Rozsudok · Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov · Rozhodnutie

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100176
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Matúš Škarbala

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100176.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Andrey Soukupovej
v právnej veci žalobcu: ELEKTRO GROUP ML, s. r. o., so sídlom 913 21 Trenčianska Turná 1304,
IČO: 44 514 883, právne zastúpeného: Advokátska kancelária MATUŠOV s.r.o., so sídlom Ul. 1. mája
1455, 020 01 Púchov, IČO: 54 286 611, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100126558/2024 zo dňa 12.01.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívnekonanie1.DaňovýúradTrenčín,pobočkaNoveMestonadVáhom(ďalejajako„správca

dane“ alebo „prvostupňový orgán“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len
„DPH“) podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o DPH“). Daňová kontrola za zdaňovacie obdobie december 2020 bola začatá dňa 23.03.2021,
t.j. v deň uvedený v Oznámení o daňovej kontrole č. 100370749/2021 zo dňa 03.03.2021, ktoré bolo
daňovému subjektu doručené 08.03.2021. Počas daňovej kontroly bol podľa § 47a zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyhotovený čiastkový protokol č. 101731457/2021 zo dňa

14.09.2021 (ďalej aj ako „čiastkový protokol“), ktorý bol doručený daňovému subjektu dňa 20.09.2021.
Suma uvedená v čiastkovom protokole, t.j. časť nadmerného odpočtu určená na vrátenie vo výške 6
749,63 eur bola daňovému subjektu vrátená. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane podľa
§ 46 ods. 8 Daňového poriadku protokol č. 100416702/2022 zo dňa 2 3Sf/17/2024 03.03.2022 (ďalej aj
ako „protokol“), ktorý bol doručený daňovému subjektu dňa 14.03.2022 spolu s Výzvou na vyjadrenie
sa k zisteniam uvedeným v protokole. Daňový subjekt zaslal správcovi dane vyjadrenie k zisteniam
uvedeným v protokole zo dňa 26.04.2022. Správca dane prerokoval s daňovým subjektom pripomienky

uvedené vo vyjadrení na ústnom pojednávaní dňa 21.07.2022, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom
pojednávaní č. 102055405/2022 zo dňa 21.07.2022. V protokole správca dane neuznal daňovému
subjektu uplatnenie odpočítania dane z faktúry č. 20200003 zo dňa 08.12.2020 od dodávateľa MG
Pro s.r.o., Úzka ulica XXX/XX, XXX XX A., IČO: 46 937 129, DIČ: XXXXXXXXXX (ďalej aj ako „MG
Pro s.r.o.“), základ dane 6 500 eur, daň 1 300 eur, celkom 7 800 eur, za poradenskú činnosť v
oblasti personálneho manažmentu a riadenie pracovníkov. Správca dane však po uskutočnení ústneho
pojednávania so svedkom B. C. D. skonštatoval, že daňový subjekt v tomto prípade splnil svoju dôkaznú

povinnosť a považoval hmotnoprávne podmienky na uplatnenie DPH z uvedenej faktúry za splnené,
preto právo na odpočítanie dane z tejto obchodnej transakcie daňovému subjektu priznal. 2. Správca
dane na základe dokazovania vykonaného v priebehu daňovej kontroly a tiež z dokladov predložených
žalobcom v daňovej kontrole DPH v zmysle ust. § 24 a nasl. Daňového poriadku zistil, že v zdaňovacomobdobí december 2020 si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane aj od nasledovných dodávateľov:
- od dodávateľa smartdesign eu s.r.o., so sídlom Rázusová 12, 949 01 Nitra (do dňa 27.04.2021
Bajkalská 45/G, 821 05 Bratislava – mestská časť Ružinov), IČO: 52 061 001, DIČ: XXXXXXXXXX

(ďalej aj ako „smartdesign eu s.r.o.“) na základe týchto faktúr: - Faktúra č. 20121801 zo dňa 18.12.2020
(dátum dodania 16.12.2020) v celkovej sume 72 000,00 eur (základ dane 60 000,00 eur, DPH 20% 12
000,00eur),predmet:„fakturujemeVámzabezpečeniereklamnéhopriestorunafestivale“Medzinárodné
stretnutie zbojníkov v Terchovej v roku 2021“ (ďalej aj ako „faktúra v súvislosti so zabezpečením
reklamného priestoru na festivale Medzinárodné stretnutie zbojníkov v Terchovej“) - Faktúra č. 20120401

zo dňa 04.12.2020 (dátum dodania 16.12.2020) v celkovej sume 22 704,00 eur (základ dane 18 920,00
eur, DPH 20% 3 784,00 eur), predmet: „fakturujeme Vám na základe rámcovej zmluvy za mediálnu
kampaň, ktorá bude vysielaná v období 01.10.2020 – 31.12.2020 v médiu Rádio WOW. Vysielanie
reklamného spotu Vašej spoločnosti podľa priloženého mediálneho plánu.“; Faktúra č. 20120701 zo dňa
07.12.2020(dátumdodania07.12.2020)vcelkovejsume17544,00eur(základdane14620,00eur,DPH
20% 2 924,00 eur), predmet: „fakturujeme Vám na základe rámcovej zmluvy za mediálnu kampaň, ktorá

bude vysielaná v období 01.10.2020 – 31.12.2020 v médiu Rádio WOW. Vysielanie reklamného spotu
Vašejspoločnostipodľapriloženéhomediálnehoplánu.“;Faktúrač.20121401zodňa14.12.2020(dátum
dodania09.12.2020)vcelkovejsume19711,20eur(základdane16426,00eur,DPH20%3285,20eur),
predmet: „fakturujeme Vám na základe rámcovej zmluvy za mediálnu kampaň, ktorá bude vysielaná v
období 01.10.2020 – 31.12.2020 v médiu Rádio WOW. Vysielanie reklamného spotu Vašej spoločnosti

podľa priloženého mediálneho plánu.“ (ďalej aj ako „faktúry v súvislosti s mediálnou kampaňou v médiu
Rádio WOW“) - od dodávateľa R.P.P. GLOBAL s.r.o., Černyševského 10, 851 01 Bratislava 5, IČO:
52775089,DIČ:XXXXXXXXXX(ďalejajako„R.P.P.GLOBALs.r.o.“)nazákladeFaktúryč.20201207/01,
int. č. DF 20/625 zo dňa 07.12.2020, základ dane 10 000,00 eur, daň 2 000,00 3 3Sf/17/2024 eur, celkom
12 000,00 eur za dezinfekciu priestorov (ďalej aj ako „faktúra v súvislosti s dezinfekciou priestorov“).

3. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane
č. 102091631/2022 zo dňa 26.07.2022, ktoré bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručené
dňa 27.07.2022. Žalobca sa proti rozhodnutiu správcu dane odvolal. Žalovaný rozhodnutie Daňového
úradu Trenčín zrušil rozhodnutím č. 100154344/2023 zo dňa 13.01.2023 a vec vrátil správcovi dane na
ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že odvolací orgán sa s vyhodnotením zisteného skutkového

stavu a z neho vyplývajúceho prijatého právneho názoru správcu dane nestotožnil a pokladal ho za
predčasný v dôsledku nesprávneho právneho vyhodnotenia vyplývajúceho z nedostatočne zisteného
skutkového stavu. V ďalšom konaní správca dane uskutočnil miestne zisťovanie na adrese prevádzky
žalobcu „Oslobodenia 200, 912 32 Trenčianska Turná“, kde mala byť vykonaná fakturovaná dezinfekcia,
vypočul navrhovaných svedkov daňovým subjektom (E. F., zamestnanca daňového subjektu a G. B.,

konateľa spoločnosti R.P.P GLOBAL s.r.o.). Správca dane ďalej vypočul E. H., konateľa spoločnosti
Rádio WOW s.r.o., ktoré malo reklamné spoty daňového subjektu odvysielať a vyzval k súčinnosti
spoločnosť Ticketportal SK, s. r. o. v súvislosti so zabezpečením reklamného priestoru na festivale
Medzinárodné stretnutie zbojníkov v Terchovej v roku 2021. 4. Rozhodnutím č. 102320637/2023 zo
dňa 12.09.2023 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) správca dane podľa § 68 ods. 6 Daňového

poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 23 993,20 eur na DPH za zdaňovacie
obdobie december 2020, znížil nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie december 2020 zo
sumy 32 042,83 eur na sumu 8 049,63 eur a časť nadmerného odpočtu v sume 6 749,63 eur bola vrátená
podľa § 79 ods. 7 zákona o DPH do 10 dní odo dňa odoslania čiastkového protokolu. Súčasne rozhodol,
že kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom priznaným vo vyrubovacom konaní v sume 8 049,63 eur

a nadmerný odpočtom vráteným do 10 dní odo dňa odoslania čiastkového protokolu v sume 6 749,63
eur, ktorý predstavuje sumu 1 300,00 eur bude použitý podľa § 55 ods. 6 a 7 Daňového poriadku v
nadväznosti na § 79 ods. 7 Daňového poriadku alebo bude použitý § 79 ods. 10 Daňového poriadku
alebo bude vrátený podľa § 79 ods. 6 zákona o DPH do 10 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia správca dane zhrnul priebeh daňovej kontroly, obsah výpovedí

svedkov, dôkazy a doklady, ktoré získal od daňového subjektu, resp. od dodávateľských spoločností
smartdesign eu s.r.o. a R.P.P. GLOBAL s.r.o. alebo subdodávateľských spoločností, obsah pripomienok
daňového subjektu zaslaných vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly a stanovisko správcu dane
k týmto pripomienkam. 5. Správca dane k faktúre v súvislosti so zabezpečením reklamného priestoru
na festivale Medzinárodné stretnutie zbojníkov v Terchovej uviedol, že na základe predloženej faktúry,

predloženejZmluvyoreklamnejamediálnejspolupráciuzatvorenejdňa16.12.2020medzispoločnosťou
smartdesign eu s.r.o. a žalobcom ako kontrolovaným daňovým subjektom, v zmysle ktorej je predmet
zmluvy okrem iného „Reklamná kampaň k predmetu zmluvy bude pozostávať z reklamnej kampane
začínajúcej dňa 16.12.2020 a končiť dňa 01.09.2021“ a v 4 3Sf/17/2024 zmysle Dodatku č. 1 k zmluve oreklamnej a mediálnej spolupráci zo dňa 01.03.2021, v ktorom sa zmluvné strany dohodli na náhradnom
plnení, resp. preložení reklamno-propagačnej kampane na nový termín 26. – 27 augusta 2022, mal
správca dane za to, že dodávateľovi pri uvedenej faktúre nevznikla daňová povinnosť. V zmysle dodatku

(dodatok sa týka zmluvy uzatvorenej dňa 16.12.2021 – tzv. nie pôvodnej zmluvy, avšak správca dane
predpokladá, že sa jedná iba o tlačovú chybu) bola kampaň preložená na nový termín 26. – 27. augusta
2022, avšak pôvodná zmluva mala platnosť iba do dňa 01.09.2021 a v zmysle dodatku nebola zmenená
platnosť zmluvy. Na základe výpisu z ORSR bolo zistené, že dňa 22.04.2022 na Okresnom súde Nitra
začalo konanie o zrušení spoločnosti, ktorá bola následne dňa 22.10.2022 zrušená, z čoho vyplýva, že

spoločnosť smartdesign eu s.r.o. nemohla vykonávať žiadnu propagáciu festivalu, čo vlastne vyplynulo
aj z celkového dokazovania, keďže sám kontrolovaný daňový subjekt sa vyjadril, že v máji roku 2021 ho
oslovil p. H., že bude zabezpečovať namiesto spoločnosti smartdesign eu s.r.o. reklamnú a mediálnu
spoluprácu ku kultúrno-spoločenskému podujatiu Medzinárodné stretnutie zbojníkov v Terchovej. Ďalšia
skutočnosť potvrdzujúca, že spoločnosti smartdesign eu s.r.o. nevznikla daňová povinnosť z faktúry
č. 20121801 zo dňa 18.12.2020 je tá, že prvá zmienka, resp. predstavenie generálneho partnera

(kontrolovanéhodaňovéhosubjektu)jenafacebookovejstránkezodňa11.01.2022,čojeažpoukončení
platnosti pôvodnej zmluvy (správca dane podotkol, že v zmysle dodatku bolo dohodnuté náhradné
plnenie na nový termín 26. – 27. augusta 2022 a v článku 2.2 sa uvádza, že zmluvné strany sa
dohodli, že ostatné ustanovenia zmluvy o reklamnej a mediálnej spolupráci zostávajú nedotknuté týmto
dodatkom č. 1, nemenia sa a zostávajú v platnosti bez zmeny, z čoho vyplýva, že platnosť zmluvy

bola nezmenená a skončila dňa 01.09.2021). Z celkového dokazovania správcovi dane vyplynulo, že
v zdaňovacom období december 2020 neboli uskutočnené žiadne služby od spoločnosti smartdesign
eu s.r.o. v zmysle faktúry, prípadne zmluvy o reklamnej a mediálnej spolupráci. V zmluve je uvedené,
že reklamná kampaň k predmetu zmluvy bude pozostávať z reklamnej kampane začínajúcej dňa
16.12.2020 a končiť 01.09.2021 a dokumentácia bude tvoriť prílohu k faktúre. Z celkového dokazovania

nebolopreukázané,žebymalibyťvtomtotermíneuskutočnenéslužbysúvisiacesreklamnoukampaňou
a žiadna dokumentácia netvorila prílohu k faktúre. Prvá verejná zmienka o generálnom partnerovi
k uvedenému podujatiu bola až dňa 11.01.2022 a kontrolovaný daňový subjekt nepredložil žiadne
iné doklady, prípadne dôkazy, že by sa v zdaňovacom období december 2020 uskutočňovali služby
v zmysle uzatvorenej zmluvy. Správca dane zistil, že predložené doklady od daňového subjektu t.j.

propagačný materiál, printscreen z oficiálnej stránky podujatia Medzinárodného stretnutia zbojníkov
v Terchovej ako aj z facebooku a fotografie vôbec nepreukazujú, že boli zdaniteľné plnenia dodané
kontrolovanémudaňovémusubjektuodspoločnostismartdesigneus.r.o.Správcovidanebolpredložený
nahratý reklamný spot, ktorý bol odvysielaný v rámci mediálnej kampane v Rádiu WOW, avšak v
uvedenom spote nebola žiadna zmienka o festivale Medzinárodné stretnutie zbojníkov v Terchovej, z

čoho vyplýva, že v zdaňovacom období december 2020 sa neuskutočnili žiadne služby súvisiace s
faktúrou č. 20121801, teda kontrolovaný daňový subjekt nesplnil základnú hmotnoprávnu podmienku
uvedenú v § 49 ods. 1 zákona o DPH a to, že právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. V nadväznosti na § 19 ods. 2
zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Správca dane nezistil žiadne služby

dodané v zdaňovacom období december 2020, ktoré by súviseli s reklamnou a 5 3Sf/17/2024 mediálnou
spoluprácou v súvislosti s festivalom Medzinárodné stretnutie zbojníkov. Správca dane netvrdil, že
služba nebola dodaná, ale tvrdil, že služba nebola dodaná v zdaňovacom období december 2020 a ani
dodávateľom uvedeným na faktúre. Uvedenú skutočnosť nepriamo potvrdil aj sám daňový subjekt vo
svojom vyjadrení, nakoľko tvrdil, že spoločnosť smartdesign eu s.r.o. dodala daňovému subjektu služby

formou subdodávky prostredníctvom spoločnosti L?PEGAS s.r.o. Pravdivosť tohto tvrdenia potvrdzuje
aj vyjadrenie I. H., že sa nakontaktoval na konateľa kontrolovaného daňového subjektu až po tom, čo mu
pánJ.D.(konateľsmartdesigneus.r.o.)oznámil,žekončívspoločnostismartdesigneus.r.o.Zároveňsa
konateľ kontrolovaného daňového subjektu I. F. vyjadril, že sa mu ozval I. H. v máji roku 2021. 6. Správca
dane k faktúram v súvislosti s mediálnou kampaňou v médiu Rádio WOW uviedol, že zistil skutočnosti

nasvedčujúce tomu, že obchodný reťazec súvisiaci s dodaním služieb od spoločnosti smartdesign eu
s.r.o., ktorého súčasťou je aj kontrolovaný daňový subjekt (Rádio WOW s.r.o. › ANIMA LMS, s.r.o. ›
smartdesigneus.r.o.›ELEKTROGROUPMLs.r.o.)jepoznačenýpodvodomnadanizpridanejhodnoty.
Preveril dodanie služieb v rámci celého obchodného reťazca a zistil, že mediálna kampaň v Rádiu WOW
bola odvysielaná v období 01.10.2020 – 31.12.2020 v médiu Rádio WOW podľa priložených mediálnych

plánov. Na základe výsledkov dokazovania správca dane nespochybnil uskutočnenie zdaniteľného
obchodu – dodanie mediálnej kampane v rámciobchodného reťazca, avšak zistil, že v tomto obchodnom
reťazci došlo k narušeniu princípu neutrality dane, keď jeden z účastníkov vytvoreného obchodného
reťazca si nesplnil svoju daňovú povinnosť a neodviedol vybranú daň a ďalší si ju naopak odpočítal ato za účelom získania zvýhodnenia, čo je v rozpore s účelom daňového práva Európskej únie. Správca
dane v odôvodnení rozhodnutia postupom podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ aplikoval tzv. Axel Kittel
test, na základe záverov ktorého uplatnené právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nebolo

priznané z dôvodu účasti daňového subjektu na daňovom podvode, pričom správca dane poukázal na
skutočnosti zistené pri posudzovaní zdaniteľného obchodu. Správca dane zistil, že kontrolovaný daňový
subjekt je súčasťou podvodného obchodného reťazca a mohol, resp. mal vedieť, že sa obstaraním
mediálnej kampane v Rádiu WOW od spoločnosti smartdesign eu s.r.o. zúčastňuje na plneniach, ktoré
sú súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia vyhodnotil, v čom

spočíva neobozretnosť žalobcu, a ktoré skutočnosti to preukazujú (strana 33 – 35 prvostupňového
rozhodnutia), pričom zdôraznil, že daňový subjekt uzatvoril zmluvu so spoločnosťou, ktorá nemá žiadnu
históriu s uskutočňovaním reklamných činností a zároveň z celkového dokazovania nebola správcom
dane zistená žiadna pridaná hodnota spoločnosti smartdesign eu s.r.o. v rámci celého obchodného
reťazca, nebola predložená ani prípadná žiadna komunikácia medzi spoločnosťou smartdesign eu s.r.o.
akontrolovanýmdaňovýmsubjektom.Správcadanepoukázalajnazisteniaohľadomneprimeranejceny

s tým, že spoločnosť smartdesign eu s.r.o. vyfakturovala kontrolovanému daňovému subjektu celkovo
3 faktúry týkajúce sa mediálnej kampane v celkovej sume 59 959,20 eur za celkovo 581 spotov (z toho
základ dane 49 966,00 eur a DPH 9 993,20 eur) čo je celkové zvýšenie pôvodnej sumy za odvysielanie
reklamných spotov z faktúry vystavenej pre spoločnosť ANIMA LMS s.r.o. od spoločnosti Rádio WOW
s.r.o. o viac ako 49 násobok. Na základe predloženého cenníka reklamného vysielania Rádia WOW

dospel k záveru, že v 6 3Sf/17/2024 prípade ak by daňový subjekt využil vysielanie (Rádio WOW
vysielalovroku2020celkovona12rôznychfrekvenciách)ibavnajdrahšomčasovompásme(06-09,kde
je cena za sekundu 1,16 eur), daňový subjekt by stálo odvysielanie daného reklamného spotu v trvaní
37 sekúnd (dĺžka predloženého reklamného spotu na CD) by bola cena 42,92 eur, z čoho vyplýva, že
ak by si daňový subjekt jednoducho preveril cenu reklamných spotov priamo v Rádiu WOW s.r.o., zistil

by, že cena od spoločnosti smartdesign eu s.r.o. je neúmerne navýšená. Z vyjadrení daňového subjektu
počas kontroly nevyplýva, že by si nejakým spôsobom overoval adekvátnosť ceny za mediálnu kampaň
prijatú od spoločnosti smartdesign eu s.r.o. priamo u spoločnosti Rádio WOW s.r.o., daňový subjekt iba
predložil zmluvu o poskytovaní služieb č. ŠAŽP ORP/2020/56, uzatvorenú medzi Slovenskou agentúrou
životného prostredia a spoločnosťou RegioMedia s.r.o., kde bola uvedená pri Rádio WOW cena za spot

100eur(cenaplatnáod01.02.2020,čoneznamená,žecenabolaaktuálnaajpočasuzatvoreniazmluvy),
avšak správca dane zistil počas vypočutia konateľa spoločnosti Rádio WOW s.r.o., že reálny cenník
priamo spoločnosti Rádia WOW s.r.o. (nie sprostredkovateľa) bol omnoho nižší. Predmetný cenník
zaslaný svedkom mal platnosť do 31.12.2020, z čoho vyplýva, že ak by kontrolovaný daňový subjekt
kontaktoval priamo spoločnosť Rádio WOW s.r.o. za účelom preverenia výšky ceny, zistil by reálnu

cenu reklamných spotov odvysielaných v Rádiu WOW. Zároveň bolo zistené, že spoločnosť L-PEGAS
s.r.o. spolupracovala v rámci mediálnej kampane v roku 2021 s Rádiom WOW, pričom spoločnosť L-
PEGAS s.r.o. spolupracovala s kontrolovaným daňovým subjektom aj v roku 2020 (kontrolovaný daňový
subjekt mal už v zdaňovacom období 11/2020 uvedené v časti B2 faktúru od dodávateľa L-PEGAS
s.r.o., DIČ: XXXXXXXXXX faktúru č. 20202032 s dátumom dodania 30.11.2020 na celkovú sumu 60

000,00 eur), čo znamená, že daňovému subjektu bola známa činnosť spoločnosti L-PEGAS s.r.o. pred
vystaveným faktúr od spoločnosti smartdesign eu s.r.o. Kontrolovaný daňový subjekt sa nevyjadril prečo
sa obrátil na spoločnosť smartdesign eu s.r.o., ktorá je v danom segmente neznáma, keď predtým už
spolupracoval so spoločnosťou L-PEGAS s.r.o. Kontrolovaný daňový subjekt sa o predošlej spolupráci
so spoločnosťou L-PEGAS s.r.o. správcovi dane ani nezmienil a ani sa nevyjadril o akú spoluprácu

sa jednalo. Zároveň išlo o časovo blízke zdaňovacie obdobia. Z interných dokladov vyplýva, že v
rámci zabezpečenia reklamnej kampane spoločnosť L-PEGAS s.r.o. využívala facebookovú stránku
Rádia WOW na propagáciu jednotlivých podujatí. Z toho jasne vyplýva, že spoločnosť L-PEGAS
s.r.o. spolupracovala s Rádiom WOW v rámci reklamných kampaní. 7. Správca dane k faktúre v
súvislostisdezinfekcioupriestorovoddodávateľaR.P.P.GLOBALs.r.o.uviedol,ženemalzapreukázané

kontrolovaným daňovým subjektom, že pri uplatnení nároku na odpočítanie dane kontrolovaný daňový
subjekt splnil zákonnom stanovenú (t.j. hmotnoprávnu) podmienku § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o
DPH, nakoľko uplatnil právo na odpočítanie dane z nákupu služby, u ktorej nepreukázal jej reálne
uskutočnenie (dezinfekcia) platiteľom. Z celkového dokazovania a následných vyjadrení konateľov,
svedkov, bývalého konateľa spoločnosti R.P.P GLOBAL s.r.o. jasne nevyplýva, že sa zdaniteľné plnenie

vôbec uskutočnilo. Kontrolovaný daňový subjekt správcovi dane predložil iba objednávku a faktúru,
avšak žiadne ďalšie dôkazy o reálnom uskutočnení služby. Svedok E. F. správcovi dane potvrdil iba
to, že dve bližšie neidentifikované osoby uskutočnili dezinfekciu v prevádzke kontrolovaného daňového
subjektu, avšak aj jeho výpoveď pôsobí účelovo, nakoľko svedok 7 3Sf/17/2024 nevedel správcovidane uviesť žiadne detailné informácie ohľadom predmetnej dezinfekcie (deň vykonania dezinfekcie,
typ použitej dezinfekcie, objem použitej dezinfekcie, identifikovanie osôb, ktoré vykonali dezinfekciu),
uviedol iba, že bola vykonaná v poobedňajších hodinách a trvala zhruba 3 hodiny. Výpoveď svedka

je rozporuplná, keďže na jednej strane tvrdil, že osobám iba predmetné priestory odomkol a následne
po vykonaní dezinfekcie priestory opäť uzamkol, avšak svedok sa vedel vyjadriť, čo všetko presne
bolo dezinfikované. Svedok sa počas výpovede vôbec nevyjadril, že by osoby po ukončení dezinfekcie
skontroloval, takže správca dane považuje predmetnú výpoveď za účelovú a nemá žiadnu výpovednú
hodnotu. Svedok iba formálne potvrdil, že dezinfekcia bola vykonaná, avšak nevedel identifikovať akými

osobami a ani nepotvrdil, že dezinfekcia bola vykonaná práve spoločnosťou R.P.P GLOBAL s.r.o. Bývalý
konateľ spoločnosti R.P.P GLOBAL s.r.o. síce formálne potvrdil, že vykonal dezinfekciu v prevádzke
kontrolovaného daňového subjektu, avšak o svojich tvrdeniach nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by
potvrdzovali jeho tvrdenia uvedené v zápisnici, ktorá bola spísaná so svedkom G. B.. Svedok G. B.
sa nevedel vyjadriť k detailom vykonanej práce (neidentifikoval osobu, ktorá vykonávala predmetnú
dezinfekciu spolu so svedkom, nevedel identifikovať auto s ktorým prišli, nevedel sa vyjadriť akú

dezinfekciu a aké množstvo dezinfekcie použil a ani kde predmetnú dezinfekciu zakúpil). Zároveň
sa svedok vyjadril, že spoločnosť Greenovils s.r.o. nemala nič spoločné s predmetným zdaniteľným
plnením, avšak podľa kontrolného výkazu spoločnosti R.P.P GLOBAL s.r.o., bola spoločnosť Greenovils
s.r.o. jediným dodávateľom spoločnosti R.P.P GLOBAL s.r.o., z čoho vyplýva, že predmetnú dezinfekciu
spoločnosť R.P.P GLOBAL s.r.o. nenakúpila. Správca dane podotkol, že vo výpovedi bolo viacero

rozporov so skutočnosťami a to, že predmetné zdaniteľné plnenie bolo uhradené na podnikateľský
účet spoločnosti R.P.P GLOBAL s.r.o. vedený v Československej obchodnej banke a.s. a nie vo VÚB
banke a.s. ako sa vyjadril svedok. Svedok nijak nepropagoval činnosť spoločnosti R.P.P GLOBAL
s.r.o. na internete, avšak konateľ kontrolovaného daňového subjektu sa vyjadril, že spoločnosť našla
druhá konateľka práve na internete, svedok zároveň identifikoval dezinfikované priestory inak ako je

skutočná dispozícia budovy (rokovacia miestnosť spolu s ostatnými miestnosťami sa nachádzali na
prízemí a nie na prvom poschodí ako tvrdil svedok). Z celkového pohľadu správca dane hodnotí výpoveď
svedka ako prinajmenšom nepresvedčivú. Zároveň výpoveď svedka vyznieva ako účelová, keďže sa
nevedel vyjadriť u akých iných spoločností dezinfekciu vykonával (s odstupom času), avšak vedel
identifikovať zdaniteľné plnenie vykonané práve u kontrolovaného daňového subjektu. 8. Správca dane

na záver odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia reagoval na vyjadrenia daňového subjektu týkajúce
sa dĺžky daňovej kontroly, nečinnosti správcu dane a úplnosti administratívneho spisu, pričom uviedol,
že daňová kontrola, ktorá začala dňa 23.03.2021 a nebola prerušená, bola ukončená v ročnej lehote
na výkon daňovej kontroly, nakoľko bol protokol preukázateľne doručený kontrolovanému daňovému
subjektu dňa 14.03.2022, čím správca dane dodržal podmienku uvedenú v § 46 ods. 10 Daňového

poriadku. Nakoľko daňový subjekt nešpecifikoval prečo je podľa neho administratívny spis neúplný,
správca dane sa nevie vyjadriť k jeho názoru. Správca dane podotkol, že po 01.01.2022, sú spisy
vedené elektronicky a teda nielen daňový subjekt je povinný predkladať svoje podania elektronicky, ale
aj správca dane je povinný elektronicky doručovať daňovému subjektu, 8 3Sf/17/2024 zároveň má každý
daňový subjekt prístup k elektronickému spisu vo svojej osobnej internetovej zóne zriadenej na portáli

finančnej správy. Je na daňovom subjekte, či splnomocnenému zástupcovi prístup k elektronickému
spisu udelí a v akom rozsahu. Správca dane mal za to, že na základe dokazovania boli zistené také
skutočnosti, ktoré preukazujú, že kontrolovanému daňovému subjektu nevznikol nárok na odpočítanie
DPH zo všetkých faktúr v súlade s ustanoveniami § 51 ods. 1 písm. a), § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a)
zákona o DPH s poukazom na ustanovenie § 19 ods. 2, ods. 4 zákona o DPH a zároveň nevykonal

všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné spravodlivo požadovať, aby sa nestal súčasťou podvodného
reťazca. Na žiadosť daňového subjektu o vykonanie výsluchu svedkov E. F., I. H. a J. D. sa správca
dane vyjadril, že výpoveď I. H. a J. D. je dostačujúca na zistenie objektívnych skutočností. Správca dane
nepovažoval predvolanie konateľky kontrolovaného daňového subjektu E. F. za hospodárne, keďže aj
konateľ I. F., aj syn oboch konateľov E. F. sa vyjadrili v rozmedzí viac ako roka, že spoločnosť (R.P.P

