Rozsudok – Vlastnícke právo k hnuteľným veciam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 8, 2025

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 10C/11/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6925200691

Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Csank

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2025:6925200691.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

10C/11/2025

– 18 –

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Petrom Csankom v spore žalobcu a/ A. B., C. B., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom D. E. XXX/X, C. F., štátne občianstvo SR, zastúpený: Advokátska kancelária
M & P Dzuroška, s.r.o., Sídlo: Hviezdoslavova 468/31, Rimavská Sobota 979 01, IČO: 47 254 513 b/
G. B., C. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. F., Dr. V. Clementisa 249/7, štátne občianstvo SR,

zastúpená opatrovníkom I. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. F., D. J. E. XXX/X, štátne občianstvo
SR, c/ I. B., C. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. F., Dr. V. Clementisa 249/7, štátne občianstvo
SR proti žalovanému K. C. F., C. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. F. XXXX/XX, C. F., štátne
občianstvo SR, zast. JUDr. Monika Dunajská, advokátka, Cesta na štadión 842/3, Banská Bystrica
o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

10C/11/2025

– 17 –

I. Súd žalobu žalobcov o určenie, že nehnuteľnosť vedená v katastri nehnuteľností Okresného úradu
Rimavská Sobota, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Rimavská Sobota, obec C.

F., katastrálne územie L. ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape pod parc. č. 890/229
- zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 18m2 a stavba: radová garáž – m.č. Včelinec súpisného
čísla 6101 na pozemku parcelné číslo 890/229 patrí do dedičstva ako vlastníctvo poručiteľa H. B., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. J. E. XXX/X, C. F., zomrelom dňa 10.10.2023 z a m i e t a .

II. Žalobcovia a/, b/, c/ sú povinní z a p l a tžalovanému plnú náhradu trov konania, výška ktorých
bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

10C/11/2025

– 17 –

1. Žalobca podal na súd žalobu, ktorou sa domáhal určenia vlastníckeho práva. V žalobe uviedol:
„Okresný súd v Rimavskej Sobote, prostredníctvom notárky JUDr. Bronislavy Cirbesovej, uznesením
sp. zn. 3D/790/2023 zo dňa 18.12.2023 schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva po mojom
otcovi H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Dr. V. Clementisa 249/7, Rimavská Sobota, zomrelom

dňa 10.10.2023. Okrem mňa -žalobcu, ako dedičia prichádzajú do úvahy moja matka G. B., nar.
XX.XX.XXXX , bytom C. F., M. D. E. XXX/X a moja sestra I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. F.,
M. E. XXX/X. V rámci dedičského konania som zistil, že do pozostalosti po otcovi nebola zahrnutá
nehnuteľnosť vedená v KN Okresného úradu Rimavská Sobota, katastrálny odbor na LV č. XXXX /
pôvodne na LV č. XXXX / pre okres Rimavská Sobota, obec C. F., k. ú. L., ako parcela registra "C"

evidovaná na katastrálnej mape pod parc. č. 890/229/0 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2 .
Jedná sa o radovú garáž v miestnej časti Včelinec, skolaudovanú dňa 22.03.1989. Táto nehnuteľnosť
právny predchodca žalovaného J. F., nar. X.XX.XXXX, zomrelá dňa 30.09.2023 v Nemeckej spolkovej
republike v postavení vlastníčky v roku 1992 / konkrétne 9.04.1992/ odpredala za sumu 30.000 ,- SK /
995,80 € /môjmu otcovi H. B. do jeho výlučného vlastníctva a zároveň mu odovzdala znalecký posudok

vypracovaný 30.12.1991 N. O. na stanovenie ceny nehnuteľnosti prevodu medzi fyzickými osobami a
kolaudačné rozhodnutie. O tomto úkone a o zaplatení kúpnej ceny 30.000 ,- Sk spísali môj otec H. B. a
právnapredchodkyňažalovanéhoJ.F.predsvedkommenomB.P./užnebohý/vmaďarskomjazykudňa
9. apríla 1992 rukou písanú zmluvu, v ktorej ako kupujúci je označený môj otec H. B. a ako predávajúca
je označená J. F.. Odkúpenú nehnuteľnosti - radovú garáž môj otec od roku 1992 až do svojej smrti

10.10.2023 ako svoje výlučné vlastníctvo a v tomto presvedčení a v tejto dobrej viere, nerušene užíval,
staral sa o jej údržbu, zveľaďoval ju, rekonštruoval a platil za ňu každoročne daň z nehnuteľnosti. Po
smrti otca v užívaní spornej garáže pokračujeme my, jeho potomkovia, a až do dedičského konania
sme boli presvedčení, že ako výlučné vlastníctvo nášho otca bude aj táto nehnuteľnosť predmetom
dedičského konania. Po smrti pôvodnej vlastníčky J. F. spornú nehnuteľnosť zdedil jej syn A. F., nar.

XX.XX.XXXX, bytom F. Q.XXX / vid vyznačený titul nadobudnutia na pôvodnom LV č. XXXX -uznesenie
1D13/2024/, ktorý ju kúpnou zmluvou evidovanou na novozaloženom LV č. XXXX pod V 2946/24 s
povolením vkladu 2.1.2025 odpredal žalovanému. Hodnota sporu je 995,80 €.“ K žalobe na podporu
svojich tvrdení pripojil nasledovné dôkazy: listinu v maďarskom jazyku nazvanú „Adásvételi szerződés“,
Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota 3D/790/2023 z 18. 12. 2023, výpis z listu vlastníctva č.

XXXX pre kat. územie Tomašová, obec C. F., úradné potvrdenie Mesta Rimavská Sobota z 02. 01.
2024, výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. územie Tomašová, obec Rimavská Sobota, kolaudačné
rozhodnutie Mestského národného výboru, odboru výstavby, územného plánovania a arch. Rimavská
Sobota č. 566/89 zo dňa 22. 03. 1989, znalecký posudok N. O. č. 53/1991 z 30. 12. 1991, uznesenie
Okresného súdu Rimavská Sobota 10C/1/2024.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe okrem iného uviedol: „Žalovaný sa v celom rozsahu nestotožňuje so
žalobou žalobcu a v celom rozsahu popiera skutkové i právne tvrdenia žalobcu. V prvom rade žalovaný
poukazuje na skutočnosť, že v konaní je daný nedostatok vecnej legitimácie v spore a nie je možné
pokračovaťvzačatomkonaní.Konanieožalobe,či určitávecpatrídodedičstvapoporučiteľovisamusia

zúčastniť všetci dediči, inak je daný nedostatok vecnej (aktívnej) legitimácie v spore. V predmetnom
spore sa žalobca domáha určenia, že nehnuteľnosť špecifikovaná v petite žaloby, patrí do dedičstva
ako vlastníctvo poručiteľa a preto je nesporné, že aktívne legitimovaným v spore majú byť všetci zistený
zákonný dediči, čo však v predmetnej žalobe absentuje. Ďalej žalovaný poukazuje, že v konaní o žalobe,
ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či

poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo 16. decembra2010 sp. zn. 3Cdo/154/2010 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR
pod č. 32/2011). Žalovaný má zato, že právny predchodca žalobcu nikdy nenadobudol vlastnícke právo
k spornej nehnuteľnosti z dôvodu absencie platného titulu nadobudnutia vlastníckeho práva a v celom

rozsahu namieta neplatnosť právneho úkonu listiny – Predajnokúpna zmluva (ďalej aj ,,Kúpna zmluva“),
v zmysle ktorého malo údajne dôjsť k prevodu vlastníckeho práva z J. F. na právneho predchodcu
žalobcu H. B.. Žalovaný v prvom rade poukazuje na neurčitosť predmetu prevodu vlastníckeho
práva medzi účastníkmi v predloženej Predajnokúpnej zmluve. Žalobca na preukázanie nadobudnutia
vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobcu predložil listinu Predajnokúpnu zmluvu uzatvorenou

