Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200038
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Piroš
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:5023200038.5

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: C. XXXX/
X, XXX XX D., 2/ B. B. D., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: E. XXXX/XX, XXX XX D., 3/ F. G. C., nar.:
XX.XX.XXXX, bytom: H. XXX/X, XXX XX D., všetci žalobcovia právne zast.: AK Pekár, s. r. o., so sídlom:
Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 233 940, proti žalovanému: Mesto Žilina, so sídlom:
Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, právne zast.: 1/ Advokátska kancelária VICTORIA, s. r. o.,

so sídlom: Stránska 3155/7, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 51 164 353 a 2/ executio iuris advokátska
kancelária, s. r. o., so sídlom: Záhradnícka 4840/71, 821 08 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 55
176 933, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ I. J., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: K. L. XXX/XX, XXX
XX D. - C., 2/ M. E., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: K. L. XXX/XX, XXX XX D. - C., o ochrane pred použitím
dopravných značiek, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcov

1. Dňa 03.02.2023 bola Krajskému súdu v Žiline, ako správnemu súdu, doručená správna žaloba

žalobcov. Žalobcovia v žalobe v prvom rade uviedli, že sú majoritnými podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti - pozemku nachádzajúcom sa v k. ú. C., obec a okres Žilina, ktorý je evidovaný na LV č.
XXXX ako parcela KN-C 1401/21, o výmere 957 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie. Na
pozemku žalobcov sa nachádza spevnená plocha, ktorá je čiastočne využívaná na prejazd motorových
vozidiel. Podielovými spoluvlastníkmi pozemku žalobcov sú aj ďalší účastníci konania 1/ a 2/.

2. Žalobcovia poukázali na to, že spevnená plocha nie je miestnou cestou, nakoľko nenapĺňa ani jej
legálnu definíciu v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný
zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 135/1961 Zb.“ alebo „cestný zákon“),
pretože spevnená plocha (i) nie je vo vlastníctve žalovaného, (ii) nebola ani rozhodnutím, či iným
správnym aktom zaradená do siete miestnych ciest. Stanovisko, že spevnená plocha nie je miestnou
komunikáciou zastával v minulosti aj žalovaný, ktorý opakovane v predchádzajúcej komunikácii do roku

2019 zdôrazňoval, že nie je vlastníkom ani správcom spevnenej plochy, a teda, že sa ani nejedná o
miestnu komunikáciu (miestnu cestu).

3. O neexistencii vlastníckeho práva žalovaného k spevnenej ploche svedčí podľa názoru žalobcov
aj stanovisko žalovaného ako špeciálneho stavebného úradu v konaní o odstránenie stavby podľa
§ 88 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení

neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 50/1976 Zb.“ alebo „stavebný zákon“), predmetom ktorého
bolo rozhodovanie o povolení odstránenia spevnenej plochy z pozemku. Žalovaný v tomto konaníopakovane uviedol, že mu nie je známy vlastník spevnenej plochy (viď. str. 2 rozhodnutia o začatí
konania o odstránení nepovolenej stavby zo dňa 05.08.2020, č. 13800/2020-162517/2020/2020/SÚ-
ŠSÚ-dopravu/Mo-preruš).Zuvedenéhotedavyplýva,žespevnenáplochanemôžebyťmiestnoucestou.

Napriek uvedenému žalovaný účelovo (aby mohol tvrdiť, že spevnená plocha je miestnou cestou)
nechal v roku 2019 zakresliť do technickej evidencie (pasportu) miestnych komunikácií na území
žalovaného aj spevnenú plochu, hoci na to neexistoval žiadny zákonný dôvod. Žalovaný dokonca začal
tvrdiť, že je vlastníkom „miestnej cesty“ nachádzajúcej sa na pozemku, a to bez toho, aby preukázal
akýkoľvek nadobúdací titul vlastníckeho práva. Od zakreslenia spevnenej plochy do pasportu miestnych

komunikácii žalovaný koná tak, akoby spevnená plocha bola miestnou cestou, t. j. osádza na susedných
uliciach dopravné značky, ktorými odkláňa dopravu z legitímnych pozemných komunikácií na spevnenú
plochu a odstraňuje prekážky umiestnené na spevnenej ploche slúžiace zabráneniu vjazdu a vstupu
tretích osôb na súkromný pozemok žalobcov.

4. Napriek tomu, že postup žalovaného bol opakovane namietaný, mali žalobcovia za to, že žalovaný

pokračuje v nezákonnom zásahu do vlastníckeho práva žalobcov. Žalovaný dňa 08.12.2022 osadil
pred vjazdom na spevnenú plochu (v smere od obce Rosina) dopravné značenie, v dôsledku ktorého
sú nútené tretie osoby (iní účastníci cestnej premávky) užívať pozemok žalobcov v dĺžke približne 30
metrov.

