Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1023200278
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šmahovská

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200278.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu:

A. B. C., nar. X. XXXX XXXX, bytom D. E. B. X, XXX XX F., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom
Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. decembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 23. septembra 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 70 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o sociálnom
poistení“ alebo „ZSP“) zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 11. júla 2022 o invalidný dôchodok. Svoje
rozhodnutie odôvodnila tým, že potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku
na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov a zisťuje sa
z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, t.j. pred 15. májom 2021, žalobca získal 2

881 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 7 rokov a 326 dní obdobia dôchodkového poistenia,
čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na
invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia bolo uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu
rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou.

2. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom
namietal, že mu do doby dôchodkového poistenia nebolo zarátané obdobie od 1. augusta 2003 do 16.

júna2005,kedybolrozkazomministravnútraSlovenskejrepublikyprepustený.Tentorozkazbolúčinnýv
období od 1. augusta 2003 a v mesiaci jún 2005 bol rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zrušený ako nezákonný. Poukázal, že v tomto období bol riadne zamestnaný u F. G. H. a na A. I. F..
V doplnení odvolania žalobca uviedol jednotlivých zamestnávateľov u ktorých bol zamestnaný, pričom
tieto zamestnania mal vykonávať osobne za riadnu mzdu v zamestnaneckom pomere. Požiadal tiež o
vyrozumenie o stave konania pred rozhodnutím, o umožnenie uplatnenia si práva nahliadnuť do spisu,
doplniť dôkazy, prípadne navrhnúť svedkov na dokázanie svojich tvrdení.

3. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. decembra 2022 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“), generálny riaditeľ žalovanej (ďalej aj len „druhostupňový orgán“) odvolanie žalobcu
zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V odôvodnení zosumarizoval priebehkonania predchádzajúceho vydaniu rozhodnutí, pričom skonštatoval, že medicínsku podmienku nároku
na invalidný dôchodok žalobca splnil, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava zo dňa 11. júla 2022, je od 15. mája 2021 invalidný podľa § 71

ods. 1 ZSP, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. S poukazom na § 72 ods. 1 písm. f) ZSP uviedol, že pred vznikom invalidity, pred
15. májom 2021, žalobca získal 2 881 dní, t. j. 7 rokov a 326 dní obdobia dôchodkového poistenia,
čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku
na invalidný dôchodok. Poukázal, že na dôchodkové účely neboli žalobcovi zhodnotené obdobia, v

ktorých bol vedený v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie od 16. decembra
2017 do 30. apríla 2018 a od 1. augusta 2018 do 14. októbra 2018, nakoľko uvedené obdobia nie
sú obdobím dôchodkového poistenia podľa § 60 ZSP. Na nárok na dôchodok boli posúdené všetky
relevantné doklady preukazujúce obdobia dôchodkového poistenia, a to uvedené v žiadosti o dôchodok
aknejpriloženédokladyaúdajenachádzajúcesavinformačnomsystémeSociálnejpoisťovne.Získanie
ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané.

4. Ďalej druhostupňový orgán uviedol, že z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. F./
XXXX-XX vyplýva, že bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 1. novembra 2017 podľa zákona č.
328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“). Pre nárok na výsluhový dôchodok

bola žalobcovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 1. októbra 1996 do 6. októbra 1997 a
doba služobného pomeru od 1. novembra 1997 do 31. decembra 1999 a od 1. januára 2000 do 31.
októbra 2017. S poukazom na § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP skonštatoval, že nie je možné túto
dobu služby hodnotiť na nárok na invalidný dôchodok, a preto doba služby v rozsahu zakladajúcom
nárok na výsluhový dôchodok hodnotená pre nárok na invalidný dôchodok nebola. Poukázal tiež aj

na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že pokiaľ ide o nárok na invalidný dôchodok,
v zmysle § 1 ods. 3 v spojení s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP sa tento zákon vzťahuje len na
policajtov alebo profesionálnych vojakov, ktorí dobu služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na
výsluhový dôchodok a keďže žalobca získal dobu, zakladajúcu nárok na výsluhový dôchodok, nemá
na účely nároku na invalidný dôchodok postavenie chránenej osoby v zmysle čl. 57 ods. 1 písm.

