Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 6, 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/58/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125263980
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:6125263980.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné, sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcu Prešov Ferdo s. r. o. , so

sídlom Prešovská 30, Veľký Šariš, IČO: 51 632 691, zast. JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so
sídlom Masarykova 2, Prešov, IČO: 42 039 720, proti žalovanému JUDr. Jánovi Harvanovi, súdnemu
exekútorovi, A. XXXX/XX, B., zast. advokátskou kanceláriou POPOVIČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom
Timonova 4B, Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO : 53 669 177, o zaplatenie 2 228,40 eur s prísl.
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Priznáva žalovanému vo vzťahu k žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým,
že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto rozsudku
vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na Okresnom súde Banská Bystrica, v upomínacom konaní, dňa 26.03.2025 žalobu,
ktorou žiadal, aby žalovaný bol zaviazaný uhradiť mu 2 228,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 11,9% ročne zo sumy 2 228,40 eur od 16.02.2025 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 40 eur.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na Okresnom súde Prešov bolo pod sp. zn. 15Csp/61/2020 vedené konanie
žalobcu C. A., bytom D. C. XX, E. proti žalovanému Prešov Ferdo s.r.o. (v danom konaní žalobca ), o
vydanie bezdôvodného obohatenia.

Rozsudkom pre zmeškanie z 08.09.2022 bol žalovaný zaviazaný vydať žalobcovi bezdôvodné
obohatenie vo výške 7 250 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7 250 eur od
30.12.2018dozaplateniaatovšetkovlehotetrochdníodprávoplatnostirozsudku.Rozsudoknadobudol

právoplatnosť 19.10.2022 a vykonateľnosť 25.10.2022, čím sa stal exekučným titulom.

3. Pôvodný žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorú vykonával žalovaný ako súdny exekútor,
na základe poverenia exekučného súdu. Exekučné konanie bolo vedené pod spisovou značkou
265Ex/1031/22 a odpísaním z bankového účtu žalovaného bol vymožený nárok a to istina vo výške
7 250 eur, úrok z omeškania vo výške 1 453,84 eur, náklady na vydanie poverenia 16,50 eur, trovy
právneho zastúpenia v exekučnom konaní 260,60 eur a trovy súdneho exekútora vo výške 2 228,40 eur.

4. Na základe žiadosti žalovaného o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania a návrhu na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie zo 16.12.2022 Okresný súd Prešov zrušil rozsudok pre zmeškanieuznesením z 08.09.2022, čím došlo k zrušeniu exekučného titulu. Na základe vykonaného dokazovania
bola žaloba zamietnutá a rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 21.01.2025.

5. Žalobca tvrdil, že u žalovaného, ako exekútora vykonávajúceho exekúciu, došlo k bezdôvodnému
obohateniu, lebo exekučný titul bol zrušený. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho
charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie,
podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.
33Odo/882/2006 z 24.06.2008).

Poukázal na príslušnú judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/85/2013 z 09.04.2014 z ktorej
citoval že : „záväzok vydať bezdôvodné obohatenie vo všeobecnosti nevzniká v dôsledku protiprávnosti,
ale vzniká mimozmluvne za splnenia určitých zákonom stanovených podmienok. Povinnosť vydať
bezdôvodné obohatenie nie je viazaná na splnenie subjektívnych predpokladov a má ju každý, kto sa
na úkor iného obohatí; stačí, že k obohateniu došlo bez právom uznaného dôvodu, alebo spôsobom,

ktorý právny poriadok neuznáva“.

„Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol,
dopadá na tie prípady, kedy v čase poskytnutia plnenia existoval právny dôvod plnenia, ktorý však
následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti odpadol, stratil svoje právne účinky majúc, ale na

zreteli, že bezdôvodné obohatenie vzniká za splnenia určitých zákonom stanovených podmienok, a
teda na jeho vznik stačí, že k obohateniu došlo bez právom uznaného dôvodu, alebo spôsobom, ktorý
právny poriadok neuznáva, súdu rozhodujúcemu o žalobe na splnenie povinností na jeho vydanie naisto
postačuje zistenie, že rozhodnutie, na základe, ktorého bolo plnené, bolo následne zrušené, respektíve
došlo podľa procesných predpisov k strate jeho účinnosti. Ak sa totiž domáha vrátenia plnenia ten,

kto plnil povinnosť uloženú mu súdom, závisí dôvodnosť jeho návrhu na splnenie povinnosti vrátiť
plnenie od toho, či právny dôvod jeho plnenia spočíval na reálne existujúcom hmotnoprávnou základe.
Ak právny dôvod plnenia podľa hmotného práva tu bol, tak potom trvá naďalej, bez ohľadu na to, či
právoplatný a vykonateľný rozsudok (ktorý toto právo iba deklaroval) bol či nebol zrušený. Otázku, či
tu bola povinnosť plniť podľa hmotného práva a rozsah tejto povinnosti rieši súd v konaní o návrhu

na vydanie bezdôvodného obohatenia ako predbežnú. Zrušením rozhodnutia, na základe, ktorého bolo
plnené, by došlo k bezdôvodnému obohateniu toho, komu bolo plnené, len vtedy, ak by právny dôvod
plnenia reálne nespočíval v hmotnom práve (uznesenie NS SR spisovej značky 5MCdo/17/2009 z 23.
novembra 2011).

6. Poukázal aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR I.ÚS/417/08, II.ÚS/475/2010, IV.ÚS/236/08,
IV.ÚS/38/08 a III.ÚS/269/08 týkajúce sa postavenia súdneho exekútora jednak v konaní o náhradu škody
podľa zákona číslo 514/2003 Z. z., ale aj v súvislosti s rozhodovaním súdu o trovách exekúcie a jeho
odmene. Pokiaľ ide o postavenie súdneho exekútora vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania,
prevažuje aspekt jeho postavenia ako osoby vykonávajúcej slobodné povolanie, ktorá má ekonomický

záujem na priebehu a výsledku exekučného konania a ktorej majetkové práva môžu byť rozhodovaním
orgánov verejnej moci dotknuté. Súdny exekútor vykonáva exekučnú činnosť ako slobodné povolanie a
teda ako podnikateľskú činnosť na účely tvorby zisku, pri rozhodovaní o trovách exekúcie alebo odmene
exekútora je súdny exekútor nositeľom základných práv a slobôd a má postavenie účastníka konania.