5. K poslednej zmene dopravného značenia došlo na základe listiny „Určenie dočasného dopravného
značenia v mestskej časti Bytčica“ zo dňa 03.11.2022, č. 18297/2022-155017/2022-OSVPŽP-TMJ.
Žalobcoviazdôraznili,žezuvedenejlistinyvôbecniejezrejmé,akokonkrétnemábyťdopravnéznačenie
v mestskej časti Bytčica zmenené, keďže toto obsahuje len odkaz na projektovú dokumentáciu.

6. Po zmene organizácie dopravy bol teda užívaný pozemok žalobcov ako miestna cesta v rozsahu
cca 30 metrov po dĺžke, hoci spevnená plocha nie je a nikdy nebola miestnou cestou. Uvedené
zväčšenie rozsahu užívania spevnenej cesty je spôsobené tým, že (i) pred odbočením na ulicu
Ametystova (smerom z obce Rosina) bola na betónový stĺp osadená žalovaným značka „Zákaz
odbočenia vpravo“; (ii) na ulicu Ametystova (smerom z obce Rosina) bola osadená žalovaným značka

„Zákaz vjazdu všetkých vozidiel“. V dôsledku osadenia dopravných značiek boli vodiči motorových
vozidiel prichádzajúcich z obce Rosina do mestskej časti Bytčica nútení odbočiť vpravo až na druhej
križovatke spevnenej plochy s ulicou Berylová (nie na ulicu Ametystová ako tomu bolo pred zmenou
dopravného značenia), čím bez povolenia vstupujú na súkromný pozemok žalobcov v dĺžke cca 30
metrov, bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Žalobcovia zastávali názor, že osadením dopravných

značiek žalovaným dňa 08.12.2022 došlo k závažnému zásahu do vlastníckych práv žalobcov.

7. Na základe uvedeného sa žalobcovia v žalobe domáhali toho, aby správny súd zakázal žalovanému
pokračovať v inom zásahu spočívajúcom v osadení dopravných značiek, a to dopravnej značky „Zákaz
vjazdu všetkých vozidiel“ pri vjazde na ulicu Ametystová v meste Žilina z nehnuteľnosti – pozemku

nachádzajúcom sa v k. ú. C., obec a okres Žilina, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX ako parcela KN-
C 1401/21, o výmere 957 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie a dopravnej značky „Zákaz
odbočenia vpravo“ pred odbočením na ulicu Ametystová v meste Žilina (smer z obce Rosina), ako aj
v osádzaní akýchkoľvek iných dopravných značiek, ktoré ukladajú povinnosť vodičom vozidiel prejazd
cez nehnuteľnosť – pozemok nachádzajúci sa v k. ú. C., obec a okres Žilina, ktorý je evidovaný na LV č.

XXXX ako parcela KN-C 1401/21, o výmere 957 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, alebo
cez akúkoľvek jeho časť. Žalobcovia zároveň požiadali súd, aby nariadil žalovanému obnoviť stav pred
osadením dopravných značiek dňa 08.12.2022, a to dopravnej značky „Zákaz vjazdu všetkých vozidiel“
pri vjazde na ulicu Ametystová v meste Žilina z nehnuteľnosti – pozemku nachádzajúcom sa v k. ú. C.,
obec a okres Žilina, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX ako parcela KN-C 1401/21, o výmere 957 m2, druh

pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie a dopravnej značky „Zákaz odbočenia vpravo“ pred odbočením
na ulicu Ametystová v meste Žilina (smer z obce Rosina).

8. V prípade, ak by súd dospel k názoru, že nezákonný zásah už skončil, tak žalobcovia požiadali za
účelom uplatnenia nároku na náhradu škody a ďalšej ochrany svojich práv, aby správny súd uznesením

určil, že iný zásah žalovaného spočívajúci v osadení dopravných značiek dňa 08.12.2022, a to osadenie
dopravnej značky „Zákaz vjazdu všetkých vozidiel“ pri vjazde na ulicu Ametystová v meste Žilina z
nehnuteľnosti – pozemku nachádzajúcom sa v k. ú. C., obec a okres Žilina, ktorý je evidovaný na LV
č. XXXX ako parcela KN-C 1401/21, o výmere 957 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha nádvorie adopravnej značky „Zákaz odbočenia vpravo“ pred odbočením na ulicu Ametystová v meste Žilina (smer
z obce Rosina), bol nezákonný.

Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalovaný osadil predmetné dočasné
dopravné značenie v súlade so zákonom č. 135/1961 Zb. Na dané označenie bola spracovaná
projektovádokumentáciaorganizáciedopravyautorizovanýmprojektantomapovyjadreníaodsúhlasení

projektovej dokumentácie dočasného dopravného značenia Okresným dopravným inšpektorátom
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline (ďalej ako „ODI ORPZ v Žiline“) a správcom miestnych
ciest bolo vydané určenie dopravného značenia príslušným cestným správnym orgánom, resp. orgánom
miestnej štátnej správy vo veciach miestnych a účelových komunikácií. Toto dočasné dopravné značenie
bolo navrhnuté samotným dopravným inšpektorátom, keďže žalobcovia svojvoľne, v rozpore s platným
právnym poriadkom osadili prekážky zjazdnosti, plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky na ceste

nachádzajúcej sa na pozemku registra „C“ s parc. č. 1401/21 o výmere 957 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku: 22. Žalovaný k uvedenému dočasnému
dopravnému značeniu pristúpil v snahe o zabezpečenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a to
plne v súlade s platným právnym poriadkom (§ 7 zákona č. 135/1961 Zb.).

10. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovia vo svojej žalobe nerozlišujú medzi spevnenou plochou, čo
je vlastnosť pozemku ako nehnuteľnosti a cestou, čo je samostatná nehnuteľnosť ako líniová stavba.
Žalovaný v tejto súvislosti dodal, že nepozná dôvod a ani to nie je predmetom tohto konania, či je táto
argumentácia taká z dôvodu opomenutia týchto rozdielov v platnom právnom poriadku alebo či ide o
úmyselnú snahu o nadobudnutie vlastníctva veci iného žalobcami. Žalovaný nevidel žiadny problém s

určením existencie pozemku KN-C 1041/21 v k. ú. C., keďže je intabulovaný, čím je potvrdená aj jeho
existencia, ktorá nebola nikým spochybnená. Z intabulácie možno predpokladať existenciu inžinierskej
stavby, keďže na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie C., je k pozemku KN-C 1041/21 v
k. ú. C. pri spôsobe využívania pozemku uvedená poznámka 22, ktorá podľa Prílohy č. 2 vykonávacej
vyhlášky č. 461/2009 Z. z. k zákonu č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych

a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č.
162/1995 Z. z.“ alebo aj „katastrálny zákon“) označuje „pozemok, na ktorom je postavená inžinierska
stavba cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko
a ich súčasti.“

11. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením, že stavba cesty bola postavená bez rozhodnutia o prípustnosti
stavby, keďže nie je zrejmé, či takéto rozhodnutie bolo potrebné alebo nie. Skutočnosť, že nie je zrejmé,
kedybolapredmetnácestavybudovaná,môženavodzovaťajdojem,ženaňunebolopotrebnéstavebné
povolenie, ak bola vybudovaná pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 50/1976 Zb., ktorý nahradil
zákon č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku, ktorý stavebné povolenie neupravoval a stavať sa mohlo na

základe schválenej projektovej a rozpočtovej dokumentácie. Podľa názoru žalovaného, vychádzajúc z
platného právneho poriadku a predložených podkladov, je predmetná komunikácia v správe žalovaného
a žiadnym spôsobom sa nejedná o spevnenú plochu, ako sa to snažia žalobcovia tvrdiť vo svojej
argumentácií súdu.

12. Žalovaný ďalej uviedol, že na predmetnom pozemku je postavená líniová stavba „Miestna
komunikácia ul. Granátová, Žilina - Bytčica“. Na preukázanie skutočnosti, či predmetná stavba je
miestnou komunikáciou alebo nie, tak nie je nevyhnutne potrebné rozhodnutie správneho orgánu.
Na základe osadenia prekážok na miestnej komunikácií ODI ORPZ v Žiline požiadal žalovaného
ako správcu miestnej komunikácie o dočasnú úpravu cestnej premávky, kým bude vyriešený spor o

odstránenie prekážok na miestnej komunikácií, ktoré umiestnili v rozpore s platným právnym poriadkom
žalobcovia. Žalovaný bol toho názoru, že správca predmetnej komunikácie pristúpil na dočasné úpravy
dopravného značenia z dôvodov na strane žalobcov po tom, čo sa na žalovaného ako správcu miestnej
komunikácie obrátil ODI ORPZ v Žiline so svojou žiadosťou, a to po vypracovaní projektu dočasného
dopravného značenia a jeho následnom odsúhlasení samotným ODI ORPZ v Žiline.

13. Žalovaný považoval za potrebné ešte uviesť, že líniová stavba miestnej komunikácie je postavená
na pozemku vo vlastníctve žalobcov a ostatných spoluvlastníkov omnoho dlhšie, ako majú žalobcovia
vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom na predmetnom pozemku. Žalovaný žiadnym spôsobomnespochybnil vlastnícke právo žalobcov. Skutočnosť, že predmetná miestna komunikácia nebola
evidovaná žiadnym odborom žalovaného nemá absolútne žiadny význam vo vzťahu k jej existencii, k jej
správe a ani k jeho vlastníctvu v zmysle zákona č. 135/1961 Zb.

14. Žalovaný taktiež poukázal na podstatnú skutočnosť, a to tú, že predmetná komunikácia je verejným
priestorom, keďže ňou prechádza ulica „Do Rosiny“ v zmysle všeobecne záväzného nariadenia mesta
Žilina. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalovaný postupoval v súlade s platným právnym poriadkom
a žiadnym spôsobom, nad mieru primeranú zákonom, nezasiahol do práv alebo oprávnených záujmov

žalobcov. Žalovaný záverom dal do pozornosti, že dočasné dopravné značenie, ktorým malo dôjsť k
inému zásahu do práv žalobcov, reagoval len na nezákonné konanie žalobcov a pokúsil sa vyriešiť
vzniknutú situáciu na úseku dopravy svojvoľným konaním žalobcov. Žalovaný mal za to, že petit
žalobcov, ktorý požadujú, je nevykonateľný, keďže by neprimeraným a nezákonným spôsobom zasiahol
do práv a povinností správcu a vlastníka miestnej komunikácie, ktorú žalobcovia svojvoľne zabrali a
znemožňujú tak riadne užívanie verejného priestoru.