údajne medzi J. F. a H. B.. V predmetnej listine je uvedené (úradne neoverený preklad), ,,Podpísaná
J. F. som predala garáž na Včelinci H. B. 9. apríla 1992 podľa dohody som vyplatila v hotovosti, v
prítomnosti svedka P. B..“ V listine je síce uvedené, že predmetom prevodu je garáž nachádzajúca
sa na Včelinci, avšak v tejto nie je uvedená bližšia identifikácia prevádzanej nehnuteľnosti a to ani
identifikácia parciel, na ktorých sa ma nachádzať prevádzaná garáž, katastrálne územie prípadne obec,
v ktorej sa má nehnuteľnosť tiež nachádzať. Z predloženej listiny tak nemožno identifikovať aká

nehnuteľnosť mala byť vôbec predmetom prevodu vlastníckeho práva, čo už samo o sebe spôsobuje
neplatnosť zmluvy pre jej neurčitosť. Navyše, v prípade, ak by žalobca argumentoval skutočnosťou,
že stavba – garáž nebola v tom čase napísaná v katastri nehnuteľnosti, ako už ustálila súdna prax,
prílohou k predloženej listine mal byť práve geometrický plán, čo v tomto prípade absentuje. Nakoľko
sú právni predchodcovia žalobcu (H. B.) a žalovaného (Viola Slovenčáková) nebohí, k uvedeným

nejasnostiam ako i skutočnému prejavu vôle z preloženej listiny sa už nedokážu vyjadriť, a tým žalobca
nedokáže preukázať určitosť právneho úkonu. Z tohto dôvodu nie je možné ustáliť, že zmluvné
prejavy účastníkov zmluvy sú dostatočne zrozumiteľné a určité na to, aby spôsobovali právne následky
prevodu vlastníckeho práva práve k akejkoľvek nehnuteľnosti a to aj prípadnej garáže, nachádzajúcej
sa na parc. č. 890/229, v k. ú. L.. Žalovaný s poukázaním na ustálenú súdnu prax a nedostatočný

určitý a zrozumiteľný prejav vôle účastníkov zmluvy s prihliadnutím na nedostatočne identifikovanú
nehnuteľnosť má zato, že vyššie uvedená listina - Predajnokúpna zmluva je v celom rozsahu neplatná.
Žalovaný v súvislosti s neplatnosťou predloženej listiny - Predajnokúpnej zmluvy poukazuje aj na
pochybnosti ohľadne dohody o kúpnej cene, jej výšky a vôbec prevzatia kúpnej ceny. Žalovaný má
zato, že žalobcom predložená listina ako Predajnokúpna zmluva je v celom rozsahu neplatná o. i. aj

z dôvodu absencie kúpnej ceny. Rovnako žalovaný poukazuje aj na rozpor údajne zaplatenej kúpnej
ceny s cenou stanovenou Znaleckým posudok č. 53/1991 predloženým priamo žalobcom. Žalovaný
ďalej poukazuje na neplatnosť Predajnokúpnej zmluvy tiež z dôvodu absencie registrácie štátnym
notárstvom v zmysle § 47 a § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v od 01.01.1992 do 31. 12.
1992. Žalovaný považuje žalobcom predloženú listinu – Predajnokúpna zmluva za absolútne neplatný

právny úkon s prihliadnutím na neurčitosť prevodu vlastníckeho práva ako predmetu kúpnej zmluvy,
absencie kúpnej ceny ako i dôvodnej pochybnosti o jej výške i zaplatení, a napokon nesplnenia si
zákonnej povinnosti registrácie štátnym notárstvom zmluvy (a následný predpoklad odstúpenia od
zmluvy). Z uvedených dôvodov nemohlo za žiadnych okolností dôjsť k prevodu vlastníckeho práva
neidentifikovanej nehnuteľnosti na právneho predchodcu žalobcu. Napokon, žalobca v podanej žalobe

používa argumentáciu nadobudnutia vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobcu spôsobom
vydržania v zmysle § 134 a nasl Občianskeho zákonníka. Žalovaný túto argumentáciu považuje za
účelovú, pričom má zato, že v tomto konaní nie sú splnené podmienky na vydržanie. Žalovaný ma
zato, že právnemu predchodcovi žalobcu H. B. nemožno priznať postavenie oprávneného držiteľa.
Kúpnazmluvauzatvorenáprávnympredchodcom žalobcuzaplatnostijednoznačnéhoazrozumiteľného

znenia zákona o požiadavke písomnej formy a registrácie štátnym notárstvom pre účinné nadobudnutie
vlastníckeho práva k pozemku kúpou aj pri neznalosti tohto zákonného ustanovenia nemôže viesť k
vydržaniu. Právnemu predchodcovi žalobcu muselo byť jasné a známe aj v roku 1992, že kúpna zmluva,
teda zmluva o prevode nehnuteľnosti musí mať jednak písomnú formu s požadovanými náležitosťami
a zároveň musí byť registrovaná aj štátnym notárstvom. Zároveň žalovaný zdôrazňuje, že v konaní

nebolo preukázané ani nepretržité užívanie spornej nehnuteľnosti – garáže po dobu dlhšiu ako 10
rokov. Žalobca síce v podanej žalobe predložil úradné potvrdenie Mestského úradu Rimavská Sobota,
v zmysle ktorého právny predchodca žalobcu mal uhrádzať daň z nehnuteľnosti za stavbu garáž na
parcele č. 890/229, avšak len od roku 2009!! a nie od roku 1992, kedy mal údajne nadobudnúť spornú
nehnuteľnosť. Žalovaný síce nemá vedomosť z akého dôvodu mal právny predchodca žalobcu vôbec

uhrádzať daň z nehnuteľnosti ku garáži nachádzajúcu sa na parcele č. 89/229, avšak skutočnosť, že túto
začal platiť len od roku 2009 je v rozpore s predloženým dôkazom samotného žalobcu o nadobudnutí
vlastníckeho práva listinou Predajnokúpna zmluva z 09. 04. 1992. V prípade, ak by sa súd nestotožnil s
vyššie uvedenou argumentáciou a považoval by nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcom k pozemkuparcele č. C-KN 890/229 o výmere 18 m2 v k. ú. L. a stavbe – garáž na nej postavenej za preukázaný,
žalovaný poukazuje na nadobudnutie vlastníckeho práva k v jeho dobrej viere, pričom musí byť v danom
prípade zabezpečená ochrana jeho vlastníckeho práva. Žalovaný zdôrazňuje, že vyššie uvedenú

spornú nehnuteľnosť nadobudol v dobrej viere, že túto po podpísaní kúpnej zmluvy, zaplatení kúpnej
ceny a vkladom do KN nadobudne do jeho výlučného vlastníctva a nemal dôvod sa domnievať, že
ani len časť z nehnuteľnosti nie je v jeho vlastníctve. Žalovaný tiež poukazuje, že vzhľadom na jeho
dobromyseľnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti mal záujem svoje právo
vykonávať a pozemok spolu so stavbou – garážou užívať, avšak predmetná garáž stojaca na pozemku

nemala vydané povolenie na užívanie. Žalovaný tak na svoje vlastné náklady doručil aj na stavebný
úrad mesta Rimavská Sobota návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu Garáž – stojacu
na predmetnom pozemku, pričom po zaplatení správneho poplatku bolo dňa 24. 01. 2025 vydané
Rozhodnutie Mesta Rimavská Sobota, odbor rozvoja mesta, v zmysle ktorého sa povoľuje užívanie
stavby ,, Radová garáž“. Táto bola zapísaná aj príslušným katastrálnym odborom do operátu katastra
nehnuteľnosti. Žalovaný by predsa nevykonával kroky k zapísaniu stavby stojacej na pozemku – radovej

garáži za účelom jej užívania do katastra nehnuteľností, keby nebol presvedčený o svojom výlučnom
vlastníctve. Uvedené len preukazuje jeho dobromyselnosť pri nadobúdaní nehnuteľnosti. Žalovaný si v
tejto súvislosti tiež dovoľuje zdôrazniť, že už právny predchodca žalobcu H. B., nar. XX. XX. XXXX mal
možnosť namietať vlastnícke právo žalobou na príslušný súd alebo si aspoň overiť jeho vlastnícke právo
na príslušnom katastri nehnuteľnosti necelých 30 rokov!!, čo sa však nestalo. Rovnako ani samotný

žalobca nevykonal žiadne právne kroky, aby sporná nehnuteľnosť nebola prevedená na žiadnu tretiu
osobu. Z príloh podaných k žalobe je nesporné, že žalobca sa začal domáhať určenia vlastníckeho
práva v roku 2024, kedy v Januári podal na príslušný súd žalobu voči J. F.. Nakoľko bolo súdom zistené,
že táto žalovaná už nežije, súd konanie zastavil. Žalobca bol nečinný necelý rok do podania žaloby
voči žalovanému a nevykonal žiadne právne kroky (predbežné opatrenie, poznámka do KN o spornosti

vlastníckeho práva, etc.), aby zamedzil prípadnému znemožneniu prevodu vlastníckeho práva dediča
po zomretej Viole S. Žalovaný tak nemal dôvod sa domnievať ani po overení si informácií z katastra
nehnuteľnosti o spornosti vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti.“ Žalovaný navrhol vykonať
nasledovné dôkazy: Vyžiadanie súdom daňové priznanie právneho predchodcu žalobcu, H. B., nar. XX.
XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX s uvedením dôvodu pre vyrubenie predmetnej dane ako aj podkladmi

pre rozhodnutie u správcu dane Mesta Rimavská Sobota, výsluch žalovaného, čestné prehlásenie A.
F., kúpna zmluva zo dňa 16. 12. 2024 – predaj pozemku, kúpna zmluva zo dňa 16. 12. 2024 – predaj
stavby garáže, oznámenie Okresného úradu Rimavská Sobota, katastrálny odbor zo dňa 04. 03. 2025 o
vykonaní zápisu údajov, rozhodnutie Mesta Rimavská Sobota, odbor rozvoja mesta zo dňa 24. 01. 2025.

