Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sfk/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200193
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:3022200193.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa
spravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Bidfood Slovakia s. r. o.,
so sídlom Piešťanská 2321/71, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 34 152 199, právne zastúpený:
Blaňár & Partners s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Gunduličova 4, 811 05 Bratislava, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100724171/2022 zo dňa 05. apríla 2022, v konaní
o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. TN-

13S/57/2022-141 zo dňa 30. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. TN-13S/57/2022-141 zo dňa 30. júla 2024 sa mení
tak, že rozhodnutie žalovaného č. 100724171/2022 zo dňa 05. apríla 2022 sa zrušuje a vec sa vracia
žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov kasačného konania, ako aj konania pred správnym
súdom.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Trenčín (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej

hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“) za zdaňovacie obdobia január až december 2012 a január
až máj 2013.
2. Na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vydal správca dane rozhodnutie
č. 101507995/2019 zo dňa 19.06.2019, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
aj ,,Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane za zdaňovacie obdobie február 2013 v sume

107.539,77 Eur. Žalovaný rozhodnutím č. 102894560/2019 zo dňa 16.12.2019 rozhodnutie správcu
dane zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie.
3. Správca dane vydal rozhodnutie č. 396214/2020 zo dňa 26.08.2020, ktorým opätovne žalobcovi,
za zdaňovacie obdobie február 2013, vyrubil rozdiel dane v sume 107.539,77 Eur na DPH, ktoré bolo
zrušené rozhodnutím žalovaného č. 100291233/2021 zo dňa 19.02.2021 a vec bola vrátená správcovi
dane na ďalšie konanie. Žalovaný v podstatnom inštruoval správcu dane, aby prijal jednoznačný záver o
dôvodenepriznaniažalobcomuplatnenéhoodpočítaniadanezospornýchdodávateľskýchfaktúr,pričom

zaviazal správcu dane, aby v ďalšom konaní buď doplnil dokazovanie alebo jednoznačne a zrozumiteľne
uviedol, na základe akých úvah dospel k svojmu právnemu záveru o neuznaní odpočítania dane.
4. Následne správca dane vydal v poradí tretie rozhodnutie č. 481294/2021 zo dňa 14.10.2021, ktorým
žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 98.864,14 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie február 2013(ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“). Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 100724171/2022
zo dňa 05.04.2022 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové
rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.

5. Správca dane a žalovaný (ďalej spolu aj „daňové orgány“) neuznali žalobcovi odpočítanie dane z
dodávateľských faktúr za nákup tovaru (kuracie prsia, bravčové mäso) vystavených dodávateľmi Anton
Škoda ACES (SK), Jet Let s. r. o. (SK), SISA Slovakia s. r. o. (SK) a Well Trade, s. r.o. (SK) (ďalej
spolu aj „dodávatelia“). Konštatovali, že v predmetnej veci nie je sporná preprava a ani reálna existencia
plnenia. Spornou otázkou bola existencia podvodného konania a najmä vedomosť žalobcu o takomto

podvodnom konaní, ktoré boli podľa ich názoru nepochybne naplnené.
6. Podľa zistení správcu dane bolo preukázané netransparentné prostredie - podvodný reťazec
zainteresovaných daňových subjektov, vrátane zahraničných, obchodujúcich s hydinovým mäsom z
Brazílie, za účelom znižovania daňovej povinnosti. Z vykonaného dokazovania vyplývajú neobvyklé
okolnosti obchodných transakcií, pričom deklarovaní tuzemskí dodávatelia boli do fakturačného reťazca
vložení účelovo, bez riadneho podnikateľského dôvodu a ekonomického opodstatnenia s cieľom

podvodným spôsobom zneužiť systém neutrality DPH. Podľa názoru daňových orgánov, v prípade, ak
by žalobca nadobudol tovar priamo od dodávateľov z iných členských štátov EÚ, bola by transakcia
neutrálna, pretože by bol uplatnený prenos daňovej povinnosti na platiteľa, ktorý by súvisiacu daň
priznal a zároveň by si ju odpočítal. Účelovým zapojením tuzemských dodávateľov však bola vytvorená
situácia, pri ktorej platiteľ získal daňovú výhodu v podobe odpočítania dane. Úlohou dodávateľov bolo

podľa názoru daňových orgánov faktúry vystaviť a vykázať v daňovom priznaní s cieľom navodiť dojem
reálneho obchodovania a zachovania neutrality dane, avšak s chýbajúcou daňou, ktorú do štátneho
rozpočtu títo dodávatelia neodviedli, pretože si daň na výstupe znížili prostredníctvom nepreukázaných
odpočítaní dane od ďalších pochybných subdodávateľov.
7. Daňové orgány tiež uviedli, že žalobca obchodoval s dodávateľmi na základe uzatvorenej rámcovej

zmluvy a po formálnom overení obchodného partnera. Dodávatelia boli obchodníci bez potrebného
personálneho a materiálneho zázemia a neboli známymi a etablovaným dodávateľmi mäsa na
slovenskom trhu. Žalobca z verejne dostupných registrov vedel, že dodávatelia sú spoločnosti bez
histórie a skúseností. Táto skutočnosť mala žalobcu upozorniť na potrebu dôslednejšieho preverovania
dodávateľov. Títo dodávatelia neboli ani v čase uzatvorenia rámcových zmlúv registrovaní na príslušnej

regionálnej veterinárnej a potravinovej správe (ďalej aj „RVPS“). Žalobca dobre poznal dodávateľov
z členských štátov EÚ, preto je nelogické, že sa rozhodol obstarávať tovar od dodávateľov. Podľa
daňových orgánov mala nízka cena dodávaných tovarov v žalobcovi vzbudiť podozrenie, že sa môže
jednať o tovar prefakturovaný po nadobudnutí z členských štátov EÚ cez reťazec subjektov, kde
nepriznanie dane z faktúr za fiktívne plnenia u stratených obchodníkov - subdodávateľov zabezpečí

takéto zníženie ceny. Žalobca si nízku cenu tovaru neoveril inak, ako porovnaním cien uvedených
v letákoch spoločnosti „METRO“ a ani ich neporovnal s cenami, za ktoré získavala tovar materská
spoločnosť. Žalobca prinajmenšom od svojej materskej spoločnosti Bidfood Czech Republic s.r.o. (ktorej
vo významnej miere dodávala napr. kuracie mäso holandská spoločnosť) vedel, aké sú štandardné
predajné ceny tejto komodity, žalobca sa v trhových cenách orientoval a vedel ich posúdiť. Okrem iného,

jeznáme,že80%mäsazBrazíliesadostávanaeurópskytrhcezHolandsko,pretožalobcaakoskúsený
obchodník s týmto tovarom o cenách ponúkaných distribútormi v Holandsku musel vedieť.
8. Žalovaný prijal záver, že z dokazovania správcu dane, ani z dôkazov predložených žalobcom
nevyplynulo, aké opatrenia (okrem formálnych opatrení) žalobca v záujme obozretnosti vyvinul a prijal.
Stotožnil sa so správcom dane, že žalobca mohol vedieť o podvode na DPH, s ktorým bol spojený a ku

ktorému došlo pri ním deklarovaných obchodoch s tovarom, keby bol konal s náležitou starostlivosťou.
II. Konanie pred správnym súdom
9. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na toho času vecne a miestne príslušný
KrajskýsúdvTrenčíne.Žalobcavpodanejžalobenavrhol,abykrajskýsúdzrušilrozhodnutiežalovaného
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a to z dôvodov podľa