GLOBAL s.r.o.) našla konateľka cez internet. 9. Daňový subjekt proti prvostupňovému rozhodnutiu
podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100126558/2024 zo dňa 12.01.2024 (ďalej
len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení zhrnul obsah
podaného odvolania daňového subjektu, priebeh daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania a
vyjadril sa k jednotlivým odvolacím námietkam daňového subjektu (na stranách 17 až 26 napadnutého

rozhodnutia žalovaného), ktoré považoval za nedôvodné. Žalovaný na záver uviedol, že vychádzajúc
z priloženého administratívneho spisu a z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia dospel k
názoru, že správcom dane zistený skutkový stav, ktorý bol podkladom pre napadnuté rozhodnutie, je
jednoznačný, aby na jeho základe mohlo byť voči daňovému subjektu vyvodené oprávnené nepriznanieuplatneného nároku na odpočítanie dane. Rozhodnutie správcu dane je dostatočne presvedčivé a
obsahuje správne právne posúdenie veci, pričom jeho odôvodnenie je dostatočné, správca dane
sa v ňom vysporiadal s podstatnými okolnosťami zistenými v priebehu kontroly aj vo vyrubovacom

konaní. Odvolanie daňového subjektu neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré
by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia správcu dane. Zo strany správcu dane
nedošlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov daňového subjektu a tým ani k nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia. Správna žaloba – žalobné body 10. Správnou žalobou včas podanou
na Správnom súde v Banskej Bystrici sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého

rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia správcu dane a
navrhol tieto zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie. Žalobca v správnej žalobe (v časti IV.
správnej žaloby) vymedzil všeobecným spôsobom dôvody nezákonnosti tak, že napadnuté rozhodnutie
je nepreskúmateľné, skutkový stav zo strany žalovaného bol nedostatočne zistený, keď je aj v rozpore
s obsahom administratívneho spisu a následne bol nesprávne právne posúdený a zároveň došlo tiež k
podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, čo malo tiež za následok

nezákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. c), d), e), 9 3Sf/17/2024 f) a g) zákona č.
162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)). Žalobca
následne v správnej žalobe zdôvodnil jednotlivé žalobné dôvody. 11. V rámci námietky podstatného
porušenia ustanovení o konaní pred žalovaným a prvostupňovým orgánom žalobca namietal, že v
rámci výkonu daňovej kontroly prvostupňový orgán nepostupoval v súlade so všeobecne záväznými

právnymi predpismi, keď nerešpektoval ani základné zásady daňového konania uvedené v ustanovení
§ 3 Daňového poriadku. Prvostupňový orgán v rámci daňovej kontroly nepostupoval bez zbytočných
prieťahov, čo malo za následok, že znemožnil žalobcovi, aby mohol realizovať a včas uplatňovať
svoje práva. V rámci daňovej kontroly prvostupňový orgán až po troch mesiacoch pristúpil k výsluchu
prvého svedka a okrem toho realizoval jediné ústne pojednávanie so žalobcom. Žiadnych iných svedkov

nevypočul. Naproti tomu v rámci vyrubovacieho konania pristúpil k výsluchu piatich svedkov. Pokiaľ aj v
napadnutom rozhodnutí žalovaný poukázal na výzvy, ktoré mal v rámci daňovej kontroly poslať, čím má
preukazovať, že konal bez zbytočných prieťahov, tak toto tvrdenie nie je spôsobilé uspieť. Ako totiž aj
z napadnutého rozhodnutia vyplýva tak prvostupňový orgán až takmer po viac deviatich mesiacoch od
začatia daňovej kontroly poslal výzvu spoločnosti R.P.P GLOBAL, s.r.o., pričom do tejto doby vo vzťahu

k tejto spoločnosti nevykonal žiadny iný úkon. Nečinnosť prvostupňového orgánu je o to závažnejšia,
že v jej dôsledku bolo v rámci daňovej kontroly žalobcovi znemožnené, aby uplatňoval svoje práva.
Najlepšietopreukazujetenfakt,žeprvostupňovýorgánprvýkrátspochybniloprávnenosťnárokužalobcu
na odpočet DPH až v rámci Výzvy na predloženie dôkazov č. 100218267/2022 zo dňa 02.02.2022,
ktorá bola žalobcovi doručená dňa 17.02.2022. Predmetná výzva bola nekompletná a jej obsahom

nebolivšetkyzisteniaprvostupňovéhoorgánu,ktoréuviedolnáslednevprotokole(napríkladskutočnosti,
ktoré mal získať z protokolu o výsledku daňovej kontroly v spoločnosti R.P.P GLOBAL s.r.o.). Keďže
žalobca nesúhlasil so závermi prvostupňového orgánu uvedenými vo výzve zo dňa 02.02.2022, tak
poslal prvostupňovému orgánu žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie, ktorú aj objektívne zdôvodnil
(obajakonateliatrpeliochorenímCOVID-19).Ivtomtoprípadeprvostupňovýorgánpostupovalvrozpore

so všeobecne záväznými predpismi, keď nerešpektoval ustanovenie § 19 zákona č. 67/2020 Z. z. o
niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej
ľudskej choroby COVID-19 v znení účinnom od 11.12.2021 do 08.03.2022, v zmysle ktorého sa počas
obdobia pandémie správne poplatky neplatia. Prvostupňový orgán totiž vyzval žalobcu na zaplatenie
správneho poplatku z podanej žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie k výzve zo dňa 02.02.2022.

Rešpektujúc výzvu prvostupňového orgánu žalobca správny poplatok uhradil, o čom bezodkladne
upovedomilprvostupňovýorgán,keďmuposlalajdokladoúhradesprávnehopoplatku.Napriektomu,že
žalobca podal žiadosť o predĺženie lehoty, v ktorej jasne deklaroval, že chce využiť svoje právo vyjadriť
sa k zisteniam prvostupňového orgánu vyplývajúce mu z ustanovenia § 45 ods. 1 písm. f) Daňového
poriadku, tak prvostupňový orgán žalobcovi toto právo úplne odňal. Prvostupňový orgán bez toho, aby v

súlade s ustanovením § 28 Daňového poriadku rozhodol o žiadosti daňového subjektu o predĺžení lehoty
na vyjadrenie k výzve zo dňa 02.02.2022, ktorej predmetom boli zistenia prvostupňového orgánu v rámci
daňovej kontroly, vydal protokol (v rámci ktorého dokonca uvádzal skutočnosti, ktoré vôbec nesúviseli s
daňovou kontrolou u žalobcu, a to ku kúpe vozidla) a začal ho doručovať žalobcovi. Prvostupňový orgán
teda 10 3Sf/17/2024 postupoval v priamom rozpore s ustanovením § 46 ods. 5 Daňového poriadku,

keďže neumožnil žalobcovi, aby sa vyjadril k jeho pochybnostiam. Pokiaľ si prvostupňový orgán nesplnil
svoju povinnosť v zmysle ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku, keď neumožnil žalobcovi vyjadriť
sa k zisteniam, i keď sa žalobca tohto práva domáhal a zároveň nepostupoval v súlade s ustanovením
§ 28 Daňového poriadku v žiadnom prípade nemohol dôjsť k zákonnému ukončeniu daňovej kontrolydo jedného roku odo dňa jej začatia ako to predpokladá ustanovenie § 46 ods. 10 Daňového poriadku.
Podľa žalobcu je v priamom rozpore s princípom právnej istoty a v rozpore s ustanovením čl. 2 ods.
2 Ústavy SR, keď prvostupňový orgán pristúpil svojvoľne k vyhotoveniu protokolu a jeho doručeniu

žalobcovi, pričom konal v priamom rozpore s ustanoveniami § 28 a § 46 ods. 5 Daňového poriadku.
Pritom i samotný protokol bol vypracovaný v rozpore s ustanovením § 47 písm. i) Daňového poriadku,
keď prvostupňový orgán v rámci neho nepravdivo uviedol, že žalobca nevyužil svoje právo vyjadriť sa
k jeho zisteniam, i keď sa využitia tohto práva domáhal. Opodstatnenosť názoru žalobcu preukazuje
taktiež rozhodovacia činnosť najvyšších súdnych autorít, a to rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn.

6Sžf/28/20211,sp.zn.6Sžf/33/2012,sp.zn.6Sžf/32/2012,sp.zn.6Sžf/34/2012análezÚstavnéhosúdu
SR, sp. zn. III. ÚS 153/07 zo dňa 18.10.2007. Z tejto vyplýva, že i správne orgány sú povinné v rámci
výkonu svojej právomoci postupovať ústavne konformným spôsobom a umožniť účastníkovi konania,
aby sa jeho vec prejednala bez zbytočných prieťahov a zároveň, aby mal účastník konania právo sa
vyjadriť. V tomto smere žalobca zároveň uviedol, že hoci porušenie tohto práva namietal aj v odvolaní, je
neprípustné, keď v rámci napadnutého rozhodnutia žalovaný vôbec nevzal jeho argumentáciu do úvahy,

pričom len uviedol, že ak sa žalobca na nejaké rozhodnutia odvoláva je jeho dôkazným bremenom,
aby preukázal, že skutkový stav obchodnej transakcie má prvky z niektorého z citovaných rozsudkov
a nepostačuje uvádzať právne názory v týchto uvedené. Žalobcovi vôbec nie je zrejmé, keď preukáže
a zdôvodní porušenie procesných povinností, ktoré podporí aj názormi najvyšších súdnych autorít,
čo viac by mal uviesť a aké dôkazné bremeno by ho malo ešte zaťažovať. Podľa názoru žalobcu i

toto tvrdenie žalovaného je jedným z mnohých dôkazov vnútornej rozporuplnosti a nepreskúmateľnosti
napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru žalobcu uvedené skutočnosti bez akýchkoľvek pochybností
preukazujú, že prvostupňový orgán vykonal daňovú kontrolu u žalobcu nezákonným spôsobom a túto
do dnešného dňa ani neukončil v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku. Pokiaľ by
totiž bolo aprobované konanie prvostupňového orgánu, ktorý svojvoľne ukončil daňovú kontrolu bez

toho, aby si splnil povinnosti vyplývajúce mu z Daňového poriadku, pri ktorej bol po značnú časť jej
výkonu nečinný, tak by nastal stav absolútnej právnej neistoty, keďže by postačovalo, že bol vydaný
a doručený protokol z daňovej kontroly bez toho, aby bol naplnený jej účel ako je uvedený § 44 ods.
1 Daňového poriadku. Vzhľadom na uvedené v žiadnom prípade neobstojí tvrdenie žalovaného, že
daňová kontrola bola ukončená v zákonom stanovenej lehote jedného roka. Z tohto dôvodu sú potom

nezákonné aj dôkazy v nej získané a tiež protokol. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je žalobca toho
názoru, že aj v tomto prípade je na mieste aplikácia rozsudku Najvyššieho súdu SR, a to sp. zn.
1Sžfk/103/2017 zo dňa 30.07.2019. Podľa názoru žalobcu v žiadnom prípade nemožno konvalidovať
nezákonný výkon daňovej kontroly zo strany prvostupňového orgánu tým, že v rámci vyrubovacieho
konania mali byť následne vypočutí svedkovia, ktorých žalobca navrhol vypočuť, resp. tým, že mali

byť prerokované jeho námietky k protokolu. Žalobca v tomto smere poukázal na podstatu a význam
daňovej kontroly 11 3Sf/17/2024 a vyrubovacieho konania, keď dal do pozornosti žalovaného rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Sžf/23/2007 zo dňa 14.02.2008. Podstatná časť dokazovania by sa
mala vykonať v rámci daňovej kontroly a nie vo vyrubovacom konaní. 12. Zároveň žalobca podotkol,
že prvostupňový orgán a ani žalovaný nerešpektovali lehotu stanovenú Daňovým poriadkom (§ 68

ods. 3 Daňového priadku) na uskutočnenie vyrubovacieho konania. Keďže v tomto prípade bolo už zo
strany žalovaného rozhodnutie prvostupňového orgánu o vyrubení rozdielu dane č. 102091631/2022
zo dňa 26.07.2022 zrušené, tak trojmesačná lehota nepochybne začala plynúť vydaním rozhodnutia
žalovaného č. 100154344/2023 zo dňa 13.01.2023, a teda 13.01.2023. Trojmesačná lehota, v rámci
ktorej by malo byť vyrubovacie konanie skončené teda uplynula ku dňu 13.04.2023. I keď ustanovenie

§ 68 ods. 3 Daňového poriadku umožňuje, aby lehotu na ukončenie vyrubovacieho konania na základe
žiadosti správcu dane druhostupňový orgán predĺžil, tak predĺženie lehoty môže byť len primerané. Pri
ústavne konformnom výklade, rešpektujúc čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, je potrebné možnosť predĺženia lehoty
zo strany druhostupňového vykladať reštriktívne, keďže tým dochádza k zásahu do základného práva
žalobcu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov vyplývajúceho z čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Podľa

názoru žalobcu je preto neprijateľné, keď zo strany žalovaného došlo k predĺženiu základnej lehoty
určenej zákonodarcom v trvaní tri mesiace o 180 dní, a teda o šesť mesiacov, a teda dvojnásobne. Je
pritom potrebné vziať do úvahy tú skutočnosť, že v tomto prípade vyrubovacie konanie pokračovalo,
keďže nasledovalo po tom, ako došlo zo strany žalovaného k zrušeniu rozhodnutia prvostupňového
orgánu o vyrubení rozdielu dane č. 102091631/2022 zo dňa 26.07.2022. Jednalo sa už o vyrubovacie

konanie, v rámci ktorého by mali byť odstránené len nedostatky prvostupňového orgánu, na ktoré
poukázal žalovaný v rámci rozhodnutia č. 100154344/2023 zo dňa 13.01.2023. O to reštriktívnejšie by
mal postupovať žalovaný pri predlžovaní lehoty. Podľa žalovaného malo vyrubovacie konanie začať dňa
14.03.2022, pričom skončené bolo až dňa 28.09.2023. Znamená to, že vyrubovacie konanie trvalo viacako jeden a pol roka, pričom zákonodarca predpokladá, že bude trvať tri mesiace, keďže v tomto štádiu
konania by sa mali ozrejmiť už len sporné práva a povinnosti, ktoré vyplynuli z daňovej kontroly (viď
rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Sžf/23/2007 zo dňa 14.02.2008). V prípade žalobcu však tomu

tak nebolo, keďže závery, ktoré uviedol v protokole absolútne nekorešpondujú s tými, ktoré uviedol v
napádanom rozhodnutí. V prípade žalobcu totiž vyrubovacie konanie slúžilo na zakrytie nezákonného
výkonu daňovej kontroly a zabezpečeniu dôkazov, ktoré mali byť vykonané počas daňovej kontroly, keď
sa prvostupňový orgán snažil odstrániť pochybenia, na ktoré žalobca poukázal, čo sa mu však ani na
prvý krát nepodarilo a pokračoval v tom po tom, ako žalovaný prvé rozhodnutie prvostupňového orgánu

zrušil. Administratívne konanie v žalobcovom prípade bolo vedené tak, aby prvostupňový orgán vytvorili
dôkazy, ktoré by preukazovali, výrok uvedený v prvostupňovom rozhodnutí a odstránili pochybenia, na
ktoré žalobca od počiatku poukazoval, pričom absolútne ignoroval skutočnosti, na ktoré poukázal. Nič na
tom nemení ani ten fakt, keď žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na ustanovenie § 65 ods. 1. a
2 Daňového poriadku, keďže v zmysle ustanovenia § 65 ods. 4 Daňového poriadku sa toto aplikuje len v
tom prípade, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedná sa teda o všeobecné ustanovenie, ktoré sa bude

aplikovaťvtomprípade,keďvosobitnýchprípadochniejeustanovenéinak.Vtomtoprípadesavšaktoto
ustanovenie neaplikuje, keďže existuje osobitné ustanovenie, a to § 68 ods. 12 3Sf/17/2024 3 Daňového
poriadku, ktoré jasne určuje lehotu na skončenie vyrubovacieho konania. Prvostupňový orgán však
túto lehotu nerešpektoval, keďže prvostupňové rozhodnutie vydal až dňa 28.09.2023. Takýmto konaním
aj v prípade vyrubovacieho konania došlo k porušeniu zásady proporcionality v neprospech žalobcu,

keďže bol zaťažovaný nad mieru určenú Daňovým poriadkom z dôvodu, že nebola rešpektovaná dĺžka
vyrubovacieho konania určená zákonodarcom. Žalobca je toho názoru, že nerešpektovanie lehoty
na ukončenie vyrubovacieho konania je spojené s tými istými dôsledkami ako tomu je v prípade
nerešpektovania lehoty na skončenie daňovej kontroly, ktoré sú uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu
SR, a to sp. zn. 1Sžfk/103/2017 zo dňa 30.07.2019, a teda nezákonnosť dôkazov získaných počas

vyrubovacieho konania. 13. Žalobca tiež namietal, že prvostupňový orgán v rámci protokolu poukazoval
na skutočnosti, ktoré mal zistiť tým spôsobom, že nahliadal do spisov iných daňových subjektov, avšak
súčasťou administratívneho spisu vedeného v rámci výkonu daňovej kontroly neboli úradné záznamy
o tom, že k nahliadnutiu do iných spisov pristúpil. Podľa ustanovenia § 19 ods. 7 Daňového poriadku
o oznámeniach, poznámkach, obsahoch telefonických hovorov, odkazoch na iné spisové materiály,

výpisoch z vlastných alebo cudzích záznamov a o ďalších skutočnostiach vzťahujúcich sa na vec
a zistených príslušným orgánom vyhotoví tento orgán úradný záznam. Prvostupňový orgán ani túto
povinnosť nerešpektoval, pričom úradný záznam nevyhotovil, resp. ho vyhotovil až dodatočne po
tom, ako žalobca na túto skutočnosť poukázal. Takýto postup je podľa názoru žalobcu neprípustný,
keďže v protokole poukazoval na skutočnosti, pri ktorých nebolo zrejmé akým spôsobom ich zadovážil.

Takto získané dôkazy sú nezákonné a skutočnosti z nich vyplývajúce nemôžu byť použité v rámci
odôvodnenia rozhodnutia, čo potvrdzuje aj Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Sžfk/63/2017 zo dňa 21.11.2018. 14. Neobstojí ani postup prvostupňového orgánu, keď vyhotovil
nové úradné záznamy, a to úradný záznam č. 101583065/2023, predmetom ktorého bolo preverovanie
účtov ANIMA LMS s.r.o. a úradný záznam č. 101566544/2023, ktorým nahliadol do elektronického

spisu ANIMA LMS s.r.o., tak týmto nemožno konvalidovať predchádzajúci nezákonný postup. Pokiaľ
sa totiž oboznámime s protokolom, tak už v tomto prvostupňový orgán poukazoval na tú skutočnosť,
že u spoločnosti ANIMA LMS s.r.o. bola vykonaná daňová kontrola, ako aj to, že preveroval jej účty v
banke, pričom úradné záznamy o týchto skutočnostiach spísal až po vydaní protokolu, čo preukazuje
aj rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 102091631/2022 zo dňa 26.07.2022, v ktorom pri týchto

súvislostiach bol odkaz na úradný záznam č. 100010389/2022 a úradný záznam č. 101296377/2021.
Keď sa pritom oboznámime s obsahom elektronického spisu tak zistíme, že viaceré úradné záznamy
boli spísané po skončení daňovej kontroly, a to dňa 22.03.2022. 15. I keď sa žalovaný snažil pochybenie
prvostupňového orgánu s úradnými záznamami ospravedlniť tým, že ako dôkazy mali byť použité
samotné protokoly, čo má umožňovať aj ustanovenie § 24 ods. 4 Daňového poriadku, tak absolútne

opomína ten fakt, že ustanovenie § 24 ods. 4 Daňového poriadku vyžaduje, aby aj pri získavaní
dôkazov bola rešpektovaná zásada zákonnosti, keď jasne uvádza, že za dôkaz môže slúžiť všetko,
čo nie je získané v rozpore so 13 3Sf/17/2024 všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalobca
však od počiatku poukazuje práve na ten fakt, že tieto dôkazy boli získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, keďže prvostupňový orgán najskôr ani nevyhotovil úradný záznam o

tom, že by nahliadol do spisu iného daňového subjektu, a teda pri získavaní dôkazov týmto spôsobom
nerešpektoval ustanovenie § 19 ods. 7 Daňového poriadku. Pokiaľ úradné záznamy dorobil správca
dane dodatočne s tým, že nie je stanovená lehota dokedy úradný záznam treba spísať, tak takýto
výklad žalovaného je v priamom rozpore s ustanovením čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, keďže orgányverejnej moci sú povinné konať v súlade so zákonmi a nemôžu si samy rozhodovať, či vôbec a
kedy úradný záznam spíšu, keď im z ustanovenia § 19 ods. 7 Daňového poriadku jasne vyplýva
povinnosť spísať úradný záznam aj o odkazoch na iné materiály. Pokiaľ totiž týmto spôsobom orgány

nekonajú, tak účastník konania, v tomto prípade žalobca stráca právo účinne sa brániť, keď nie je
zrejmé, čo bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia a v tomto prípade napadnutého rozhodnutia. 16.
Žalobca ďalej namietal aj nesprávne vedenie a úplnosť administratívneho spisu. Žalobca bol totiž do
administratívneho spisu nazrieť dňa 22.03.2022, pričom spisový materiál nebol kompletný, keď v ňom
chýbali dôkazy predložené žalobcom (prezentácia MG PRO s.r.o., objednávka pre spoločnosť R.P.P