a) Dohovoru č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia. Dohovor č. 102 v jeho IX. časti
upravuje v čl. 53 až 58 základné podmienky nároku na invalidný dôchodok a jeho výšku. Ani na určenie
sumy invalidného dôchodku nie je možné započítať dobu výkonu služby a hrubé zárobky, pretože
vtedajšia Československá socialistická republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky len pokiaľ
ideoIII.časťDohovoruč.128oinvalidných,starobnýchapozostalostnýchdávkach(ďalejlen„Dohovor“)

týkajúcusastarobnéhodôchodku.NakoľkoinvalidnýdôchodokjeuvedenývII.častiDohovoru,doúvahy
neprichádza ani aplikácia článku 33 ods. 2 Dohovoru (v časti VI. - Spoločné ustanovenia) na invalidný
dôchodok. Poukázal, že posudzovanie zákonnej úpravy nárokov na invalidný dôchodok v skutkovo
obdobných veciach aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vykonáva v intenciách nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 16/2017 - 52 zo dňa 13. februára 2019, ktorým nevyhovel návrhu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o vyslovení nesúladu § 60 ods. 2 a 3 a § 255 ods. 5 a 6 ZSP s čl.
12 ods. 2 a čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V konaní o nároku na invalidný dôchodok preto
nemožno prihliadať na doby, ktoré boli zhodnotené na nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu, ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z.

5. K odvolacím námietkam ďalej uviedol, že obdobie kedy bol žalobca zamestnaný na A. I. F. od
16. februára 2004 do 15. júna 2005 bolo na nárok na invalidný dôchodok zohľadnené na základe
evidenčného listu nachádzajúceho sa v evidencii Sociálnej poisťovne. K námietke, že v období od 1.
augusta 2003 do 31. decembra 2003 a od 1. apríla 2004 do 15. februára 2004 bol žalobca zamestnaný
u zamestnávateľa F. G. H. dal do pozornosti, že podľa vyjadrenia zamestnávateľa zo dňa 10. novembra

2022,žalobcavuvedenomobdobíutohtozamestnávateľanepracoval.Uvedenéobdobiedôchodkového
poistenia nebolo preukázané.

II. Správna žaloba a jej dôvody

6. Žalobou zo dňa 17. februára 2023, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 21. februára 2023,
sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa
19. decembra 2022, ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. V správnejžalobe zopakoval priebeh administratívneho konania, pričom poukázal, že pre vydanie rozhodnutia o
nepriznaní invalidného dôchodku je potrebné splniť okrem hmotnoprávnych podmienok aj podmienky
procesné tak, aby bol správnym orgánom presne a úplne zistený skutočný stav veci a na ten účel je

povinný obstarať si potrebné podklady na rozhodnutie. Dal do pozornosti, že rozhodnutie o zamietnutí
nároku na invalidný dôchodok musí byť podrobne odôvodnené. V rozhodnutí treba konkretizovať prečo
nemážalobcanároknainvalidnýdôchodokvdiametrálneodlišnomprípadeakojenálezÚstavnéhosúdu
SRuvedenývrozhodnutí.Musiabyťodôvodnenédôvodyprečosprávnyorgánignorovalprávaúčastníka
konania, ktorý sa viac krát písomne dožadoval nahliadnutia do spisu s možnosťou doplňovať dôkazy

a navrhovať svedkov. Bol toho názoru, že nebola dodržaná zásada materiálnej pravdy, k čomu dal do
pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 3 Sžo/226/2010.
K hodnoteniu dôkazov citoval z rozsudku NS SR sp. zn. 6Sžp/6/2011. Žalobca bol toho názoru,
že rozhodnutie nebolo podrobne odôvodnené, pretože žalovaná nevychádzala zo stavu zisteného v
individuálnomkonaní,alevychádzalazovšeobecnepísanýchfráz.Nazisteniestavuvynaložilažalovaná
len minimum námahy, jej samostatná činnosť z rozhodnutia nie je badateľná a získavala dôkazy,

výhradnealennapotvrdeniesvojhozáveru,ktorýsidopredustanovila,atozamietnuťnávrhnapriznanie
invalidného dôchodku. Bol tiež názoru, že žalovaná neuviedla, ktoré skutočnosti boli vyhodnotené v
prospech resp. neprospech žalobcu. A preto orgán verejnej správy ani nemohol náležíte zistiť skutkový
stav veci, podrobne vyhodnotiť predložené dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Namietal
tiež, že ani nemal možnosť nahliadnuť do administratívneho spisu žalovanej, bol toho názoru, že spis

žalovanej je nekompletný a chýbajú tam aj podania, ktoré v danej veci písal.