15. Žalovaný mal za to, že žiadnym neoprávneným spôsobom nezasiahol do práv žalobcov, ale skôr
žalobcovia zasahujú do vlastníckeho práva žalovaného, do možnosti užívania verejného priestoru
každým záujemcom, do bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Vzhľadom na uvedené žalovaný
súdu navrhol, aby žalobe nevyhovel.

Replika žalobcov

16. Žalobcovia sa nestotožnili s tvrdením žalovaného, že spevnená plocha na predmetnom pozemku je
miestna komunikácia a zároveň žalovaný ani nikde nespomenul, na základe akej právnej skutočnosti

mal nadobudnúť jej vlastníctvo. Pokiaľ chcel žalovaný preukazovať, že spevnená plocha je miestnou
cestou, tak v prvom rade by musel uniesť povinnosť tvrdenia a uviesť, na základe čoho mal nadobudnúť
vlastnícke právo k údajnej miestnej ceste. Vzhľadom k tomu, že spevnená plocha preukázateľne nie
je miestnou cestou, tak žalovaný nemôže v žiadnom prípade regulovať cestnú dopravu tak, že bude
vozidlá vháňať na spevnenú plochu, resp. umožňovať na ňu vjazd a tak zasahovať do vlastníckeho

práva žalobcov.

17. Žalobcovia ďalej poukázali na to, že zaradenie spevnenej plochy do siete miestnych ciest
spochybnila aj Žilinská univerzita v Žiline a zároveň poukázala na to, že spevnená plocha nemala žiadne
pomenovanie, a preto bola pracovne nazvaná „Do Rosiny“. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný sa

prijatím VZN 10/2019, ktorým určil názov spevnenej plochy ako ulica „Do Rosiny“, snažil konvalidovať
nezákonný stav, hoci neboli splnené materiálne podmienky na to, aby spevnená plocha bola určená
za verejné priestranstvo (nikdy neslúžila na všeobecné užívanie) a už vôbec nie sú splnené zákonné
podmienky, aby mohla byť spevnená plocha považovaná za miestnu cestu.

18. Žalobcovia záverom považovali za potrebné poukázať na to, že žalovaný po tom, ako zistil, že
žalobcovia sa domáhajú ochrany proti nezákonnému zásahu, odstránil dňa 05.04.2023 predmetné
dopravné značky, a to: a) dopravnú značku „Zákaz odbočenia vpravo" pred odbočením na ulicu
Ametystova smerom z obce Rosina, b) dopravnú značku „Zákaz vjazdu všetkých vozidiel“ na ulici
Ametystova smerom z obce Rosina, čo je výsledkom toho, že žalovaný si uvedomil nezákonný zásah

do práv žalobcov.

Doplnenie repliky žalobcov

19. Žalobcovia doplnením repliky do konania doložili odpoveď Žilinskej univerzity v Žiline na žiadosť

o sprístupnenie informácií č. KOR/8715/2018/PO zo dňa 18.12.2018, v ktorom univerzita spochybnila
zaradenie spevnenej plochy do siete miestnych komunikácií a zároveň poukázala na to, že spevnená
plocha nemala žiadne pomenovanie, a preto bola pracovne nazvaná „Do Rosiny“. Ďalej do konania
doložili rozhodnutie mesta Žilina č. 20361/2020-186852/2020/SÚ-ŠSÚ-doprava/Mo-preruš zo dňa
08.12.2020, v ktorého odôvodnení stavebný úrad konštatuje, že mu nie je známy vlastník stavby

„miestnej komunikácie“ a v rozdeľovníku bolo uvedené, že sa doručuje neznámemu vlastníkovi
stavby komunikácie verejnou vyhláškou (tak ako tomu bolo aj pri ostatných doložených rozhodnutiach
v súvislosti s konaním o odstránenie stavby). V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na to, že
žalovaný nevedel v žiadnom konaní, ani v styku so žiadnym štátnym orgánom, preukázať svojevlastníctvo k spevnenej ploche. Žalobcovia ďalej do konania doložili rozhodnutie Okresného úradu
Žilina č. OU-ZA-OCDPK-2023/009411/2/BIL zo dňa 20.01.2023, v ktorom nadriadený správny orgán
vyjadril počudovanie nad postupom žalovaného, ktorý napriek opakovanému priznaniu, že nie je

vlastníkom spornej komunikácie, obhajuje skutočnosť, že táto je miestnou cestou. Žalobcovia ďalej
do konania doložili audiovizuálny záznam z časti rokovania mestského zastupiteľstva mesta Žilina
zo dňa 21.02.2023. Predmetný záznam obsahuje vyjadrenia k charakteru spevnenej plochy, resp.
cesty vedúcej z mestskej časti Bytčica do obce Rosina, z ktorých vyjadrení je zrejmé, že spevnená
plocha bola vybudovaná len pre potreby jednotného roľníckeho družstva a slúžila na prejazd a prechod

zamestnancov družstva a hospodárskych mechanizmov.