„V záujme poskytovania materiálnej ochrany práv je podľa Ústavného súdu potrebné posudzovať
postavenie súdneho exekútora v exekučnom konaní v súvislosti s rozhodovaním o trovách exekúcie
alebo odmene súdneho exekútora odlišne od jeho postavenia vykonávateľa verejnej moci, ktoré má pri
realizácii úkonov exekučného konania. V konaní, v ktorom exekučný súd rozhoduje o trovách exekúcie
a odmene exekútora, je exekútor účastníkom konania tak, ako je ním aj povinný z exekúcie, je nositeľom

základných ľudských práv a slobôd, je vykonávateľom slobodného povolania na účely vytvárania zisku
a v posudzovanom prípade je platcom DPH. Čo sa týka odmeny, súdny exekútor koná vo vlastnom
mene a na vlastný účet, preto záver, že v tomto postavení nemôže byť subjektom zodpovedným z
bezdôvodného obohatenia, je podľa Ústavného súdu nesprávny a nelogický. Ústavný súd konštatuje, že
základné predpoklady na konštatovanie vzniku bezdôvodného obohatenia na strane súdneho exekútora

boli naplnené, t.j. peňažné prostriedky boli pripísané na jeho účet a právny dôvod, na základe ktorého sa
plnilo, odpadol tým, že právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu o povinnosti nahradiť trovy exekúcie
bolo zrušené. (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.II.ÚS/165/2012 12 z 13. februára
2013 ).7. Žalobca tvrdil, že je zrejmé, že zrušením exekučného titulu, ale najmä zamietnutím žaloby v merite
veci - neexistencia hmotnoprávneho nároku pôvodného žalobcu, nastalo aj na strane žalovaného ako

exekútora, vyplatením trov exekúcie, bezdôvodné obohatenie a to plnením bez právneho dôvodu a
plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Výška bezdôvodného obohatenia je v rozsahu vynaložených
trov exekúcie teda 2 228,40 eur.

Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na vrátenie bezdôvodného

obohatenia,aležalovanýstýmnesúhlasilstvrdením,ževykonalexekučnúčinnosťnazákladepoverenia
exekučného súdu a na základe v tom čase právoplatného a vykonateľného exekučného titulu postupoval
v súlade s exekučným poriadkom a poukázal aj správanie žalobcu ako účastníka exekučného konania.

Žalobca sa s argumentáciou žalovaného pre nevydanie bezdôvodného obohatenia nestotožňuje s
poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS/165/2012 13.02.2013 a preto podal žalobu na súd.

8. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 02.04.2025 platobný rozkaz sp. zn. 31Up/379/2025, ktorým
podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor a na návrh
žalobcu bol spis postúpený tunajšiemu súdu na ďalšie konanie dňa 04.06.2025.

9. Žalovaný sa v odpore vyjadril tak, že považuje žalobu za zjavne nedôvodnú, vzniesol námietku
premlčania a žiadal, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a priznal mu vo vzťahu k žalobcovi
náhradu trov konania.

Po popise skutkových okolnosti prípadu poukázal na to, že žalobca ho ako povinný v exekučnom

konaní žiadnym spôsobom počas realizácie exekučného konania nekontaktoval a neinformoval o
žiadnych skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že je, alebo môže byť, spochybnená právoplatnosť a
vykonateľnosť exekučného titulu. Prvýkrát ho informoval o tom, že dňa 16.12.2022 podal na Okresnom
súde Prešov žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty a návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie až
06.02.2025, kedy mu bola doručená výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Konštatoval, že k

zrušeniu exekučného titulu došlo až po riadnom a zákonnom ukončení exekúcie z dôvodu vymoženia
vymáhaného nároku, vrátane trov exekúcie. Žalobca sa nesprávne domnieva, že riadne vymožené
trovy exekúcie možno za týchto okolností kvalifikovať ako plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol.
Exekučný titul, na podklade ktorého sa vykonáva exekúcia, nie je právnym dôvodom vzniku trov
exekúcie, ale možno o ňom uvažovať výlučne vo vzťahu k peňažnému plneniu presne identifikovanému

v danom rozhodnutí, nie však vo vzťahu k trovám exekúcie.

Žalovaný tvrdil, že je potrebné dôsledne rozlišovať vymáhaný nárok a trovy exekúcie, pričom právnym
dôvodomvznikutrovexekúcieniejeexekučnýtitul,napodkladektoréhosavykonalaexekúcia,alevýkon
samotnej exekučnej činnosti súdneho exekútora podľa exekučného poriadku, na ktorú bol poverený

príslušným súdom. Súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov exekúcie a tento nárok vzniká
súdnemu exekútorovi priamo zo zákona riadnym vykonaním jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Po vzniku zákonného nároku na úhradu trov exekúcie je tento nárok následne súdnym exekútorom
vyčíslený a deklarovaný vo vyúčtovaní trov. Je teda zrejmé, že právny dôvod vzniku zákonného nároku
súdneho exekútora na úhradu trov exekúcie neodpadne ani v prípade, ak neskôr dôjde k zrušeniu

exekučného titulu.

10. Žalovaný tiež poukázal na to, že mu žalobca až teraz, po viac ako dvoch rokoch od ukončenia
exekúcie oznámil, že voči exekučnému titulu sa počas výkonu exekúcie bránil tak, že spochybňoval
exekučný titul v súdnom konaní ešte začiatkom roku 2022. Jemu, ako súdnemu exekútorovi to

neoznámil, napriek tomu, že o exekúcii a jej vedení mal preukázateľne vedomosť.

Žalobca ako povinný v exekučnom konaní bez akéhokoľvek zavinenia žalovaného ako súdneho
exekútoranepostupovaltak,abyriadneuplatňovalsvojepráva,napríkladpodanímnávrhunazastavenie
exekúcie alebo návrhu na jej odklad. Žalovaný ako súdny exekútor preto postupoval v súlade s

exekučným poriadkom, za čo mu patrí odmena určená záväzným predpisom.

Tvrdil, že na strane súdneho exekútora nemôže dôjsť v predmetnej veci za výkon exekučnej činnosti
k existencii bezdôvodného obohatenia. Nárok súdneho exekútora na úhradu trov exekúcie nie jenaviazaný na právny dôvod vzniku pohľadávky, ktorá bola v exekučnom konaní vymáhaná. Trovy
exekúcie nie sú ani príslušenstvom hlavnej pohľadávky oprávneného, ale sú samostatným nárokom
súdneho exekútora za realizovaný výkon exekučnej činnosti, pričom tento nárok je určený a definovaný

na základe všeobecne záväzných predpisov.

