Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 23, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623011395
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Bebčáková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5623011395.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Bebčákovej a sudcov JUDr.

Vladimíra Sučika a JUDr. Moniky Liptákovej, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. októbra
2025 odvolanie obžalovaného A. B. a jeho družky proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp.zn. 7T/8/2023 zo dňa 24.2.2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. zrušuje rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn.
7T/8/2023 zo dňa 24.2.2025 v časti - vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine

obžalovaného A. B., nar. XX. X. XXXX v A., trvale bytom:
C. D. XX, XXX XX A., t. č. vo výkone
trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu
Košice,
odsudzuje:

Podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 1,
ods. 3 písm. c) Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje výrok o treste uloženom obžalovanému A. B.
skorším rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1T/175/2015 zo dňa 20.6.2022, právoplatným

dňa 20.6.2022, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. b) , písm. j) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol
uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie družky obžalovaného E. F. zamieta, pretože bolo podané
oneskorene.

o d ô v o d n e n i e :Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom, sp. zn. 7T/8/2023 zo dňa 24.2.2025 uznal obžalovaného A.
B. vinným z pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že:

1.) v presne nezistenej dobe, pravdepodobne v mesiaci jún 2021 v doobedňajších hodinách v udiarni
poľnohospodárskeho družstva v G. H., B. XXX, G. H. (ďalej len PD G. H.) po tom, ako žiadal od E. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., I. XX, aby na neho prepísal pozemky, ktoré zdedil a E. C. to odmietol
a chcel z udiarne odísť, pri dverách udiarne sotil A. B. do E. C., chytil ho za tričko, stiahol ho naspäť do
udiarne,zavrelzanímdvere,udrelhopäsťoudonosa,ktorýmuzlomil,načoE.C.spadolnazem,kdeho

A. B. 5 alebo 6 krát kopol, následne vytiahol spoza opaska revolver nezistenej značky a výrobného čísla,
ktorý priložil C. na ľavý spánok a povedal mu, že ak to niekomu povie, policajtom, vedúcej, alebo J., tak
ho zastrelí ako psa, na čo sa E. C. zo strachu rozplakal a vykonal do nohavíc „malú“ aj „veľkú“ potrebu,

2.) približne o dva týždne na to po predchádzajúcom skutku v presne neurčený deň a neurčený čas, pri
salaši K., ktorý je v lese, približne 15 km od J. G. H., A. B. po tom, ako prišiel ku E. C. a spýtal sa ho,

ako sa rozhodol a či prepíše na neho pozemky, na čo mu E. C. povedal nech mu dá pokoj, že s ním
nechce mať nič spoločné, vytiahol A. B. spoza opaska revolver nezistenej značky a výrobného čísla a
zastrelil salašníckeho psa, ktorý stál približne 5 metrov od nich a na to povedal E. C. „Chceš dopadnúť
ako ten pes?“ a z miesta odišiel,

3.) následne v presne nezistený deň po predchádzajúcom skutku v podvečerných hodinách, požiadal A.
B. na ubytovni PD G. H. E. C. v jeho izbe, aby mu požičal občiansky preukaz, že mu dá za to 200,- eur,
čo E. C. odmietol, na čo A. B. reagoval tak, že začal na neho kričať, nadávať mu, že je hovädo, že mu
prekazil všetky plány a do E. C. sotil, zvalil ho na zem, kde doň kopal do tváre a do chrbta, opakoval,
že je hovädo, že mu prekazil plány a že to nerozchodí, na čo sa E. C. zo strachu rozplakal a vykonal

do nohavíc „malú“ aj „veľkú“ potrebu, po čom ho vytiahol na chodbu ubytovne, kde A. B. vytiahol zbraň
nezistenej značky a výrobného čísla, ale z dôvodu, že po chodbe išla vedúca, zbraň skryl a z miesta
odišiel,

4.) približne po týždni od uvedeného incidentu v presne neurčený deň a neurčený čas, prikázal A. B.

v obci G. H. - L. H. pri obchode Coop Jednota, aby si E. C. nasadol do osobného motorového vozidla
zn. Dacia Logan, bielej farby, nezisteného evidenčného čísla s označením TAXI, s tým že ho odvezie do
B., kedy po nasadnutí do vozidla, A. B. vytiahol zo spolujazdcovej skrinky revolver nezistenej značky a
výrobného čísla, položil si ho na kolená tak, že hlaveň smerovala na E. C. a počas jazdy mu povedal,
aby prepísal na neho v B. pozemky, lebo ak tie pozemky neprepíše, že ho zastrelí ako psa, s čím E.

C. zo strachu o svoj život súhlasil, ale po príchode do B. žiadal A. B. od E. C., aby podal na polícii v B.
trestné oznámenie na J. F., že ho J. F. v robote držal na silu, že mu nevyplácal peniaze a že obchoduje s
ľuďmi, že mu dá za to 2,- eurá, kedy z obavy o svoj život dňa 18.08.2021 E. C. podal na OO PZ Bardejov
trestné oznámenie na J. F..

Za spáchanie tohto trestného činu uložil obžalovanému A. B. podľa
§ 172 ods. 2 Trestného zákona účinného do 30.04.2022, za použitia § 37 písm. m) Trestného zákona,
§ 38 ods. 7 Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 3

písm. b) Trestného zákona súd zaradil obžalovaného na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa vo výroku
o treste zrušil rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4T/37/2021 zo dňa 09.09.2022, právoplatný
dňa 27.09.2022, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212
ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného

zákona a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok, výkon ktorého mu bol podmienečne
odložený a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu bola určená skúšobná doba na 16 (šestnásť)
mesiacov. Súčasne sa zrušujú aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný A. B., ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice
ohlavnompojednávaní.Zahlásenéodvolanieobžalovanýzdôvodnilprostredníctvomobhajcupísomným
podaním zo dňa 11.4.2025, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 11.4.2025, a to
nasledovne:„Plniac výslovnú vôľu klienta, v nadväznosti na doručené písomné vyhotovenie rozsudku zo dňa
24.02.2025, ktoré bolo obhajcovi doručené dňa 03.04.2025, týmto podaním písomne dopĺňam dôvody

odvolania podaného ústne do zápisnice na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.02.2025 proti
všetkým výrokom Rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7T/8/2023-740 zo dňa 24.02.2025.
Plniac výslovnú vôľu klienta uvádzam, že obhajoba je toho názoru, že okresný súd nedostatočným
spôsobom zistil skutkový stav veci, keď nevykonal obžalovaným navrhnuté dôkazy a to výsluch svedkov
C. J. a K. M.. Zároveň sa obhajoba domnieva, že súd nesprávnym spôsobom vyhodnotil vykonané

dokazovanie vo veci a to najmä výsluch svedka - poškodeného E. C., pričom taktiež súd, podľa názoru
obhajoby, nesprávne vyhodnotil rozpory medzi výpoveďami jednotlivých svedkov.
Obhajoba si dovoľuje v uvedenom kontexte poukázať najmä na zrejmé rozpory vo výpovediach svedka -
poškodeného E. C. a J. F. a K. N. v časti týkajúcej sa opisu priebehu skutkov, ktoré majú podľa obhajoby
zásadný vplyv na vierohodnosť ich tvrdení. Zatiaľ čo svedok - poškodený E. C. na hlavnom pojednávaní
dňa 25.03.2024 uviedol, že v čase zastrelenia psa sa na mieste skutku nenachádzala ani K. N., lebo

dávala spať deti a ani J. F., lebo bol v tom čase v nemocnici s nohou po napadnutí vlkmi, svedok J. F.
uviedol, že v danom čase sa na mieste skutku nachádzal a keď bol asi 4m od nich (obžalovaného a
poškodeného) padli dva alebo tri výstrely, pes sa prekotil a B. povedal E. C., či chce dopadnúť ako ten
pes. Svedkyňa K. N. na hlavnom pojednávaní dňa 08.04.2024 uviedla, že počula výstrel, keď dávala
spať deti a videla, že na mieste bol E. C., J. F., A. B. a K. D..

Obhajoba je toho názoru, že súd sa vo svojom rozhodnutí nevyporiadal so skutočnosťami, ktoré
boli v konaní preukázané výsluchmi svedkov N. G. a O. N., ktorí pri svojich výsluchoch na hlavnom
pojednávaní dňa 24.02.2025 popreli, že by došlo ku konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným E. C..
Svedok N. G. pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 24.02.2025 uviedol, že si nevšimol
na poškodenom ani modrinu, pričom každé ráno a poobede spolu pracovali. V uvedenom kontexte

považuje obhajoba rozhodnutie súdu za nepreskúmateľné, nakoľko sa napadnuté rozhodnutie bližšie
nevenuje dôvodom, pre ktoré súd považoval výpoveď svedkov N. a G. za nedôveryhodnú resp. súd sa
nevyporiadal s rozpormi vzniknutými v rámci vykonaného dokazovania.
Obhajoba je taktiež toho názoru, že výpoveď svedka - poškodeného E. C. nemožno považovať za
dôveryhodnú a to s ohľadom na zrejmé rozpory v opise jednotlivých skutkov v prípravnom konaní a

v konaní pred súdom, ako aj rozpor jeho výpovede s výpoveďami iných svedkov, najmä s výpoveďou
svedka N. G.. Z hľadiska posúdenia dôveryhodnosti výpovede svedka - poškodeného E. C. ako
jediného priameho dôkazu, ktorý preukazuje vinu obžalovaného, si obhajoba dovoľuje dať do pozornosti
odvolacieho súdu rozhodnutie trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Žiline publikovaného pod Jtk
11/09, v ktorom Krajský súd v Žiline uviedol, že v prípade, ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný dôkaz,

preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov (napr. odborné vyjadrenie, znalecký
posudok, stopy, výpovede svedkov či listinné dôkazy), musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický,
zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca
vyvrátený.
Podľa názoru obhajoby bol v konaní bez pochýb preukázaný dlhodobý negatívny vzťah medzi svedkami