Duplika žalovaného

20. Žalovaný k replike ani k jej doplneniu nepodal svoje vyjadrenie (dupliku).

Konanie a rozhodnutie správneho súdu v Banskej Bystrici

21. Predmetná žaloba bola zaevidovaná na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 27Sa/1/2023. Zákonom
č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený

Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prešiel
od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023
daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne
a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie
pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 27Sa/1/2023 následne viedlo na Správnom súde

v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-27Sa/1/2023.

22.Dňa24.06.2024boloSprávnymsúdomvBanskejBystricivydanéuzneseniesp.zn.ZA-27Sa/1/2023,
ktorým správny súd žalobu žalobcov ako nedôvodnú podľa § 261 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“)

zamietol, nakoľko nemal v rozsahu žalobných bodov preukázaný nezákonný zásah žalovaného
do práv alebo právom chránených záujmov žalobcov. V predmetnom rozhodnutí správny súd
konštatoval, že nevzhliadol dôvod na to, aby vyhovel žalobnému návrhu, ktorým sa žalobcovia domáhali
toho, aby súd určil, že iný zásah žalovaného zo dňa 08.12.2022 spočívajúci v osadení dopravných
značiek, na základe ktorých boli nútené tretie osoby (iní účastníci cestnej premávky) užívať pozemok,

ktorého žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi, bol nezákonný. Správny súd teda nezistil dôvodnosť
žaloby.

Rozhodnutie kasačného súdu

23. Proti rozhodnutiu Správneho súdu v Banskej Bystrici bola podaná kasačná sťažnosť, o ktorej
rozhodoval kasačný súd. Dňa 26.03.2025 bolo vydané uznesenie Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/21/2024 (ďalej aj ako „rozhodnutie kasačného súdu“), ktorým kasačný
súd rozhodol tak, že uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-27Sa/1/2023-210 zo dňa
24.06.2024 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol, že určenie dopravnej značky podľa § 3 ods. 2 cestného zákona nie je iným zásahom v zmysle
§ 3 ods. 1 písm. e) SSP. Naopak, svojimi formálnymi znakmi (znakmi vyjadrenými obsah určitého
významu) sa skôr podobá opatreniam orgánov verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Žalobu
podanú proti takémuto aktu tak nemožno považovať za žalobu podľa § 252 a nasl. SSP. Na záver
vydaného rozhodnutia kasačný súd dodal, že správny súd o predmetnej správnej žalobe rozhodne

znova v trojčlennom senáte (§ 23 ods. 1 SSP) viazaný právnym názorom vysloveným v tomto uznesení
na povahu určenia použitia dopravnej značky (§ 469 SSP). Kasačný súd uložil správnemu súdu
povinnosť preskúmať, či takéto určenie spĺňa všetky pojmové znaky opatrenia orgánu verejnej správy
a v nadväznosti na to posúdiť hlavne žalobnú legitimáciu.

Konanie a opätovné rozhodnutie správneho súdu

24. Vec bola po zrušení vrátená na Správny súd v Banskej Bystrici, kde bola zapísaná pod novú
sp. zn. 22Sa/1/2025. Následne bola konajúcim sudcom vznesená námietka proti nesprávnemu zápisuveci do súdneho registra „Sa“ a návrh na pridelenie a zápis náhodným výberom do súdneho registra
„S“. Predmetnej námietke predseda správneho súdu vyhovel a vec bola pridelená náhodným výberom
do súdneho registra „S“, pričom napadla senátu 2S tunajšieho súdu, kde bola zapísaná pod sp. zn.

2S/31/2025, pod ktorou je vedená.

25. Správny súd v Banskej Bystrici po preštudovaní celého spisového materiálu zistil tieto skutočnosti:
Žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku v k. ú. C. – parc. reg. „C“ č. 1401/21, pri
ktorom je na liste vlastníctva evidovaný spôsob využívania pozemku „22“, t. j. pozemok, na ktorom

je postavená inžinierska stavba – cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta,
chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Podielovými spoluvlastníkmi uvedeného pozemku sú aj obaja
ďalší účastníci konania. Na tomto pozemku sa nachádza asfaltová spevnená plocha (ulica), ktorá sa
používa na prejazd motorových vozidiel. Táto ulica (označovaná „Do Rosiny“) kolmo odbočuje z hlavnej
cesty (označenej „Bystrická“) a ďalej pokračuje do obce Rosina. Po smere jazdy do Rosiny z tejto
ulice postupne doľava takmer kolmo odbočujú tri ďalšie ulice – Granátová, Berýlová a Ametystová;

