Rozsudok – Rodina a mládež ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 4T/158/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4321011084
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Uhrik

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4321011084.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

4T/158/2021

OkresnýsúdLevicevkonanípredsamosudcomMgr.TomášomUhrikom,vtrestnejveciobžalovanéhoA.
B., pre zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, písmeno e/, odsek
3 písmeno a/, písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 123 odsek 3 písmeno i/ Trestného zákona

a § 138 písmeno b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Leviciach dňa 26.02.2025
takto,

r o z h o d o l :

4T/158/2021

Obžalovaného

A. B., narodeného XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX,

podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Levice
č. 1 Pv 250/20/4402-35 zo dňa 29.10.2021 pre skutok kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, písmeno e/, odsek 3 písmeno a/, písmeno d/
Trestného zákona s poukazom na § 123 odsek 3 písmeno i/ Trestného zákona a § 138 písmeno b/
Trestného zákona na skutkovom základe, že

od roku 2015, v obci D. v rodinnom dome so súpisným číslom XXX, E. C. počas vzájomného spolužitia sa
k svojej bývalej manželke a matke spoločných maloletých detí C. F. správal tak, že na ňu kričal napríklad
za to, že sa vonku nepozdravila jeho sestre, že sa pozerá do telefónu; keď si vytlačila recepty, vykrikoval
jej, že minula farbu do tlačiarne; keď si sadla, kričal, prečo sedí a nič nerobí, po čom sa bála posadiť
sa, rozhadzoval rukami, zúril, rozbil žehliacu dosku, triasol s ňou, organizoval jej život, správal sa k nej
odmerane a podráždene, vyčítal jej, že je zlá matka; keď sa zamestnala, vyčítal jej, že má byť doma
a starať sa o deti, na čo bola nútená z práce odísť; keďže jej bránil pracovať, bola od neho finančne

závislá a musela dokladovať, na čo minula peniaze; keď si v roku 2018 zlomila ruku, neveril jej to a
musela mu poslať potvrdenie z pohotovosti, pričom aj v tom čase jej vykrikoval, že nič nerobí; bránil jej
kontaktovať sa s kamarátkami a rodinou, odmietal jej rodinu, kontroloval, kde sa zdržiava a prečo nie je
doma,vykrikovaljej,ženiejenormálnaamásaliečiť;keďzaložilzáhradkárstvo,vktoromonapredávala,
odmietal hradiť jej zdravotné a sociálne poistenie; keď jedenkrát opustila spoločnú domácnosť, prišiel
pre ňu a sľuboval, že už nebude kričať; vyvíjal na ňu psychický nátlak aj v čase, keď prevažnú časť roka
pracoval v zahraničí, a to počas toho, ako spolu každý deň komunikovali prostredníctvom komunikačnej

služby Skype, pričom toto jeho správanie sa začalo stupňovať od novembra 2019, kedy kvôli šíreniu
ochorenia COVID-19 ostal dlhodobo doma, a vyvrcholilo dňa 21.04.2020, kedy na ňu v noci počas toho,ako ju bolel zub a ona bola vyčerpaná, nervózne kričal, zúril tak, až bol červený, vyhrážal sa a kričal, že
jej rozbije hlavu, neuvidí svoje deti, nič v dome nie je jej, má sa prezliecť, pretože pre ňu príde polícia, má
vypadnúť a môže si vziať len veci, ktoré jej kúpili jej rodičia, počas čoho rozbil počítač a tablet, v dôsledku

čoho sa zatvorila v izbe, sedela na posteli a bála sa zaspať, po čom opustila spoločnú domácnosť,
vyhľadala psychologické poradenstvo a s obžalovaným sa rozviedla, v dôsledku čoho mala obavy o
svoj život a zdravie, zo strachu obžalovanému ustupovala, trpí tým, že ju spoločné maloleté deti pod
vplyvomsprávaniasaobvinenéhoodmietajú,psychickounepohodou,nespavosťou,únavou,nervozitou,
výčitkami, pocitmi úzkosti, ohrozenia, zúfalstva, napätia, bezbrannosti, menejcennosti, neistoty, má

otupené emócie a spontaneitu, ako aj somatickými prejavmi, a to poruchami spánku, nechutenstvom,
prudkým úbytkom váhy, žalúdočnými ťažkosťami, slabosťou, nevýkonnosťou a nedostatkom energie,
čo od roku 2015 vyústilo k rozvoju duševnej poruchy - posttraumatickej stresovej poruchy, ktorá sa u nej
prejavuje, anxiózne-depresívnym ladením, otupením emotivity, submisivitou, flashbackmi na stresujúcu
udalosť, poruchami sústredenia, nespavosťou, nechutenstvom, vegetatívnymi prejavmi stresu, búšením
srdca, predkolapsovými stavmi a obavami a ktorá u nej pretrvávala aj v čase znaleckého vyšetrenia dňa

04.09.2020 a závažným spôsobom ovplyvňovala jej bežný spôsob života,

o s l o b o d z u j e

nakoľko skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

4T/158/2021

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Levice podala na obvineného A. B. dňa 04.11.2021 obžalobu sp.

zn. 1Pv 250/20/4402 zo dňa 29.10.2021 pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
odsek 1 písmeno a/, písmeno e/, odsek 3 písmeno a/, písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na
§ 123 odsek 3 písmeno i/ Trestného zákona a § 138 písmeno b/ Trestného zákona, ktorá trestná vec
je vedená pod sp. zn. 4T/158/2021.

Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom
obžalovaného, výsluchmi poškodenej, svedkov a znalcov, ako aj oboznámením listinných dôkazov
zabezpečených do spisovej dokumentácie. Po ich vyhodnotení dospel súd ku skutkovým a právnym
záverom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný A. B. po tom, ako bol súdom poučený v zmysle § 257 Trestného poriadku, ako aj o trestnej
sadzbe, za trestný čin kladený mu za vinu v obžalobe, uviedol, že chce urobiť vyhlásenie podľa § 257
odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku a to, že sa cíti byť nevinný zo skutku uvedenom v obžalobe
prokurátorky. Vo svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní uviedol, že s poškodenou bývali spolu na adrese v D., nevie už, či v dome XXX alebo

XX, pretože nevie presne, kedy sa presťahovali do domu č. XXX. Obžalovaný poškodenú veľmi ľúbil,
nikdy by nedovolil, aby jej niekto ublížil, bol by jej zniesol modré z neba a aj keď ona na pokeci flirtovala
s inými mužmi, veľmi ho to bolelo. Ďalej uviedol, že všetko, čo je uvedené v obžalobe je klamstvo, nie
je pravda, že nemali čo jesť. Nie je pravda, že by jej nedával peniaze, pretože pracoval ako zvárač od
roku 2008 vo G., H., I. a B., pričom zarábal cca 10.000 eur mesačne a poškodená mala k dispozícii dve

kreditné karty a taktiež mala tržbu z obchodu Záhradkárstva, ktoré založil, pretože aj to mu vykričala,
že nemajú dostatok peňazí a nevie sa postarať o rodinu. V zahraničí pracoval dva až štyri mesiace
v kuse, čiže bol mimo domu asi desať mesiacov z roka, domov prišiel možno na dva týždne aj to musel
pracovať, či už v záhradkárstve, zabezpečoval odvoz detí do školy a zo školy. Poškodenej nikdy nebolo
dostatok finančných prostriedkov, aj keď jej dal do ruky 2 500 eur tak po dvoch týždňoch znova pýtala

peniaze a povedala mu, že či s ním má spávať zadarmo. Počas spolužitia sa aj zamestnala v Teta
drogérii alebo COOP Jednote H. I., pričom obžalovaný jej musel zabezpečovať každý deň obed, cestu
do práce a z týchto zamestnaní odišla. Podľa jej vyjadrenia ju vyštvali, ale dôvodom bolo, že urobila
manko, ktoré musel obžalovaný zaplatiť, bolo to 600 eur, ktoré jej dal do ruky a ona ich mala zaplatiť
vedúcej v COOP Jednota v H. I.. Obžalovaný v podstate finančne zabezpečoval celú rodinu, všetky

náklady na domácnosť a keď sa aj poškodená zamestnala, tak jej navrhol, aby sa dohodli na platenínákladovnadomácnosťspoločne,abysapodieľalaajona.Poškodenásavyjadrila,žepokiaľtomáplatiť,
tak tam ani bývať nebude. Často sa stalo, keď niečo v domácnosti chýbalo, napríklad deťom do školy
kružidlo, ceruzky, toaletný papier, poškodená telefonovala obžalovanému do G., prípadne mu odfotil,

čo je treba kúpiť alebo mu odfotila prázdnu chladničku. Keď jej obžalovaný povedal, aby išla na nákup,
tak sa vyjadrila, že nemôže alebo to nestíha, lebo sa musí namaľovať, umyť si vlasy. Vtedy napísala
sestre obžalovaného, aby im nakúpila. Poškodená sa nestarala poriadne ani o ich spoločné dcéry,
pretože keď prišli zo školy, tak museli ísť na obed k starkej. Chodievali do J. do umeleckej školy, kde ich
taktiež vozila buď matka obžalovaného alebo jeho synovec, poškodená povedala, že ona ich nemôže

zaviesť, lebo nemá také skúsenosti s autom, pričom sama si uvádza aj v rozvodom konaní, že má
najazdených 130 000 km. Nie je pravda, že by jej neplatil zdravotné poistenie, požiadal poškodenú ešte
počas spolužitia, aby sa prihlásila na úrad práce, aby si urobila nejaký rekvalifikačný kurz. Poškodená
však prišla domov a oznámila mu, že ona tam nebude chodiť, pretože ju pán, ktorý mal na starosť
obec Podlužany, údajne obťažoval, a potom jej rodičia darovali auto. Bola dobrovoľne nezamestnaná
a obžalovaný jej platil zdravotné poistenie. Nakoľko mal obžalovaný svoju manželku rád, tak to robil,

nezaplatil poistenie len posledný mesiac, teda po jej odchode zo spoločnej domácnosti. Obžalovaný po
celý čas pracoval ako zvárač, podľa svojho názoru špičkový zvárač, vie zvárať špeciálne materiály, na
Slovensku je takých možno päť. Poškodená objednávala dovolenky, na ktoré chodievali, za tieto platila
bankovým prevodom, ale vždy to museli byť luxusné dovolenky, pretože napríklad dovolenka za 2 500
eur nebola dosť dobrá, napríklad dovolenka v K. stála 5 000 eur. Dovolenku v K. museli predčasne

ukončiť, pretože jedna z dcér sa na slnku spálila, avšak poškodenú to nezaujímalo, ju zaujímala len
pláž a keď predčasne odišli domov, tak mu nadávala a taktiež aj dcére C. vykričala, že kvôli nej museli
predčasne ukončiť dovolenku. Z toho dôvodu potom ešte o týždeň museli ísť na ďalšiu dovolenku na
E., pretože poškodenej bolo K. málo. Ako obžalovaný ďalej uviedol, nie je pravda, že manželke bránil
stretávať sa so svokrovcami, keď on nebol doma, tak sa svokrovci chodievali k nim sprchovať, dokonca

svokra tam aj týždeň bývala. Poškodená chodila k svokrovcom, ale keď sa vrátila, tak s plačom a vtedy
jej povedal, na čo tam má chodiť, keď po návrate odtiaľ má byť nahnevaná, tak nech tam radšej nechodí,
ale nebránil jej. Rodičia poškodenej vykrikovali, že napríklad zlato, ktoré jej obžalovaný kúpil, nie je
pravé, nič, čo kúpil, nebolo dobré. Rodičia poškodenú nemali za nič, keď sa zobrali, poškodená, ktorá
mala aj staršiu sestru, sa vydala ako prvá, a bolo zle, že sestra sa stále nevydala. Obžalovanému svokra

hovorila, že je mafián. Obžalovaný aj kvôli bezpečnosti vždy kúpil väčšie a luxusnejšie auto, čiernej farby
a podľa toho ho svokra označovala za mafiána. Ďalej uviedol, že napríklad poškodená sa správala
tak, že keď išli na oslavu, alebo svadbu, tak sa už od rána vychystala, obliekla, vymaľovala, vyčesala
a potom sa už nemohla postarať o deti, aby sa náhodou nepokrčila, s deťmi potom musela pomáhať
matka alebo sestra obžalovaného. Taktiež nie je pravda, že by vyhodil z domu sestru poškodenej, táto

k nim chodievala v čase, keď bol obžalovaný vo Švédsku, tak prišla v piatok a bola u nich celý víkend.
V tom čase sa sestra poškodenej rozvádzala a obžalovaný chápal, že potrebovala utešiť a podporiť.
Chodila k nim každý víkend na tri dni od piatku do nedele, trvalo ti asi pol roka a keď to obžalovanému
začalo prekážať, nemohol sa doma správať uvoľnene, a tak povedal poškodenej, že ju môže sestra
navštevovať, ale nepraje si, aby tam prespávala, ale v žiadnom prípade ju nevyhodil. Nevyhodil ani

svokru, keď mu povedala, že zhorí v pekle. Ku hádkam medzi ním a poškodenou dochádzalo pre rôzne
maličkosti, napríklad sa večer dohodli, že budú niečo variť, opýta sa, či všetko majú, na čo poškodená
uviedla, že áno a keď odišiel do práce, za desať minút napísala, že nemá kuracie mäso, tak ju poslal,
aby išla k matke obžalovaného, čo ona odmietla a jeho matka musela poškodenej doniesť mäso. Alebo,
keď prišiel účet za telefón poškodenej na sumu 180 eur a obžalovaný sa jej opýtal, prečo je taký vysoký,

poškodená mu odpovedala, čo ho to zaujíma a nadávala mu. Obžalovaný poškodenej nenadával, nikdy
sa o nej ani zle nevyjadril a vždy ju oslovoval len menom C.. K fyzickým útokom zo strany obžalovaného
vôbec nedochádzalo, nikdy poškodenú neudrel ani na ňu nezaútočil, ani na žiadnu inú ženu. Zo strany
poškodenej došlo, keď vytiahla na obžalovaného kuchynský nôž, vtedy jej povedal, že nech ho teda
pichne, ale tak, aby to nerozchodil. Potom hodila kuchynský nôž na zem a dala mu facku, pričom on

ju neopätoval. Druhýkrát sa stalo, že mali ísť na nákup a poškodená sa potrebovala pripraviť, obliecť,
učesať, tak zatiaľ išli s dcérami k matke obžalovaného s tým, že za pol hodinu sa vrátia. Prišli však
skôr, na čo začala poškodená kričať, búchala na auto, po streche, obžalovaný s dcérou sedeli v aute,
vtedy mal strach, aj dcéra a zamkli sa v aute. Poškodená sa postavila za auto, aby ju prešli. Odišli
s dcérou znova k matke obžalovaného a keď sa po pol hodine vrátili, tak bola poškodená už úplne