GLOBALs.r.o.,vysielaciečasy,fotky,atď.),čobolopotvrdenéajvžalovanýmvprvomrozhodnutí,ktorým
zrušil prvé rozhodnutie prvostupňového orgánu. Rovnako tak administratívny spis nemal prvostupňový
orgán skompletizovaný a ani fyzicky pri sebe dňa 21.07.2022, keď došlo k prerokovaniu námietok
žalobcu k protokolu. Žalobca sa pritom v rámci prerokovania námietok domáhal toho, aby mu bol
predložený administratívny spis, čo však prvostupňový orgán odmietol s tým, že administratívny spis
nemá skompletizovaný. Žalobca chcel pritom do administratívneho spisu nahliadnuť taktiež v decembri

roku 2022, na ktorú žiadosť prvostupňový orgán nereagoval. Je teda zrejmé, že žalobcovi ani raz nebolo
umožnené, aby sa oboznámil s kompletným obsahom administratívneho spisu. Toto je však podľa
názoru žalobcu neprípustné, keďže vedenie administratívnych spisoch upravuje aj zákon č. 395/2002
Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov vrátane jeho vykonávacej vyhlášky,
pričom z týchto vyplýva zásada, že registratúrne záznamy sa evidujú a do spisu zakladajú v poradí

ako sú vytvorené, resp. doručené. Prvostupňový orgán však tento všeobecne záväzný právny predpis
vôbec nerešpektoval, pričom žalobca stále trvá na tom, že administratívny spis je nekompletný, čo má
taktiež nepochybne priamy vplyv na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 17. Prvostupňový orgán
dodatočne doplnil do administratívneho spisu so spätným dátumom úradný záznam č. 101785074/2022,
úradný záznam č. 101791962/2022, úradný záznam č. 100960285/2021, čoho dôkazom je odvolanie a

v čase vydania napadnutého rozhodnutia sa tieto dôkazy nenachádzali v elektronickom spise. Úradný
záznam č. 609468871/2023 sa nenachádza v elektronickom spise žalobcu a pri úradnom zázname
č. 101605247/2023 chýba príloha č. 14. Úradný záznam č. 100664381/2023 bol do elektronického
spisu vložený dodatočne až 18.10.2023 po vyhotovení prvostupňového rozhodnutia, čo potvrdzuje aj
zoznam dokumentov v elektronickej časti spisu zo dňa 11.10.2023. V elektronickom spise dokonca

chýbajú dôkazy predložené žalobcom počas ústneho pojednávania, zápisnica č. 102055405/2022 s
odôvodnením, že správca dane už nepracuje na prvostupňovom orgáne. 14 3Sf/17/2024 Prvostupňový
orgán uskutočnil dňa 04.01.2022 ústne pojednávanie, na ktoré sa žalobca dostavil a nespísal o tom
úradný záznam. Taktiež dňa 22.03.2022 bol žalobca nahliadnuť do spisu a prvostupňový orgán o
danej skutočnosti nespísal úradný záznam. Je však zrejmé, že prvostupňový orgán a žalovaný pri

vedení administratívneho spisu počas daňovej kontroly a tiež vyrubovacieho konania nerešpektovali
všeobecne záväzné právne predpisy a neviedli administratívne spisy riadne, čo má za následok,
že žalobca ani objektívne nemal možnosť sa oboznámiť s podkladmi tvoriacimi základ napadnutého
rozhodnutia. Skutočnosť, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia sú nezákonné získané
dôkazy v spojení s tým, že administratívne spisy neboli vedené riadne a nie sú kompletné má tiež za

následok, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, keď došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred žalovaným, ako aj prvostupňovým orgánom. 18. Podľa názoru žalobcu je pri napadnutom
rozhodnutí daný taktiež dôvod jeho nepreskúmateľnosti, a to tak pre jeho nezrozumiteľnosť, ako
aj nedostatku dôvodov. Po tom, ako sa žalobca oboznámil s obsahom napadnutého rozhodnutia
zistil, že je vnútorne rozporuplné a rovnako tak mu neposkytuje riadne odpovede na argumenty,

ktoré uviedol v odvolaní. I keď je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia z hľadiska kvantitatívneho
obsiahle, tak z pohľadu kvalitatívneho v ňom takmer úplne absentujú akékoľvek právne úvahy vo
vzťahu k argumentom žalobcu uvedeným v odvolaní. Dôkazom toho je samotný obsah napadnutého
rozhodnutia, keď na stranách 2. až 4. rekapituluje obsah odvolania, na stranách 5 až 17 referuje
závery prvostupňového orgánu a až následne sa venuje argumentom žalobcu vyplývajúcim z odvolania

na stranách 17 až 27, kde však vo veľkej miere nekriticky preberá závery prvostupňového orgánu,
pričom používa všeobecné konštatácie, s ktorými sa možno bežne stretnúť v rozhodnutiach žalovaného.
19. Vo vzťahu k nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia žalobca poukázal na skutočnosť, keď
na strane 18 napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že v prípade, ak žalobca poukazuje na
nejaké rozhodnutie najvyšších súdnych autorít, tak je dôkazné bremeno na ňom, aby preukázal že

skutkový stav z neho vyplývajúci má mať znaky skutkového stavu, ktorý je predmetom konania, pričom
nepostačuje len poukaz na právnu vetu. Toto tvrdenie žalovaného je absolútne nezrozumiteľné a
nejasné. V danom prípade totiž žalobca poukazoval na nesprávny procesný postup prvostupňového
orgánu, ktorý bol v priamom rozpore s Daňovým poriadkom, pričom argumentoval tým, že týmtodošlo k porušeniu jeho práv v rámci administratívneho konania, pričom tento názor žalobcu aprobovali
aj rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, čo potvrdzovali práve citované právne vety. Je preto pre
žalobcu nezrozumiteľné a nelogické, keď v tomto prípade žalovaný od neho žiada, aby uniesol dôkazné

bremeno vo vzťahu k aplikácií súdnych rozhodnutí, na ktoré poukazuje. Nezrozumiteľnosť napadnutého
rozhodnutia je o to väčšia, keď žalovaný tvrdil, že žalobca má uniesť dôkazné bremeno vo vzťahu
k ním uvádzaným rozhodnutiam najvyšších súdnych rozhodnutí a na druhej strane on sám v rámci
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia poukazuje na viaceré rozhodnutia vo všeobecnej rovine bez
toho, aby vedel logicky zdôvodniť ich aplikáciu v rámci administratívneho konania. Dôkazom toho sú aj

súdne rozhodnutia na strane 16, 17 a 23 napadnutého rozhodnutia. 15 3Sf/17/2024 20. Žalovaný ďalej
nezohľadnil pri vydaní napadnutého rozhodnutia Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo
dňa 12.10.2022, čoho dôkazom je tá skutočnosť, že na strane 23 napadnutého rozhodnutia konštatoval
vo vzťahu k mediálnej kampani v Rádiu WOW, že sa žalobca mal stať súčasťou podvodného reťazca,
o čom mohol mať vedomosť, a to z dôvodu, že nemal prijať primerané opatrenia, ktoré bolo možné od
neho spravodlivo požadovať. Žalovaný však vôbec neuvádza o aké opatrenia sa malo jednať a zároveň

bez logického vysvetlenia označil opatrenia prijaté zo strany žalobcu za nedostatočné. Je podľa názoru
žalobcu neprijateľné, keď bez toho, aby svoje tvrdenia náležite preukázal na základe dôkazov tvoriacich
súčasť administratívneho spisu, žalovaný dospel k záveru, že žalobca neprijal primerané opatrenia a
na druhej strane sa vôbec nevysporiadal s jeho argumentmi. 21. Rovnako tak za nepreskúmateľný
pre nedostatok dôvodov žalobca považoval záver žalovaného o tom, že by žalobcovi nemal vzniknúť

nárok na odpočet DPH z faktúry v súvislosti so zabezpečením reklamného priestoru na festivale
Medzinárodné stretnutie zbojníkov v Terchovej, nakoľko žalovaný sa takmer vôbec nevysporiadal s
argumentáciou žalobcu, že dodanie zdaniteľného plnenia riadne preukázal okrem Faktúry č. 20121801 a
Zmluvy o reklamnej kampani zo dňa 16.12.2020, taktiež fotodokumentáciou, propagačným materiálom,
printscreenom z oficiálnej webovej stránky podujatia a tiež facebookovej stránky. Rovnako vysvetlil, že

v danom prípade sa nejednalo len o propagáciu obchodného mena priamo na kultúrno-spoločenskom
podujatí, ale bolo propagované aj počas reklamnej kampane, ktorá prebiehala už od 16.12.2020.
Dodanie služby v zmysle tejto faktúry potvrdili taktiež svedok J. D. ako bývalý konateľ spoločnosti
smatrdesign eu s.r.o. a tiež I. H. ako konateľ spoločnosti L-PEGAS s.r.o. Bez toho, aby žalovaný
odôvodnil z akého dôvodu považuje argumenty žalobcu za nedôvodné, tak uviedol, že žalobcovi nemal

vzniknúť nárok na odpočet DPH z Faktúry č. 20121801 na základe stavu, ktorý ani nemá oporu v
administratívnom spise. Žalovaný sa nevysporiadal ani s námietkou žalobcu, že výpoveď svedka J. D.
bola vedená nevhodným spôsobom, keď mu boli pokladané kapciózne a sugestívne otázky, čo priznal
aj správca dane v rámci Oboznámenia so skutočnosťami zistenými v rámci ďalšieho konania pod č.
101586288/2023 zo dňa 22.06.2023. Napriek tomu, že žalobca poukázal aj na túto skutočnosť priamo v

rámci odvolania, tak žalovaný bez toho, aby sa s týmto vysporiadal tvrdil, že výpoveď svedka J. D. mala
byť vedená v súlade so zákonom a mali mu byť kladené otázky, ktoré údajne súviseli len s preverovaným
prípadom. Skutočnosť, že sa jedná o zmätočné tvrdenia zo strany žalovaného preukazujú aj otázky
č. 24 a 25 položené svedkovi J. D., keď sa prvostupňový orgán pýtal na skutočnosti, ktoré absolútne
nevyplývajú z čl. III. Zmluvy o reklamnej činnosti. Ako uviedol už v odvolaní, tak dôvodom je ten fakt, že

prvostupňový orgán vypočúval svedka J. D. v ten istý deň v rámci dvoch konaní, kde vychádzal z vopred
pripravených otázok. 22. Rovnako nepreskúmateľný je podľa žalobcu záver žalovaného, že žalobcovi
nevznikol nárok na odpočet DPH z faktúry v súvislosti s dezinfekciou priestorov. Žalobca je toho
názoru, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho argumentáciou v odvolaní, kde venoval
pozornosť obsahu svedeckých výpovedí E. F. a G. B., keď dokonca citoval aj časti výpovede svedka E.

F., v ktorej potvrdil, že došlo k dezinfekcii priestorov. Rovnako tak poukázal na ten fakt, že k výsluchu
svedkov došlo s odstupom času, čo je potrebné 16 3Sf/17/2024 vziať do úvahy pri hodnotení týchto
výpovedí, avšak žalovaný na tieto argumenty žalobcu žiadnym spôsobom nereagoval. 23. Žalobca je
taktiež toho názoru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočného zisteného skutkového stavu
a skutkové zistenia, ku ktorým žalovaný dospel nemajú oporu v administratívnom spise. Vo vzťahu k

faktúramprvostupňovýorgánažalovanýdospelikzáveru,žesícekzdaniteľnémuplneniu,atomediálnej
kampani v Rádiu WOW došlo, avšak malo byť súčasťou podvodného reťazca, pričom žalobca mal
mať vedomosť, resp. mohol mať vedomosť o tom, že je súčasťou podvodného reťazca, a preto mu
nemal vzniknúť nárok na odpočet DPH z faktúr. S takýmito závermi a ustálením skutkového stavu zo
strany žalovaného a prvostupňového orgánu žalobca nesúhlasí, pričom je toho názoru, že zo strany

žalovaného a prvostupňového orgánu došlo k nesprávnemu hodnoteniu vykonaných dôkazov, čo malo
za následok nedostatočné zistenie skutkového stavu, čo má v konečnom dôsledku za následok taktiež,
že napadnuté rozhodnutie nemá oporu v administratívnom spise. Podľa názoru žalobcu nie je pravdou
záver žalovaného a prvostupňového orgánu o tom, že by neprijal primerané opatrenia, aby predišieltomu, že sa stane súčasťou podvodného reťazca. Žalobca od počiatku uvádzal opatrenia, ktoré prijal
predtým, ako došlo k uzavretiu Rámcovej zmluvy zo dňa 18.09.2020, na základe ktorej nadviazal
obchodnúspoluprácusospoločnosťousmartdesigneus.r.o.Akožalobcauviedolajvpodanomodvolaní,

tak pred tým, ako nadviazal obchodnú spoluprácu so smartdesign eu s.r.o., tak z verejne dostupných
zdrojov zistil, že: J. D., ktorý mu poskytnutie služby ponúkal, bol oprávnený konať v mene spoločnosti
a konal vždy len s ním; spoločnosť má oprávnenie poskytnúť mu služby, ktoré mali byť predmetom
spolupráce, keď si pozrel aktuálne údaje o spoločnosti v obchodnom registri; spoločnosť nie je v
konkurze alebo reštrukturalizácii, keď si vyhľadal údaje o nej v obchodnom vestníku; spoločnosť nie je v

likvidácii, keď si pozrel aktuálne údaje o spoločnosti v obchodnom registri; voči spoločnosti nie vedené
exekučné konanie, keď si pozrel údaje v centrálnom registri exekúcií; spoločnosť nemá nedoplatky na
daniach, keď si pozrel zoznam dlžníkov vedený Finančnou správou SR; spoločnosť nemá nedoplatky
na sociálnom poistení, keď si pozrel zoznam dlžníkov vedený Sociálnou poisťovňou; spoločnosť nemá
nedoplatky na zdravotnom poistení, keď si pozrel zoznamy dlžníkov vedené jednotlivými zdravotnými
poisťovňami; spoločnosť nie je v vedená v zozname platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali

dôvody na zrušenie registrácie, keď si pozrel zoznam vedený Finančnou správou SR; spoločnosť je
zdaniteľnou osobou, keď si pozrel zoznam vedený Finančnou správou SR. Podľa názoru žalobcu je
zrejmé,žežalovanýnesprávnevyhodnotildôkazy,keďtvrdil,žemuniejezrejméakonazákladeprijatých
opatrení mohol predísť tomu, že sa stane súčasťou podvodného reťazca. Pokiaľ totiž žalobca koná s
odbornou starostlivosťou, tak je na mieste, aby si preveril informácie o svojom obchodnom partnerovi,

ktoré sú k dispozícií. Keďže žalobca nie je orgánom verejnej moci a nemá vyšetrovaciu právomoc,
tak môže vychádzať pri overovaní obchodného partnera z verejnej dostupných zdrojov. Podľa žalobcu
postupoval správne, keď vychádzal práve z informácií uverejnených v obchodnom registri vedenom
Ministerstvom spravodlivosti o spoločnosti smartdesign eu s.r.o. a overil si, či je oprávnený rokovať
práve s J. D., a teda či je tento konateľom spoločnosti. Je teda nepochybné, že práve overenie údajov

uvedených v obchodnom registri bolo zo strany žalobcu najpodstatnejšie. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že
sa jednalo o spoločnosť, ktorá nemala webovú stránku, tak táto 17 3Sf/17/2024 skutočnosť nie je
podstatná a v žiadnom prípade nemôže preukázať, že by žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou,
keďže podstatné sú údaje, ktoré sú zapísané v obchodnom registri, v zmysle ktorých bola spoločnosť
smartdesign eu s.r.o. oprávnená poskytnúť žalobcovi službu. Žalobca uviedol, že pritom vzal do úvahy

aj ten fakt, že sa jedná o spoločnosť, s ktorou predtým nespolupracoval, keď došlo k uzavretiu Rámcovej
zmluvy v písomnej podobe a platobné podmienky boli nastavené tak, že platba sa uskutočnila až po
dodaní služby štandardným spôsobom prostredníctvom bezhotovostného platobného styku. S týmito
argumentmi sa však žalovaný vôbec nezaoberal. V čase nadviazania obchodnej spolupráce neexistovali
žiadne také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že by k poskytnutiu služby nemalo dôjsť tak ako bolo

dohodnuté. Pokiaľ žalovaný poukázal na to, že žalobca si mohol z verejne dostupných zdrojov overiť,
že spoločnosť smartdesign eu s.r.o. nevykonávala v roku 2019 žiadnu činnosť, tak toto tvrdenie je
nepravdivé a zo strany žalovaného nanajvýš zavádzajúce, nakoľko v roku 2020 z dôvodu zákonných
opatrení prijatých v súvislosti so šírením pandémie COVID-19, konkrétne podľa ustanovenia § 21
ods. 1 Zákona č. 67/2020, bola povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmu do konca mesiaca

nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa obdobie pandémie považuje za skončené, a teda do 31.10.2020.
Je teda zrejmé, že v čase, kedy došlo k nadviazaniu obchodnej spolupráce a uzavretiu Rámcovej
zmluvy neboli tieto informácie verejne dostupné. 24. Rovnako tak žalobca konal v súlade s odbornou
starostlivosťou aj vo vzťahu k prevereniu ceny zdaniteľného plnenia v zmysle faktúr. Žalobca tvrdil, že
si preveril cenu poskytnutého plnenia, keď sa oboznámil s cenníkom spoločnosti regiomedia s.r.o. a

tiež aj so zverejnenými zmluvami uzavretými zo strany orgánov verejnej moci, keď si zabezpečovali
reklamnú kampaň. Žalobca pritom dospel k záveru, že cena 86 eur bez DPH za jeden reklamný spot je
primeraná a úplne bežná. V tomto smere žalobca predložil v rámci administratívneho konania listinné
dôkazy, ktoré ním tvrdené skutočnosti preukazujú, a ktoré prvostupňový orgán a žalovaný nevzal do
úvahy. Na pravde sa nezakladajú tvrdenia prvostupňového orgánu a žalovaného, že cena reklamného

spotu mala byť neprimeraná a umelo navýšená, keď poukazuje na cenník, ktorý mal prvostupňovému
orgánu poslať svedok E. H.. Z výpovede svedka E. H. vyplýva, že na otázku č. 16 odpovedal, že: „Rádio
WOW poskytuje služby bez sprostredkovateľov v minimálnom rozsahu a poväčšine, keď ich aj niekto
osloví, tak ho odporučia na reklamné agentúry, s ktorými spolupracujú“. Svedok E. H., pritom aj na otázky
splnomocneného zástupcu uviedol, že: „cena 100 eur bez DPH je bežná suma za spot v mediálnych

priestorov reklamných agentúr, pričom napríklad v rádiu EXPRES to môže byť pokojne aj suma 800
eur“. Je teda zrejmé, že cena plnenia dohodnutá zo strany žalobcu bola obvyklá cena plnenia, ktorá je
ešte nižšia ako priemerná cena v iných reklamných agentúrach, ktorú bežne platia aj orgány verejnej
moci. Pokiaľ aj prvostupňový orgán poukazuje na to, že v zmysle cenníka Rádia WOW by cena zaodvysielane reklamného spotu bola vo výške 42,92 eur, tak opomína ten fakt, že konateľ tohto rádia
sám uviedol, že aj oni potencionálnych zákazníkov odkazujú na mediálne agentúry a zároveň tým sám
vyvrátilsvojetvrdenieotom,žecenamalabyťneprimeranevysoká.Akototižvyplývazvyššieuvedených

skutočností, tak žalobca zaplatil sumu obvyklú v priestore mediálnych agentúr, ktorá predstavuje len
dvojnásobok sumy vyplývajúcej z cenníka Rádia WOW, čím je vyvrátený argument žalovaného a
prvostupňového orgánu, že cena bola umelo 49-násobne navýšená. Takýto postup prvostupňového
orgánu a žalovaného má za následok to, že dokáže spochybniť aj obvyklú 18 3Sf/17/2024 trhovú cenu
reklamného spotu. Pokiaľ žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn.

4Sfk/33/2021, tak tento nemožno v tomto prípade aplikovať, keďže cena poskytnutého plnenia bola
primeraná a nie niekoľkonásobne vyššia ako v prípade, na ktorý poukazuje žalovaný. Na základe
uvedeného podľa žalobcu možno dospieť k záveru, že konal pri nadviazaní obchodnej spolupráce so
spoločnosťou smartdesign eu s.r.o. s odbornou starostlivosťou, keď dodržal obvyklú mieru opatrnosti,
ktorú bolo od neho možné považovať. Žalobca si z verejne dostupných zdrojov overil, tak spoločnosť
smartdesign eu s.r.o., ako aj cenu, za ktorú mu malo byť zdaniteľné plnenie poskytnuté. Po tom,

ako si tieto skutočnosti overil, tak opätovne konajúc s odbornou starostlivosťou pristúpil k uzavretiu
Rámcovej zmluvy v písomnej forme, ktorá vytvorila právny základ spolupráce medzi ním a spoločnosťou
smartdesign eu s.r.o. v rámci mediálnej kampane žalobcu v rádiu WOW. Rovnako tak štandardne
dohodol platobné podmienky, a to až po poskytnutí služby zo strany spoločnosti smartdesign eu s.r.o. Z
vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca venoval dostatočnú pozornosť výberu dodávateľa

ako aj obsahu Rámcovej zmluvy. 25. Podľa názoru žalobcu sa štandardne postupovalo aj pri výrobe
spotu, keď žalobca odovzdal na USB kľúči text reklamného spotu, ktorý bol následne nahovorený
a v Rádiu WOW aj odvysielaný. Svedok E. H. pritom v rámci svojej výpovede potvrdil, že v tejto
veci komunikoval s konateľom spoločnosti ANIMA LMS Janesom Kisovom, ktorý vždy schvaľoval aj
mediálny plán. I v tomto prípade teda bol postup pri spolupráci štandardný, a preto skutkové zistenia

žalovaného o tom, že by boli služby poskytnuté bez toho, aby mal odsúhlasené mediálne plány sú
nesprávne a zároveň ani nemajú ani oporu administratívnom spise. 26. Podľa názoru žalobcu uvedené
skutočnosti preukazujú, že mu vznikol nárok na odpočet DPH z faktúr, keďže mu bolo zdaniteľné plnenie
poskytnuté, pričom ani pri konaní s odbornou starostlivosťou nemohol mať vedomosť o tom, že by
mal byť súčasťou podvodného reťazca. Súčasťou administratívneho spisu sú pritom dôkazy, ktoré pri

ich hodnotení v zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 Daňového poriadku túto skutočnosť aj preukazujú.
Jedná s o Rámcovú zmluvu, mediálne plány tvoriace prílohu faktúr, samotný reklamný spot, cenník
reklamnej agentúry, zmluvy o reklamnej kampani uzavreté orgánmi verejnej moci ako aj svedecké
výpovede svedkov J. D. a E. H.. V prípade, ak žalovaný a prvostupňový orgán na základe týchto
dôkazov došiel k iným skutkovým záverom, tak to má nepochybne za následok nedostatočné zistenie

skutkového stavu veci. 27. Podľa žalobcu argumenty prvostupňového orgánu, ako aj žalovaného o
tom, že by mal žalobca mať vedomosť, že je súčasťou podvodného reťazca zostali len vo všeobecnej
rovine, ktoré nepreukazujú dôkazy tvoriace súčasť administratívneho spisu, čo má za následok, že je
daný taktiež ďalší žalobný bod, keď skutkové zistenia žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí
nemajú oporu v administratívnom spise. Hodnotenie dôkazov zo strany žalovaného a prvostupňového

orgánu vo vzťahu k tomuto zdaniteľnému plneniu je v priamom rozpore s ustanovením § 3 ods. 3
Daňového poriadku, keď prvostupňový orgán len jednostranne hodnotí predložené dôkazy v neprospech
žalobcu a zároveň nepriamo rozširuje jeho dôkazné bremeno. V danom prípade sa podľa žalobcu
nejednalo o jednorazové plnenie v decembri 2020, ale o plnenie, ktoré začalo dňa 16.12.2020 a skončilo
až v rámci uskutočnenia festivalu 19 3Sf/17/2024 Medzinárodné stretnutie zbojníkov v Terchovej dňa

26.-27.08.2022. Reklamno-propagačná kampaň sa teda začala hneď, keď došlo k uzavretiu Zmluvy o
reklamnej činnosti, ktorá predpokladala, že samotné kultúrno-spoločenské podujatie sa malo uskutočniť
v roku 2021, čo však nebolo možné z dôvodu šírenia pandémie COVID-19, a preto došlo k podpísaniu
Dodatku č. 1 k Zmluve o reklamnej kampani zo dňa 01.03.2021, podľa ktorého sa dohodli zmluvné
strany na preložení kultúrno-spoločenského podujatia na nový termín 26.-27.08.2022. 28. Žalobca

predložil dôkazy k tomu, že reklamno-propagačná kampaň začala hneď po podpise Zmluvy o reklamnej
kampani, keď bolo jeho obchodné meno zverejnené aj na oficiálnej stránke podujatia, ktorú skutočnosť
sa žalovanému a ani prvostupňovému orgánu nepodarilo žiadnym spôsobom spochybniť. Rovnako
tak do administratívneho spisu žalobca doložil fotografie priamo z podujatia, ktoré bez akýchkoľvek
pochybností preukazujú, že jeho obchodné meno bolo propagované aj v rámci samotného kultúrno-

spoločenského podujatia. Rovnako tak poskytnutie zdaniteľného plnenia potvrdili svedkovia J. D. a
I. H.. Pokiaľ sa aj žalovaný a prvostupňový orgán snažia spochybniť obsah výpovede svedka J. D.,
tak je potrebné uviesť, že tento svedok sa jednoznačne vyjadril, že k plneniu došlo, pričom ak jasne
nevedel odpovedať na všetky otázky správcu dane, tak je to dôvodom nesprávneho vedenia výsluchutohto svedka zo strany prvostupňového orgánu. Rovnako tak svedok I. H. vysvetlil, že organizátorom
podujatia bola jeho spoločnosť L-PEGAS s.r.o., ktorá spolupracovala so spoločnosťou smartdesign eu
s.r.o. a umožnila jej, aby ponúkala reklamný priestor. Na základe tohto bola teda spoločnosť smartdesign

eu s.r.o. nepochybne oprávnená poskytnúť žalobcovi zdaniteľné plnenie. 29. Podľa názoru žalobcu
rozsah zdaniteľného plnenia je jasne daný, keď v čl. II. Zmluvy o reklamnej kampani sa jasne uvádza,
že predmetom zmluvy je zabezpečenie prípravy a uverejnenia mena spoločnosti objednávateľ ako
generálneho reklamného partnera v rámci reklamno-propagačnej kampane ku kultúrno-spoločenskému
podujatiu Medzinárodné stretnutie zbojníkov v Terchovej, čo tiež preukazuje nesprávnosť skutkových

zistení žalovaného. 30. Rovnako za nesprávne považoval žalobca skutkové zistenia správcu dane,
ktorý tvrdil, že k poskytnutiu plnenia nemohlo dôjsť na základe Zmluvy o reklamnej kampane, keď mala
zaniknúť dňa 01.09.2021. Okrem toho, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a dochádza ňou k
porušeniu ustanovenia § 3 ods. 3 Daňového poriadku, tak je taktiež v priamom rozpore s ustanovením
§ 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého „prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej
osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.“