3. Podaním zo dňa 25. 02. 2025 žalobca navrhol pristúpenie ďalších subjektov na strane žalobcu a súd
uznesením zo dňa 07. apríla 2025 rozhodol, že pripúšťa, aby do konania vstúpili ďalšie subjekty na
stranežalobcu,ato:2/G.B.,C.H.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomC.F.,Dr.V.Clementisa249/7,štátne
občianstvo SR zastúpená opatrovníkom I. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. F., Dr. V. Clementisa
249/7, štátne občianstvo SR, 3/ I. B., C. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. F., D. J. E. XXX/X, štátne

občianstvo SR.

4. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného podaním zo dňa 10. 04. 2025, kde uviedol: „Žalobca č. 1
na žalobe z 25.02.2025 ako aj dôvodoch v nej uvedených v celom rozsahu trvá. Z dôkazov, ktoré žalobca
č. 1 k žalobe predložil je nepochybné, že jeho právny predchodca / otec H. B., zomrelý 10.10.2023 /

odkúpil od právnej predchodkyne žalovaného J. F. , zomrelej 30.09.2023 ešte v roku v roku 1992
spornú, už skolaudovanú, garáž a túto až do svojej smrti ako svoje výlučné vlastníctvo nerušene užíval.
Keďže ani po smrti kupujúceho H. B. jeho vlastníctvo nikto nespochybňoval, žalobca č.1 ďalej garáž
v presvedčení, že sa stane predmetom dedičského konania a rozhodnutia po otcovi H. B., ďalej ako
svoj dedičský nárok nerušene užíval. Toto jeho vlastníctvo nespochybňoval ani právny nástupca J.

F., syn A. F., ktorý mal vedomosť o tom, že garáž jeho matka J. F. odpredala právnemu predchodcovi
žalobcov a majú tam uložené veci a ktorý mal žalovaného v rámci uzatvorenia kúpnej zmluvy informovať
o tom, že vlastníctvo ku garáži je predmetom sporu. Preto žalobca č. 1 navrhuje predvolať a ako
svedka vypočuť A. F., bytom F. Q. XXX. Žalovaný prisľúbil žalobcovi č.1, že do vyriešenia sporu nebude
do užívania garáže žalobcami zasahovať. Preto tvrdenie žalovaného, že žalobcovia nepreukázali v

konaní pravosť a dostatočný prejav vôle účastníkov zmluvy neobstojí. Samotné žalovaným vytýkané
nedostatky zmluvy spísanej právnymi predchodcami žalobcov a žalovaného nemajú oporu v ustanovení
§ 134 OZ. Pre ustálenie či sa jedná o oprávneného držiteľa nie je nevyhnutné deklarovať bezchybnú
zmluvu spôsobilú na zavkladovanie vlastníckeho práva, ale taký / aj keď nie perfektný / dôkaz, z ktoréhosa dá ustáliť, že vôľa účastníkov / v tomto prípade právnych predchodcov žalobcov a žalovaného /
smerovala k prevodu vlastníctva, že na základe toho sa dá vyvodiť záver o tom, že kupujúci sa stáva
oprávneným držiteľom kúpenej nehnuteľnosti a v prípade ak tento status trvá nepretržite 10 rokov

legitímnesastávavlastníkomtejtonehnuteľnosti.Žalobcač.1/aleajostatnížalobcovia/ majúnaurčení
ich vlastníckeho práva súdom a teda požadovanej určovacej žalobe naliehavý právny záujem, keďže
doposiaľneistýprávnystavimneumožňujetotosvojevlastníckeprávo účinnebrániť.Určovacírozsudok
sa stane spôsobilou verejnou listinou na pokračovanie v dedičskom konaní po právnom predchodcovi
žalobcov /a teda nadobúdateľovi spornej garáže / a následne zmenu zápisu v katastri nehnuteľností a

teda sa ním zosúladí skutočný a právny stav. Určenie vlastníckeho práva preto vnesie právnu istotu do
dispozičného práva k sporným nehnuteľnostiam a umožní žalobcom účinnú ochranu pred nežiaducimi
zásahmi do tohto ich vlastníctva. Z predložených dôkazov je nepochybné, že uplynutím desaťročnej,
pokojnej,nepretržitejadobromyseľnejdržbynadobudolprávnypredchodcažalobcov H.B.kpredmetnej
nehnuteľnosti vlastnícke právo vydržaním a preto naďalej trváme na tom, aby súd vydal rozsudok v
znení uvedenom v žalobe.“

5. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 10. 04. 2025 podal žalovaný vyjadrenie podaním zo dňa 26. 04. 2025,
vktoromokreminéhouviedol:„Nadrámecpredchádzajúcehopísomnéhovyjadreniežalovanéhouvádza
žalovaný nasledovné skutočnosti: V prvom rade, žalovaný popiera skutočnosť o prisľúbení žalovaného
žalobcovi neužívať spornú garáž. Žalovaný spornú nehnuteľnosť (parcela č. C-KN 890/229 k. ú. L. a

stavby na nej postavenej - garáž) nadobudol v dobrej viere, že toto patrí predávajúcemu A. F. a ten
riadne prevádza vlastnícke právo na jeho osobu platne uzavretou kúpnou zmluvou. Žalovaný počas
celého jednania vedúceho k uzavretiu zmluvy nebol zo strany predávajúceho A. F. ani inej tretej osoby
(a to ani žalobcom!!) upozornený na žiadne vady prevádzanej nehnuteľnosti, a to ani na prípadný možný
spor o vlastnícke právo k prevádzajúcej nehnuteľnosti. Žalovaný bol uistený, že nehnuteľnosť nadobúda

výlučne do svojho vlastníckeho práva a v tom čase nemal žiadny dôvod o uvedenom pochybovať.
Žalovaný si pre prípad predchádzania akýchkoľvek sporov overil vlastnícke právo predávajúceho aj
na príslušnom katastri nehnuteľnosti a to výpisom z Listu vlastníctva č. XXXX, kde bol uvedený ako
výlučnývlastníkspornejnehnuteľnostipredávajúci,čoužvtomčaseužalovanéhonemalo žiadnydôvod
vzbudiť žiadne podozrenie, že v budúcnosti môže byť jeho riadne nadobudnuté vlastnícke právo k

nehnuteľnosti namietané treťou osobou. Žalovaný zdôrazňuje, že vyššie uvedenú spornú nehnuteľnosť
nadobudol v dobrej viere, že túto po podpísaní kúpnej zmluvy, zaplatení kúpnej ceny a vkladom do KN
nadobudne do jeho výlučného vlastníctva a nemal dôvod sa domnievať, že ani len časť z nehnuteľnosti
nie je v jeho vlastníctve. Žalovaný preto nemá a nikdy nemal žiadny dôvod prisľúbiť tretej osobe a ani
žalobcovi, že nebude spornú nehnuteľnosť užívať, nakoľko túto riadne nadobudol do svojho výlučného

vlastníctva žalovaný sa nestotožňuje s vyjadrením žalobcu o irelevantnosti poukazovania žalovaným
na neplatnosť listiny – predajnokúpnej zmluvy predloženej žalobcom v predmetnom konaní z dôvodu,
že tieto nemajú oporu v ustanovení § 134 OZ. V prvom rade, súd posudzuje žalobu o určenie, že
nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľoch ako žalobu o ochranu vlastníckeho práva podľa §
126 Občianskeho zákonníka, pričom je potrebné pre presvedčivosť rozsudku o určení vlastníckeho

práva zdôvodniť, akým spôsobom nadobudli poručitelia vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam,
prečo sa žalovaní nestali vlastníkom sporných nehnuteľností a to aj s poukazom na relevantnú právnu
úpravu. (napr. Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 22. 05. 2024, sp. zn. 17Co/53/2023).
Žalobca v I. rade v podanej žalobe v časti petitu navrhuje súdu aby rozhodol tak, že sporná nehnuteľnosť
patrí do dedičstva poručiteľa žalobcu. Taktiež v podanom písomnom vyjadrení zo dňa 10. 04. 2025 sám

popisuje, že ide o určovaciu žalobu, na ktorej má naliehavý právny záujem. Už zo samotného konania
žalobcu je nesporné, že žalobca sa rozhodol začať konanie v zmysle žaloby o ochranu vlastníckeho
práva podľa § 126 Občianskeho zákonníka a nie postupom v zmysle § 134 OZ v spojení s § 359a a
nasl. Civilného mimosporového konania (potvrdenie vydržania). Hoci je názov podanej žaloby zmätočný
(o určenie vlastníckeho práva vydržaním / § 134 Občianskeho zákonníka / s prísl.) z obsahu podanej