kľudná a išli na nákup. Keď poškodená kričala, obžalovaný sa zvyčajne utiahol do kotolne alebo do
garáže a vyčkal, kým sa ukľudní. Počas spolužitia ju nemohol obžalovaný ani ťapnúť po zadku, pretože
mu povedala, či je ona kôň, takže ani toto nerobil. Ďalej napríklad obžalovaný dostal kalendár od firmy,
v ktorom boli nejaké modelky v plavkách a tento zavesil v garáži, na čo mu poškodená raz povedala,nech si ide za kurvami, dokonca tam zavolala aj ich dcéry, ktorým tiež povedala, že toto sú otcove kurvy.
Podľa obžalovaného si poškodená odchod zo spoločnej domácnosti už plánovala, našla si nejakého
virtuálneho pána B., ktorému posielala aj peniaze, v izbe mala pripravené veci v igelitkách a keď sa jej

opýtal, čo to je, tak sa vyjadrila, že sú to veci, ktoré sú jej malé alebo ich nenosí. K vyjadreniu poškodenej,
že sa mala pred obžalovaným zavrieť do izby, obžalovaný uviedol, že tej izbe boli pôvodne osadené len
provizórne dvere, ktoré majú len jednu kľučku a to z chodby, takže zvnútra z izby sa tieto dvere nedajú
zavrieť. Obžalovaný ďalej uviedol, že poškodená bola ako partnerka chladná, nevedela prejaviť city,
nevedela sa napríklad zabávať na oslave alebo svadbe. Ako matka sa veľmi o deti nestarala, nebola

k nim ústretová, napríklad sa nepodelila s deťmi o sladkosti ako on, nemohli si napríklad požičať od nej
žiadnu vec, dcéra C. bývala s poškodenou v dome, keď on pracoval v zahraničí a druhá dcéra A. bývala
s matkou obžalovaného, nechcela bývať s poškodenou, pretože sa poškodená vyjadrovala, že si do
domu doniesla ducha, čo u dcéry vyvolávalo strach. Keď bol obžalovaný doma, A. chcela spávať s ním,
pretože sa bála. U poškodenej neboli deti na prvom mieste, večer pred spaním sa vždy postarala o seba,
nezajímalo ju, či si deti umyli zuby, či mali pripravené všetko do školy. Medzi ich dcérami a poškodenou

nebol taký vzťah, aký by mal byť medzi matkou a dcérou, poškodená sa s deťmi nerozprávala, vzťahy
boli chladné, napríklad dávala prednosť hraniu sa na telefóne. Aj keď boli deti malé, tak dala prednosť
domácim prácam a deti odložila nabok. Deti matku iniciatívne veľmi nevyhľadávali, ani jej neprejavovali
city, že by sa k nej túlili, alebo ju bozkávali. Mali voči nej city, ale z jej strany nepociťovali záujem a lásku.
Aj po opustení spoločnej domácnosti v čase rozvodového konania sa s nimi poškodená stretla, zobrala

ich na zmrzlinu, avšak nezaujímala sa o to, ako sa majú, či majú čo jesť, ale zaujímalo ju, či nemajú
frajerov. Aj veci okolo dospievania dcér im musel vysvetliť obžalovaný. Pokiaľ sa týka hospodárenia
s finančnými prostriedkami počas spolužitia, obžalovaný uviedol, že keď zariaďovali dom, nábytok,
spotrebiče vyberala poškodená tie najdrahšie a obžalovaný to musel zaplatiť, všetky nákupy financoval
obžalovaný, ale nakupovali spoločne. Aj oblečenie kupovali spoločne. Poškodená chodievala nakupovať

aj so svojou sestrou, sama nie, mala k dispozícii dve kreditné karty jednu z VUB a Slovenskej sporiteľne.
VoL.M.bolpodnikateľskýúčet,vedenýnamenoobžalovanéhoavN.N.bolspoločný,poškodenápočas
manželstva nemala sama svoj účet. Mala rôzne dlžoby, ktoré musel obžalovaný pred manželstvom
všetky povyplácať. Vo VUB bol limit 2 000 eur a v N. N. 500 eur. V jednom prípade sa jej zablokovala
karta, nemohla zaplatiť, tak volala a nadávala obžalovanému, že zablokoval kartu. Keď sa obžalovaný

informoval v banke, oznámili mu, že bol trikrát zadaný zlý PIN. Obžalovaný predložil súdu doklad N.
N., ktorý bol zaslaný na meno poškodenej, z ktorého vyplýva, že jej bola pridelená platobná karta
a vygenerované osobné identifikačné číslo – PIN kód. Na tento účet poškodenej posielal obžalovaný aj
finančné prostriedky vo výške asi 3.000 eur mesačne. Po odchode poškodenej zo spoločnej domácnosti
dal obžalovaný kartu zablokovať, poškodená mala dispozičné právo ešte pol roka po rozvode. Keď

obžalovaný zarobil napríklad 20 000 eur, tak na účte nechal 1 000 eur, ostatné dal do trezoru, ku ktorému
mala prístup aj poškodená. Obžalovaný poškodenú neobmedzoval, mohla si brať financie z trezora,
avšak keď povedala, že si chce zobrať 5 000 eur a nepovedala mu, na čo, vtedy povedal nie. A to
najmä po tom, keď zistil, že z finančných prostriedkov v trezore chýba už väčšia suma peňazí, pričom na
otázku, na čo ich minula, povedala, aby sa nestaral. Taktiež zisk zo záhradkárstva si mohla ponechať.

Keď poškodená odišla zo spoločnej domácnosti, obžalovaný našiel mailovú adresu poškodenej, ktorá
bola zaregistrovaná vo virtuálnej pokladnici a maily, z ktorých sa dozvedel, že poškodená sa nechala
nachytať na podvodné maily a dopisovala si s niekým, komu posielala aj peniaze. Táto komunikácia bola
doložená aj do rozvodového spisu a poškodená sa k tomu aj priznala. Poškodená mala aj päť alebo šesť
kamarátok, s ktorými sa aj stretávala, no chodili k nim len na terasu, pretože nikoho nechcela vpúšťať

dovnútra. Obžalovanému správanie poškodenej vadilo, ale jej to nevytýkal. Pre obžalovaného bola
rodina na prvom mieste a kvôli zachovaniu rodiny v podstate ju toleroval a myslel si, že sa niečo zmení.
Nechcel sa spočiatku rozvádzať, až následne na treťom pojednávaní k rozvodu pristúpil. Obžalovaný si
nepamätá, v ktorom roku to bolo, keď odišla prvýkrát poškodená z domácnosti, ale bolo to cez Veľkú
noc. Poškodenú nemôže nikto ani len poliať a chcela sa hádať, odišla na dva a pol dňa k rodičom.

Potom povedala deťom, aby poškodený prišiel pre ňu a odprosil ju. Kvôli deťom to spravil. Po návrate
poškodená povedala, že na to čakala, že sa obžalovaný poníži. Následne žili normálne, aj po sexuálnej
stránke, posielala mu sms správy, že ho ľúbi a podobne. Poškodená voľný čas trávila s telefónom,
tabletom alebo počítačom, tieto všetky veci mala na stole. Obžalovaný všetkým kúpil bicykle, ale chodil
sa bicyklovať len on s deťmi. V čase, keď bol obžalovaný v zahraničí, komunikovali cez Skype, Whats

up, Viber, ale aj to mu poškodená diktovala objednávky, čo má objednať a keď sa chcel rozprávať
o nich, o deťoch tak povedala, že nemá čas. Poškodená bola arogantná, jej téma bola, kedy pôjdu
na dovolenku, kedy príde domov, nech príde vtedy, keď nebude mať svoje dni, takže bol dobrý len
na zarábanie peňazí a spanie s ňou. V čase rozvodu navštívili asi trikrát poradňu každý samostatne,poškodená tam nechcela ísť spoločne. Ku zdravotnému stavu poškodenej počas spolužitia obžalovaný
uviedol, že stále ju niečo bolelo, ale nevie, aké zdravotné problémy mala, pretože keď sa jej spýtal čo
jej je, tak bol zlý a taktiež keď sa neopýtal, bol zlý. Ku gynekológovi musel chodiť namiesto nej pre lieky

obžalovaný, na vyšetrenie odmietla ísť. Podľa nejakého záznamu mala mať zlomenú ruku, avšak to
podľa obžalovaného nebola pravda, mala nejaké psychické problémy, pretože napríklad tri hodiny mu
vulgárne nadávala a potom o chvíľu bol pre ňu zlatíčko. Obžalovaný si u poškodenej nikdy nevšimol
nejaké prejavy popísané v obžalobe, alebo znaleckom posudku ako nespavosť, nechutenstvo, slabosť,
vegetatívne prejavy stresu a podobne. V deň skutku poškodená ráno pýtala od obžalovaného 5 000

eur, na čo jej povedal, že jej ich nemôže dať, pretože v tom čase zakladal firmu a taktiež prišla kríza
s koronou a povedal jej, že keď sa firma rozbehne, tak jej peniaze dá. Povedala, že potrebuje peniaze
pre seba na zuby, potom pre sestru a nakoniec pre pána B.. Keď jej odmietol dať peniaze, aj tak si
zobrala 2 500 eur, ale vulgárne mu nadávala a hádzala po ňom vankúše. Obžalovaný jej povedal,
že ak mu neprestane nadávať, tak jej rozbije hlavu. Toto ho mrzí, aj sa jej za to ospravedlnil. Tablet
nerozbil, pretože sa dodnes dá používať, nehodil ho o zem, ani telefón a taktiež nerozbil ani počítač.

Stále ich používajú. Obžalovaný ďalej uviedol, že poškodenú nikdy neosočoval pred inými osobami,
raz povedal pred policajtom, že poškodená je kurva, no nebolo to na verejnosti a bolo to v súvislosti
s tým, že mu povedala, že s ním bude spávať len za peniaze. Ďalej uviedol, že s poškodenou sú
rozvedení tri roky, za tie tri roky nikoho netýral, má deti zverené do osobnej starostlivosti, poškodená ich
doposiaľ nenavštívila, nezatelefonovala, neprejavuje o ne žiadny záujem, ako sa majú resp. nezaujíma

sa o ich výsledky v škole. Poškodená už dva roky nevidela svoje deti, nemá o ne záujem, v rozvodovom
konaní sa ich vzdala a preňho to už nie je matka, s deťmi sa kontaktuje len sms–kami, aj to len na
narodeniny, nechodí za deťmi do školy, nezaujíma sa o prospech detí v škole. Deti končia základnú
školu,malibyísťnastrednúaanivtomtoprípadesaotopoškodenánezaujíma.Poodchodepoškodenej
z domácnosti sa deťom zlepšil prospech v škole, obžalovaný je v kontakte so školou aj cez aplikáciu

Edupage, organizoval im výlet. Spočiatku ľudia v dedine obžalovaného odcudzovali, že poškodená
opustila spoločnú domácnosť, dávali mu to za vinu. Ale teraz pochopili, že na vine nebol on, pretože ich
poznali v dedine a vidia, že aj deti žijú s obžalovaným, nie sú žiadne problémy, čo zistila aj pracovníčka
kurately, keď bola na kontrole a v podstate sa mu ľudia teraz ospravedlňujú, že ho odsudzovali. Je
pravda,žeobžalovanýchodídoG.,kdepracujenatýždňovéturnusyapotomjedvatýždnedomaapočas

toho týždňa sa o deti stará mama obžalovaného, resp. teraz aj s priateľkou obžalovaného. Poškodená
sa detí v podstate vzdala pri rozvode, kde aj sama uvádzala, že dobrovoľne odišla z domu a teraz v tejto
veci už uvádza, že ju mal obžalovaný z domu vyhodiť, takže raz tvrdí tak a v druhom konaní inak.

Poškodená C. F. k veci uviedla, že obžalovaný je jej bývalý manžel, manželstvo bolo rozvedené v októbri

2020. Zoznámili sa asi v roku 2000, chodili spolu asi šesť rokov, potom sa zobrali, obžalovaný už
v tom čase chodil na pracovné cesty, pracoval v zahraničí. Potom sa im narodili dvojčatá, dve dcéry
a od začiatku manželstva však obžalovaný všetko riešil so svojou mamou, o všetkom sa s ňou radil
a dával vlastne len na to, čo povie jeho mama. Spočiatku bývali v spoločnej domácnosti s jeho matkou
v jej dome v D. č. XX, poškodená bola na rodičovskej dovolenke. Pomáhala jeho mame a obžalovaný

pracoval ako zvárač v zahraničí, spočiatku aj na Slovensku ako živnostník. Väčšinu času pracoval
vo Švédsku, dva - tri mesiace bol na montážach a potom na jeden alebo dva týždne prišiel domov.
Keď mali dcéry asi päť rokov sa presťahovali do rodinného domu, ktorý si prerobili v Podlužanoch.
Obžalovaný stále pracoval v zahraničí. Poškodená manžela ľúbila, ale bolo jej ľúto, že sa voči nej
takto správal. Keď prišiel domov zvyčajne v noci tak, hneď na druhý deň väčšinu času trávil u svojej

mamy. Aj dcéry chodili k jeho matke a dcéra A. tam zvykla aj spávať, pretože si zvykla na jeho mamu.
Teda spávala tam aj v čase, keď bol obžalovaný v zahraničí. Keď takto prišiel obžalovaný domov, tak
išiel k svojej mame a keď sa vrátil bol nervózny. Prejavovalo sa to výbuchmi hnevu, odvrával alebo
kričal, prípadne búchal. Nervózny bol zrejme z toho, že sa musel postarať aj o záhradu jeho mamy,
pretože jeho mama má dve francúzske barle, musel sa postarať aj o deti, o domácnosť. Týždeň bol

takto doma a potom odišiel do Švédska, takto to fungovalo počas celého manželstva. Občas išli na
dovolenku, keď poškodená niečo vybrala, tak sa to obžalovanému nepáčilo. Napríklad boli na Orave
jeden rok na predĺženom víkende, avšak obžalovaný nebol s tým spokojný, takže ostatné dovolenky
už vyberal len on. Počas manželstva boli asi dvakrát na Orave, alebo boli dvakrát v Chorvátsku, avšak
vždy dovolenky vyberal obžalovaný. Aj keď ich vybral on, tak sa mu stále niečo nepáčilo, že napríklad sa