11. Vyjadril sa aj k judikatúre, na ktorú poukazoval žalobca a to tak, že k uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 7Cdo/85/2013 zo dňa 09.04.2014 (judikát R 74/2019 ) uviedol, že predmetné uznesenie
nemožno aplikovať na prejednávaný prípad najmä z dôvodu, že bezdôvodným obohatením, ktorým sa

v predmetnej veci zaoberal Najvyšší súd, bola istina s príslušenstvom a trovy (základného) konania
o vydanie platobného rozkazu, ktorého vydania sa domáhal povinný voči oprávnenému. To znamená,
že v uvedenej veci sa Najvyšší súd SR vôbec nezaoberal bezdôvodným obohatením v súvislosti s
trovami exekúcie a stranou sporu nebol súdny exekútor. Žalobca týmto rozhodnutím argumentoval
bez akéhokoľvek pochopenia podstaty a zmyslu daného rozhodnutia. Nesprávne sa domnieva, že
uvedené rozhodnutie možno použiť v prepojení na prejednávanú vec na tom základe, že v základnom

konaní, po zrušení exekučného titulu došlo k zamietnutiu žaloby vo veci samej, teda, že právny
dôvod plnenia reálne nespočíval v hmotnom práve. Podstata a význam uvedeného rozhodnutia
Najvyššieho súdu spočíva v posúdení možnosti vzniku bezdôvodného obohatenia plnením na podklade
právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, ktoré bolo z zrušené v závislosti od toho, či sa
jedná o deklaratórny, alebo konštitutívny rozsudok. Iba konštitutívne rozhodnutia súdu majú povahu

hmotnoprávnych skutočností. V danom prípade bol exekučným titulom rozsudok pre zmeškanie, t.j.
kontumačný rozsudok procesne nahrádzajúci vydanie deklaratórneho rozhodnutia o žalobe na plnenie.
Uvedené samo osebe v zmysle žalobcom uvedeného rozhodnutia NR SR sp. zn. 7Cdo/85/2013
dôvodnosť nároku uplatneného žalobcom relevantným spôsobom v plnom rozsahu nevylučuje.

12. K nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky spisovej značky II.ÚS/165/2012 z 13.02.2013
žalovaný zdôraznil, že vo veci posudzovanej Ústavným súdom došlo na rozdiel od prejednávanej
veci k zrušeniu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia exekučného súdu o povinnosti nahradiť
trovy exekúcie, avšak ani v tomto prípade nedošlo k zrušeniu exekučného titulu, na podklade ktorého
bola vykonávaná exekúcia. Išlo o prípad, v ktorom bola povinná zaviazaná na úhradu trov exekúcie

právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu, ktoré bolo následne zmenené tak, že v konečnom
dôsledku bol na úhradu trov exekúcie zaviazaný oprávnený. Ide o zásadný skutkový rozdiel, ktorý bez
ďalšieho vylučuje možnosť aplikácie záverov tohto rozhodnutia Ústavného súdu.

V prejednávanej veci o trovách exekúcie nerozhodoval exekučný súd, ale došlo k ukončeniu exekúcie

vymožením plnenia a k vyúčtovaniu trov exekúcie samotným súdnym exekútorom.

13. Žalovaný považuje žalobu za zjavne nedôvodnú, lebo právnym dôvodom vzniku trov exekúcie
súdneho exekútora nie je exekučný titul a preto ani jeho následné zrušenie nemožno kvalifikovať ako
odpadnutie právneho dôvodu vzniku trov exekúcie. Právnym dôvodom je výkon exekučnej činnosti

súdnym exekútorom, ktorý má zákonný nárok na úhradu trov, ktorý vzniká priamo zo zákona a nie je
naviazaný na právny dôvod vzniku pohľadávky, ktorá je v exekučnom konaní vymáhaná.

Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani v rovine skutkových tvrdení, ktoré riadne neodôvodnil a
nepreukázal naplnenie všetkých predpokladov vzniku bezdôvodného obohatenia a dokonca ich ani

nevymedzil.

Žalovaný konštatoval, že žalobca sám zavinil a spôsobil vznik trov exekúcie, lebo nevyužil prostriedky
procesnej obrany, ktoré mu priznáva exekučný poriadok. Tiež nespochybnil nadobudnutie právoplatnosti
a vykonateľnosti exekučného titulu, čo je prvotnou príčinou vzniku trov exekúcie.

V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR spisovej značky III.ÚS/590/2024 zo
07.11.2024, v ktorom sa uvádza, že: „V normách exekučného poriadku totiž nemožno nájsť ustanovenia,
podľa ktorých by nesprávnosť postupu súdu pri vyznačení vykonateľnosti exekučného titulu bolo možné
preniesť či už na povinného alebo na exekútora, ktorým v takto márne vedenej exekúcii vznikli trovy.

I voči nim by bolo nespravodlivé, aby znášali trovy zastavenej exekúcie, čoho prvotnou príčinou bol
nesprávny postup súdu, ktorý rozhodoval v spore sťažovateľa a žalovaného. Je tomu tak z dôvodu, že
exekučný poriadok ako procesná norma pri rozhodovaní o náhrade trov konania neumožňuje zohľadniť
zjavnú nesprávnosť postupu iného subjektu ako oprávneného, povinného a súdneho exekútora“.14. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, ktorú odôvodnil tým, že najneskôr
dňa 16.12.2022, kedy žalobca podal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, sa dozvedel, že

vykonateľnosť exekučného titulu môže byť dôvodne spochybnená. Dňa 05.01.2023 si žalobca prevzal
upovedomenie o ukončení exekúcie a konečné vyúčtovanie exekučného konania, kedy mu začala
najneskôr plynúť dvojročná premlčacia lehota na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia.
Jej márnym uplynutím došlo k premlčaniu uplatneného nároku.

15. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril tak, že je nedôvodný a účelový, podaný s jediným cieľom,
oddialiť splnenie nepochybného peňažného nároku žalobcu. Z obsahu odporu je zrejmé, že žalovaný
mieša dokopy 2 rôzne právne inštitúty a to náhradu škody a bezdôvodné obohatenie, ktoré majú aj
rôzne a rozdielne podmienky ich aplikácie, pričom závery o zodpovednosti štátu za (nesprávnu ) činnosť
exekútora ako orgánu verejnej moci neopodstatnene vzťahuje na prípad, kde na jeho strane došlo k
bezdôvodnému obohateniu.

Žalobca uviedol, že vzhľadom na vyjadrenia sa strán sporu, je sporné len právne posúdenie uplatneného
nároku a nie aj skutkové okolnosti prípadu, ktoré žalovaný namieta. Uviedol skutočnosti vyplývajúce
zo spisu Okresného súdu Prešov spisovej značky 15Csp/61/2020, ktorý žiadal pripojiť a z ktorého je
jasné a nepochybné, že pôvodný žalobca v predmetnom konaní nemohol mať voči tam uvedenému

žalovanému žiaden hmotnoprávny nárok. Súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej
legitimácie označeného žalovaného. Keďže rozsudok je právoplatný, ide o prekážku res iudicata a preto
to nemožno riešiť ani ako otázku predbežnú v inom konaní. Právny stav je taký, že bol nielen zrušený
exekučný titul a to rozsudok Okresného súdu Prešov pre zmeškanie, ale bolo aj právoplatne rozhodnuté
o neexistencii hmotnoprávneho nároku pôvodného žalobcu a neskôr oprávneného v exekučnom konaní

C. A..

Z uvedeného vyplýva, že nebola opodstatnená ani žalovaným vykonaná exekúcia na majetok žalobcu
a teda žalovaným vymožené trovy exekúcie vo výške 2228,40 eur predstavujú bezdôvodné obohatenie.

