Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18Csp/143/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125362966
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vitteková PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:6125362966.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore žalobcu: Orange Slovensko,

a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava 821 08, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., IČO:
35 855 673, so sídlom Tomášikova 28, 21 01 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX/XX, XXX XX D., E. F., o zaplatenie 277,33 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 219 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne
zo sumy 219 eur od 6.1.2025 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 57,94%, o výške ktorých
bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným dňa 24.7.2025 Okresnému súdu Banská
Bystrica v súlade s § 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia istiny vo výške 277,33 eur s príslušenstvom. Nárok uplatnil titulom zmluvnej
pokuty vo výške 58,33 eur a kúpnu cenu za mobilné zariadenie vo výške 219 eur.

2. V predmetnom upomínacom konaní bol dňa 7.8.2025 vydaný platobný rozkaz sp. zn. 3Up 1044/2025,
ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk na adresu jeho pobytu.

3. V súlade s § 14 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní podal žalobca návrh na pokračovanie
v konaní na tunajšom súde ako súde príslušnom na prejednanie veci podľa a zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p“), čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu. Vec bola
postúpená tunajšiemu súdu dňa 24.10.2025 a je vedená pod sp. zn. 18Csp 143/2025.

4. Žalovanému sa podarilo doručiť žalobu na adresu jeho pobytu v Českej republike a doposiaľ sa k nej
nevyjadril.

5. Podľa § 297, veta druhá, písm. b) C.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.6. Keďže v tomto prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 277,33 eur, išlo o otázku
jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd na prejednanie sporu v
súlade s § 297 písm. b/ C.s.p. nenariadil pojednávanie a v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. rozsudok verejne

vyhlásil dňa 28.1.2026 o 8.15 hod. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu od 8.1.2026.

7. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

8. Žalovaný uzavrel so žalobcom dňa 14.4.2020 Zmluvu o poskytovaní verejne dostupných služieb (ďalej
len „Zmluva“) s účastníckym programom Go 20 eur. Zároveň k nej uzatvorili Dodatok k Zmluve dňa
14.8.2023 (ďalej len „Dodatok k Zmluve“).

9. Dňa 14.8.2023 bola rovnako uzatvorená dohoda o splátkach, predmetom ktorej je dohoda o splátkach
kúpnej ceny za zariadenie Samsung Galaxy A54 graphite s dohodnutou kúpnou cenou vo výške 439

eur s tým, že prvý časť kúpnej ceny vo výške 1 eur bola zaplatená a zvyšná časť bola rozdelená do
24 mesačných splátok po 18,25 eur.

10. Podľa bodu 2.6. Dodatku k Zmluve cit.: „V prípade porušenia ktorejkoľvek zmluvnej povinnosti
Účastníka uvedenej v bode 2.5 tohto článku je Účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu

vo výške (zaokrúhlenej na celé eurocenty nadol) vypočítanej v závislosti od reálnej doby trvania
Dodatku. Základ pre výpočet zmluvnej pokuty uvedený v Tabuľke č. 1 tvorí rozdiel medzi Spotrebiteľskou
(maloobchodnou) cenou zariadenia a Kúpnou cenou zariadenia a zodpovedá zľave poskytnutej
Podnikom Účastníkovi zo Spotrebiteľskej (maloobchodnej) ceny zariadenia z dôvodu záväzku Účastníka
užívať služby podľa Dodatku po dohodnutú dobu viazanosti. Základ pre výpočet zmluvnej pokuty

predstavuje maximálnu výšku zmluvnej pokuty, ktorá sa znižuje v závislosti od toho, koľko celých
mesiacov uplynulo od uzavretia Dodatku do porušenie niektorej zo zmluvných povinností podľa bodu 2.5
tohtočlánku.Sumazmluvnejpokutybudevypočítanépodľanižšieuvedenéhovzorca:(Dobaviazanosti–
počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia Dodatku do porušenia zmluvnej povinnosti) x (základ
pre výpočet zmluvnej pokuty uvedený v Tabuľke č. 1/Doba viazanosti).

11. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:

Podľa § 84 ods. 1 písm. a) zákona č. 452/2021 Z.z. o elektronických komunikáciách (dalej len zákon č.
452/2021 Z.z.), zmluvou o poskytovaní služieb, vrátane služby prístupu k internetu, sa podnik zaväzuje

zriadiť pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať služby.

Podľa § 86 ods. 1 písm. a) zákona č. 452/2021 Z.z., podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejne
dostupnú službu.

Podľa § 86 ods. 4 písm. b) zák. č. 452/2021 Z.z., účastník je povinný platiť za poskytnutú verejne
dostupnú službu podľa zmluvy o poskytovaní služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženej faktúry,

Podľa § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak strany

dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť
poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne
škoda.

Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu

odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť

ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 odsek 4 písmeno k) a t) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil

neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku a ktoré požadujú od
spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy
spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods. 1 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je

povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie
súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú

v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“), ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od. 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

12. Žalobcu vystupuje ako poskytovateľ telekomunikačných služieb v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti. Žalovaný neuzatvoril predmetnú Zmluvu a jej Dodatok v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti (aj zo samotnej zmluvy o pripojení je zrejmé, že účastníkom je Fyzický osoba
- nepodnikateľ). Predmetný vzťah je preto potrebné v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl. OZ

posudzovať ako vzťah spotrebiteľský.

13. Žalovaný nesporil svoj záväzok plynúci z Dodatku k zmluve v spojení s Dohodou o splátkach, preto
mal súd za preukázané, že žalovaný si nesplnil svoju základnú povinnosť zo Zmluvy, a to riadne a včasplatiť splátku kúpnej ceny za poskytnutú mobilné zariadenie. Preto sa v tejto časti žalobca dôvodne
domáhal súdnej ochrany, keďže tieto skutočnosti neboli v konaní rozporované a žaloba v časti čo do
kúpnej ceny za mobilné zariadenie vo výške 219 eur je dôvodnou.

14. Žalobcovi bolo dôvodné priznať aj úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 517ods. 2 OZ v
spojení s § 3 nariadenia vo výške 8,15 % ročne odo dňa uvedeného v žalobe, t.j. od 6.1.2025, keďže
žalovaný svoju povinnosť vyplývajúcu z predmetných Zmluvy a Dodatku platiť za dodané služby nesplnil
v dodatočnej lehote splatnosti.

15. Súd v súvislosti s uplatnenej zmluvnou pokutou poukazuje na to, že ustanovenia o zmluvnej pokute
tvorili predtlač k zmluve bez možnosti voľby jej prijatia alebo odmietnutia. Vzhľadom na charakter
dojednania a jeho začlenenia v texte právneho úkonu - Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, nemôžu
byť žiadne pochybnosti, že zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. O takéto individuálne
ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto časť dohody bola výsledkom dojednania

zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si zákazník
zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí prijať celý súbor opatrení a
dojednaní ustanovených v zmluve, minimálne ich nemôže vylúčiť. V tomto kontexte je zrejmé, že takáto
domnelá voľba je len iluzórna a zároveň vytvárajúca „efekt bludiska ďalších záväzkov“ (rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9CoCsp 53/2021).

16. Vo vzťahu k zmluvnej pokute v rovnako znení v súlade s ust. § 53a OZ poukazuje na právoplatný
rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. ... cit: „51. Žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja
od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých
prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej

pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje a preto sa nejedná o individuálne dojednané
zmluvné ustanovenie. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednal, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách
a žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že
nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky.XX. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú
dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok
so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a
povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie

nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.53. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím
prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju
zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky
alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, avšak nemôže byť
v rozpore so zásadou zakotvenou v ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc

z tohto ustanovenia výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi. Pre posúdenie dojednania zmluvnej pokuty ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve
z hľadiska jej neprijateľnosti nie je podstatné, či reálne dôjde k porušeniu povinnosti.54. Je potrebné
zdôrazniť, že nie každé porušenie povinnosti je rovnakej intenzity a významu. Paušálne dojednanie

