Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 25Sas/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100896
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominik Čipka, PhD.
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100896.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Ing. Katarína Gavuliaková – PRO-fit, so sídlom
Hôrky 245, 010 04 Žilina, IČO: 40 586 162, právne zastúpený: JUDr. Martin Gavuliak, advokát, so sídlom
Kašmírska 7, 821 04 Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul.29 augusta č.8,
813 63 Bratislava, za účasti: Okresnej prokuratúry Žilina, so sídlom Moyzesova 20, 011 56 Žilina, IČO:
35 996 072, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 37001-6/2024-BA/GR zo

dňa 15.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 28.10.2024 bola správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) doručená žaloba

žalobcu, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 37001-6/2024-BA/GR
zo dňa 15.10.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a
potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX z 04.09.2024, ktorým Sociálna
poisťovňa – ústredie nevyhovela protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina (ďalej ako „ďalší
účastník“) č. Pd 125/24/5511 – 9 zo dňa 10.07.2024 (ďalej ako „protest prokurátora“), podanému proti
rozhodnutiu Sociálnej poisťovne - pobočka Žilina č. 140 – 11/2023 – ZA zo dňa 10.01.2023, vo veci

vzniku povinného dôchodkového poistenia pána A. B. C., r. č. 93112/8676, ako zamestnanca žalobcu
dňom 04.10.2016.

2. Žalovaný na základe výzvy správneho súdu zo dňa 13.12.2024 vo vyjadrení k žalobe zo dňa
07.01.2025 (ďalej ako „vyjadrenie k žalobe“) v stručnosti popísal priebeh administratívneho konania s
tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina rozhodnutím č. 140 - 11/2023–ZA zo dňa 11.01.2003 (ďalej

ako „prvostupňové rozhodnutie“), rozhodla o vzniku povinného dôchodkového poistenia pána A. B.
C. ako zamestnanca zamestnávateľa (žalobcu), dňom 04.10.2016. Proti prvostupňovému rozhodnutiu
žalobca ani jeho zamestnanec nepodali odvolanie a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
20.02.2023. Žalovaný ďalej vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 16.07.2024 bol Sociálnej poisťovni
pobočka Žilina doručený protest prokurátora proti prvostupňovému rozhodnutiu. Keďže prvostupňový
orgán podanému protestu nemienil vyhovieť postúpil protest prokurátora Sociálnej poisťovni, ústredie

ako svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu. Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím č. XXXXX-
X/XXXX - A. zo dňa 04.09.2024 (ďalej ako „nové rozhodnutie“) podľa ust. § 24 ods. 8 zákona č. 53/2001
Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), podanému protestu
prokurátoranevyhovela.ProtinovémurozhodnutiuSociálnejpoisťovneústrediepodalďalšíúčastníkako
aj žalobca včas odvolanie, o ktorom rozhodol generálny riaditeľ žalovaného napadnutým rozhodnutím,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2024.3. Žalovaný zároveň vo vyjadrení k žalobe uviedol, že podľa jeho názoru žalobca nie je osobou
oprávnenou, respektíve aktívne procesne legitimovanou na podanie správnej žaloby podľa ustanovení
§ 199 a nasledujúcich SSP. V tejto súvislosti žalovaný uviedol citáciu uznesenia Najvyššieho správneho

súdu SR sp. zn. 7Ssk/29/2022 zo dňa 23.02.2022: "Prokurátor pri podaní protestu vykonáva svoje
verejnú vlastníckych oprávnení, ktoré pre neho zákona o prokuratúre. prokurátor pri podaní protestu
neuplatňuje subjektívne práva účastníka konania teda nekoná ako splnomocnenec či poverenie
účastníka konania neuplatnili tak jeho "právo na zvrátenie rozhodnutia správneho orgánu„. Preto ani
konanieoprotesteprokurátoraniejekonanímosubjektívnompráveúčastníkakonaniaalelenosobitným