16. Žalobca sa vyjadril aj k argumentácii žalovaného o zjavnej neopodstatnenosti uplatneného nároku a
uviedol, že ak by neexistoval exekučný titul, nemohol by oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.
Súhlasil s tým, že súdny exekútor má nárok na trovy exekúcie, odmenu a náhradu účelne vynaložených
nákladov, v prípade zákonne vykonanej exekúcie.

Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobca ako povinný v exekučnom konaní riadne a včas nevyužil prostriedky
procesnej obrany, tak žalobca zdôraznil, že zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho
charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie ale
podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol. Preto je v tomto kontexte neopodstatnené konanie či
nekonanie alebo zanedbanie, neinformovanie či zavinenie žalobcu ako povinného v exekučnom konaní.

Jedinou príčinou vzniku trov exekúcie bola žalovaným vykonaná exekúcia, kde sa následne preukázalo,
že táto bola v celom rozsahu a od počiatku nedôvodná, lebo oprávnený nemal v danom čase a ani
inokedy voči žalobcovi ako povinnému žiadny hmotnoprávny nárok.

Žalobca zotrval na argumentácii obsiahnutej v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS/165/2012 z 13.

februára 2013, na ktoré poukazoval prioritne preto, že rozhodovacia prax súdov potvrdila skutočnosť,
že exekútor môže byť aj subjektom, ktorý sa ohľadne trov exekúcie môže dostať do pozície subjektu
zodpovedného za bezdôvodné obohatenie, hoci exekúciu vykonal riadne a zákone.

Naopak, rozhodnutie Ústavného súdu SR III.ÚS/590/2024 zo dňa 07.11.2024, na ktoré poukazoval

žalovaný sa vzťahuje na skutkovo a právne odlišný prípad pochybenia a nesprávneho postupu súdu pri
vyznačení vykonateľnosti exekučného titulu a teda ide o zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci.

17. K vznesenej námietke premlčania žalobca uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného o tom,

že premlčacia lehota začala plynúť dňom 05.01.2023, kedy vydal upovedomenie o ukončení exekúcie
a konečné vyúčtovanie trov. Poukázal na to, že uznesenie o zrušení rozsudku pre zmeškanie vydal
konajúci súd až 26.03.2024 a ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.04.2024. To však nespôsobilo vznik
bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného ako súdneho exekútora,ale aj oprávneného C. A. nastalo až v momente právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Prešov
č. k. 15Csp/61/2020-195 zo dňa 21.11.2024, ktorým bola zamietnutá žaloba pre neexistenciu
hmotnoprávneho nároku žalobcu voči žalovanému. Žaloba bola na upomínacom súde podaná dňa

26.03.2025, čiže pred uplynutím premlčacej lehoty.

18. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že považuje podanú žalobu aj naďalej za zjavne nedôvodnú,
lebo žalobca nepreukázal zákonné predpoklady vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho strane.
Popiera, aby uspokojenie jeho zákonného nároku na úhradu trov exekúcie súlade so zákonom zakladalo

na jeho strane bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. Namietal naplnenie prvého predpokladu vzniku
nároku a to získanie bezdôvodného obohatenia. Chýba aj ďalší predpoklad a to protiprávnosť získania
bezdôvodného obohatenia, ktorým je absencia osobitného právneho režimu s právom aplikačnej
prednosti. Naopak v danej veci je osobitný právny režim s právom aplikačnej prednosti, ktorým je zákon
číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Chýba aj príčinná súvislosť medzi získaným bezdôvodným obohatením určitou osobou a majetkovou

ujmou inej určitej osoby. Teda namieta existenciu vzťahu príčinnej súvislosti medzi plnením, ktoré prijal
a majetkovou ujmou, ktorú pociťuje žalobca.

Žalovaný znova poukázal na priebeh danej exekúcie, správanie sa žalobcu ako povinného počas
exekučného konania ako aj na samotný jej výsledok.

Trval na tom, že rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS/590/2024 zo 07.11.2024 je aplikovateľné
na daný prípad, lebo v oboch prípadoch došlo následne k zrušeniu vykonateľnosti exekučného titulu, v
dôsledku čoho nemožno od súdneho exekútora spravodlivo požadovať, aby sám znášal trovy exekúcie,
ktoré mu vznikli. Nemenej podstatným je aj to, že Ústavný súd SR akcentoval práve na otázku

zavinenia na vzniku trov exekúcie. Vznik trov exekúcie v danom prípade zavinil sám žalobca jeho
zjavným procesným pochybením, respektíve zjavnou procesnou pasivitou v exekučnom konaní, lebo
mal možnosť namietať nedôvodnosť exekúcie, avšak z dôvodov na jeho strane tak neučinil.

19. Tvrdenia o neexistencii hmotnoprávneho nároku pôvodného žalobcu a neskôr oprávneného v

exekučnom konaní C. A. voči žalobcovi sú bezpredmetné vo vzťahu medzi žalobcom a súdnym
exekútorom. Zo strany žalobcu ide zjavne o nepochopenie pojmu „právny dôvod plnenia“, respektíve
troch odlišných právnych skutočností a ich účinkov a to 1. riadne ukončenie zákonne vykonanej exekúcie
a s tým spojený nárok na trovy exekúcie, 2. zrušenie exekučného titulu po ukončení zákon vykonanej
exekúcie a 3. meritórne rozhodnutie vo veci medzi oprávneným a povinným z exekúcie zamietnutím

žaloby rozsudkom.

Ak žalobca má za to, že pôvodný oprávnený z exekúcie sa dopustil protiprávneho konania, v dôsledku
ktorého mu vznikla škoda, mal sa domáhať svojich nárokov voči nemu. Namiesto toho žalobca uplatňuje
voči žalovanému bezdôvodné nároky, pričom ani raz nespochybnil zákonnosť vykonanej exekúcie a tým

pádom ani zákonný nárok žalovaného na jeho trovy.

Znova trval na tom, že iba konštitutívne rozhodnutia súdu majú povahu hmotnoprávnej skutočnosti
a pokiaľ Okresný súd Prešov v odôvodnení deklaratórneho rozhodnutia, ktorým zamietol žalobu
konštatoval, že neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre vznik nároku, neznamená to, že s

poukazom na takéto odôvodnenie možno tento rozsudok označiť za konštitutívny.

Nestotožňuje sa s tvrdením žalobcu o tom, že je nepodstatné konanie či nekonanie alebo zanedbanie,
neinformovanie či zavinenie žalobcu ako povinného v exekučnom konaní. V plnom rozsahu poukázal
na svoju argumentáciu, prečo je judikatúra, na ktorú žalobca poukazoval, v prejednávanej veci

bezpredmetná.