V prípade, ak pristúpime k takémuto výkladu Dodatku k Zmluve o reklamnej kampani, tak je bez
akýchkoľvek pochybností zrejmé, že vôľou žalobcu a spoločnosti smartdesign eu s.r.o. nepochybne
bolo predĺžiť spoluprácu do uskutočnenia festivalu Medzinárodného stretnutia zbojníkov v roku 2022, a
teda aby reklamná kampaň aj naďalej prebiehala. Výklad prvostupňového orgánu o ukončení platnosti
Zmluvy o reklamnej kampane je čisto formálny a v priamom rozpore s obsahom predloženého Dodatku

k Zmluve o reklamnej kampani. Je pritom nepochybné, že prvostupňový orgán k takémuto výkladu
dospel bez toho, aby čo i len zistil skutočnú vôľu účastníkov právneho úkonu, a teda konateľa žalobcu
a 20 3Sf/17/2024 bývalého konateľa spoločnosti smartdesign eu s.r.o., a preto treba považovať jeho
závery za predčasné. Pokiaľ chcel prvostupňový orgán pristúpiť k výkladu právneho úkonu v zmysle
citovaného ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorý má v prvom rade rešpektovať vôľu zmluvných

strán, tak tento nemôže byť správny bez toho, aby sa s ich vôľou oboznámil. Takýto postup je v rozpore
s ustanovením § 3 od. 3 Daňového poriadku, keďže je prejavom svojvôle prvostupňového orgánu.
31. Pri tomto zdaniteľnom plnení je taktiež daný ďalší žalobný dôvod, keď domnienky žalovaného
uvedené v napadnutom rozhodnutí, ktorými sa snaží spochybniť nárok na zdaniteľné plnenie nemajú
oporu v administratívnom spise. Nie je totiž pravdou, ako to tvrdil žalovaný, že by sa žalobca mal stať

generálnym partnerom podujatia až v roku 2022. Rovnako tak žiadnu oporu nemá tvrdenie žalovaného,
že spoločnosť L-PEGAS s.r.o. nespolupracovala so spoločnosťou smartdesign eu s.r.o. v decembri 2020
ako uviedol I. H. vo výpovedi, keď J. D. ho kontaktoval až vtedy, keď končil v spoločnosti smartdesign eu
s.r.o. Žalobca aj navrhoval opätovný výsluch svedka J. D., kde by sa mohli odstrániť nezrovnalosti, keď
opätovný výsluch predpokladalo aj prvé rozhodnutie žalovaného a napriek tomu, že žalobca svoj návrh

riadne zdôvodnil, tak prvostupňový orgán a ani žalovaný svedka J. D. nevypočuli. 32. Za nedostatočne
zistený považoval žalobca skutkový stav vo vzťahu k nároku na odpočet DPH z faktúry v súvislosti s
dezinfekciou priestorov, keď žalovaný a prvostupňový orgán dospeli k záveru, že mu nemal vzniknúť
nárok na odpočet z dôvodu, že k zdaniteľnému plneniu nemalo dôjsť. Pokiaľ sa totiž oboznámime s
obsahom administratívneho spisu, tak možno dospieť k záveru, že okrem Faktúry č. 202001207/01 a

objednávky sa uskutočnilo miestne zisťovanie, ktorého predmetom bola práve obhliadka priestorov, v
ktorých sa dezinfekcia uskutočnila. Na základe výsledku obhliadky je zrejmé, že priestory, ktoré boli
predmetom obhliadky skutočne existujú, pričom tieto slúžia žalobcovi na výkon podnikateľskej činnosti.
Súčasťou spisu sú taktiež svedecké výpovede G. B. a E. F., ktorí boli vypočutí až v rámci vyrubovacieho
konania na návrh žalobcu (so značným časovým odstupom), pričom obaja potvrdili, že k dezinfekcii

došlo. Podstatné je tiež uviesť, že svedecké výpovede sa v podstatných častiach zhodovali a v prípade,
ak si aj svedkovia nespomínali na niektoré detaily, tak to bolo spôsobené odstupom času. I v tomto
prípade vychádza napadnuté rozhodnutie z nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď žalovaný
v rozpore s ustanovením § 3 ods. 3 Daňového poriadku vyhodnotil vykonané dôkazy jednostranne
v neprospech žalobcu, a to najmä svedecké výpovede. Okrem toho nemožno opomenúť, že v tomto

prípade boli svedkovia vypočutí s odstupom času z dôvodu na strane prvostupňového orgánu, ktorý
bol v rámci výkonu daňovej kontroly nečinný a vo vzťahu k tomuto zdaniteľnému plneniu vykonal
prvý úkon až po deviatich mesiacoch od začatia daňovej kontroly, čo v žiadnom prípade nemôže
byť na ťarchu žalobcu. Nespochybniteľný faktom je, že daňová kontrola začala ešte v čase, kedy
bol G. B. konateľom a nič prvostupňovému orgánu nebránilo, aby s ním komunikoval bezprostredne

po začatí daňovej kontroly. Žalobca mal za to, že preukázal, že pri faktúrach mu vznikol nárok na
odpočet DPH, pričom pokiaľ mu tento nebol zo strany žalovaného a prvostupňového orgánu priznaný,
tak dôvodom je ten fakt, že pri hodnotení dôkazov postupovali v rozpore s ustanovením § 3 ods. 3
Daňového poriadku a rozširovali 21 3Sf/17/2024 dôkazné bremeno daňového subjektu nerešpektujúcustanovenie § 24 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku a ustálenú rozhodovaciu činnosť najvyšších
súdnych autorít. Samotný žalovaný ako aj prvostupňový orgán potvrdili, že toto dôkazné bremeno
žalobca uniesol, čo malo za následok, že došlo k prenosu dôkazného bremena na prvostupňový orgán,

resp. žalovaného. Následne bolo povinnosťou žalovaného, resp. prvostupňového orgánu, aby uniesol
dôkazné bremeno a preukázal, že žalobca mohol mať vedomosť o tom, že sa zúčastňuje podvodného
konania, pričom boli povinní, aby svoje tvrdenia odôvodnili s poukazom na konkrétne dôkazy tvoriace
súčasť administratívneho spisu. Tento právny názor žalobcu potvrdzuje aj nález Ústavného súdu SR,
sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022. Žalobca je toho názoru, že žalovaný v rámci napadnutého

rozhodnutia nerešpektoval rozloženie dôkazného bremena a rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych
autorít, keď mu odoprel nárok na odpočet DPH z faktúr bez toho, aby uniesol vlastné dôkazné bremeno
a náležite na základe dôkazov tvoriacich súčasť administratívneho spisu preukázal, že žalobca mohol
mať vedomosť o tom, že je súčasťou podvodného reťazca. Vychádzajúc z uvedeného je žalobca toho
názoru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalovaný
umelo preniesol dôkazné bremeno späť na žalobcu bez toho, aby uniesol vlastné dôkazné bremeno.

33. Podľa žalobcu rovnako vo vzťahu k nároku na odpočet DPH z faktúry v súvislosti so zabezpečením
reklamného priestoru na festivale Medzinárodné stretnutie zbojníkov v Terchovej vychádza napadnuté
rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z doteraz uvedených skutočností je podľa žalobcu
zrejmé, že žalobca faktúrou disponuje, pričom jej predmetom bolo zdaniteľné plnenie spočívajúce v
propagácií obchodného mena žalobcu v rámci propagácie kultúrno-spoločenského podujatia v zmysle

Zmluvy o reklamnej spolupráci v znení jej Dodatku č. 1 v čase od 16.12.2020 do uskutočnenia tohto
podujatia. Keďže predmetom tejto spolupráce bola propagácia obchodného mena žalobcu, tak sa
jedná o službu, ktorá priamo súvisí s výkonom jeho podnikateľskej činnosti, čím je splnená ďalšia
hmotnoprávna podmienka, pričom žalobcovi vznikol nárok na odpočet DPH momentom, keď spoločnosti
smartdesigneus.r.o.vznikladaňovápovinnosť.Vychádzajúczustanovení§19zákonaoDPHježalobca

toho názoru, že v tomto prípade bola splnená aj posledná hmotnoprávna podmienka, keďže mu bola
služba dodaná zo strany spoločnosti smartdesign eu s.r.o., čo preukazujú dôkazy tvoriace súčasť spisu,
a to Faktúra č. 20121801, Zmluva o reklamnej spolupráci v znení jej Dodatku č. 1, propagačný materiál,
prinstscreen oficiálnej webovej stránky podujatia, facebook, fotografie a tiež svedecké výpovede J. D.
a I. H.. Je pritom nepochybné, že k vzniku daňovej povinnosti došlo na strane spoločnosti smartdesign

eu s.r.o. už v decembri 2020, keďže dňa 16.12.2020 sa začala kampaň ku kultúrno-spoločenskému
podujatia v zmysle Zmluvy o reklamnej spolupráci v znení jej Dodatku č. 1 a rovnako bola prijatá z
jeho strany platba od žalobcu. Preukázaním vyššie uvedených skutočností žalobca uniesol vlastné
dôkazné bremeno ako to predpokladá ustanovenie § 24 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku. Ako
pritom vyplýva z ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít, ktorú potvrdzujú aj ich

najnovšie rozhodnutia, tak v momente, ak žalobca unesie vlastné dôkazné bremeno, tak prechádza
dôkazná povinnosť na žalovaného, pričom nepostačujú len jeho domnienky, ale je povinný sám
získať a označiť dôkazy, ktoré by preukazovali, že k zdaniteľnému plneniu by malo dôjsť inak ako je
uvedené na faktúre. 22 3Sf/17/2024 34. Napokon žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia aj pri odmietnutí nároku žalobcu na odpočet DPH z faktúry v súvislosti

s dezinfekciou priestorov žalobcu na adrese „K. XXX, XXX XX L. L.“, ktoré používa v rámci výkonu
svojej podnikateľskej činnosti, čo potvrdil aj svedok E. F. v rámci svojej svedeckej výpovede. V tomto
prípade žalobca disponuje faktúrou č. 202001207/01, a teda je splnená prvá hmotnoprávna podmienka
na vznik nároku na odpočet DPH. Rovnako tak je nepochybne splnená druhá podmienka dôvodnosti
vynaloženiatohtovýdavku,keďžesadezinfikovalipriestory,ktorésúžalobcomvyužívanévrámcivýkonu

podnikateľskej činnosti, čo potvrdzuje tak svedecká výpoveď svedka E. F. a tiež fotodokumentácia z
miestneho zisťovania. Podľa názoru žalobu nemožno mať žiadne pochybnosti ani o tom, že je splnená
taktiež posledná hmotnoprávna podmienka, keďže mu bola služba dodaná zo strany spoločnosti R.P.P
GLOBAL s.r.o., čo preukazujú dôkazy tvoriace súčasť spisu, a to faktúra č. 202001207/01, objednávka,
zápisnica z miestneho zisťovania a tiež svedecké výpovede E. F. a G. B.. Svedok G. B. ako bývalý

konateľ spoločnosti R.P.P GLOBAL s.r.o. taktiež logicky opísal okolnosti, za ktorých došlo k nadviazaniu
obchodnej spolupráce so žalobcom ako aj tie, za ktorých došlo k samotnej dezinfekcii priestorov.
Nemožno pritom súhlasiť ani s tým, že by neobsahovala Faktúra č. 202001207/01 náležitosť v zmysle §
74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH, keďže je v nej uvedené aj množstvo, a teda aj v tomto smere vychádza
napadnuté rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vyjadrenie žalovaného k správnej

žalobe žalobcu 35. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že v plnom rozsahu trvá na svojom
názore vyslovenom v žalobou napadnutom rozhodnutí. Od strany 18. – 27. sa žalovaný v napadnutom
rozhodnutí vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní, ktoré sú v podstate zhodné so žalobnými
námietkami. 36. K podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným a prvostupňovýmorgánom, žalovaný uviedol, že žalobca v priebehu daňovej kontroly mohol realizovať a včas uplatňovať
svoje práva. Správca dane už dňa 30.06.2021 zaslal žalobcovi predvolanie č. 101128572/2021 zo dňa
30.06.2021 na ústne pojednávanie v súvislosti so spoločnosťami smartdesign eu s.r.o. a R.P.P GLOBAL

s.r.o. a vyzval ho aj na predloženie dokladov preukazujúcich uskutočnenie a použitie zdaniteľného
plnenia. Žalobca teda mal možnosť už pri ústnom pojednávaní uskutočnenom dňa 22.07.2021 vyjadriť
sa a prekladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy k sporným faktúram. Správca dane neodňal žalobcovi
ani právo na vyjadrenie k výzve na predloženie dôkazov č. 100218267/2022 zo dňa 02.02.2022. Správca
dane akceptoval vyjadrenie žalobcu doručené dňa 08.03.2022 (po lehote určenej správcom dane). Na

základe týchto vyjadrení správca dane vypočul vo vyrubovacom konaní navrhovaných svedkov B. C. D.,
bývalú konateľku spoločnosti MG Pro s.r.o. a I. H. za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu. Správca
dane predvolal ako svedka bývalého konateľa spoločnosti R.P.P GLOBAL s.r.o. G. B., súčasného
konateľa spoločnosti R.P.P GLOBAL s.r.o. A. E.. Správca dane postupoval v súlade s § 3 ods. 1
Daňového 23 3Sf/17/2024 poriadku a teda dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov
daňového subjektu. Žalovaný považoval za nedôvodný tiež žalobný bod, ktorým žalobca namietal

porušenie práv vyplývajúcich mu z ust. § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku a § 46 ods. 5 Daňového
poriadku správcom dane tým, že mu odňal možnosť vyjadriť sa k zisteniam správcu dane a vyjadriť
sa k jeho pochybnostiam. Žalovaný bol oboznámený s právnym náhľadom správcu dane na povahu
(charakter) dodaných služieb ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia v prvom (aj v druhom
vyrubovacom konaní). Žalobca sa k uvedenému aj vyjadril. V § 68 ods. 3 tretia veta Daňového poriadku

je výslovne upravené, že správca dane doplní dokazovanie na základe písomného vyjadrenia daňového
subjektu. Žalobca neuviedol, aké práva nemohol realizovať a uplatňovať v priebehu daňovej kontroly.
Nie je možné prisvedčiť argumentácii, že boli porušené žalobcove procesné práva daňovými orgánmi,
a ani tomu, že dôkazy získané v rámci daňovej kontroly aj protokol sú nezákonné. 37. Žalovaný ďalej
uviedol, že nespochybňuje, že vo vyrubovacom konaní sa vykonáva dokazovanie primárne za účelom

realizácieobranyžalobcuvočizáveromdaňovejkontroly,takakotobolovtomtoprípade(výsluchsvedka
I. H. vo vyrubovacom konaní). Správca dane v ďalšom vyrubovacom konaní postupoval v súlade s
právnym názorom žalovaného uvedenom v rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR č. 100154344/2023
zo dňa 13.01.2023, ktorým bolo rozhodnutie správcu dane č. 102091631/2022 zo dňa 26.07.2022
zrušené a vrátené na ďalšie konanie (z dôvodu, že žalovaný sa s vyhodnotením zisteného skutkového

stavu a z neho vyplývajúceho prijatého právneho názoru správcu dane nestotožnil a pokladal ho za
predčasný v dôsledku nesprávneho právneho vyhodnotenia, vyplývajúceho z nedostatočne zisteného
skutkového stavu). Nie je vylúčené, aby v nadväznosti na novovykonané dôkazy správca dane ďalej
doplnil dokazovanie na preverenie nových skutočností resp. na riadne zistenie skutkového stavu v
ďalšom konaní (miestne zisťovanie na adrese „K. XXX, XXX XX L. L.“, v ktorých mala byť vykonaná

fakturovaná dezinfekcia, vypočul navrhovaných svedkov žalobcom E. F., zamestnanca daňového
subjektu a G. B., konateľa spoločnosti R.P.P GLOBAL s.r.o.). Správca dane vypočul E. H., konateľa
spoločnosti Rádio WOW s.r.o., ktoré malo reklamné spoty daňového subjektu odvysielať a vyzval
k súčinnosti spoločnosť Ticketportal SK, s. r. o. v súvislosti so zabezpečením reklamného priestoru
na festivale: „Medzinárodné stretnutie zbojníkov v Terchovej v roku 2021“. Správca dane oboznámil

žalobcu so skutočnosťami zistenými v rámci ďalšieho konania (oboznámenie č. 101586288/2023 zo
dňa 22.06.2023). Žalobca sa k oboznámeniu správcu dane vyjadril dňa 21.07.2023. Námietky žalobcu
v tomto smere správca dane v konečnom dôsledku aj vyhodnotil v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré
predstavuje konečný a záväzný právny názor založený na zistenom skutkovom stave počas daňovej
kontroly. Až toto rozhodnutie môže zakladať povinnosti (v danom prípade zaplatiť vyrubený rozdiel dane)

žalobcovi. 38. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovi nebolo znemožnené, aby uplatňoval svoje práva
z dôvodu namietanej nečinnosti správcu dane žalobcom. Žalovaný uvádza, že správca dane nebol
nečinný, konal bez zbytočných prieťahov v súlade s ust. § 3 ods. 2 Daňového poriadku, tak ako to
zadokumentované v administratívnom spise. 24 3Sf/17/2024 39. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí
(na strane 18.) vzal do úvahy argumentáciu žalobcu, ktorej nevzatie do úvahy žalobca namietal v

správnej žalobe, keď sa žalovaný vysporiadal s aplikáciou konkrétnych rozhodnutí na prípad žalobcu.
Žalovaný opakovane uviedol, že správca dane daňovú kontrolu začatú dňa 23.03.2021 ukončil dňa
14.03.2022, t. j. v súlade s ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku, podľa ktorého lehota na vykonanie
daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na daný prípad nie je možné aplikovať
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/103/2017 zo dňa 30.07.2019, na ktorý žalobca opakovane

poukazoval v žalobe, keďže podľa neho došlo k doručeniu protokolu po zákonnej lehote stanovenej
v § 46 ods. 10 Daňového poriadku (bod 36. rozsudku), čo nie je prípad žalobcu. 40. Žalovaný
považoval za nedôvodnú aj žalobnú námietku o nerešpektovaní lehoty na skončenie vyrubovacieho
konania. Protokol bol žalobcovi doručený dňa 14.03.2022, lehota 30 pracovných dní na predloženiepripomienok je stanovená na deň 27.04.2022. Správca dane vydal rozhodnutie č. 102091631/2022 dňa
26.07.2022, teda do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve (3 mesiace od 27.04.2023 t.
j. do 27.07.2022). Vyrubovacie konanie končí podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku dňom doručenia

rozhodnutia daňovému subjektu, v tomto prípade dňa 27.07.2022 (rozhodnutie Daňového úradu Trenčín
č. 102091631/2022 zo dňa 26.07.2022 bolo doručené dňa 27.07.2022). V ďalšom konaní, po vydaní
rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 100154344/2023 zo dňa 13.01.2023, požiadal správca dane
o predĺženie lehoty na rozhodnutie podľa § 65 ods. 2 Daňového poriadku. Správca dane upovedomil
splnomocneného zástupcu žalobcu v súlade s ust. § 65 ods. 3 Daňového poriadku upovedomením

č. 100764326/2023 zo dňa 10.03.2023 o predĺžení lehoty podľa § 65 ods. 2 Daňového poriadku
(doručené dňa 24.03.2023). Správca dane aj druhostupňový orgán postupovali v súlade s citovanými
ustanoveniami § 65 ods. 1.,2 a 3 Daňového poriadku, keď správca dane požiadal druhostupňový orgán
o predĺženie lehoty žiadosťou č. 100652804/2023 zo dňa 22.02.2023, táto bola predĺžená oznámením
Finančného riaditeľstva SR č. 100720921/2023 zo dňa 06.03.2023 o 180 dní. Rozhodnutie Finančného
riaditeľstva SR č. 100154344/2023 zo dňa 13.01.2023 bolo doručené dňa 18.01.2023 dane teda

správca dane bol povinný vydať rozhodnutie v ďalšom konaní do 19.03.2023, po predĺžení o 180
dní do dňa 14.09.2023. Správca dane vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie v lehote predĺženej
druhostupňovým orgánom v súlade s ust. § 65 ods. 2 Daňového poriadku dňa 12.09.2023. Žalobca v
správnej žalobe uviedol nesprávny dátum (28.09.2023) vydania prvostupňového rozhodnutia, nakoľko
správca dane vydal rozhodnutie č. 102320637/2023 dňa 12.09.2023. 41. Žalovaný mal za to, že pokiaľ

ide o vyhotovenie úradných záznamov z nahliadnutí do spisov iných subjektov, do ktorých správca
dane nahliadal pred vypracovaním protokolu, pričom úradné záznamy o tom vyhotovil až po vydaní
protokolu, nemá to za následok nezákonnosť dôkazov. Vzhľadom na to, že správca dane použil v
protokole skutočnosti známe správcovi dane z jeho činnosti, ktoré nie je potrebné dokazovať, nejedná
sa o nezákonne získaný dôkaz. K administratívnemu spisu žalovaný uviedol, že správcu dane vyzýval

na jeho doplnenie (č. 102913329/2022 zo dňa 27.10.2022). Správca dane spis doplnil, čo dokumentujú
sprievodné listy č. 103101678/2022 zo dňa 14.11.2022 a č. 103134234/2022 zo dňa 16.11.2022. V
žurnalizovanom spise na nachádza pod por. 123. Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102055405/2022
zo dňa 21.07.2022 spolu s prílohou (619. – 632.) a pod por. 124. e-mail zo 25 3Sf/17/2024 dňa
21.07.2022. K žiadosti o nahliadnutie do spisu zo dňa 08.12.2022 žalovaný uviedol, že dňa 08.12.2022

o 14:19 hod. prijal telefonický hovor, v ktorom sa volajúci predstavil ako pán F. za žalobcu. Volajúci
požiadal o nazeranie do spisu v záujme toho, aby bol informovaný o tom, čo bolo obsahom spisu,
ktorý bol správcom dane postúpený spolu s predkladacou správou. Termín bol dohodnutý na deň
15.12.2022 o 10.00 hod. Dňa 12.12.2022 žalobca informoval žalovaného prostredníctvom e-mailu o
možnosti kontaktovať žalobcu telefonicky v súvislosti so žiadosťou o nazretie do spisu. Dňa 14.12.2022

o 14:26 hod. žalovaný telefonicky kontaktoval žalobcu v súvislosti so žiadosťou o nazeranie do spisov.
Žalovaný informoval žalobcu o tom, že spis k jeho odvolaniu bol doručený prvostupňovým orgánom
elektronicky a písomne bolo doručené len to, čo aj žalobca doručil druhostupňovému orgánu dňa
07.11.2022. Žalobca, prípadne jeho právny zástupca, môže prehliadať dokumenty v eSpise v osobnej
internetovej zóne priamo na portáli finančnej správy a eSpis je mu teda sprístupnený kedykoľvek.

Na základe tejto informácie žalobca termín dohodnutý so žalovaným na deň 15.12.2022 zrušil. 42.
K nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaný uviedol, že táto námietka nie je dôvodná. Nestotožnenie
sa žalobcu s právnou argumentáciou žalovaného, resp. s jeho právnym posúdením založeným na
odlišných názoroch, si nemožno zamieňať s nezrozumiteľnosťou alebo nedostatkom dôvodov. 43. K
nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistenému skutkovému stavu a k rozporu

zisteného skutkového stavu a k nesprávnemu právnemu posúdeniu vo vzťahu k nároku na odpočet DPH
z dodávateľskej faktúry č. 20121801 s dátumom dodania dňa 16.12.2020 – zabezpečenie reklamného
priestoru na festivale Medzinárodné stretnutie zbojníkov v Terchovej v roku 2021, žalobca predložil
Zmluvu o reklamnej a mediálnej spolupráci uzatvorenú dňa 16.12.2020 s dodávateľom spoločnosťou
smartdesign eu s.r.o. a žalobcom ako objednávateľom. Žalobca okrem faktúry, zmluvy a úhrady dňa

17.12.2020 nepredložil žiadne dôkazy o jej uskutočnení v decembri 2020. Žalobca dňa 22.07.2021
tvrdil, že zaplatil za propagáciu spoločnosti formou umiestnenia reklamnej plachty, reklamou v rádiu,
budú napísaní na lístkoch. K uvedenému tvrdeniu nepredložil žiadne dôkazy, ani vstupenky, ktoré
musel mať k dispozícii, keďže festival sa v čase preverovania správcom dane mal len uskutočniť.
Pán D. nezabezpečoval žiadne kontrakty s účinkujúcimi, čo mal byť dôvod pre uhradenie faktúry

žalobcom spoločnosti smartdesign eu s.r.o. (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 22.07.2021).
Pán D. účinkujúcich neplatil, nebol organizátorom festivalu. Dňa 17.12.2020 previedol žalobca na účet
spoločnosti smartdesign eu s.r.o. sumu 72 000,00 eur bez toho, aby plnenie od dodávateľa prijal (dňa
26.02.2021 vložil na účet spoločnosti smartdesign eu s.r.o. sumu 84 624,00 eur). Správca dane zistil,že predložená fotografia žalobcom z obrazovky na facebookovej stránke zo dňa 11. januára, bola zo
dňa 11.01.2022, kedy predstavili nového generálneho partnera Medzinárodného stretnutia zbojníkov v
dňoch 26.-28.8.2022, spoločnosť „ELEKTRO GROUP ML, s.r.o.“ Z predložených dôkazov vyplýva, že

žalobca sa stal novým generálnym partnerom podujatia v roku 2022. Uvedenie generálneho partnera
ako nového partnera v roku 2022 nesúvisí s predloženou zmluvou o reklamnej a mediálnej spolupráci
uzatvorenou dňa 16.12.2020 ani s predloženou dodávateľskou faktúrou, na ktorej bol uvedený dátum
dodania 16.12.2020. Medzinárodné stretnutie zbojníkov v Terchovej sa 26 3Sf/17/2024 malo konať
už dňa 28.08.- 29.08.2020 a teda už pred týmto termínom boli v predaji vstupenky. Nový termín

podujatia bol stanovený na dňa 27.08.-28.08.2021. Ak by J. D. predložil žalobcovi Dodatok č. 1 k
zmluve žalobcovi, neuvádzal by do výpovede dňa 15.06.2021, že festival bude 8/2021 a vtedy sa budú
vybavovaťajVIPzónyavšetkobudeaž8/2021(nieakojevdodatkuuvedené,žefestivalbudev8/2022).
Dodatok č. 1 predložil žalobca správcovi dane dodatočne, až pri ústnom pojednávaní konanom dňa
22.07.2021. Z Dodatku č. 1 zo dňa 01.03.2021 navyše ani nevyplýva, že plnenie bolo poskytnuté, keďže
sa zmluvné strany dohodli na náhradnom plnení. Správca dane zistil, že organizátorom festivalu bola od

začiatku spoločnosť L-PEGAS s.r.o., teda v sídle firmy žalobcu I. H. neoznamoval žalobcovi, že „preberá
organizovanie festivalu v Terchovej“ ako uviedol žalobca pri ústnom pojednávaní dňa 22.07.2021.
Spoločnosť L-PEGAS s.r.o. v zastúpení I. H. už dňa 21.01.2020 žiadala prevádzkovateľa „ticketportal“
o poskytnutie zálohy na termín konania 28. – 29. august 2020. Organizovanie festivalu prevzala
spoločnosť SK smart s.r.o. Vo funkcii konateľa I. H. v spoločnosti L-PEGAS s.r.o. skončil dňa 14.07.2022

a svoj obchodný podiel v spoločnosti odpredal ešte pred samotným konaním festivalu. K žalobnej
námietke, že sa nejednalo len o propagáciu obchodného mena priamo na kultúrno-spoločenskom
podujatí, ale bolo propagované aj počas reklamnej kampane, ktorá prebiehala už od 16.12.2020,
žalovaný uviedol, žalobca neuviedol konkrétne, akým spôsobom bolo obchodné meno propagované
od 16.12.2020. Propagačné materiály smartdesign eu s.r.o. nevyhotovoval, ani v nezabezpečoval

reklamu v TV spotoch a reklamných spotoch, svedok J. D. potvrdil len mediálnu kampaň vo vzťahu k
Rádiu WOW prostredníctvom spoločnosti ANIMA LMS s.r.o. a to na reklamu firmy – ako dodávateľa
elektroinštalačných prác, silnoprúd, bleskozvody, k čomu bol predložený dôkaz – CD k faktúram č.
20120401, č. 20120701, č. 20121401. 44. Žalovaný k žalobnej námietke, že výpoveď svedka J. D. bola
vedená nevhodným spôsobom uviedol, že svedkovi J. D. boli pri ústnom pojednávaní položené len

otázky, ktoré súviseli s preverovanými faktúrami a zmluvami k nim, na ktorých bola uvedená spoločnosť
smartdesign eu s.r.o. v zastúpení J. D., vrátane otázky 24. a 25., ktoré sa týkali predloženej zmluvy
uzatvorenejdňa16.12.2020atedaznejvyplývali(viďotázky24.a25.ačlánokIII.zmluvy).Zožalobcovej
citácie správcu dane nie je žalovanému zrejmé, z akého dôvodu správca dane v svojom rozhodnutí,
uviedol, že „sám svedok sa mal vyjadriť, že tieto otázky nemajú s predmetným výsluchom nič spoločné,

avšak namiesto toho sám odpovedal, z čoho tiež nepriamo vyplýva, že výsluchu nevenoval dostatočnú
pozornosť“, keďže otázky sa predmetného výsluchu týkali, vyplývali z predloženej zmluvy o reklamnej
a mediálnej spolupráci, konkrétne článku III. zmluvy (na základe dielčej objednávky bude predmet
plnenia zabezpečený podľa výberu objednávateľa). Dodávateľ sa zaručuje uviesť spoločnosť (žalobcu)
na všetkých propagačných materiáloch, TV spotoch a reklamných spotoch ako hlavného partnera.