§ 191 ods. 1 písm. c), d) e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“).
10. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „správny súd“), na ktorý prešiel výkon súdnictva podľa § 3
ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, rozhodol rozsudkom sp. zn. TN-13S/57/2022 zo dňa 30.07.2024 (ďalej aj „napadnutý
rozsudok“) tak, že správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP a žalobcovi nepriznal nárok

na náhradu trov konania.
11. Podľa názoru správneho súdu bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že v predmetnej veci
došlo k podvodnému konaniu za účasti žalobcu, ktorý o svojej účasti mohol, resp. mal vedieť, pričombolo preukázané, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou a neprijal všetky potrebné preventívne
opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať.
12. Správny súd sa stotožnil s daňovými orgánmi, podľa ktorých boli jasne a zreteľne naplnené

všetky znaky daňového podvodu, a preto nebolo možné žalobcovi priznať nárok na odpočítanie
DPH. Podľa správneho súdu správca dane riadne preukázal netransparentné prostredie - podvodný
reťazec zainteresovaných daňových subjektov, vrátane zahraničných, obchodujúcich s hydinovým
mäsom z Brazílie, za účelom znižovania daňovej povinnosti. Žalobca bol spojený s podvodom na
DPH prostredníctvom reťaze transakcií, ku ktorému došlo pri deklarovaných obchodoch s tovarom a

v dôsledku zisteného podvodného konania došlo k neodvedeniu dane. Aj podľa správneho súdu je
možné prijať záver, že došlo k daňovému úniku u dodávateľov žalobcu (Anton Škoda ACES, SISA
Slovakia, s. r. o., Well Trade, s. r. o.), ktorí si kompenzovali daň, uvedenú na sporných faktúrach
vystavených pre žalobcu, deklarovaním nepreukázaných odpočítaní dane na vstupe/ dodávateľskými
faktúrami za plnenia, pričom žalobca je s podvodom na DPH, pri ktorom došlo k nezaplateniu dane,
spojený prostredníctvom priamej reťaze dodaní. Pri ďalšom dodávateľovi (Jet Let, s. r. o.) šlo o vsunutie/

zapojenie zmiznutého obchodníka.
13. Podstatnou indíciou, ktorá mala vzbudiť podozrenie žalobcu, mala byť podľa správneho súdu nízka
cena deklarovaných plnení. Žalobca mal prinajmenšom od svojej materskej spoločnosti vedieť, aké sú
štandardné predajné ceny tejto komodity. Okrem iného je všeobecne známe, že až 80 % mäsa z Brazílie
sa na európsky trh dostáva cez Holandsko, preto žalobca ako skúsený obchodník s týmto tovarom o

cenách ponúkaných distribútormi v Holandsku musel vedieť.
14. Podľa správneho súdu, správca dane v konaní riadne posudzoval ako aj preukázal vedomosť
žalobcu o účasti na daňovom podvode. Správny súd vychádzal z toho, že obchodná spolupráca s
dodávateľmi žalobcu začala uzatvorením Rámcovej kúpnej zmluvy a formálnym overením obchodného
partnera. Dodávatelia, bez potrebného personálneho a materiálneho zázemia, mali zabezpečiť dodávky

pre žalobcu s tým, že títo dodávatelia neboli známymi a etablovanými dodávateľmi kuracieho mäsa
na slovenskom trhu. Tieto skutočnosti mali žalobcu nepochybne upozorniť na nutnosť dôslednejšieho
preverenia dodávateľov, k čomu však zo strany žalobcu nedošlo, pritom žalobca z verejne dostupných
zdrojov vedel, že dodávatelia sú bez histórie a skúseností. Keďže si žalobca dodávateľov vyberal sám
a jednalo sa o nákup tovaru vysokej hodnoty, podliehajúci veterinárnym kontrolám a pochádzajúci z

krajín EÚ, podľa správneho súdu mal žalobca prijať všetky rozumné opatrenia a odbornú starostlivosť,
vyplývajúce z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu svojej hospodárskej činnosti.
Správny súd poukázal aj na zistenia správcu dane, podľa ktorých žalobca dobre poznal dodávateľov z
členských štátov EÚ, preto je nelogické, aby obstarával tovar aj prostredníctvom dodávateľov, ktorí boli
bez akýchkoľvek materiálno-technických a ekonomických predpokladov a bez ľudských zdrojov.

15. Správny súd pripomenul, že žalobcovi nebolo v daňovom konaní preukázané úmyselné zapojenie
do podvodného reťazca spoločností obchodujúcich s kuracím mäsom, preto sa daňové orgány zamerali
na vedomostnú stránku tzv. Axel Kittel testu (na preukázanie, že žalobca musel, resp. mal vedieť, že sa
prijatými plneniami zapája do podvodného reťazca spojeného s daňovým únikom).
16.Správnysúdnazákladezistenísprávcudaneprijalzáveroneobozretnomkonanížalobcu.Vychádzal

z toho, že žalobca aj za zistených okolností vstúpil do predmetných obchodov, poznačených podvodným
konaním. Správny súd vychádzal aj z toho, že žalobca sa v trhových cenách preverovaných komodít
orientovalavedelichposúdiťatoprinajmenšomodsvojejmaterskejspoločnostiBidfoodCzechRepublic
s. r. o. Správny súd sa stotožnil s názorom daňových orgánov, že postup žalobcu, ktorý si preveril
dodávateľov len formálne (overenie, či za spoločnosť koná oprávnená osoba, preverenie dodávateľa

na internete - obchodný register, resp. živnostenský register, preverovanie DIČ a platnosti IČ DPH) bol
nedostatočný. Zmyslom overenia nového obchodného partnera po stránke finančnej, právnej, daňovej,
trhovej, prevádzkovej či technickej (due dilligence) je vylúčiť možnosť podvodu v obchodnoprávnych
vzťahoch s novým obchodným partnerom. Pritom žalobca si vyberal dodávateľov iba na základe ceny
tovaru (čo pri obozretnom podnikateľovi nepostačuje, keďže práve výhodnou cenou sú poznačené

mnohé daňové podvody, ktoré sú založené na neodvedení DPH do štátneho rozpočtu) a iné kritéria
nezohľadňoval.
17. Správny súd tiež poukázal na skutočnosť, že v prípade mäsa ide o tovar, na ktorý sa vzťahuje
nariadenie Komisie č. 931/2011 zo dňa 19. septembra 2011 o požiadavkách na vysledovateľnosť
stanovených nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 v súvislosti s potravinami

živočíšneho pôvodu (ďalej aj „Nariadenie o vysledovateľnosti“). V zmysle predmetného nariadenia
prevádzkovateľ potravinárskeho podniku musí mať k dispozícii údaje, odkiaľ sa potravina odoslala,
a názov a adresu predávajúceho. Subjekt obchodujúci s potravinami okrem toho musí byť v zmysle
príslušných právnych predpisov aj registrovaný. Žalobca preto musel mať informácie o uskutočnenomnákupemäsaamalsazaujímaťtiežoregistráciujehoobchodnýchpartnerovpodľapríslušnýchprávnych
predpisov. Správny súd poukázal tiež na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/4/2019 zo dňa
03.12.2019, sp. zn. 3Sžf/105/2014 zo dňa 28.01.2015 a sp. zn. 6Sžfk/2/2019 zo dňa 08.07.2020.