Zotrval na vznesenej námietke premlčania a žiadal, aby súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol

20. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Prešov

sp. zn. 15Csp/61/2020, s obsahom exekučného spisu súdneho exekútora JUDr. Jána Harvana č. k.
265Ex/1031/22, so stanoviskami strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav.21. Žalobca C. A. podal na Okresnom súde Prešov dňa 24. 8. 2020 žalobu, proti žalovanému Prešov
Ferdo, s.r.o. Prešovská 30, Veľký Šariš, IČO: 51 632 691, ktorou po pripustení zmeny žalobného petitu
žiadal,abyžalovanýbolzaviazanývydaťmubezdôvodnéobohatenievovýške7250eur,spolusúrokom

z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7 250 eur od 30.12.2018 do zaplatenia a nahradiť mu trovy
konania.

Okresný súd Prešov rozhodol 08.09.2022 rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, č. k.
15Csp/61/2020-145 tak, že podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel. Rozsudok nadobudol

právoplatnosť dňa 19. 10.2022 a vykonateľnosť dňa 25. 10. 2022.

Žalovaný podal dňa 16.12. 2022 návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a žiadosť o odpustenie
zmeškania lehoty na podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.

Uznesením č. k. 15Csp/61/2020-175 z 26. marca 2024 Okresný súd Prešov výrokom I. tohto uznesenia

odpustil žalovanému zmeškanie lehoty na podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie
Okresného súdu Prešov č. k. 15Csp/ 61/2022-145 zo dňa 08.09.2022 a výrokom II. tohto uznesenia
zrušil rozsudok pre zmeškanie Okresného súdu Prešov č. k. 15Csp/61/2022-145 zo dňa 08.09.2022.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.04.2024.

Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 15Csp/61/2020-195 z 21.11.2024 žalobu zamietol a žalovanému
právo na náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom
21.01.2025.

Žaloba bola zamietnutá z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného, lebo v čase
žalobcom tvrdeného vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaná spoločnosť ešte nevznikla, nemala
právnu subjektivitu a preto jej nesvedčila vecná pasívna legitimácia v danom konaní.

22. Oprávnený C. A. podal 19.11.2022 na Okresnom súde Banská Bystrica, exekučné konanie -

návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému Prešov Ferdo s.r.o., na základe rozsudku Okresného
súdu Prešov č. k. 15Csp/61/2020-145 z 08.09.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2022 a
vykonateľnosť 25.10.2022, návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie sumy 7 250 eur, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7 250 eur od 30.12.2018 do zaplatenia, ako aj vymoženie
trov prvoinštančného a exekučného konania.

Okresný súd Banská Bystrica vydal poverenie na vykonanie exekúcie, na základe horeuvedeného
návrhu, súdnemu exekútorovi Mgr. Jánovi Harvanovi dňa 28.11.2022.

Súdny exekútor vydal dňa 28.11.2022 pod číslom konania 265Ex/1031/22 upovedomenie o začatí

exekúcie a vyzval povinného, aby do 15 dní od doručenia upovedomenia uspokojil pohľadávku
oprávneného, jej príslušenstvo a trovy exekúcie v celkovej sume 10 056,31 eur.

Dňa 02.12.2022 vydal súdny exekútor príkaz na začatie exekúcie odpísaním pohľadávky z účtu
povinného v Slovenskej sporiteľni a. s. pre vymoženie pohľadávky a jej príslušenstva a dňa 30.12.2022

vydal exekučný príkaz odpísaním pohľadávky z účtu povinného.

Dňa 03.01.2023 vydal súdny exekútor upovedomenie o ukončení exekúcie a konečné vyúčtovanie
exekučného konania, v ktorom uviedol, že došlo k vymoženiu istiny vo výške 7250 eur, úroku z
omeškania vo výške 1453,84 eur, nákladov na vydanie poverenia vo výške 16,50 eur, trov právneho

zastúpenia vo výške 260,60 eur a trov exekúcie súdneho exekútora vo výške 2 228,40 eur. Uviedol, že
doručením upovedomenia o ukončení exekúcie súdu sa exekučné konanie končí.

23. Podľa § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o
splnení povinnosti.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa
na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď
k nemu došlo.

Podľa § 2 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na

vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len „exekučná činnosť“).

Podľa§45ods.1Exekučnéhoporiadkuexekučnýmtitulomjevykonateľnérozhodnutiesúdu,akpriznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 59 ods. 1 Exekučného poriadku po začatí exekúcie exekútor zabezpečí jej vykonanie. Pri
exekúcii na uspokojenie práva na peňažné plnenie exekútor bezodkladne vykoná potrebné úkony na
zistenie majetku postihnuteľného exekúciou v rozsahu primeranom vymáhanému nároku.

Podľa § 61o ods. 1 Exekučného poriadku ak povinný splnil vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie alebo

exekútor vymohol vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie, exekútor vydá upovedomenie o ukončení
exekúcie.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením

konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami.

24. Právna úprava ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka zabezpečuje povinnosť vydať
bezdôvodné obohatenie u toho subjektu, ktorý sa na úkor iného obohatil. Pre vznik bezdôvodného
obohatenia je rozhodujúce to, že došlo k obohateniu určitej osoby na úkor iného a pre toto obohatenie

nebol právom uznaný dôvod, to znamená, že išlo o bezdôvodné obohatenie. Účelom bezdôvodného
obohatenia je vyvolať reparačný následok vo forme povinnosti vydať predmet bezdôvodného obohatenia
a odčiniť tak škodlivý následok. Prvým zákonným predpokladom je objektívny vznik majetkovej výhody,
či prospechu merateľnej a vyjadriteľné v peniazoch a to na úkor iného subjektu.

Bezdôvodné obohatenie možno získať na základe skutkových podstát, ktoré sú taxatívne vymenované
v ustanovení § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ide : a) o plnenie bez právneho dôvodu, respektíve
plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, b) plnenie z neplatného právneho úkonu, c) majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy,
akdodatočneodpadol.Plnenieposkytnuténazákladeurčitéhoprávnehodôvodusastávabezdôvodným
obohatením od okamihu, kedy tento počiatočne existujúci právny dôvod odpadol. Pod odpadnutímprávnehodôvoduplneniarozumiemevšetkyprípady,kedyzozákonaalebonazákladezákonadochádza
k jeho zrušeniu.

Predmetom sporu bol nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2 228,40 eur od
žalovaného z dôvodu, že si ako súdny exekútor nechal odmenu za vykonanie exekúcie, hoci exekučný
titul bol zrušený. Podľa žalobcu došlo u žalovaného k bezdôvodnému obohateniu plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol.