formalizovaným postupom, v ktorom orgán verejnej správy reaguje na verejnomocenský akt iného
orgánu - protest prokurátora. Ide v podstate špecifické prieskumné konanie, ktoré vytvára orgánom
verejnej správy priestor, aby odstránili nezákonnosť rozhodnutia, ktorú im prokurátor v proteste vytýka.
Orgány verejnej správy môžu na protest zareagovať tak, že buď zotrvajú na zákonnosti napadnutého
aktu (protestu nevyhovejú) alebo ju uznajú a predpísaným spôsobom príslušné rozhodnutie zmenia.
Pokiaľ orgány verejnej správy protestu nevyhovejú a ponechajú napadnuté rozhodnutie nedotknuté

existujúci právny stav sa nijako nezmenil. Preto judikatúra už skôr dospela k záveru, že proti rozhodnutiu
o nevyhovení protestu nemôže účastník konania podať správnu žalobu.„ Z uvedeného dôvodu žalovaný
zastáva názor, že žalobca nie je osobou oprávnenou na podanie správnej žaloby a preto sú podľa
žalovaného dané podmienky na odmietnutie správnej žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP.

4. Žalovaný sa aj napriek nedostatočnej procesnej legitimácii žalobcu vyjadril aj k námietkam žalobcu
uvedeným v podanej správnej žalobe s tým, že v závere vyjadrenia k žalobe uviedol, že ak žalobca
nesúhlasil s rozhodnutím žalovanej o vzniku povinného dôchodkového poistenia svojho zamestnanca
mal možnosť sa brániť podaním odvolania, resp. mal možnosť predložiť dôkazy na podporu svojich
tvrdení, čo však neurobil. Žalobca nereagoval ani na mailové výzvy žalovaného a teda neurobil žiadne

kroky k objasneniu skutkového stavu veci. Vzhľadom k uvedenému žalovaný navrhol správnemu súdu
predmetnú správnu žalobu odmietnuť.

5. Dňa 11.03.2025 bolo správnemu súdu doručené podanie ďalšieho účastníka označené ako vec:
„Dožiadanie“ zo dňa 11.03.2025, v ktorom ďalší účastník uviedol, že žiada správny súd podľa § 37 ods. 3

zákona o prokuratúre a podľa § 166 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný
trestný súd a vojenské súdy, o zaslanie správnej žaloby ako aj o informáciu o stave konania, nakoľko
podľa § 46 SSP mieni vstúpiť do predmetného konania. Po doručení odpovede zo strany správneho
súdu, bolo dňa 26.03.2025 spravenému súdu doručené podanie ďalšieho účastníka konania, v ktorom

uviedol, že v zmysle § 46 SSP vstupuje do predmetného konania.

6. K vyjadreniu žalovaného k žalobe podal žalobca vyjadrenie (repliku) zo dňa 11.04.2025, v ktorom
citoval niekoľko rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj komentár k správnemu
súdnemu poriadku. K argumentácii žalovaného týkajúcej sa procesnej legitimácie žalobcu žalobca

uviedol, že predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní nie je procesné rozhodnutie, ale rozhodnutie
o odvolaní vo veci samej, a preto podľa žalobcu nie je daná prekážka podľa § 7 písm. e) SSP.
Podľa žalobcu žiadne zákonné ustanovenie nevylučuje zo súdneho prieskumu správneho súdu takéto
druhostupňové meritórne rozhodnutie vo veci samej. Ďalej podľa žalobcu, predmetná žaloba nie je
podaná podľa § 24 ods. 14 zákona o prokuratúre, ale jedná sa o všeobecnú správnu žalobu voči

právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho orgánu. Zmysle uvedeného preto žalobca navrhol žalobe v
plnom rozsahu vyhovieť.