18. Správny súd v súvislosti s námietkou simulovania daňovej kontroly vo vyrubovacom konaní a zmeny
právnych názorov medzi daňovou kontrolou a rozhodnutím žalovaného konštatoval, že rozhodnutia
Najvyššieho správneho súdu SR, na ktoré žalobca poukázal, sa týkajú iných právnych problémov.
Judikatúra Najvyššieho správneho súdu SR podľa názoru správneho súdu nevylučuje v zásade
vykonávanie dokazovania aj vo vyrubovacom konaní. Právna úprava nevylučuje aj potenciál zmeny

právnych záverov správcu dane a žalovaného vo vzťahu k dôvodu pre neuznanie uplatneného práva
na odpočítanie dane v protokole. V predmetnej veci žalobca až vo vyrubovacom konaní preukázal
existenciu materiálneho plnenia, preto sa podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný
vo vyrubovacom konaní dôvodne zaoberali existenciou podvodného konania. Aj tento jeho záver má
primárne základ vo výsledkoch, resp. v dôkazoch získaných v rámci daňovej kontroly.
19. Podľa názoru správneho súdu žalobca odignoroval podozrenia týkajúce sa nízkej ceny kupovaných

tovarov a nepreukázal žiadny kontrolný mechanizmus pri preverovaní ceny tovaru. To, že cena
nakupovaného tovaru je príliš nízka, mohol žalobca vedieť od (i) svojej materskej firmy (konateľ žalobcu
má trvalý pobyt len 30 km od sídla materskej spoločnosti, preto podľa súdu možno vyvodiť vplyv,
zdieľanie informácií a usmerňovanie žalobcu jeho materskou spoločnosťou); (ii) porovnaním cien s
dodávateľskou spoločnosťou KOVAŘ plus s.r.o. či so správami Slovenskej pôdohospodárskej agentúry.

Podľa správneho súdu len z letáku METRO nemožno vyvodiť záver, že za tieto predajné ceny predmetná
spoločnosť (METRO Cash & Carry SR, s.r.o.) tovar nakupuje aj u svojich dodávateľov.
20. Ohľadne námietky žalobcu o nesprávnom právnom a vecnom posúdení v súvislosti s preverovaním
registrácie dodávateľov žalobcu na RVPS správny súd uviedol, že žalobca ako obozretný obchodník s
potravinami si mal preverovať, či jeho dodávatelia sú registrovaní na RVPS, a to najmä s ohľadom na

to, že cena tovaru bola nastavená nižšie oproti konkurencii, od ktorej žalobca tovar zvyčajne nakupoval.
Uvedená povinnosť žalobcovi vyplýva nielen z európskej legislatívy (čl. 18 nariadenia č. 178/2002;
Nariadenie o vysledovateľnosti potravín), ale aj zo slovenskej legislatívy.
21. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodné námietky žalobcu ohľadne nesprávneho vyhodnotenia
absencie osobnostného a materiálno-technického substrátu u dodávateľov žalobcu, ktorí nemali

relevantné skúsenosti a históriu s obchodovaním so žalobcom, ako aj námietku žalobcu o spájaní
aktívnej a pasívnej účasti žalobcu na podvode s DPH. Podľa správneho súdu transakcie v obchodnom
reťazci spoločností obchodujúcich s kuracím mäsom, na akých sa žalobca podieľal, nemali žiadne
ekonomické opodstatnenie. V reťazci došlo k daňovému úniku, pričom žalobca mohol vedieť, že sa
zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu s DPH, keby bol konal s náležitou starostlivosťou a

keby prijal dostatočné opatrenia za účelom zamedzenia jeho účasti na takomto podvodnom konaní.
III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní
22. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť podľa § 440
ods. 1 písm. f), g) a h) SSP, t. j. z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces, nesprávneho právneho
posúdenia veci a odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Sťažnostným návrhom sa

sťažovateľ domáhal, aby kasačný súd v zmysle § 462 ods. 1 a ods. 2 SSP napadnutý rozsudok zmenil
tak, že zruší rozhodnutie žalovaného, a prípadne aj rozhodnutie správcu dane a vec vráti žalovanému
na ďalšie konanie, alternatívne aby zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
23. Ku kasačnému dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP uviedol sťažovateľ v kasačnej sťažnosti

najmä tieto sťažnostné body:
- správny súd si mal za subsidiárneho použitia § 151 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok osvojiť nesporné skutkové tvrdenia ako riadne zistený skutkový stav, z ktorého bol povinný
vychádzať v meritórnom rozhodnutí. Tvrdenia sťažovateľa uvedené v správnej žalobe neboli popreté,
resp. spochybnené žalovaným v jeho vyjadreniach adresovaných správnemu súdu, a preto ide o

nesporné skutočnosti. Paradoxne sa však nesporné body žaloby stali nosnými bodmi, o ktoré súd oprel
odôvodnenie napadnutého rozsudku. Týmto postupom mu správny súd znemožnil, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, a tiež
vec nesprávne právne posúdil;
- správny súd v rozpore so zákonom iba doslovne prebral znenie iného rozsudku Krajského súdu v

Trenčíne (sp. zn. 11S/51/2022), pritom sa nejednalo o prípad skráteného odôvodnenia podľa § 140 SSP.
Správny súd sám objektívne nerozhodol a jednotlivé skutočnosti vôbec neposúdil ani neoveril;
- Najvyšší správny súd SR už rozhodoval v jeho obdobných veciach (sp. zn. 8Sfk/21/2023 a sp. zn.
8Sfk/9/2023) a jeho kasačným sťažnostiam vyhovel;- správny súd tvrdenia o koordinácii cien s materskou spoločnosťou postavil na domnienkach a značne
prekročil a doplnil argumentáciu daňových orgánov bez toho, aby mu bolo umožnené sa k týmto novým
okolnostiam vyjadriť;

24. Ku kasačným dôvodom podľa § 440 ods. 1 písm. g) a písm. h) SSP uviedol sťažovateľ v kasačnej
sťažnosti najmä tieto sťažnostné body:
- správny súd nesprávne posúdil indíciu neprimerane nízkej ceny tovaru a fakticky len prevzal právne
posúdenie daňových orgánov bez vysporiadania sa s tvrdeniami sťažovateľa, ktoré vyvracajú závery
daňových orgánov;

