Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/47/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100703
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Soukupová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100703.2

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. X, XXX
XX E., proti žalovanému: starosta obce Hrádok, so sídlom Hrádok 149, 916 33 Hrádok, o preskúmanie
zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 24.08.2025 bola Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) doručená žaloba, v
ktorej žalobca uviedol, že dňa 24.07.2025 adresoval obci Hrádok (ďalej aj „prvostupňový orgán“) žiadosť
podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode

informácií“),ktoroužiadalosprístupneniekompletnéhomajetkovéhopriznaniastarostuobcezarok2024
vrátane povinnej prílohy – daňového priznania. Žalobca uviedol, že prvostupňový orgán nevybavil jeho
žiadosť zákonným spôsobom, na čo žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie voči neúplnej odpovedi
prvostupňového orgánu. Následne uviedol, že prvostupňový orgán odvolanie nepostúpil ani o ňom
nerozhodol. Výsledkom je porušenie povinností prvostupňového orgánu a vznik fiktívneho rozhodnutia
v časti nesprístupnenia daňového priznania. Žalobca v petite správnej žaloby žiadal, aby správny súd

vydal rozsudok, ktorým zruší fiktívne rozhodnutie obce Hrádok a uloží obci Hrádok povinnosť sprístupniť
žalobcovi požadovanú informáciu.

2. V doplnení žaloby zo dňa 30.09.2025 žalobca uviedol, že po podaní žaloby došlo k dvom okolnostiam
a to že, žalovaný v následnej komunikácii poskytol odlišné verzie majetkového priznania za rok 2024
a žalobca podal dve podania na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, ktoré sa skutkovo týkajú

vedenia a autenticity týchto dokumentov.

3. K podanej správnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 21.11.2025, v ktorom uviedol, že
žalobcovi bolo kompletné majetkové priznania zaslané elektronicky. Následne uviedol, že žalobca sa na
obec obrátil už s viac ako 200 žiadosťami o poskytnutie informácii podľa zákona o slobodnom prístupe
k informáciám, čo je podľa názoru žalovaného už šikanózny spôsob a vybavovanie jeho žiadostí je

veľakrát náročné, nakoľko neobsahujú len jednu otázku, ale vždy viacero.

4. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným
záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.5. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

6. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“.

7. Podľa § 99 písm. g) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie
v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d).

8. Podľa § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí
požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo

márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe,
ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

9. Podľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje
nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Odvolací orgán upovedomí

žiadateľa o dátume, keď mu bolo odvolanie doručené. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní
rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať
rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

10. Podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií, odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní

od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán vyhovie odvolaniu a má požadovanú
informáciu k dispozícii, rozhodnutím zmení rozhodnutie povinnej osoby a sprístupní požadovanú
informáciu v rozsahu, v akom odvolaniu vyhovie; to platí aj pre konanie o rozklade. Ak odvolací orgán
zruší rozhodnutie povinnej osoby a vráti jej vec na nové konanie, povinná osoba vybaví žiadosť o
sprístupnenie informácie v lehote podľa § 17. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá

sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia
tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

11. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú
sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

12. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o
odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného
účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia.

13. Podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku, ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom
odvolaciemuorgánunajneskôrdo30dníododňa,keďmuodvolaniedošlo,aupovedomíotomúčastníka
konania.

14. Správny súd v prvom rade uvádza, že zákon o slobode informácií síce obsahuje špeciálnu
úpravu inštitútu opravných prostriedkov, ale ide o relatívne stručnú štylizáciu (napr. dĺžka lehoty
na podanie odvolania). To znamená, že nie je vylúčené subsidiárne použitie Správneho poriadku.
Subsidiarita Správneho poriadku pri prieskume rozhodnutí sa prejavuje najmä pri náležitostiach a

podávaní opravných prostriedkov. Prejavuje sa však aj pri aplikácií inštitútu autoremedúry, či možnosti
vzdať sa práva na podanie opravného prostriedku.

15. V praxi je pomerne častým javom, že povinná osoba zapríčiní svojou nečinnosťou vydanie fiktívneho
rozhodnutia. Žiadateľ preto podá voči fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie a domáha sa jeho zrušenia

a vydania zákonného rozhodnutia, resp. sprístupnenia požadovanej informácie. Medzičasom však
môže dôjsť k sprístupneniu informácie (v celom rozsahu alebo v časti), a to aj po uplynutí príslušnej
lehoty. Vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe súdov, vzhľadom na účel fiktívneho rozhodnutia, ak
rozhodnutie o žiadosti o informácie bolo neskôr vydané, fiktívne rozhodnutie sa stáva bezpredmetným.V opačnom prípade by sa rozhodnutie v odvolacom konaní zrušilo iba preto, aby sa zopakoval proces
a odstránili formálne vady, ktoré však vzhľadom na už prejavenú správnu úvahu reálne neprivodia
iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre žiadateľa informácie a formálne zopakovanie administratívneho