Žalobcovi prináleží 10 ks zlatá VIP, 5 ks strieborná VIP, 100 ks dvojdňových permanentiek. Správca
dane nepričítal žalobcovi dôkaznú núdzu ohľadom skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno,
práve naopak, umožnil mu predložiť dôkazy, ktoré by preukazovali uskutočnenie služieb vyplývajúcich
zo zmluvy a faktúry v zdaňovacom období december 2020. Žalovaný aplikoval citované rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR, podľa ktorých obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po

formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho 27
3Sf/17/2024 plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt,
na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet
dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla
2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí

súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020). Správne orgány
založili pochybnosti o reálnosti dodania služby na relevantných dôkazoch, ktoré vyvracajú dôkazný
potenciál dôkazov predkladaných žalobcom a ktoré sú súčasťou administratívneho spisu (Zápisnica o
ústnom pojednávaní spísaná so svedkom J. D. č. 101049082/2021 zo dňa 15.06.2021, Zápisnica o

ústnompojednávanísosvedkomE.H.č.101175975/2023zodňa02.05.2023,Odpoveďnasúčinnosťod
spoločnosti Ticketportal SK, s. r. o.- podanie zaevidované pod č. 602906546/2023 s prílohami). Žalovaný
a správca dane dospeli k skutkovému záveru, že nebola preukázaná faktická existencia plnenia uvedená
na faktúre č. 20121801 s dátumom dodania dňa 16.12.2020 - zabezpečenie reklamného priestoruna festivale Medzinárodné stretnutie zbojníkov v Terchovej v roku 2021 vo vzťahu k spoločnosti
smartdesign eu s.r.o. a žalobcom a teda nebolo preukázané, že nejde o fiktívne plnenie. Na daný prípad
nemožno aplikovať namietané nezákonne prenesené dôkazné bremeno na žalobcu poukázaním na

Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS. 259/2022 zo dňa 12.10.2022. 45. K nedostatočne zistenému
skutkovému stavu a k rozporu zisteného skutkového stavu vo vzťahu k dodávateľským faktúram od
spoločnosti smartdesign eu s.r.o. za mediálnu kampaň v Rádiu WOW žalovaný uviedol, že k plneniu
zmluvy bolo predložené CD s nahrávkou, v ktorej je prezentovaná činnosť žalobcu v trvaní 37 sekúnd.
Svedok E. H., konateľ spoločnosti Rádio WOW s.r.o. potvrdil vytvorenie reklamného spotu a mediálneho

plánu spoločnosťou Rádio WOW s.r.o. Správca dane zistil, že žalobca bol zapojený do obchodného
reťazca Rádio WOW s.r.o. - ANIMA LMS, s.r.o. - smartdesign eu s.r.o. – žalobca, v ktorom vznikol z
posudzovaných plnení daňový únik. Daňový únik vznikol tým, že spoločnosť ANIMA LMS s.r.o. si daňovú
povinnosť vzniknutú z deklarovaných plnení pre spoločnosť smartdesign eu s.r.o. znížila odpočítaním
dane zo zjednodušených faktúr (uvedených v časti B3 podaného kontrolného výkazu), od spoločností,
ktoré dodávajú tovary a nemajú evidovaného odberateľa ANIMALMS s.r.o. Spoločnosť smartdesign

eu s.r.o. si daň, ktorú uplatnila voči žalobcovi vo výške DPH 9 993,20 eura znížila odpočítaním dane
deklarovaním plnení od spoločnosti ANIMA LMS s.r.o. Úlohou spoločnosti ANIMA LMS s.r.o. bolo
navýšiť cenu plnení na výstupe (zo sumy 1 218,60 na sumu 59 959,20), čo je celkové zvýšenie
pôvodnej sumy za odvysielanie reklamných spotov z faktúry vystavenej pre spoločnosť ANIMA LMS
s.r.o. od spoločnosti Rádio WOW s.r.o. o viac ako 49-násobok. Zároveň nebola zistená žiadna pridaná

hodnota na uvedenej mediálnej kampani od spoločnosti smartdesign eu s.r.o., pričom uplatnenú daň
na faktúrach vystavených pre spoločnosť smartdesign eu s.r.o. reálne do štátneho rozpočtu neodviedla.
Z bankového účtu spoločnosti smartdesign eu s.r.o. bolo zistené, že úhrady za predmetné zdaniteľné
plnenia odoslané na bankový účet spoločnosti smartdesign eu s.r.o. boli obratom vyberané v hotovosti,
prípadne odoslané na bankový účet spoločnosti ANIMA LMS s.r.o., kde boli taktiež vyberané v hotovosti.

Posudzované zdaniteľné obchody boli s týmto konaním spojené, nakoľko žalobca bol súčasťou tohto
obchodného reťazca, v 28 3Sf/17/2024 ktorom došlo k úniku na dani z pridanej hodnoty. Žalobca bol
konečným odberateľom v reťazci, ktorý si uplatňoval právo na odpočítanie dane z dodaní, z ktorých
daň nebola odvedená. ) Správca dane posúdil vec ako daňový podvod v zmysle judikatúry Súdneho
dvora EÚ a kladne zodpovedal na otázky „Axel Kittel testu“. 46. Podstatnou námietkou žalobcu je, že

nie je pravdou záver žalovaného a prvostupňového orgánu o tom, že by neprijal primerané opatrenia,
aby predišiel tomu, že sa stane súčasťou podvodného reťazca. V ďalších žalobných bodoch uviedol,
aké informácie zistil z verejne dostupných zdrojov predtým ako nadviazal obchodnú spoluprácu so
smartdesign eu s.r.o., a tieto rozpisuje v ďalších bodoch žaloby. Žalobca vymenoval, že si preveril, či
bol J. D. oprávnený konať za spoločnosť smartdesign eu s.r.o., či má oprávnenie poskytnúť služby,

ktoré mu ponúkol, či nie je v konkurze, v likvidácii, či nie je vedené voči nej exekučné konanie,
či má nedoplatky, či je zdaniteľnou osobou. Podľa žalovaného bol postup žalobcu, ktorý si preveril
dodávateľa len formálne, nedostatočný. Žalovaný uviedol, že vo svojom rozhodnutí nepoukazoval na
nepodanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby spoločnosťou smartdesign eu s.r.o.
Podanie daňového priznania nie je verejne dostupná informácia. Nie je zrejmé, ako by na základe týchto

zistení žalobca predišiel tomu, že sa nestane súčasťou podvodného reťazca. Konateľom spoločnosti
smartdesign eu s.r.o. sa stal J. D. dňa 22.01.2020, spoločnosť smartdesign eu s.r.o. nebola etablovaná
ako reklamná agentúra, pred zmenou konateľa nevykonávala žiadnu činnosť. Spoločnosť smartdesign
eu s.r.o. ako priamy dodávateľ nemala priestory na výkon podnikateľskej činnosti, sídlila na virtuálnom
sídle, nemala majetok, ani žiadnu web stránku, služby neponúkala na internete. Žalovaný uviedol, že

žalobca sa pri výbere dodávateľa nezameral ani na to, či má spoločnosť smartdesign eu s.r.o. vôbec
nejakú históriu/skúsenosť so službami uvedenými na faktúrach. Túto skutočnosť mohol jednoducho
preveriť už v čase uzatvorenia zmluvy, tým, že by si pozrel účtovnú závierku spoločnosti smartdesign
eu s.r.o., na základe ktorej by zistil, že spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť (účtovná závierka
bola podaná za rok 2018 dňa 28.06.2019 a je verejne dostupná napr. na stránke M.). K opakovanému

poukázaniu v žalobe na to, ako si preveroval spoločnosť smartdesign eu s.r.o., v žalobe už neuviedol
bod k) na rozdiel od odvolania. Žalovaný uvedené vyvrátil tým, že „O finančnom registri“ je uvedené, že
vývojári začali na uvedenej web stránke pracovať v lete 2021. Zároveň túto skutočnosť preukazuje aj
stránka https://web.archive.org/, ktorá prvú zmienku o stránke zaznamenala až 23.10.2021, čo vyvracia
tvrdenia žalobcu, že si spoločnosť smartdesign eu s.r.o. preveroval predtým ako uzatvoril s ňou rámcovú

zmluvu (dňa 18.09.2020). Žalobca neuviedol dôvod, pre ktorý si vybral práve spoločnosť smartdesign
eu s.r.o., ktorá je v danom segmente neznáma, keď predtým už spolupracoval so spoločnosťou L-
PEGAS s.r.o. Žalobca sa o predošlej spolupráci so spoločnosťou L - PEGAS s.r.o. správcovi dane
nezmienil. Žalobca mal už v zdaňovacom období 11/2020 uvedené v časti B2 faktúru od dodávateľaL-PEGAS s.r.o., faktúru č. 20202032 s dátumom dodania 30.11.2020 na celkovú sumu 60 000,00 eur
(50 000,00 eur základ dane, 10 000,00 eur 20% DPH), čo znamená že žalobcovi bola známa činnosť
spoločnosti L-PEGAS s.r.o. Zároveň išlo o časovo blízke zdaňovacie obdobia. Renomovaná spoločnosť

(akým žalobca bezpochyby je), podnikajúca v ktoromkoľvek segmente hospodárstva, musí starostlivo
dbať na svoje obchodné vzťahy, byť opatrná pri nadväzovaní nových obchodných vzťahov, ako aj
vyhýbať sa špekulatívnym, podvodným a podozrivým obchodným praktikám s vplyvom 29 3Sf/17/2024
napríklad na jeho daňové povinnosti. Žalobca sám uviedol, že ich si vyberajú odberatelia na základe
referencie a ich webovej stránky (referencie ani webovú stránku spoločnosť smartdesign eu s.r.o.

nemala), on sám si podľa tohto kritéria svojho dodávateľa však nevyberal. Ako svojho dodávateľa
mediálnej kampane vybral spoločnosť, ktorá nebola ani reklamnou agentúrou, takúto službu bežne
neposkytovala (mala ju poskytnúť len žalobcovi). K rámcovej zmluve neexistovali objednávky, v ktorých
mali byť uvedené termíny a časové pásma, napriek tomu, že to bolo v rámcovej zmluve dohodnuté. Za
štandardných okolností vytvorenie reklamného spotu v prípade, že to zabezpečuje spoločnosť Rádio
WOW s.r.o., prebieha tak, že najskôr si dohodnú detaily (text, prípadne obsah spotu) s reklamnou

agentúrou, napíšu text, ktorý dá reklamná agentúra schváliť svojim klientom. Po schválení klientom
text nahrajú do hovorenej formy a dajú opäť na odsúhlasenie. V prípade, že klient všetko odsúhlasil,
dohodnú si na základe požiadaviek klienta mediálny plán, kedy a v akom množstve bude odvysielaný
vytvorený reklamný spot. Odvysielaniu spotu teda predchádzalo jeho vytvorenie, ktorého text žalobca
schvaľoval a jeho nahratie odsúhlasoval. Žalobca neprijal opatrenia, ktoré v rozumnej miere možno od

nehopožadovať.Žalobcanepredložilobjednávkydohodnutévrámcovejzmluve(malispresniťvysielanie
rozhlasových reklamných spotov a iných reklamných produktov v termínoch a časových pásmach a
nepredložil ani odsúhlasené mediálne plány. Žalobca si nepreveril konkrétne podmienky zabezpečenia
reklamy tak ako tvrdil žalobca správcovi dane (že uvedené skutočnosti preveril syn, B. F., ktorý to
ohodnotil a odobril), keďže zabezpečenie vysielania na rôznych frekvenciách sa nefakturuje viacerými

faktúrami, ale jednou (mediálna kampaň bola fakturovaná tromi faktúrami za jeden spot, každá za
rovnaké obdobie október 2020, november 2020, december 2020). Žalovaný poukázal na rozsudok
NajvyššiehosprávnehosúduSRspzn.4Sfk/33/2021,vktoromkasačnýsúdpripomína,žepokiaľdaňový
subjekt, bez preverenia obchodných partnerov, uzavrie obchodnú zmluvu so subjektom, ktorý nebude
reálnym dodávateľom jeho služby, i keď mal možnosť osloviť obchodné spoločnosti, ktoré služby, či

tovary produkujú, vyrábajú a priamo dodávajú neraz v niekoľkonásobne nižšej cene, než cena, ktorú
dohodol žalobca so svojím „konečným dodávateľom“, daňový subjekt sa sám „dostáva“ do situácie, že
sa môže ocitnúť v obchodnom reťazci plnení, ktorých subjekty od producenta, výrobcu, poskytovateľa
služby, budú poskytovať rovnaké služby, avšak podstatne a neraz aj neúmerne vyššou cenou (bez
preukázania reálnosti masívneho zvýšenia nákladov) a tým aj vyšším DPH, vystavuje sa tak reálnej

možnosti preverovania týchto obchodných transakcií daňovými orgánmi. Všetky okruhy indícií, aj keď
žiadny sám o sebe nie je pre zhodnotenie subjektívnej stránky daňového subjektu dostatočný, vo svojom
súhrne tvoria logický a ucelený súbor vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich nepriamych
dôkazov, ktoré spoľahlivo a jednoznačne preukazujú, že daňový subjekt pri výkone svojej podnikateľskej
činnosti neprijal primerané opatrenia, ktoré od neho možno rozumne vyžadovať, aby zistil, že jeho

plnenie nie je súčasťou podvodu. XX. Žalobca sa v rámcovej zmluve zaviazal, že poskytne reklamný
spot svojmu dodávateľovi smartdesign eu s.r.o. a teda vedel, že uvedená spoločnosť nebude spot
vyrábať. Napriek tomu v žalobe uviedol, že cena 86,00 eur bez DPH za jeden reklamný spot je bežná,
pričom opomína fakt, že v cene 86,00 eur za odvysielanie jedného spotu mala byť zahrnutá výroba
reklamného spotu, zabezpečenie reklamného trhu a jeho prieskum pre klienta, čo mu 30 3Sf/17/2024

však spoločnosť smartdesign eu s.r.o. neposkytovala. Svedok J. D. potvrdil len vysielanie spotu v
Rádiu WOW. Konateľ spoločnosti Rádio WOW s.r.o. v svedeckej výpovedi potvrdil, že spot vytvorila
spoločnosť Rádio WOW s.r.o., konkrétne pán F., svedok J. D. uviedol, že žalobca mal už nahratý text
na USB kľúči. Podľa svedka E. H. sú reklamné spoty vždy odvysielané na všetkých frekvenciách, nikdy
to nerozdeľujú, vždy sa počíta spot ako jeden za odvysielanie na všetkých frekvenciách. V danom

prípade boli vytvorené tri mediálne plány na jeden spot a na každý z nich bola vyhotovená faktúra. K
vyjadreniu žalobcu - predloženiu cenníka od spoločnosti Regiomedia s.r.o., správca dane sa vyjadril
tak, že predmetný cenník nie je relevantný k správnemu posúdeniu preverovaných zdaniteľných plnení.
Podstatný je cenník Rádia WOW (prípadne spoločnosti smartdesign eu s.r.o., avšak žiadny cenník
nebol predložený). Predmetný cenník zaslaný konateľom spoločnosti Rádio WOW s.r.o. mal platnosť do

31.12.2020, z čoho vyplýva, že ak by žalobca kontaktoval priamo so spoločnosťou Rádio WOW s.r.o. za
účelom preverenia výšky ceny, zistil by reálnu cenu reklamných spotov odvysielaných v Rádiu WOW.
Z dodatočne zaslaného cenníka reklamného vysielania bolo zistené, že Rádio WOW vysielalo v roku
2020 celkovo na 12 rôznych frekvenciách. Na základe predloženého cenníka reklamného vysielaniaRádia WOW vyplýva, že v prípade ak by využil vysielanie iba v najdrahšom časovom pásme (06-09,
kde je cena za sekundu 1,16 eur), žalobcu by stálo odvysielanie daného reklamného spotu v trvaní
37 sekúnd (dĺžka predloženého reklamného spotu na CD) by bola cena 42,92 eura. Ak by si žalobca

cenu reklamných spotov overil priamo v Rádiu WOW s.r.o. (čo Rádio WOW umožňuje), zistil by, že cena
od spoločnosti smartdesign eu s.r.o. je neúmerne vysoká. Zároveň by žalobca zistil, že Rádio WOW
s.r.o fakturuje jeden spot odvysielaný na všetkých frekvenciách ako jeden spot a nie každý zvlášť, ako
sa vyjadril sám konateľ žalobcu v zápisnici č. 101305455/2021 zo dňa 22.07.2021, kde sa v otázke
11. vyjadril, že pán Gloss (konateľ spoločnosti smartdesign eu s.r.o.) fakturoval uvedenú mediálnu

kampaň tromi faktúrami so zdôvodnením, že reklama bola zabezpečená na rôznych frekvenciách.
Žalobca nevenoval dostatočnú pozornosť výberu dodávateľa, obsahu rámcovej zmluvy, ktorú uzatvoril,
tomu, čo zahrňuje cena spotu, neoveroval si cenu u spoločnosti, ktorá mu vyrobila a vysielala spot a
v konečnom dôsledku ani obsahu faktúr, ktoré prijal od spoločnosti smartdesign eu s.r.o. Argumenty
prvostupňového orgánu, ako aj žalovaného o tom, že by mal žalobca mať vedomosť, že je súčasťou
podvodného reťazca nezostali len vo všeobecnej rovine, ako to uviedol žalobca v správnej žalobe,

ale skutočnosť, že neprijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil,
že sa svojím plnením nezúčastňuje na plneniach poznačených podvodom, preukazuje administratívny
spis (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101175975/2023 zo dňa 02.05.2023 spísaná so svedkom
E. H., zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101049082/2021 spísaná s J. D.). Žalobca má povinnosť
venovať zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného

konania nevznikli pochybnosti, či o podvode vedel, resp. či so zreteľom ku všetkým okolnostiam
vedieť mohol. Je totiž vecou podnikateľského subjektu, aby v záujme minimalizácie podnikateľského
rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri dojednávaní obchodných
kontraktov sa v rámci možnosti snažil dbať na bezproblémovosť svojich obchodných partnerov. Žalobca
sa mohol „obhájiť‘ ak by preukázal, že o daňovom podvode nevedel alebo objektívne nemohol vedieť

(spochybní vedomostný test) a zároveň, že prijal dostatočné opatrenia (due diligence test), ktoré
možno od neho rozumne 31 3Sf/17/2024 požadovať, aby sa uistil, že nebude súčasťou daňového
podvodu, čo v tomto prípade žalobca nepreukázal. 48. K nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia,
k nedostatočne zistenému skutkovému stavu a k rozporu zisteného skutkového stavu a k nesprávnemu
právnemu posúdeniu vo vzťahu k nároku na odpočet DPH z faktúry od dodávateľa R.P.P GLOBAL

s.r.o. za dezinfekciu priestorov, žalovaný uviedol, že nemá za preukázané, že žalobca splnil zákonnom
stanovenú (t. j. hmotnoprávnu ) podmienku § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH, nakoľko uplatnil právo
na odpočítanie dane z nákupu služby, u ktorej nepreukázal jej reálne uskutočnenie (dezinfekcia). K
znášaniu dôkazného bremena žalovaný poukázal na podmienky upravené v § 49 ods. 1, ods. 2 písm.
a) zákona o DPH, ktoré sú stanovené kumulatívne a objektívne, a nárok na odpočet DPH sa viaže

na ich bezpodmienečné splnenie. Faktúry od dodávateľa sú len formálnou podmienkou uplatnenia si
nároku na odpočítanie DPH na vstupe, nie však postačujúcou, ak neodrážajú reálne plnenia. Ak daňové
a účtovné doklady (v danom prípade faktúra, doklad o úhrade, objednávka) neodrážajú materiálne
plnenie a boli vystavené bez skutkovej podstaty, žalobcovi nemôže byť na základe týchto podkladov a
zhodnéhotvrdeniaúčastníkovobchodu,priznanéprávonaodpočet.Správneorgányzaložilipochybnosti

o reálnosti dodania služby na relevantných dôkazoch, ktoré vyvracajú dôkazný potenciál dôkazov
predkladaných žalobcom a ktoré sú súčasťou administratívneho spisu (zápisnica o ústnom pojednávaní
č. 101305455/2021 zo dňa 22.07.2021 spísaná so žalobcom, zápisnica o ústnom pojednávaní č.
100663922/2023 zo dňa 24.02.2023 spísaná so svedkom E. F., zápisnica o ústnom pojednávaní
č. 100707607/2023 zo dňa 03.03.2023 spísaná so svedkom G. B., zápisnica o miestnom zisťovaní

č. 100664381/2023 zo dňa 24.02.2023 s fotodokumentáciou). Svedok G. B. predmetnú spoluprácu
formálne potvrdil, avšak neidentifikoval osobu, ktorá vykonávala predmetnú dezinfekciu spolu s ním
(označil ju ako brigádnika, kamaráta z Čiech), nevedel identifikovať vozidlo, s ktorým prišiel (dodávka
Jumper alebo Ducato s rakúskou ŠPZ), nevedel sa vyjadriť akú dezinfekciu a aké množstvo dezinfekcie
použil a ani kde predmetnú dezinfekciu zakúpil, nespomenul si ani na iných klientov, u ktorých vykonával

dezinfekciu. Svedok G. B. uviedol, že spoločnosť Greenovils s.r.o. (KATECHO s.r.o.), ako jediný
dodávateľ spoločnosti R.P.P GLOBAL s.r.o. nemala nič spoločné s predmetným zdaniteľným plnením.
Správca dane poukázal na to, že predmetné zdaniteľné plnenie bolo uhradené na podnikateľský účet
spoločnosti R.P.P GLOBAL s.r.o. vedený v N. K. F. O. (následne vybraté v hotovosti) a nie vo VÚB
banke a.s. ako sa vyjadril svedok. Svedok identifikoval dezinfikované priestory inak ako je skutočná

dispozícia budovy (rokovacia miestnosť spolu s ostatnými miestnosťami sa nachádzali na prízemí, nie
na poschodí. Na poschodí sa nachádzalo „nedokončené podkrovie“. Svedok G. B. nepropagoval činnosť
spoločnosti R.P.P GLOBAL s.r.o. na internete, avšak konateľ žalobcu sa vyjadril, že spoločnosť našiel
druhý konateľ práve na internete. G. B. spoločnosť R.P.P GLOBAL s.r.o. „kúpil“ cez internet, menoosoby, ktorá viedla účtovníctvo svedok nechcel uviesť, faktúry vystavoval osobne, spoločnosť nemala
majetok ani materiálno?technické vybavenie, mala virtuálne sídlo. G. B. nie je konateľom od 16.04.2021,
spoločnosť R.P.P GLOBAL s.r.o. predal, nový konateľ E. A. je občan Litvy. Z verejne dostupných zdrojov

na internete vyplýva, že spoločnosť podala iba jednu účtovnú závierku, a to dňa 23.03.2020 za rok
2019. V uvedenej účtovnej závierke sa nenachádzajú žiadne údaje, 32 3Sf/17/2024 okrem vlastného
imania. Svedeckou výpoveďou E. F. (žalobca navrhol menovaného svedka vypočuť z dôvodu, že
potvrdí spoluprácu so spoločnosťou R.P.P GLOBAL s.r.o. a zároveň potvrdí uskutočnenie dezinfekcie
predmetných priestorov), sa účasť spoločnosti R.P.P GLOBAL s.r.o. na dezinfekcii nepotvrdila, svedok

nevedel identifikovať akým osobám odomkol predmetné priestory. Žalobca nepreukázal, že k dezinfekcii
pristúpil po tom, ako sa v týchto priestoroch nachádzala osoba trpiaca ochorením COVID-19, svedkovia
nevedeli uviesť v aký deň bola vykonaná dezinfekcia (ani či to bol pracovný deň alebo víkend), aj
keď si pamätali na to, že trvala 3, resp. 3-4 hodiny. Ako majitelia uvedených priestorov sú v katastri
zapísaní I. F. a E. F., ako fyzické osoby. Objekt nie je vložený do obchodného majetku spoločnosti, nie
je ani skolaudovaný. Žalovaný trval na tom, že ak faktúra obsahuje označenie dodávky „Dezinfekcia

Vašich priestorov v mesiaci 12/2020 v množstve 1“ (na objednávke je ako predmet uvedené dezinfekcia
priestorov na adrese dodania „Tr. Turná“), tak z uvedeného nie je zrejmý rozsah služby (§ 74 ods. 1
písm. f) zákona o DPH). Žalovaný a správca dane zistili dostatočne skutkový stav, skutkový stav je
v súlade s administratívnym spisom. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k dodávateľskej
faktúre. Žalovaný a správca dane dospeli k skutkovému záveru, že nebola preukázaná faktická

existencia plnenia vo vzťahu R.P.P GLOBAL s.r.o. a daňovým subjektom, a teda nebolo preukázané,
že nejde o fiktívne plnenie. Žalovaný zotrval na svojej argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí.
Pri posudzovaní skutočností rozhodujúcich pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia vychádzal
žalovaný z dostatočne zisteného skutkového stavu. Správne orgány postupovali v súlade s ust. §
3 ods. 1, 2, 3, 9 a § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie je zákonné, čo preukazuje obsah

administratívneho spisu. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhuje, aby Správny
súd v Banskej Bystrici žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného
(replika žalobcu) 49. Žalobca vo vyjadrení zotrval na dôvodoch podanej správnej žaloby, pričom sa
nestotožnil s vyjadrením žalovaného k správnej žalobe žalobcu. Zopakoval žalobné námietky, pre ktoré
navrhol správnej žalobe vyhovieť. Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika žalovaného) 50.