25. Skutkové okolnosti, na základe, ktorých žalobca žiadal vydať od žalovaného bezdôvodné
obohatenie, neboli medzi stranami sporné, lebo vyplývali jednak z konania vedeného na Okresnom
súde Prešov pod spisovou značkou 15Csp/61/2020 a tam vydaných rozhodnutí súdu, ako aj z
postupu žalovaného ako súdneho exekútora, vykonávajúceho exekučné konanie na základe poverenia
vydaného Okresným súdom Banská Bystrica, na vykonanie právoplatného a vykonateľného rozsudku
pre zmeškanie.

Skutkovo významnou bola skutočnosť, že žalovaný ako súdny exekútor bol Okresným súdom Banská
Bystrica poverený vykonaním exekúcie, na základe návrhu oprávneného C. A., ktorý žiadal vykonať
exekúciu, lebo povinný (v danom konaní žalobca), nesplnil, čo mu ukladal vykonateľný rozsudok pre
zmeškanie Okresného súdu Prešov č. k. 15Csp/61/2020-145, ktorý bol vydaný dňa 08.09.2022 a ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2022 a vykonateľnosť 25.10.2022. Týmto rozsudkom bol žalobca
(v pôvodnom konaní žalovaný) zaviazaný uhradiť žalobcovi C. A. sumu 7 250 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7 250 eur od 30.12.2018 do zaplatenia a nahradiť mu trovy
konania. Na základe poverenia súdu, ktorého súčasťou bol exekučný titul a to rozsudok Okresného
súdu Prešov, začal súdny exekútor (v tomto konaní žalovaný) s výkonom exekúcie dňa 28.11.2022 a v

ten istý deň vydal upovedomenie o začatí exekúcie. Následne, keď povinný dobrovoľne nesplnil, čo mu
ukladal exekučný titul, vydal žalovaný ako súdny exekútor dňa 02.12.2022 príkaz na začatie exekúcie a
30.12.2022 exekučný príkaz, ktorým pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní bola odpísaná z účtu
povinného v Slovenskej sporiteľni. Dňa 03.01.2023 vydal súdny exekútor upovedomenie o ukončení
exekúcie.

Z hore uvedeného opisu skutkových okolností vyplýva, že žalovaný ako súdny exekútor vykonal
exekúciu na základe poverenia súdu a v súlade s exekučným poriadkom. Za výkon tejto exekúcie mu
vznikol nárok na vyplatenie odmeny a hotových výdavkov spojených s vykonaním exekúcie v celkovej
výške 2 228,40 eur. Túto skutočnosť žalobca nepopieral.

26.Odmenuanáhraduhotovýchvýdavkovvšaknáslednežalobcapovažovalzabezdôvodnéobohatenie
na strane žalovaného, lebo poukazoval na to, že rozsudok pre zmeškanie, ktorý bol exekučným
titulom, bol uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 15Csp/61/2020-175 z 26.03.2024 zrušený a
to na základe jeho žiadosti a zároveň žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu

na zrušenie rozsudku. Napokon poukazoval na to, že žaloba žalobcu C. A. bola zamietnutá a to
rozsudkomč.k.15Csp/61/2020-195z21.11.2024,ktorýnadobudolprávoplatnosťavykonateľnosťdňom
21.01.2025, lebo sa preukázalo, že spoločnosť v čase vzniku záväzku, ktorý bol predmetom konania,
ešte neexistovala a teda žaloba bola zamietnutá pre nedostatok jeho vecnej pasívnej legitimácie.

Súd mal tak za nepochybne preukázanú skutočnosť, že k ukončeniu exekučného konania došlo
03.01.2023 a k zamietnutiu žaloby 21.11.2024. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu
exekútorovi vydané dňa 28.11.2022, kedy začalo exekučné konanie a žalobca ako žalovaný v konaní
Okresného súdu Prešov spisovej značky 15Csp/61/2020 podal návrh na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie dňa 16.12.2022, teda až po začatí exekučného konania (rozsudok pre zmeškanie bol

zrušený 26. 3. 2024). Medzi stranami nebola spornou ani skutočnosť, že žalobca túto skutočnosť
súdnemu exekútorovi neoznámil, nevyužil možnosti exekučného poriadku a preto súdny exekútor
exekúciu vykonal dňa 30.12.2022 a to odpísaním pohľadávky z účtu povinného. V tom čase nebola ešte
známa skutočnosť, že žaloba bude zamietnutá a to z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie
žalovaného.

27. Došlo k tomu, že z účtu žalobcu (ako povinného v exekučnom konaní) bola na účet žalovaného
ako súdneho exekútora poukázaná suma 2 228,40 eur ako odmena za vykonanie exekúcie a náhrada
hotových výdavkov. Žalobca tvrdil, že žalovaný na túto odmenu nemá nárok, lebo exekučný titul nazáklade ktorého vykonával exekúciu bol dodatočne zrušený, preto musí vydať plnenie, ktoré si nechal
ako odmenu, ako bezdôvodné obohatenie. Exekúcia bola neopodstatnená, lebo došlo k zamietnutiu
žaloby, pretože nárok žalobcu voči žalovanému neexistoval.

28. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, bránil sa tým, že exekučné konanie vykonal na základe poverenia
súdu, v súlade s Exekučným poriadkom a preto mu patrí nielen náhrada hotových výdavkov, ale aj
odmena za vykonanie exekúcie. Tvrdil, že zrušenie exekučného titulu nezakladá nárok žalobcu na
vydanie bezdôvodného obohatenia, lebo exekúciu vykonal ako súdny exekútor a výkonom exekučnej

činnosti nemôže dôjsť k bezdôvodnému obohateniu ani v prípade, že exekučný titul bol zrušený.
Rozsudok - exekučný titul nie je právnym dôvodom vzniku trov exekúcie, ale predstavuje len
vymáhateľný nárok. Nárok na odmenu vzniká exekútorovi zo zákona vykonaním exekučnej činnosti.

29. Sporným tak zostalo len právne posúdenie uplatneného nároku a to, či u žalovaného ako súdneho
exekútora došlo k bezdôvodnému obohateniu vyplatením odmeny za vykonanie exekúcie a náhrady

hotových výdavkov, na základe exekučného titulu, ktorý bol po začatí exekúcie zrušený, keď následne
bola žaloba zamietnutá.

Súd nárok posúdil tak, že nie je opodstatnený, lebo vo vzťahu medzi účastníkom exekučného konania a
súdnym exekútorom nemôže dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane exekútora, lebo medzi týmito

subjektami nejde o súkromnoprávny vzťah, ale o vzťah verejnoprávny, nakoľko exekútor vystupuje ako
nositeľ štátnej moci, plní úlohy štátneho orgánu a teda nevystupuje v ňom v rovnoprávnom postavení
voči účastníkovi exekučného konania.