7. K replike žalobcu sa na základe výzvy správneho súdu zo dňa 14.05.2025 vyjadril ďalší účastník, ktorý
stručne opísal priebeh konania, ktoré predchádzalo podaniu predmetnej správnej žaloby, s tým že ďalší

účastníkpopreskúmaníavyhodnotenískutočnostíuvádzanýchodôvodnenínovéhorozhodnutiaakoajs
poukazom na súčasnú súdnu prax, dospel k záveru, že podanie žaloby podľa § 45 ods. 1 SSP by nebolo
vo verejnom záujme a nebolo by ani účelné, a preto nepodal žalobu proti rozhodnutiu o nevyhovení
protestu prokurátora. Podľa ďalšieho účastníka konania z § 24 ods. 14 zákona o prokuratúre vyplýva, že
podať správnu žalobu v prípade nevyhovenia protestu prokurátora môže iba prokurátor, pričom žalobu

podáva proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vo veci samej, a teda rozhodnutiu, ktorým sa rozhodlo
o právach a povinnostiach vo veci samej. S poukazom na uvedené má ďalší účastník zato, že žalobca
nie je osobou oprávnenou na podanie predmetnej správnej žaloby a sú splnené podmienky na postup
správneho súdu podľa § 98 SSP.8. K replike žalobcu na základe výzvy správneho súdu zo dňa 13.05.2025 podal žalovaný dupliku, v
ktorej uviedol že je nepochybné, že účelom správnej žaloby podanej žalobcom je zvrátenie právneho

stavu, ktorý vznikol na základe právoplatného rozhodnutia (prvostupňového rozhodnutia). Keďže toto
rozhodnutie sa stalo právoplatným márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania, bolo možné sa voči
nemu brániť prostredníctvom mimoriadnych opravných prostriedkov. Ďalší účastník svoje oprávnenie
podať protest prokurátora využil, avšak žalovaný tomuto protestu nevyhovel a následne generálny
riaditeľ žalovaného zamietol odvolanie prokurátora a potvrdil nové rozhodnutie žalovaného. Žalovaný

v duplike ďalej uviedol, že v prípade, ak orgán verejnej správy podanému protestu prokurátora
nevyhovie, je prokurátor oprávnený domáhať sa preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia na
správnom súde. Toto oprávnenie mu vyplýva priamo z ust. §45 SSP. Zmysle uvedeného predmetom
správnej žaloby v tomto prípade je rozhodnutie, proti ktorému protest smeroval a nie rozhodnutie, ktorým
sa protestu nevyhovelo. Nie je pritom podmienkou, aby prokurátor využil možnosť podať odvolanie
proti rozhodnutiu, ktorým nebolo vyhovené protestu. Konanie o proteste prokurátora je nevyhnutným

predpokladom toho, aby sa mohol prokurátor ďalej domáhať súdneho prieskumu rozhodnutia vo veci
(nie rozhodnutia o proteste prokurátora). Žalovaný v duplike opätovne zdôraznil, že naďalej trvá na
právnom názore, že touto cestou môže dôjsť k prieskumu právoplatného rozhodnutia vo veci na základe
správnej žaloby len zo strany prokurátora. Podľa žalovaného zo žiadnych ustanovení SSP nemožno
vyvodiťzáver,ževprípadepodaniaodvolaniaprotirozhodnutiuonevyhoveníprotestuprokurátora,môže

toto rozhodnutie napadnúť správnou žalobou aj samotný účastník konania. Účastník konania mohol
svoje práva realizovať prostredníctvom riadneho opravného prostriedku a následne podaním žaloby. V
opačnom prípade by ustanovenie § 7 SSP sčasti stratilo svoj význam.

9. Žalovaný v duplike dal do pozornosti správnemu súdu rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu

SR sp. zn. 6Ssk/143/2024 zo dňa 21.02.2025, ktorým bola zamietnutá kasačná sťažnosť žalobcu proti
rozsudku správneho súdu sp. zn. 26Sas/2/2024 zo dňa 06.09.2024. Predmetom súdneho konania
v uvedenej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX zo
dňa 04.12.2023, vo veci predpísania poistného pre žalobcu. V uvedenom kasačnom konaní žalobca
navrhol o. i. aj prerušiť kasačné konanie, nakoľko pred správnym súdom prebieha konanie pod sp. zn.