pozemok žalobcov sa tiahne od hlavnej cesty až po odbočku na ulicu Ametystovú. Medzi žalobcami a
žalovaným je sporné, či ulica Do Rosiny je pozemnou komunikáciou v zmysle zákona č. 135/1961 Zb.
Žalovaný ju však v roku 2019 zapísal do „pasportu miestnych komunikácií mesta Žilina“ ako miestnu
komunikáciu (cestu). Žalované mesto ako cestný správny orgán vydalo 03.11.2022 listinu s názvom
„Určeniedočasnéhodopravnéhoznačenia“č.18297/2022-155017/2022-OSVPŽP-TMJ.Ňouposúhlase

okresného dopravného inšpektorátu určilo podľa § 3 ods. 2 a 7 cestného zákona použitie dočasného
dopravného značenia v mestskej časti Bytčica, a to v zmysle PD „Projekt zmeny organizácie dopravy v
Bytči – návrh zjednosmernenia ulíc Ametystová a Berylová) s posúdením širších dopravných súvislosti
aj ostatných miestnych komunikácií v rámci priľahlej uličnej siete IBV“ vypracovanej Tichý s. r. o.“. Presný
obsah tejto projektovej dokumentácie správny súd nezistil, no na jej základe žalovaný dňa 08.12.2022

osadil dve zvislé dopravné značky: v smere od obce Rosina pred odbočkou na Ametystovú ul. značku
„Zákaz odbočenia doprava“ (č. 215 podľa prílohy č. 3 vyhlášky č. 30/2020 Z. z. o dopravnom značení) a
na vjazde do samotnej Ametystovej ul. od ul. do Rosiny značku „Zákaz vjazdu“ (č. 230 podľa prílohy č.
3 vyhlášky o dopravnom značení). V dôsledku toho museli vodiči motorových vozidiel, ktorí chceli vojsť
do Ametystovej ul. od obce Rosina, pokračovať ďalej po ul. do Rosiny asi 30 m a odbočiť až na Berýlovú

ul. Týchto 30 m leží sčasti takisto na pozemku č. 1401/21. Žalobcovia sa žalobou domáhali, aby súd 1.
zakázal žalovanému pokračovať v inom zásahu – osadení dopravnej značky „Zákaz vjazdu“ pri vjazde
na Ametystovú ul. a dopravnej značky „Zákaz odbočenia“ pred odbočením na N. O. v smere z obce
Rosina, ako aj v osádzaní akýchkoľvek iných dopravných značiek, ktoré ukladajú povinnosť vodičom
vozidiel prejazd cez sporný pozemok alebo cez akúkoľvek jeho časť; 2. nariadil žalovanému obnoviť

stav pred ich osadením, eventuálne, aby 3. určil, že iný zásah žalovaného spočívajúci v osadení týchto
dopravných značiek bol nezákonný. Počas konania pred správnym súdom žalovaný dňa 05.04.2023
uvedené dopravné značky odstránil.

26. V prejednávanej veci sa žalobcovia bránia proti použitiu (osadeniu) zvislých dopravných značiek,

kvôli ktorému boli vodiči motorových vozidiel nútení v dĺžke asi 30 metrov použiť asfaltovú plochu,
ktorá sa nachádza na pozemku v spoluvlastníctve (aj) žalobcov a ktorá podľa nich nie je pozemnou
komunikáciou.

Relevantné zákonné ustanovenia

27. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 97 SSP; ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

29.Podľa§99písm.b)SSP;správnysúdkonanieuznesenímzastaví,akzistiltakýnedostatokprocesnej
podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1.30. Podľa § 178 ods. 1 SSP; žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Posúdenie veci správnym súdom

31. Správny súd sa v prvom rade zameral na preskúmanie toho, či určenie dopravného značenia spĺňa
všetky pojmové znaky opatrenia orgánu verejnej správy.

32. Správny súd poukazuje na to, že samo osadenie dopravných značiek žalobcovia považovali za iný
zásah v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP. Správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu
vyhodnotil, že v danom prípade ide o opatrenie orgánu verejnej správy. V tomto smere správny
súd poukazuje na predmetné rozhodnutie kasačného súdu (uznesenie Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 26.03.2025), ktoré bolo vydané v prejednávanej veci, v ktorom kasačný súd

uviedol v bodoch 10 až 12 nasledovné:

„10. V tom istom uznesení sa veľký senát tunajšieho súdu (poznámka správneho súdu: ide o uznesenie
veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/1/2022) zaoberal aj
znakmi, ktoré rozlišujú iný zásah v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP od opatrenia orgánu verejnej

správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Podľa tohto uznesenia opatrenie je správny akt, ktorý je
verejnomocenským prejavom vôle orgánu verejnej správy vyjadreným slovami alebo znakmi. Tento
prejav sa dotýka len práv, povinností a právom chránených záujmov jeho adresáta, a to práve obsahom
toho, čo je v ňom slovami alebo znakmi vyjadrené. Takýto správny akt sám osebe nemení faktický
stav, ale mení len právny stav tým, že určitým spôsobom určuje, zrušuje, odníma alebo úplne alebo