Svoje rozhodnutie oprel o nižšie citované rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj

rozhodnutia krajských súdov, ktoré považuje za ustálenú rozhodovaciu prax v otázke posúdenia, či u
súdneho exekútora výkonom exekučnej činnosti môže dôjsť k bezdôvodnému obohateniu vyplatením
odmeny za výkon tejto činnosti, najmä v prípade, ak neskôr došlo k zrušeniu exekučného titulu.

Podľa ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, vzhľadom na povahu právneho vzťahu

medzi žalobcom ako účastníkom exekučného konania a súdnym exekútorom ako nositeľom štátnej
moci a vykonávajúcim exekučnú činnosť, ktorý je vzťahom verejnoprávnym, nemôže dôjsť na strane
súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka (napr.
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn 4Cdo/41/2009, 3Cdo/58/2009, 6MCdo/4/2011, 2Cdo/222/2020,
9Cdo/298/2020).

30. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisovej značky 3Cdo/58/2009 vyplýva, že:
„Exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonanie núteného výkonu súdnych a iných
rozhodnutí (teraz exekučných titulov). Z definície právneho postavenia súdneho exekútora podanej
priamo exekučným poriadkom vyplýva, že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho

orgánu. Právne postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa
exekútor podieľa na realizácii základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Na súdneho exekútora vykonávajúceho exekučnú činnosť treba v
zmysle uvedeného hľadieť ako na orgán, ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu
ustanovenom zákonom a to Exekučným poriadkom. Exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy

štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom exekučným
poriadkom.“

31. V rozhodnutí spisovej značky 4Cdo/49/2023 zo 16.04.2024 Najvyšší súd Slovenskej republiky
uviedol, že: „Z hľadiska postavenia súdneho exekútora a výkonu jeho činnosti je zrejmé, že súdny

exekútor v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má postavenie verejného činiteľa a vykonávanie
exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. Medzi exekútorom a žalobcom v prejednávanej veci nešlo
o súkromnoprávny vzťah, ale o verejnoprávny vzťah, nakoľko exekútor vystupoval ako nositeľ štátnej
moci, plnil úlohy štátnej jeho orgánu, exekútor nevystupoval v rovnoprávnom postavení voči žalobcovi
ako účastník exekučného konania, ale ako nositeľ verejnej moci vykonávajúci exekučnú činnosť, ktorou

na jeho strane nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka (pozri, napr. sp. zn. 1Cdo/128/2019 ). Tým pádom právna otázka dovolateľky ohľadom
predností uplatnenia práva na vydanie bezdôvodného obohatenia pred uplatnením nároku na náhradu
škody nebola pre rozhodnutie odvolacieho súdu podstatná a dostatočne relevantná. Na obdobnýchzáveroch spočíva aj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/74/2022. Pre úplnosť najvyšší súd
uvádza, že rozhodnutie sp. zn. 2Cdo/222/2020 prešlo aj prieskumom v konaní pred Ústavným súdom
Slovenskej republiky, ktorý uznesením zo 16. februára 2023 pod sp. zn. III.ÚS/84/2023-19 ústavnú

sťažnosť sťažovateľky Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky odmietol.“

32. Súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisovej značky
1Cdo/128/2019, ktorým bolo odmietnuté dovolanie voči rozsudku Krajského súdu v Nitre z 15. novembra

2018 sp. zn. 9Co/281/2017, ktorý v obdobnom prípade uviedol že: „Súdny exekútor v súvislosti s
výkonom exekučnej činnosti má postavenie verejného činiteľa a vykonávanie exekučnej činnosti je
výkonom verejnej moci. Súdny exekútor patrí teda do sústavy mocenských orgánov štátu. Z tejto
skutočnosti vychádza aj právna úprava v zodpovednostnom zákone. Činnosť exekútora, aj keď má
inak zárobkový charakter, je činnosťou v zastúpení štátu a vykonávanie exekučnej činnosti podľa
Exekučného poriadku, preto treba považovať za integrálnu súčasť súdnej ochrany, ktorej dôsledkom

je, že v konečnom dôsledku je to štát, ktorý zodpovedá za realizáciu práva na súdnu ochranu a to aj
pokiaľ ide o exekučnú činnosť vykonávanú exekútorom. Medzi exekútorom a povinnou v prejednávanej
veci nešlo o súkromnoprávny vzťah, ale o verejnoprávny vzťah, nakoľko exekútor vystupoval ako nositeľ
štátnejmoci,plnilúlohyštátnehoorgánu.Prirealizáciiúkonovexekučnéhokonanianiejesúdnyexekútor
nositeľom základných práv a slobôd, ale naopak, ako predstaviteľ verejnej moci sa podieľa na plnení

pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základných práv účastníkov exekučného konania. V
prejednávanej veci o trovách exekútora nerozhodoval súd, keď exekútor sám vymohol trovy exekúcie
vo výške 17 294,03 eur a exekúcia sa skončila vymožením pohľadávky s jej príslušenstvom, vrátane
trov exekúcie a z tohto pohľadu exekútor nevystupoval v rovnoprávnom postavení voči povinnej ako
účastník exekučného konania, ale ako nositeľ verejnej moci vykonávajúci exekučnú činnosť, ktorou na

jeho strane nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Navyše, správne súd prvej inštancie poukázal aj na to, že exekútor skončil exekúciu vrátením
poverenia po vymožení pohľadávky ešte skôr ako NS rozhodol o nezákonnosti rozhodnutia KS Prešove,
tedaprivýkoneexekučnejčinnostipostupovalvsúladesrozhodnutiamiexekučnéhosúduaanizrušením
rozhodnutia KS Prešove o zamietnutí námietok proti exekúcii nevzniklo na jeho strane bezdôvodné

obohatenie plnením z dôvodu, ktorý odpadol (tak, ako uvádza žalovaná), keď neodpadol dôvod na
úhradu trov za reálny výkon exekučnej činnosti, keď nedošlo k zrušeniu žiadneho rozhodnutia, ktorým
by bolo rozhodnuté o povinnosti nahradiť trovy exekúcie.“

K tejto argumentácii Krajského súdu v Nitre Najvyšší súd Slovenskej republiky v hore citovanom

uznesení uviedol, že: „Správne súd prvej inštancie poukázal aj na to, že exekútor skončil exekúciu
vrátením poverenia po vymožení pohľadávky ešte skôr, ako najvyšší súd rozhodol o nezákonnosti
rozhodnutia Krajského súdu v Prešove a teda pri výkone exekučnej činnosti postupoval v súlade s
rozhodnutiami exekučného súdu a ani zrušením rozhodnutia krajského súdu o zamietnutí námietok proti
exekúcii nevzniklo na jeho strane bezdôvodné obohatenie plnením z dôvodu, ktorý odpadol (tak, ako

uvádza žalovaná )“. „V danom prípade je aj dovolací súd v zhode s názorom súdov nižšej inštancie, že
žalobkyňa sa nemohla domáhať voči tretej osobe vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodov, ktoré
uviedli a preto nejde o prípad konkurencie nároku na náhradu škody a nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Zároveň dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že v prejednávanej veci súdy oboch
inštancií túto posudzovali v súlade s ustálenou súdnou praxou, keď najskôr skúmali otázku možnosti

vydania bezdôvodného obohatenia, avšak keď dospeli k záveru, že o takýto nárok tu nejde, vec posúdili
z titulu náhrady škody.“