N., F., C. a obžalovaným, čo vyvoláva dôvodné pochybnosti o pravdivosti výpovede uvedených svedkov
vzhľadom na ich možnú motiváciu vypovedať v neprospech obvineného. Z dôkazov predložených
prokurátorom na hlavnom pojednávaní dňa 24.02.2025 a to najmä z obžaloby podanej na klienta
na Okresnom súde v Žiari nad Hronom zrejme vyplýva antagonistický ba až nepriateľský postoj
svedkov N., F., C. voči obžalovanému, ktorý bol aj medializovaný reportážou zverejnenou v STVR

dňa 05.02.2025. Je preto podľa názoru obhajoby nutné zohľadniť uvedené skutočnosti pri hodnotení
vykonanéhodokazovania,čovšakokresnýsúdvnapadnutomrozhodnutíneučinil.Vuvedenomkontexte
si obhajoba dovoľuje dať do pozornosti odvolacieho súdu rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.
zn.: 25Co/21/2019 v rámci ktorého súd uviedol, že pri hodnotení vierohodnosti svedka..... je potrebné
prihliadať na existenciu vlastného (často hmotného) záujmu svedka na výsledku trestného konania,

v prípade, že v trestnom konaní vyjde najavo motív a príčiny (vyplývajúce, či už z pozitívneho alebo
negatívneho pomeru medzi svedkom a obžalovaným alebo svedkom a poškodeným), ktoré by mohli
mať na výpoveď svedka vplyv. Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností
prípadu, postupom v zmysle ust. § 2 ods. 12 Tr. Poriadku podľa vnútorného presvedčenia rozhodol,
ktorá skupina dôkazov je vierohodná a ktorá vierohodná nie je.

VuvedenomkontexteobhajobapoukazujeajnazáveryznaleckéhoposudkuznalcaJ.K.P.,J.č.08/2024
zo dňa 31.01.2024, z ktorých vyplýva, že znalec neidentifikoval obžalovaného úmysel zavádzať, klamať,
prípadne až nasilu kriviť realitu (odpoveď na otázku č. 3). Obhajoba sa domnieva, že súd prvého stupňa
nesprávnym spôsobom vyhodnotil uvedený dôkaz, keď uviedol, že uvedený dôkaz, ktorý nie je ani vneprospech,aleanivprospechobžalovanéhoavspojenísinýmidôkazmineoslabujevinuobžalovaného
(bod 46. napadnutého rozsudku).
Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v zmysle

ustanovenia § 321 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš
7T/8/2023-740 zo dňa 24.02.2025 a vec vrátil Okresnému súdu v Liptovskom Mikuláši na nové
prejednanie a rozhodnutie.

Proti rozsudku podala odvolanie aj družka obžalovaného A. B. - E. F. a to písomným podaním zo dňa

10.04.2025, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 14.04.2025 a podaným na poštovú
prepravu dňa 10.04.2025 z nasledovných dôvodov:

V odôvodnení rozsudku namieta správanie sa sudcu, ktorý bol arogantný, nepustil obžalovaného k slovu
a nedovolil mu predvolať si svojich svedkov. Dookola sú predvolávaní tí istí svedkovia, ktorí tvrdia len
to, čo sa naučili a na otázky sudcu odpovedajú tak, že trvajú na tom, čo bolo napísané prvýkrát a

viackrát k prejednávanej veci už rozprávať nevedia. A. B. je dlhoročným chovateľom psov, za 7 rokov
spoločného života ho nevidela, že by bol akokoľvek agresívny alebo akokoľvek im ublížil. Je to milovník
psov, preto vie s istotou povedať, že žiadneho psa ako uvádzajú, nezastrelil. Keďže na detektore lži
mu vyšla odpoveď ohľadom zbraní, že neklame, tak ťažko zastrelil psa, keďže zbraň nikdy nevlastnil
ani nemal. E. C. uvádza skutky, ktoré mu mal obvinený spôsobovať, no vedel celú situáciu opísať len

prvýkrát. Na ďalších súdoch už presné dianie situácie nevedel. Keďže sa jedná o výmysel, je logické,
že si nebude pamätať, čo povedal prvýkrát, pretože je zjavné, že ak by mu človek ublížil spôsobom, ako
to opisuje C., bude si to pamätať do konca života. Preto tiež žiada súd, aby C. vypovedal pred súdom.
C. mal každú výpoveď odlišnú a tiež každý svedok má úplne inú výpoveď. Dokazované výpovede sú
plné rozporov, preto si nemyslí, že sudca A. B. odsúdil v súlade so zákonom. Jeden svedok tvrdí, že

tam F. bol, druhý svedok tvrdí, že tam nebol a tretí svedok tvrdí, že prišiel po incidente. Skutkový stav
nie je spoľahlivo objasnený, existujú viaceré rozpory vo výpovediach svedkov. Tiež vie, že zo zákona
sudca ani prokurátor na pojednávaní nesmú brať ohľad na jeho minulé tresty a zo súdu má aj záznam
vo forme videa a vie to súdu aj doložiť v prípade potreby ako dôkaz o zaujatosti sudcu a tiež navádzaní
svedkov ku klamlivej výpovedi. V ďalšej časti odvolania opäť uvádza, že sudca obžalovaného nepustil

k slovu, je voči nemu zaujatý. C., ktorý tvrdí, že mu ubližoval obžalovaný, nedokáže na otázky sudcu
jasne odpovedať, to je jasný dôkaz toho, že vlastne mu obžalovaný ani neubližoval, ale rozpráva, čo mu
bolo prikázané. Osoba menom B. jej do telefónu povedala, že F. sa vyjadril, že B. nedá pokoj, kým ho
úplne nezničí. Ju F. ani nepozná, videl ju na súde raz a tiež na ňu vytvoril umelý prípad, kde mala na
neho ona a ďalší naplánovať vraždu. Kým im do života nevstúpil F., žili s obžalovaným kľudný a slušný

život. Akonáhle sa v ich živote objavil F., ich život sa zmenil na peklo. Obžalovaný sa riadne o rodinu
staral a viedol riadny život. Detektorom lži boli vyvrátené všetky krivé udania na jeho osobu. V prípade
pri dokazovaní viny či neviny obžalovaného je niekoľko rozporov medzi svedkami a ich výpoveďami,
preto navrhuje súdu, aby obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil.

K odvolaniu obžalovaného A. B. sa písomne vyjadril prokurátor podaním zo dňa 15.04.2025, doručeným
Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 15.04.2025, v nasledovnom rozsahu:

„V uvedenej trestnej veci na základe Vašej žiadosti zo dňa 11.04.2025 o vyjadrenie sa k odvolaniu
obžalovaného A. B., podanému proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7T/8/2023 zo

dňa 24.02.2025 uvádzam, že sa stotožňujem s rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, čo sa
týka výroku o vine i treste, v dôsledku čoho navrhujem, aby Krajský súd v Žiline odvolanie obžalovaného
v zmysle § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.
Bližšie uvádzam, že okresný súd v prejednávanej veci na podklade dokazovania vykonaného
na hlavnom pojednávaní správne ustálil skutkový stav veci, uznal vinu obžalovaného a konanie

obžalovaného správne vyhodnotil i po právnej stránke.
Priamym dôkazom, ktorý bez akýchkoľvek pochybností usvedčuje obžalovaného zo spáchania
predmetných skutkov, je výpoveď samotného poškodeného E. C., ktorý podrobne vo svojej výpovedi
popísal okolnosti protiprávneho konania obžalovaného. Z jeho výpovede je zrejmé, že po tom, čo
obžalovaný sa dozvedel o dedičstve, ktoré mal poškodený nadobudnúť, sa jeho vzťah k poškodenému

zmenil a akonáhle poškodený odmietol dobrovoľne previesť na neho predmetné pozemky z dedičstva,
obžalovaný opakovane násilím, hrozbou násilia a to aj za použitia zbrane nútil poškodeného, aby
uvedené vykonal, pričom poškodený mal z konania obžalovaného strach a po týchto konaniach
obžalovaného v dôsledku strachu mal vykonať tiež do nohavíc malú aj veľkú potrebu. Výpoveďpoškodeného je presvedčivá a dôveryhodná, pričom jeho tvrdenia neboli žiadnym rozumným spôsobom
vyvrátené. Rovnako nie je zrejmé, aký by mal poškodený racionálny dôvod krivo obviniť obžalovaného z
daného protiprávneho konania. Dôveryhodnosť výpovede poškodeného, ktorý je bezúhonným človekom

a ktorý nebol nikdy trestne stíhaný, ani priestupkovo riešený, nebola nijako spochybnená.
Naviac výpoveď poškodeného potvrdzujú a teda podporujú aj výpovede ďalších svedkov, a to J. F., K.
D. a K. N., ktorí boli v konaní na hlavnom pojednávaní vypočutí, pričom vo výpovediach poškodeného
a týchto svedkov nie sú žiadne zásadné rozpory. Pokiaľ sú nejaké rozpory tak tie sú nepodstatného
charakteru, k čomu dodávam, že je len pochopiteľné a prirodzené, že svedok v dôsledku procesu

zabúdania spojeného s plynutím času si nebude pamätať na všetky detaily prejednávanej veci a to
aj časového charakteru. Nie je možné od svedka spravodlivo požadovať, aby ním vnímanú udalosť
opakovane aj s menším, či väčším časovým odstupom popisoval absolútne zhodne so všetkými
detailmi. Naopak práve skutočnosť, pokiaľ by svedok absolútne opakovane zhodne aj s väčším časovým
odstupom priebeh sporných udalostí popisoval zhodne, mohlo by to vzbudiť pochybnosti o pravdivosti
jeho tvrdení, pretože takýto jeho prejav by bol v rozpore s prirodzeným procesom zabúdania spojeným