Žalovaný vo vyjadrení ku skutočnostiam uvedeným v replike žalobcu uviedol, že trvá na svojom zhrnutí,
skutočnostiach a záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí a navrhol pridržiavajúc sa dôvodov
uvedených v napadnutom rozhodnutí, v ktorom je popísaný skutkový, právny stav a vyvodené závery,
aby správny súd žalobu, po preštudovaní administratívneho spisu súvisiaceho s predmetnou vecou, ako
bezdôvodnú zamietol. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym

súdom 51. Správny súd vo veci nariadil na žiadosť žalobcu na deň 26.11.2025 pojednávanie, ktoré
sa konalo v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní ospravedlnil
a súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti. Právna zástupkyňa žalobcu
uviedla, že trvá na podanej správnej žalobe v celom rozsahu a pridržiava 33 3Sf/17/2024 sa všetkých
doterajších písomných vyjadrení. Žalobca namietal, že v rámci daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho

konania došlo k prieťahom, ktoré boli spôsobené nečinnosťou žalovaného. Mal za to, že postup správcu
dane počas daňovej kontroly bol nezákonný, pričom tento nezákonný postup je podrobne opísaný v
žalobe a v písomných vyjadreniach. Napadnuté rozhodnutie je zároveň nepreskúmateľné a to pre jeho
nezrozumiteľnosť ako aj nedostatok dôvodov. Rozhodnutie je vnútorne rozporné, neposkytuje riadne
odpovede na argumenty žalobcu uvedené v odvolaní. Napriek tomu, že je rozsiahle, absentujú tam

nejaké právne úvahy a žalovaný iba preberá názory prvostupňového orgánu. Vo vzťahu k nedostatočne
zistenému skutkovému stavu uviedla, že žalobca opakovane preukázal, že mu vznikol nárok na
odpočet DPH, pričom žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, čo následne viedlo k nezákonnému
rozhodnutiu. Keďže žalovaný vo svojich vyjadreniach nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia ako
ajknedostatočnezistenémuskutkovémustavukrozporumedzizisteniamiaobsahomadministratívneho

spisu iba opakoval závery prvostupňového orgánu, tak žalobca odkázal na svoju žalobu a zotrval na
nej v celom rozsahu. XX. Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane
a postup daňových orgánov, a to v rozsahu a z dôvodov uplatnených v správnej žalobe žalobcu (§
134 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej

len „SSP“), pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto správnu žalobu žalobcu zamietol
podľa § 190 SSP. 53. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných
zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby
posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkovýchpodkladov pre vydanie rozhodnutia (alebo pre vydanie opatrenia alebo pre realizáciu iného postupu), či
zistil vo veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov,
či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so

zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán
verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba
to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia
alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy

predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo
skutkovéhostavu,ktorýbolvčaseprávoplatnostirozhodnutiaorgánuverejnejsprávyvzmysle§135ods.
1SSP,svýnimkamivymedzenýmiv§135ods.2SSP,podktoréaleprejednávanávecnespadá.Konanie
pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania a úlohou správneho súdu v
správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť
rozhodnutí (prípadne iných správnych aktov a postupov) orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či

orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom. 54. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP;(1) V
správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu 34 3Sf/17/2024 právam alebo právom chráneným
záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 55. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne
súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu
pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

56. Podľa § 134 ods. 1 a 2 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho
predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c)
ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e)

ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. 57. Podľa § 3 ods.
1 Daňového poriadku; Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,
chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a iných osôb. 58. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku; Správca dane postupuje
pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie

o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný
zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných
prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 59.
Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku; Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo. 60. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku; Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri
správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre
zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého

daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.
35 3Sf/17/2024 61. Podľa § 24 ods. 1 až 6 Daňového poriadku; (1) Daňový subjekt preukazuje a)
skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b)
skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo

daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní
boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane
preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne
určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z

jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké
posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke,povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. (5) Na doklad znejúci na
neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada.
(6) Na účely dokazovania môže správca dane úkony, ktorými sú najmä ústne pojednávanie, výsluch

svedkov, výsluch znalcov a oboznamovanie sa s dôkazmi, vykonávať aj spoločne. 62. Podľa § 44 ods. 1
Daňového poriadku; Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa
vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 63. Podľa § 2 ods. 1 zákona
o DPH; Predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou

osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za
protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej
len „členský štát“), d) dovoz tovaru do tuzemska. 64. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH; Predmetom
dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná
v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v

tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie
tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), d)
dovoz tovaru do tuzemska. 65. Podľa § 19 ods. 1, 2 Zákona o DPH; Daňová povinnosť pri dodaní tovaru
a služby; (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci
nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom

dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na 36 3Sf/17/2024 základe zmluvy
o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa
§ 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2) Daňová povinnosť
vzniká dňom dodania služby. 66. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH; Odpočítanie dane platiteľom(1)

Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe
vznikla daňová povinnosť. 67. Podľa § 51 ods. 1 Zákona o DPH; Uplatnenie práva na odpočítanie dane
(1) Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49
ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods.
2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c)

má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má
dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
XX. Úvodom k zodpovedaniu žalobcových námietok správny súd považuje za potrebné uviesť, že právo
na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.novembra
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „Smernica o DPH“) je neoddeliteľnou

súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Právo zdaniteľných osôb odpočítať
z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe, z tovarov, ktoré nadobudli alebo
služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej
hodnoty (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci
C-324/11 Tóth). Cieľom režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane

splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých hospodárskych činností. Spoločný systém DPH zabezpečuje
úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo
výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (závery vyslovené Súdnym dvorom EÚ napr. v
rozhodnutí C-285/11 Bonik). Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce
transakcie uskutočnené na vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí byť vo vzťahu k DPH sama

predmetom vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie
(opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-267/2015
zo dňa 22.06.2016 Gemeente Woerden/Staatssecretaris van Financi?n). 69. V rámci daňového konania
je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie: (1) hmotnoprávnych podmienok priznania
práva na odpočítanie DPH (alternatívne oslobodenia od dane), (2) formálnych podmienok priznania

práva na odpočítanie DPH, (3) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenie od dane z
dôvodu daňového podvodu a (4) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z
dôvodu zneužitia práva. 37 3Sf/17/2024 70. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov
Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä v prípadoch, ak : (1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane, (2) došlo k daňovému podvodu (3) došlo k prípadu zneužitia práva. 71.

Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú : (1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným
dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že
predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), (3)
že prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. 72.65. Platiteľ dane si v zmysle Zákona o DPH môže odpočítať daň: • dňom vzniku daňovej povinnosti
(§ 49 ods. 1 zákona o DPH), • daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru (§ 19 ods. 1 zákona
o DPH) alebo služby (§ 19 ods. 2 zákona o DPH), • daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje

musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť
platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH), a • zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa
dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH), čo je však formálnou
a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane. 73. Zatiaľ čo nepreukázanie hmotnoprávnej
(materiálnej) podmienky pre priznanie práva na odpočet dane (oslobodenie od dane) je dôvodom pre

odopretie tohto práva, v prípade formálnych podmienok tomu tak bez ďalšieho nie je. Nedostatky v
naplnení formálnych podmienok nemôžu viesť k odopretiu práva na odpočítanie dane v prípade, ak
je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane. Právo na odpočet DPH
však možno odoprieť pre porušenie formálnych požiadaviek vtedy, ak toto porušenie malo za následok
nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené (rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod

42; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 36; vo veci Kemwater ProChemie
s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 31) a splnenie materiálnych podmienok nevyplýva
ani z dokazovania vykonaného správcom dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci
Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 34, 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o.,
C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 38). 74. Kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok

je aj pri určitom judikatórnom posune naďalej základným predpokladom pre odpočet DPH. Splnenie
podmienok pre odpočítanie dane vo všeobecnosti preukazuje osoba, ktorá si právo na odpočítanie
dane uplatňuje. V prípade, že 38 3Sf/17/2024 by boli hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane
splnené, aj tak môže dôjsť k obmedzeniu práva na odpočítanie dane, a to v prípade daňového podvodu
alebo zneužitia práva. Potreba rozlišovania dôvodov na odpočítanie dane a zamedzenie „zmiešavania“

dôvodov na nepriznanie odpočítania dane bola opakovane vyslovená v judikatúre Najvyššieho súdu
SR a Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.
3Sfk/27/2021 zo dňa 30.11.2022). Potreba rozlišovania uvedených dôvodov nachádza svoj materiálny
odraz aj v teórii dôkazného bremena, pretože ide o odlišné prípady pre neuznanie odpočítania dane a je
pri nich odlišný obsah a rozsah dôkazného bremena daňového subjektu a správcu dane. Pri daňovom

podvode je na rozdiel od preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane
dôkazné bremeno primárne na správcovi dane. Predpoklady pre posúdenie veci ako daňového podvodu
boli zadefinované v judikatúre Súdneho dvora EÚ, na základe ktorej bol vytvorený tzv. Axel Kittel test
existencie daňového podvodu (C-439/04 a C-440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling). Pri daňovom
podvode musí správca dane v rámci svojho dôkazného bremena: (1) preukázať existenciu podvodu

na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň) a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca
(objektívny test v rámci celého reťazca); (2) preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že
kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť,
pričom stačí nevedomá nedbalosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu); (3)
musí posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré od neho možno rozumne vyžadovať,

aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný
test konkrétneho subjektu). 75. Z vyššie uvedenej úvodnej argumentácie vyplýva, že daňové orgány sú
oprávnenénepriznaťprávonaodpočítanieDPHajvprípade,aksanepreukáže/relevantnespochybní,že
tovar alebo služby boli reálne dodané, v prípade ak sa nepreukáže/relevantne spochybní, že tovar alebo
služby boli dodané osobou uvedenou na faktúre (ale len v prípade, ak sa nepreukáže, že tovar dodala

iná zdaniteľná osoba, alebo ak s ohľadom na všetky skutkové okolnosti veci nie je zrejmé, že dodávateľ
musel mať postavenie platiteľa dane resp. bol zdaniteľnou osobou alebo osobou podliehajúcou dani)
a tiež v prípade, ak sa nepreukáže/spochybní, že prijaté plnenie bolo daňovým subjektom použité v
rámci jeho ekonomickej činnosti. Ide o nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH. 76.
Ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov ako aj Súdneho dvora Európskej únie identifikovala

rad okolností, ktoré samy o sebe nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o
preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH, osobitne ak nie
je sporná existencia dodaného tovaru alebo služby. Ide napríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľa či
subdodávateľov ako výlučná okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25. mája 2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov

pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ vo veci P. Q. A., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD,
C?18/13 zo dňa 13. februára 2014, body 31, 32; vo veci D. L., C-324/11 zo dňa 6. septembra 2012,
bod 49), (iii) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia Súdnehodvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. 39 3Sf/17/2024 septembra 2020,
bod 64; obdobne vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 50). 77.
Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 100126558/2024 zo dňa 12.01.2024,

ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane – Daňového úradu Trenčín č. 102320637/2023
zo dňa 12.09.2023, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil rozdiel s sume
nadmerného odpočtu 23 993,20 eur, na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2020,
znížením nadmerného odpočtu zo sumy 32 042,83 eur na sumu 8 049,63 eur, časť nadmerného odpočtu
vrátená do desiatich dní odo dňa odoslania čiastkového protokolu vo výške 6 749,63 eur a kladný rozdiel

medzi nadmerným odpočtom priznaným vo vyrubovacom konaní a nadmerným odpočtom vráteným do
desiatich dní odo dňa odoslania čiastkového protokolu v sume 1 300,- eur. Počas daňovej kontroly bol
podľa § 47a Daňového poriadku vyhotovený čiastkový protokol č. 101731457/2021 zo dňa 14.09.2021 a
bola žalobcovi vrátená časť nadmerného odpočtu. V protokole z daňovej kontroly správca dane neuznal
žalobcovi uplatnenie odpočítania dane z faktúry č. 20200003 zo dňa 08.12.2020 od dodávateľa MG
PRO s.r.o. za poradenskú činnosť v oblasti personálneho manažmentu a riadenie pracovníkov, avšak

po vykonaní dokazovania v rámci vyrubovacieho konania výsluchom B. C. D. správca dane dospel k
záveru, že hmotnoprávne podmienky na uplatnenie DPH boli splnené a žalobcovi právo na odpočítanie
dane uvedenej v tejto faktúre od spoločnosti MG PRO s.r.o. priznal, a to najskôr rozhodnutím správcu
dane zo dňa 26.07.2022 a následne aj prvostupňovým rozhodnutím správcu dane zo dňa 12.09.2023.
Po vykonanom dokazovaní však správca dane, pokiaľ išlo o faktúru v súvislosti so zabezpečením

reklamného priestoru na festivale Medzinárodné stretnutie zbojníkov v Terchovej (č. 20121801 zo
dňa 18.12.2020 vystavenou spoločnosťou smartdesign eu s.r.o.) a faktúru v súvislosti s dezinfekciou
priestorov (č. 20201207/01 zo dňa 07.12.2020 vystavenou spoločnosťou R.P.P. GLOBAL s.r.o.) zistil
nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, nakoľko nebola preukázaná samotná
materiálna existencia plnenia, teda žalobca nepreukázal splnenie v poradí druhej hmotnoprávnej

podmienky na odpočet DPH, a to že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j.
materiálna existencia plnenia). Zároveň po vykonanom dokazovaní správca dane, pokiaľ išlo o faktúry
v súvislosti s mediálnou kampaňou v médiu Rádio WOW (č. 20120401 zo dňa 04.12.2020, č. 20120701
zo dňa 07.12.2020, č 20121401 zo dňa 14.12.2020) vystavenými spoločnosťou smartdesign eu s.r.o.
bolo správcom dane zistené podvodné konanie, o ktorom žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt

mohol a mal vedieť. Vzhľadom na uvedené správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty vo výške 23 993,20 eur. 78. V prejednávanom prípade považuje správny súd
za potrebné najskôr uviesť, že správca dane i žalovaný uviedli v zásade dva dôvody, pre ktoré nebolo
žalobcovi priznané právo na odpočet DPH. Nejedná sa však o „zmiešavanie“ dôvodov na nepriznanie
odpočítania dane – pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok a pre možnú účasť na podvodnom

konaní – nakoľko jednotlivé obchodné transakcie daňové orgány posudzovali osobitne a vyvodzovali
z jednotlivých skutkových okolností aj osobitné závery smerujúce k inému dôvodu na nepriznanie
odpočítania dane. Keďže správny súd je v prípade všeobecnej správnej žaloby striktne viazaný
žalobnými námietkami uvedenými v správnej žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) treba 40 3Sf/17/2024 uviesť, že
žalobca v správnej žalobe ani nenamietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného ani

prvostupňového rozhodnutia z toho hľadiska, že dôvody nimi uvedené pre nepriznanie práva na odpočet
DPH popri sebe neobstoja. 79. Žalobca v správnej žalobe namietal, že došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy v dôsledku čoho bolo napadnuté rozhodnutie
žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie správcu dane nezákonné. Správny súd
žalobné námietky uvedené pod bodom A (číslo 1. až 14) správnej žaloby vyhodnotil ako nedôvodné.

Pokiaľžalobcanamietal,žesprávcadanenekonalvpriebehudaňovejkontrolybezzbytočnýchprieťahov
a hoci daňová kontrola začala dňa 23.03.2021 a v rámci nej pristúpil k výsluchu prvého svedka až
po troch mesiacoch a realizoval jediné pojednávanie so žalobcom a vo vyrubovacom konaní vykonal
výsluch až piatich svedkov a vo vzťahu k spoločnosti R.P.P. GLOBAL s.r.o. realizoval správca dane
výzvu až po deviatich mesiacoch, správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu je zrejmé,

že správca dane v rámci daňovej kontroly vykonával úkony kontinuálne, bez zbytočných prieťahov, o
čom svedčia nasledovné úkony správcu dane: výzvy žalobcovi, žiadosť o zrušenie stupňa utajenia,
predvolanie J. D. zo dňa 07.05.2021 a jeho následný výsluch dňa 15.06.2021, predvolanie I. F. zo
dňa 30.06.2021 na výsluch dňa 20.07.2021 (zmena na návrh správcu dane na deň 22.07.2021), výzva
Rádiu WOW zo dňa 06.08.2021, vyhotovenie čiastkového protokolu dňa 14.09.2021, predvolanie na

výsluch J. A., konateľa spoločnosti ANIMA LMS s.r.o. dňa 11.11.2021, výzva ANIMA LMS s.r.o. zo dňa
11.11.2021, výzva R.P.P. GLOBAL s.r.o. a MG PRO s.r.o. dňa 16.12.2021 a následne výzva podľa § 46
ods. 5 Daňového poriadku zo dňa 02.02.2022 a vydanie protokolu zo dňa 03.03.2022. Správca dane v
rámci vykonávania úkonov v daňovej kontrole nebol nečinný a dodržal jednoročnú lehotu na vykonaniedaňovej kontroly, správca dane teda postupoval podľa § 3 Daňového poriadku a rešpektoval základné
zásady daňového konania. Načasovanie jednotlivých úkonov správcu dane je plne v jeho kompetencii
a v tomto ohľade správny súd nevzhliadol nezákonnosť daňovej kontroly, ani ujmu na právach žalobcu.

V tejto súvislosti pokiaľ žalobca namietal, že mu správca dane odňal práva svojou nečinnosťou, pričom
zdôraznil, že výzva podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku bola nekompletná, nakoľko neobsahovala
všetky zistenia, správny súd uvádza, že ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku ukladá správcovi
dane priamo dve povinnosti, a to povinnosť oznámiť kontrolovanému daňovému subjektu pochybnosti o
správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov a súčasne povinnosť vyzvať kontrolovaný

daňový subjekt, aby sa k nim vyjadril najmä, aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé
údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Podstatou predmetnej výzvy je preto oznámiť
kontrolovanému daňovému subjektu podstatné pochybnosti o preverovaných obchodných transakciách
na základe dovtedy známych a správcom dane zistených skutočností, teda správca dane nie je povinný
uvádzať všetky zistenia, nakoľko musí dbať aj na zrozumiteľnosť a vecnosť predmetnej výzvy, aby
daňovému subjektu zrozumiteľným spôsobom komunikoval vzniknuté pochybnosti. Predmetná výzva

správcu dane zo dňa 02.02.2022 z hľadiska svojho obsahu tieto atribúty spĺňala a jej doručením
došlo k prenosu dôkazného bremena vo vzťahu k tým obchodným transakciám, pri ktorých správca
dane identifikoval nesplnenie hmotnoprávnych podmienok (konkrétne absenciu existencie predmetu
plnenia). 41 3Sf/17/2024 80. Pokiaľ žalobca namietal zákonnosť protokolu tým, že správca dane ho
vydal pred tým, ako rozhodol o žiadosti žalobcu o predĺženie lehoty na vyjadrenie k výzve odôvodnenej

ochorením oboch konateľov žalobcu, treba prisvedčiť žalobcovi, že nemožno z hľadiska načasovania
predmetnej výzvy, ktorá bola realizovaná v čase, kedy sa blížil koniec lehoty na vykonanie daňovej
kontroly, hodnotiť postup správcu dane za ideálny. Správca dane je viazaný úkonom, ktorý urobí. Ak
správca dane stanoví žalobcovi lehotu na realizáciu jeho procesných práv, mal by viazaný vlastným
procesným úkonom lehotu, ktorú poskytol žalobcovi, aj dodržať. Opačný postup správcu dane možno

považovať za porušenie procesných ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Vzhľadom
na to, že správca dane v čase po doručení výzvy zo dňa 02.02.2022 podľa § 46 ods. 5 Daňového
poriadku adresovanej žalobcovi a súčasne pred rozhodnutím o žiadosti žalobcu o predĺženie lehoty na
vyjadrenie k predmetnej výzve vyhotovil protokol z daňovej kontroly, t.j. úkon, ktorým sa daňová kontrola
končí, sťažil žalobcovi realizáciu jeho práva vyjadriť sa v priebehu daňovej kontroly (do času doručenia

protokolu) k zisteným skutočnostiam. Na druhej strane však žalobca nepochybne realizoval svoje právo
vyjadriť sa k predmetnej výzve podaním zo dňa 08.03.2022, na ktoré správca dane prihliadal tak, ako
by bolo realizované včas. Preto nemožno dospieť k záveru, že by žalobca bol zásadným spôsobom
ukrátený na svojich právach. Napriek tomu, že v danom prípade sa jednalo o porušenie ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, nemalo to za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci

samej. Žalobcovi bolo zachované právo vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré tvorili obsah predmetnej
výzvy a bolo zo strany správcu dane rešpektované aj právo navrhovať dôkazy, čo bolo zrejmé aj z
nasledovného procesného postupu správcu dane v rámci vyrubovacieho konania. Žalobca mal teda
pred vydaním rozhodnutia správcu dane vo vyrubovacom konaní zachovanú možnosť navrhovať a
predkladaťdôkazy,akoajmožnosťvyjadriťsakprotokoluaajksprávcomdanevytýkanýmnedostatkom,

čo žalobca aj využil. Z uvedeného dôvodu sa nejedná o taký zásah do práv žalobcu, ktorý by spôsoboval
nezákonnosť rozhodnutia. Nie každé procesné pochybenie má za následok nezákonnosť rozhodnutia.
Musí ísť o vážnu vadu konania, ktorá svojou intenzitou negatívne zasiahne do práv účastníka konania
takýmspôsobom,žejunemožnozhojiťvrámciďalšiehopostupupredvydanímrozhodnutia.Takátovada
spočíva predovšetkým v odňatí alebo popretí takých procesných práv účastníka konania, uplatnenie

ktorých je zárukou spravodlivého procesu v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. V danom prípade o takú vadu nešlo. Správny súd sa preto nestotožnil som žalobcom, že
by správca dane konal v rozpore s § 46 ods. 5 Daňového poriadku, nakoľko umožnil daňovému
subjektu vyjadriť sa k vzneseným pochybnostiam a na jeho vyjadrenie v ďalšom konaní správca dane
prihliadol. Vzhľadom na uvedené správny súd vyhodnotil z hľadiska zákonnosti ako nedôvodnú aj

čiastkovú námietku žalobcu, podľa ktorej protokol bol vypracovaný v rozpore s ustanoveniami § 47
písm. i) Daňového poriadku, keď správca dane v rámci neho nepravdivo uviedol, že žalobca nevyužil
svoje právo vyjadriť sa k jeho zisteniam, hoci sa využitia svojho práva domáhal. Je nesporné, že v
čase vydania protokolu (03.03.2022) žalobca svoje právo vyjadriť sa k výzve nevyužil a využil ho až
po vydaní protokolu podaním doručeným správcovi dane dňa 08.03.2022, preto konštatáciu správcu

dane uvedenú v protokole nemožno vyhodnotiť ako nepravdivú. Táto skutočnosť by pritom žiadnym
spôsobom ani nemala vplyv na zákonnosť protokolu a prvostupňového rozhodnutia správcu dane,
nakoľko správca dane pred vydaním rozhodnutia 42 3Sf/17/2024 evidentne dbal na zachovanie práv
daňového subjektu. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu sa správny súd nestotožnil so žalobcom, žedaňová kontrola nebola vykonaná v jednoročnej lehote, nakoľko začala dňa 23.03.2021 a skončená bola
doručením protokolu žalobcovi dňa 14.03.2022. Pokiaľ žalobca argumentoval poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/103/2017 zo dňa 30.07.2019, tak správny súd uvádza, že toto

rozhodnutie je nepriliehavé posudzovanej veci, nakoľko sa týka procesnej situácie v daňovom konaní,
kedy došlo k doručeniu protokolu po jednoročnej lehote na jej vykonanie, čo je odlišná procesná situácia.
81. Pokiaľ žalobca argumentoval vykonaním dokazovania vo vyrubovacom konaní, správny súd uvádza,
že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti už zdôraznil, že účel
daňovej kontroly a vyrubovacieho konania je v zásade odlišný (rozhodnutie Najvyššieho správneho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24. februára 2022, bod 31, publikované ako
judikát č. 18/2022 ZNSS). Napriek tomu však ustálená rozhodovacia činnosť kasačného súdu pripúšťa
vykonávanie dokazovania v daňovom konaní, aj nad rámec návrhov daňového subjektu, a to či už v
snahe odstrániť niektoré procesné nedostatky či doplniť niektoré skutkové zistenia, v nadväznosti na
argumentáciu daňového subjektu alebo v nadväznosti na pokyn odvolacieho orgánu či správneho súdu
(rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk 11/2022 zo dňa 25. apríla