čiastočne mení (modifikuje) obsah či podmienky výkonu určitého práva alebo určitej povinnosti, prípadne
uznáva alebo odníma určitý právom chránený záujem, resp. dovoľuje či nedovoľuje na jeho základe
uplatňovať určitý vplyv na práva a povinnosti iných osôb. Naopak, iný zásah podľa vymedzenia v §
3 ods. 1 písm. e) časti vety pred bodkočiarkou SSP nie je vyjadrený slovami alebo znakmi, ktorými
by sa vyslovilo, ako sa takéto dotknutie prejavuje, ale spočíva len vo faktickom postupe či úkone,

teda úkone, ktorý primárne zasahuje priamo do faktického stavu a pri ktorom dotknutie na právach,
povinnostiach alebo právom chránených záujmoch je len odrazom (reflexiou) faktickej zmeny, ku ktorej
iným zásahom došlo. Okrem toho inému zásahu nepredchádza žiadne formalizované administratívne
konanie, v ktorom by sa skúmalo a posudzovalo, aký má byť obsah iného zásahu. Naopak, jeho obsah
je spravidla výsledkom okamžitej úvahy orgánu verejnej správy pri jeho uplatnení [porov. v tomto smere

napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžk 3/2019 a uznesenia tunajšieho
súdu sp. zn. 2 Sžk 20/2019 (uverejnené ako judikát 19/2022 ZNSS) alebo 4 Sžk 29/2019].

11. Bez potreby hlbšieho rozboru právnej povahy dopravných značiek (porov. k tomu napr. nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 430/2013, ods. 24) postačí odkázať na § 60 a §

62 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, z ktorého vyplýva,
že dopravné značky sú vyobrazenia určitých znakov (§ 60 ods. 9 cit. zák.), ktorým je prisúdený určitý
význam, ktorým sa účastníkom cestnej premávky adresujú najmä určité príkazy, zákazy, resp. dovolenia
a účastníci ich musia poslúchnuť [porov. napr. všeobecne § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.
z., ale napr. aj § 11 ods. 1 a 2, § 16 ods. 5, § 22 ods. 4 písm. b) a ďalšie, podobne § 7 ods. 1

cit. vyhlášky č. 30/2020 Z. z.]. Podľa § 3 ods. 2 cestného zákona obec na miestnych cestách a na
účelových cestách určuje použitie dopravných značiek. Podobne určuje použitie dopravných značiek
na diaľniciach Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky podľa § 3 ods. 3 písm. q), okresné úrady v
sídle kraja na cestách I. triedy podľa § 3 ods. 4 písm. d) a na cestách II. a III. triedy podľa § 3 ods.
5 písm. f) cestného zákona. Z citovaných ustanovení tak vyplýva, že cestné správne orgány a obce

neumiestňujú dopravné značky na pozemné komunikácie priamo a bez ďalšieho. Takémuto umiestneniu
predchádza určenie použitia takejto dopravnej značky na určitom mieste pozemnej komunikácie. Podľa
§ 3 ods. 7 cit. zák. sa používanie dopravných značiek určuje na základe stanoviska správcu pozemnej
komunikácie a stanoviska dopravného inšpektorátu. Materiálne podmienky použitia dopravných značiek
zasa vymedzuje ustanovenie § 61 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z., podľa ktorého sa dopravné značky

môžu používať len v takom rozsahu a takým spôsobom, ako to nevyhnutne vyžaduje bezpečnosť a
plynulosť cestnej premávky.12. Ako vyplýva aj zo zisteného skutkového stavu, určenie dopravnej značky podľa § 3 ods. 2 cestného
zákona má podobu písomnosti, v ktorej sa slovami opíše alebo znakom na nákrese označí, na akých
miestach a aké dopravné značky sa použijú, prípadne sa odkáže na inú písomnosť, kde sú takéto slová

aleboznakyobsiahnuté.Totourčeniejetakverejnomocenskýmprejavomvôlevyjadrenýmslovamialebo
znakmi, ktorý normuje určité správanie fyzických a právnických osôb práve obsahom toho, čo je týmito
znakmi vyjadrené. Vydaniu tejto písomnosti predchádza určitý, hoci len minimálne formalizovaný postup,
v ktorom si cestný správny orgán vyžiada stanovisko správcu a dopravného inšpektorátu (§ 3 ods. 7 cit.
zák.). Až po takomto určení sa na príslušnom mieste (fyzicky) umiestni dopravná značka, ktorá následne

normatívne riadi cestnú premávku na úseku, na ktorý sa vzťahuje. Nejde teda o rýdzo faktický postup či
úkon žalovaného, ktorý by zasiahol do faktického stavu a pri ktorom by zmena právnej situácie bola len
odrazom takejto faktickej zmeny. Na základe uvedeného tak treba uviesť, že určenie dopravnej značky
podľa § 3 ods. 2 cestného zákona nie je iným zásahom v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP.“

33. Na základe uvedeného možno žalobcami namietané osadenie dopravných značiek kvalifikovať,

s ohľadom na vyslovený právny názor kasačného súdu, ako opatrenie orgánu verejnej správy v zmysle
§ 3 ods. 1 písm. c) SSP, keďže spĺňa všetky pojmové znaky opatrenia, a preto žalobu podanú
proti takémuto aktu nemožno považovať za žalobu podľa § 252 a nasl. SSP. K vyhodnoteniu osadenia
dopravného značenia ako opatrenia orgánu verejnej správy dospela aj konštantná rozhodovacia činnosť
najvyšších súdnych autorít, napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 430/2013,

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/33/2014 alebo uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/56/2013.