- nákupná cena tovarov sa pohybovala v cenovom rozpätí spadajúcom do ceny obvyklej v danom čase
a na danom mieste a nebola neprimerane nízka, čo vyplýva z analýz daňového zástupcu sťažovateľa
založených v administratívnom spise. Daňové orgány nepredložili žiadne cenové analýzy či analýzy
ziskovosti, ktorými by preukázali opak, a teda nepredložili žiadne relevantné dôkazy. Podľa rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie (rozhodnutie C- 103/09 vo veci Weald Leasing) bol správca dane povinný
preukázať výraznú (nie akúkoľvek) odchýlku v jednotlivých cenách medzi nákupnými cenami a trhovými

cenami slovenských dodávateľov v danom čase a na porovnateľnom stupni reťazca. Preto je potrebné
preukázať aj to, že zistená odchýlka cien je výrazná, neobvyklá či neprimeraná vo vzťahu k trhovej cene;
- pokiaľ daňové orgány vybrali dodávateľa KOVÁŘ plus s.r.o. (zahraničný - český subjekt) ako
referenčného dodávateľa na účely porovnania cien, tak svoj výber neodôvodnili. Správca dane mal
porovnávať nákupné ceny s porovnateľným subjektom (slovenská spoločnosť na rovnakom stupni

dodávateľského reťazca). KOVÁŘ plus s.r.o. nemôže byť použitý ako cenový referent, pretože v
kontrolovanom období obchodoval len so slovenskými dodávateľmi potravín. Porovnateľná bola podľa
sťažovateľa spoločnosť METRO Cash & Carry SR s.r.o. (slovenská spoločnosť, jeho konkurent), k čomu
predložil aj cenové letáky „METRO“. Pokiaľ správny súd argumentoval, že z týchto nevyplýva nákupná
cena tovarov, ale len ich predajná cena, takéto tvrdenie neobstojí. Ak totiž predmetná spoločnosť bola

schopná vykonávať predaj tovaru za podobnú cenu, za ktorú vykonával sťažovateľ nákup, pričom pri
tejto cene vykazovala ziskovosť, jej nákupné ceny museli byť rovnaké alebo nižšie. Inak by predmetná
spoločnosť vykazovala stratu, čo je v rozpore s podstatou a zmyslom podnikania (predávanie tovarov
pod cenu). Daňové orgány nevyhľadali porovnateľný hospodársky subjekt, nevykonali žiadnu analýzu
nákupných cien s porovnateľnými subjektami a takýto dôkaz odmietli vykonať;

- agrárne informácie sú v jeho prípade neaplikovateľné, pretože uvádzané ceny sa týkajú slovenských
prvovýrobcov, nie obchodníkov s potravinami. Sťažovateľ tovary nenakupoval od slovenských
spracovateľov a prvovýrobcov hydiny, ale od obchodníkov špecializujúcich sa na nákup a predaj výlučne
mrazeného kuracieho mäsa. Agrárne informácie nie sú použiteľné na prvovýrobcov zo zahraničia, nie
sú preto použiteľné vo vzťahu k cenám tovaru dovážaného zo zahraničia. Tieto informatívne údaje

sú publikované s približne dvojtýždňovým oneskorením a pre operatívne rozhodovanie o nákupoch
tovaru na dennej báze tieto informácie nie sú objektívne použiteľné. V prejedávanom prípade pritom
daňové orgány ako i správny súd akcentujú, že ide o mäso z dovozu, ktorého pôvod je z Brazílie. Z
dokazovanianevyplýva,žebymäsopochádzalopôvodneodholandskýchobchodníkovadaňovéorgány
ani nestanovili trhové ceny holandských obchodníkov;

- k tvrdeniu správneho súdu o koordinácii cien s materskou spoločnosťou z Českej republiky namietal, že
ide len o účelovú domnienku. V konaní (ako to uviedol vo vyjadrení k správnej žalobe aj žalovaný) nebolo
sporné, že koordinácia nákupných cien medzi žalobcom a materskou spoločnosťou neprebiehala.
Skutočnosti týkajúce sa bydliska (bývalého) konateľa žiadnym spôsobom nedokazujú akúkoľvek
spojitosť či koordináciu cien medzi materskou spoločnosťou (ČR) a ním. V konaní poukazoval na

skutočnosť, že má vlastný obchodný model nákupu potravín, ktorý sa riadi obchodným oddelením v
Slovenskej republike, skladové systémy sťažovateľa a materskej spoločnosti neboli prepojené;
- k pochybnostiam ohľadom vysledovateľnosti potravín a preverenia registrácie akcentoval, že správny
súd sa opomenul vysporiadať s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie C-329/18 vo veci Altic
SIA, podľa ktorého takéto okolnosti pri preukazovaní daňového podvodu a účasti na obchodnom

reťazci poznačenom daňovým podvodom nie sú relevantné. Podľa príslušnej európskej legislatívy je
povinný vedieť, od koho tovar nadobudol a komu ho dodal, nie je však povinný identifikovať ostatných
dodávateľov v obchodnom reťazci. Navyše všetky informácie, ktoré má mať k dispozícii, sú uvedené na
obchodných dokumentoch dodaných k príslušným dodávkam (faktúry, dodacie listy, príjemky, nákladné
listy a pod.), na príslušnom obale (etikete) potravín a v internom skladovacom systéme Inventa. Osobu

odosielateľa potravín sa dozvedel až z CMR dokladov po dodaní potravín do jeho skladu. V rámci
vykonaných kontrol neboli pritom zo strany príslušných orgánov zistené žiadne vážnejšie nedostatky na
úseku vysledovateľnosti potravín. Zdôraznil, že v rokoch 2012 a 2013 neboli zoznamy registrovaných
subjektov obchodujúcich s potravinami verejne dostupné a tak si ani nemohol overovať túto registráciu;- záver správneho súdu, podľa ktorého si riadne nepreveroval svojich obchodných partnerov je
nesprávny. Svojich obchodných partnerov vždy riadne preveril a takéto preverenie považuje za
dostatočné aj s odkazom na Zbierku z Fóra Generálneho riaditeľstva EÚ 2016 (túto správny

súd nevyhodnotil). Pre účely obchodovania nemuseli mať deklarovaní dodávatelia žiadne osobitné
materiálne či technické podmienky. Navyše podľa rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie
(C-277/14 vo veci Stehcemp) či rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020,
takáto absencia podmienok nemôže byť podozrivou indíciou, ktorá by mala indikovať vedomosť
sťažovateľa o podvodnom konaní. Taktiež od sťažovateľa nemožno vyžadovať vedomosť ohľadne

existencie dlhého obchodného reťazca osôb, ktorý sám o sebe tiež nie je podozrivou indíciou. Ďalej
mal za to, že riadne preukázal, že s materskou spoločnosťou nekoordinoval svoju obchodnú politiku v
rámci nákupu potravín, preto nemohol vedieť, odkiaľ materská spoločnosť nakupuje potraviny. Správny
súd založil údajnú koordináciu len na domnienke týkajúcej sa trvalého bydliska konateľa žalobcu.
Poukázal aj na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo
dňa 15.02.2022. Rovnako namietal v tejto súvislosti arbitrárne prenášanie dôkazného bremena, nakoľko

skutočnosť, či sťažovateľ vedel alebo mohol a mal vedieť o podvode na DPH, preukazuje správca dane.
Obchodysjehododávateľminevykazovaližiadneznámkypochybností,apretosťažovateľnebolpovinný
vykonávať ich dodatočné preverovania;
- správny súd sa odchýlil od rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/26/2019 zo dňa 10.03.2021
a navodzuje, že preverovanie dodávateľov bolo rovnaké, ako je tomu v roku 2024, čo sa nezakladá na

pravde.
25. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Tiež uviedol, že
nie je oprávnený vyjadrovať sa k postupu a rozhodovacej činnosti správneho súdu. Podotkol, že naďalej
zotrváva na skutočnostiach a záveroch uvedených v žalobou napadnutých rozhodnutiach, ako aj vo
svojich vyjadreniach.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
26. Prejednávaná vec bola dňa 24.01.2025 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými
prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie
senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Sfk/2/2025.

27. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal
napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP],
pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.
1, § 443 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo
veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel

k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR
www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.
28. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu,
kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
29. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku: „Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.“
30. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku: „Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie

do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené
bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a
ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového
zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.“

31. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku: „Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.“

32. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku: „Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.“
VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti33.Predmetomkasačnéhokonaniajenapadnutýrozsudok,ktorýmsprávnysúdzamietolakonedôvodnú
správnu žalobu sťažovateľa, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý
potvrdil prvostupňové rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane sťažovateľovi na dani z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie február 2013 z dôvodu účasti sťažovateľa na daňovom podvode v obchodných
reťazcoch s mäsom.
34. Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už v minulosti boli skutkovo aj
právne obdobné veci identických účastníkov konania. Obdobnými kasačnými sťažnosťami sťažovateľa
s obdobnými námietkami sa kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už stretol a v tomto smere

poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sfk/21/2023 zo dňa 30.07.2024,
sp. zn. 8Sfk/18/2023 zo dňa 30.07.2024, sp. zn. 8Sfk/9/2023 zo dňa 30.07.2024, sp. zn. 4Sfk/84/2023
zo dňa 23.10.2024, sp. zn. 5Sfk/66/2023 zo dňa 20.02.2025, sp. zn. 4Sfk/2/2025 zo dňa 24.04.2025 či
sp. zn. 5Sfk/60/2023 zo dňa 31.03.2025, v ktorých považoval kasačný súd argumentáciu sťažovateľa
za dôvodnú, keď napadnuté rozsudky správneho súdu zmenil tak, že zrušil rozhodnutia žalovaného a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.

35. Kasačný súd preto postupom v zmysle § 464 ods. 1 SSP odkazuje na niektoré závery rozsudku
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/2/2025 zo dňa 24.04.2025 vydaného v obdobnej skutkovej
a právnej situácii (išlo o jednu a tú istú daňovú kontrolu ukončenú rovnakým protokolom a o totožných
deklarovaných dodávateľov [okrem spoločnosti Well trade s.r.o.], modus operandi obchodovania
zúčastnených subjektov vykazoval v oboch zdaňovacích obdobiach rovnaké črty a predmetom fakturácií

bola druhovo identická komodita). Obdobnosť skutkového a právneho stavu veci je daná zároveň aj v
zásade totožným znením kasačnej sťažnosti a právneho posúdenia napadnutého rozsudku správneho
súdu v oboch veciach. Zohľadniac uvedené skutočnosti kasačný súd poukazuje na odôvodnenie tohto
rozsudku, s ktorým sa konajúci kasačný súd stotožňuje, na toto rozhodnutie poukazuje a v príslušnom
rozsahu ho uvádza s prípadnými úpravami či doplneniami textu v hranatých zátvorkách. Na miestach,

kde sa v citovanom rozsudku uvádza pojem „sťažovateľka“, myslí sa tým „sťažovateľ“ (žalobca - viď bod
22 tohto rozsudku). Odseky odôvodnenia citovaného rozsudku sú v záujme prehľadnosti číslované v
kontinuite s predchádzajúcimi odsekmi odôvodnenia tohto rozsudku.
36. [...]
37. Kasačný súd zároveň zdôrazňuje, že vo všeobecnosti je potrebné rozlišovať medzi preukazovaním

splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane a dokazovaním daňového
podvodu/zneužitiaprávaaleboúčastidaňovéhosubjektunaňom(rozhodnutiaSúdnehodvoraEurópskej
únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s.
r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 36). Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia
hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu

uplatňujúcu si toto právo (vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021,
bod 34), v prípade preukazovania daňového podvodu/zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené
najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na
základe domnienok (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C- 281/20 zo dňa
11. novembra 2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43).

38. Daňovým podvodom pritom na účely daňového konania možno rozumieť zavinené „protiprávne
konanie subjektu, ktorým príde k uvedeniu iného v omyl, využitím omylu iného alebo zamlčaním
podstatných skutočností relevantných pre správu daní, čím nepríde k správnemu zisteniu a splneniu
daňovej povinnosti daňového subjektu a zároveň príde ku škode na majetku štátu a obohateniu osoby
páchajúcej daňový podvod“ (RAKOVSKÝ, P.: Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne

následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, str. 95). Judikatúrou ja daňový podvod definovaný ako situácia,
v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník podvodu neodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH a
ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania daňového zvýhodnenia (viď. napr. rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 30. januára 2018, č. j. 5 Afs 60/2017-60).
39. Predpoklady pre posúdenie veci ako daňového podvodu v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ

tvoria tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu, ktoré boli špecifikované v rozhodnutí C-439/04
a C-440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling. Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci svojho
dôkazného bremena (1) preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň) a
to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca), následne
(2) preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode

na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a
nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a zároveň (3) musí posúdiť, či kontrolovaný
daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie
nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný test konkrétneho subjektu).40. Z hľadiska požiadavky preukázania vynaloženia primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu
je potrebné uviesť, že toto je v súlade s právom Európskej únie. Daňový subjekt je povinný prijať
všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré

uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 52; vo veci Vikingo
Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a
C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od
daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie

Súdneho dvora Európskej únie vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012,
bod 59). Ani pri tejto požiadavke však nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de
facto uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jeho dodávateľa a
tým fakticky preniesť na neho kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane (rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 51; vo
veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft,

C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 57). Na druhej strane je potrebné dodať, že vyžadovanie
a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať
rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode je typické práve pre
dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosti, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že
sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo

Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 53, 54, 56 a 58).
41. Pri vyhodnocovaní nedbanlivostnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom
je pritom potrebné brať do úvahy aj prípadné preukázané, osobitné opatrenia/protiopatrenia/garancie,
ktoré daňový subjekt prijal, aby predchádzal jeho zapojeniu do podvodného obchodného reťazca (napr.
rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sfk 5/2023 zo dňa 28. apríla