2024, sp. zn. 4Sfk 126/2022 zo dňa 17. októbra 2023, sp. zn. 3Sfk 129/2022 zo dňa 21. novembra 2023 a
iné). Limitom pre takéto doplňujúce vykonávanie dokazovania iniciovaného správcom dane v daňovom
konaní však je, že nemôže byť vykonané v takom rozsahu/v takej miere, aby de facto nahrádzalo
výkon samotnej daňovej kontroly (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Sfk/11/2022 zo dňa 25. apríla 2024, bod 43, ale aj judikát 18/2022 ZNSS, bod 31). Navyše, z aktuálnej

právnej úpravy daňového konania nemožno vyvodiť viazanosť správcu dane alebo žalovaného právnym
dôvodom neuznania uplatnených daňových oprávnení uvedeným v protokole z daňovej kontroly. K
takejtozmeneprávnehonáhľadumôžedôjsťtakzdôvoduodôvodnenejzmenyprávnehonázorusprávcu
dane, pod vplyvom dodatočne vykonaného dokazovania vo vyrubovacom konaní alebo pod vplyvom
rozhodnutia odvolacieho orgánu - žalovaného (§ 7 ods. 2 Daňového poriadku) či správneho súdu (§ 191

ods. 5 a 6 SSP). V prejednávanom prípade bolo dokazovanie vo vyrubovacom konaní vykonané tak
na základe procesných návrhov žalobcu ako aj na základe zrušujúceho rozhodnutia žalovaného, ktorý
uložilsprávcovidanevykonaťdokazovanieohľadomzabezpečeniadôkazovouskutočneníaodvysielaní
reklamnýchspotovvýzvouRádiuWOW,osloveniaorganizátorazaúčelomustáleniakedy,ktoazaakých
podmienok a akým spôsobom mal byť prezentovaný na Medzinárodnom stretnutí zbojníkov v L. v rokoch

2020, 2021 a 2023, resp. iné okolnosti, ktoré osvedčujú, prípadne vylučujú existenciu materiálneho
plnenia vykonanie obhliadky priestorov a výsluch G. B., E. F., prípadne zváženie vykonania ďalších
výsluchov. Zároveň treba dodať, že správca dane nie je za každých okolností viazaný právnym názorom,
ku ktorému dospel v protokole z daňovej kontroly, ktorý je len jedným z podkladov rozhodnutia správcu
dane a dôkazy vykonané vo vyrubovacom konaní môžu byť následne vyhodnotené aj na prospech

daňového subjektu, teda bolo aj v záujme žalobcu vykonanie dokazovania vo vyrubovacom konaní.
Uvedené dosvedčuje aj samotná 43 3Sf/17/2024 skutočnosť, že vo vzťahu k spoločnosti MG Pro s.r.o.
hodnotil správca dane dôkazy vykonané vo vyrubovacom konaní v prospech daňového subjektu. 82.
V tejto súvislosti žalobca tiež namietal nedodržanie trojmesačnej lehoty na vykonanie vyrubovacieho
konania, nakoľko podľa žalobcu mala táto lehota začať plynúť dňom rozhodnutia žalovaného zo dňa

13.01.2023 a mala skončiť dňa 13.04.2023, pričom bolo skončené až dňa 28.09.2023 a trvalo viac
ako jeden a pol roka, pričom žalobca jeho predĺženie o 180 dní považoval za neprimerané a bola
tým porušená zásada proporcionality, čo má za následok nezákonnosť dôkazov získaných v rámci
vyrubovacieho konania. K tejto námietke správny súd uvádza, že v danom prípade správca dane
postupoval zákonom predpokladaným spôsobom, keď požiadal o predĺženie lehoty podľa § 65 ods. 2

Daňového poriadku vzhľadom na zložitosť prípadu, pričom nie je sporné, že správcovi dane bolo zo
strany žalovaného v zrušujúcom rozhodnutí uložené doplniť dokazovanie (výzvy, výsluchy), opätovne
vec posúdiť, oboznámiť žalobcu so závermi správcu dane a umožniť mu vyjadriť sa k nim, pričom ide o
úkony, ktoré sú z objektívneho hľadiska časovo náročné. Zároveň správny súd uvádza, že aj Najvyšší
správny súd SR už vyslovil, že samotná dĺžka vyrubovacieho konania (rešpektovanie procesnej lehoty)

nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. Takýto záver nevyplýva
z príslušných právnych predpisov (Daňový poriadok či zákon o DPH) a ani z judikatúry kasačného súdu
(napr. Rozsudok NSS SR sp. zn. 3Sfk/5/2023 zo dňa 28.03.2024). Zároveň treba uviesť, že žalobca
sa mýlil, ak v správnej žalobe tvrdil, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 28.09.2023, teda
správca dane podľa neho nerešpektoval lehotu na rozhodnutie podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku,

nakoľko prvostupňové rozhodnutie bolo správcom vydané dňa 12.09.2023 a správca dane bol povinný
vydať rozhodnutie v ďalšom konaní po predĺžení žalovaným o 180 dní do 14.09.2023. Správca dane
teda vydal prvostupňové rozhodnutie v lehote predĺženej druhostupňovým orgánom v súlade s ust. §
65 ods. 2 Daňového poriadku. 83. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku týkajúcu sadodatočného vyhotovenia úradných záznamov, čo podľa žalobcu odporovalo § 19 ods. 7 Daňového
poriadku. Správny súd uvádza, že v úradnom zázname príslušný orgán písomne zachytáva skutočnosti,
ako napr. oznámenia, vysvetlivky, telefonické oznámenia a iné úkony, ktoré zamestnanec tohto orgánu

vykonáva zvyčajne bez bezprostredného kontaktu s daňovým subjektom. Úradný záznam je povinný
podpísať ten zamestnanec príslušného orgánu, ktorý ho vyhotovil, pričom je povinný uviesť v ňom
dátum, prípadne aj čas, kedy úradný záznam spísal, prípadne odkaz na zdroj informácie, ktorá je v ňom
zachytená. Úradné záznamy, ktorých dodatočné spísanie žalobca namietal, len formálne deklarovali
úkony správcu dane, ktoré vykonal v priebehu daňovej kontroly, chýbajúce prílohy boli na základe výzvy

žalovaného správcom dane doplnené. Správny súd nevyhodnotil postup správcu dane spočívajúci v
dodatočnom vyhotovení úradných záznamov za ideálny, o čom svedčí to, že žalovaný v pôvodnom
zrušujúcom rozhodnutí v priebehu odvolacieho konania uložil správcovi dane doplniť daňové konanie a
odstrániť chyby konania vo veci daňového subjektu (č. 102913329/2022 zo dňa 27.10.2022) a správca
dane doplnil spisový materiál o listiny, ktoré neobsahoval sprievodný list k predkladacej správe č.
102597455/2022 zo dňa 20.09.2022 a to doplnením č. 10310678/2022 zo dňa 14.11.2022, avšak postup

daňových orgánov podľa názoru správneho 44 3Sf/17/2024 súdu nespôsobil nezákonnosť protokolu, či
napadnutého rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, nakoľko
listiny, z ktorých správca dane pri rozhodovaní vychádzal sú súčasťou administratívneho spisu a
žalobca bol s ich obsahom a skutočnosťami, ktoré z nich vyplynuli oboznámený a to pred vydaním
napadnutých rozhodnutí. Nie je preto pravdou, že by žalobca stratil právo účinne sa brániť proti

zisteniam a záverom správcu dane, ktorý odkazoval na listiny získané jeho činnosťou. Správca dane
si ich zároveň zabezpečil zákonným spôsobom, napr. nahliadnutím do elektronického spisu iného
daňového subjektu. Zároveň žalobca v správnej žalobe len poukázal na nezrovnalosti v úradných
záznamoch(ktorébolipostupomdaňovýchorgánovodstránené),pričomneuviedol,včommalaspočívať
ujma na jeho právach tým, že úradné záznamy boli vyhotovené dodatočne, neboli vyhotovené, resp.

sa nenachádzali v elektronickom spise. Vadu procesného postupu správcu dane je potrebné vždy
vnímať v materiálnych súvislostiach, a to najmä z pohľadu, či je predmetná vada spôsobilá sama o
sebe ovplyvniť samotný výrok rozhodnutia. 84. Žalobca ďalej namietal, že dňa 22.03.2022, kedy bol
nahliadať do administratívneho spisu, nebol administratívny spis kompletný, nakoľko v ňom chýbali
dôkazy predložené žalobcom (prezentácia spoločnosti MG Pro s.r.o., objednávka pre spoločnosť R.P.P

GLOBAL s.r.o., vysielacie časy, fotky atď.), čo potvrdil aj žalovaný v pôvodnom zrušujúcom rozhodnutí
a administratívny spis nemal správca dane skompletizovaný ani v deň prerokovania pripomienok k
protokolu (21.07.2022). S uvedenou námietkou sa vysporiadal už žalovaný v napadnutom rozhodnutí,
keď uviedol, že uvedenú „prezentáciu daňový subjekt predložil správcovi dane pri ústnom pojednávaní
uskutočnenom dňa 22.07.2021, kedy bola správcom dane spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č.

101305455/2021 zo dňa 22.07.2021 a v nej uvedené všetky doklady, ktoré predložil daňový subjekt,
vrátane prezentácie. Uvedená prezentácia bola taktiež prílohou doručeného vyjadrenia k protokolu
zaslaného daňovým subjektom, takže správca dane nemal dôvod oboznamovať daňový subjekt s
materiálom, ktorý sám predložil. To, že správca dane neoboznamoval daňový subjekt s materiálom,
ktorý sám predložil, neznamená, že sa nenachádza v administratívnom spise. V administratívnom

spise sa nachádzajú doklady vymenované v bode B. bod 8 na strane 12 odvolania identifikované ev.
číslami, čo dokumentujú napr. sprievodné listy správcu dane č. 102598635/2022 zo dňa 20.09.2022, č.
103101678/2022 zo dňa 14.11.2022 a č. 102933677/2023 zo dňa 20.11.2023. Od 01.01.2022 daňový
subjekt, prípadne jeho právny zástupca si môže prehliadať elektronický spis v osobnej internetovej
zóne priamo na portáli finančnej správy.“ Pokiaľ žalobca namietal, že mu nebolo umožnené, aby sa

oboznámil s kompletným obsahom administratívneho spisu, pričom jeho nekompletnosť videl len v
absencii tých dôkazov, ktoré sám správcovi predložil, potom správny súd nevzhliadol dôvodnosť tejto
námietky, nakoľko nie je zrejmé, aký negatívny dopad by mala uvedená skutočnosť na práva žalobcu.
Správny súd z obsahu žurnalizovaného administratívneho spisu, ktorý mu bol predložený žalovaným,
zistil, že doklady predkladané žalobcom sa v ňom nachádzajú, teda má za to, že administratívny spis bol

v čase rozhodovania daňových orgánov kompletný, pričom nebolo medzi účastníkmi sporné, že daňový
subjekt tieto podklady správcovi dane predložil a správca dane ich pri svojom rozhodovaní vyhodnotil.
Neobstojí pri tom ani argumentácia žalobcu, že mu nebol poskytnutý kompletný administratívny spis v
deň prerokovania pripomienok k protokolu, keď podľa § 23 ods. 1 Daňového poriadku správca dane
sprístupní spis daňového subjektu nasledujúci pracovný deň 45 3Sf/17/2024 po prijatí žiadosti o nazretie

do spisu, pričom z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca takúto žiadosť správcovi
daneadresoval,pretojeprijateľnáargumentáciasprávcudane,žeadministratívnyspisneskompletizoval
podľa požiadaviek daňového subjektu, keďže sa s nimi oboznámil až pri prerokovaní pripomienok.
Pokiaľ teda žalobca nedodržal zákonom predpokladaný postup nazerania do spisu, nemá to za následoknezákonnosť postupu správcu dane. Podľa správneho súdu neobstojí ani argumentácia žalobcu, pokiaľ
ide o žiadosť žalobcu o nazretie do spisu v decembri 2022. Žalovaný sa vyjadril v správnej žalobe
tak, že termín nazretia do spisu bol síce dohodnutý na deň 15.12.2022 o 10.00 hod., ale žalovaný

dňa 14.12.2022 telefonicky kontaktoval žalobcu a informoval ho o tom, že spis k jeho odvolaniu bol
doručený prvostupňovým orgánom elektronicky a písomne bolo doručené len to, čo aj žalobca doručil
druhostupňovému orgánu dňa 07.11.2022. Zároveň ho informoval o tom, že žalobca, resp. jeho právny
zástupca, môže prehliadať dokumenty v eSpise v osobnej internetovej zóne priamo na portáli finančnej
správy a eSpis je mu teda sprístupnený kedykoľvek. Na základe tejto informácie žalobca termín

dohodnutý so žalovaným na deň 15.12.2022 zrušil. Uvedenú argumentáciu žalovaného, že to bol práve
žalobca, kto dohodnutý termín nazretia do spisu napokon zrušil, však žalobca vo vyjadrení žiadnym
spôsobom nepoprel. Z uvedených skutočností preto vyplýva, že nebolo zistené, že by bolo žalobcovi
právo na nazretie do administratívneho spisu odopreté. Napokon žalobca mal od 01.01.2022 prístup do
elektronickéhospisudaňovéhosubjektu,ktorýžalobcaakotovyplývaajzobsahusprávnejžalobyvyužil.
Správny súd uvádza, že pre konštatovanie nezákonnosti nepostačuje poukázanie na nezrovnalosti vo

vedení administratívneho spisu bez konkrétnej argumentácie, z ktorej by vyplynul materiálny zásah
do práv daňového subjektu. 85. Žalobca v správnej žalobe namietal nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia žalovaného pre jeho vnútornú rozpornosť a neposkytnutie riadnych odpovedí na odvolacie
argumenty. Takáto žalobná námietka je podľa správneho súdu všeobecná a nekonkrétna, bez možnosti
vykonať súdny prieskum, preto ju správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Vo všeobecnosti môže

byť rozhodnutie orgánu verejnej správy nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok
dôvodov. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať také rozhodnutie správneho
orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok
ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod tento pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je
výrok, odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody

nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia
právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť.
Z hľadiska posúdenia dostatočnosti odôvodnenia je podstatné, aby sa správne orgány vo svojich
rozhodnutiach vysporiadali so všetkými kľúčovými námietkami účastníka administratívneho konania,
čo môže v niektorých prípadoch znamenať konzumáciu vysporiadania sa s niektorými čiastkovými

námietkami, pričom uvedené platí najmä v prípade takých podaní, ktoré sú čo do rozsahu obsiahle,
ako tomu bolo aj v prípade odvolaní žalobcu proti prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane. Aj v
zmysle judikatúry Ústavného súdu SR (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I. ÚS 241/07, I. ÚS
342/2010) a Európskeho súdu pre ľudské práva (rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z
09.12.1994, č. 18390/91) sa nemusia dať detailné odpovede na všetky účastníkom konania predostreté

otázky, ale len na tie, ktoré sú 46 3Sf/17/2024 pre rozhodnutie vo veci podstatné, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Nevyžaduje sa, aby na každú námietku účastníka
konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia tak, ako to v žalobe prezentuje žalobca, ale iba
na taký argument či námietku, ktorá je pre rozhodnutie danej veci rozhodujúca a vyžaduje sa špecifická
odpoveď. Pokiaľ žalobca namietal, že sa žalovaný nevysporiadal s jeho odvolacími námietkami a

neposkytol presvedčivú odpoveď, prevzal text prvostupňových rozhodnutí a uviedol iba všeobecné
konštatácie, správny súd uvádza, že táto námietka nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ktoré dostatočne reaguje na odvolacie námietky na stranách 17 až 27, pričom samotná
nespokojnosť žalobcu s mierou argumentácie žalovaného nepostačuje bez ďalšieho na konštatovanie
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. 86. Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť,

ktorú vzhliadol v jednom tvrdení žalovaného na strane 18, podľa ktorého žalobca má uniesť dôkazné
bremeno vo vzťahu k aplikácii súdnych rozhodnutí, na ktoré poukazuje, správny súd uvádza, že toto
tvrdenie žiadnym spôsobom nesvedčí o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ žalobca
v odvolaní mienil podoprieť svoju argumentáciu odkazom na súvisiacu judikatúru, bolo nutné, aby
uviedol konkrétne skutkové a právne súvislosti, pre ktoré je ním uvedená judikatúra aplikovateľná na

vec žalobcu. Uvedenému tvrdeniu žalovaného preto nemožno nič vytknúť. 87. Žalobca tiež vzhliadol
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v tom, že žalovaný na strane 23 napadnutého
rozhodnutia síce konštatoval vo vzťahu k mediálnej kampani v Rádiu WOW, že žalobca sa mal stať
súčasťou podvodného reťazca o čom mohol mať vedomosť, a to z dôvodu, že nemal prijať primerané
opatrenia, ktoré bolo možné od neho spravodlivo požadovať, avšak žalovaný vôbec neuvádza o aké

opatrenia sa malo jednať a zároveň bez logického vysvetlenia označil opatrenia prijaté zo strany
žalobcu za nedostatočné. V súvislosti s uvedeným je potrebné uviesť, že podľa štvrtej podmienky
Axel Kittel testu sa vyžaduje zavinenie daňového subjektu. Splnenie subjektívnej stránky preukazuje
správca dane, a to prostredníctvom objektívnych okolností. V zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ samôže daňový subjekt z daňového podvodu „vyviniť“ a nestratiť tak nárok na odpočítanie dane, ak
preukáže (tu však znáša dôkazné bremeno daňový subjekt) dostatočnú obozretnosť a dobromyseľnosť.
Z hľadiska požiadavky preukázania vynaloženia primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu je

potrebné uviesť, že toto je v súlade s právom Európskej únie. Daňový subjekt je povinný prijať všetky
opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré
uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 52; vo veci Vikingo
Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a

C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od
daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012,
bod 59). V nadväznosti na skúmanie a dokazovanie primeranej obozretnosti sú relevantné najmä dva
aspekty. Prvým aspektom je skúmanie vykonania úkonov, ktoré možno od priemerného zodpovedného
podnikateľa očakávať pred uskutočnením zdaniteľného obchodu a zohľadňovanie informácií, ktoré z

týchto úkonov v relevantnom čase vyplývali. Druhým 47 3Sf/17/2024 aspektom je vedomosť daňového
subjektu o konkrétnych okolnostiach a podmienkach obchodu či obchodnej spolupráce, ktoré u neho
mohli vyvolať podozrenie, že obchodné plnenie, ktorého sa zúčastňuje, môže byť poznačené daňovým
podvodom (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Sfk 131/2022 zo dňa 21. novembra 2023, body 58 a 59, sp. zn. 3Sfk 5/2023 zo dňa 28. apríla

2024, bod 54). Pri vyhodnocovaní nedbanlivostnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým
podvodom je pritom potrebné brať do úvahy aj prípadné preukázané, osobitné opatrenia/protiopatrenia/
garancie, ktoré daňový subjekt prijal, aby predchádzal jeho zapojeniu do podvodného obchodného
reťazca (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/5/2023 zo dňa 28.
apríla 2024, bod 55). 88. Správca dane s ohľadom na skutkové zistenia prejednávanej veci v intenciách

uvedených judikatórnych záverov dospel k tomu, že žalobca nevykonal dostatočné opatrenia, ktoré
bolo možné od neho spravodlivo požadovať na zabezpečenie, aby jeho transakcie neboli poznačené
podvodom zo strany predchádzajúcich subjektov. Žalobca síce poukazoval na úkony, ktorými si mal
preveriť príslušných dodávateľov (prostredníctvom dostupných verejných registrov), ale správca dane
dospel napriek tomu k záveru, že tieto neboli dostatočnými opatreniami. Správny súd uvádza, že

takéto preverovanie (cez verejne dostupné registre) je len jednou zo zložiek primeranej obozretnosti a
starostlivosti podnikateľa. Podozrenie podnikateľa, že sa môže stať súčasťou podvodného konania v
oblasti DPH, totiž nemusia vyvolať len záznamy vo verejných registroch, ale aj mimoriadne neobvyklé
obchodné podmienky, či okolnosti uskutočňovaného obchodu. Správca dane zistil celý rad konkrétnych
okolností obchodnej, osobnej aj právnej povahy, ktoré preukazujú neobozretnosť a neopatrnosť žalobcu

a v odôvodnení rozhodnutia konkrétne uviedol, na základe ktorých skutočností dospel k záveru, že
žalobca nevykonal potrebné opatrenia, aby sa uistil, že nebude účastný na dodávkach poznačených
podvodom (žalobca nevenoval dostatočnú pozornosť výberu dodávateľa, obsahu rámcovej zmluvy,
ktorú uzatvoril, odsúhlaseniu mediálnych plánov, k tomu, čo zahrňuje cena spotu a v konečnom
dôsledku ani k mediálnym plánom priloženým k faktúre). Pokiaľ žalobca namietal, že bez logického

vysvetlenia označil opatrenia prijaté zo strany žalobcu za nedostatočné, správny súd uvádza, že
uvedená námietka nezodpovedá obsahu odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaného a správcu
dane, nakoľko daňové orgány v nich uviedli dôvody, pre ktoré žalobcom prijaté opatrenia (nahliadnutie
do verejných registrov) vyhodnotili ako nedostatočné. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný neuviedol
o aké opatrenia sa malo jednať, treba uviesť, že daňové orgány nemajú povinnosť označiť opatrenia,

ktoré žalobca mal vykonať vo vzťahu k prevereniu svojich obchodných partnerov, aby sa uistil, že
nebude účastný podvodného konania. Úlohou finančných orgánov je opatrenia žalobcu vyhodnotiť a
úlohou správneho súdu je toto vyhodnotenie v rozsahu žalobných bodov posúdiť. Rozsah prijatých
opatrení spravidla závisí od rozsahu sporných okolností (indikátorov rizikovosti). Medzi takéto opatrenia
môžu slúžiť napríklad aj referencie od tretích osôb, bankové referencie, audit dodávateľa a jeho

dodávateľského reťazca a pod. (Rozsudok NSS SR sp. zn. 5Sfk/93/2022 zo dňa 25.09.2024). 89.
Pokiaľ žalobca namietal vo vzťahu k faktúre v súvislosti so zabezpečením reklamného priestoru na
festivale Medzinárodné stretnutie zbojníkov v Terchovej, že žalovaný sa nevysporiadal s argumentáciou
žalobcu v odvolaní s tým, že dodanie zdaniteľného plnenia 48 3Sf/17/2024 žalobca preukazoval nielen
faktúrou, Zmluvou o reklamnej kampani zo dňa 16.12.2020, ale aj fotodokumentáciou, propagačným

materiálom, printscreenom z oficiálnej webovej stránky podujatia a tiež facebookovej stránky, správny
súd uvádza, že predmetná námietka neobstojí, nakoľko nemá oporu v obsahu napadnutého rozhodnutia
žalovaného, keďže žalovaný sa na strane 24 a 25 napadnutého rozhodnutia detailne zaoberal všetkými
dôkazmi predloženými žalobcom, pričom dospel k záveru, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy ouskutočnení tohto zdaniteľného plnenia v decembri 2020. Žalovaný zdôraznil, že „z faktúry ani zo
zmluvy nevyplýva rozsah poskytnutej služby, dodávateľ smartdesign eu s.r.o. mal pritom daňový subjekt
počas zmluvného obdobia (od 16.12.2020 do 01.09.2021) informovať o možnostiach reklamných

produktov a predmet plnenia mal byť zabezpečený podľa výberu daňového subjektu na základe dielčej
objednávky, avšak dokumentácia, ktorá mala tvoriť prílohu k faktúre zmluvne dohodnutá, predložená
nebola,predloženénebolianidielčieobjednávky.“Žalovanýďalejuviedol,že„žalobcapredložilfotografiu
obrazovky internetovej stránky M., kde bol uvedený ako generálny partner spoločnosť „ELEKTRO
GROUP ML, s.r.o.“, informatívny plagát v PDF formáte ohľadom Medzinárodného stretnutia zbojníkov,

kde je uvedený ako generálny partner spoločnosť „ELEKTRO GROUP ML, s.r.o.“ a fotografiu obrazovky
na facebookovej stránke zo dňa 11. januára bez uvedenia roku. Správca dane zistil z facebooku, že
to bolo dňa 11.01.2022, kedy predstavili generálneho partnera spoločnosť „ELEKTRO GROUP ML,
s.r.o.“. Z predložených dôkazov vyplynulo, že daňový subjekt sa stal novým generálnym partnerom
podujatia v roku 2022.“ Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa zaoberal žalobcom predloženými dôkazmi
a tieto náležite vyhodnotil a to aj vo svetle svedeckých výpovedí J. D. a I. H.. 90. Ako nedôvodnú

správny súd vyhodnotil aj námietku žalobcu, že sa žalovaný nevysporiadal s námietkou nevhodnosti
vedenia výsluchu J. D., nakoľko žalovaný v napadnutom rozhodnutí na stranách 25 a 26 jednoznačne
uviedol, že „bol vypočutý ku všetkým skutočnostiam, ktoré sú podstatné pre náležité objasnenie
skutkového stavu. Svedkovi J. D. boli pritom pri ústnom pojednávaní položené len otázky, ktoré súviseli
s preverovanými faktúrami a zmluvami k nim, na ktorých bola uvedená spoločnosť smartdesign v

zastúpení J. D., vrátane otázky 24. a 25., ktoré sa týkali predloženej zmluvy uzatvorenej dňa 16.12.2020
a teda z nej vyplývali (viď otázky 24. a 25. a článok II. a II. zmluvy). Námietka, že dňa 15.06.2021
bol svedok vypočúvaný aj v inej daňovej kontrole a z toho dôvodu nebol vedený správne, čo malo
negatívny dopad na odpovede svedka, nie je relevantná. Správca dane predvolal svedka na dňa
02.06.2021 a sám svedok požiadal o zmenu termínu obidvoch ústnych pojednávaní na 15.06.2021

(úradný záznam č. 100960285/2021 zo dňa 02.06.2021). Pravdivé nie je ani to, že prvostupňový
orgán v oboznámení zo dňa 22.06.2023 na strane 22. uviedol, že by výsluch svedka J. D. bol vedený
nevhodným spôsobom (odvolávajúci sa na to poukazuje v bode C.3. odvolania).“ 91. Žalobca tiež
namietal nepreskúmateľnosť záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočet z faktúry za dezinfekciu
priestorov, nakoľko sa žalovaný podľa žalobcu nevysporiadal s odvolacou argumentáciou, v ktorej sa

