania),
popr. už v trestnom oznámení vyjadrí ako poškodený vôľu požadovať od konkrétnej osoby náhradu
škody z konkrétnych dôvodov v konkrétnej výške (nestačí len vyjadrenie poškodeného, že sa pripája
k trestnému konaniu a žiada náhradu škody), jednak včas, t. j. v priebehu premlčacej doby a v konaní
riadne pokračuje, premlčacia doba od tohoto uplatnenia po dobu adhézneho konania nebeží (R 29/1985,

uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 27. 4. 2011, sp. zn. 25 Cdo 3300/2010). Zo
zápisnice o výsluchu žalobcu ako svedka-poškodeného dňa 13.11.2019 síce vyplýva, že tento si uplatnil
nárok na náhradu škody titulom úhynom rýb vo výške 30 449,40 EUR, avšak nekonkretizoval voči ktorej
osobe(ibavšeobecnevoči„páchateľovi),pretonemôžesajednaťoriadneuplatnenienárokunanáhraduškody v adhéznom konaní, z ktorého dôvodu ani nemohlo dôjsť k spočívaniu premlčacej doby v zmysle
§ 112 OZ.

13.Pripremlčaníprávananáhraduškodyjeustanovenákombinovanápremlčaciadoba,atosubjektívna
aobjektívna.Začiatoksubjektívnejiobjektívnejpremlčacejdobyjestanovenýodlišne,nasebenezávisle,
a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba
v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná
a pre začatie jej plynutia je významný subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek, a to kedy sa

poškodený dozvie o škode, pričom sa vyžaduje preukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej škode
určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť v žalobnom návrh na súde, pričom
tento okamih sa nemusí kryť s okamihom škodnej udalosti, či s protiprávnym konaním a druhá zložka
je, kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba
je trojročná a táto začne plynúť od okamihu škodnej udalosti. Objektívnu premlčaciu dobu nemožno
prekročiť, hoci by boli ešte podmienky na plynutie subjektívnej premlčacej doby.

14. V preskúmavanej veci objektívna premlčacia doby začala plynúť dňom vzniku škody, t.j. 31.08.2019
a uplynula dňa 31.08.2022, pričom žaloba bola podaná v rámci jej plynutia, dňa 22.04.2022.
15. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 1Cdo/43/2010 konštatoval, že: „Pre posúdenie otázky
premlčaniadovolacísúdodkazujenapomernebohatújudikatúruNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,
resp. Najvyššieho súdu Českej republiky, a tak z dôb spoločného štátu ako aj následne po rozdelení,

ktorá je plne použiteľná, pretože spoločný právny základ zostal zatiaľ nezmenený. Pri posudzovaní
otázky, kedy sa poškodený (žalobca) dozvedel o škode, treba v zmysle vyššie uvedeného vychádzať z
preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode (nestačí teda len možnosť dozvedieť
sa o nej), teda kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a
to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia, t.j. ktorú bolo možné natoľko

objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený svoj nárok na náhradu škody mohol uplatniť aj na súde.
Ide teda o vedomosť nielen o vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške. Znalosť poškodeného o osobe
škodcu sa viaže k okamihu, kedy poškodený získal informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok,
ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná (R 38/75).“
16. Vo vzťahu vzniku škody žalobcovi úhynom rýb prebiehalo trestné konanie vo veci na základe

podnetu žalobcu, najskôr bez vznesenia obvinenia konkrétnej osobe, nakoľko v rámci vyšetrovania sa
zisťoval subjekt, ktorý mal svojím konaním uvedenú škodu spôsobiť. Z výsledkov vyšetrovania OR
PZ Čadca (zdokumentovaný vo vyšetrovacom spise č. ČVS:ORP-497/2-VYS-CA-2019, uznesenie OR
PZ Čadca pod č. ČVS:ORP-497/2-VYS-CA-2019 zo dňa 15.03.2021) vyplynulo, že stavebné úpravy
v koryte vodného toku Trstená vykonával iba žalovaný (ROSSETA s.r.o.), vyšetrovaním bolo vylúčené

zavinenie úniku cementových zmesí do toku Trstená inými podnikateľskými subjektmi a ich pracovníkmi,
ktorí sa nejakým spôsobom podieľali na stavebných prácach (napr. dodávateľ cementových zmesí).
Po získaní všetkých dôkazov vyšetrovateľ ustálil, že sa nejedná o žiaden trestný čin, uznesením
zo dňa 15.3.2021 vec postúpil na prejednanie priestupku Slovenskej inšpekcii životného prostredia,
Inšpektorát životného prostredia Žilina. Následne Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát

životného prostredia Žilina rozhodnutím zo dňa 09.07.2021 č. 1394402021/6613/72/2021-23117/2021
uložil žalovanému pokutu za správny delikt, ktorého sa mal žalovaný dopustiť v období od 26.08.2019 do
31.08.2019prirealizáciistavebnýchúpravvrámcipovodňovýchzabezpečovacíchprácvkorytevodného
toku Trstená v obci C., vykonávanej v zmysle zmluvy o dielo č. 1202/2019-PN zo dňa 26.08.2019,
pričom porušuje povinnosti ustanovené v § 39 ods. 2 písm. b) vodného zákona, nakoľko zaobchádzal

s cementovými zmesami, ktoré sú znečisťujúcou látkou v zmysle § 2 písm. aa) vodného zákona
spôsobom,vdôsledkuktoréhodošlokneovládateľnémuúnikucementovýchzmesídopovrchovéhotoku
Trstená, čím spôsobil mimoriadne zhoršenie vôd na toku Trstená v obci C. a pri tejto činnosti malo dôjsť
k úhynu cca 140 kg rýb vo vlastníctve žalobcu. Uznesenie z 15.03.2021 o postúpení veci bolo žalobcovi
ako poškodenému doručené dňa 26.03.2021 a až týmto dňom získal vedomosť o zodpovednom

subjekte, ktorý mu mal spôsobiť škodu, ako aj o výške škody. Preto dvojročná subjektívna premlčacia
doba na náhradu škody v zmysle § 106 ods. 1 OZ začala žalobcovi plynúť dňa 26.03.2021, od tejto
doby mal žalobca ako poškodený vedomosť o výške majetkovej ujmy, ale i o zodpovednom subjekte,
ktoré mu umožňovalo podať žalobu na náhradu škody, a táto uplynula dňa 26.03.2023. Žaloba bola
podaná v rámci tejto subjektívnej premlčacej doby dňa 22.04.2022. Z uvedených dôvodov je premlčania

námietka žalovaného neopodstatnená.
17. Ako už bolo vyššie konštatované znalecký posudok č. 18/2019 sa vyjadroval k príčine úhynu rýb
a odborné vyjadrenie č. 3/2019 k výške spôsobnej škody, preto tvrdenie žalovaného, že z týchto
dôkazov mohol žalobca nadobudnúť vedomosť o tom, kto zapríčinil vznik jeho škody, je neopodstatnené.V predmetných odborných posudkoch sa nekonštatovalo, kto škodu spôsobil. Rovnako nie je
preukázané, že by vyšetrovateľ bol tieto posudky doručoval žalobcovi, a teda sa mohol o nich dozvedieť.
Žalovaný v odvolaní aj v priebehu konania tvrdil, že žalobca mal vedomosť od samého počiatku, kto

zodpovedá za škodu, avšak k tomuto tvrdeniu neuvádzal žiadne skutočnosti a dôkazy, na základe čoho
mal žalobca mať túto vedomosť.
18. V závere je nutné konštatovať, že súd prvej inštancie správne vychádzal, že objektívna trojročná
premlčaciadobazačalaplynúť31.08.2019auplynula31.08.2022.Zdokazovaniazvyšetrovaciehospisu
je zrejmé, že skutočne si poškodený v rámci tohto trestného konania riadne neuplatnil nárok na náhradu

škody, keď tento si neuplatnil voči konkrétnej osobe, z ktorého dôvodu nemohlo dôjsť ani k spočívaniu
premlčacej doby tak, ako to súd prvej inštancie uvádzal v bode 20. svojho odôvodnenia. Avšak odvolací
súd konštatuje správnosť záverov súdu prvej inštancie, že žalobca sa skutočne mohol dozvedieť o tom,
kto zodpovedá za vznik škody a v akej výške mu vznikla škoda až rozhodnutím vyšetrovateľa zo dňa
15.03.2021 o postúpení veci Slovenskej inšpekcii životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia
Žilina, ktoré rozhodnutie bolo žalobcovi ako poškodenému doručené dňa 26.03.2021. Teda dňom

26.03.2021 začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba žalobcovi na uplatnenie nároku na
náhradu škody, ktorá uplynula dňa 26.03.2023, avšak najneskôr mohla uplynúť dňa 31.08.2022, nakoľko
subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba počas objektívnej premlčacej doby. Objektívna premlčacia
doba začína plynúť, odkedy došlo k vzniku škody. Žaloba v danom prípade však bola podaná dňa
22.04.2022, teda v rámci trojročnej objektívnej, ako aj dvojročnej subjektívne premlčacej doby.

19. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu škody, keď
súd prvej inštancie aplikoval zásadu úspechu v konaní.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP, aplikujúc ust. § 255

ods. 1 CSP, keď žalobca mal v odvolaní plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)