25Sas/17/2024 a podľa žalobcu môže nastať stav, kedy by správny súd zrušil prvostupňové rozhodnutie
žalovaného. V zmysle uvedeného preto kasačný súd v súvislosti s návrhom žalobcu na prerušenie
kasačného konania uviedol: "V súvislosti s podaným protestom prokurátora Okresnej prokuratúry
Žilina voči rozhodnutiu pobočky žalovaného č. 140-11/2023-ZA zo dňa 10.01.2023, o ktorom žalovaná
rozhodla rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 04.09.2024 tak, že podanému protestu nevyhovela

a následné podané odvolanie prokurátora rozhodnutím č. 37001-6/2024-BA/GR zo dňa 15.10.2024
zamietla, kasačný súd v nadväznosti na návrh sťažovateľky na prerušenie konania zo svojej úradnej
činnosti zistil, že prokurátor v zákonnej lehote správnu žalobu voči rozhodnutiu generálneho riaditeľa
žalovanej č. 37001-6/2024-BA/GR za dňa 15.10.2024 nepodal. Tým teda zanikol prvý predpoklad za,
ktorého by vôbec bolo možné toto konanie prerušiť, a to prebiehajúce konanie pred iným súdom. Za

týchto okolností kasačný súd dospel k záveru, že návrh sťažovateľky na prerušenie konania podľa §
162 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov v spojení
s § 25 SSP zamietol.“ V kontexte uvedeného žalovaný zotrváva na názore, že žalobca nie je osobou
oprávnenou podať správnu žalobu proti napadnutému rozhodnutiu.

10.Podľa §24ods.8zákonaoprokuratúre,aksanadriadenýorgándomnieva,žeprotestniejedôvodný,
rozhodne o jeho nevyhovení.

11. Podľa § 24 ods. 14 zákona o prokuratúre, ak orgán verejnej správy nevyhovie protestu prokurátora
a nezruší ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, je prokurátor oprávnený podať proti rozhodnutiu

orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy správnu žalobu na správny súd podľa
osobitného predpisu.

12. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), prokurátor
je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej

správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.

13. Podľa § 46 SSP, prokurátor je oprávnený vstúpiť do ktoréhokoľvek konania pred správnym súdom.14. Podľa § 48 SSP, prokurátor má v konaní začatom na základe jeho žaloby a v konaní, do ktorého
vstúpil, postavenie účastníka konania.

15. Podľa § 178 ods. 2 SSP, prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej
správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a
nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.

16. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

17. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP; správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne
neoprávnenou osobou.

18. Vychádzajúc z obsahu citovaných zákonných ustanovení ako aj z administratívneho a súdneho
spisu, dospel správny súd k záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby
v predmetnej veci.

19. Aktívna žalobná legitimácia prokurátora na podanie všeobecnej správnej žaloby, inak povedané,

právomoc prokurátora podať všeobecnú správnu žalobu je upravená v § 178 ods. 2. SSP. Toto
ustanovenie nadväzuje na § 45 ods. 1 SSP, z ktorého vyplýva oprávnenie podať (všeobecnú) správnu
žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až d). Blanketne je táto právomoc vyjadrená aj v § 24 ods. 14
zákona o prokuratúre. Znenie § 178 ods. 2 výslovne ustanovuje, že prokurátor musí pred podaním
všeobecnej správnej žaloby splniť procesnú podmienku spočívajúcu v tom, že proti príslušnému

rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy podá najskôr protest prokurátora, ktorému nebude
vyhovené a rozhodnutie alebo opatrenie nebudú zrušené. Správny súdny poriadok výslovne vyžaduje
zo strany prokurátora len podanie protestu, ktorému nebolo vyhovené, a nie aj podanie odvolania proti
prvostupňovému rozhodnutiu o nevyhovení protestu prokurátora.

20. Správny súdny poriadok v § 45 ods. 1 výslovne ustanovuje, že všeobecnú správnu žalobu je
prokurátor oprávnený podať proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému
predtým podal neúspešne protest prokurátora. Prostredníctvom tejto „pomôcky“, teda určenia, že
všeobecná správna žaloba smeruje proti tomu istému rozhodnutiu alebo opatreniu, proti ktorému bol
predtýmpodanýprotestprokurátora,zákonjednoznačneustanovil,žežalobousanenapádarozhodnutie

o nevyhovení protestu prokurátora, ale rozhodnutie alebo opatrenie vydané vo veci samej, teda také,
ktoré bezprostredne zakladá, mení, zrušuje, deklaruje alebo sa priamo dotýka práv, právom chránených
záujmov alebo povinností fyzických alebo právnických osôb.