dlho prezliekali alebo boli ďaleko od mora a podobne. Počas manželstva poškodená krátko pracovala
v COOP Jednote v H. I., ale bolo to len jeden mesiac, pretože obžalovaný jej vytýkal, že sa nemá kto
starať o deti. Bolo to už asi v čase, keď chodili deti asi do tretieho ročníka. Potom bola nezamestnaná,
našla si po dvoch rokoch druhú prácu v drogérii, najprv sa chodila školiť do H. a L. a keď otvorili drogériuTeta v C. v roku 2018, tak sa tam zamestnala ako predavačka na dobu určitú na jeden rok. Avšak
nakoľko si zlomila ruku ku koncu roka, v predajni potrebovali predavačku, tak poškodenej nepredĺžili
zmluvu a potom bola nezamestnaná. Obžalovaný jej ani neveril, že mala zlomenú ruku. Medzitým,

ako pracovala, bývalý manžel založil obchod – záhradkárstvo v Podlužanoch na č.d. 137 a poškodená
zostala pracovať v záhradkárstve, ale nemala žiadnu zmluvu ani nedostávala mzdu. Zdravotné odvody
mal za ňu vyplácať obžalovaný, ale asi dva alebo trikrát sa na to pozabudlo a mu to pripomenula,
sociálne poistenie nebolo platené, lebo obžalovaný jej odmietol platiť toto poistenie. Obžalovaný stále
pracoval v zahraničí, ale objednával zo zahraničia tovar, keď prišiel domov alebo aj keď bol pracovne

mimo a okrem poškodenej v záhradkárstve vypomáhal synovec alebo mama obžalovaného. Tržba zo
záhradkárstva išla do rodinného rozpočtu alebo sa za ňu kupoval tovar. Občas mali finančné problémy,
bolo to po tom, ako sa presťahovali do samostatnej domácnosti a občas im museli pomôcť rodičia tak, že
donieslinejaképotraviny,obžalovanýbolvtedyvzahraničí.Priemernýmesačnýpríjemobžalovanéhobol
možno 3000-4000 eur. Na bežné potreby v domácnosti obžalovaný poškodenej nechával sumu 300 eur.
Taktiež uhrádzal poplatky spojené s bývaním a to tak, že peniaze dával na šeky svojej matke, ktorá ich

vyplácalanapošte.Poškodenátietošekychodilasjehomatkouvyplácaťnapoštu,pretožeonanevládze
chodiť, nakoľko používa francúzske barle. V podstate to bolo takto zaužívané, lebo oni si to tak nastavili.
Z tých finančných prostriedkov 300 eur poškodená kupovala potraviny alebo deťom nejaké potreby do
školy. Keď bolo treba kúpiť niečo väčšie pre deti, nechával peniaze matke alebo sestre a tie im potrebné
veci kupovali. Poškodená tam nemala žiadne slovo. Obžalovaný sa so všetkým zdôveroval svojej matke,

oni všetko zariaďovali, rozhodovali o všetkom sami. Mali zriadený bežný účet, ku ktorému mala prístup aj
poškodená, na tento vkladal obžalovaný finančné prostriedky, z ktorých sa platila aj hypotéka alebo iné
platby. Kartu používala väčšinou len v potravinách v dedine, lebo poväčšine bola doma, nikde nechodila,
peniaze z tržby zo záhradkárstva si nebrala, používali sa na nákup tovaru. V predajni bývala tržba denne
200-300 eur. Príjmy kontroloval obžalovaný, ktorý mal ešte podnikateľský účet, na ktorý mu vlastne

chodila výplata. Vždy, keď poškodená niečo zaplatila, tak obžalovanému prišla správa a musela mu
povedať, čo kupovala. Hovorila mu to cez Skype, nakoľko takto boli každý deň v kontakte, zvyčajne sa
rozprávali o tom, čo treba zabezpečiť do záhradkárstva, do obchodu, obžalovaný takto zabezpečoval
a objednával tovar zo zahraničia a taktiež sa rozprávali o deťoch, aby ich videl. Keď prišla prvá vlna
korony, tak obžalovaný prišiel zo zahraničia domov a spolužitie sa zhoršilo, zhoršili sa vzťahy, bol viac

nervózny, stále bol preč, keď odišiel nepovedal kam odchádza. Keď sa vrátil tak sa osprchoval a znova
odišiel. Poškodená v tom čase pracovala v záhradkárstve až do rozvodu a obžalovaný v tom čase
pracoval v záhradkárstve alebo chodil orať záhrady. S dcérami mal dobrý vzťah. Keď raz poškodená
od obžalovaného chcela, aby boli ako rodina spolu a aby aj dcéra A. bola s nimi, keďže tá stále chcela
bývať u starej mamy, začala plakať, že takto nemôžeme žiť ako rodina. Vtedy jej obžalovaný začal

vytýkať, že je hysterická, kričal na ňu, aby prestala a že dcéra sa sama rozhodne, kedy bude chcieť prísť
domov. Ku koncu manželstva sa stalo, že poškodenú asi tri týždne bolel zub a nevedela v noci spávať,
k zubárovi nevedela ísť, pretože pracovali v obmedzenom režime. Keď sa to zlepšilo, išla k zubárke,
dala jej antibiotiká, ale nezabrali hneď a keď večer nevedela spať, tak išla mimo spálne, zapla si v izbe
počítač a pozerala film. Obžalovaný prišiel do izby, začal na ňu kričať, ako sa k nemu správa, bol zúrivý,

vytrhol jej z ruky telefón, na čo poškodená začala plakať, že ho potrebuje, pretože má v ňom budík
a berie lieky. Obžalovaný vzal aj počítač, ktorý buchol o zem a kričal, že poškodenej rozbije hlavu, že
deti bude vidieť len pred školou a že má vypadnúť z domu. Taktiež jej povedal, aby sa prezliekla, pretože
príde polícia, lebo poškodená robí v dome bordel. Poškodená potom odišla do izby a vyšla z nej až ráno,
keď už bol obžalovaný preč a prosila deti, aby išli s ňou, ale oni nechceli odísť, tak poškodená sadla do

auta a odišla k svojim rodičom do O. F.. U rodičov bola dva týždne, stále sa bála, nechcela ísť ani k oknu,
tak ju zobrali k psychologičke. Poškodená si potom začala hľadať zamestnanie. Našla si zamestnanie
v spol. F. v priemyselnom parku P., kde pracovala asi rok, ale potom firmu zrušili. Ešte pred rozvodom
manželstva si hľadala podnájom, deti s ňou však odmietli ísť, pretože sú veľmi ovplyvnené od malička
otcom a jeho matkou. Ešte do rozvodu bývala poškodená v dvojizbovom byte, bolo to finančne náročné,

tak sa presťahovala do garsónky, kde býva doteraz, zo spoločného domu si nič nevzala, musela si všetko
kúpiť sama, lebo sa tam bojí ísť. Za trvania manželstva sa nikdy nestalo, že by pre seba minula sumu
2500 alebo 5 000 eur, lebo ani nemala k nim prístup. V súčasnej dobe pracuje v spol. K.. Po prerušení
spolužitia podala návrh na rozvod manželstva, manželstvo bolo rozvedené, dcéry z manželstva boli
zverené do starostlivosti otca, nakoľko sa tak samé rozhodli. Prvým incidentom, kedy poškodená zistila,

že nie čo nie je v poriadku bola Veľká noc, keď mali deti osem rokov, boli v kostole v D., keď išli domov,
išla tadiaľ sestra obžalovaného, ktorá sa pýtala dcér, či s ňou pôjdu. Poškodená deťom povedala, že
môžu ísť s ňou a ona pôjde sama, ale deti sa rozhodli, že idú tiež s poškodenou, tak ešte deťom
povedala, aby povedali sestre obžalovaného, že s ňou nepôjdu. Keď prišli domov, obžalovaný začal napoškodenú kričať, ako sa to správa k jeho sestre, že sa jej nepozdravila, čo poškodenú veľmi rozrušilo
a odišla preto ku svojim rodičom si oddýchnuť. Spoločnú domácnosť poškodená takto opustila dvakrát,
obžalovaný ju kontaktoval a chcel, aby sa vrátila domov, aj prišiel pre ňu a ona sa k nemu vrátila. Ona

políciu počas manželstva nikdy nevolala. Ďalej uviedla, že obžalovaný s ňou nechodil k jej rodičom,
poškodená sa s nimi stretávala málo, pretože obžalovaný nechcel, aby tam chodila. Keď od nich prišla,
bol nervózny a kričal. Chcel vedieť, čo im hovorila, o čom sa rozprávali. Kamarátky poškodenej od
nich vyhnal, takže sa s nimi veľmi nestretávala, ani v podstate nemala kamarátky. Vzťahy v rodine boli
napäté, poškodenej bolo vykričané, že ju nechceli v rodine obžalovaného, a to bývalou svokrou a sestrou

obžalovaného. Na chod domácnosti, starostlivosť o dievčatá nemali rovnaké názory. Deti trávili väčšinu
času u matky obžalovaného, nakoľko chodili na hudobnú výchovu a u nej mali aj hudobné nástroje, kde
cvičili. Obžalovaný poškodenej vyčítal, že sa o deti dostatočne nestará, resp. aj o domácnosť. Ráno,
keď išli deti do školy tak mali nachystanú desiatu, do školy ich vozievala švagriná, nakoľko navštevovali
cirkevnú školu, kde pracovala. Keď prišli domov, tak sa najedli, učili sa a potom im povedala, že môžu
ísť pozrieť starkú, dcéra A. zostávala spávať u starkej. Keď bol doma obžalovaný, vtedy prišla A. od

starkej a spávala s ním v izbe. Poškodená nerozhodovala o ničom, obžalovaný povedal, že bude lepšie,
keď začnú navštevovať cirkevnú školu v C., lebo je tam jeho sestra. Taktiež chcela napríklad, aby
deti mali sväté prijímanie s ostatnými deťmi v O. F., ale nakoniec si obžalovaný vybavil, že budú mať
sväté prijímanie v D.. Deti neboli nikdy svedkami agresívneho správania obžalovaného voči poškodenej
s výnimkou posledného incidentu, vtedy prišli do izby a chceli, aby prestali. Počas manželstva na ňu

obžalovaný fyzicky nikdy nezaútočil, ani poškodená na neho, incident s nožom nie je pravda. Keď bol
obžalovanýnahnevaný,stávalosačasto,žepoškodenúvyhadzovalzdomu,vposlednomčasebolčasto
nervózny, keď bol nahnevaný, tak hádzal veci, napríklad keď išiel do zahraničia a mal kufor nadváhu,
tak ho hodil do steny, na stene zostala preliačina, keď bol napríklad v garáži niečo tam robil, tak aj
tam hodil nejaké veci. Od rozvodu sa s deťmi stretla dvakrát na ihrisku v D., kde sa ich aj pýtala ako

sa majú, ale neodpovedali, pýtali sa len na to, koľko im bude platiť. Aj s nimi telefonovala, ale bol tam
prítomný obžalovaný, čiže odpovedali len veľmi stroho, tak hovor ukončila. Teraz im už len píše na
nejaký sviatok a napíšu jej len, ďakujem. V poškodenej stále pretrváva pocit z poslednej noci, keď došlo
k incidentu čo bolo v roku 2020 a bojí sa obžalovaného, nestretáva sa s ním. Počas trvania manželstva
ju občas boleli obličky alebo hlava z preťaženia, nevedela spávať aj menej jedla, to jej zostalo doteraz.

Začala navštevovať psychologičku D. Q. M., (matka znalkyne A. F. M., ktorá bola do konania pribratá
OČTK ako znalec – pozn.). Kvôli problémom s príjmom stravy nebola poškodená u lekára, taktiež sa
lieči u psychiatra, ktorého začala navštevovať po rozvode. Pokiaľ sa týka osoby menom B., poškodená
uviedla, že to bol chorý chlapec a ona mu chcela pomôcť a vypýtala si od obžalovaného 1 000 eur, ktoré
jej dal do ruky a ona ich poslala poštou, ale potom sa zistilo, že to bol podvod.

Svedkyňa L. B., ktorá je matkou obžalovaného uviedla, že poškodená s obžalovaným boli spolu asi päť
rokov pred sobášom, vždy keď prišiel obžalovaný domov zo zahraničia, tak spávala aj sa sprchovala
v domácnosti u svedkyne, pretože v dome rodičov poškodených nebola taká kúpeľňa. Zosobášili sa,
pretože bola tehotná, bývali so svedkyňou v dome. Po narodení detí už v nemocnici poškodená odmietla

deti kojiť, aby si nezničila prsia. Obžalovaný svedkyňu zavolal, aby prišla pomôcť do pôrodnice hneď po
tom, ako sa deti narodili, lebo poškodená nechcela deti kojiť, nevedela čo s nimi, deti boli hladné. Bolo
to asi dve hodiny po pôrode. Keď prišli domov, svedkyňa bývala aj spávala s poškodenou v podkroví
v jednej izbe a pomáhala jej so starostlivosťou o deti. Deti mali problémy s bruškom, nevedeli v noci
spať, navzájom sa zobúdzali, svedkyňa s dcérou A. odišla spávať dole a poškodená s C. ostali spávať

hore v izbe, starala sa viac o A.. Svedkyňa chodila s deťmi aj do poradne k detskej lekárke, na
vyšetrenia, pretože sama by nemohla chodiť, keď deti boli dve. Bol medzi nimi dobrý vzťah, nikdy jej
škaredo nepovedala, nikdy sa nevadili, svedkyňa ju brala ako synovu manželku, musela sa prispôsobiť.
Nevyčítala jej nikdy nič, ani že sa musí starať o deti alebo o domácnosť, nevadilo jej to, lebo ich
brala ako svoje deti. Takto bývali v jednom dome desať rokov. Bývala tam s nimi aj dcéra svedkyne

s mužom a deťmi, svedkyňa pre všetkých varila. Svedkyňa sa v podstate starala o domácnosť, varila,
robila v záhrade, poškodená sa viac menej starala o seba, nechodila na prechádzky s deťmi, len keď
prišiel obžalovaný zo zahraničia, tak šla s ním. Obžalovaný nemohol chodiť za kamarátmi, poškodená
sa vyhýbala spoločnosti, nezapájala sa do prác v domácnosti. Pokiaľ bývali v jednej domácnosti so
svedkyňou obžalovaný sa u nej najedol a potom si zvyčajne robil niečo napríklad v garáži, poškodená