s plynutím času. Taktiež uvádzam, že úplná zhoda výpovedí poškodeného a svedkov by evokovala
podozrenie, že títo vypovedajú podľa naučeného spoločného „scenára“, ktorý im niekto vopred pripravil.
Ostatní vo veci vypočutí svedkovia nevedeli k veci nič bližšie uviesť, nakoľko neboli priamymi svedkami
žalovaných skutkov.
K predloženému znaleckému posudku obžalovaného o jeho psychologickom vyšetrení uvádzam, že

tento dôkaz neprináša žiadne nové skutočnosti, ktoré by menili dôkaznú situáciu. Znalec sám v posudku
pripustil, že obžalovaný mohol niektoré veci zamlčať, nepomenovať v celej komplexnosti, prípadne
modifikovať, taktiež k skresľovaniu udalostí uviedol, že sa to nedá vylúčiť a rovnako nevylúčil možnosť
agresívneho správania obžalovaného.
Odhliadnuc od uvedeného poukazujem na to, že vina obžalovaného bola dostatočne preukázaná vo

vzťahu ku všetkým žalovaným skutkom. Výpoveď poškodeného bola vo vzťahu ku skutkom uvedených
pod bodmi 1), 3) a 4) obžaloby podporená množstvom ďalších dôkazov, a to najmä výpoveďami
svedkov J. F., K. D. a K. N., ktorí potvrdili, že mali vedomosť o tom, že obžalovaný v týchto ďalších
prípadoch sa mal poškodenému vyhrážať a vydierať ho, pričom videli aj zranenia na poškodenom.
Hoci ide o nepriame dôkazy a výpovede odvodené od obete trestného činu, títo svedkovia sa však

vyjadrovali aj k okolnostiam, ktoré nasledovali (napr. spomínané zranenia na poškodenom), ako aj
k ďalším k skutočnostiam týkajúcim sa vzťahu obžalovaného a poškodeného E. C.. Súčasne títo
svedkovia boli pri skutku v bode 2) obžaloby aj priamymi svedkami protiprávneho konania obžalovaného
voči poškodenému. Navyše sú tu aj ďalšie okolnosti, ktoré spáchanie týchto skutkov podporujú,
napr. vo vzťahu ku skutku v bode 4) obžaloby, kde obžalovaný mal pod hrozbou násilia so zbraňou

nútiť poškodeného k tomu, aby okrem iného podal tiež na polícii v B. trestné oznámenie na J. F.,
pričom vykonané dokazovanie preukázalo, že poškodený v uvedenom období skutočne podal trestné
oznámenie na J. F. na OO PZ Snina, čo vyplýva zo zápisnice o trestnom oznámení z 18.08.2021 (č.l.
105-107 vyš. spisu) a toto oznámenie bolo následne políciou odmietnuté z dôvodu, že si to poškodený
vymyslel (č.l. 110 vyš. spisu). Teda aj táto skutočnosť podporuje pravdivosť tvrdení poškodeného. Ďalej

pri skutku č. 3, kde obžalovaný mal násilím nútiť poškodeného o vydanie jeho občianskeho preukazu z
dôvodu, že obžalovaný chcel prepísať na poškodeného firmu, uvedené podporuje aj to, že obžalovaný
mal obdobne žiadať aj od iných osôb o ich občianske preukazy, čo vo svojich výpovediach spomenuli
svedkovia J. F. a K. D., keď napr. obžalovaný mal prepísať firmu aj na osobu C. D.. S ohľadom
na uvedené je potrebné konštatovať, že výpoveď poškodeného vo vzťahu ku skutkom uvedených

pod bodmi 1), 3) a 4) obžaloby nie je osamoteným priamym dôkazom, ale je podporená viacerými
ďalšími vyššie uvedenými nepriamymi dôkazmi, ktoré tvoria takú ucelenú a logicky vzájomne obsahovo
korešpondujúcu reťaz dôkazov, z ktorej je možné odvodiť nespochybniteľný a jednoznačný záver, že
skutky uvedené pod bodmi 1), 3) a 4) obžaloby sa stali a spáchal ich obžalovaný.
Navyše poukazujem na to, že nie je možné výpovedi poškodeného v časti uveriť a v časti neuveriť,

nakoľko buď je výpoveď a osoba svedka-poškodeného vierohodná alebo je nevierohodná a nemôže byť
vierohodnou v časti a v časti nevierohodnou.
Súčasne súdnou praxou je opakovane judikované, že pokiaľ je výpoveď svedka v niektorom alebo vo
viacerých skutkoch podporovaná aj ďalšími dôkazmi (čím je podporená aj jeho hodnovernosť), nie je
dôvod hodnotiť identickú osobu ako nehodnoverného svedka, alebo jeho výpoveď hodnotiť ako dôkazne

nepostačujúcu pre preukázanie konkrétnej trestnoprávne relevantnej skutočnosti aj vo vzťahu k tým
skutkom, kde jeho výpoveď zostáva jediným dôkazom usvedčujúcim obžalovaného (viď napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3To/9/2024 z 19.12.2024).Vyššie uvedené okolnosti vo svojej spojitosti zakladajú presvedčenie, že prvostupňový súd správne
ustálil skutkový stav a takisto konanie obžalovaného správne posúdil, keďže je nepochybné, že všetky
zákonné znaky skutkovej podstaty pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm.

a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona v bodoch 1) až 4) rozsudku
boli jednoznačne naplnené po stránke objektívnej i subjektívnej. Aj na podklade vyššie uvedených
skutočností, navrhujem preto Krajskému súdu v Žiline, aby odvolanie obžalovaného podľa § 319
Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.“

Obžalovaný A. B. sám písomným podaním doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa
22.04.2025 podal odvolanie, v ktorom uvádza:

„Hneď na úvod chcem uviesť že všetci svedkovia klamú lebo sú ovplyvnení zo strany J. F., všetko to
vzniklo v jeho hlave. Všetko čo robí, robí z pomsty voči mojej osobe lebo som vypovedal proti nemu v
prípade obchodovania s ľuďmi a týrania ľudí, kde ho udali H. L. aj E. C.. Kým nechytil Dušana všetko

bolo v poriadku, no potom musel zmeniť výpoveď a tiež aj ďalší ľudia za finančné odmeny od J. F..
Chcem poukázať na všetko ako klamú: Tento prípad bol prvý krát udaný v G., kde pán vyšetrovateľ
vypočul svedkov a zistil, že to nie je pravda, obvinenie zrušil, ale J. F. to nezniesol a napísal ďalší list a
poslal to na prokuratúru do H. a tam to prijali. C. vždy len trvá na písomnej výpovedi lebo on si nevedel
všetko zapamätať, čo mu F. kázal hovoriť, pamätá si len to, že vykonal veľkú a malú potrebu. Chcem

poukázať na to že C. trikrát vypovedal na pojednávaní a vždy inak, lebo nevedel ako sa to malo stať
tak sudca mu hovoril (navádzal ho), že ktorú výpoveď má napísať. Tak vždy, aby dal tú, ktorú napísal
F. na prokuratúru nikdy na žiadnom pojednávaní C. nevedel povedať, čo sa vlastne stalo a ako som ho
mal napádať. Tiež chcem uviesť že C. tvrdí že som mu zlomil nos. Veď keby som mu zlomil nos tak by
mal minimálne monokel alebo modrinu alebo hocičo a to by si všimla minimálne vedúca lebo každý deň

bola s nami. Ďalej chcem poukázať na to že C. tvrdí že som ho zbil pri obchode tak prečo neboli žiadne
kamerové záznamy? No preto, lebo sa nič nestalo lebo je to len výmysel. Chcem poukázať na to, že
som mal zastreliť psa ako to mohol E. vidieť, keď ja som bol na salaši K. a on na družstve s K. M. a N.
Q., čo mi môžu menovaní aj potvrdiť, že som tam nebol. Ďalej tvrdí že tam boli 3 koliby jednej mala spať
N. s deťmi v druhej on a v tretej ja, tak to sa nezakladá na pravde už vzhľadom na to, že tam je jedna

koliba jedna maringotka a SYRÁREŇ tam sa spať nedá. V tom čase tam nebola N. s deťmi ani E. a ani
D.. D. bol 4 km kilometre vyššie od nás a tam sme boli ja L. A., R. N., C. N. a E. Q..
V tom čase ako som bol na salaši F. s N. boli v A., lebo J. mal vredy na nohe ale vedúcej povedal
že ho napadli vlky lebo sa hanbil a prišli až 15.7.2021, v ten deň sme išli domov ja, Q. a Q.. F. viezol
taký pán na takom malom terénom aute a on nás hneď bral dole. F. od začiatku klame ako aj s tým