III. Vyjadrenie žalovanej a žalobcu

7. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 30. augusta 2023 navrhla súdu žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť, pričom považovala rozhodnutia oboch stupňov za zákonné a správne.
Zopakovalapriebehadministratívnehokonaniaakoajdôvodypreskúmavanéhorozhodnutia.Poukázala,
že žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, a preto nemá
na účely nároku na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení postavenie chránenej

osoby v zmysle č. 57 ods. 1 písm. a) Dohovoru č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia,
zverejneného v Zbierke zákonov pod č. 461/1991 Zb., a teda nemá nárok ani na krátený invalidný
dôchodok podľa č. 57 ods. 2 a 4 tohto Dohovoru. V konaní o nároku na invalidný dôchodok nemožno
prihliadať na doby, ktoré boli zhodnotené na nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,
ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z. Bez uvedenej doby žalobca nezískal obdobie dôchodkového poistenia

v potrebnom rozsahu, takže ku dňu vzniku invalidity, k 15. máju 2021, nesplnil podmienky nároku
na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Pri posudzovaní nároku
na invalidný dôchodok je potrebné prihliadať na všetky podmienky nároku na invalidný dôchodok
stanovené v § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, teda, že poistenec okrem toho, že bol uznaný
za invalidného posudkovým lekárom sociálneho poistenia, musí zároveň získať určitý počet rokov

obdobia dôchodkového poistenia, ku dňu vzniku invalidity nesmie spĺňať podmienky nároku na starobný
dôchodok alebo byť poberateľom predčasného starobného dôchodku. Uviedla, že žalobca nesplnil
podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný
dôchodok, a preto žiadosti o invalidný dôchodok nebolo možné vyhovieť. Dala tiež do pozornosti, že
námietka žalobcu o započítaní obdobia dôchodkového poistenia, kedy bol zamestnaný na A. I. F. v

obdobíod16.februára2004do15.júna2005,niejedôvodná,pretožeuvedenéobdobiebolonanárokna
invalidný dôchodok zohľadnené na základe evidenčného listu nachádzajúceho sa v evidencii Sociálnej
poisťovne. K ďalšej námietke, že v období od 1. augusta 2003 do 31. decembra 2003 a od 1. januára
2004 do 15. februára 2004 bol žalobca zamestnaný u zamestnávateľa F. G. H. žalovaná uviedla, že
po doplnení dokazovania, podľa vyjadrenia zamestnávateľa zo dňa 10. novembra 2022, mala žalovaná

preukázané, že žalobca v uvedenom období u tohto zamestnávateľa nepracoval. Uvedené obdobie
dôchodkového poistenia nebolo preukázané.

8. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril podaním zo dňa 6. februára 2024, v ktorom zotrval na svojej
žalobe. Opakovane poukázal, že aj napriek jeho žiadostiam o nahliadnutie do spisu pred rozhodnutím

a prípadného doplnenia dokazovania vo veci samej boli jeho práva popreté. Taktiež uviedol, že jeho
prípad je odlišný ako prípad, prejednávaný pred NS SR a ako aj Ústavným súdom SR. Dňa 1. augusta
2003 bol rozkazom Ministra vnútra SR jeho služobný pomer príslušníka PZ ukončený. Od tej doby riadne
vykonávalprácuvsúkromnomsektoreamalibyťzaňhodovšeobecnéhosociálnehosystémuodvádzanévšetky odvody. Rozkaz Ministra vnútra SR bol 16. júna 2005 Najvyšším súdom SR zrušený a následne
nastúpil do výkonu služby.

9. Žalovaná sa k replike žalobcu v lehote stanovenej správnym súdom nevyjadrila.

IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal

10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov

(„ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

12. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

13. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych

veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

14. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

15. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo

doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

16. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

17. Podľa § 70 ods. 1 ZSP poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet
rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na
starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

18. Podľa § 72 ods.1 písm. f) ZSP počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný

dôchodok poistenca vo veku nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov.

19. Podľa § 72 ods. 2 ZSP počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok
sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

20. Podľa § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa
vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci
konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

21. Podľa § 227 ods. 3 prvej vety zákona o sociálnom poistení, poistenec je povinný príslušnej
organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku,
trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

22. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o
zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych
súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch
správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch
prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na

Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená
náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 15Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny
obsadeniasúdusudcamiboladňa31.októbra2023náhodnýmvýberompridelenádosamosudcovského
oddelenia 17Sa.23. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej a priebeh
administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase

právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby
fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], za splnenia
podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a
dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

24. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorým v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, bola zamietnutá žiadosť žalobcu zo dňa
11. júla 2022 o invalidný dôchodok.

26. Podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 ZSP invalidita poistenca,
za ktorého sa v zmysle § 71 ods. 1 ZSP považuje poistenec, ktorý má dlhodobo nepriaznivý zdravotný

stav s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. Z administratívnych spisov vyplýva, že žalobca bol od 15. mája 2021 uznaný za
invalidného (t.j. dňom kedy utrpel polytraumu s mnohopočetnými poraneniami), s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „MPSVZČ“) 75%. K tomuto dátumu mu nebol priznaný
predčasný starobný dôchodok, nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, avšak nesplnil ani

ďalšiu zákonnú podmienku pre vznik nároku na invalidný dôchodok, a tou je potrebný počet rokov
obdobia dôchodkového poistenia, tzn. nezískal najmenej 10 rokov v súlade s § 72 ods.1 písm. f)
ZSP, a preto mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol. V zmysle § 72 ods. 2 ZSP, sa počet rokov
dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok zisťuje z obdobia pred vznikom
invalidity.

27. Správny súd mal za preukázané, že pred vznikom invalidity, t.j. pred 15. májom 2021, získal žalobca
iba 7 rokov a 326 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov
obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok (t.j. 10 rokov). Pri posúdení
nároku mu boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia zo všeobecného

systému dôchodkového poistenia podľa informačného systému Sociálnej poisťovne (evidenčných listov
dôchodkového zabezpečenia, spisov a evidenčného materiálu). Pre nárok na invalidný dôchodok zo
všeobecného systému dôchodkového poistenia mu nebola zhodnotená doba základnej vojenskej služby
odo dňa 1. októbra 1996 do dňa 6. októbra 1997 a doba služobného pomeru odo dňa 1. novembra 1997
do 31. decembra 1999, a od 1. januára 2000 do 31. októbra 2017, t.j. doba dôchodkového poistenia,

získaná za výkon štátnej služby v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov
podľa zákona č. 328/2002 Z.z.

28. Pokiaľ ide o otázku započítania resp. nezapočítania uvedenej doby štátnej služby, získanej v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (zákon č. 328/2002

Z.z.), a následne aj zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku, do obdobia dôchodkového poistenia
pre účely posúdenia nároku žalobcu na invalidný dôchodok v zmysle § 70 ods. 1 a § 72 a nasl. ZSP,
žalovaná vylúčenie tejto doby s poukazom na § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP odôvodnila tým, že nie
je obdobím dôchodkového poistenia, keďže uvedená doba bola zhodnotená na nárok na výsluhový
dôchodok. Poukázala tiež na to, že na určenie sumy invalidného dôchodku nie je možné započítať

dobu výkonu služby a hrubé zárobky ako pri starobnom dôchodku s aplikáciou čl. 33 ods. 2 Dohovoru
o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), pretože vtedajšia Česká a Slovenská
Federatívna republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky len pokiaľ ide o III. časť Dohovoru o
invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, týkajúcu sa starobného dôchodku, nie invalidného
dôchodku uvedeného v II. časti Dohovoru č. 128.

29. Súd sa stotožňuje s názorom žalovanej, že poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho
zabezpečeniaSlovenskejrepublikyjenaurčeniesumystarobnéhodôchodkupotrebnézapočítaťajdobu
služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu služby. Suma starobného dôchodku
sa podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č.128) zníži o

sumu starobného dôchodku, zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby
zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku. Na určenie sumy invalidného dôchodku, však nie
je možné započítať dobu výkonu služby policajta, pretože vtedajšia Česká a Slovenská Federatívna
republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky len pokiaľ ide o časť III Dohovoru o invalidných,starobných a pozostalostných dávkach týkajúcu sa starobného dôchodku. Pretože invalidný dôchodok
je uvedený v II. časti Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, neprichádza
do úvahy aplikácia čl. 33 ods. 2 uvedeného Dohovoru č. 128 v časti VI. - Spoločné ustanovenia na

invalidný dôchodok. Ak teda žalobca získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na
výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nie je podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zák. č. 461/2003
Z.z. obdobím dôchodkového poistenia na účel nároku žalobcu na invalidný dôchodok zo všeobecného
systému sociálneho poistenia. Z uvedených dôvodov mu nebolo možné zhodnotiť pre nárok na invalidný
dôchodok aj obdobie služobného pomeru, vrátane základnej vojenskej služby.