2024, bod 55).
42. V súvislosti s konkrétnymi námietkami sťažovateľa, kasačný súd aj v tomto smere v zmysle
§ 464 ods. 1 SSP odkazuje na niektoré časti rozsudku sp. zn. 8Sfk/21/2023 zo dňa 30. júla
2024, v ktorom tento k uvedenému uviedol: V súvislosti s argumentáciou sťažovateľky kasačný súd
uznáva, že „princíp neutrality DPH premietajúci sa do mechanizmov DPH (priznávania, platenia,

odvádzania a odpočítavania dane) v zásade garantuje, že ak si všetky daňové subjekty splnia svoje
daňové povinnosti spojené s priznaním a zaplatením dane zo súvisiaceho obchodu, tento bude voči
zapojeným obchodným subjektom daňovo neutrálny. Daňová záťaž bude teda na záver uplatnená voči
konečnému/poslednému odberateľovi, ktorý prijaté tovary a služby nepoužije na podnikateľské účely
(najčastejšie pôjde o konečného spotrebiteľa), a teda subjektu bez oprávnenia odpočítať si zaplatenú

daň. Sťažovateľka správne argumentuje, že pre tento mechanizmus DPH a princíp neutrality DPH
je v zásade irelevantné, či sťažovateľka nakúpi tovar priamo od dodávateľa v inom členskom štáte
Európskej únie (intrakomunitárne dodanie) alebo sprostredkovane cez ďalšieho dodávateľa v rámci
Slovenskej republiky“ (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sfk
25/2023 zo dňa 28. marca 2024, body 54 až 56). Skutočnosť, že sa sťažovateľka rozhodla nakúpiť

tovar od vnútroštátnych obchodníkov tak nie je bez ďalšieho dôkazom o daňovom úniku podvodného
charakteru a ani o zneužití práva v daňovej oblasti.
43.Akovšakužkasačnýsúduviedol[...],orgányfinančnejsprávnyneidentifikovalidaňovýúnikzdôvodu,
že sťažovateľka nevyužila intrakomunitárne dodanie, ale že jej obchodní partneri, resp. ich dodávatelia
si nesplnili svoju daňovú povinnosť - neodviedli daň do štátneho rozpočtu, napriek tomu, že bola ďalej

v reťazci sťažovateľkou odpočítaná.
44. [...]
45. Podstata a nosná časť námietok sťažovateľky smerovala práve proti záveru správcu dane,
žalovaného a správneho súdu, že sťažovateľka vedela alebo mala/mohla vedieť o tom, že sa svojím
plnením zúčastní na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.

46. [...]
47. Navyše kasačný súd sa zhoduje so správnym súdom v tom, že v predmetnej veci nebola
sťažovateľke preukázaná a preukazovaná úmyselná účasť na obchodnom reťazci poznačenom
daňovým podvodom, ale to, že mala a mohla o svojej účasti na takomto obchodnom reťazci vedieť, ak
by vykonala všetky opatrenia, ktoré sa od obozretného obchodníka vyžadujú.

48. Kasačný súd konštatuje, že správca dane, žalovaný a správny súd založili svoj úsudok, že
sťažovateľka mohla a mala vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým
podvodom na tom, že:
· sťažovateľka je dlhoročný a stabilný obchodník s mäsom na území Slovenskej republiky,· obchodovala s obchodnými partnermi bez referencií v oblasti predaja a kúpy mäsa,
· obchodovala s obchodnými partnermi, ktorí neboli registrovaní na príslušných orgánoch regionálnej
veterinárnej a potravinovej správy ako obchodníci s mäsom, pričom takúto registráciu si ani neoverila,

· nakupovala tovar za neprimerané nízke ceny (neprimeranosť ceny mohla zistiť (i) komunikáciou
s materskou spoločnosťou, (ii) porovnaním cien jej iných vybraných obchodných partnerov, (iii)
porovnaním s priemernými cenami na trhu podľa verejne dostupnej správy Pôdohospodárskej platobnej
agentúry).
49. Konfrontujúc správcom dane, žalovaným a správnym súdom akcentované skutočnosti, na ktorých

mal byť založený záver, že sťažovateľka mala a mohla vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom, s argumentáciou sťažovateľky, kasačný súd konštatuje, že tieto
závery neobstoja.
50. Pokiaľ orgány finančnej správy a správny súd argumentujú, že sťažovateľka je dlhoročným a
stabilným obchodníkom s mäsom, a preto podozrenie o jej účasti na obchodnom reťazci poznačenom
daňovým podvodom mala nadobudnúť z toho titulu, že sa rozhodla obchodovať s novými obchodnými

partnerminatrhuabezvýznamnejšíchreferencií,tátoargumentácia[samaosebeanivspojenísďalšími
okolnosťamiidentifikovanýmisprávcomdane]neobstojí.Kasačnýsúdužvosvojejrozhodovacejčinnosti
uviedol, že vo všeobecnosti nedostatok referencií a skúseností obchodného partnera (bez ďalšieho)
nevyvoláva podozrenie o to, že daňový subjekt sa plnením s takýmto obchodným partnerom zúčastní
obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho

súduSlovenskejrepublikysp.zn.1Sžfk33/2019zodňa30.júna2020,bod25,obdobnetiežrozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sfk 11/2022 zo dňa 30. mája 2024).
51. [To či sťažovateľka mohla a mala vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým
podvodom, pretože obchodovala s obchodnými partnermi, ktorí neboli registrovaní na príslušných
orgánoch regionálnej veterinárnej a potravinovej správy a okolnosť registrácie ani neoverovala, kasačný

súd uvádza nasledovné. Je pravdou, že Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí C- 329/18 vo veci
Altic SIA zo dňa 03.10.2019 uviedol, že skutočnosť, že daňový subjekt (ne)overil registráciu svojich
dodávateľov potravín podľa osobitných právnych predpisov, nie je relevantná na účely určenia, či
zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa zúčastňuje na transakcii zahŕňajúcej podvod na DPH.
V neskôr vydanom rozhodnutí C-289/22 vo veci A.T.S. zo dňa 09.01.2023 však Súdny dvor Európskej

únie tiež uviedol, že ak existujú náznaky porušenia vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa
poskytovania služieb dodávateľom či iným subjektom zapojenom do reťazca plnení, ktoré môžu u
zdaniteľnej osoby v čase nadobudnutia vyvolať podozrenie, že došlo k nezrovnalostiam alebo podvodu,
možno od tejto zdaniteľnej osoby požadovať, aby vynaložila väčšiu obozretnosť a prijala také opatrenia,
ktoré možno od nej odôvodnene očakávať, aby sa uistila, že sa týmto nadobudnutím nezúčastňuje

na plnení, ktoré je súčasťou podvodu na DPH (bod 73). Miera náležitej obozretnosti vyžadovanej od
zdaniteľnej osoby a opatrenia, ktoré od nej možno rozume požadovať, závisia od skutkových okolností,
najmä od toho či v čase plnenia existovali indície, ktoré by u nej vzbudili podozrenie o podvode či
nezrovnalosti. V každom prípade však treba prihliadať na to, či boli sťažovateľke prípadné indície
týkajúce sa porušovania predpisov dodávateľmi či ďalšími subjektami zapojenými v reťazci aj v jej

dispozičnejmoci,atovčaseuzavieraniaarealizáciezdaniteľnýchobchodov,pričompreskúmanietýchto
okolností bude úlohou daňových orgánov v ďalšom konaní.]
52. Čo sa týka ceny dodávaných produktov, kasačný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti
uviedol, že „extrémne a nedôvodné nadhodnotenie či podhodnotenie ceny plnenia v porovnaní s
trhovými cenami môže byť okolnosťou, ktorá má vzbudiť podozrenie u priemerného zodpovedného

podnikateľa“ (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sfk 11/2022 zo
dňa 30. mája 2024, bod 63). Obdobne tiež Súdny dvor Európskej únie už konštatoval, že neobvyklé
zmluvné podmienky spočívajúce napríklad v neobvykle nízkej cene plnenia, ktorá nezodpovedá
hospodárskej realite, môžu indikovať podozrenie zo zneužitia práva či daňového podvodu v daňovej
oblasti (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Weald Leasing Ltd, C-103/09 zo dňa 22.