zmluvnej pokuty umožňujúce zníženie výšky zmluvnej pokuty, ktoré vôbec nezohľadňuje intenzitu a
význam toho ktorého porušenia povinností a ani výšku dlhu spotrebiteľa vzniknutého porušením
záväzku predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa
a dodávateľovi umožňuje pri akomkoľvek i menej významnom porušení povinnosti uplatniť si voči
spotrebiteľovi zmluvnú pokutu.55. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná

o štandardnú typovú zmluvu a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore
s Chartou základných práv Európskej únie (čl. 98), podľa ktorého v záujme naplnenia jedného zo
základných práv Európskej únie politiky štátov je zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa,
a preto je potrebné využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala

dôvera spotrebiteľov v trh, aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Žalobca
ako osoba podnikajúca na trhu elektronických komunikácií má odbornú prevahu nad spotrebiteľmi,
ktorým svoje služby poskytuje, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa
bude správať s náležitou odbornou starostlivosťou.56. Podľa Dodatku k zmluve o poskytovaní verejnedostupných služieb č. A22393932 bola zmluvná pokuta za porušenie záväzku viazanosti vo výške
114,40 eur. V tejto veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy je prísnejšie, resp. výlučne sankcionovaný
zmluvnoupokutoulenjedenúčastníkzmluvy,atospotrebiteľ,tedazmluvnápokutajedojednanávýrazne

v neprospech jedného účastníka zmluvy, čo už samo o sebe spôsobuje nerovnováhu v povinnostiach
oboch účastníkov. Zmluvná pokuta uvedená v Dodatku vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej
zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej
povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť
dohody o zmluvnej pokute.57. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodnutú

zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom
na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti
účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia
povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. 58. Dojednanie zmluvnej pokuty nezohľadňujúce výšku
pohľadávkyvzniknutejporušenímzáväzkuaviažucesaibanamomentporušeniapovinnostipredstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje

uplatniťsivočispotrebiteľovizmluvnúpokutuvneprimeranejvýške.Súdmázato,žesankciaspočívajúca
vdegresívnejzmluvnejpokutevždymusízodpovedaťnielenčasuporušeniapovinnosti,aleajcharakteru
porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti a zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej
ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozba
nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť

bezdôvodné obohatenie.59. Dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa
§53ods.5Občianskehozákonníka je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi
právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť. Priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v
priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky,
išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého

záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Súd ako orgán členského štátu EÚ
je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať,
či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej,
ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a OZ).60. Súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 20CoCsp/3/2020 zo dňa14.05.2020, v ktorom odvolací súd uviedol: ,,odvolací

súd poukazuje na skutočnosť, že predmetná zmluvná pokuta bola vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej
neprijateľnosti rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 6Csp/59/2018 zo dňa 28.9.2018. Rovnako z
titulu tejto podmienky nebolo dodávateľovi priznané plnenie a žaloba bola v tejto časti zamietnutá napr.
rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 5Csp/66/2016 zo dňa 30.3.2017, rozsudkom Okresného
súdu Humenné č.k. 6Csp/133/2017 zodňa 30.8.2018 či rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves

č.k. Csp/469/2017 zo dňa 22.3.2018,rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20Co/170/2016 zo
dňa 26.09.2017, sp.zn. 20Cop/12/2017zo dňa 28.02.2017.61. V danej veci je významné rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 22Co/45/2018 zo dňa17.5.2018, ktoré v bode 21 a 22 judikovalo
neprijateľnosť zmluvnej pokuty aj pre paušálne dojednanie zmluvnej pokuty umožňujúce zníženie
výšky zmluvnej pokuty, ktoré vôbec nezohľadňuje intenzitua význam toho ktorého porušenia