žaloby ako i samotného petitu je nesporné, že v konaní ide o ochranu vlastníckeho práva podľa §
126 Občianskeho zákonníka a nie len v zmysle § 134 OZ ako sa mylne domnieva žalobca v I. rade.
Z uvedeného možno uviesť, že v konaní je podstatné skúmať platnosť a nadobudnutie vlastníckeho
práva poručiteľom žalobcov a nie len splnenie podmienok vydržania, ako sa to zjavne mylne domnieva
žalobca. Žalovaný považuje žalobcom predloženú listinu – Predajnokúpna zmluva za absolútne

neplatný právny úkon s prihliadnutím na neurčitosť!! prevodu vlastníckeho práva (nemožno zistiť o akú
garáž vôbec ide) ako predmetu kúpnej zmluvy, absencie kúpnej ceny ako i dôvodnej pochybnosti o jej
výškeizaplatení,anapokonnesplneniasizákonnejpovinnosti registrácieštátnymnotárstvomzmluvy(a
následnýpredpokladodstúpeniaodzmluvy). Zuvedenýchdôvodovnemohlozažiadnychokolnostídôjsťk prevodu vlastníckeho práva neidentifikovanej nehnuteľnosti na právneho predchodcu žalobcu, pričom
žalovaný v tomto smere a bližšej argumentácií odkazuje na predchádzajúce písomné vyjadrenie.“

6. Podaním zo dňa 21. 05. 2025 žalobca zmenil petit svojej žaloby vzhľadom k tomu, že zistil, že radovej
garáži, ktorá je predmetom tohto konania bolo na základe žiadosti žalovaného ako stavbe pridelené dňa
04. 02. 2025 súpisné číslo XXXX.

7. Súd vo veci nariadil predbežné prejednanie sporu podľa § 168 a nasl. Civilného sporového poriadku

(ďalej aj „CSP“), pričom sa pokúsil o vyriešenie sporu zmierom, avšak počas zmierovacieho procesu
nedošlo k zmierlivému riešeniu. Súd súčasne konštatoval, že nie je sporné, že na LV č. XXXX,
k.ú. R. Sobota je zapísaná nehnuteľnosť – pozemok zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2
parcelné číslo 890/229 a radová garáž – m.č. Včelinec súpisné číslo XXXX na pozemku parcelné číslo
890/229. Nie je sporné, že na tomto LV je ako vlastník zapísaný žalovaný, ktorý uzavrel ohľadom týchto
nehnuteľností kúpne zmluvy dňa 16.12.2024 ako kupujúci s A. F. ako predávajúcim, tieto zmluvy boli

katastrom nehnuteľností riadne zavkladované. Mesto Rimavská Sobota dňa 04.02.2025 určilo garáži
súpisné číslo XXXX. Žalobcovia tvrdia, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania patrí do dedičstva
po nebohom H. B., ktorý ich nadobudol vydržaním, pričom nehnuteľnosť mu mala odpredať jej pôvodná
vlastníčka J. F., k čomu predložili zmluvu, pričom nehnuteľnosť H. B. užíval zákonom stanovenú dobu
a platil za ňu dane. Žalovaný namieta, že žalobcami predložená zmluva je absolútne neplatná, nebola

registrovaná štátnym notárstvom, žalovaný spochybňuje jej uzavretie ako i pravosť, žalovaný namieta
žalobcamitvrdenýtitulnadobudnutiaazároveňpoukazujenato,žežalovanýnadobudolvlastníckeprávo
k nehnuteľnosti v dobrej viere, ktorému musí byť zabezpečená ochrana.

8. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 08. júla 2025, žalobcovia a/ - c/ sa na pojednávanie

nedostavili, doručenie predvolania mali riadne vykázané, svoju neúčasť ospravedlnil prostredníctvom
právneho zástupcu len žalobca a/, ostatní žalobcovia svoju neúčasť neospravedlnili a ani nepožiadali
o odročenie pojednávania, preto súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcov a/ - c/.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, predajno – kúpnou zmluvou,

uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota 3D/790/2023 z 18. 12. 2023, výpisom z listu vlastníctva
č. XXXX pre kat. územie Tomašová, obec C. F., úradným potvrdením Mesta Rimavská Sobota o platení
dane z 02. 01. 2024, kolaudačným rozhodnutím Mestského národného výboru, odboru výstavby,
územného plánovania a arch. Rimavská Sobota č. 566/89 zo dňa 22. 03. 1989, znaleckým posudkom
N. O. č. 53/1991 z 30. 12. 1991, vyjadrením k žalobe, čestným prehlásením A. F., kúpnymi zmluvami

medzi A. F. a žalovaným, rozhodnutím mesta Rimavská Sobota o povolení užívať stavbu z 24. 01.
2025, rozhodnutím Okresného úradu Rim. Sobota o povolení vkladu, návrhom na pristúpenie ďalších
účastníkov do konania, súhlasom žalobcov, replikou, duplikou, daňovým priznaním predloženým
Mestom Rimavská Sobota, vyjadrením Mesta Rimavská Sobota zo 14. 5. 2025 ohľadom dvoch
povolení o užívaní stavby, odpisom Z 338/2025 a D 1679/91 z Okresného úradu Rimavská Sobota

Sobota, rozhodnutím o pridelení súpisného čísla, návrhom na zmenu žaloby, dedičským spisom po J.
F. XX/XX/XXXX, spisom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 10C/1/2024 a spisom Okresného
súdu Rimavská Sobota sp. zn. 10Ps/1/2020, výsluchom žalovaného, výsluchom svedka A. F. a zistil
nasledovný skutkový stav:

10. Žalovaný bol vypočutý na pojednávaní dňa 08. júla 2025, pričom uviedol: „Ja som minulý rok kupoval
4 garáže koncom roka vo Včelinci a kúpil som aj v septembri, októbri a v decembri 2024 som kúpil túto
garáž. Ja som vedel o tejto garáži lebo moja garáž je asi 3 garáže vedľa a od roku 2019 som mal v LV
v mojom počítači. Ja som sa minulý rok dozvedel z LV, že je tam zmena majiteľa a je tam nejaké veľké
D takže som vedel že to sa prededilo a vlastníkom je A. F.,. Ja som teda kontaktoval A. F. a ponúkol

som mu že kúpim jeho garáž. Ja som v tej garáži vo vnútri nebol, vedel som zvonka v akom je stave
a že má prasknutú strechu. Teda opakujem, že garáž som pred predajom zvnútra nevidel. My sme
potom spísali kúpnu zmluvu a garáž som kúpil za 1200 Eur dokopy. Doplňuje po otázke sudcu, že asi to
bolo 1100 Eur. On si už presne nepamätá čísla. Po zavkladovaní nehnuteľnosti do katastra chcel ísť do
garáže, on kľúče od garáže nemal a nedostal ich ani od A. F., preto tam uvedenú kladku iba odstrihol za

použitia píly. Po otvorení bol prekvapený, že je tam nejaké auto zn. škoda Felícia zelenej farby a kopa
rôznych vecí. Pomocou známych zistil, že vlastníkom auta je A. B., išiel na adresu A. B., kde bola
jeho sestra, ktorá mu povedala, že oni sú vlastníci garáže a je podaná nejaká žaloba na súd. Ja som
bol z toho celý prekvapený a povedal som jej že ja som garáž kúpil. Následne som sa kontaktoval s A.B. a on povedal, že podá žalobu. Ja som dal novú kladku na garáž a dal som všetky kľúče jeho sestre
a povedal som jej nech vypracú garáž. Ja som od toho momentu už v garáži nebol takže ja neviem čo
tam je teraz. Po zavkladovaní na katastri som ešte išiel na mesto, požiadal som o vydanie povolenia na