sa väčšinou zdržiavala hore na poschodí s tým, že si musí upratovať alebo niečo tam robiť. Aj keď
sa naobedovali, tak ona hneď išla hore, čiže sa väčšinou zdržiavala na poschodí a svedkyňa o žiadnych
hádkach medzi nimi nemá vedomosť. Keďže ani nikde nechodili, tak nevie, čo mohlo byť predmetom
hádok. Naopak, keď mu svedkyňa niečo povedala, že by poškodená mohla s deťmi viac chodiť von,pretožedetisitožiadali,taksaobžalovanýzastalpoškodenej.Svedkyňa jejdokoncanosilaobedyajkeď
sa už odsťahovali do samostatného domu, vozila deti do školy a zo školy, poškodená nebola schopná ísť
s nimi sama, nechodila nikde ani autobusom, po celý čas ako žila s obžalovaným. Spoločnú domácnosť

opustila po tom, ako sa prevalilo, že minula peniaze na nejakého B.. Poškodená mala k dispozícii
finančné prostriedky, mala dve karty. Taktiež, keď jej obžalovaný zriadil záhradkárstvo, poškodená nikdy
nemala peniaze, svedkyňa doteraz nevie, kde poškodená dala peniaze zo záhradkárstva. Obžalovaný
poškodenej nakupoval to, čo chcela, či to boli drahé čižmy alebo iné veci, vždy chcel, aby aj ona aj
jeho deti mali všetko, čo potrebujú, kvôli tomu chodil pracovať. Poškodená žila z peňazí obžalovaného,

ktorý všetko zaplatil. Svedkyňa používala telefón obžalovaného, alebo videla, keď prišiel kuriér, takže
mala vedomosť, čo poškodená kupovala, vždy prišlo na telefón oznámenie. Veľakrát musela svedkyňa aj
vyplatiť kuriéra, pretože poškodená ho nevyplatila. Taktiež mala poškodená peniaze zo záhradkárstva,
aj bankomatovú kartu. Keď prišiel obžalovaný domov, tak išli spolu na nákup, obžalovaný to zaplatil. Zo
G. musel obžalovaný zariaďovať veci okolo detí, čo sa týka školy, pretože poškodená nebola schopná
ísť do školy, alebo zariadiť veci okolo detí, nechodila na koncerty, keďže deti hrávajú na hudobné

nástroje. Svedkyňa musela chodiť s poškodenou nakupovať tovar do záhradkárstva, aj nákupy do
domácnosti jej zariaďovala dcéra svedkyne, poškodená len napísala zoznam, čo potrebuje. Poškodená
bola dobrovoľne nezamestnaná, obžalovaný musel zaplatiť za ňu odvody, aby dostala materskú. Po
materskej sa hlásila na úrade práce, krátky čas pracovala v J. v SES v strážnej službe, ale jej vadilo, že
tam chodili okolo chlapi. Potom chvíľu pracovala v SBS v mäsokombináte, odkiaľ odišla. Keď bola na

úrade práce, tak si robila všetky rekvalifikačné kurzy, na ktoré ju musela svedkyňa voziť, určitý čas robila
aj v Teta drogérii v C., kde dostala výpoveď alebo odišla a taktiež nejaký čas pracovala v COOP Jednote
v H. I., ale urobila manko a musel to za ňu obžalovaný zaplatiť. Podľa svedkyne obžalovaná nepracovala
preto, lebo sa jej nechcelo, lebo by musela byť medzi ľuďmi, ani obžalovaný nechcel, aby pracovala,
pretože nikde ani dlho nevydržala a mal z toho len potom problémy, ona nevedela hospodáriť, nesedela

jejpokladňa,zlevydávalafinančnéprostriedkyzplatieb.Obžalovanýjejnevyčítal,ženepracuje,dokonca
jej vybavil, aby dostávala dávky. Nevyčítal jej ani to, čo si kúpila, sama nechodila do obchodu, keď si
niečo objednala, syn jej to zaplatil. Obžalovaný poškodenú netýral, vždy sa k nej správal pekne, všade
ju len bozkával. Podľa názoru svedkyne bol sprostý, nedával si ani pozor na financie. Na poškodenej
svedkyňa nikdy nevidela žiadne zranenia, nebola svedkom žiadnej hádky medzi ňou a obžalovaným.

Nikdy sa jej nesťažovali deti ani poškodená, že by medzi nimi dochádzalo k nejakému konaniu, ktoré sa
obžalovanému kladie za vinu. Podľa názoru svedkyne by sa poškodená mala predovšetkým dať vyšetriť
na psychiatrii, nie je celkom v poriadku. Aj keď prišla k nim bývať povedala, že si so sebou doniesla
ducha vo vreci, ktorý ju stráži. Svedkyňa ďalej uviedla, že s rodinou poškodenej neboli v kontakte, ale
už aj na svadbe sa rodina poškodenej s nikým nebavila, nestarali sa ani o priebeh svadby, zúčastnili

sa krstu detí, ale už neprišli na sväté prijímanie. Keď išli deti k nim do Kľačian, hral sa s nimi len starý
otec vo vnútri, nikam s nimi nešli. Deti tam buď zaviezla svedkyňa, len ich vyložila pred domom, nešla
dnu, ani ju nezavolali, alebo chodieval pre deti otec poškodenej, ale taktiež len prišiel pred dom, do
vnútra nešiel. L. A. tam ani nechcela chodiť. Do domu obžalovaného prišli vtedy, keď on nebol doma.
Poškodená svojich rodičov navštevovala každý deň, keď bola tehotná áno, ale keď sa narodili deti,

tak už chodila málo, aj to vtedy, keď jej povedali, kedy môže prísť, prišiel pre ňu jej otec na aute, ona
sama tam nechodila. Obžalovaný poškodenej nikdy nebránil v kontakte s jej rodinou, ona sa ho ani
nepýtala, nedala si rozkázať, obžalovaný tancoval tak, ako ona pískala. Poškodená sa mohla stretávať
s kým chcela, keďže syn nebol doma, ale ani žiadne kamarátky nemala, bola nespoločenská. Svedkyňa
nevedela uviesť, prečo poškodená opustila dvakrát spoločnú domácnosť, pamätá si len, že to bolo vo

štvrtok alebo Veľký piatok pred Veľkou nocou, keď prišli vnučky a povedali jej, že poškodená odišla
a potom písala deťom sms správy, že ju musí prísť obžalovaný odprosiť, deti plakali, keď im takéto
veci písala a obžalovaný potom musel ísť poškodenú odprosiť a doniesol ju domov. Svedkyňa nevie
o tom, že by mala poškodená problémy s nechutenstvom, príjmom potravy, čo chcela to zjedla a čo
nechcela to nezjedla, sama varila väčšinou len palacinky. Už aj keď bývali sami, čiže bola gazdiná tak

nevarila, deti sa väčšinou chodili najesť ku svedkyni. Raz dokonca kúpila oravskú slaninu a keď ju chceli
deti zjesť, tak im ju nedala ale zjedla ju sama, čo jej deti potom vytkli. Aj keď sa potom odsťahovali,
tak varila svedkyňa aj pre poškodenú. Zavolala jej, nachystala do košíka a zobrala jej to okolo 13.00
hod., keď potom svedkyňa odchádzala pre deti do školy. Poškodená nijako na toto stravovanie v čase
neprítomnosti obžalovaného neprispievala, dokonca si chodila ku nej pýtať aj mäso, svedkyňa má dobrý

dôchodok a príjem, takže nebola odkázaná, ale keď obžalovaný mal peniaze, tak jej prispel. Pokiaľ sa
týka vzťahu medzi deťmi a poškodenou svedkyňa uviedla, že deti matku po jej odchode nespomínajú,
ani neboli smutné, keď odišla. Keď sa ich svedkyňa opýta na matku, tak sa pýtajú, prečo sa pýta, či jej
poškodená chýba. Poškodená sa s deťmi poriadne nekontaktuje, poslala im sms na narodeniny, aj to A.večer a C. ráno volala. Na Vianoce im neposlala, nevie o svojich dcérach nič, ani kam chodia do školy.
Stretla sa s nimi možno dvakrát na ihrisku aj to ich tam zaviezla dcéra svedkyne, nemohol tam s nimi
prísť otec, poškodená tam prišla so svojim otcom. Druhýkrát keď videla, že ich priviezol obžalovaný, tak

vtedy odišla, ani sa s nimi nestretla. Nemá s nimi žiadny vzťah ani nemala s nimi vzťah, všade s nimi
chodila svedkyňa, k lekárom, učila sa s nimi, poškodená sa poriadne o nich nestarala.

Svedkyňa H. R., ktorá je sestrou obžalovaného, uviedla, že poškodená mala vzťah s jej bratom ešte
predtým ako sa zobrali pričom obžalovaný už v tom čase chodil pracovať do zahraničia a prišiel s tým, že

má priateľku, ktorá potom otehotnela. Už keď spolu chodili a obžalovaný poškodenú priniesol z F. k nim
domov, hneď išli na poschodie, poškodená s nimi vlastne nekomunikovala a jej správanie sa nejakým
závažným spôsobom nezmenilo ani po nasťahovaní sa do spoločného domu v Podlužanoch, odkiaľ sa
svedkyňa asi pred piatimi rokmi odsťahovala. Nevie presne, dokedy bývali obžalovaný s poškodenou
v dome, potom sa presťahovali. Pokiaľ bývali spolu so svedkyňou, táto s poškodenou nemala žiadne
problémy, avšak predtým, ako sa jej narodili deti, veľmi sa nerozprávali, nemali spoločné témy. Podľa

názoru svedkyne poškodená nebola pripravená byť matkou, nemala k deťom vzťah. Nechodila ich
kočíkovať, obžalovaný chcel napríklad, aby chodili spolu na prechádzky, ale poškodená nechcela, ani
si svedkyňa nepamätá, že by spolu chodili na prechádzky. Keď bolo treba deťom niečo nakúpiť, či už
plienky, oblečenie alebo neskôr niečo do školy, poškodená volala obžalovanému do Švédska a on volal
potom svedkyni a svedkyňa to kúpila. Poškodená svoje deti nesprevádzala na vyučovanie hudobných

nástrojov, kde ich vozila svedkyňa alebo jej mama, neskôr dcéra svedkyne, keď sa už odsťahovala. Deti
chodievali s nimi na rôzne predstavenia, výlety. Poškodená svoje dcéry ani do školy nevozila, pretože
sa báli s ňou ísť na aute, nešoférovala veľmi dobre, vozievala ich svedkyňa a keď sa odsťahovala, tak
buď jej matka alebo jej syn. Keďže svedkyňa pracovala v cirkevnej škole, kde sa otvárala ďalšia trieda,
navrhla,žetammôžudcéryobžalovanéhonastúpiť,pretožeajtakbymuseliodpiatehoročníkachodiťdo

školy do C.. O tom, kam pôjdu deti do školy a na aké krúžky, však rozhodovali ich rodičia. Svedkyňa ďalej
uviedla, že nikdy nebola svedkyňou nejakej hádky medzi poškodenou a obžalovaným, ani toho, že by
obžalovaný poškodenej niečo vyčítal. Poškodená sa svedkyni nikdy nesťažovala, že má nejaké fyzické
alebo psychické problémy, či trápenia, poškodená mala podľa svedkyne svoj svet a chcela, aby bola len
v ňom, aby ju nikde odtiaľ nedali, niekedy ani neodpovedala na otázku. Pokiaľ sa týka zdravotného stavu

poškodenej, svedkyňa uviedla, že vie o nejakých problémoch s obličkami, ktoré mala odmalička, ale
svedkyňa si nevšimla, že by nejak chudla alebo chradla. Obžalovaný by pre poškodenú urobil všetko, dal
jej modré z neba, mala všetko, čo si zmyslela. Keď napríklad prišiel obžalovaný s poškodenou navštíviť
svedkyňu na východné Slovensko, kde býva, tak dievčatá C. aj A. bývali u svedkyni v dome a poškodená
povedala obžalovanému, že oni pôjdu do hotela, ona u svedkyne bývať nebude a obžalovaný musel

zabezpečiť izbu v hoteli a keď chcela ísť C. s nimi, tak poškodená povedala, že nie, lebo je to len
dvojposteľová izba. Aj pri zariaďovaní domácnosti, nábytok, kuchynskú linku, aj spotrebiče, obkladačky,
všetko vyberala poškodená, taktiež dovolenku, či obžalovaný mohol alebo nie, ísť sa muselo. Podľa
názoru svedkyne poškodená sa počas spolužitia s obžalovaným vedela presadiť v manželstve. Preto
bola svedkyňa veľmi prekvapená, že podala na neho trestné oznámenie. Poškodená bola zvláštna,

väčšinou sa najedla a išla hore do podkrovia s tým, že je unavená. Na poschodí si sama upratala, ale už
napríklad sa nezaujímala o iné priestory ako dvor, nenavarila keď mal prísť jej muž domov, čo sa týka
starostlivosti o deti nežiadala o pomoc, ale podľa svedkyne sa nevedela o deti postarať, nevedela ich
okúpať, pomáhala jej matka svedkyne. Keď aj niečo poškodená napríklad dala alebo spravila, tak len pre
dcéru C., ktorú si hneď po okúpaní zobrala hore a A. nechala dole, o tú sa nezaujímala. Poškodená so

svedkyňou netrávila čas tak, ako druhá švagriná, bola len doma, nechodila ani do potravín. Pokiaľ niečo
chcela,takjejtohneďišielobžalovanýkúpiť,bolatoveľmiveľkáláska. Pokiaľbývalivdomealeajpotom,
keď sa odsťahovali, matka obžalovaného im varila, poškodená veľmi nevarila. Dievčatá odniesli domov
a na obed chodili k starkej. Podľa svedkyne poškodená mala možnosť presadiť sa ako gazdiná, keď
bývala s matkou obžalovaného v spoločnej domácnosti, ale neprejavila záujem. S matkou obžalovaného

sa nevadili, nikdy nepovedala poškodenej „C.“, nikdy jej nič nevyčítala, skôr vynadala obžalovanému.
Keď potrebovala poškodená niečo nakúpiť, napísala zoznam a keďže svedkyňa pracovala v Leviciach,
tak jej nakúpila. Prípadne mäso a iné mäsové výrobky brala poškodená od matky obžalovaného.
Poškodená počas spolužitia s obžalovaným pracovala v Jednote v H. I., kde prestala pracovať. Keď
svedkyňa stretla vedúcu tejto prevádzky, povedala svedkyni, že poškodená sa vyjadrila tak, že nemôže