žalobca venoval obsahu svedeckých výpovedí E. F. a G. B., ktorí potvrdili dodanie služby a poukázal na
to, že k ich výsluchu došlo s odstupom času, čo je potrebné podľa žalobcu vziať do úvahy pri hodnotení
týchto 49 3Sf/17/2024 výpovedí. Opäť správny súd musí konštatovať, že námietka nepreskúmateľnosti
nezodpovedá obsahu rozhodnutia žalovaného, preto ani v tomto prípade námietka nepreskúmateľnosti
neobstojí. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí na strane 26 totiž vysporiadal tak s listinnými dôkazmi

predloženými žalobcom za účelom preukázania dodania predmetnej služby, ako aj s jednotlivými
výpoveďami uvedených svedkov, pričom identifikoval závažné rozpory, nepresnosti a nedostatočné
informácie, ktoré dostatočným spôsobom spochybnili reálne dodanie deklarovaných služieb žalobcovi.
Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že správca dane pri vyhodnocovaní svedeckých
výpovedí E. F. a G. B. nebral do úvahy čas, ktorý uplynul od dodania fakturovaných služieb. Správca

dane vyhodnocoval výpovede svedkov v súlade s touto požiadavkou, keď vyhodnotil, že výpovede
svedka sú rozporuplné v podstatných skutočnostiach, pričom treba mať na zreteli, že len formálne
potvrdenie uskutočnenia služieb nepreukazuje, že služby boli uskutočnené vo vzťahu medzi žalobcom a
jeho priamym dodávateľom. Navyše pokiaľ neboli predložené žiadne dôkazy (zápisy, poznámky, výstupy
a pod.) o ich uskutočnení, samotné svedectvá nemôžu byť považované za dostatočné na preukázanie

splnenia hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočet dane, ak sú v rozpore s inými
dôkazmi, ktoré jednoznačne poukazujú na nesplnenie týchto podmienok. Svedectvá ako subjektívne
výpovede nemajú rovnakú dôkaznú silu ako objektívne listinné dôkazy či iné materiálne skutočnosti,
ktoré správca dane vyhodnotil v rámci dokazovania. Ak správca dane, resp. žalovaný vo svojom
rozhodnutí uviedli konkrétne dôkazy, ktoré preukazujú neexistenciu reálneho plnenia, svedectvá bez

ďalšieho relevantného a objektívneho podkladu nemôžu tieto dôkazy spochybniť ani prekryť (Rozsudok
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/8/2024 zo dňa 10.02.2025). Správny súd sa nestotožnil
so žalobcom, že daňové orgány vyhodnotili vykonané dôkazy jednostranne v neprospech žalobcu v
rozpore s ustanovením § 3 ods. 3 Daňového poriadku, nakoľko správca dane a žalovaný hodnotili
všetky dôkazy, ktoré boli predložené žalobcom v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní pričom

presvedčivo zdôvodnili, prečo žalobcom predložené dôkazy nepreukazujú reálnu existenciu plnenia.
92. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia uvádzajú preskúmateľné, komplexné a logické závery
vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a k hodnoteniu námietok žalobcu, v nadväznosti na čo, nie jenámietka žalobcu o nepreskúmateľnosti týchto rozhodnutí hodnotená ako dôvodná. Zároveň je táto
námietka v logickom rozpore so súčasne namietaným nedostatočne spoľahlivo zisteným skutkovým
stavom, pretože ak má byť dôvodom nezákonnosti nepreskúmateľnosť, nie je možné efektívne namietať

iné skutočnosti, a teda ani nedostatočne spoľahlivo zistený skutkový stav. Vada nepreskúmateľnosti
predmetných rozhodnutí ako celkov, správnym súdom nie je konštatovaná. Záver správcu dane, na
ktorom postavil svoje rozhodnutie, je v odôvodnení jeho rozhodnutia vymedzený a vyjadrený jasne a
spôsobom, ktorý nedáva priestor pre pochybnosti o tom, čo bolo základom záverov správcu dane. 93.
Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu a k rozporu zisteného

skutkového stavu s obsahom administratívneho spisu, žalobca vyjadril všeobecný nesúhlas so závermi
a ustálením skutkového stavu daňovými orgánmi, pričom 50 3Sf/17/2024 neuviedol v čom malo spočívať
nedostatočné zistenie skutkového stavu, resp. aké dôkazy správca dane nevykonal. Pokiaľ žalobca
argumentoval tým, že súčasťou administratívneho spisu sú dôkazy, na základe ktorých daňové orgány
dospeli k odlišným skutkovým záverom, čo malo za následok zistenie skutkového stavu veci, potom
je potrebné uviesť, že správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov a

je povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z
uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a
či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje
zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy (ustálené závery judikatúry vyšších
súdnych autorít, napr. aj v Rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/47/2020 zo dňa

21.09.2020). Správca dane a aj žalovaný nie sú teda pri vykonávaní dôkazov viazaný len návrhmi
daňového subjektu a sú oprávnení vykonať aj také dôkazy, ktoré daňový subjekt nenavrhuje. Správny
súd zistil, že správca dane vykonal výsluchy všetkých svedkov navrhnutých žalobcom (s výnimkou
E. F., nevykonanie výsluchu ktorej správca dane dostatočne zdôvodnil). Správca dane je povinný
zistiť skutkový stav čo najúplnejšie a pokiaľ na základe ním vykonaného dokazovania dospel k takým

skutkovým zisteniam, ktoré postačovali na prijatie jeho záverov, nemožno dospieť k tomu, že skutkový
stav bol zistený nedostatočne. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie podrobne popísané v
prvostupňovom rozhodnutí za účelom preverenia, či reálne došlo k dodaniu plnení v zmysle dokladov
predložených žalobcom a či niektoré z obchodných transakcií neboli súčasťou podvodu na DPH. Z
administratívneho spisu nevyplynulo, že by správca dane nezohľadňoval dôkazy, ktoré by svedčili

v prospech žalobcom tvrdených skutočností, ani že by účelovo dôkazy vyhodnocoval v neprospech
žalobcu. 94. Vo vzťahu k ďalšej argumentácii žalobcu, pokiaľ išlo o ním deklarovanú primeranosť
prijatých opatrení, aby predišiel svojej účasti na reťazci poznačenom podvodom na DPH, správny
súd poukazuje na predchádzajúce odôvodnenie tohto rozhodnutia a dodáva, že zo zistení správcu
dane vyplýva, že opatrenia, ktoré uviedol daňový subjekt, že ich prijal, neboli dostatočné. Žalobca

nemal s dodávateľom smartdesign eu s.r.o. predchádzajúcu skúsenosť, išlo o prvý a jednorazový
obchod, a teda je prijateľný záver správcu dane, že o to vyššie boli nároky kladené na žalobcu, aby si
nového obchodného partnera riadne preveril. Žalobca prijal už v zdaňovacom období november 2020
faktúru č. 20202032 s dátumom dodania 30.11.2020 na celkovú sumu 60 000,00 eur od dodávateľa
L-PEGAS s.r.o., čo znamená že žalobcovi bola známa činnosť spoločnosti L-PEGAS s.r.o. Žalobca

pritom neuviedol dôvod, pre ktorý si vybral práve spoločnosť smartdesign eu s.r.o., keď predtým už
spolupracoval so spoločnosťou L?PEGAS s.r.o. Žalobca sa o predošlej spolupráci so spoločnosťou
L-PEGAS s.r.o. správcovi dane nezmienil. Žalobca sa pri výbere dodávateľa nezameral ani na to, či
má spoločnosť smartdesign eu s.r.o. vôbec nejakú históriu resp. skúsenosť so službami uvedenými na
faktúrach. Túto skutočnosť mohol preveriť už v čase uzatvorenia zmluvy tým, že by si pozrel účtovnú

závierku spoločnosti smartdesign eu s.r.o., na základe ktorej by zistil, že spoločnosť nevykonávala
žiadnu činnosť (účtovná závierka bola podaná za rok 2018 dňa 28.06.2019 a je verejne dostupná napr.
na stránke M.). Správca dane identifikoval skutkové okolnosti, ktoré potvrdzovali existenciu reťazca, v
ktorom prebiehajúce transakcie boli poznačené podvodom na DPH. 51 3Sf/17/2024 95. Správny súd
uvádza, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane je zrejmé, že vykonal tzv. Axel

Kitteltest,pričomvzmyslerozhodnutíSúdnehodvoraEÚvoveciachAxelKittel,RecoltaRecyclingSPRL
C-439/04 a C-440/04 zo dňa 06.07.2006 stanovil Najvyšší súd SR v Rozsudku sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo
dňa 17.10.2017 kritériá pre posúdenie účasti daňového subjektu na daňovom podvode (nedovolenom
daňovom úniku) na účely rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na odpočítanie dane. Na to, aby
mohol byť odopretý nárok na odpočet z titulu účasti daňového subjektu na daňovom podvode, musia byť

kumulatívne kladne zodpovedané nasledujúce štyri otázky: a) Vznikol z posudzovaných zdaniteľných
obchodov daňový únik ? b) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania ? c) Pokiaľ je
únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu
s týmto konaním spojené ? d) Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním,vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt ? 96. Správca dane a rovnako aj žalovaný
nespochybnili reálnu existenciu služieb (mediálnej kampane), avšak v danom prípade bola spornou
otázka vedomostnej účasti žalobcu na podvodnom konaní deklarovaného dodávateľa smartdesign eu

s.r.o. a zisteného subdodávateľa ANIMA LMS s.r.o, ktorí boli do obchodného reťazca účelovo vložení
bez riadneho podnikateľského dôvodu a ekonomického opodstatnenia s cieľom podvodným spôsobom
zneužiť systém neutrality DPH a taktiež konanie žalobcu v dobrej viere a v súlade so zásadami poctivého
a obozretného obchodného styku. Správny súd uvádza, že v danom prípade správca dane vykonaným
dokazovaním a aplikáciou tzv. Axel Kittel testu v zmysle vyššie uvedených otázok mal na všetky otázky

kladné odpovede. Výsledkom zisteného skutkového stavu bol záver správcu dane, že žalobca vedel,
resp. mohol vedieť, že je účastný daňového podvodu, v dôsledku čoho mu bol odmietnutý nadmerný
odpočet DPH z dodávateľských faktúr v súvislosti s mediálnou kampaňou v médiu Rádio WOW. 97.
V danom prípade boli fakturované služby v súvislosti s mediálnou kampaňou v médiu Rádio WOW v
obchodnom reťazci, v ktorom sa vyskytovali nekontaktní dodávatelia, ktorí si neplnili svoje povinnosti
voči správcovi dane, priamy dodávateľ daňového subjektu (smartdesign eu s.r.o.) je spoločnosť bez

podnikateľskej histórie v danom odbore. Chýbajúca daň v tomto reťazci bola identifikovaná u spoločnosti
smartdesign eu s.r.o., ktorá daň priznala, ale neodviedla ju do štátneho rozpočtu, nakoľko si ju na
vstupe vykryla fiktívnymi nákupmi. Správca dane konštatoval, že vyššie uvedené skutočnosti vo svojom
celku svedčia o tom, že predmetné obchodné transakcie daňového subjektu sú zaťažené podvodom na
DPH, došlo k narušeniu neutrality DPH, pričom sa nejedná iba o dôsledok podnikateľského zlyhania.

Svedeckou výpoveďou E. H. a predloženými dôkazmi tak zo strany svedka ako aj daňového subjektu
počas daňovej kontroly bolo preukázané hmotnoprávne splnenie podmienok na uplatnenie práva na
odpočítanie dane, avšak v posudzovaných zdaniteľných obchodoch bol identifikovaný daňový únik v
obchodnom reťazci u spoločnosti ANIMA LMS s.r.o. a taktiež u priameho dodávateľa daňového subjektu
u spoločnosti smartdesign eu s.r.o. Daňový únik vznikol dôsledkom podvodného konania, predmetné

obchody daňového subjektu boli s týmto konaním spojené a daňový subjekt mal a mohol vedieť o
svojej účasti na daňovom podvode. 52 3Sf/17/2024 98. Žalobca ďalej namietal, že konal s odbornou
starostlivosťou aj vo vzťahu k prevereniu ceny zdaniteľného plnenia v zmysle faktúr v súvislosti s
mediálnou kampaňou v médiu Rádio WOW, nakoľko si preveril cenu poskytnutého plnenia, oboznámil sa
s cenníkom spoločnosti Regiomedia s.r.o. a so zverejnenými zmluvami zo strany orgánov verejnej moci,

keď si zabezpečovali reklamnú kampaň. Daňové orgány však nevzali do úvahy žalobcom predložené
listinné dôkazy, ktoré preukazovali podľa žalobcu ním tvrdené skutočnosti. Žalobca mal za to, že cena
za jeden reklamný spot vo výške 86 eur je primeraná a úplne bežná, poukázal pri tom na výpoveď
svedka E. H., konateľa spoločnosti Rádio WOW s.r.o., ktorý okrem iného uviedol, že „Rádio WOW
poskytuje služby bez sprostredkovateľov v minimálnom rozsahu a poväčšine, keď ich aj niekto osloví,

tak ho odporučia na reklamné agentúry, s ktorými spolupracujú. Svedok E. H., pritom aj na otázky
splnomocneného zástupcu uviedol, že cena 100 eur bez DPH je bežná suma za spot v mediálnych
priestorov reklamných agentúr, pričom napríklad v rádiu EXPRES to môže byť pokojne aj suma 800 eur“.
Podľa žalobcu je zrejmé, že cena plnenia dohodnutá zo strany žalobcu bola obvyklá cena plnenia, ktorá
je ešte nižšia ako priemerná cena v iných reklamných agentúrach, ktorú bežne platia aj orgány verejnej

moci. Pokiaľ aj prvostupňový orgán poukazuje na to, že v zmysle cenníka Rádia WOW by cena za
odvysielane reklamného spotu bola vo výške 42,92 eur, tak opomína ten fakt, že konateľ tohto rádia sám
uviedol,žeajonipotencionálnychzákazníkovodkazujúnamediálneagentúryazároveňtýmsámvyvrátil
svoje tvrdenie o tom, že cena mala byť neprimerane vysoká. Žalobca zaplatil sumu obvyklú v priestore
mediálnych agentúr, ktorá predstavuje len dvojnásobok sumy vyplývajúcej z cenníka Rádia WOW, čím je

vyvrátený argument žalovaného a prvostupňového orgánu, že cena bola umelo 49-násobne navýšená.
Takýtopostupprvostupňovéhoorgánuažalovanéhomázanásledokto,žedokážespochybniťajobvyklú
trhovú cenu reklamného spotu. 99. V danom prípade o realizácii služieb správca dane ani žalovaný
nemali pochybnosti, avšak cenu za predmetné služby (t.j. mediálna kampaň) správca dane vyhodnotil
akoneprimeranevysokú(cenabolapodľasprávcudane49-násobnenavýšená),čoodôvodnilicenníkom

zaslaným konateľom spoločnosti Rádio WOW s.r.o., ktorý mal platnosť do 31.12.2020, z čoho vyplýva,
že ak by sa daňový subjekt kontaktoval priamo so spoločnosťou Rádio WOW s.r.o. za účelom preverenia
výšky ceny, zistil by reálnu cenu reklamných spotov odvysielaných v Rádiu WOW. Správca dane z
dodatočne zaslaného cenníka reklamného vysielania zároveň zistil, že Rádio WOW vysielalo v roku
2020 celkovo na 12 rôznych frekvenciách. Na základe predloženého cenníka reklamného vysielania

Rádia WOW vyplýva, že v prípade ak by žalobca využil vysielanie iba v najdrahšom časovom pásme
(06-09, kde je cena za sekundu 1,16 eur), žalobcu by stálo odvysielanie daného reklamného spotu v
trvaní 37 sekúnd (dĺžka predloženého reklamného spotu na CD) 42,92 eur. Ak by si žalobca jednoducho
preverilcenureklamnýchspotovpriamovRádiuWOWs.r.o.zistilby,žecenaodspoločnostismartdesigneu s.r.o. je neúmerne navýšená. Zároveň by žalobca zistil, že Rádio WOW s.r.o. fakturuje jeden spot
odvysielaný na všetkých frekvenciách ako jeden spot a nie každý zvlášť, ako sa vyjadril sám konateľ
žalobcu v Zápisnici č. 101305455/2021 zo dňa 22.07.2021, kde sa v otázke 11. vyjadril, že pán J. D.

(konateľ spoločnosti smartdesign eu s.r.o.) fakturoval uvedenú mediálnu kampaň tromi faktúrami so
zdôvodnením, že reklama bola zabezpečená na rôznych frekvenciách. K neprimeranosti ceny správca
dane zároveň uviedol, že konateľ 53 3Sf/17/2024 spoločnosti Rádia WOW s.r.o. E. H. sa sám vyjadril
na otázku splnomocneného zástupcu, či svedok považuje cenu reklamnej agentúry Regiomedia s.r.o.
za primeranú (100 eur bez DPH) sa svedok vyjadril, že „nie, považuje to za drahé, spoločnosť Rádio

WOW s.r.o. nemá také možnosti, aby to za takú sumu predali, ale keď na to pristúpil klient, je to
šikovnosť agentúry“. 100. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že medzi bežné preventívne a
kontrolné opatrenia, ktoré bežne obozretný daňový subjekt vykonáva, aby sa uistil, že sa nezúčastňuje
na daňovom podvode, patrí aj zistenie skutočnej ceny poskytovaných služieb, a to najmä za okolností,
ako sú v danej veci, keď žalobca vedel, kto skutočne poskytuje reklamné služby a s týmito osobami aj
komunikoval. Správca dane v prejednávanom prípade neodhadol reálnu cenu služieb, ale preveroval

ceny u koncového poskytovateľa služieb (Rádio WOW) a nejde zo strany správcu dane o odhad ceny za
poskytované služby. V prejednávanom prípade spoločnosť smartdesign eu s.r.o. vyfakturovala žalobcovi
celkovo 3 faktúry týkajúce sa mediálnej kampane v celkovej sume 59 959,20 eur za celkovo 581 spotov
(z toho základ dane 49 966,00 eur a DPH 9 993,20 eur), pričom spoločnosť Rádio WOW s.r.o. uzatvorila
Rámcovú zmluvu č. 2020/100 zo dňa 10.08.2020 o zabezpečení vysielania reklamných spotov a iných

reklamných produktov v rozhlasovom a televíznom vysielaní so spoločnosťou ANIMA LMS s.r.o. s
platnosťou zmluvy do 31.12.2020 a spoločnosť Rádio WOW s.r.o. následne vystavila pre spoločnosť
ANIMA LMS s.r.o. faktúru č. 2021010003 zo dňa 11.01.2021, dátum dodania služby 31.12.2020 s textom
„Fakturujeme Vám odvysielanie reklamných spotov podľa zmluvy č. 2020/100 zo dňa 10.8.2020“ na
celkovú sumu 1 218,60 eur (základ dane 1 015,50 eur, DPH 20% 203,10 eur), čo je celkové zvýšenie

pôvodnej sumy za odvysielanie reklamných spotov z faktúry vystavenej pre spoločnosť ANIMA LMS
s.r.o. od spoločnosti Rádio WOW s.r.o. o viac ako 49-násobok. Zároveň nebola zistená žiadna pridaná
hodnota na uvedenej mediálnej kampani od spoločnosti smartdesign eu s.r.o. Takéto navýšenie ceny je
ekonomicky neodôvodniteľné, zohľadňujúc jeho obraty a výsledný efekt samotnej reklamy na zvýšené
hospodárenie žalobcu. Žiadna dokumentácia medzi spoločnosťou ANIMA LMS s.r.o. a spoločnosťou

smartdesign eu s.r.o. nebola získaná počas daňovej kontroly, ani následného vyrubovacieho konania,
prípadne ďalšieho konania. Z celkového dokazovania vyplýva, že spoločnosť smartdesign eu s.r.o. bola
doobchodnéhoreťazcavloženáúčelovoscieľomneúmernenavýšiťcelkovúsumuzdaniteľnéhoplnenia.
Zmluva medzi spoločnosťou ANIMA LMS s.ro. a spoločnosťou Rádio WOW s.r.o. bola uzatvorená dňa
10.08.2020, zmluva medzi smartdesign eu s.r.o. a kontrolovaným daňovým subjektom bola uzatvorená

až neskôr (18.09.2020). 101. Pokiaľ sa žalobca bez predchádzajúcich skúseností s dodávateľom a
obchodovanou službou zapojil do takéhoto obchodovania, prevzal na seba riziko účasti na konaní
spojenom s daňovým podvodom, ktorého daňovým následkom je v predmetnom prípade nepriznanie
odpočtu DPH z uvedených transakcií. Správny súd poukazuje napr. aj na Rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6Sžfk/2/2019 zo dňa 08.07.2020 v zmysle ktorého „je v záujme každého daňového subjektu

preveriť si pred vznikom a reálnym uskutočnením obchodnej transakcie všetky signály a indície, ktoré
sa dostanú do jeho sféry pôsobnosti, a ktoré môžu v danom časovom období naznačovať určité, aj
keď neoverené a nepodložené fakty, signalizujúce 54 3Sf/17/2024 alebo nevylučujúce možnú budúcu
problematickosť pripravovanej, uzatváranej, realizovanej obchodnej transakcie, z pohľadu budúceho
uplatnenia odpočtu DPH daňovým subjektom, a to bez ohľadu na to, či takto zistené skutočnosti v

čase obchodnej transakcie, v čase jej prípravy, spochybnili alebo majú dôkaznú silu v danom čase
spochybniťobchodnútransakciudaňovéhosubjektu“.102.Správnysúdtedauzatvára,ževpredmetnom
prípade finančné orgány uniesli dôkazné bremeno a splnenie podmienok tzv. Axel Kittel testu preukázali.
Vo svojich rozhodnutiach identifikovali také zistenia a dôkazy, ktoré vo svojom súhrne v dostatočnej
miere odôvodňujú záver, že daňový podvod bol spáchaný, ako aj že žalobca o ňom mal a mohol

vedieť. Naopak, žalobca nepreukázal, že prijal také opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom
podvode, aby svoj nárok na odpočítanie dane nestratil. Orgány verejnej správy zistili skutkový stav
dostatočne a v súhrne identifikovali celý rad objektívnych okolností nasvedčujúcich účasti žalobcu
na daňovom podvode ako aj opak konania žalobcu v dobrej viere, kedy vyhodnotili prijaté opatrenia
žalobcu za nedostatočné. Takto zistený skutkový stav následne aj správne právne posúdili, keď ho

podriadili pod inštitút daňového podvodu v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ. XXX. Vo vzťahu k
žalobnej námietke nesprávneho právneho posúdenia správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že
je potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na
odpočet dane a dokazovaním daňového podvodu/zneužitia práva alebo účasti daňového subjektu naňom (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra
2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 36) a
zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet ťaží

primárnedaňovýsubjekt,resp.zdaniteľnúosobuuplatňujúcusitotoprávo(voveciKemwaterProChemie
s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 34), v prípade preukazovania daňového podvodu/
zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto
konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok (rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft,

C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43). Rovnako platí, že pri preukazovaní hmotnoprávnych
podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane (alebo oslobodenie od dane) dobrá viera daňového
subjektu v zásade nezohráva žiadnu rolu (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach
SGI a Valériane, C-459/17 a C-460/17, zo dňa 27. júna 2018), v prípade preukazovania účasti na
podvode a pri zneužití práva zo strany daňových orgánov je tomu naopak. 104. Správcovi dane ani
žalovanémunemožnovytknúťrozpormedziskutkovýmstavomvyplývajúcimzobsahuadministratívnych

spisov a skutkovým stavom opísaným v preskúmavaných rozhodnutiach. Dokazovanie bolo vykonané
v dostatočnom rozsahu na prijatie záverov vyslovených v preskúmavaných rozhodnutiach. Z obsahu
administratívneho spisu nemožno vyvodiť, že by správca dane zaťažil žalobcu znášaním dôkazného
bremena vo väčšom rozsahu, než vyplýva z § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Správca dane aj
žalovaný vo svojich rozhodnutiach identifikovali také konkrétne zistenia vyplývajúce z vykonaných 55

3Sf/17/2024 dôkazov, ktoré vo svojom súhrne v dostatočnej miere odôvodňujú nimi prijaté závery.
Správcadaneakoajžalovanývdanomprípadevychádzalizozistenéhoskutkovéhostavuvyplývajúceho
z administratívneho spisu a vec správne právne posúdili, keď dospeli k záveru, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno ohľadom splnenia druhej hmotnoprávnej podmienky na odpočítanie dane vo vzťahu
k zdaniteľnému plneniu od dodávateľa smartdesign eu s.r.o. (zabezpečenie reklamného priestoru na

festivale Medzinárodné stretnutie zbojníkov v Terchovej) a k zdaniteľnému plneniu od dodávateľa
R.P.P. GLOBAL s.r.o. (dezinfekcia priestorov) a správca dane uniesol svoje dôkazné bremeno ohľadom
preukázania vedomej účasti žalobcu na zdaniteľných plneniach od dodávateľa smartdesign eu s.r.o.
poznačených podvodom na DPH (mediálna kampaň v médiu Rádio WOW). Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s

prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, ako aj postupu orgánov verejnej správy, ktorý predchádzal
ich vydaniu, z dôvodov uplatnených v správnej žalobe dospel k záveru, že správna žaloba nie je
dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 105. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny
súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 106. Žalobca nebol v konaní pred

správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167
ods. 1 SSP a contrario. 107. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov
3:0. Poučenie : Rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia
rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm.
a) SSP v znení účinnom od 1. júla 2023). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§

438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contrario), ktorá má odkladný účinok (§ 446
ods. 2 písm. a) SSP) . O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici
(§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443
ods. 1 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí

podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie
bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu
a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostnýnávrh).563Sf/17/2024(2)Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodanie
kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v

konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo
opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a)
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o
správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V Banskej

Bystrici, dňa 26. novembra 2025 JUDr. Ing. Matúš Škarbala predseda senátu (sudca spravodajca)
JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová členka senátu JUDr. Andrea Soukupová členka senátu Za správnosť
vyhotovenia: Eva TišliarováPoučenie:

Rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP v znení

účinnom od 1. júla 2023). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP,
§ 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contrario), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a)
SSP) . O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§
438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444
ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods.
1 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 20. 5. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… , Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025