30. K tomu správny súd poznamenáva, že podľa názoru ústavného súdu „nie sú ust. § 60 ods. 2,
§ 255 ods. 5 ZSP v konflikte s čl. 39 ods. 1 a čl. 55 ods. 1 Ústavy SR. Nemožno argumentovať
protiústavnosťou všeobecne aplikovateľného modelu dôb zamestnania pre vznik nároku na invalidný
dôchodok tých osôb, ktoré sú štandardnými účastníkmi tohto systému, a to len preto, že pre skupinu
osôb prichádzajúcich z iného systému, ale teraz už zúčastnených vo všeobecnom systéme sociálneho

poistenia, sú parametre nastaveného modelu dôb zamestnania pre nich náročné na splnenie a z ich
pohľadu prísne až nespravodlivé.“ Uvedený názor ústavný súd vyslovil v rozhodnutí PL.ÚS 16/2017 zo
dňa 13. februára 2019 na začatie konania o súlade § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP s článkom 39 ods.
1 a čl. 55 ods. 1 Ústavy SR na návrh NS SR v súvislosti s aplikáciou v konaní vedenom pod sp.zn.
9So/138/2014, predmetom ktorého bol nárok žalobcu (policajta) na priznanie invalidného dôchodku,

ktorý nedosiahol potrebný počet rokov dôchodkového poistenia pre priznanie invalidného dôchodku
podľa§72zák.č.461/2003Z.z..Stav,ženapadnutézákonné§60ods.2a§255ods.5ZSPneumožňujú
pre potreby priznania invalidného dôchodku započítať do obdobia dôchodkového poistenia aj výkon
služby z osobitného systému, považoval navrhovateľ (NS SR) za protiústavný a v konflikte s čl. 39 ods.1
a čl. 55 ods. 1 Ústavy SR.

31. Uvedené skutočnosti sa rovnako vzťahujú aj na žalobcu (aj keď žalobca bol toho názoru, že išlo
o iné prípady), pretože je nimi odôvodňované, prečo nebolo možné žalobcovi zhodnotiť pre nárok na
invalidný dôchodok aj obdobie služobného pomeru, vrátane základnej vojenskej služby.

32. K námietke žalobcu, že mu nebolo započítané obdobie od 1. augusta 2003 do 16. júna 2005,
kedy mal vykonávať prácu ako nepolicajt, správny súd uvádza, že žalovaná sa v dostatočnom rozsahu
venovala namietanému obdobiu, pričom ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, zamestnanie
na A. I. F. v období od 16. februára 2004 do 15. júna 2005 mu bolo na nárok na invalidný
dôchodok zohľadnené na základe evidenčného listu, pričom táto skutočnosť vyplýva aj z Osobného

listu dôchodkového poistenia tvoriaceho prílohu prvostupňového rozhodnutia. Čo sa týka zvyšného
namietaného obdobia od 1. augusta 2003 do 31. decembra 2003 a od 1. januára 2004 do 15. februára
2004, keď mal podľa svojho vyjadrenia vykonávať prácu u zamestnávateľa F. G. H., žalovaná doplnila
dokazovanie, pričom z vyjadrenia zamestnávateľa z 10. novembra 2022 mala preukázané, že žalobca
v uvedenom období u tohto zamestnávateľa nepracoval.

33. Správny súd sa venoval aj konaniu, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, pričom
predovšetkým treba dať do pozornosti, že nie každé porušenie procesných práv (resp. prítomnosť vád
konania), môže mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, ale tieto skutočnosti je potrebné
skúmať v každom jednotlivom prípade individuálne. Správny súd v prípade žalobcu dospel k záveru, že

síce došlo k porušeniu jeho práv, a to práva na nahliadnutie do spisu, táto skutočnosť však nemohla
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože jednak mohol žalobca uviesť a preukázať
doby poistenia v žiadosti o invalidný dôchodok, ako aj v rámci odvolacieho konania, a taktiež vo vzťahu
k samotnej namietanej dobe správny súd uvádza, že žalovaná zhodnotila obdobie zamestnania na
A. I. F. a čo sa týka zvyšného obdobia (od 1. augusta 2003 do 31. decembra 2003 a od 1. januára

2004 do 15. februára 2004), aj keby žalobca preukázal, že skutočne pracoval u zamestnávateľa F.
G. H., a žalovaná by mu započítala toto obdobie (t.j. 198 dní), stále by to v súhrne činilo 3 079
obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 8 rokov a 159 dní, teda stále by nesplnil podmienku potrebnej doby
dôchodkového poistenia.

34. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž
98-102/02, podľa ktorého „...rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili
formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“ Obdobne
správny súd odkazuje aj na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky vo vzťahu kúčelu správneho súdnictva: „Správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv
adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania
tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo

v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek
zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom
správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych
práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade
vykonávaná“ (pozri Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 6. októbra 2015 sp. zn. III. ÚS

502/2015).

35. Sám žalobca nepreukázal, aký vplyv by malo porušenie tohto jeho procesného práva na jeho
subjektívno-právnu pozíciu, keď aj v prípade preukázania dôchodkového poistenia zo zamestnania
u zamestnávateľa F. G. H. v rozsahu 198 dní, stále by nemal potrebnú dobu dôchodkového poistenia.
Navyše, ani v súdnom konaní žalobca svoje tvrdenie o uvedenej započítateľnej dobe ničím nepodložil

(napr. výplatnými páskami).

36. Správny súd preto konštatuje, že tá doba, ktorú žalobca získal od 1. augusta 2003 do 15. júna
2005 vo všeobecnom systéme, bola riadne preskúmaná a následne zhodnotená. Nie je však možné
žalobcovi zhodnotiť rovnakú dobu z titulu jeho nezákonného prepustenia z policajného zboru, pretože

tátomubolariadnezhodnotenáprenároknavýsluhovýdôchodok(zOznámeniaúdajovnaúčelykonania
o dôchodkovej dávke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie personálnych a sociálnych
činností, odbor sociálneho zabezpečenia zo 16. septembra 2022 vyplýva, že mu táto doba služobného
pomeru bola zhodnotená na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia, a z Oznámenia údajov na
účely konania o dôchodkovej dávke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie personálnych

a sociálnych činností, odbor mzdovej politiky zo 6. októbra 2022 vyplývajú hrubé príjmy za jednotlivé
kalendárne roky doby služobného pomeru). Vzhľadom na to, že šlo o započítanú dobu služby na nárok
na dávku výsluhového zabezpečenia, jej opakované započítanie pre nárok na invalidný dôchodok zo
všeobecného systému nie je možné, ako už bolo vysvetlené v bodoch 28. až 31. tohto rozsudku. Avšak
len pre úplnosť správny súd dodáva, že čisto hypoteticky by mu ani započítanie uvedenej doby na nárok

na invalidný dôchodok nestačilo. V takom prípade by od 1. augusta 2003 do 15. júna 2005 získal 684
dní, čo by činilo s doteraz uznanou dobou 3 565 dní, t.j. 9 rokov a 280 dní. Inú dobu žalobca nenamietal
a táto ani nevyplýva z administratívneho spisu.

37. Záverom preto správny súd konštatuje, že žalobca nesplnil jednu zo zákonom stanovených

podmienok na vznik nároku na invalidný dôchodok, kladenú § 70 ods. 1 ZSP, a to podmienku potrebnej
dobydôchodkovéhopoistenia,vyžadovanú§72ods.1písm.f)ZSP,ktoroujezískanienajmenej10rokov
obdobia dôchodkového poistenia, zistených z obdobia pred vznikom invalidity, v spojení s ustanoveniami
§ 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP, keďže doba služby príslušníka policajného zboru, vrátane základnej
vojenskej služby, nie je obdobím dôchodkového poistenia na tento účel.

38. Povinnosť súdu svoje rozhodnutie náležite odôvodniť je jedným z princípov predstavujúcich súčasť
práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Táto povinnosť vyplýva i z ustálenej judikatúry ESĽP.
Judikatúratohtosúdutedanevyžaduje,abynakaždýargumentstrany,ajnataký,ktorýjeprerozhodnutie

bezvýznamný, bola v odôvodnení rozhodnutia daná odpoveď. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie podstatný, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

39. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaná dostatočne zistila skutkový stav, vec
správne právne posúdila a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnila, preto súd nezistil žiaden dôvod

nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd teda dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
preto ju zamietol podľa § 190 SSP (v spojení s § 199 ods. 3 SSP).

40. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanej, ktorá bola v konaní
úspešná v celom rozsahu, právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobcovi

nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od

jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť
(§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).