chodiť do roboty, lebo že tam na ňu pozerali cudzí muži a obžalovanému to vadilo a žiarlil. Pritom
obžalovaný sám svedkyňu prosil, aby jej našla nejakú prácu. Vedúca predajne svedkyni povedala aj to,
že boli radi, že poškodená ukončila pracovný pomer, pretože tam urobila nejaké manko, mali tam s ňou
problémy, niektoré práce odmietala robiť. Podľa názoru svedkyne, poškodená nemala vzťah ani k tomunájsť si nejakú prácu. Poškodená pracovala ďalej v drogérii, tam tiež prestala pracovať, ale svedkyňa
nezisťovaladôvod.Počula,žetammalapoškodenánejakémankoa tiežvieodpoškodenej,žejejvadilo,
že sa tam na ňu chodia pozerať cudzí muži. Čo sa týka financií podľa svedkyne poškodená mala prístup

k peniazom, mala bankomatovú kartu, mohla nakupovať kozmetiku, túto objednávala cez svedkyňu zn.
Avon. Svedkyňa nevie uviesť dôvod, pre ktorý poškodená opustila spoločnú domácnosť s obžalovaným,
anitomunechcelaspočiatkuveriť.Obžalovanýsvedkynipovedal,žepoškodenámalaspreneveriťnejaké
peniaze, že ich mala posielať fiktívnemu priateľovi, dosť vysokú čiastku a to asi bolo dôvodom, že sa
pochytili a odišla k rodičom. Svedkyňa nevie uviesť, prečo sa obžalovaný s poškodenou rozviedli, len

počula, že poškodená mala spreneveriť nejaké peniaze, nevie, či sa kvôli tomu pomáhali, má to len
z počutia. Od ich dcér sa dozvedela, že poškodená spala v obývačke a potom odišla z domácnosti,
pričom keď jej to dievčatá hovorili, vôbec neboli smutné. Podľa svedkyne to Lucku trápilo asi kvôli tomu,
že si ju poškodená nezobrala so sebou a nechala ju tam nechala. Teraz ich to už netrápi, pretože
sa poškodená o nich nezaujíma, nestretáva sa s nimi. Pokiaľ sa týka trestného oznámenia podaného
poškodenou na obžalovaného, svedkyňa uviedla, že podľa nej bola poškodená ovplyvnená a nebolo to

z jej hlavy, pretože sama by nebola schopná podať trestné oznámenie, keďže nebola schopná sama
chodiť ani na úrad práce, keď bola vedená v evidencii nezamestnaných a obžalovaný musel za ňu
zaplatiť odvody, aby bola dobrovoľne nezamestnaná a nemusela navštevovať úrade práce.

Svedkyňa S. L., ktorá je sestrou obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že po svadbe

obžalovaného s poškodenou bývali u rodičov v rodičovskom dome, narodili sa tam dvojičky. Keď mali
deti asi 6 rokov, obžalovaný s poškodenou sa odsťahovali do svojho domu. Svedkyňa tam už v tom
čase nebývala, ale často tam chodila. Nikdy nepostrehla, že by obžalovaný poškodenú týral. Poškodená
sa chovala k deťom nie ako matka, nemohla ich ani prebaliť, studené ruky mala a vždy tam boli viacerí,
čo sa starali o deti. Obžalovaný išiel do roboty, chodil na 3 mesiace a keď chcel viacej, tak tam bol aj

3-4 mesiace vkuse, potom prišiel domov na mesiac a poškodená sa mala starať len o deti, ale matka
svedkyne sa starala viac, či sa to týkalo prebaľovania, kúpania. Poškodená sa išla prvá okúpať, potom sa
až deti kúpali. Aj ak sa išlo na výlet, poškodená bola prvá oblečená, až potom deti obliekali a obžalovaný
až naposledy. Keď potrebovala ísť k doktorovi, išla matka obžalovaného, ktorý jej kúpil auto práve na
to, aby sprevádzala poškodenú. A bola tam aj sestra svedkyne, ktorá sa starala tiež o deti. Keď bolo

treba ísť k doktorovi, kto bol doma, tak išiel. Keď si poškodená zmyslela, že chce dom, obžalovaný
vybavil dom. Poškodená zariaďovala, prerábala, obžalovaný zarábal. Keď si napríklad A. chcela sadnúť
na poškodenú, ktorá držala C. na kolenách, poškodená ju normálne odhodila. Všetci v spoločnej
domácnosti boli ticho, aby bol pokoj, aby poškodená nevyvádzala, nikto jej nič nepovedal. Obžalovaný
by ju určite nebil, radšej sa išiel ukľudniť do garáže, keď mu niečo povedala zlé. Obžalovaný sa nikdy na

ňu ani nepozrel zle. Keď poškodená odišla pred Veľkou nocou zo spoločnej domácnosti a išla k rodičom,
deti boli ešte malé a C. jej volala, že prečo odišla, aby sa vrátila, išla sa zblázniť z toho. Poškodená
vtedy povedala C., že sa vtedy vráti, keď príde obžalovaný pre ňu a odprosí ju. Nikto nevedel prečo,
ani on, ale musel sa ísť ponížiť a musel ísť za ňou. Doteraz svedkyňa nevie, prečo poškodená opustila
spoločnú domácnosť, ani vtedy a ani potom natrvalo. Obžalovaný poškodenej nikdy nič nezakazoval,

nebola obmedzovaná, peňazí mala, koľko ona potrebovala, obchod jej zariadil, aj stadiaľ mala peniaze.
Nikdy sa obžalovaný nepozeral na to, že kde minula, nikdy jej to nevyčítal. Ak jej bolo treba ísť vybrať
peniaze, sadli do auta a išla s ňou pri bankomat, vybrala si, koľko potrebovala. Neskôr jej obžalovaný
aj vybavil, aby si mohla urobiť vodičák, kúpil jej auto, hocikedy mohla ísť. Nikdy jej nezakazoval, že
nemôže ísť rodičov pozrieť, aj ich tam zaviezol. Neskôr ale dvojičky tam už nechceli chodiť, lebo oni

museli sedieť v obývačke a len to robiť, čo im povedali. Keď sa sestra poškodenej rozviedla, každý
víkend chodila ku poškodenej, ony dve sedeli v kuchyni a dvojičky išli k matke obžalovaného, tam sa išli
aj najesť a keď matka obžalovaného varila, tak ešte aj poškodenej nosila jesť. Do školy ráno dievčatá
zaviezla matka obžalovaného alebo sestra svedkyne, keď ešte bývala s nimi. Rovnako tak aj do ľudovej
školy umenia na C.. Ak bolo treba niekam ísť, napríklad na úrad, keď bola poškodená nezamestnaná, tak

s ňou všade išla matka obžalovaného, vysadila ju, počkala a išli naspäť. Takže väčšinu času poškodená
trávila so svojou svokrou, lebo obžalovaný bol preč. Pokiaľ sa týka vzťahu svedkyne k poškodenej,
uviedla, že si s ňou nemá čo povedať, lebo jej pripadá ako malé dieťa, že celý svet sa musí točiť
len okolo nej. Poškodená podľa vyjadrenia svedkyne rozprávala také „bludy“, že plávala s mŕtvolou,
alebo že doniesla si ducha, alebo, že ona chcela byť modelka, a to svedkyňa nepotrebuje počúvať.

Svedkyňa k nim chodila skôr, keď bol doma aj obžalovaný, s poškodenou sa nenavštevovali. Ďalej
uviedla, že poškodenej často vypomáhala s nákupmi, poškodená napísala zoznam a svedkyňa jej podľa
neho nakúpila, poškodená jej vždy za nákup dala peniaze. Pravidelne brávala deti poškodenej na víkend
k sebe domov, A. u nich aj spávala, C. chodila spať domov. Keď bývali poškodená s obžalovaným užoddelene vo svojom dome, Martinka nechcela s ňou ani bývať. Keď bol obžalovaný doma, tak bola tam
a keď nie, tak bola u matky obžalovaného, kde aj spávala, toto trvalo asi 3 roky. Poškodená sa k svojimi
dcéram nesprávala rovnako, preferovala C.. Vzťahy medzi rodinami svedkyne a poškodenej nie sú

žiadne, nenavštevujú sa, otec poškodenej ani nepozdraví, keď sa stretnú v obchode. Rodina poškodenej
sa už od svadby o nič nezaujímala, neboli vnučkám ani na prijímaní, ani na birmovke. Rovnako ani
poškodená, nevie ani kam chodia do školy. Pri poslednom stretnutí poškodenej so svojimi dcérami, ktoré
bolo asi trištvrte roka po jej odchode zo spoločnej domácnosti, bola pri tomto prítomná aj svedkyňa,
náhodou sa stretli v Citypark C., keď nakupovali. Keď uvidela poškodenú, zavolala na ňu, že jej dcéry

sú v aute, či ich nechce vidieť. Keď poškodená pristúpila k autu, v ktorom dcéry sedeli, C. sa jej opýtala,
prečo ich dala poškodená na súd. Poškodená odvetila, že to ona nie, na čo sa C. nahnevala a zabuchla
dvere na aute. Asi 2 roky po odchode poškodenej sa jej dcéra C. pred svedkyňou vyjadrila, že dobre,
že poškodená odišla, že im je lepšie. Pokiaľ sa týka zdravotného stavu poškodenej, svedkyňa nevie
o tom, že by sa liečila na nejaké ochorenie, ani že by pravidelne užívala nejaké lieky, keď po jej odchode
upratovali veci poškodenej, našli len lieky na chudnutie a veľa nerozbalených a nepoužitých veci. Všetky

veci poškodenej zabalili do vriec, dcéry jej mali povedať, že si pre to môže poškodená prísť, no neprišla,
odovzdali to do zberných surovín. Poškodená si vždy mohla pre seba nakúpiť všetko, čo chcela, buď ju
zobral na nákupy obžalovaný a nakúpil jej, alebo si objednávala veci cez internet a za tie sama platila.

Svedkyňa mal. A. B., ktorá je dcérou obžalovaného a poškodenej, súdu uviedla, že dlhšie bývala u starej

mamy, teda u matky obžalovaného, doma bývala len vtedy, keď bol doma aj obžalovaný. Väčšinou
trávila čas so sestrou, poobede zo školy boli spolu, potom večer išla ku starej mame. Voľný čas trávila
niekedy aj s mamou, keď boli teda doma, aj so sestrou. Svedkyňa nikdy nevidela, že by obžalovaný
poškodenú fyzicky napadol, ani že by poškodenej niečo vyčítal, ani že by ju finančne obmedzoval, ani
že by jej zakazoval pracovať. Poškodená sa na obžalovaného nikdy svedkyni nesťažovala. Väčšinou

nebola svedkyňou žiadnych hádok medzi rodičmi, len menšie výmeny názorov, až na tú poslednú, kedy
sa poškodená pohádala s obžalovaným kvôli tomu, že vlastne nebol doma tak často a potom začala
aj naňho útočiť, hodila o zem notebook a tablet. Potom začali po sebe veľmi kričať a potom už prišli aj
ony so sestrou za nimi, boli vo vedľajšej izbe, počuli, že na seba obaja kričia. Keď prišli, obžalovaný
s poškodenou boli pri sebe blízko, snažili sa ich rozdeliť. Na ďalší deň sa matka zbalila a odišla, bez

toho, aby to ony so sestrou vedeli, pretože svedkyňa mala online hodinu akordeónu u starkej a keď
prišli domov, tak mama tam už nebola a otec im povedal, že odišla. Nepovedal im prečo. Pokiaľ sa týka
vzťahu svedkyne s rodinnými príslušníkmi, k tomuto uviedla, že s otcom a so starými rodičmi z jeho
strany mala veľmi dobrý vzťah, aj s jeho súrodencami. S matkou mala taký priemerný vzťah, nie veľmi
dobrý, ani veľmi zlý, taký normálny, skôr chladný, je to asi tým, že viac bývala u starej mamy. Aj keď

bola doma, väčšinou trávila čas len so sestrou a mama si robila svoje, upratovala alebo sa hrala na
mobile,počítači.Kurodičompoškodenejnechodievalatakčasto,necítilasatamdobreaoninechodievali
na spoločné rodinné oslavy. Ak mala poškodená sviatok, ona išla ku nim. Poškodená chodievala
na nákupy so svedkyňou len málo, keď niečo potrebovali, väčšinou povedali matke obžalovaného, tá
im to kúpila a vozila ich aj do a zo školy a na krúžky, alebo ešte sestra obžalovaného. Poškodená

nemávala záujem odviesť dcéry do školy, ani ich neodprevádzala na autobus. Poškodená nechodila ani
na detské vystúpenia, len párkrát bola, keď bol obžalovaný doma, ale sama nechcela ísť. S otcom, teda
s obžalovaným, má svedkyňa dosť dobrý vzťah, vychádzajú spolu, hovoria si všetko. Keď bol doma,
aj keď boli ešte menšie, tak vždy sa snažil tráviť čo najviac času s nimi, lebo si uvedomoval, že nie je
tak často doma a vždy niečo robili, alebo išli na nejakú dovolenku, chodievali do K. alebo na E.. Na

dovolenkáchsarodičiasprávaliksebenormálne,nehádalisa,ajsiprejavovalináklonnosť.Akosvedkyňa
ďalej uviedla, nemá vedomosť o tom, že by poškodená užívala nejaké lieky, mala problém so štítnou
žľazou. Svedkyňa si pamätá, že poškodená už raz predtým odišla z domácnosti na 3 - 4 dni ku svojim
rodičom, nevie uviesť prečo, so sestrou mali vtedy asi 7-8 rokov. Od odchodu obžalovanej sa s ňou
svedkyňa nestretáva ani nekontaktuje, je to jej vlastné rozhodnutie. Poškodená jej napísala asi 2 sms

správy. Svedkyňa by už nechcela, aby sa je matka vrátila do spoločnej domácnosti, tým, že nebývala
doma, keď ona bola doma, necítila sa tam až tak komfortne, tak myslí, že takto jej to viac vyhovuje. Nevie
ju popísať jedným slovom, už sa dlhšie nestretli, obžalovaný je podľa svedkyne dobrý človek. Svedkyňa
nemá s mamou už taký vzťah, ale ani ho nikdy nemala až taký dobrý a s otcom ho má lepší a tým, že
s ním aj býva tak nechce, aby sa niečo stalo aj s ním. Svedkyňa trestné oznámenie podané poškodenou

na obžalovaného neprijala dobre, nikdy nebola svedkom správania kladeného mu za vinu.