užívanie stavby, dali mi súpisné číslo a podal som žiadosť o zápis stavby na kataster.“ Na otázku sudcu
doplňuje, že „A. F. pri kúpe mu povedal, že on to zdedil po mame, že ešte stavba nie je zapísaná na
LV a nehovoril mi o žiadnych iných vlastníkoch, peniaze za kúpu garáže som mu dal v hotovosti.“. Na
otázku z akého dôvodu neoslovil pani F. keď vo výpovedi uviedol, že od roku 2019 sledoval LV žalovaný
udáva, že „to bol covidový rok, a ja nekupujem v kuse garáže, kupujem keď mám peniaze a mám čas

to prerábať. Ja ešte doplňujem, že mám v počítači uložené LV v počte 400 ks, čo sú garáže v miestnej
časti Včelinec. Na doplňujúcu otázku právneho zástupcu žalobcu že z LV je zrejmé, že kúpil v roku
2019 viaceré iné garáže uvádza, že „ja som neoslovil tú pani a neoslovil som ani iných majiteľov.“ Na
otázku právneho zástupcu žalobcu že odkedy vlastníte vedľajšiu garáž, či ste nevideli nejaký pohyb pri
tejto garáži uvádza že vedľajšiu garáž vlastní cca od roku 2011 a odvtedy pri tejto garáži žiaden pohyb
nevidel. Zmluvu s pánom F. podpísal na Obecnom úrade Belín, kde bol overený jeho podpis. Na otázku

právneho zástupcu žalobcu akým spôsobom prebral garáž uviedol, že iba podpísali zmluvu a to bolo
všetko. „Kľúče od neho teda od pána F. som nepýtal, pretože ja najprv počkám na katastrálne konanie. V
tomto prípade po prejdení katastrálneho konania som kľúče nepýtal od pána F. a iba som odpílil kladku.“
Na otázku právneho zástupcu žalobcu či poznal pani F. uvádza, že nie. Nepoznal ani pána F. a jeho
adresu zistil z listu vlastníctva. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného či si overil vlastnícke právo

pána F. pred kúpou udáva, že áno cez LV. Žiadna poznámka o spochybnení vlastníckeho práva tam
nebola. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného prečo ste od toho momentu ako ste boli pri pani B. a
dali ste jej kľúče od kladky už neboli v garáži udáva, že keďže sa dozvedel, že je podaná nejaká žaloba
a potom čo mu ona povedala, že sú tam nejaké ich veci, radšej tam nešiel, aby nebolo na neho, že
tam niečo zmizlo. Právny zástupca žalobcu sa pýta žalovaného prečo neoslovil pána F. ohľadom vecí v

garáži žalovaný udáva, že pán F. tam ani nebol a on to len dedil a on tam ani nikdy nebol.

11. Svedok A. F. bol vypočutý na pojednávaní dňa 08. júla 2025 a vo svojej výpovedi uviedol: „V
skutočnosti ja ani neviem kde je tá garáž a ani som o tomto nevedel o tejto garáži až kým moja mama
ktorá žila posledné roky v Nemecku nezomrela a prišlo mi dedičské rozhodnutie že som vlastníkom

garáže. Ja už 4 roky žijem v Rakúsku a tam pracujem. Ja ako som dostal papiere volal mi Robert
ktorý mi ponúkol že kúpi odo mňa garáž. Dohodli sme sa na kúpnej cene a zmluvu sme podpísali v
zahraničí. Následne mu sudca ukázal ním podpísané zmluvy a udáva, že on si presne nepamätá či
to bolo tu alebo v zahraničí a spomína aj nejaké čestné prehlásenie, ktoré podpísal. Potom pripravil
zmluvu žalovaný on zmluvu podpísal dostal na ruku 1000 Eur, s tým, že žalovanému po podpise nedal

žiadne kľúče od garáže lebo nemal. V podstate on ani nevedel, kde tá garáž je a ani v nej nebol. Po
podpise a prevzatí peňazí sa to pre neho skončilo a už potom nebol v kontaktovaný žalovaným ohľadom
žiadnych vecí, ktoré sa našli a objavili v garáži. On nevie o žiadnych veciach ktoré by boli v garáži, ja
som v tej garáži nikdy nebol. Ani kľúče som od toho nemal. Ešte uviedol, že o tejto garáži mu spomínala
niekedy jeho mama.“ Právny zástupca žalobcu sa pýta svedka, či pri podpise zmluvy mal so sebou aj

občiansky preukaz svedok udáva, že nie. „Nikto iný prítomný pri podpise nebol pri podpise zmluvy len ja
a žalovaný.“ Právny zástupca žalobcu sa pýta svedka či bol niekedy na obecnom úrade v spojení s touto
zmluvou udáva, že nevie. Na doplňujúcu otázku sudcu kde podpisoval kúpnu zmluvu uvádza, že nevie.
Právna zástupkyňa žalovaného sa pýta svedka a predkladá mu na nahliadnutie čestné prehlásenie,
svedok udáva, že je to jeho podpis na čestnom prehlásení a udáva, že nepamätá si kde to podpisoval.

Taktiež kúpnu zmluvu predkladá svedkovi na nahliadnutie a pýta sa či je to jeho podpis svedok udáva,
že áno je to jeho podpis ale nepamätá si kde to podpisoval.

12. Z uznesenia Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3D/790/2023 v dedičskej veci po poručiteľovi
H. B. vyplýva, že do pozostalosti po neb. otcovi žalobcu nebola zahrnutá nehnuteľnosť, ktorá je

predmetom tohto konania.

13. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. územie Tomašová, obec Rimavská Sobota súd zistil, že
dňa 05. 11. 1997 a 02. 01. 2024 bola evidovaná ako vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti J. F., ku dňu
02. 01. 2025 bol evidovaný A. F. v 1/1 titulom 1D 13/2024.

14. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. L., obec C. F. vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnosti
parc. č. 890/229 zast. plocha a nádvorie o výmere 18m2 a stavby na tomto pozemku súp. č. XXXX
radová garáž – m.č. Včelinec je evidovaný žalovaný.15. Z kolaudačného rozhodnutia Mestského národného výboru, odboru výstavby, územného plánovania
a arch. Rimavská Sobota č. 566/89 zo dňa 22. 03. 1989 súd zistil, že na základe návrhu G. F. bolo

polené užívanie stavby „radová garáž pre osobné motorové vozidlo“, pričom bolo určené, že stavba je
spôsobilá na bezpečnú prevádzku, nachádza sa na pozemku par.c. č. 890/229, k- ú. L..

16. Zo znaleckého posudku Ing. Juraja Kiňa č. 53/1991 súd zistil, že objednávateľom posudku bola J.
F. a účelom posudku bolo stanovenie ceny nehnuteľnosti k prevodu vlastníckeho práva medzi fyzickými

osobami. Celkovo bola stanovená cena – stavby- garáž bez pop. čísla 14.654 Kčs a pozemky – zast.
pozemok parc. č. 890/229 cena 1404,- Kčs.

17. Z úradného potvrdenia Mesta Rimavská Sobota zo dňa 02. 01. 2024 súd zistil, že Mestský úrad
v Rimavskej Sobote, ekonomický odbor potvrdzuje, že H. B., nar. XX. XX. XXXX trvale bytom D. J. E.
C., t. č. už nebohý 10. 10. 2023 u správcu dane Mesta Rimavská Sobota mal podané daňové priznanie

za garáž na prac. 890/229, za ktorú platil daň z nehnuteľnosti od roku 2009. Podaním zo dňa 23. 03.
2025 mesto zaslalo súdu daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti za rok 2009 podané H. B., nar. XX.
XX. XXXX pričom v časti daň zo stavieb, v kolónke 08 je zaškrtnuté políčko SPRÁVCA.

18. Z listiny „Adásvételi szerződés“ (predajnokúpna zmluva), ktorá bola predložená žalobcom

v maďarskom jazyku súd zistil, že v predmetnej listine je uvedené (úradne neoverený
preklad), ,,Podpísaná J. F. som predala garáž na J. H. B. 9. apríla 1992 podľa dohody som vyplatila v
hotovosti, v prítomnosti svedka P. B..“. Uvedená listina nebola preložená súdnym prekladateľom, avšak
proti prekladu žiadna zo strán sporu nenamietala.