povinnosti, ani výšku dlhu spotrebiteľa vzniknutého porušením záväzku, predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje pri
akomkoľvek i menej významnom porušení povinnosti uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu.
Súd poukazuje na konštantnú aplikačnú prax Krajského súdu v Prešove, najmä na rozsudok sp. zn.
7Co/36/2015 z 27.04.2015, sp.zn. 20Co/205/2015 zo dňa 28.04.2016. Rozsudkom Krajského súdu

v Prešove č.k. 6Co/103/2015-62 zo dňa 26.1.2016 bolo konštatované, že rešpektovanie zákonného
zákazu používania neprijateľných zmluvných podmienok sa vzťahuje aj na súdne konania, v ktorých si
dodávatelia v čase ich vyhlásenia už uplatňujú plnenia z nich.62. Krajský súd v Bratislave vo svojom
rozhodnutí sp. zn. 7CoCsp/10/2020 zo dňa 27.05.2020uviedol: ,,Odvolací súd sa plne zhoduje s
názorom prvoinštančného súdu v tom, že zmluvná pokuta uplatnená žalobcom v konaní na základe

uvedených ustanovení dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods.1 Občianskeho zákonníka v spojení so smernicou Rady 93/13
EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), nakoľko požaduje od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil záväzok, aby zaplatil zmluvnú pokutu spočívajúcu v rozdiele medzi

trhovou cenou mobilného telefónu poskytnutého žalovanej a jeho akciovou cenou ako sankciu spojenú
s nesplnením jej záväzku , ktorej výška má byť zo strany žalobcu znižovaná v závislosti od toho,
koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Z
obsahu uvedeného dojednania o zmluvnej pokute však ani podľa názoru odvolacieho súdu nie jejednoznačne zrejmý presný spôsob jej výpočtu žalobcom pri tzv. pomernom znižovaní zmluvnej pokuty.
Bežný spotrebiteľ pri uzatváraní dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb nemá v danom
okamihu možnosť pochopiť text dojednania o zmluvnej pokute a už vôbec si nemôže vytvoriť obraz o

tom, v akej výške môže byť sankcionovaný zmluvnou pokutou v prípade porušenia povinnosti zo zmluvy
o poskytovaní verejných služieb a jej dodatku. Žalobcom formulované dojednanie o zmluvnej pokute
(na formáte A4) je pre bežného spotrebiteľa neprehľadné a pochopenie zistenia spôsobu výpočtu a jej
konkrétnejvýškyvčaseuzavretiazmluvy,resp.dodatkuknej,bežnýmspotrebiteľompraktickynemožné.
Odvolací súd je preto toho názoru, že spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty v danom článku dodatku

k zmluve o poskytovaní verejných služieb nebol vyjadrený jednoznačne tak, aby ho mohla žalovaná
ako bežný spotrebiteľ v čase jeho uzatvárania pochopiť a súčasne zistiť jej konkrétnu výšku, pre prípad
toho ktorého porušenia zmluvnej povinnosti. 18. Odvolací súd naviac dodáva, že ani samotné porušenie
zmluvnej povinnosti, ku ktorej sa dohoda o zmluvnej pokute podľa ust. čl. 2 bod 2.5 písm. a/ Dodatku k
Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. X. zo dňa 17.10.2017 vzťahovala, nebolo vymedzené úplne
jednoznačne, keď túto zmluvnú pokutu bol žalobca oprávnený uložiť aj za porušenie povinnosti uhradiť

včas a riadne „iný“ peňažný záväzok účastníka voči podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne
podniku „inú“ platbu, ktorú bol účastník povinný platiť podniku (a to aj v prípade, ak sa nejednalo o
peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník bol povinný ho uhradiť podniku alebo prostredníctvom
podniku). Uvedené potom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, nakoľko v čase uzavretia dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb

žalovanej ako spotrebiteľovi nemohlo byť zrejmé, o koľko presne sa zníži nárok žalobcu na
zmluvnú pokutu v prípade porušenia tej ktorej povinnosti, resp. aká je konkrétna výška zmluvnej pokuty
pri porušení konkrétnej zmluvnej povinnosti spotrebiteľom.“ 63. Obdobná degresívna zmluvná pokuta
bola vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti napríklad aj rozsudkom Okresného súdu
Žilina č.k. 6Csp/59/2018 zo dňa 28.9.2018. Rovnako z titulu tejto podmienky nebolo dodávateľovi

priznané plnenie a žaloba bola v tejto časti zamietnutá napr. rozsudkom Okresného súdu Humenné
č.k. 5CSp/66/2016 zo dňa 30.3.2017, rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 6Csp/133/2017 zo
dňa 30.8.2018 či rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová ves č.k. sp/469/2017 zo dňa 22.3.2018.64.
Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie. 65. Absenciou spravodlivej úpravy sa stávajú ustanovenia zmluvy, ktoré
porušujú práva spotrebiteľa alebo nereflektujú na poctivý vzťah zákazník - predajca, neprijateľnými,
a teda aj neplatnými. Súd zdôrazňuje, že nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva
účelnosť, pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá obstojí
v rámci povinnej súdnej

kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu,
sozreteľomnavzájomnéprávaapovinnostiúčastníkovspotrebiteľskejzmluvyavneposlednomradeiso
zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Ak je zmluvná
podmienka neprijateľná voči určitému počtu spotrebiteľov, musí sa absolútna neplatnosť zmluvnej
podmienky vzťahovať na všetkých účastníkov právneho úkonu, v ktorom je takáto neplatná zmluvná

podmienka použitá. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej
zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to
v§ 52 a nasl. ustanovení OZ a neprimerane vysoká zmluvná pokuta nereflektujúca na charakter, rozsah
a závažnosť porušenej povinnosti je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako
neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľských zmluvách, preto nie je možné využiť tzv. moderačné

právo upravené v § 545a OZ. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať
-moderovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo je možné používať výnimočne
len pri mimoriadne tvrdom a neadekvátnom dopade zmluvnej pokuty, výhradne však len pri platných
úkonoch. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na Rozsudok ESD vo veci C-618/10 Banco Espanol de
Crédito SA/Joaquín Calderón Camino podľa ktorého, vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej

podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom a ak
vnútroštátny súd konštatuje, že ide o takú podmienku, je povinný ju iba neuplatniť. Rozsudky
ESD a ESĽP sú pre súd záväzné a tvoria súčasť materiálneho práva. Judikatúra súdov
vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveďv odôvodnení rozhodnutia(porov. rozsudok G. proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93,
Zbierka rozsudkova rozhodnutí 1997-III; rozsudok H. a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998,
sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998- I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky z23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).66. Všetky výhody alebo „benefity“ ponúkané
poskytovateľom telekomunikačných služieb, či už zvýhodnená cena zariadení pre príjem služby,
odlišné ceny elektronických služieb, určitý vyhradený objem hovorov a dátových služieb, prípadne
hovorov za paušálnu sadzbu alebo voľných hovorov, tvoria bez pochyby ofenzívnu obchodnú politiku
telekomunikačných operátorov v snahe získať zákazníka a zabezpečiť odbyt služieb minimálne po

stanovenú dobu. Zákazník sa riadi na základe snahy získať určité výhody pri predpokladanej spotrebe.
Nie však každý zákazník si dokáže riadne vyhodnotiť aj povinnosti vyplývajúce z voľby a viazanosti.67.
Poskytovateľ služieb pritom kalkuluje s návratnosťou poskytnutých výhod využívaním služieb
zákazníkom minimálne v rozsahu stanoveného paušálu a na zabezpečenie návratnosti
investície„ výhod“ vo forme určitých zliav v cene služby alebo telefonických prístrojov požaduje zotrvanie
určitú dobu v záväzkovom vzťahu, a práve túto povinnosť zabezpečuje zmluvnou pokutou.XX. Aj pri