Svedkyňa mal. C. B., ktorá je dcérou obžalovaného, uviedla, že najprv bývali u matky obžalovaného,
asi do 5-tich rokov. Potom sa presťahovali do svojho domu, tam bývali len oni štyria a mali celkomdobrý vzťah. Obžalovaný bol vo G., poškodená sa veľmi o nich nestarala, väčšinou im varila starká
– matka obžalovaného. Medzi poškodenou a matkou obžalovaného bol dobrý vzťah, nebývali žiadne
hádky. Svedkyňa bývala s rodičmi a sestra bývala so starkou – matkou obžalovaného. Chodili so sestrou

do školy v D., väčšinou ich brala poškodená a keď prišli zo školy, išli sa najesť ku starkej. Potom
prišli domov, doniesli obed aj poškodenej, ktorá bola väčšinou doma, lebo nepracovala a ony sa učili
samé, poškodená si väčšinou robila vlastne svoje veci. Spoločné chvíle netrávili až tak spolu, lebo
poškodená vždy niečo iné robila, zvykla pozerať filmy a seriály, keď ju volali, povedala, že ju nemajú
vyrušovať. S obžalovaným spolu trávili veľa času, keď bol doma, aj chodievali na dovolenky, mali rodinné

grilovačky, teraz má s ním veľmi dobrý vzťah, majú veľa spoločných aktivít. Keď prešli so sestrou
do školy do Levíc, brávala ich sestra obžalovaného aj ráno do školy, aj zo školy, tiež sa učili samé,
poškodená vlastne asi nepokladala za potrebné učiť sa s nimi. A väčšinou tiež sa zase chodili k starkej
sa naobedovať a podobné. Aj na krúžky ich brávala buď starká, alebo ocinova sestra. Aj tam, aj z krúžkov
a mamina o to nejak nejavila záujem. Ku spolužitiu po odsťahovaní sa od matky obžalovaného svedkyňa
uviedla, že keď bol obžalovaný doma, tak sa nehádali, ani keď nebol doma, všetko bolo v poriadku.

Poškodená väčšinou nepracovala, iba raz v C. v nejakej drogérii a raz, v H. I. v obchode, a potom robila
u obžalovaného predavačku v záhradkárstve. Raz sa stalo, nevie z akého dôvodu, poškodená odišla
aobžalovanýchcel,abysavrátila.Onanechcelaapotompotýždninapísala,abyprišielpreňu,abysajej
ospravedlnil, ale vlastne nič nespravil. Svedkyňa nikdy nevidela, že by sa obžalovaný správal agresívne
voči poškodenej, ani že by ju fyzicky napadol, ani nevidela, že by poškodenej vyčítal, že nepracuje, ani

že míňa veľa peňazí, ani nevidela, že by poškodenú finančne obmedzoval, mohla si kúpiť, čo chcela,
poškodená sa nikdy ani na obžalovaného svedkyni nesťažovala, ani jej nikdy predtým nepovedala,
že by sa ho bála – to až po odchode zo spoločnej domácnosti, keď sa raz stretli, ale nepovedala jej
dôvod. Počas spolužitia so svedkyňou a jej sestrou chodili na nákupy väčšinou sestry obžalovaného,
niekedy aj poškodená. Svedkyňami väčšej hádky medzi rodičmi boli so sestrou vtedy, keď už poškodená

natrvalo odišla, boli v detskej izbe a rodičia boli vedľa a hádali sa. Potom tam prišli, snažili sa rodičov
rozdeliť, svedkyňa videla, že poškodená sedela na posteli a obžalovaný stál pri dverách, nevie, prečo
sa hádali, nepovedali im to. Svedkyňa nevidela, že by medzi nimi prišlo k fyzickému kontaktu, ale je to
možné, že predtým, ako vošli do izby so sestrou, ale určite žiadne násilie tam nebolo. To bolo večer,
na druhý deň išli so sestrou ku starkej a ich matka medzi tým odišla, ani im nedala vedieť, ony prišli

domov a nebola tam. Na druhý deň poškodená napísala dcéram, že potrebuje ich kartičky poistenca,
nevolala ich, aby prišli za ňou. Obžalovaný jej volal, aby sa vrátila, ale ona odmietla. Poškodená odišla
ku svojim rodičom, s nimi nemala svedkyňa a jej sestra veľmi blízky vzťah, nenavštevovali ich, boli
tak dohodnutí s poškodenou. Na rodinných oslavách sa stretávali len s rodinou obžalovaného, rodičia
poškodenej tam nechodievali, len niekedy, keď mala poškodená sviatok, skôr chodievala svedkyňa so

sestrou ku nim. So starými rodičmi z otcovej strany mali veľmi dobrý vzťah, aj majú, chodievajú ku
starkejkaždýdeň,ajjejpomáhajú.Nikdynebolasvedkyňoutoho,žebymatkaobžalovanéhozasahovala
do života obžalovaného s poškodenou, snažila sa svedkyňu a jej sestru vychovávať, keď ich mama
nemala záujem o to. Svedkyňa ďalej uviedla, že po odchode poškodenej z domácnosti boli spolu trikrát,
boli vonku a raz sa stretli na súde. Poškodená svojim dcéram píše na narodeniny, na meniny a sem-

tam, ale nejak veľmi nekomunikuje, ani sa nechce s nimi stretávať. Ani svedkyňa neiniciuje stretnutie.
Obžalovanýsaporozchodespoškodenounestretáva.Razjuspolustretli,otecchcel,abysasňoustretli,
ale ona nechcela, lebo tam bol on. Svedkyňa ďalej uviedla, že obžalovaný vôbec nepožíva alkoholické
nápoje, nikdy počas spolužitia poškodenej nebránil stretávať sa s rodičmi, či kamarátkami, žiadnym
spôsobom ju neobmedzoval, nič jej nezakazoval, pokiaľ bol vo G., pravidelne si telefonovali cez skype,

nikdy sa počas toho nehádali. Keď svedkyňa zistila, že poškodená podala na obžalovaného trestné
oznámenie, bola nahnevaná, lebo to sa nikdy nestalo a ani nikdy ju nebil, ani nič. Takže bola na
matku nahnevaná a snažila sa to nejak pochopiť, že prečo. Keď sa stretli, pýtala sa jej a poškodená
povedala, že ona to nespravila, že len pridala niečo k nejakým papierom, to bolo jej vysvetlenie. Od
odchodu poškodená svojim dcéram píše málo, ak napíše, svedkyňa jej vždy odpovie, písala jej vo

februári ku sviatku a naposledy dva dni pred termínom hlavného pojednávania poškodená písala, že
ako sa svedkyňa má.

Svedkyňa G. F., matka poškodenej, na hlavnom pojednávaní uviedla, že spočiatku boli s manželom proti
tomu, aby sa ich dcéra vydala za obžalovaného, počuli naňho nejaké referencie, nemal dobrú povesť.

Potom, keď už otehotnela, súhlasili nechceli to nejako hrotiť, aby deti nemali otca. Matka obžalovaného
raz prišla pred ich dom a vykrikovala, že nech poškodená príde hneď k nim, aby ju poslali, lebo, inak
si budú dieťa chovať sami. Pokiaľ sa týka svadby, na tej bola len svedkyňa s mužom a ich druhá
dcéra s nastávajúcim, dohodli sa tak, že svadbu bude robiť ženíchova strana a oni im zaplatia nejaképeniaze na osobu. Potom, ako žili spolu, keď sa narodili deti, hneď ako prišla s tými dvojičkami, tak
jej jedno zobrali. Poškodená plakala a prosila svokru, chcela sa s obžalovaným dohodnúť, aby tie deti
boli spolu, ale o tom rozhodla matka obžalovaného, on všetko riešil s mamou. S poškodenou neriešil

nič, ani kedy obžalovaný domov príde z montáží, celý ich spoločný život riešil len s mamou. Poškodená
nemohla mať kamarátky, bola obmedzovaná, k rodičom nechodievala. Obžalovaný vedel o všetkých
jej krokoch, sledoval ju, asi cez GPS, alebo cez kamarátov. Všade vedel, kde ide a už jej volal, aby
išla domov. Peniaze mala len tie, čo mala rodinné prídavky na tie deti. Obžalovaný poškodenej hovoril,
že je neschopná, ponižoval ju, že nič nevie, že nevie šoférovať, bol žiarlivý, nedalo sa s ním nič riešiť

ani sa s ním dohodnúť. Svedkyňa chcela dať poškodenej auto, aby deti mohla voziť ona do školy,
lebo, oni jej to nedovolili, hoci mala vodičský preukaz. Na to jej povedali, že poškodená nie je schopná,
ona nič nevie, je nemožná, samé ponižovanie a ubližovanie. Raz si manžel svedkyne zlomil nohu, tak
poškodenú poprosili, aby ho nezaviezla do nemocnice, ale ešte boli len pred Levicami, už jej obžalovaný
volal, kde je a aby išla naspäť, ona má byť doma. Keď bola svedkyňa s poškodenou, videla, že jej
obžalovaný volá a ona musela zdvihnúť telefón a videla, že sa potom rozplakala. Raz volala poškodená

manželovi svedkyne, aby prišli pre ňu, že robí s ňou veľký cirkus. Obžalovaný reval ako tur, bolo ho
počuť na ulicu. Manžel sedel v aute, svedkyňa vošla dovnútra, ich dcéry mali 8-10 rokov, svedkyňa
chcela vziať C. preč, ale obžalovaný povedal, že zostane tu. Poškodená potom povedala, že teda
nejde ešte s nimi, zostane kvôli deťom. Od kedy poškodená odišla zo spoločnej domácnosti, začala
pracovať, má prenajatý kvôli deťom aj väčší byt, ale ony nechceli tam s ňou byť. Deti sa otočili proti

nej. Keď ich svedkyňa s manželom stretla v obchode a zavolala na ne, C. sa obzrela a utekala ďalej.
Svedkyňa s manželom chceli, aby si obžalovaný s poškodenou kúpili pozemok blízko nich a tam si
postavili dom, ale obžalovaný to odmietol, a radšej našiel dom hneď skoro oproti svojej matke. V čase,
kým bývali v domácnosti s bývalou svokrou tam svedkyňa nechodievala často. Tam to bolo tak, že sestra
obžalovaného mala jeho bankomatovú kartu, ona chodila nakupovať aj tým deťom. Párkrát sa stalo,

že poškodená volala staršej dcére svedkyne, že nemajú čo jesť, aby jej išli nakúpi, lebo tie deti chodili
k starej matke a ona nemala čo. Poškodená sa svedkyni nikdy nesťažovala, lebo ona bola proti tomu,
aby si ho zobrala. Svedkyňa len videla, že keď odchádzala, mala slzy v očiach. Na Vianoce poškodená
priniesla darčeky, obžalovaný stál s autom vonku, medzi dvermi si vymenili darčeky to bolo všetko. Keď
si manžel svedkyne zlomil nohu, poškodená ju zavolala k sebe domov, nech nie je svedkyňa sama.

Po niekoľkých dňoch po telefonáte s obžalovaným cez Skype jej poškodená s plačom povedala, že
musí ísť domov. Manželovi svedkyne sa poškodená zdôverila, že obžalovaný jej vykrikoval, že ju zabije,
dokonca spávala v izbe vzadu na paletách. V deň toho incidentu, keď poškodená nakoniec odišla, vraj
obžalovaný robil s ňou „bordel“, rozbil tablet, vytrhol jej telefón, ruku mala poranenú, prišla tak s plačom,
že ju vyhodil, že môže ísť, že nech vypadne a že len sedí doma a nič nerobí. Aj deti otočil proti nej,

keď sa s nimi po odchode stretla, tak sa jej nepýtali, ako sa má alebo či sa nevráti, len to, koľko bude
platiť. Poškodená toľko platí, koľko môže, koľko jej určil. Najprv to platili aj svedkyňa s manželom,
kým sa zamestnala. Aj zdravotnú vyše 200,- eur jej doplácali, ani to jej obžalovaný nehradil, sociálne
poistenie. Keď u neho pracovala v záhradkárstve, chcela aby jej dal aspoň nejakú zmluvu. Poškodená
bola odstrihnutá od detí, ponižovaná, plašená, v strachu žila, bola sama, tak išla na internet, to je

pravda, že bola na sociálnych sieťach. Ale keď ku nej svedkyňa prišla, mala poriadok, aj záhradu mala
v poriadku. V prítomnosti svedkyne obžalovaný poškodenej nikdy nič zlé nehovoril, veci, ktoré uvádza jej
zväčša povedala poškodená. Ale svedkyňa vidí, ako poškodenú spolužitie s ním zmenilo. Predtým bola
usmievavá, teraz jej stav nie je moc dobrý, chodí aj k psychiatričke, je na liekoch. Ku koncu spolužitia
bola už poškodená apatická, že im málo telefonovala. Pokiaľ sa týka nejakého pána B., poškodená mu

určite nič nedala, veď nemala peniaze. Obžalovaný všetko platil, poškodená peniaze nemala žiadne,
jedine rodičovský príspevok. Ani teraz ich nemá. Podľa názoru svedkyne boli deti vychovávané proti
svedkyni a jej manželovi, aj proti poškodenej, dieťa je ovplyvniteľné, proste mu niekto niečo nahovorí,
tak potom tak sa správa. Svedkyňa nevie uviesť, prečo poškodená odišla zo zamestnania po krátkom
čase, ona sa im do vzťahu nikdy nestarala. Po odchode býva poškodená v podnájme v garsónke v C.,

veľmi sa nenavštevujú, poškodená nemá dostatok financií, svedkyňa nevie, aký má poškodená príjem.