decembra 2010, body 39 a 45). Kasačný súd však v súvislosti s vyššie uvedeným dáva do pozornosti
požiadavku neobvyklosti či neprimeranosti. Nepostačuje teda preukázať, že ceny plnenia boli v prípade
deklarovaných obchodov nižšie ako trhové, ale aj to, že zistená odchýlka je výrazná, neobvyklá či
neprimeraná v kontexte s trhovou realitou.
53. Kasačný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti zdôraznil, že dôkazné bremeno v daňovom konaní,

pri preukazovaní vedomej účasti daňového subjektu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým
podvodom, je na daňových orgánoch. Pokiaľ preto chcú príslušné orgány v kontexte preukazovania
vedomostnejstránkyúčastinadaňovompodvodeuplatniťargumentneobvyklejcenyplneniavporovnaní
s trhovými cenami, musia preukázať nielen cenu zdaniteľného plnenia, ale aj existenciu a výškupriemerných trhových cien, ako aj významnejšiu mieru odchýlky cien zdaniteľných plnení v porovnaní
s trhovými cenami (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sfk
11/2022 zo dňa 30. mája 2024, bod 64), prípadne musia inými dôkaznými prostriedkami preukázať,

že sťažovateľka si výraznej odchýlky v cenách v porovnaní s trhovými cenami bola vedomá (napr.
rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sfk 5/2023 zo dňa 28. marca
2024, bod 58)...
54. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že sťažovateľka v daňovom konaní predložila ako dôkaz aj
akciové letáky METRO (spoločnosti METRO Cash & Carry SR, s.r.o.) za september 2012, október a

november 2012, február a marec 2013 v ktorých je uvedená cena kuracích prsných rezňov solených z
Brazílie 3,05 €/kg s DPH, resp. 3,15 €/kg s DPH, cena bravčovej krkovičky bez kosti 3,39 €/kg s DPH,
cena bravčového karé bez kosti 4,29 €/kg s DPH. Predmetné dôkazy ani podľa názoru kasačného súdu
nemožno odmietnuť iba s argumentom, že nejde o nákupné, ale predajné ceny relevantnej konkurencie
sťažovateľky. Z logiky obchodných vzťahov a povahy podnikania (ktorého cieľom je zisk) spravidla
vyplýva, že ak je predajná cena v určitej výške, tak nákupná cena musí byť, logicky, nižšia, aby mohol

podnikateľ vytvoriť zisk. Rovnako je zrejmé, že pokiaľ sú ceny na letákoch uvedené s DPH, tieto ceny
budú po odpočítaní DPH poznateľne nižšie. Na druhej strane však dáva kasačný súd do pozornosti, že
ide o akciové letáky, v ktorých sa môže ponúkať mäso za diskontnú cenu aj z dôvodu končiacej spotreby
a pod. Vyhodnocujúc všetky vyššie uvedené aspekty však kasačný súd uzatvára, že ide o dôkaz,
ktorý umožňuje si vytvoriť relevantný obraz o trhových cenách mäsa, pochádzajúci od relevantného

a legitímneho (významného) subjektu na trhu s potravinami, dokonca od konkurenta sťažovateľky.
Tento dôkaz nasvedčuje tomu, že nákupné ceny sťažovateľky sa výrazne nevymykajú trhovým cenám
s predmetnými komoditami. Správca dane a žalovaný pritom neprodukovali žiadne dôkazy, ktorými by
argument sťažovateľky relevantnou konkurenciou vyvrátili.
55.Čosatýkaporovnávanianákupnýchciensťažovateľkysnákupnýmicenamijejmaterskejspoločnosti

v Českej republike, kasačný súd už vyššie uviedol, že z týchto podkladov nemožno vyvodiť záver o príliš
(značne) nízkej cene plnení dodávaných deklarovanými dodávateľmi sťažovateľke [...]. Kasačný súd sa
okrem toho stotožňuje so sťažovateľkou v tom, že nebola preukázaná ani jej vedomosť o nákupných
cenách materskej spoločnosti sťažovateľky (ČR). Vychádzajúc z rozhodnutia žalovaného kasačný súd
konštatuje, že žalovaný z vykonaného dokazovania (z výsledkov MVI) uzavrel, že nebola preukázaná

koordinácia nákupných cien medzi sťažovateľkou a jej materskou spoločnosťou, ani prepojenosť
skladovacích systémov. Pokiaľ správny súd poukázal na skutočnosť, že konateľ sťažovateľky býva
len 30 km od sídla jej materskej spoločnosti v Českej republike, kasačný súd konštatuje, že z tohto
nemožno bez ďalšieho vyvodiť (bez dôkazu o tom, že sa konateľ častejšie či opakovane zdržiaval v
sídle materskej spoločnosti a s akým účelom), že medzi sťažovateľkou a jej materskou spoločnosťou

prebiehala akákoľvek koordinácia nákupných cien. Argumentáciu správneho súdu vníma kasačný súd
v tomto smere ako ničím nepodloženú...
56. [...] Pokiaľ žalovaný, správca dane a správny súd akcentujú, že je všeobecne známou skutočnosťou,
že väčšina kuracieho mäsa dodávaného z Brazílie (80%) je dodávaná cez holandských obchodníkov
a sťažovateľka ako skúsená obchodníčka s mäsom si mala byť tejto skutočnosti vedomá, rovnako si

mala byť vedomá priemerných trhových cien holandských obchodníkov a toho, že nakupuje kuracie
mäso z Brazílie pod trhovú cenu holandských obchodníkov, kasačný súd túto výhradu považuje za
ničím nepodloženú. Z vykonaného dokazovania totiž nevyplýva, (i) že by mäso nakupované žalobkyňou
skutočne pochádzalo pôvodne od holandských obchodníkov (dôkazy v tomto smere správca dane,
žalovaný a správny súd ani nepomenúvajú) a (ii) žalovaný a správca dane ani žiadnym dôkazným

prostriedkom nestanovili trhové ceny holandských obchodníkov s jednotlivými mäsovými výrobkami z
Brazílie. Nie je tak zrejmé, aké v danom období boli trhové ceny holandských obchodníkov s jednotlivými
mäsovými výrobkami z Brazílie a či vôbec išlo v prípade sporných obchodov o mäso z Brazílie, ktoré sa
skutočne do Európskej únie dostalo cez holandských alebo iných zahraničných obchodníkov.“
57. Kasačný súd k uvedenému dopĺňa, že po zistení z administratívneho spisu nepovažuje rozdiely