21. Vo všeobecnosti sú žalobné oprávnenia prokurátora konkrétnym vyjadrením princípu funkčnej

súvislosti dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy (netrestný
dozor prokuratúry) a správneho súdnictva vymedzeného v § 5 ods. 11 a zrkadlovo v druhej
vete § 20 ods. 1 zákona o prokuratúre. Na rozdiel od žalôb fyzických a právnických osôb smerujúcich
k ochrane subjektívnych práv týchto žalobcov, prokurátor svojimi žalobami chráni zákonnosť. Práve
prostredníctvom žalôb prokurátora dochádza k realizácii základného princípu správneho súdnictva

vyjadreného v § 5 ods. 3 SSP, v zmysle ktorého správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného
záujmu. Inak povedané, prokurátor prostredníctvom využitia svojej aktívnej žalobnej legitimácie sleduje
prioritne ochranu zákonnosti (objektívneho práva), pričom ochrana subjektívnych práv a právom
chránených záujmov je z tohto pohľadu sekundárna (a to aj v prípade, ak prokurátor podal žalobu
na základe podnetu účastníka administratívneho konania) alebo môže absentovať (ak prokurátorom

napadnutý nezákonný stav vyhovuje všetkým účastníkom administratívneho konania). Zároveň pri
všetkých žalobných oprávneniach prokurátora sa v rámci princípu funkčnej súvislosti správneho
súdnictva a netrestného dozoru prokuratúry prejavuje aj zásada subsidiarity správneho súdnictva, ktorá
spočíva v povinnosti prokurátora neúspešne vyčerpať pred podaním žaloby na správny súd príslušné
prokurátorské opatrenie, a to buď protest prokurátora, alebo upozornenie prokurátora.

22. Správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.: 7Ssk/140/2022
zo dňa 19.12.2022, ktorým Najvyšší správny súd SR konštatuje nasledovné: „Úlohou prokuratúry v
zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 3 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. je chrániť práva a zákonomchránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Túto pôsobnosť prokuratúry vykonávajú
prokurátori podľa § 4 ods. 1 písm. c) a e) uvedeného zákona okrem iného, uplatňovaním svojich
oprávnení v konaní pred súdmi a dozorom nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy.

Prokurátor vykonáva dozor podľa § 21 ods. 1 písm. a) prvého bodu uvedeného zákona preskúmavaním
zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a uplatňuje ho protestom [§ 22 ods. 1 písm. a) uved.
zákona ]. 1) Prokurátor je oprávnený podať protest proti správnym aktom orgánov verejnej správy
uvedených v § 21 ods. 1 písm. a), ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny
predpis. (§ 23 ods. 1 uvedeného zákona). Účastníkmi tohto konania sú podľa § 24 ods. 2 tohto

zákona tí, ktorí boli alebo mali byť účastníkmi konania pred orgánom verejnej správy, v ktorom bolo
vydané protestom napadnuté rozhodnutie. V zmysle § 24 ods. 14 cit. zákona ak orgán verejnej správy
nevyhovie protestu prokurátora a nezruší ním napadnuté rozhodnutie, je prokurátor oprávnený podať
proti rozhodnutiu správnu žalobu podľa Správneho súdneho poriadku. Z citovaných právnej úpravy
vyplýva, že prokurátor pri podaní protestu vykonáva svoje verejnomocenské oprávnenie, ktoré mu
priznáva zákon o prokuratúre. Toto verejnomocenské oprávnenie vykonáva vo vlastnom mene, v rámci

vykonávania zákonom vymedzenej pôsobnosti (§ 3, § 4 ods. 1, § 21 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z.)
zákonom ustanovenými prostriedkami - protestom prokurátora (§ 23 a 24 tohto zákona). Prokurátor pri
podávaní protestu neuplatňuje subjektívne právo účastníka konania, teda nekoná ako splnomocnenec,
či poverenec účastníka konania, z ktorého dôvodu ani konanie o proteste prokurátora nie je konaním o
subjektívnom práve účastníka konania, ale je len osobitným formalizovaným postupom, v ktorom orgán