19.ZčestnéhoprehláseniaA.F.zodňa18.03.2025súdzistil,žemenovanýpotvrdzuje,ženehnuteľnosť
nachádzajúcu sa v kat. úz. L. na LV č. XXXX, parc. č. 890/229, zast. plocha a nádvorie o rozlohe 18m2
spolu so stavbou – rozostavaná garáž, ktorá sa na tejto parcele nachádza som predal osobe, K. C. F.,
nar. XX. XX. XXXX prostredníctvom riadne uzavretej kúpnej zmluvy dňa 16. 12. 2024. Zároveň týmto
vyhlasuje, že vyššie uvedený pozemok s garážou na nej umiestnenou zdedil po matke a vzhľadom na

dedičské konanie nemal pochybnosť o jeho výlučnom vlastníctve.

20. Z kúpnej zmluvy zo dňa 16. 12. 2024 uzavretej medzi predávajúcim A. F. a kupujúcim – žalovaným
vyplýva, že predávajúci ako výlučný vlastník nehnuteľnosti v kat. úz. L., parc. reg. „C“ 890/229 zast.
plocha a nádvorie 18m2 na LV XXXX ju predáva kupujúcemu. Z rozhodnutia Okresného úradu Rim.

Sobota č. V 2946/2024 vyplýva, že bol vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného povolený.

21. Z kúpnej zmluvy zo dňa 16. 12. 2024 uzavretej medzi predávajúcim A. F. a kupujúcim – žalovaným
vyplýva, že predávajúci ako výlučný vlastník nehnuteľnosti v kat. úz. L., stavby rozostavanej garáže na
parc. č. 890/229 s rozlohou 18m2 ju predáva kupujúcemu.

22. Z rozhodnutia Mesta Rimavská Sobota č. VYS-ACs-188/2025-1403/2025 z 24. 01. 2025 vyplýva,
že mesto povolilo užívanie stavby „radová garáž“ na pozemku 890/229 v k. ú. L. pre účely garážovania
mot. vozidla.

23. Mesto Rimavská Sobota v liste súdu zo dňa 14. 05. 2025 uvádza: „Mesto Rimavská Sobota, Mestský
úrad, Odbor rozvoja mesta, referát stavebného poriadku, životného prostredia a dopravy ako príslušný
stavebný úrad v zmysle § 117, ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon), v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „stavebný zákon“), k
žiadosti Okresného súdu Rimavská Sobota, Námestie Mihálya Tompu 1, 974 14 Rimavská Sobota

o poskytnutie vysvetlenia ohľadom kolaudácie radovej garáže na parcele KN C 890/229 v k. ú. L.,
oznamuje nasledovné: Dňa 03.01.2025 bol na stavebný úrad mesta Rimavská Sobota doručený návrh
C. F., L. Svobodu 18, 979 01 Rimavská Sobota, na vydanie kolaudačného rozhodnutia stavby „Radová
garáž“, nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. podľa KN C 890/229 v k. ú. L.. Prílohou návrhu bola
kópia stavebného povolenia č. Výst./1820/1981 zo dňa 03.09.1981 a kópia kúpnej zmluvy uzatvorená

dňa 16.12.2024 medzi Petrom Slovenčákom Sútor 104, 980 01 Sútor a K. C. F., I. F. XX, XXX XX
C. F., pričom predmetom zmluvy je stavba rozostavanej garáže, nachádzajúcej sa na parcele registra
„C“ 890/229 v k. ú Tomášová, s rozlohou 18 m2 . Stavebný úrad mesta Rimavská Sobota v súlade s
ustanoveniami § 80 až § 82 stavebného zákona uskutočnilo kolaudačné konanie a na podklade jehovýsledkov dňa 24.01.2025 vydalo rozhodnutie č. 188/2025-1403/2025, ktorým povolilo užívanie stavby
„Radová garáž“ na pozemku parc. č. KN C 890/229 v k. ú. L. (Včelinec). V čase vydania rozhodnutia o
povolení užívania stavby (t. j. kolaudačného rozhodnutia) bol vlastníkom pozemku KN C 890/229 v k. ú.

L., na ktorom sa nachádzala stavba kolaudovanej garáže, K. C. F., I. F. XXXX/XX, XXX XX C. F., podľa
aktuálneho listu vlastníctva č. XXXX. Pozemok pod garážou mohol nadobudnúť len od vlastníka G. F.
(resp. od jeho právnych nástupcov), čiže mohol mať vedomosť o tom, či stavba bola skolaudovaná alebo
nie. Vychádzajúc aj z ustanovenia § 142l, ods. 3) stavebného zákona, stavby postavené od 1. októbra
1976 do 31. decembra 1989 sa dňom 1. apríla 2024 považujú za stavby postavené v súlade s týmto

zákonom, ak sa nepretržite využívajú na svoj účel a vlastník stavby je k tomuto dňu vlastníkom pozemku
alebo má iné právo k pozemku, na ktorom je takáto stavba postavená. Inými slovami povedané, ak by aj
K. C. F. nepožiadal o vydanie kolaudačného rozhodnutia v januári 2025, do katastra nehnuteľností by
bol na základe oznámenia mesta Rimavská Sobota, Odboru vnútorných vecí, referátu organizačného
(ktoré obsahuje údaj, kedy bola stavba postavená, na akú účel bola nepretržite užívaná, aké súpisné
číslo bolo stavbe určené, kto bol stavebníkom stavby + listina, preukazujúca, že stavebník mal ku dňu

01.04.2024 vlastnícke právo k pozemku), zapísaný ako vlastník stavby garáže K. C. F.. Stavebný úrad
nemal vedomosť o existencii kolaudačného rozhodnutia č. 566/89 vydaného dňa 22.03.1989 vtedajším
Mestským národným výborom, odborom výstavby, územného plánovania a architektúry v Rimavskej
Sobote, preto postupoval tak, ako je uvedené vyššie.“
24. Z rozhodnutia D 1679/91 súd zistil, že štátne notárstvo v Rim. Sobote v ded. veci po G. F., zomr.

XX. XX. XXXX rozhodlo, že o. i. nehnuteľnosť na LV č. XXXX zast. plocha 18m2 na mene por. v celosti
v skutočnosti ako garáž v celkovej hodnote 16.058 Kčs potvrdzuje do vlastníctva J. F. nar. XX. XX. XXXX.

25. Zo spisu Okresného súdu Rim. Sobota sp. zn. 10Ps/1/2020 súd zistil, že žalobkyňa 3/ I. B. bola
rozsudkom zo dňa 2. 6. 2020 ustanovená za opatrovníka pre žalobkyňu 2/, ktorej bola týmto rozhodnutím

obmedzená spôsobilosť na právne úkony.

26. Zo spisu Okresného súdu Rim. Sobota 1D/13/2024 ded. konanie po neb. J. F., bolo zistené zo
zápisnice o predbežnom vyšetrení u súdneho komisára JUDr. Janky Antalovej, že poručiteľka bola
vlastníčkou garáže a pozemku v kat. úz. L., parc. č. 890/229. Z uznesenia o dedičstve vyplýva, že

táto nehnuteľnosť parc. č. 890/229 zast. plocha a nádvorie vo výmere 18m2 bola potvrdená jedinému
dedičovi A. F., nar. XX. XX. XXXX.

27.V zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase od 01. 01. 1992 do 31. 12.
1992 ,,Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.“

Vzmysle§46ods.1 Občianskehozákonníkaúčinnéhovčaseod01.01.1992do31.12.1992„Písomnú
formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon
alebo dohoda účastníkov.“
V zmysle § 47 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1992 do 31. 12. 1992 ,,Ak zákon
ustanovuje, že k zmluve je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom, je zmluva účinná registráciou.

Ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa odsekov 1 a 2, platí, že
účastníci od zmluvy odstúpili.“
V zmysle § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1992 do 31. 12. 1992 ,,Ak sa
nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej
účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom.“

V zmysle § 588 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1992 do 31.12.1992 „Z
kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu
povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Ak predmetom kúpy
je nehnuteľnosť, musí sa kúpna zmluva uzavrieť písomnou formou. Účinnosť nadobudne registráciou
štátnym notárstvom. Prevod vlastníctva sa vyznačí v evidencii nehnuteľností.“

V zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.
V zmysle § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a)
splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania

vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpis.V zmysle ust. § 151 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú
jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je

popretie neúčinné.
V zmysle ust. § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak
neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých
sa strany dohodli, súd neprihliada.
V zmysle § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak.