medzi nákupnými cenami za tak významné, resp. očividné, aby indikovali obozretnosť sťažovateľa
a jeho vedomosť o potenciálnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. V
snahepreukázaťneprimeranosťnákupnýchcienspriemernýmitrhovýmicenamisprávcadane,žalovaný
a správny súd poukázali tiež na agrárne trhové informácie Slovenska Pôdohospodárskej platobnej
agentúry obsiahnuté v správach o trhu za jednotlivé týždne v rokoch 2012 a 2013 (dostupné na

https://www.apa.sk/atis). Kasačný súd v tomto smere dáva sťažovateľovi za pravdu v tom, že ceny
uvedené v predmetných správach, sú (i) odbytové/predajné ceny, (ii) iba slovenských spracovateľov
hydiny (prvovýrobcov), (iii) majú informatívny charakter (ako je uvedené priamo na webovom sídle
Pôdohospodárskej platobnej agentúry). Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že ani z administratívnehospisu a ani z webového sídla Pôdohospodárskej platobnej agentúry nie je zrejmá metodika určovania
predmetných cien, či ide o ceny maloobchodné alebo veľkoobchodné, v nadväznosti na aké balenie
či spracovanie kuracieho mäsa a pod. Predmetné správy preto nemožno bez ďalšieho vysvetlenia/

doplnenia považovať za dôkazy priemerných trhových cien mrazeného kuracieho mäsa dodávaného zo
zahraničia. V predmetnej veci pritom samotný žalovaný, správca dane ako aj správny súd akcentujú, že
ide o mäso z dovozu, ktorého pôvod je Brazília.
58. Záverom tak kasačný súd konštatuje, že sa správcovi dane a ani žalovanému nepodarilo preukázať,
že by sa ceny mäsa vymykali spod rozsahu priemeru trhových cien identifikovaných správcom dane a

žalovaným podľa správ Pôdohospodárskej platobnej agentúry alebo by sa líšili od cien konkurencie na
trhu. Rovnako správca dane a ani žalovaný nepreukázali hodnoverným spôsobom, že by sťažovateľ
so svojou materskou spoločnosťou zdieľal alebo akýmkoľvek spôsobom koordinoval nákupné ceny.
Možno tak tiež konštatovať, že sa nepodarila preukázať ani len pasívna vedomosť sťažovateľa o tom,
že participoval na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.“
59. K námietke sťažovateľa ohľadom subsidiárneho použitia § 151 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok a osvojenia nesporných skutkových tvrdení ako riadne zisteného skutkového stavu,
z ktorého bol správny súd povinný vychádzať v meritórnom rozhodnutí, kasačný súd odkazuje na jej
vysporiadanie sa senátom 5S Najvyššieho správneho súdu SR v rozsudku sp. zn. 5Sfk/60/2023 zo dňa
31.03.2025, v rámci rozhodovania vo veci tých istých účastníkov konania:
60. „Vo vzťahu k aplikácii zákonnej domnienky o nespornosti nepopretých skutkových tvrdení v zmysle §

151 CSP kasačný súd uvádza, že aplikáciu uvedenej právnej normy nemožno automaticky subsidiárne
uplatniť v správnom súdnictve. Osobitosťou správneho súdnictva (aj pri prieskume daňových konaní) je,
že správny súd až na výnimky vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Za
týchto okolností nie je v správnom súdnictve v zásade potrebné zisťovať nanovo skutkový stav veci, ako
je tomu napríklad v civilnom sporovom konaní.

61. Keďže je správny súd v tomto konaní žalobnými bodmi viazaný, úspech sťažovateľa je priamo závislý
od jeho argumentácie, ktorej úlohou je uviesť dôvody žaloby, na základe akých skutkových a právnych
dôvodov považuje žalobca napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Teda, ak sťažovateľ chce rozporovať
skutkový stav veci, môže namietať vady pri hodnotení dôkazov, nedostatočnosť skutkových zistení,
pripadne aj nedostatok podkladov v administratívnom spise.

62. Na základe uvedených osobitostí správneho súdneho konania, sa kasačný súd nemôže stotožniť
so sťažovateľovou argumentáciou. Jej akceptovaním by dochádzalo k neúmernému zasahovaniu do
skutkového stavu veci zisteného orgánom verejnej správy, pričom dôkazné bremeno by fakticky ťažilo
orgán verejnej správy, čo je v rozpore s vyššie uvedenými osobitosťami správneho súdnictva. (obdobne
tiež rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/11/2021 z 26. mája 2022,

bod 28 a nasl.).“
63. K námietke nedostatočného individuálneho posúdenia veci správnym súdom s ohľadom na
odôvodnenie napadnutého rozsudku kasačný súd uvádza, že je tiež nedôvodná. Sťažovateľovi vadila v
podstate len zhodnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku s odôvodnením iného rozsudku správneho
súdu vydaného v obdobnej veci sťažovateľa. Táto výtka bez ďalšieho nemôže znamenať porušenie

práva na spravodlivý proces, naopak je prejavom zásady právnej istoty a predvídateľnosti súdnych
rozhodnutí v obdobných skutkových a právnych veciach. Sťažovateľ pritom ani neuviedol, v čom mala
spočívať odlišnosť prípadov a nepoukázal na skutkové či právne odlišnosti prejedávaných vecí. Pritom
ako už naznačil kasačný súd vyššie, prejedávaná vec mala viacero spoločných znakov s inými prípadmi
sťažovateľa (napr. jedna daňová kontrola za zdaňovacie obdobia január až december 2012 a január

až máj 2013 ukončená rovnakým protokolom, modus operandi obchodovania, zhodnosť dodávateľov a
predmetu fakturácií ako aj rovnaké právne dôvody pre neuznanie práva na odpočítanie dane].
VII. Záver
64. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná.
Napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP)

a rovnakou nezákonnosťou podľa zistení kasačného súdu trpí aj rozhodnutie žalovaného (§ 191 ods.
1 písm. c/ SSP). Keďže správny súd žalobu zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2
v spojení s § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil
rozhodnutie žalovaného a veci vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude žalovaný
postupovať spôsobom načrtnutým kasačným súdom vyššie, pričom je viazaný vyjadreným právnym

názorom kasačného súdu (§ 469 SSP).
65. Kasačný súd dodáva, že jeho závery neznamenajú automaticky, že sťažovateľovi má byť
(nevyhnutne) priznané právo na odpočet dane z predmetných dodaní tovaru. Je však na správcovi
dane, resp. žalovanom, aby jednoznačne ustálil dôvod nepriznania odpočítania DPH v predmetnej veci atento,sohľadomnajehopovahu,podporilirelevantnýmiskutkovýmizisteniamivychádzajúcimizdaňovej
kontroly pri akceptovaní a uplatňovaní takého dôkazného bremena, aké zodpovedá zistenému dôvodu
nepriznania odpočítania DPH. Pokiaľ sa správca dane a žalovaný ako dôvod neuznania uplatnených

práv na odpočítanie dane rozhodnú zvoliť daňový podvod a účasť sťažovateľa na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom, bude potrebné, aby jednoznačne preukázali to, že sťažovateľ vedel,
resp. pri dodržaní primeranej obozretnosti mal a mohol vedieť, že sa svojím plnením zúčastní na
obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.
66. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods.

1 SSP tak, že plne úspešnému sťažovateľovi priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania,
ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne
správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
67. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463
SSP v spojení s § 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.