verejnej správy koná o proteste prokurátora (§ 24 ods. 14 cit. zákona). Ide v podstate o špecifické
prieskumné konanie, ktoré vytvára orgánom verejnej správy priestor na odstránenie nezákonnosti
rozhodnutia, ktorú im prokurátor v proteste vytýka. Orgány verejnej správy môžu na protest postupovať
tak, že buď zotrvajú na zákonnosti napadnutého aktu (a protestu nevyhovejú), alebo ju uznajú a
predpísaným spôsobom rozhodnutie napadnuté protestom zmenia. Pokiaľ orgány verejnej správy

protestu nevyhovejú a ponechajú napadnuté rozhodnutie nedotknuté, existujúci právny stav sa nijako
nemení. Preto judikatúra už skôr dospela k záveru, že proti rozhodnutiu o nevyhovení protestu nemôže
účastník konania podať správnu žalobu ( napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžo 219/2015). V
takomto prípade správnu žalobu môže podať len prokurátor, ktorý ju nepodáva proti rozhodnutiu, ktorým
sa protestu nevyhovelo, ale priamo proti tomu rozhodnutiu, proti ktorému protest smeroval. ( § 24 ods.14

uvedeného zákona). V konaní o proteste prokurátora sa nekoná o subjektívnych právach účastníkov
konania, ani o samotnom práve prokurátora. Jeho predmetom v zmysle § 23 ods.3 uved. zákona je
výlučne objektívna otázka, či napadnutým rozhodnutím došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona alebo
iného všeobecne záväzného právneho predpisu. Dôvodom, prečo účastníkmi konania o proteste sú aj
účastníci konania, v ktorom sa vydalo napadnuté rozhodnutie, takisto nie je okolnosť, že by sa v tomto

konaní rozhodovalo o ich právach. Dôvodom ich účasti je to, že výsledkom konania o proteste podľa § 24
ods. 7 zákona č. 153/2001 Z. z. môže byť zrušenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy a
týmto zrušením môžu byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti účastníkov.
Dôvod ich účasti je teda rýdzo procesný - účelom je vytvoriť týmto účastníkom procesný priestor na
uplatňovanie ich vplyvu na konanie pred tým, než prípadne dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.“

23. Správny súd má i s poukazom na uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/140/2022
zo dňa 19.12.2022 za to, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby, nakoľko
v danom prípade oprávneným na podanie správnej žaloby proti napadnutému rozhodnutiu bol v zmysle
§ 24 ods. 14 zákona o prokuratúre výlučne prokurátor, ktorý tak z dôvodu účelnosti ako aj s ohľadom

na súčasnú súdnu prax neurobil. Správny súd má tiež za to, že v prípade ak sa žalobca mienil
brániť proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného, resp. s ním nesúhlasil mal možnosť proti nemu
v zákonnej lehote podať odvolanie (o čom bol v prvostupňovom rozhodnutí poučený), čo však žalobca
neurobil. K argumentu žalobcu, že v tomto konaní nie je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie
procesné, ale meritórne, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu o nevyhovení

protestuprokurátora,správnysúduvádza,žezákon(správnysúdnyporiadok)jednoznačneustanovil,že
žalobou sa nenapáda rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora, ale rozhodnutie alebo opatrenie
vydané vo veci samej, teda také, ktoré bezprostredne zakladá, mení, zrušuje, deklaruje alebo sa priamo
dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností fyzických alebo právnických osôb. V zmysle
uvedeného je preto uvedený argument žalobcu neopodstatneným. Uvedené nič nemení na fakte, že

žalobca, nie je osobou oprávnenou na podanie správnej žaloby v tomto prípade z dôvodu nedostatočnej
procesnej legitimácie. (viď bod 12. rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/93/2021 zo
dňa 07.02.2023).24. Nakoľko žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby, správny súd podľa § 98
ods. 1 písm. e) SSP žalobu odmietol, pretože bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

25. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
žaloba bola odmietnutá.

26. Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého
žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1
SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP),
v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.