D. som že som naňho mal napísať firmu ale polícia zistila že D. mal skôr napísanú na seba firmu ako
som ho spoznal. F. v kuse a všetko klame lebo je notoricky Klamár to všetko robí, lebo sa nemôže
zmieriť s tým, že ja som vypovedal proti nemu keď ho udali E. C. a H. L. aj jasne vyhlásil, že s tým
neprestane kým ma úplne nezničí aj keby toľko peňazí ho to malo stať. K. D. už na začiatku klame
lebo nestretol som ho pri nemocnici ale v takej starej rozbitej budove kde prespávali bezdomovci, aj

to klame že som kupoval alkohol to nie je pravda lebo bločky som musel dávať pani vedúcej, to je
čisté klamstvo a zvlášť ja ktorý nemusím opitých ľudí a nakoľko ja nepijem ani nedovolím v robote piť
robotníkom. D. tak musí povedať, lebo spôsobil škodu pani vedúcej a F. musel vyplatiť zaňho. Škodu
spôsobil tak, že zavrel psa do stajne, ktorého neuviazal, v stajni boli zvieratá, ten pes ich dovtedy uháňal,
kým ich všetky nepodusil. Škoda bola okolo pätnásťtisíc, po súde povedal svojmu kamarátovi C. J., že

preto tak musel povedať alebo J. mu dal ponuku že keď bude tak vypovedať tak nemusí zaplatiť škodu
a budú vyrovnaný. D. ešte uviedol, že aj keby povedal pravdu dopadlo by to rovnako, pretože F. mu
povedal že on to má dohodnuté s prokurátorom. Povedal, že boli spolu dvakrát na obede aj so svojím
právnikom a neviem povedať ako to myslel, či mu niečo dal lebo o F. je známe, že podpláca ale uviedol
že právnik to už vybavil. N. klame, lebo nikdy s nami tam nepracovala bola tam asi dvakrát, a to že ona

bola na salaši a jej druh J. na družstve to je veľké klamstvo lebo nikdy by ju samu nenechal lebo na
ňu veľmi žiarlil, preto ona bola doma aj kvôli tomu lebo deti museli chodiť do školy a do škôlky, tak celý
čas klame. N. tam prišla až 15.7.2021 a je samozrejmé, že bude rozprávať a klamať tak ako jej povie
J. F.. A čo sa týka toho tvrdenia, že si nechala O. N. tam u nich papier a že si tam prečítala trestné
oznámenie na moju osobu to je pravda ale veď prečo neprizná, že ona ju na to navádzala a to sa aj

zistilo lebo N. to na polícii v A. priznala, kto ich na to navádzal. Vedúca N. vo svojej výpovedi uviedla,
že nič nevidela ani o tom nevedela aby sa tam niečo také dialo, tak ako mu takú vec mohla povedať.
Tým chcem uviesť že niekedy v mesiaci máj 2024 mi volal G. Q. je to brat S. Q. on mi povedal že bol
u nich doma J. F. za S. aby zmenil výpoveď a rozprával proti mne a zato mu zaplatil 300 € a jeho bratmi volal na moje telefónne číslo XXXXXXXXXX a že príde poňho aby ho vzal na ten súd. Chcem ešte
uviesť že sudca od začiatku bez toho aby bola dokázaná moja vina ma už vopred odsúdil lebo vždy
len chcel vyniesť rozsudok so slovami, že nemá čas sa zapodievať a teraz na to poukážem. C. trikrát

vypovedal lebo nevedel čo a ako sa to stalo, tak sudca ho navádzal, na to ktorú výpoveď má zapísať
tak že buď tú prvú alebo že tá je lepšia, čo F. napísal na prokuratúru máme aj nahrávku aby ste tomu
verili, že nemám dôvod klamať lebo sme si to nahrali lebo sudca vypínal nahrávanie. Chcem uviesť že
15.1.2025 na hlavnom pojednávaní sudcami povedal ja vám neverím a keď som 24.2. vyhlásil zaujatosť
takuviedol,žeonniezaujatý,žeontotakvtedynemyslel.Sudcamivôbecnedovoľujepredvolaťsvedkov,

ktorí by dokázali moju nevinu lebo boli priamymi svedkami a to E. Q., K. M. a C. J. týchto svedkov
žiadam od začiatku a súd to vôbec nerešpektuje a potom ako mám dokázať svoju nevinu keď mi to
súd neumožňuje a ešte keď vypovedajú svedkovia môj prospech tak ich názve klamármi. Som toho
názoru, že o mojej vine existujú mnohé pochybnosti ktoré neboli odstránené v konaní a preto mal súd
rozhodnúť v prospech mojej osoby zmysle zásady in dubio pro reo, pretože vina obžalovanému musí
byť preukázaná bez akýchkoľvek pochybnosti a rozporov vo výpovediach a nie na základe domnienok

resp. dohadovaní či predpokladu. Okresný súd nemôže hodnotiť vykonané dôkazy len parciálne teda
tak, že si vyberie len tie dôkazy respektíve časti jeho skutkové a právne závery ale naopak musí hodnotiť
vykonané dôkazy komplexne. Povinnosť okresného súdu teda riadne vykonať hlavné pojednávanie a to
v súlade zo všetkými príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. V prvom rade vykonať potrebné
dôkazy avšak len tie ktoré boli vykonané zákonným spôsobom, dôsledne vyhodnotiť § 2 odsek 12 Tr. por.

s prihliadnutím na § 168 odsek 1 Tr. por. Tak aby bolo možné v konečnom dôsledku rozhodnúť v otázke
viny alebo neviny obžalovaného zákonným spôsobom. Taktiež bude potrebné náležite sa vysporiadať
s jednotlivými predtým uvedenými námietkami odvolávateľa ako ich uviedol v podanom podaní. Preto
navrhujem aby ma Okresný súd spod žaloby v celom rozsahu oslobodil. Chcem uviesť, že udanie na
moju osobu zo strany J. F. a aj teraz som vo vyšetrovacej väzbe na základe jeho udania, že som chcel

zmariť vyšetrovanie, čo sa nezakladá na pravde. Preto žiadam krajský súd, aby sa to konečne vyjasnilo
aby ten človek konečne platil za to všetko, čo robí ľuďom ktorí sa mu nepáčia. Ten človek vytvára umelé
prípady a robí rodinám zle.
V ďalšej časti obžalovaný poukazoval na zásadu ústnosti a zásadu bezprostrednosti a v nadväznosti
na to žiada, aby C. pred súdom vypovedal a povedal ako mu mal ublížiť, a čo mal od neho žiadať.

Pretože ak mi niekto ublíži určite by som si to pamätal presne, no on to nevie, keďže tresné oznámenie
za neho písal F. a ten mu len prikázal čo má rozprávať. Chce sa vrátiť k rodine a starať sa o nich a nie
sedieť v base za niečo, čo nespáchal a súdy mu veria lebo je cigán ale zákony by mali platiť rovnako
pre všetkých, nie že súdia bez dôkazov. Chce uviesť, že J. F. uviedol pred svojim kamarátom C. B., že
on s tým neprestane, kým obžalovaného úplne nezničí, lebo že spával s jeho družkou K. N. čo nie je

vôbec pravda. C. B. to povedal jeho družke do telefónu“.

Prokurátor sa k doplneniu odvolaniu obžalovaného následne písomne nevyjadril.

Obžalovaný A. B. požiadal písomne podaním doručeným Krajskému súdu v Žiline dňa 09.09.2025 o

vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti. Obžalovaný bol na termín verejného zasadnutia
predvolaný, predvolanie mu bolo doručené dňa 05.09.2025 a lehotu na prípravu mal zachovanú.
Súd jeho žiadosti vyhovel, o čom upovedomil aj obhajcu a prokurátora. Verejného zasadnutia sa
nezúčastnila ani družka obžalovaného E. F., ktorá bola o termíne upovedomená písomne, lehotu
na prípravu mala zachovanú, svoju neprítomnosť neospravedlnila. Na verejnom zasadnutí prítomní

obhajca obžalovaného a prokurátorka navrhli verejné zasadnutie vykonať v neprítomnosti obžalovaného
a jeho družky. Senát odvolacieho súdu rozhodol o vykonaní verejného zasadnutia v neprítomnosti
obžalovaného a jeho družky, nakoľko tomu nebránila žiadna zákonná prekážka. Obhajca obžalovaného
aj na konanom verejnom zasadnutí zotrval na písomne podanom odvolaní, ako aj na jeho dôvodoch.
Totožne s písomne podaným odvolaním obhajca obžalovaného v rámci konečného návrhu navrhol,

aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Prokurátorka navrhla odvolania obžalovaného a jeho družky ako nedôvodné
zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd na verejnom zasadnutí v súlade s ustanovením § 326 ods. 5 Tr. por. s použitím § 269

ods. 1 Tr. por. doplnil dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to aktualizovaným odpisom z
registra trestov ako aj lustrácie GP SR a lustráciou v databáze súdov k osobe obžalovaného. Zároveň
oboznámil pripojený spis Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4T/65/2024, z neho najmä rozsudok
č.k. 4T/65/2024-611 zo dňa 2.4.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.3To/32/2025-698 zo dňa 28.5.2025, právoplatným dňa 28.5.2025, ktorým bol A. B. uznaný vinným zo
zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na
§ 140 písm. b) Tr. zák., v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. zák., v súbehu so zločinom marenia

spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d) Tr. zák. v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. zák., na tom
skutkovom základe, že:

v presne nezistenom čase a na presne nezistenom mieste v meste A. za poskytnutie finančnej odmeny
vo výške 5.000,-€ požiadal B. B., nar. XXXX, že tento pre neho nájde na strednom Slovensku osobu E.