28.Predmetom konania je určenie, že nehnuteľnosť vedená v katastri nehnuteľností Okresného úradu
Rimavská Sobota, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Rimavská Sobota, obec C.
F., katastrálne územie L. ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape pod parc. č. 890/229

- zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 18m2 a stavba: radová garáž – m.č. Včelinec súpisného
čísla 6101 na pozemku parcelné číslo 890/229 patrí do dedičstva ako vlastníctvo poručiteľa H. B., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. J. E. XXX/X, C. F., zomrelom dňa 10.10.2023.

29.Súd prioritne skúmal, či majú žalobcovia na požadovanom určení vlastníckeho práva naliehavý

právny záujem v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Podľa ustálenej súdnej praxe
žalobca má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva vždy vtedy, ak žalovaný je zapísaný
v katastri nehnuteľnosti ako vlastník, pretože rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie
zmeny v katastri nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že žalobcovia majú na požadovanom
určení naliehavý právny záujem. Určovacia žaloba v danom prípade plní prostriedok ochrany právneho

postavenia žalobcov a jej úlohou je vniesť istotu do neistých právnych vzťahov medzi stranami sporu,
ak k náprave nemožno dospieť inak.

30.VprvomradesasúdzaoberalpreskúmanímavýkladomlistinypredloženejžalobcomPredajnokúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi J. F. a H. B.. Je nutné pritom uviesť, že pri výklade právneho úkonu nie je

možné právny úkon doplňovať, meniť alebo nahradzovať iným. Teda v predmetnej listine, ktorá bola ako
dôkazpredloženájeuvedené(úradneneoverenýpreklad),,,PodpísanáViolaSlovenčákovásompredala
garáž na J. H. B. 9. apríla 1992 podľa dohody som vyplatila v hotovosti, v prítomnosti svedka P. B..“

31.Súd predovšetkým upriamuje pozornosť na tú skutočnosť, že v predmetnej listine sa ako predmet

prevodu uvádza iba slovo garáž (nič iné ako napríklad pozemok a pod.) s tým, že v listine je síce
uvedené, že predmetom prevodu je garáž nachádzajúca sa na Včelinci, avšak v tejto nie je uvedená
bližšia identifikácia prevádzanej nehnuteľnosti a to ani identifikácia parciel, na ktorých sa ma nachádzať
prevádzaná garáž, katastrálne územie prípadne obec, v ktorej sa má nehnuteľnosť tiež nachádzať. Z
predloženej listiny tak nemožno identifikovať aká konkrétna nehnuteľnosť mala byť vôbec predmetom

prevodu vlastníckeho práva, čo už samo o sebe spôsobuje neplatnosť zmluvy pre jej neurčitosť. Z tohto
dôvodu nie je možné ustáliť, že zmluvné prejavy účastníkov zmluvy sú dostatočne zrozumiteľné a určité
na to, aby spôsobovali právne následky prevodu vlastníckeho práva práve k akejkoľvek nehnuteľnosti a
to aj prípadnej garáže, nachádzajúcej sa na parc. č. 890/229, v k. ú. L.. S poukazom na nedostatočne
určitý a zrozumiteľný prejav vôle účastníkov zmluvy s prihliadnutím na nedostatočne identifikovanú

nehnuteľnosť má súd za to zato, že vyššie uvedená listina – predajnokúpna zmluva je v celom rozsahu
neplatná.

32.Taktiež nebolo preukázané, že by akákoľvek dohodnutá kúpna cena bola aj skutočne zaplatená.
Žalobca uviedol, že kúpna cena dohodnutá medzi účastníkmi vyššie uvedenej listiny – Predajnokúpnej

zmluvybolavovýške30000Sk.Avšakvyvstávajúoprávnenépochybnostiokúpnejcene,keďtátokúpna
cena je v rozpore s cenou stanovenou znaleckým posudkom č. 53/1991 predloženým priamo žalobcom.
V uvedenom ZP je stanovená všeobecná hodnota stavby – garáže spolu s pozemkom nachádzajúcim
sa na parc. č. 890/229 v k. ú. L. vo výške 16 058 Kčs. Je nesporné, že kúpna cena uvedená priamo
žalobcami a vyčíslená v ZP nie je rovnaká.

33.Okrem toho je neplatná kúpna zmluva aj z dôvodu absencie jej registrácie štátnym notárstvom
v zmysle § 47 a § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1992 do 31. 12. 1992.
Z uvedených zákonných ustanovení platných v čase uzavretia Predajnokúpnej zmluvy vyplýva, ženehnuteľná vec sa prevádza na základe zmluvy a vlastníctvo sa nadobúda účinnosťou zmluvy, pričom na
jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom. Ak k samotnej registrácií nedôjde od uzavretia
zmluvy, tak táto je v celom rozsahu neplatná a platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. V čase uzavretia

kúpnej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a J. F. boli uvedené ustanovenia v platnosti,
pričom tieto zákonné ustanovenia boli zrozumiteľné, jasné a nemohla byť žiadna pochybnosť o ich
výklade. Z predložených dôkazov žalobcu je nesporné, že po uzavretí Predajnokúpnej zmluvy nedošlo
zo strany predávajúcej ani kupujúceho k registrácií štátnym notárstvom, čo je v rozpore so zákonom.
Kúpna zmluva je z tohto dôvodu absolútne neplatným právnym úkonom, ktorá nevyvolala žiadne právne

následky. Neznalosť jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona neospravedlňuje -
pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou
právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť.

34.Súd teda považuje žalobcom predloženú listinu – Predajnokúpna zmluva za absolútne neplatný
právny úkon s prihliadnutím na neurčitosť prevodu vlastníckeho práva ako predmetu kúpnej zmluvy,

absencie kúpnej ceny ako i dôvodnej pochybnosti o jej výške i zaplatení, a napokon nesplnenia si
zákonnej povinnosti registrácie štátnym notárstvom zmluvy (a následný predpoklad odstúpenia od
zmluvy). Z uvedených dôvodov nemohlo za žiadnych okolností dôjsť k prevodu vlastníckeho práva
neidentifikovanej nehnuteľnosti (garáže žiadnym presným a konkrétnym popisom neidentifikovaným a
pozemkom vôbec na listine neuvedeným) na právneho predchodcu žalobcu na základe predmetnej

listiny Predajnokúpnej zmluvy.

35.Navyše je k nej ešte potrebné uviesť, že žalovaný spochybnil uzavretie predmetnej zmluvy ako aj
jej pravosť. Zmluva spísaná inak ako vo forme notárskej zápisnice nie je verejnou listinou, u ktorej
by sa predpokladala pravdivosť a pravosť jej obsahu. Obsah súkromnej listiny je potrebné dokazovať.

Dôkaznébremenopritomležínatomúčastníkovi,ktorýzosúkromnejlistinyvyvodzujepresebapriaznivé
dôsledky.Súdsastotožňujesožalovaným,žežalobcoviavkonaníaninepreukázalipravosťadostatočný
prejav vôle účastníkov zmluvy.

36.Súd sa následne zaoberal preskúmaním argumentácie žalobcov ohľadom nadobudnutia

vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobcov spôsobom vydržania v zmysle § 134 a nasl
Občianskeho zákonníka. Súd konštatuje, že neboli splnené podmienky na vydržanie. Ako to uviedol
žalovaný vo svojom vyjadrení vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. K tomu,
aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zároveň tieto zákonné
predpoklady: a/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b/ nepretržitosť

vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej
doby, c/ spôsobilý predmet vydržania. Súdna prax je jednotná v tom, že posúdenie toho, či držiteľ je
so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia
subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho
hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti

konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva
nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba popri všeobecných znakoch držby
musí spĺňať požiadavku dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej
držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná
detencia k vydržaniu nestačí. Oprávnená držba sa musí opierať o právny titul (formálne správny,

neplatný, či domnelý) a súčasne musí byť poctivá v zmysle existencie dobrej viery držiteľa. Len
výnimočne sa môže zakladať na ospravedlniteľnom právnom omyle. Ospravedlniteľný je omyl, ku
ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so
zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale
aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych

predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností.
Treba osobitne zdôrazniť, že omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom
jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný - pri zachovaní
obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu,
ktorý má v úmysle urobiť.