takomto vzťahu je však potrebné zachovať korektný prístup k právam zákazníka ako spotrebiteľa
a sankcie zabezpečujúce splnenie povinnosti nesmú mať taký charakter, že znemožňujú uplatnenie
akejkoľvek inej voľby. Viazanosť zotrvať v zmluvnou vzťahu po dobu 24 mesiacov je pomerne rozsiahly
záväzok, najmä s ohľadom na rôzny vývoj cien, technológie, ale aj ekonomickej a sociálnej situácie.
Počas tejto doby môže nastať situácia, že spotrebiteľ nechce alebo nemôže využívať dohodnutý rozsah

služieb, či už pre sociálnu situáciu, napr. strata zamestnania, zmena sociálnej situácie rodiny, zmena
celkovej finančnej situácie na strane zákazníka alebo aj z dôvodu, že konkurencia alebo
aj samotný operátor po určitom období poskytuje výhodnejšie služby. Vysoká sankcia za porušenie
povinnosti zotrvať v zmluvnou záväzku, teda nesmie znemožňovať zákazníkovi - spotrebiteľovi možnosť
voľby, a to ani možnosť ukončiť zmluvný vzťah, či odmietnuť poskytnutie tej - ktorej poskytnutej služby,

o to viac, ak o jej aktiváciu ani nežiadal.69. Sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy
musí zodpovedať nielen času a rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti
a závažnosti porušenej povinnosti a zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá
porušením povinnosti vznikne. Sankcia dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozby nesmie byť
vžiadnomjejštádiuzjavneneprimeranáaprípadnýmnárokomnasankciunemôževzniknúťbezdôvodné

obohatenie. Uvedené platí aj preto, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám
na strane poskytovateľa služby (ten ušetrí v rozsahu následného zníženého objemu dát a pod.), teda
zmluvná pokuta nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy. Takáto zmluvná pokuta zároveň nesmie
slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok na neprimerané zabezpečenie prípadných benefitov a výhod, ktoré
v istých prípadoch javia výrazné

znaky potenciality, porovnávajúc v konkrétnom časovom úseku ofenzívnu obchodnú politiku iných
telekomunikačných operátorov. Rozdiel spočíva aj v tom, či spotrebiteľ koná tak, že si zabezpečí dátové
zariadenie a využíva služby s tým, že už od počiatku vie, že za služby nezaplatí, alebo spotrebiteľa
ekonomická alebo sociálna situácia donúti ukončiť využívanie služieb počas plynutia doby viazanosti.
Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu hoci aj v degresívne stanovenej výške, ktorá nie je zanedbateľná,

spravidla presahuje cenu „zľavy“ pri službách a niekoľkonásobku paušálnej mesačnej platby, určite
znemožňuje možnosť voľby, deformuje obchodné prostredie a pôsobí v určitom rozsahu monopolne a
sankcia pôsobí disproporčne. Uvedené platí aj preto, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde
aj k úsporám na strane poskytovateľa služby, ten zjavne ušetrí v rozsahu zníženého objemu dát, teda
zmluvná pokuta nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy, opätovne aj so sadzbami DPH. Žalobca mal

popri tom mnoho iných možností ako zabezpečiť prípadné „vrátenie výhod“ nedodržaním zmluvných
povinností, či už odkladacou alebo rozväzovacou podmienkou poskytnutia zľavy, odstúpením od kúpnej
ceny zvýhodneného dátového zariadenia alebo služieb, stanovením pomernej alebo pohyblivej zmluvnej
pokuty a pod., pričom ekonomické a účtovné komplikácie nesmú prevažovať pred ochranou poctivých
obchodnýchstykov,mravovazvyklostívpodobedodatočnéhoúčtovaniaDPH,čivymáhanienárokov.70.