C., nar. XXXX, t.č. bytom M., ktorého mal bez súhlasu a proti jeho vôli dopraviť do mesta A. a odovzdať
mu ho, ktorý E. C. v konaní vedenom na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši pod sp. zn. 7T 8/2023
vystupuje ako poškodený a usvedčuje ho z trestného činu vydierania, kde rozsudkom sp. zn. 7T/8/2023
zo dňa 6.5.2024 bol neprávoplatne odsúdený k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výške 9 rokov a 6
mesiacov a opätovne odsúdený dňa 24.2.2025 k súhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody
vo výmere 10 rokov, voči ktorému sa odvolal, kde následne B. B. sa dňa 18.6.2024 dostavil do okresu

T. M. Q. a v obci N. navštívil C. A., nar. XXXX, ktorý dňa 18.6.2024 v čase o 21.14 h kontaktoval J. F.,
zamestnávateľa E. C., aby sa dostavil na salaš do obce N., kde ho na druhý deň ráno dňa 19.6.2024
B. B. informoval, aby si strážil chlapca, že jemu dal objednávateľ 5.000,-€, aby uniesol chlapca za 5
tisíc, čím mal na mysli osobu E. C., ktorého mal uniesť do Bardejova a odovzdať ho objednávateľovi, čo
tento nedovolil, odmietol im oznámiť miesto, kde sa E. C. nachádza a súčasne ho dňa 19.6.2024 pred

pripravovaným úmyslom varoval, kde E. C. zo strachu o svoj život ihneď dňa 19.6.2021 podal trestné
oznámenie,

za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý si aktuálne vykonáva.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ (obžalovaný) podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadal aj na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil potom, že odvolanie podané

obžalovaným A. B. bolo podané oprávnenou osobou, proti výrokom rozsudku, proti ktorým je prípustné
(obžalovaný podal odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku ako i proti konaniu, ktoré predchádzalo
vyhláseniu rozsudku), v zákonom stanovenej lehote. Odvolanie obžalovaného vyhodnotil ako čiastočne
dôvodné vo vzťahu k výroku o treste. Na podklade odvolania obžalovaného potom napadnutý rozsudok
zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. vo výroku o treste a následne sám postupom podľa

§ 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmennom výroku o vine rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku. Pokiaľ ide o odvolanie podané družkou obžalovaného E. F., toto odvolanie bolo
podané oprávnenou osobou, proti výrokom rozsudku, proti ktorým je prípustné, avšak odvolanie družky
obžalovaného bolo podané oneskorene, z tohto dôvodu odvolací súd podľa § 316 ods. 1 Tr. por.
odvolanie družky obžalovaného zamietol.

Na úvod krajský súd pripomína, že v prípade aktuálne preskúmavaného rozsudku okresného súdu
sa jedná v poradí o druhý vyhlásený rozsudok. Okresný súd Liptovský Mikuláš prvýkrát vo veci
rozhodol rozsudkom č.k. 7T/8/2023-579 zo dňa 06.05.2024, ktorým obžalovaného uznal vinným zo
zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138

písm. a) Trestného zákona, za čo mu uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov a 6
mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, za
súčasného zrušenia rozsudku Okresného súdu Bardejov vo výroku o treste sp. zn. 4T/37/2021 zo dňa
09.09.2022, právoplatného dňa 27.09.2022, ako aj zrušenia výroku o treste rozsudku Okresného súdu
Bardejov sp.zn. 1T/175/2015 zo dňa 20.06.2022, právoplatného dňa 20.06.2022. Na podklade odvolania

obžalovaného A. B. a prokurátora Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 3To/90/2024-617 na neverejnom
zasadnutídňa30.10.2024rozhodoltak,žepodľa§321ods.1písm.b)Tr.por.zrušilrozsudokOkresného
súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7T/8/2023 zo dňa 6.5.2024. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd primárne uvádza,
že okresný súd v rámci ďalšieho postupu konal dôsledne v intenciách tohto zrušujúceho rozhodnutia

odvolacieho súdu a spravoval sa právnym názorom, ktorý vo svojom rozhodnutí vyslovil odvolací súd.

Plniac si prieskumnú povinnosť na podklade obžalovaným podaného odvolania proti druhému vo veci
vyhlásenému rozsudku okresného súdu zo dňa 24.2.2025, oboznámiac sa s napadnutým rozsudkom,dôvodmi odvolania, ako aj celým na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, ako aj pripojenými spismi,
odvolací súd predovšetkým zistil, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného
skutku (právne kvalifikovaného ako pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a)

Tr. zák. s poukazom na
§ 138 písm. a) Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa
ustanovení Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv jednak
na objasnenie skutkového stavu veci a jednak práva obžalovaného na obhajobu. Skutkové zistenia súdu
prvého stupňa tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku, sú správne, lebo zodpovedajú výsledkom

dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázkach skutkových
zistení odkazuje na správne, podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa
v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo veci v rozsahu potrebnom na
rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia (odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva,
že pred vyhlásením dokazovania za skončené obžalovaný zotrval na návrhu na vypočutie svedkov S.
Q., C. J. a K. M., o ktorom súd prvého stupňa rozhodol tak, že ho ako nedôvodný odmietol, pričom

svoje rozhodnutie aj v potrebnom rozsahu odôvodnil na strane 20 rozsudku. Iné návrhy na doplnenie
dokazovaniaobžalobaaniobhajobanemala).Prihodnotenídôkazov,ktorévykonalvpotrebnomrozsahu
a zákonným spôsobom, okresný súd postupoval dôsledne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich
na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo, aj v ich súhrne a v konečnom dôsledku dospel k logicky odôvodneným a správnym skutkovým

zisteniam.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je tiež zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za dokázané
v súvislosti so žalovaným skutkom, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Prvostupňový súd súčasne v odôvodnení napadnutého rozsudku

vyložil, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď
posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny. Krajský súd sa preto
v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom súdu prvého stupňa
avpodrobnostiachnaňodkazuje.Vtejtosúvislostitrebadodať,žetotokonštatovaniesavcelomrozsahu
týka aj odvolacích námietok obžalovaného A. B. v rozsahu, v akom sú dôvody odvolania uvedené

vyššie,lebodôvodyodvolaniaobžalovanéhosúvpodstatnejčastisúhrnomjehoobhajobyprezentovanej
v celom doterajšom konaní. Obžalovaný založil odvolanie v podstatnej miere na opakovaných dôvodoch
svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa. S jeho podstatnými námietkami,
námietkami obhajcu, tak skutkovými, ako aj právnymi, sa však súd prvého stupňa v napadnutom
rozsudku riadne vysporiadal a v podstate nenechal otvorenú žiadnu podstatnú spornú otázku, riešenie

ktorej by zostalo na odvolacom súde.

Nadriadený krajský súd je toho názoru, že napadnutý rozsudok obsahuje všetky zákonom stanovené
kritériá z hľadiska jeho formy a obsahu. Rozsudok s jeho odôvodnením je presvedčivý, zrozumiteľný
a neponecháva nadriadenému súdu otvorenú žiadnu podstatnú otázku, ktorú by bolo potrebné riešiť.

Krajský súd si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a považuje
za nadbytočné správne závery súdu prvého stupňa vo svojom rozhodnutí opakovať, a to preto, lebo
v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého stupňa a nadriadeného súdu tvoria jednotu
a v prípade, ak si nadriadený súd osvojuje správnosť záveru napadnutého rozhodnutia súdu prvého
stupňa, je potom jeho úlohou zamerať sa na riešenie podstatných odvolacích námietok obžalovaného

a jeho obhajcu, majúcich podstatný význam z hľadiska rozhodovania o vine obžalovaného.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.
ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle
ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu

(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto
postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno
pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02,
§ 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).

Skutočnosť, že obžalovaný A. B. sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa
v napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
záverov vyslovených súdom prvého stupňa.Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku, či
argument použitý v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,

ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, je potrebné predovšetkým uviesť, že tu obžalovaný A. B.
rovnako ako v konaní pred súdom prvého stupňa, dôsledne využil všetky svoje práva zakotvené v § 34
Tr. por. Obžalovaný sa vyjadril ku skutočnostiam, ktoré sú mu kladené za vinu, namietal a spochybňoval

predovšetkým hodnotenie vykonaných dôkazov prvostupňovým súdom, naplnenie zákonných znakov
skutkovej podstaty žalovaného trestného činu (pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods.
2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák.) a vyjadril sa aj k tým skutočnostiam, ktoré
považoval z jeho pohľadu za dôležité a rozhodujúce (predovšetkým porušenie práva na spravodlivý
proces, nedôsledná aplikácia zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného).
Reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného A. B., odvolací súd považuje za potrebné poukázať na

nasledovné:

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a hodnoteniu dôkazov,
odvolací súd primárne uvádza, že súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov vo vzťahu k žalovanému
skutku podľa § 2 ods. 12 Tr. por. vysvetlil, aké konanie obžalovaného má za preukázané a nedostal sa do

situácie, ktorá by odôvodňovala postup v zmysle procesného pravidla in dubio pro reo (v pochybnostiach
v prospech obžalovaného).

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo

na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí
ním navrhovaný spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne
záväzných predpisov.

Aj keď obžalovaný A. B. počas celého trestného konania popiera spáchanie skutku, odvolací súd
poukazuje na silu dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, ktoré preukazujú vinu obžalovaného,
a na ktoré poukázal súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Vykonané dôkazy
vytvárajú logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba
nadväzujúcich priamych a nepriamych dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo dokazujú, že obžalovaný A.

B. spáchal žalovaný skutok. Z vykonaných dôkazov možno spoľahlivo a bez akýchkoľvek vážnejších
pochybností prijať len jediný záver o tom, že obžalovaný spáchal žalovaný skutok (právne kvalifikovaný
ako pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na
§ 138 písm. a) Tr. zák.) v zmysle podanej obžaloby a vylúčiť prijatie iného záveru.

Obžalovaný svoju obhajobu primárne zakladá na tom, že on len jedenkrát dal facku poškodenému E. C.
a akékoľvek ďalšie verbálne a fyzické útoky zo zištných dôvodov voči poškodenému odmieta. Pokiaľ inak
vypovedajú svedok - poškodený E. C., svedkovia J. F., K. N. a K. D., títo klamú. Obžalovaný založil svoju
obhajobu na tom, že vo výpovedi poškodeného E. C. existujú rozpory, výpovede svedkov J. F. a K. N. sú
zaujaté, učinené v snahe uškodiť práve jemu - obžalovanému. Naopak, súd sa odmietal zaoberať jeho

obhajobou, keď nevypočul svedkov, ktorí potvrdzujú verziu obžalovaného, že žiadneho psa neusmrtil,
nakoľko v tom čase nebol na salaši a poškodeného E. C. k ničomu nenútil. Obžalovaný považuje
za nesprávny a zaujatý postup súdu, ktorý neuveril jeho výpovedi, ale uznal ho vinným na podklade
výpovedí poškodeného E. C. ako nedôveryhodného svedka, ktorý len opakuje naučené výpovede.