34. Správny súd sa v ďalšej časti tohto rozhodnutia bude zaoberať aktívnou vecnou legitimáciou
žalobcov podľa § 178 ods. 1 SSP. Ako už bolo už uvedené v tomto rozhodnutí, tak žalobcovia namietali

osadenie dopravných značiek žalovaným, čo možno kvalifikovať ako namietanie postupu správneho
orgánu.

35. Správny súd dospel k záveru, že zákonnosť samotného postupu žalovaného nemôže byť
predmetom preskúmania súdom. Samotný postup správneho orgánu možno preskúmať iba spolu

s rozhodnutím, pričom v tomto prípade žalobcovia žiadne rozhodnutie, ktorého zákonnosť by mala
byť preskúmavaná súdom a ktorým by bolo zasiahnuté do ich práv, právom chránených záujmov
a povinností, nenapadli. Pokiaľ postupom správneho orgánu neboli priamo dotknuté práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby, tak je preskúmavanie takéhoto
postupu správneho orgánu vylúčené zo súdneho prieskumu, čo súvisí s tým, že bez priamej

spojitosti s rozhodnutím, by došlo k neprimeranému rozšíreniu možností napádať postupy správnych
orgánov v správnom súdnictve. V danom prípade správny súd nemal preukázané, ako boli žalobcovia
dotknutí na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach postupom žalovaného,
ktorý spočíval v osadení dopravných značiek (a nie aj vo vydaní rozhodnutia). V danom prípade teda
žiadne konkrétne rozhodnutie, ktoré by malo byť preskúmavané súdom v tom zmysle, či bolo vydané

v súlade so zákonom, predmetnou žalobou napadnuté nebolo. Takýto výklad nemožno považovať
za reštriktívny, ale za súladný s § 6 SSP.

36. Je potrebné poznamenať, že súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej správy podľa SSP sa
vzťahuje na individuálne správne akty a je špecifický v tom, že súd má právomoc preskúmavať nielen

individuálne rozhodnutie, ale aj postup predchádzajúci jeho vydaniu z toho hľadiska, či správny orgán
postupoval v súlade s procesnými postupmi, vzťahujúcimi sa k jeho právomoci v správnom konaní
a či teda jeho postup zodpovedá vydanému rozhodnutiu a je bez vady. Ak by bola daná možnosť
súdu skúmať samotný postup bez vydaného rozhodnutia, prieskum takéhoto postupu by bol predčasný
a nezahŕňal by konečnú fázu rozhodovacej činnosti správneho orgánu, teda jeho stanovisko, právny

názor, a tak isto zhrnutie procesného postupu predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia v danej veci.
Preskúmavať postup správneho orgánu je možné až po vydaní rozhodnutia vo veci samej, nakoľko
až vtedy jeho procesná činnosť obsahuje všetky úkony, ktoré považoval za potrebné vo veci vykonať. V
danom prípade však žalobcovia nepodali žalobu na preskúmanie zákonnosti individuálneho správneho
aktu, ale proti aktu (postupu žalovaného), ktorý súdnemu prieskumu nepodlieha. V danom prípade teda

možno konštatovať, že neboli splnené podmienky konania, keď žalobca namietal nezákonnosť postupu
žalovaného spočívajúcom v osadení dopravných značiek, nakoľko nejde o individuálny správny akt,
ktorý by bol adresne určený žalobcom ako konkrétnym osobám, a tak by bol spôsobilý ukrátiť ich na ich
právach a oprávnených záujmoch. Bez priamej spojitosti zásahu do individuálnych práv a oprávneníurčenej osoby by došlo k neprimeranému rozšíreniu možností napádať postupy správnych orgánov
v správnom súdnictve. Správny súd k uvedeným právnym záverom dospel aj v spojitosti so závermi
uvedenými v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/18/2012.

37. Správny súd má za to, že v predmetnom prípade neboli splnené procesné podmienky na konanie
o žalobe žalobcov podľa § 97 SSP z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov,
a preto konanie zastavil s poukazom na § 99 písm. b) SSP.

38.Na základetoho,žesprávnysúdkonaniezastavil,nezaoberalsajednotlivýmižalobnýminámietkami.

39. O trovách konania správny súd rozhodol v zmysle § 170 písm. a) SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Správny súd pritom nezistil dôvody
pre aplikáciu § 171 SSP.

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Uznesenie je právoplatné doručením (§ 151 ods. 2 SSP).

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote

jedného mesiaca od jeho doručenia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.
3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa

§ 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.