konania nepredstavuje vo vzťahu k skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť priaznivejšie
rozhodnutie. Účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia (§ 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 zákona o
slobode informácií) je potreba poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu o
sprístupnenie informácií. Fikcia rozhodnutia predstavuje reálnu neexistenciu rozhodnutia a je nástrojom
proti nečinnosti povinnej osoby. S prihliadnutím na účel zákona sa má aplikovať táto možnosť iba

potiaľ, pokiaľ nebolo vo veci vydané vecné rozhodnutie (uznesenie NS SR sp. zn.. 5Sži/21/2013 zo dňa
21.11.2013). (viď. Ikrényi, P., Bako, M. a kol. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Komentár.
Bratislava: C.H. Beck, 2023, s. 440-441).

16. Správny súd v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 97 SSP skúmal splnenie procesných
podmienok, aby vo veci mohol konať a rozhodnúť.

17. Z obsahu súdneho spisu ako aj z obsahu pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, že
žalobca dňa 24.07.2025 adresoval obci Hrádok ako povinnej osobe podľa zákona o slobode informácií
žiadosť o sprístupnenie kompletného majetkového priznania starostu obce Hrádok, vrátane jeho
povinnejprílohy–daňovéhopriznania.ObecHrádoknauvedenúžiadosťreagovaladňa07.08.2025,keď

žalobcovi zaslala majetkové priznanie starostu obce bez daňového priznania, a to formou písomného
prípisu. Správny súd zdôrazňuje, že hoci predmetná odpoveď nemala formálne náležitosti rozhodnutia,
podľa ustálenej judikatúry aj takýto prípis predstavuje rozhodnutie podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode
informácií, a teda nejde o situáciu, pri ktorej by nastala fikcia rozhodnutia z dôvodu absolútnej nečinnosti
povinnej osoby. Z uvedeného dôvodu nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že v tejto fáze konania

vzniklo fiktívne rozhodnutie. Žalobca proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal dňa
08.08.2025 odvolanie podľa § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií. Následne dňa 24.08.2025 žalobca
podal správnu žalobu.

18. Po oboznámení sa s administratívnym spisom a dôkazmi v súdnom spisu správny súd zohľadnil,

žepočasužprebiehajúcehosúdnehokonaniažalobcovidňa22.09.2025odpísalaobecHrádok,ktorámu
opätovne zaslala majetkové priznanie starostu obce za rok 2024. Aj keď súčasťou tohto sprístupnenia
nebolo daňové priznanie starostu a povinná osoba ani neuviedla dôvody jeho nesprístupnenia podľa §
8 až § 11a zákona o slobode informácií, ide o faktické rozhodnutie vo veci samej, ktorým povinná osoba
prejavila svoju správnu úvahu.

19. Vydaním tohto faktického rozhodnutia došlo k tomu, že prípadná fikcia rozhodnutia stratila svoj
význam, keďže podľa ustálenej judikatúry má vecné (faktické) rozhodnutie prednosť pred inštitútom
fiktívnehorozhodnutia,ktoréhoúčelomjeposkytnúťochranutomu,ktosaobrátilsožiadosťounapovinnú
osobu o sprístupnenie informácií a tieto mu neboli poskytnuté. Ak povinná osoba vo veci rozhodne, hoci

aj oneskorene alebo procesne nesprávne, fikcia rozhodnutia sa stáva bezpredmetnou.

20. Správny súd sa zároveň zaoberal aj kvalifikáciou podanej správnej žaloby žalobcu. Hoci žalobca
v žalobe uvádzal, že sa domáha ochrany proti nečinnosti orgánu verejnej správy, správny súd žalobu
neposudzoval podľa § 250 a nasl. SSP, keďže v oblasti poskytovania informácií podľa zákona o slobode

informácií existuje osobitná právna úprava, ktorá výslovne rieši následky nečinnosti povinnej osoby
prostredníctvom inštitútu fiktívneho rozhodnutia (§ 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií).
Predmetomžalobypretonemohlabyťochranaprotinečinnostivzmyslevšeobecnejúpravy(§250anasl.
SSP), ale výlučne preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia podaním všeobecnej správnej žaloby
podľa § 177 a nasl. SSP.

21. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že v dôsledku
vydania faktického rozhodnutia povinnou osobou odpadol predmet súdneho prieskumu, a preto konanie
o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zastavil podľa § 99 písm. g) SSP.

22. Podľa § 163 SSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.23. Podľa § 170 písm. b) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
konanie bolo zastavené.

24. Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. b) SSP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené. Správny súd

nezistil splnenie podmienok na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 171 SSP.

26. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 2, 3 SSP a

contrario).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2
SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v
lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a
iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
a