Ako už bolo uvedené vyššie, obžalovaný v podstatnej časti svojho odvolania namieta spôsob hodnotenia
dôkazov okresným súdom a prednáša odvolaciemu súdu svoj pohľad na prejednávanú vec a dôkazy
hodnotí podľa jeho predstáv. Spôsob, akým sa obžalovaný snaží hodnotiť dôkazy v rámci zdôvodnenia
odvolania (a to v jeho prospech), však nezodpovedá zásade voľného hodnotenia dôkazov tak, ako
je táto zakotvená v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. a práve naopak, súd prvého stupňa vykonané

dôkazy hodnotil spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 2 ods. 12 Tr. por. a následne dospel
k správnym skutkovým zisteniam, ktoré potom premietol do výroku o vine napadnutého rozsudku.
Obžalovaný izolovane poukazuje na dôkazy, ktoré vyznievajú v jeho prospech, na časti výpovedí
svedkov, ktoré sú v jeho prospech, poukazuje na rozpory vo výpovediach, ktoré nie sú podstatnéhovýznamu pre posúdenie žalovaného skutku, vyzdvihuje skutočností, ktoré nemajú podstatný význam
z hľadiska rozhodovania o jeho vine a na druhej strane znižuje význam dôkazov, ktoré ho usvedčujú
zo spáchania trestnej činnosti. Krajský súd obžalovanému neupiera právo brániť sa spôsobom, ktorý on

sám vyhodnotí za vhodný pre účely jeho obhajoby. Ako už bolo uvedené vyššie, takéto obžalovaným
prezentované hodnotenie dôkazov však nezodpovedá zásade voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2
ods.12Tr.por.Uvádzanézákonnéustanovenieukladásúdupovinnosťdôkazyhodnotiťnielenjednotlivo,
ale aj v ich súhrne, zohľadniac všetky okolnosti prípadu, ako správne v rámci procesu hodnotenia
dôkazov postupoval okresný súd, čo sa premietlo aj do odôvodnenia napadnutého rozsudku. V tejto

súvislosti krajský súd poznamenáva, že aj keď okresný súd v odôvodnení rozsudku poukazuje na
dôkazy, ktoré obžalovaného usvedčujú zo spáchania žalovanej trestnej činnosti, zároveň sa vysporiadal
aj s dôkazmi a skutočnosťami v prospech obžalovaného a s obhajobou obžalovaného. Celkovo
odôvodnenie rozsudku okresný súd učinil spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 168 Tr. por.

V konkrétnostiach, reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného, považuje krajský súd za potrebné

k existujúcej dôkaznej situácii v tejto trestnej veci uviesť nasledovné. Proti sebe tu stoja dve skupiny
výpovedí osôb. Na jednej strane je to výpoveď obžalovaného A. B., ktorý popiera, že by okrem
jednej facky, ktorú potvrdili aj svedkovia, inak fyzicky, či verbálne napádal poškodeného E. C.. Na
strane druhej sú to výpovede svedka poškodeného E. C., ktorý opakovane popisoval správanie sa
obžalovaného A. B. voči nemu, s ktorým najskôr nemal problém, ktoré sa však výrazne zmenilo po

tom, ako odmietol prepísať pozemky, ktoré získal dedičstvom na obžalovaného a odmietol vyhovieť aj
ďalším požiadavkám, napr. na zverenie svojho občianskeho preukazu obžalovanému na prepis firmy.
Aj krajský súd dospel k záveru, že protiprávne konanie obžalovaného je nepochybne preukázané
nielen výpoveďou svedka poškodeného, ale podporne aj jednotlivých svedkov vypočutých v prípravnom
konaní a na hlavnom pojednávaní a to J. F., K. D., K. N., ale aj svedka S. Q., ktorý síce priamo útoky

obžalovaného voči poškodenému nevideli a o fyzickom napádaní, vyhrážaní, či nútení poškodeného ku
konaniu v prospech obžalovaného vedeli len sprostredkovane od poškodeného, zhodne však popisovali,
že poškodený sa vyslovene bál obžalovaného, vyhýbal sa mu, čo naopak obžalovaný ako osoba
fyzicky zdatná, na rozdiel od poškodeného využíval spôsobom popísaným v skutkovej vete tohto
rozsudku pri jednotlivých čiastkových útokoch. Je pravdou, že pri jednotlivých čiastkových útokoch s

výnimkou čiastkového útoku pod bodom 2 neboli prítomní ďalší svedkovia a fyzické následky útokov
obžalovaného (napr. modriny, znečistenie pomočením, či stolicou poškodený neriešil), avšak ani krajský
súd v zhode so súdom prvého stupňa nezistil u poškodeného motív, pre ktorý by nepravdivo obvinil
obžalovaného z fyzického napádania, bitky, vyhrážania sa zbraňou a na týchto výpovediach zotrval aj
vzhľadom na jeho osobnostnú výbavu. Väčšina vypočutých svedkov, vrátane svedkov O. N. a N. G.

potvrdila, že bolo všeobecne známou skutočnosťou na poľnohospodárskom družstve, že poškodený
nadobudol po otcovi nejaké pozemky, o čom všade rozprával. Skutočnosť, že si poškodený u nej
odložil občiansky preukaz a nejaké predvolanie potvrdila aj svedkyňa U. N., predsedníčka družstva.
Rovnako tak poškodený a svedkovia J. F., K. D., K. N., ale aj svedok S. Q., potvrdili, že videli u
obžalovaného zbraň, ktorú presne popisovali ako tmavý revolver, ktorú následne obžalovaný používal

aj na zdôraznenie svojich vyhrážok voči poškodenému E. C., napr. zastrelením salašníckeho psa na
salaši K. priamo pred poškodeným, so slovami adresovanými C. „Chceš dopadnúť ako ten pes?“, o čom
počul aj svedok N. G.. Nemožno opomenúť ani popis osoby poškodeného, ktorého svedkovia označili
ako uzavretého, málovravného, bojazlivého, čomu nasvedčujú aj jeho fyzické reakcie na hrozby násilím,
ale aj násilie obžalovaného voči nemu. Napríklad svedok S. Q. vypovedal, že v kritickom čase síce

nevidel, čo sa stalo medzi obžalovaným a poškodeným, ale poškodený bol vystrašený, plakal a keď
sa ho opýtal, o čo ide, C. mu povedal, že B. mu nedá pokoj, obdobne sa vyjadrovali aj svedkovia
F., D. a N.. Odvolací súd má za to, že je vhodné poukázať aj na právoplatný odsudzujúci rozsudok
Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 02.04.2025 sp. zn. 4T/65/2024 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To 32/2025 zo dňa 28.05.2025, ktorým bol obžalovaný

A. B. uznaný vinným za konkrétne protiprávne konanie (vyššie v rozsudku uvedené) nadväzujúce
na vedené trestné stíhanie v aktuálne odvolacím súdom prejednávanej veci, cielene zamerané voči
osobe poškodeného E. C., v dôsledku snahy obžalovaného dosiahnuť prostredníctvom iných osôb
obmedzenie osobnej slobody E. C. a jeho následné odovzdanie obžalovanému z pomsty za jeho
výpoveď v tomto konaní. Okresný súd však postupoval správne (dôsledne rešpektujúc ustanovenie §

2 ods. 12 Trestného poriadku pri hodnotení na hlavnom pojednávaní zákonne vykonaných dôkazov),
keď ako hodnoverné vyhodnotil výpovede svedka poškodeného E. C. ako aj svedkov J. F., K. D., K.
N., S. Q., ktorí obžalovaného ako nepriami svedkovia usvedčujú zo spáchania žalovaného skutku a
to postupom, keď dôkazy správne hodnotil nielen jednotlivo, ale aj v ich súhrne a starostlivo uvážilvšetky okolnosti prípadu. Pokiaľ sa medzi jednotlivými výpoveďami svedka poškodeného ako aj svedkov
najmä J. F. a K. N. vyskytli určité rozdiely, tieto sa týkali menej podstatných skutočností, najmä s
prihliadnutím na plynutie času a okolnosti, ku ktorým sa vyjadrovali. Zároveň od svedkov nemožno

spravodlivo požadovať pre vyhodnotenie ich výpovedí ako hodnoverných, aby vypovedali úplne totožne.
Treba si uvedomiť, že nie všetky osoby jednu a tú istú situáciu vnímajú totožne, nie všetky osoby
majú rovnaké schopnosti zapamätať si určitú prežitú udalosť (a to najmä, pokiaľ ide o menej významné
momenty, udalosti) a každá osoba prežitú udalosť popisuje jej vlastným spôsobom a má jej vlastné
vnímanie udalosti (čo je potrebné osobitne zohľadniť u poškodeného vzhľadom k jeho prejavom

navonok). Práve naopak, ak by dve osoby určitú prežitú udalosť popísali totožne do posledného detailu,
či už s použitím rovnakých slov a slovných spojení, uvedené môže oprávnene vyvolávať dôvodné
podozrenie, že sa jedná o vopred naučené výpovede svedkov, čo významným spôsobom narúša
hodnovernosť takýchto svedeckých výpovedí. Výpovede svedka poškodeného E. C. navyše nie sú
osamotenými dôkazmi, ktoré obžalovaného usvedčujú zo spáchania žalovaného skutku. Jeho výpovede
podporujú výpovede svedkov J. F., K. D. a K. N., S. Q., ktorí potvrdili obavy vyjadrené poškodeným

zo správania sa obžalovaného voči nemu, svedkyne U. O. N., ktorej poškodený „pre istotu“ zveril
občiansky preukaz, či listinnými dôkazmi preukazujúcimi obdobný modus operandi, keď obžalovaný mal
prepisovať firmy na iné osoby, ale napríklad aj časovou následnosťou pri čiastkovom útoku pod bodom
4, keď poškodený pod hrozbou násilia zo strany obžalovaného podal dňa 18.08.2021 trestné oznámenie
na J. F. na OO PZ Snina. Obžalovaným označení svedkovia O. N., N. G., R. N. K., E. Q. neuviedli

žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybňovali vinu obžalovaného. Dokonca svedkyňa Q. uviedla, že
videla ako dal obžalovaný poškodenému jednu stredne silnú facku. Osoby K. M. a C. J., navrhované
ako svedkovia obžalovaným, až v závere konania pred súdom neboli spomenuté žiadnou z doposiaľ
vypočutých osôb ako svedkovia prejednávaných udalostí. Vinu obžalovaného nie sú spôsobilé zvrátiť
ani obžalovaným vznesené námietky na procesný postup nepredvolaním svedkov, resp. námietka

zaujatosti voči celému senátu, načo senát reagoval zákonným spôsobom poznamenaným na strane 15
odôvodnenia rozsudku. Okolnosti tvrdené obžalovaným v podanom odvolaní o zaujatom správaní sa
sudcu voči jeho osobe počas hlavného pojednávania zo zvukových záznamov v ESS, ale ani zo zápisníc
o hlavnom pojednávaní nevyplývajú.

Vykonaným dokazovaním bolo aj podľa názoru krajského súdu dostatočne preukázané, že boli naplnené
všetky zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, ktorého objektom je slobodné
rozhodovanie človeka a objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ neoprávnene núti iného, aby
niečo konal, opomenul, trpel, a to násilím alebo hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy. V tejto súvislosti je
potrebné uviesť, že obžalovaný najskôr slovne napádal poškodeného a nútil ho, aby previedol pozemky,

ktoré boli predmetom dedičstva po jeho otcovi na obžalovaného, požičal mu občiansky preukaz za
účelom prevedenia firmy, nútil ho podať trestné oznámenie na inú osobu a svoje hrozby zdôraznil
aj úderom päsťou do nosa, kopaním, priložením revolvera nezistenej značky a výrobného čísla na
ľavý spánok poškodeného, hrozbou, že ho zastrelí ako psa, pričom psa pred ním skutočne zastrelil.
Je nepochybné, že obžalovaný konal premyslene a cielene vyhľadával prítomnosť poškodeného (aj

počas práce), čo mu vzhľadom na ich pracovné zaradenie a spoločnú ubytovňu poskytovalo príležitosti
byť s poškodeným osamote a bez priamych svedkov. Poškodený vo výpovediach popísal situácie,
za ktorých ho obžalovaný s použitím hrozby zbraňou fyzicky napádal. Slovné hrozby boli smerované
od obžalovaného ku poškodenému. Tieto vyhrážky poškodený vnímal a vyvolávali u neho pocit strachu
nielenvpriebehu,aleajpospáchanískutku,pričomnešloojednorazovýútok,aleobžalovanýpokračoval

v jednotlivých útokoch rádovo v týždňoch. Podľa § 122 ods. 10 Tr. zák. za pokračovací trestný čin sa
považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových
útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája
objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť,
najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin, čo v prejednávanej veci naplnené bolo.

Oporu vo vykonanom dokazovaní nemá ani odvolacia námietka obžalovaného, že nebolo preukázané
spáchanie skutku závažnejším spôsobom konania so zbraňou podľa § 138 písm. a) Tr. zák. pre jej
neexistenciu. Uvedené, okrem výpovede poškodeného potvrdzujú aj výpovede svedkov J. F., N., Q.,
D., ktorí potvrdili, že u žalovaného zbraň videli, nosil ju, prípadne si ju odkladal na policu, svedkovia si
dokonca mysleli, že ide o atrapu, pokiaľ pred nimi nezastrelil salašníckeho psa. S poukazom na vyššie

uvedené, v ostatnom odkazujúc na podrobné a presvedčivé zdôvodnenie napadnutého rozsudku súdu
prvého stupňa, krajský súd uzatvára, že v danom prípade bolo dokazovaním vykonaným na hlavnom
pojednávaní bez akýchkoľvek vážnejších pochybností preukázané, že obžalovaný A. B. sa dopustil
žalovaného skutku. Pokiaľ ide o Znalecký posudok č. 8/2024 zo dňa 31.1.2024, s jeho závermi sasprávne vysporiadal súd prvého stupňa strane 19 až 20 odôvodnenia rozsudku tak, že je to dôkaz, ktorý
nie je v prospech, ale ani v neprospech obžalovaného a v spojení s inými dôkazmi neoslabuje vinu
obžalovaného, za situácie, keď odvolanie podal len obžalovaný vo svoj prospech.

Po tom, čo okresný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré našli svoj odraz v skutku výroku
o vine napadnutého rozsudku, následne okresný súd správne právne protiprávne konanie obžalovaného
kvalifikoval ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na §
138 písm. a) Tr. zák., nakoľko obžalovaný pokračovacím protiprávnym konaním popísaným v skutku

iného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal závažnejším spôsobom konania so
zbraňou. Obžalovaný tak konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zák., nakoľko chcel spôsobom
uvedenýmvtomtozákoneporušiťzáujemchránenýtýmtozákonom.ObžalovanýA.B.vrámcipodaného
a zdôvodneného odvolania neuviedol žiadne také relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť
vecne správne a zákonné rozhodnutie okresného súdu o jeho vine v zmysle podanej obžaloby.

V súvislosti s odmietnutím dôkazných návrhov krajský súd tiež poukazuje na nasledovné:

Právo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných
práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 4 Tr. por.) a zákonný postup pre reakciu orgánov činných
v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Ak uplatnenie práva na obhajobu

spočíva v navrhovaní dôkazov (§ 34 ods. 1 a § 44 ods. 2 Tr. por.), zodpovedá mu povinnosť orgánov
činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym
rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť. Za porušenie práva na obhajobu teda
nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu
o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinností podľa § 2 ods. 10 Tr. por. a zistenie

skutku súdom na podklade dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a procesne (rozhodnutím
súdu)podloženézamietnutiedôkaznýchnávrhovobžalovanéhonemožnopovažovaťzaporušeniepráva
na obhajobu.

Aj krajský súd zastáva názor, že v tomto smere súd prvého stupňa správne zistil splnenie zákonných

podmienok podľa § 272 ods. 3 Tr. por. na odmietnutie dôkazných návrhov obžalovaného a to z dôvodov
podrobne uvedených okresným súdom na str. 20 odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktoré
krajský súd, stotožniac sa s týmito, v podrobnostiach odkazuje. Aj krajský súd dospel k záveru, že
o vine obžalovaného bolo možné spoľahlivo rozhodnúť na základe dôkazov vykonaných na hlavnom
pojednávaní. Ohľadne odmietnutých dôkazných návrhov krajský súd sumarizuje, že okresný súd sa

dôsledne riadil ustanoveniami Trestného poriadku, zásadami trestného konania a dôsledne rešpektoval
kontradiktórnosť konania.

Podľa§2ods.1Tr.zák.,trestnosťčinusaposudzujeatrestsaukladápodľazákonaúčinnéhovčase,keď
bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré

zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
S prihliadnutím na ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona a novelu trestných kódexov prijatú zákonom
č. 40/2024 v spojení s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. PL. ÚS 3/2024 zo dňa
03.07.2024 a v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhláseným dňa 06.08.2024, bol krajský súd pri
plnení prieskumnej povinnosti v odvolacom konaní povinný sa vysporiadať s otázkou posudzovania

trestnosti činu a ukladania trestu podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Následne zistil že
v prejednávanej trestnej veci nie je pre obžalovaného priaznivejšia aplikácia Trestného zákona v znení
účinnom od 06.08.2024 a preto konanie obžalovaného posudzoval podľa zákona účinného v čase
spáchania skutku, t.j. do 30.4.2022.

Podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby
niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.

Podľa § 189 ods. 2 písm. a) Tr. zák. odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 38 ods. 1 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť
ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu podzákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej
trestnej sadzby.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Aj keď okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku správne poukázal na zásady ukladania trestov
a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré bolo potrebné aplikovať pri uložení trestu obžalovanému (str.

20, 21 odôvodnenia napadnutého rozsudku), v konečnom dôsledku pri určení výmery trestu odňatia
slobody obžalovanému a určením spôsobu jeho výkonu sa týmito dôsledne nespravoval, čo malo za
následok uloženie neprimerane prísneho trestu obžalovanému na hornej hranici trestnej sadzby trestu
odňatia slobody vo výmere 10 rokov. Za takto zisteného stavu potom odvolací krajský súd odvolanie
obžalovaného proti výroku o treste vyhodnotil ako dôvodné a postupom podľa § 321 ods. 1 písm.
e), ods. 3 Tr. por. napadnutý rozsudok na podklade odvolania obžalovaného zrušil vo výroku o treste

odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a následne sám postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložil
obžalovanému trest za spáchanú trestnú činnosť. Zohľadniac zásady ukladania trestov a príslušné
zákonné ustanovenia pre uloženie trestu obžalovanému v tejto konkrétnej trestnej veci (ako na tieto
v konkrétnostiach poukázal okresný súd na str. 20 a 21 odôvodnenia napadnutého rozsudku), krajský
súd považoval za primerané obžalovanému uložiť súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem)

rokov. Za splnenia zákonných podmienok podľa
§ 48 ods. 4 Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa
mal za to, že v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia bude jeho náprava lepšie
zaručená (na rozdiel od zaradenia do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia tak, ako

rozhodol súd prvého stupňa). Majúc na zreteli účel trestu, keď trest plní predovšetkým funkciu ochrany
spoločnosti, individuálnej a generálnej prevencie, aj krajský súd pri zohľadnení všetkých zákonných
hľadísk považuje takto obžalovanému uložený trest odňatia slobody za zákonný a spravodlivý a ktorý
je objektívnym vyjadrením spáchanej trestnej činnosti.