37.V predmetnom konaní žalobcovia predložili listinu – Predajnokúpnu zmluvu, v zmysle ktorej
malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva z J. F. na právneho predchodcu žalobcu H. B. k
neidentifikovanej nehnuteľnosti – garáže, a od ktorej listiny žalobcovia prioritne odvodzovalioprávnenosť držby nehnuteľnosti zo strany H. B.. Právnemu predchodcovi žalobcov H. B. však nie
je možné priznať postavenie oprávneného držiteľa, keď predmetom Predajnokúpnej zmluvy z roku
1992 je neidentifikovaná nehnuteľnosť, pričom zmluva nebola ani registrovaná štátnym notárstvom,

hoci požiadavka na registráciu zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnej veci bola v Občianskom
zákonníku jasne a jednoznačne formulovaná v ustanovení § 133 ods. 2 tak, že ak sa nehnuteľná vec
prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, pričom na jej účinnosť je
potrebná registrácia štátnym notárstvom. Kúpna zmluva uzatvorená právnym predchodcom žalobcov
za platnosti jednoznačného a zrozumiteľného znenia zákona o požiadavke písomnej formy a registrácie

štátnym notárstvom pre účinné nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku kúpou aj pri neznalosti
tohto zákonného ustanovenia nemôže viesť k vydržaniu. Právny predchodca žalobcu jednoznačne
nepostupoval s obvyklou mierou opatrnosti a pokiaľ vstúpil do držby nehnuteľnosti na základe dohody,
ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom, hoci jednoznačné a zrozumiteľné ustanovenie zákona
(§ 133 ods. 2 OZ) nadobudnutie vlastníckeho práva podmieňovalo jej registráciou, nemohol byť so
zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je nositeľom tohto práva, i keď subjektívne mohol

byť o tom presvedčený. Nemožno preto uvažovať o jeho ospravedlniteľnom omyle. H. B. - právny
predchodca žalobcov pritom síce mohol spornú nehnuteľnosť ako spôsobilý predmet vydržania užívať
nepretržite (čo ale ani preukázané v konaní nijako nebolo), po dobu prevyšujúcu 10 rokov, no v
jeho prípade absentuje dobromyseľnosť. Právnemu predchodcovi žalobcov tak muselo byť jasné a
známe aj v roku 1992, že kúpna zmluva, teda zmluva o prevode nehnuteľnosti musí mať jednak

písomnú formu s požadovanými náležitosťami a zároveň musí byť registrovaná aj štátnym notárstvom.
Právny predchodca žalobcov týmto spôsobom nepostupoval z neznámych dôvodov. Pri takomto
postoji právneho predchodcu žalobcov súd konštatuje, že pri uzatvorení kúpnej zmluvy v roku 1992,
ktorej predmetom bola nehnuteľnosť – bližšie nešpecifikovaná garáž, právny predchodca žalobcov
nepostupoval s obvyklou opatrnosťou a dopustil sa omylu, ktorý nie je ospravedlniteľný, v dôsledku čoho

pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním v jeho prípade absentuje predpoklad dobromyseľnej
držby.

38.Zároveň súd zdôrazňuje, že v konaní nebolo ani nijako jednoznačne preukázané nepretržité užívanie
spornej nehnuteľnosti – garáže právnym predchodcom žalobcov po dobu dlhšiu ako 10 rokov. Ako

na to poukázal aj samotný žalovaný, ani daňové priznanie predložené zo strany Mesta Rimavská
Sobota nepreukazuje, že právny predchodca žalobcov, platiaci za garáž určitý čas daň z nehnuteľnosti,
sa cítil byť vlastníkom nehnuteľnosti, keď zaškrtol seba v príslušnej kolónke daňového priznania iba
ako správcu a nie ako vlastníka garáže. Taktiež samotná skutočnosť, že v predmetnej garáži stálo
po uzavretí kúpnej zmluvy zo strany žalovaného zelené auto zn. H. R., ktoré zdedil A. B. po svojom

otcovi H. B. (viď uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3D/790/2023) a nachádzali sa v
garáži presne neidentifikované veci, nepreukazujú nepretržité užívanie spornej nehnuteľnosti – garáže
právnym predchodcom žalobcov po dobu dlhšiu ako 10 rokov.

39.Súd navyše zdôrazňuje, že žalovaný nadobudol vlastnícke práva k nehnuteľnosti v dobrej viere,

pričom musí byť v danom prípade zabezpečená ochrana jeho vlastníckeho práva. Princíp dobrej viery
chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej
istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo
nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy
nemohol byť istým svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu.

40.Žalovaný spornú nehnuteľnosť nadobudol v dobrej viere, že toto patrí predávajúcemu A. F. a ten
riadneprevádzavlastníckeprávonajehoosobu.Žalovanýdňa16.12.2024uzavrelsA.F.kúpnuzmluvu,
pričom predávajúci mu potvrdil, že predávajúci je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom
území L., stavby garáže nachádzajúce sa na parcele registra ,,C“ 890/229, s rozlohou 18 m2 a ako to

vyplynulo zo svedeckej výpovede svedka A. F., žalovaný počas celého jednania vedúceho k uzavretiu
zmluvy nebol zo strany predávajúceho A. F. upozornený na žiadne vady prevádzanej nehnuteľnosti,
a to ani na prípadný možný spor o vlastnícke právo k prevádzanej nehnuteľnosti. Svedok zároveň
potvrdil, že podpisy na kúpnych zmluvách sú jeho. Žalovaný bol uistený, že nehnuteľnosť nadobúda
výlučne do svojho vlastníckeho práva a v tom čase nemal žiadny dôvod o uvedenom pochybovať.

Žalovaný tak nadobudol vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti na základe spísanej a uzavretej
kúpnej zmluvy s overeným podpisom predávajúceho, pričom tieto zmluvy spĺňali aj všetky zákonom
predpísanénáležitosti.Žalovanýsipreprípadpredchádzaniaakýchkoľveksporovoverilvlastníckeprávo
predávajúceho aj na príslušnom katastri nehnuteľnosti a to výpisom z Listu vlastníctva č. XXXX, kde boluvedený ako výlučný vlastník spornej nehnuteľnosti predávajúci, čo už v tom čase u žalovaného nemalo
žiadny dôvod vzbudiť žiadne podozrenie, že v budúcnosti môže byť jeho riadne nadobudnuté vlastnícke
právo k nehnuteľnosti namietané treťou osobou. To, že medzi žalovaným a svedkom (účastníkmi kúpnej

zmluvy) nedošlo k prehliadke garáže pred kúpou, k fyzickému odovzdaniu a prevzatiu nehnuteľnosti,
či odovzdaniu kľúčov ku garáži a pod., sú skutočnosti právne irelevantné, pretože slovenský právny
poriadok takéto povinnosti pri prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nevyžaduje ani stranám
kúpnej zmluvy neukladá. Sám žalovaný pritom potvrdil, že vedel čo kupuje, vedel v akom je stave
garáž (problémy so strechou), pretože vlastní garáž v bezprostrednej blízkosti spornej nehnuteľnosti a

vlastnícke právo ku garáži si overil nahliadnutím do výpisu z listu vlastníctva.

41.Na záver je potrebné uviesť, že ako to uviedol žalovaný, právny predchodca žalobcov mal možnosť
namietať vlastnícke právo na príslušnom súde alebo si aspoň overiť jeho vlastnícke právo na príslušnom
katastri nehnuteľností 30 rokov, čo však neurobil. Rovnako ani samotný žalobca, ktorý žalobu podal,
nevykonal žiadne právne kroky, aby sporná nehnuteľnosť nebola prevedená na žiadnu tretiu osobu.

Z príloh podaných k žalobe je nesporné, že žalobca sa začal domáhať určenia vlastníckeho práva
v roku 2024, kedy v Januári podal na príslušný súd žalobu voči J. F.. Nakoľko bolo súdom zistené,
že táto žalovaná už nežije, súd konanie zastavil. Žalobca bol nečinný necelý rok do podania žaloby
voči žalovanému a nevykonal žiadne právne kroky (predbežné opatrenie, poznámka do KN o spornosti
vlastníckeho práva, atď.), aby zamedzil prípadnému znemožneniu prevodu vlastníckeho práva dediča

po zomretej Viole Slovenčákovej. Žalovaný tak nemal dôvod sa domnievať ani po overení si informácií
z katastra nehnuteľnosti o spornosti vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti.

42.Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

43.O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 CSP a plne úspešnému žalovanému priznal náhradu
trov konania vo výške 100 %. O výške trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku (§
262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

10C/11/2025

– 2 –

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu Rimavská Sobota.

Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (ods. 1)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.(ods. 2).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.