Svedok T. F., ktorý je otcom poškodenej, súdu uviedol, že pred svadbou, spolu poškodená s
obžalovaným chodili asi 3 roky, aj sa počas toho párkrát rozišli. Poškodená pracovala v Bratislave,
tam za ňou obžalovaný prišiel a prehovoril ju, nech odtiaľ odíde, Povedal jej, že nemusí pracovať. Po

svadbe sa to všetko zvrtlo, bývali so svokrou a ona im zobrala druhú dcéru A.. Poškodená plakávala,
že tam bývať nebude, ale jej bolo ľúto detí. Obžalovaný všetko riešil len so svojou matkou. Keď
sa od nej odsťahovali do svojho, aj tento dom bol veľmi blízko matke obžalovaného, on chodieval
k matke jesť, doma ani nejedával. A keď sa poškodená niekde zamestnala, urobila si aj obchodnýkurz, tak buď robil obžalovaný tam cirkus alebo doma robil cirkus s ňou, tak musela tam prestať
robiť, že on si ju vychová a že ide zakladať nejaký obchod doma. Tieto informácie má svedok
od poškodenej, sám nebol nikdy ničomu takému svedkom, len ako poškodená plakala. Keď sa po

rozchode poškodená stretla s dcérami, svedok ju bol na miesto zaviesť, prišiel tam aj obžalovaný
a dcéry jej povedali len, že im bude platiť, poškodený prišla s plačom späť do auta, oni štvali deti
proti nej. Keď chcel svedok so ženou vziať poškodenú s deťmi niekam na výlet, stávalo sa, že jej
obžalovaný zatelefonoval, aby sa vrátili a poškodená vždy plakala. Keď jej ako rodičia dali auto,
používala ho rodina obžalovaného. Svedok nebol nikdy prítomný nevhodného správania obžalovaného

k poškodenej, informácie má sprostredkovane. Keď prišli ku nim na návštevu, obžalovaný tam málokedy
bol. Domácnosť mali po osamostatnení zariadenú pekne, obžalovaný zarábal peniaze, o všetko sa on
musel postarať, lebo poškodená peniaze nemala. Obžalovaný poškodenej zakázal robiť od začiatku,
že sa bude starať o deti a o chod domácnosti, aby bolo navarené, upratané. Svedok raz započul, ako
obžalovaný povedal, že poškodená by sa už mohla dovtípiť a ísť do roboty. Keď potom poškodená
robila v obchode obžalovaného, tak na ňu nadával, neodvádzal za ňu nič, po jej odchode museli za ňu

zaplatiť odvody. Poškodená mala počas spolužitia len rodinné prídavky, museli jej s manželkou niekedy
aj zaniesť jedenie alebo jej dali nejaké peniaze. Poškodená mala od obžalovaného nejakú platobnú
kartu, keď bola na nákup v obchode, karta bola zablokovaná, nedalo sa zaplatiť, musel tam prísť
obžalovaný,bolnahnevanýapoškodenázaselenplakala.Razimpoškodenávolala,abyprišlipreňu,ale
svedok vtedy čakal v aute, nebol prítomný toho incidentu, nevie, aký bol dôvod. Keď poškodená niekam

išla a obžalovaný nebol doma, vždy bolo z toho zle. Keď raz telefonovala poškodená svedkovi, aby pre
ňu prišiel a zobral ju k nim, svedok počul cez telefón, ako obžalovaný povedal poškodene „Netelefonuj,
lebo ten telefón ti vytrhnem z rúk a capnem ti ho o stenu.“ a potom jej povedal, že akonáhle príde svedok
pre ňu, že zavolá políciu. Tak potom pre ňu nešli, lebo im povedala, aby nechodili, že ona to nejako
vydrží do rána. Potom ráno poškodená prišla, vraj tam nemôže bývať, že nemôže s ním viacej žiť, lebo,

že jej chce hlavu rozbiť a také veci. Vtedy od neho odišla poslednýkrát a žila už s rodičmi. Potom si
poškodená vybavila dvojizbový byt v C., počítala, že prídu aj deti k nej, ale vôbec za ňou neprišli. Aj
keď volala do školy, tak jej nemohli povedať žiadnu informáciu, že ako sa učia, lebo to obžalovaný
zakázal. Svedok sa do ich vzťahu nikdy neangažoval, ani sa nesnažil s obžalovaným o tom rozprávať.
Ani s vnučkami sa nikdy o tom nerozprával, ony ich brali akoby boli cudzí. Ani teraz už s vnučkami

neudržiavajú žiadny kontakt.

Svedkyňa M. F., ktorá je sestrou poškodenej, na hlavnom pojednávaní uviedla, že pokiaľ sa týka vzťahu
jej sestry a obžalovaného, už počas ich chodenia videla, že majú problém, dvakrát sa medzi tým rozišli,
nebol to príliš harmonický vzťah. Dôvodom bola jeho žiarlivosť a kontrolovanie poškodenej všade, kam

chodila, všetkých vecí. Taký dôvod jej uviedla poškodená. Po tom, ako poškodená otehotnela prišlo k tej
udalosti, že sa zase nejakým spôsobom nepohodli, obžalovaný chcel od nej, aby o desiatej hodine večer
išla na návštevu k jeho mame. Vtedy prišlo k tomu, že ju vysadil pred domom, poškodená prišla s plačom
domov. Na to asi okolo dvanástej hodiny, keď sa chystali spať, tak prišla mama obžalovaného, búchala
na bránu a dožadovala sa toho, že chce sa rozprávať s matkou poškodenej. Vtedy matka obžalovaného

povedala, že pokiaľ sa zajtra neprídu dohodnúť o svadbe tak svadba nebude a deti nech si chovajú
sami. Bolo to dosť stresujúce, bolo veľa kriku. Svadba sa dohodla a konala sa v auguste 2006 a deti
sa potom narodili vo februári 2007. Od svadby bývala poškodená u rodiny obžalovaného. Bolo tam
dosť veľa ľudí ešte okrem nich, takže vzťahy boli zrejme náročné, bývala tam sestra obžalovaného H.
s manželom a s dvomi deťmi a brat obžalovaného D. s manželkou a s dieťaťom. Po narodení detí bola

obžalovaná v strese z toho, že A. jedno z detí jej akoby vzala do opatery svokra, lebo tvrdili, že deti
by sa budili keby boli spolu. Takže A. od začiatku bývala so svokrou o poschodie nižšie, poškodená
o poschodie vyššie s C. a obžalovaný väčšinou býval v zahraničí, pracoval mimo. Kým boli malé tak
ich svedkyňa veľmi nenavštevovala, videla, že obžalovaný má problém s ich rodinou, nechcel aby sa
kontaktovali a svedkyňa nechcela, aby sa ich manželstvo pokazilo. Keď boli deti väčšie poškodená sa

svedkyni sťažovala, že deti väčšinou sú so svokrou a ona musí pracovať v domácnosti a aj v záhrade
v 40-stupňových teplotách. Poškodená chodila oblečená v nejakých obnosených veciach, ich rodičia
jej kúpili nejaké oblečenie, ktoré potom vravela, že sa jej to nevrátilo, keď sa to pralo všetko v kope.
Poškodená peniaze nemala, obžalovaný riešil väčšinou všetky veci so svojou mamou, aj nákupy. Jeho
matka nemala veľmi rada poškodenú, aj zvyšok rodiny, dávali jej pocítiť, že je tam navyše. Toto všetko

má svedkyňa sprostredkovane od sestry. Stalo sa, že poškodená plakala keď svedkyni telefonovala, že
nemôže ju kontaktovať, lebo jej to obžalovaný zakazuje. Zakazoval jej chodiť domov, to bolo tak do tých
3-4 rokov, potom sa situácia trošku zlepšila, lebo mohli ísť, otec chodil pre deti, keď obžalovaný nebol
doma a že ich vzal aj s poškodenou, pretože ona nemala peniaze na to, aby chodila domov autobusom.Obžalovanému sa nepáčilo, keď ich otec vzal na výlet, zvykol jej telefonovať, prečo odišla z domu alebo
kedy sa konečne vráti, že treba doma robiť. Najviac poškodenej asi ublížilo to, že tá A. bola teda väčšinu
času od nej. A tak to pokračovalo aj potom, keď sa presťahovali do vlastného domu, obžalovaný ho kúpil

pár domov od bydliska jeho mamy v D.. Obžalovaný poškodenú obmedzoval, aj telefonovanie, boli aj
obdobiakedyvôbecnetelefonovala,svedkyňajunepočulamožnoajrok.Keďbolobžalovanývzahraničí,
kontrolovala poškodenú jeho rodina, hneď mu telefonovali, že niekto prišiel, tak svedkyňa poškodenú
veľmi nenavštevovala. Svedkyňa do ich vecí nezasahovala, snažil sa len sestru nejakým spôsobom
podporiť, bolo to stresujúce, že sestra upadala do takého stavu psychického. Ani s obžalovaným sa

o tom nikdy nerozprávala, ani sa mu nesnažila dohovoriť. Keď bola raz svedkyňa u poškodenej, počula,
ako spolu s obžalovaným telefonujú cez skype a obžalovaný kričal na poškodenú. Aj poškodená zvýšila
hlas, ale väčšinou to skončilo tým, že nakoniec plakala kvôli tomu, že je vždy neschopná a nemožná
a nič nevie. Keď niekam spolu išli, hneď volal, že ich videli ľudia. Tie kontroly neprestali ani teraz.
Na tých všelijakých sieťach človek vidí kto ho sleduje, alebo sa snaží ho sledovať a dokonca ešte vie
o tom, že aj jej známych obžalovaný kontaktuje a im hovorí, že poškodená je zlatokopka a podobné veci.

Poškodená už keď mali dcéry asi 6 rokov, opustila na pár dní spoločnú domácnosť, situácia pre ňu bola
tak neúnosná, obžalovaný robil strašný krik kvôli niečomu, prišli tam aj rodičia svedkyne, poškodená im
volala, aby pre ňu prišli, že sa tam nedá vydržať. Potom deti plakali a obžalovaný povedal, že sa zmení,
tak nakoniec sa vrátila domov zase. Všetko vyústilo do tých ich hádok a keď obžalovaný povedal, že
poškodenej rozbije hlavu, rozbil tam nejaký notebook, hodil o zem a snažil sa jej vytrhnúť telefón z ruky

a povedal jej, že pokiaľ nebude platiť na dom energie a tieto veci, že má sa vysťahovať, alebo nech
zaplatíatakpoškodenábolanejakvyhostenádotejzadnejmiestnostivichdome,kdesapodľasvedkyne
ani nekúrilo, tam boli nejaké palety na ktorých spala. Svedkyňa nebola pri tomto prítomná, všetko vie iba
sprostredkovane od svojej sestry. Keď prišla na druhý deň k rodičom, prišla v jednom tričku, v jedných
rifliach, v teniskách a v kabáte a v aute, ktoré jej dali, nemala žiadne financie. Obžalovaný jej bránil

aj čo sa týka zamestnania, vždy, keď si našla nejaké zamestnanie počas tých rokov, keď už boli deti
väčšie, tak nakoniec jej to nejakým spôsobom prekazil. Žiadal ju aby skončila v tej práci, aby sa mohla
starať o svoje deti a o domácnosť, lebo že nie je dobrá matka a že sa nestará. Aj tieto informácie má
svedkyňa od poškodenej. Keď poškodená odišla z domácnosti ku svojim rodičom, svedkyňa už bola
pri tom, ako jej obžalovaný telefonoval, počula ten krik, ktorý robil, aby sa vrátila naspäť domov, že on

urobil chybu, keď sa jej vyhrážal tým, že jej rozbije hlavu, ale že to on nemyslel vážne, že aby sa vrátila
a všetko bude v poriadku. Predtým ešte svedkyňa chodila niekedy na víkend k nim, keď to obžalovaný
povolil, vždy urobila nákup za 50,- eur, pretože bola v tom, že naozaj nemajú peniaze. Keď raz boli
v obchode, poškodená mala kartu od obžalovaného, na karte neboli dostatočné prostriedky, svedkyňa
zaplatila aj ten nákup. Raz sa stalo aj, že obžalovaný prišiel do obchodu a povedal, že zablokovali kartu

nejakým PIN-om zlým, ale to nebola pravda, ani on potom tou kartou nezaplatil, zaplatil inou kartou.
Poškodená síce mala dispozičné práva ku kartám obžalovaného, ale to neznamená že mohla na tie
peniaze siahať. Stále bol problém, že sú to jeho peniaze, ona tiež brala tak, že sú to jeho peniaze. Keď
potom prišla k rodičom, tak sa jej začal potom obžalovaný vyhrážať, že pokiaľ sa nevráti, tak všetky
veci skončia na dvore a podpáli ich, poslal jej fotky, že jej vyhodil veci na dvor. Svedkyňa počula raz aj

A. kričať do telefónu, že počkaj mama, však keď sa nevrátiš, tak budeš platiť 500,- euro. Kým boli deti
poškodenej malé, tak boli milé, zlaté, ale postupom času preberali správanie asi zrejme zo svojho okolia,
hlavne od matky obžalovaného, voči svojej mame sa správali dosť drzo, svedkyňa bola aj prítomná pri
takom správaní. Svedkyňa sa v súčasnosti s deťmi poškodenej nekontaktuje. Poškodená sa celé tie roky
trápila, u koncu už jej obžalovaný hovoril, že nie je v poriadku, že nech sa ide dať liečiť a podobné veci.

Poslúchla ho, išla naozaj ku psychológovi po tom incidente a ten ju rovno poslal na políciu. Poškodená
bola kedysi veselý človek, milá, zlatá, štebotavá, ten jej stav sa potom menil postupom času, začala byť
taká uplakaná, utrápená, nešťastná, bolo vidieť na nej, že sa trápi.

Svedok A. R., ktorý je krstným synom obžalovaného a poškodenej a súčasne synovcom obžalovaného,

uviedol, že býval s nimi v spoločnej domácnosti u matky obžalovaného, spočiatku aj so svojou mamou,
neskôr so svojou priateľkou, teraz manželkou, odsťahoval sa odtiaľ asi pred 2,5 rokmi. Ku spolužitiu
svedokuviedol,ževäčšinoustarkávarila, onabolataká,žeonasichcelavšetkopripraviť,všetkonavariť.
Ešte aj vtedy, keď sa obžalovaný s poškodenou presťahovali, buď sa išli najesť k starej mame, alebo si
brávali jedenie od starej mamy v obedári. Matka obžalovaného podľa svedka pomáhala vo výchove detí,

leboonapredtýmžiadnedetinemala.Bolato skôrtakápomoc,aleniedirigovanie.Zaseostatnísastarali
napríklad o deti a takto si to prestriedali. S obžalovaným aj poškodenou bol v tom čase svedok denno-
denne v kontakte, vzťah mal rovnako dobrý k obom, ani jeden sa mu na toho druhého nikdy nesťažoval,
býval svedkom len nejakých obyčajných hádok, nevie povedať presne o čo sa jednalo, ale to trvalomožno 5 minút, taká výmena názorov skôr, nebolo to, že by po sebe kričali. Potom svedok doplnil, že
sa stalo asi 2 roky dozadu, že začala byť poškodená taká odmeranejšia, že sa jej nič nepáčilo, alebo
jej vkuse niečo vadilo, začala sa sťažovať, že obžalovaný veľa a dlho pracuje v zahraničí a že málo

býva doma. Aj po ich odsťahovaní boli v kontakte, svedok chodieval k nim domov len tak na návštevy
alebo s niečím pomôcť alebo sa pohrať s dvojičkami. Stávalo sa, že nebolo upratané, ale nebolo to
nič hrozné, poškodená väčšinou vtedy išla upratovať, kým sa svedok hral s deťmi. Najintenzívnejšie sa
stretávali keď mal asi 10-13 rokov, aj chodili na výlety, ale nie s poškodenou, buď s obžalovaným alebo
s matkou svedka. Svedok ďalej uviedol, že niekedy sa stávalo, že keď bol u poškodenej na návšteve,