33. Aj Krajský súd v Prešove v uznesení spisovej značky 1Co/33/2025 zo dňa 07.10.2025 konštatoval
že: „Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o bezdôvodnom obohatení, ktoré malo takto žalovanému

ako súdnemu exekútorovi vzniknúť však nevzal do úvahy rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo49/2023 zo 16.04.2024, z ktorého vyplýva (v nadväznosti na ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu -
1Cdo/128/2019 a 2Cdo/222/2020), že vo vzťahu medzi účastníkom exekučného konania a exekútorom
nemôže dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, pretože medzi týmito subjektami nejde o súkromnoprávny
vzťah, ale o vzťah verejnoprávny, nakoľko exekútor vystupuje ako nositeľ štátnej moci, plní úlohy

štátneho orgánu a teda nevystupuje v rovnoprávnom postavení voči účastníkovi (ani povinnému, teda
v danej veci žalobcovi).34. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky III.ÚS/590/2024 zo 07. novembra 2024, na
ktoré poukazoval žalovaný, sa týkalo možnosti uloženia povinnosti oprávnenému hradiť trovy exekúcie,
ak oprávnený iniciuje exekúciu v dôvere, že rozhodnutie, ktoré je opatrené doložkou vykonateľnosti

vykazuje znaky exekučného titulu, no exekúcia bola zastavená po zistení, že rozhodnutie nie je
vykonateľné. Ústavný súd konštatoval, že postup súdu pri vyznačovaní vykonateľnosti exekučného titulu
napĺňapodmienkynesprávnehoúradnéhopostupuapretoniejevylúčenýnároknanáhraduškodytýmto
spôsobenej a to vrátane plnení, ktoré by inak neboli oprávnenému uložené.

Je potrebné konštatovať, že postup Okresného súdu Prešov pri vyznačení doložky právoplatnosti
a vykonateľnosti rozsudku pre zmeškanie nemožno považovať za nesprávny úradný postup, lebo
rozsudoknadobudolprávoplatnosťavykonateľnosťvsúladesCivilnýmsporovýmporiadkom,aleneskôr
došlo k jeho zrušeniu a to rovnako v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku.

35. Žalobca opieral svoj nárok o nález Ústavného súdu SR spisovej značky II.ÚS/165/2012 z 13.

februára 2013, ktorý konštatoval, že: „V konaní, v ktorom exekučný súd rozhoduje o trovách exekúcie a
o odmene exekútora, je exekútor účastníkom konania tak, ako je ním aj povinný z exekúcie, je nositeľom
základných ľudských práv a slobôd, je vykonávateľom slobodného povolania na účely vytvárania zisku.
Pokiaľ ide o odmenu súdneho exekútora, súdny exekútor koná vo vlastnom mene, na vlastný účet a
preto môže byť v tomto postavení subjektom zodpovedným z bezdôvodného obohatenia.“

V danom prípade však exekučný súd nerozhodoval o trovách exekúcie a o odmene exekútora, lebo
exekúcia bola ukončená vymožením pohľadávky odpísaním z účtu povinného v peňažnom ústave,
vrátane odmeny súdneho exekútora a náhrady jeho hotových výdavkov. Teda neexistovalo konanie
exekučného súdu, v ktorom by bol súdny exekútor účastníkom konania tak ako v konaní posudzovanom

Ústavným súdom SR. Súdny exekútor, žalovaný, tak nemal postavenie účastníka exekučného konania,
o právach ktorého by rozhodoval súd pri posudzovaní jeho nároku na trovy konania, prípadne ich výšku.
Ústavný súd konštatoval, že: „Čo sa týka postavenia súdneho exekútora v súvislosti s rozhodovaním
súdu o trovách exekúcie a o jeho odmene je jeho postavenie odlišné. Exekučný poriadok v ustanovení
§ 37 ods. 1 priznáva súdnemu exekútorovi postavenie účastníka konania, ak súd rozhoduje o trovách

exekúcie.“ V danom prípade sa neviedlo konanie v ktorom by súd rozhodoval o trovách exekúcie.

36. Súd preto rozhodol v súlade s rozhodnutiami, na ktoré poukázal v odôvodnení a s ktorými sa v plnej
mierestotožňujeapovažujeichzaustálenúrozhodovaciupraxpririešenínastolenejotázkyatomožnosti
vzniku bezdôvodného obohatenia súdneho exekútora vykonaním exekučnej činnosti, ak k zrušeniu

exekučného titulu došlo až po vykonaní exekúcie. Je potrebné zdôrazniť, že exekučné konanie skončilo
vymožením pohľadávky skôr, než došlo k zrušeniu exekučného titulu, lebo dňa 03.01.2023 vydal súdny
exekútor upovedomenie o ukončení exekúcie a až uznesením Okresného súdu Prešov z 26.03.2024
došlo k zrušeniu rozsudku pre zmeškanie. Riadnym výkonom exekučnej činnosti v súlade s exekučným
poriadkom a na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu nemohlo dôjsť u žalovaného

ako súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu a preto súd podanú žalobu v celom rozsahu
zamietol.

37. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorou sa však súd už nezaoberal, lebo k začatiu plynutia
premlčacej lehoty ani nedošlo, pretože nebol preukázaný ani prvý predpoklad vzniku bezdôvodného

obohatenia u žalovaného a to majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu respektíve z právneho
dôvodu, ktorý odpadol. Teda žalovaný nemá povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo
výške 2 228,40 eur a tak nemohlo dôjsť k premlčaniu nároku žalobcu voči nemu a ani k plynutiu
premlčacej doby.

Premlčacia lehota by v súlade s ustanovením v § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, začala plynúť, keď
sa oprávnený, v danom prípade žalobca, dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jeho úkor obohatil. Najskôr sa žalobca mohol dozvedieť o prípadnom vzniku bezdôvodného obohatenia
až rozhodnutím Okresného súdu Prešov o zamietnutí žaloby.

38. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.Súd žalobu zamietol a tak úspech vo veci mal žalovaný, ktorému vo vzťahu k žalobcovi, súd priznal
náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením,
ktoré vydá po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník. (§ 262 ods. 2 Civilného sporového

poriadku ). Súd rozhodol v zmysle zásady úspechu v konaní, keď po vykonanom dokazovaní posúdil
nárok žalobcu ako nedôvodný a žalobu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CPSpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.