Absenciou spravodlivej úpravy sa stávajú ustanovenia zmluvy, ktoré porušujú práva spotrebiteľa alebo
nereflektujú na poctivý vzťah zákazník - predajca, neprijateľnými, a teda aj neplatnými. Pokiaľ ide o
spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej
kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu,
so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade

i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Zmluvná
podmienka neprijateľná voči určitému počtu spotrebiteľov, musí sa absolútna neplatnosť zmluvnej
podmienky vzťahovať na všetkých účastníkov právneho úkonu, v ktorom je takáto neplatná zmluvná
podmienka použitá.71. Súd zdôrazňuje, že nemá v úmysle chrániť bezbrehé a nezodpovedné správaniesa spotrebiteľov, avšak s prihliadnutím na vyššie uvedený názor, ktorý bol vyjadrený vo viacerých
rozhodnutiach s obdobnými nárokmi zo strany súdov prvej inštancie, ale aj zo strany odvolacích
súdov, ohľadne čiastočne degresívnej zmluvnej pokuty, súd takýto nárok na zmluvnú pokutu nemohol

priznať.72. V súvislosti s vyššie uvedeným a nepriznaním degresívnej pokuty pri žalobách mobilných
operátorov je potrebné porovnať aj rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.zn. 11CoCsp/20/2021 z
27. 01. 2022,Krajského súdu v Prešove sp.zn. 9CoCsp/53/2021 z 15. 03. 2022, tiež Krajského súdu v
Prešove sp.zn.17CoCsp/50/2021 z 12. 04. 2022, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18CoCsp/42/2021
z 28. 04. 2022,Krajského súdu v Prešove sp.zn. 13CoCsp/52/2021 z 25. 5. 2022, Krajského súdu v

Prešove sp.zn.2CoCsp/12/2022 z 15. 6. 2022. Je potrebné porovnať tiež závery skorších rozhodnutí
KrajskéhosúduvŽilinez27.marca2018,sp.zn.5Co/328/2017aKrajskéhosúduvTrnavez18.júla2018
sp. zn.11Co/77/2017.73. V obdobných veciach ohľadne degresívnych pokút žalobcu súd poukazuje
napríklad na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 9CoCsp/32/2021 z 18. 5. 2022: „Takáto
zmluvná podmienka spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa z dôvodov, že zmluvná pokuta nezohľadňuje výšku pohľadávky, vzniknutej

porušením záväzku. Keďže ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto neplatnú v zmysle § 53
ods. 5 Obč. zák., z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo na plnenie. Pohnútka
žalovaného, ktorá ho viedla k uzavretiu zmluvy a dodatku nie je rozhodujúca, a svedčí skôr o obchodnej
praktike žalobcu vychádzajúcej z poznania konania priemerného spotrebiteľa, ktorý uprednostní
zľavu z ceny. Rozhodujúci je obsah dohody o zmluvnej pokute v spotrebiteľskej zmluve, ktorý

je objektívne spôsobilý poškodiť spotrebiteľa. Sankcia spočívajúca v degresívnej pokute vždy musí
zodpovedať nielen času a rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a
závažnosti porušenej povinnosti, a zároveň sa odvíjať od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením
povinnosti vznikne. Pokiaľ sa aj žalobca snažil zohľadniť časový aspekt porušenia tejto povinnosti
vyjadrený v dennom klesaní základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti do dňa porušenia

poskytovania služieb, nezohľadnil výšku nesplneného záväzku. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu,
ktorániejezanedbateľná,spravidlapresahujecenuzľavyaniekoľkonásobkupaušálnejmesačnejplatby,
určite znemožňuje voľbu, deformuje obchodné prostredie a pôsobí v určitom rozsahu monopolne a
sankcia pôsobí disproporčne.“ (porovnaj tiež v obdobnom prípade žalobcu rozsudok Krajského súdu v
Prešove sp.zn. 2CoCsp/52/2021 z 20. 4. 2022).“

17. Uplatnený nárok na zmluvnú pokutu súd preto považuje za nárok uplatnený z neprijateľnej, a preto
neplatnej zmluvnej podmienky, rovnako poukazujúc na zákaz jej ďalšieho používania v súlade s ust. §
53a OZ. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.

18. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. 2 CSP tak, že žalobca mal v konaní čiastočný úspech vo výške 78,97 %. Neúspešný bol
v rozsahu 21,03%. Preto mu patrí nárok na náhradu trov konania vo výške 57,94% (78,97 – 21,03),

o výške ktorých rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.