Keďže sa obžalovaný stíhaného skutku dopustil skôr (jún 2021), ako bol právoplatne odsúdený za iný
jeho vyššie uvedený skutok, krajský súd totožne s okresným súdom obžalovanému ukladal súhrnný
trest odňatia slobody v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák., podľa zásad na uloženie úhrnného trestu v zmysle
§ 41 ods. 2 Tr. zák., teda pri aplikácii tzv. asperačnej zásady, keďže obžalovaný sa dopustil dvoch
samostatných skutkov (pričom jeden skutok bol predstavovaný štyrmi čiastkovými útokmi), a to podľa

zásad na ukladanie úhrnného trestu, z ktorých aspoň jeden bol zločin, ktoré boli spáchané viacerými
skutkami, bolo tak potrebné aplikovať ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zákona, teda to z ustanovení ohľadne
ukladania úhrnného trestu, ktoré upravuje tzv. asperačnú (zostrujúcu) zásadu, podľa ktorej sa zvyšuje
horná hranica trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného z nich o jednu tretinu, totožne
spoužitímust.§38ods.7Tr.zák.vprospechobžalovaného.Odvolacísúduobžalovanéhozistilsplnenie

podmienok na uloženie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., na rozdiel od okresného súdu len
vo vzťahu k výroku o treste uloženom obžalovanému A. B. rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp.
zn. 1T/175/2015 zo dňa 20.06.2022, právoplatným dňa 20.06.2022, ktorým bol obžalovaný uznaný za
vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa

§ 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona s použitím ust. §
39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky,
t.j. pod dolnú hranicu trestnej sadzby, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonal 11.8.2022.

Pokiaľ ide ukladanie súhrnného trestu aj vo vzťahu k výroku o treste v rozsudku Okresného súdu
Bardejov sp. zn. 4T/37/2021 zo dňa 09.09.2022, právoplatnom dňa 27.09.2022, ktorým bol obžalovaný
uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného

zákona a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok, výkon ktorého mu bol podmienečne
odložený a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu bola určená skúšobná doba na 16 (šestnásť)
mesiacov, odvolací súd primárne ako predbežnú otázku riešil, či nedošlo k zahladeniu odsúdenia,
pričom zistil, že skúšobná doba obžalovanému plynula do 27.01.2024, (jednoročná lehota plynula do27.1.2025) pričom podľa § 50 ods. 5 Trestného zákona, ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby
neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa
odsúdený osvedčil. Súčasne nezistil, že by obžalovaný v skúšobnej dobe spáchal trestný čin a viedlo

sa pre iný skutok proti nemu trestné stíhanie. Odvolací súd dospel k záveru, že predmetné odsúdenie
už nemôže byť zohľadňované pri ukladaní súhrnného trestu obžalovanému v prejednávanej trestnej
veci. Hoci obžalovaný mal v odpise z registra trestov v čase vyhlásenia rozsudku súdom prvého stupňa
evidovaných 9 záznamov, odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa u obžalovaného nezistil
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, t.j., že obžalovaný už bol za trestný čin

odsúdený, keďže v prípade všetkých predchádzajúcich odsúdení s výnimkou odsúdenia Okresným
súdom Bardejov sp. zn. 1T/175/2015 vo vzťahu, ku ktorému aktuálne ukladal súhrnný trest, sa na
páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený a zároveň u obžalovaného nezistil ani žiadnu poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 Tr. zák.

Z odpisu z registra trestov oboznámeného na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní ako aj

oboznámením pripojeného spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom vyplýva, že obžalovaný A. B.
bol rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 4T/65/2024-611 zo dňa 2.4.2025 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 3To/32/2025-698 zo dňa 28.5.2025, právoplatným
dňa 28.5.2025, uznaný vinným zo zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2
písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. b) Tr. zák., v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. zák.,

vsúbehusozločinommareniaspravodlivostipodľa§344ods.1písm.d)Tr.zák.vštádiuprípravypodľa§
13 ods. 1 Tr. zák., t.j. po vyhlásení v poradí prvého odsudzujúceho rozsudku Okresným súdom Liptovský
Mikuláš spisová značka 7T/8/2023 zo dňa 06.05.2024, teda nie sú splnené zákonné podmienky na
ukladanie súhrnného trestu. Obžalovanému bol týmto rozsudkom uložený samostatný úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia, ktorý si aj aktuálne vykonáva.

V zmysle vyššie uvedených skutočností následne krajský súd uložil obžalovanému podľa § 172 ods. 2
Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák.,
§ 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov, pričom

s použitím § 48 ods. 4 Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň zhodne s okresným súdom podľa § 42 ods. 2
Tr. zák. a zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému skorším rozsudkom Okresného súdu Bardejov
sp. zn. 1T/175/2015 zo dňa 20.06.2022, právoplatným dňa 20.06.2022, ktorým bol obžalovaný uznaný
za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm.
d), ods. 2 písm. c), písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Tr. zák. a § 139 ods. 1
písm. a) Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, na výkon ktorého
bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky
ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo

zrušením, stratili podklad. Takto uložený trest krajský súd považuje za dostatočný pre dosiahnutie účelu
trestu obžalovaného a ktorý zodpovedá zásadám tak individuálnej ako aj generálnej prevencie a je
objektívnym vyjadrením spáchanej trestnej činnosti. U obžalovaného, vzhľadom na jeho osobu, rozsah
a charakter trestnej činnosti ako aj pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich
okolností neprichádza do úvahy uloženie iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom

po zohľadnení následku činov považoval krajský súd za primerané uložiť trest odňatia slobody nie na
hornejhranicitrestnejsadzby.Obžalovanýsúdenútrestnúčinnosťnepochybnespáchal,pričomprávnym
následkom spáchanej trestnej činnosti je uloženie zákonného a spravodlivého trestu, ktorý si obžalovaný
musí vykonávať.

Krajský súd ako nadriadený súd preskúmal na podklade odvolania družky obžalovaného E. F. vec najprv
vrozsahupredpokladanomustanovením§316ods.1Tr.por.azistil,žeodvolaniesícepodalaoprávnená
osoba (§ 307 ods. 1 písm. b) Tr. por.) proti rozsudku, proti ktorému ho podať mohla, avšak oneskorene.

Podľa § 308 ods. 2 Tr. por., veta prvá, v prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť

okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh.Podľa § 309 Tr. por. odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak

sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota
od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately plynie lehota samostatne. Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí
lehota tým istým dňom ako obžalovanému.
Podľa § 310 ods. 1 Tr. por., ak osoba oprávnená podať odvolanie je prítomná pri vyhlásení rozsudku

súdu prvého stupňa a poučená podľa § 309, predseda senátu umožní osobám oprávneným podať
odvolanie vyjadriť sa a ich vyhlásenie o opravnom prostriedku sa zaznamená do zápisnice o hlavnom
pojednávaní. Ak má obžalovaný obhajcu, môže urobiť také vyhlásenie po porade s obhajcom. Osoba
oprávnená podať odvolanie môže oznámiť, že zatiaľ sa k možnosti využitia odvolania nevyjadruje. Do
zápisnice o hlavnom pojednávaní sa zaznamená, proti ktorému výroku rozsudku odvolanie smeruje
alebo že odvolanie smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš dňa 24.2.2025
na č.l. 721-733 vyplýva, že obžalovaný A. B. bol osobne prítomný pri vyhlásení napadnutého rozsudku
a podľa § 309 Tr. por. a § 310 Tr. por. bol riadne poučený o práve podať proti rozsudku opravný
prostriedok.

Obžalovaný po vysvetlení významu rozhodnutia súdu a poučení o opravnom prostriedku na hlavnom
pojednávaní uviedol: „že podáva odvolanie“. Prokurátor prítomný na hlavnom pojednávaní uviedol, že
si ponecháva lehotu.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou
neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré
v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.

Z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom na okresnom súde 24.2.2025 bezpečne vyplýva,

že obžalovaný sa nevzdal práva, aby v jeho prospech podali odvolanie vo svojom mene príbuzní
obžalovaného v priamom rade, súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. V prejednávanom
prípade tak družka obžalovaného E. F. bola oprávnená podať proti napadnutému rozsudku odvolanie.

Obžalovaný A. B. bol osobne prítomný na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Liptovský Mikuláš,

na ktorom bol dňa 24.2.2025 vyhlásený napadnutý rozsudok. Od uvedeného dátumu začala plynúť
obžalovanému aj jeho družke (odvolateľke) 15–dňová lehota na podanie odvolania proti napadnutému
rozsudku. Je teda nesporné, že posledným dňom, kedy obžalovaný mohol podať odvolanie, bol deň
11.3.2025.
Keďže odvolateľka – družka obžalovaného podala proti napadnutému rozsudku odvolanie na poštovú

prepravu dňa 10.4.2025, bolo to po uplynutí 15-dňovej zákonnej lehoty na podanie opravného
prostriedku.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie družky obžalovaného zamietol podľa §
316 ods. 1 Tr. por. ako podané oneskorene.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.