prišli tam aj jej rodičia alebo jej sestra. Aj poškodená chodila na návštevy ku svojím rodičom. Pokiaľ sa
týka financií, poškodená nikde nepracovala, takže o financie sa staral obžalovaný. Poškodená sa mu
nikdy na nič nesťažovala, ani že by mala núdzu, vždy mali všetko, čo potrebovali. Na nákupy chodil
väčšinou obžalovaný a keď krstný nebol doma, tak zvykol poslať peniaze a či už išla svedkova mama,
alebo svedok sa zastavil po škole. Keď bol obžalovaný doma, chodievali na nákupy spolu s poškodenou.
Ona sama nechodila, ona tým autom nechodila skoro nikde, bála sa. Keď bol obžalovaný v zahraničí,

boli s poškodenou v každodennom kontakte. Svedok nevidel, že by sa obžalovaný ku poškodenej zle
správal. Nechápe vôbec celú túto situáciu, ani prečo poškodená odišla, vie, že už pred časom raz
opustila spoločnú domácnosť, ale nevie prečo, ani sa o tom s ňou nikdy nerozprával. Podľa svedka bolo
ich spolužitie normálne, aj komunikácia, aj si prejavovali náklonnosť. Aj vzťah poškodenej s jej svokrou
bol podľa svedka normálny, bežne spolu komunikovali. Vzťahy mali úplne v poriadku, matka svedka

pracovala na cirkevnej škole kam chodievali aj deti obžalovaného, čiže ona ich vlastne nosievala každé
ráno do školy. Poškodená ich nenosila, lebo sa bála šoférovať. Mala síce k dispozícii auto, ale bála
sa, že nebude mať kde zaparkovať a aby sa vedela ona vlastne zorientovať s tým autom. Keď už mal
potom svedok vodičák, tak deti zo školy brával aj on. Ako svedok ďalej uviedol, raz sa stalo, že bol
vybrať peniaze z účtu obžalovaného, bolo to cez 3 000 eur a tieto dal do rúk poškodenej, ktorá si ich

od obžalovaného vypýtala s tým, že ich potrebuje jej sestra. Neskôr sa dozvedel, že ich dala cudziemu
chlapovi, s ktorým sa poznala cez internet a ktorý ju podviedol, povedal mu to obžalovaný, že na tablete
našiel o tom emailovú komunikáciu. Ku financiám svedok ďalej uviedol, že poškodená mala karty doma
a aj hotovosť. Mali trezor, aby sa nemuselo stále do banky chodiť vyberať. Keď prišiel napríklad účet za
telefón, tak mu obžalovaný povedal, že má ísť k nim domov a že poškodená mu dá hotovosť a išlo sa

vyplácať. Poškodená ich nechodila vyplácať, lebo sa bála šoférovať

Súd na hlavnom pojednávaní pristúpil aj k výsluchu A. F. M., znalkyne z odboru psychológia, odvetvie
klinická psychológia detí a dospelých, ktorá v prejednávanej veci vypracovala znalecký posudok č.
32/2020 zo dňa 16.06.2020 a ktorá súdu uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava záverov znaleckého

posudku. Ako ďalej uviedla, u poškodenej vznikli v dôsledku dlhodobo negatívneho správania sa
v matrimóniu jej manžela - obžalovaného voči nej príznaky traumatizácie. Poškodená je osobnosť, ktorá
je veľmi submisívna, vysoko prispôsobivá, neodporuje a radšej sa bude trápiť a trpieť sama sebe vnútri,
než by sa mala nejako vzoprieť, alebo vyjadriť nespokojnosť a pasívne prijímala vlastne tú rolu, ktorú
mala rolu matky, manželky. Nebúrila sa proti tomu, že mala obmedzené financie a manžel ju, podľa jej

udania, obmedzoval aj v pracovnej a záujmovej oblasti, vyžadoval si, respektíve určoval jej s kým sa
môže stretávať. Mohla sa stretnúť aj s rodičmi, ale následne teda jej to dal pocítiť, že s tým nesúhlasí. Aj
počas práceobžalovaného vzahraničísivyžadovaldennýkontaktcezSkypeavpodstateunejnarastali
ďalej pocity menejcennosti, neurotizácia, taký skreslený sebaobraz. Uzatvárala sa do tej miery, že sa
mala až potrebu fyzicky chrániť, ona ani počas výsluchu, ani počas vyšetrení nebola schopná si vyzliecť

napríklad kabát napriek tomu, že bolo teplo. Svoju snahu vyhovieť manželovi vytvárala aj na úkor seba
s tým, že toto generalizovala aj na svoje široké okolie, takže v podstate sa snažila vyhovieť absolútne
každému už potom. Došlo u nej k otupeniu celkovo emočného prežívania, utlmeniu spontánnej, bola
zvýšene až výrazne úzkostná, mávala pocity ohrozenia, ktorých sa nedokázala ani v čase vyšetrenia
zbaviť. To psychické utrpenie, ktoré prežívala sa prejavilo aj somatizáciou, čiže poruchami spánku,

nechutenstvom. Výrazne schudla na váhe, mávala hnačky, pocity slabosti, nedostatok energie. Ani na
ten posledný konflikt vlastne po ktorom z tej spoločnej domácnosti odišla nebola schopná reagovať
afektom, že bránim sa. Len pasívne zase prijala, že teda došiel nejaký konflikt a ona z tej domácnosti
má odísť bez nejakého zbytočného rozruchu, bez nejakých prostriedkov proste odišla, inak to nebola
schopná riešiť. To je výsledok nielen jej štruktúry osobnosti, ale aj dlhodobého žitia, alebo vzťahu kde

bola ona tá, ktorá sa má prispôsobovať a nesmie odporovať. S poškodenou v súčasnosti znalkyňa už nie
je v kontakte, po odovzdaní posudku chodila poškodená ku nej na terapie. Poškodená nebola schopná
rozprávať, veľmi ťažko rozprávala aj počas vyšetrenia, aj počas výsluchu. A aj potom, keď začala chodiť
do terapie tak mala dosť problém otvárať sa. Do terapie chodila najskôr systematicky, potom bola troškulepšie, bola nastavená aj na antidepresíva zo strany psychiatra, anxiolytiká proti úzkosti. Keďže vzťah
s dcérami sa nejak nepodarilo obnovovať a dcéry ju odmietali, tak zase spadla hlbšie do depresií,
potom zase chodila intenzívnejšie. Potom prestala chodiť viac sa neozvala. Vždy, keď poškodená mala

viacej ťažkostí, tak sa ozvala, aby to zastabilizovali. Vždy sa do nejakej miery zastabilizovala a potom
dokázala fungovať, že keďže je vysoko prispôsobivá osobnosť, ona sa racionálne snaží celú situáciu
racionalizovať, najviac ju bolí ten vzťah s dcérami. Keď bola naposledy u znalkyne, stále bol veľmi zlý,
respektíve žiadny. Poškodená sa už k manželstvu nevracala, sústredila sa na prácu, na fyzické aktivity.
Počúvala inštrukcie a odporúčania, ktoré jej znalkyňa dávala, vždy v lete alebo teda keď začali jarné

práce sa cítila lepšie, chodila do záhradky, ergoterapia zaberala. Pokiaľ sa týka syndrómu týranej osoby,
toto je podľa vyjadrenia znalkyne právnický termín, nie psychologický. Psychológ hovorí o príznakoch
nejakého psychického utrpenia, ktorá poškodená mala. Diagnostikovala u nej akútnu stresovú poruchu
a posttraumatickú reakciu. Podľa vyjadrenia znalkyne, jedným z faktorov, ktoré riešili v rámci terapie
bolo, že poškodená mala priam fyzický problém kvôli strachu odísť vôbec do Podlužian, kde deti bývajú,
kvôli manželovi, kvôli jeho reakciám, poškodená má hlboko vkorenený strach voči obžalovanému, nie je

schopná ho prekonať. Pokiaľ sa týka možnosti toho - ktorého vyšetrovaného objektívne sa pripraviť na
psychologické vyšetrenie a prípadne ho nejakým spôsobom ovplyvniť, ku tomuto znalkyňa uviedla , že to
vpodstateniejemožné,pretožepripoužitídotazníkovýchmetód,čiužvoľnými,svojimislovamiotvorené
odpovede, alebo uzatvorené s možnosťami a), b), c), d), neexistuje správna a nesprávna odpoveď,
existuje len odpoveď toho testovaného. A na základe týchto odpovedí podľa štandardizovaných záverov

použitím šablón, tabuliek vyhodnotení prichádza znalec k nejakému záveru. Sú aj neverbálne, alebo
projektívne, techniky ako kresba postavy, stromu, rodiny, prípadne test ruky, test agresivity Rorschach,
pri ktorých človek síce môže sa snažiť ukázať v lepšom svetle, ale aj na to je položka, ktorá to zachytí.
V projektívnych metódach sa dá zistiť, že človek jedno hovorí a druhé naozaj prežíva. Využíva sa tiež
dotazník kresby, alebo test kresby farieb, Lüscherov test, ktorý vypovedá o aktuálnom prežívaní, ktoré

je veľmi premenné, v podstate sa hovorí, že prežívanie sa mení v priebehu troch až šiestich mesiacov
a samozrejme vychádza sa z pozorovania, z rozhovoru. Znalkyňa uviedla, že má už nejaké tie roky
praxe za sebou, v podstate jej úlohou je aj pozorovať, počúvať, nielen pozerať dotazníky. Vyšetrenie trvá
u dospelej osoby 4 až 6 hodín. Okrem jej je tam minimálne asistentka, prípadne ešte kolegyňa, takže
v podstate stále sa tam melie nejaký kolektív ľudí a každý si niečo všimne. Po skončení vyšetrenia si

sadnú a znalkyňa si spíše pozorovania, ktoré má asistentka, prípadne kolegyňa, takže vychádza zo
súboru rôznych poznatkov, ktoré za ten čas, čo tam klient strávil, získala. Prípadne ak je potreba, tak
si klienta ešte znovu raz pozve. Znalkyňa ďalej uviedla, že pokiaľ sa týka úrovne frustračnej tolerancie
u poškodenej, poškodená veľa vydrží, čo pôsobí na prvý dojem, že úroveň frustračnej tolerancie je veľmi
dobrá, ale ono to tak nie je. V jej stave pred štyrmi rokmi bola úroveň frustračnej tolerancie veľmi

nízka a slabá, ale ona je typ človeka, ktorý všetky problémy si vzťahuje na seba, hľadá v prvom rade
chybu v sebe a nedovolí si hľadať chybu v okolí a ona tak drží všetko v sebe, všetko si veľmi intenzívne
prežíva, čo sa prejaví napríklad tým, že sa nemôže najesť, môže ju prehnať, niekto sa povracia, niekto
má šialené bolesti hlavy, migrény, niekoho chytí nejaký záchvat úzkosti, paniky. Ona prežíva spôsobom,
že si ich internalizuje, drží to v sebe, trápi sa s tým, ide v nej strašná búrka, ale navonok sa bude tváriť,

že je všetko v poriadku. Takže úroveň frustračnej tolerancie u nej je veľmi nízka, ale nedá to na sebe
znať. A potom to nejako vybuchne, u nej to vlastne po tom odchode z domácnosti prepuklo úzkostnou
depresívnou poruchou. Poškodená bola od začiatku veľmi citlivá osobnosť. Máme nejakú výbavu a to
čo prichádza z okolia, čo zažívame rokmi, skúsenosťami, to sa naskladá na trvalú osobnostnú výbavu.
Trvalá osobnostná výbava poškodenej je typická precitlivelosťou, extrémnou senzitivitou na iných, ona

je jemná, tichá submisívna, to je základ jej osobnosti. A takýto človek má aj nižšiu úroveň frustračnej
tolerancie. Na niekom by sa dala aj hora pokácať a on nič, iba sa otrasie ide ďalej, má vysokú úroveň
frustračnej tolerancie, dokáže sa vysporiadať s tým, čo ja mu deje. Poškodená je presný opak. To, že
niekto má nízku úroveň frustračné tolerancie neznamená, že automaticky bude týraný, alebo teda bude
nejak zažívať nejaký väčší psychický nápor od každého človeka. Taký človek keď narazí na niekoho, kto

to akceptuje tak má krásny život a nemá žiadne neurotické ťažkosti, alebo nejakú psychosomatizáciu.
Závisí s akými podmienkami v živote sa potýka. Ku iným príčinám, ktoré sa mohli spolupodieľať na
zistených znakoch traumatizácie poškodenej znalkyňa uviedla, že poškodená si to dlho niesla v sebe,
mala pocit, že celkovo v rodine obžalovaného nie je akceptovaná a jedno z dievčat bolo viacej pri svokre,
čovnímalatak,žesvokrasijuuzurpovala.Negatívnetoprežívala,nebolaschopnápostaviťsavočitomu,

ani keď sa jej nepáčilo niečo či už v správaní manžela alebo dievčat, alebo keď ju postavili pred hotovú
vec, nebola vôbec schopná vyjadriť svoj nesúhlas. Po nahliadnutí do znaleckého posudku z odvetvia
psychológiavypracovanéhoznalkyňouA.U.naobžalovaného,kumetódamvyšetreniaznalkyňauviedla,
že ona nepoužila totožné metódy, čo však vôbec nič neovplyvňuje, použila viaceré metódy. Čo sa týkaštruktúry, zisťovania štruktúry osobnosti, u obžalovaného znalkyňa použila Rorschacha, ktorý zachytáva
prípadnú patológiu alebo náznak disharmónie v osobnosti a popisuje emočnú časť osobnosti, popisuje
celkovo základnú štruktúru osobnosti. Hand test, ktorý je dneska už dosť prekonanou metódou na

zisťovanie agresivity, sú modernejšie, lepšie. Ďalej použila Raven PM, pamäťový test, ktorý orientačne
zachytáva intelekt, neverbálny intelekt a nadhodnocuje 8 až 10 bodov skutočný intelekt, takže nerobí
takú detailnú štruktúru intelektu. Znalkyňa u poškodenej používala Weschlera, ktorý zachytáva verbálnu
i praktickú časť intelektu, čiže popisuje myslenie, sociálnu oblasť, sociálnu pohotovosť, pozornosť,
pamäťovú, pamäťové funkcie, vizuomotorickú schopnosť vizuomotorickej koordinácie, psychomotorické

tempo. Taktiež u poškodenej použila dotazník CAQ, čo je veľký dotazník na zisťovanie štruktúry
osobnosti prípadnej patológie. Keď vyskočí nejaká výraznejšia patológia, tak sa ide po ďalších
metodikách.Dopena,ktorýještandardizovaný,zachytávačivštruktúreosobnostijenejakádisharmónia,
neuroticizmus, zachytáva tiež lži skóre. U depresivity, ktorá zachytáva aktuálne depresívne prežívanie,
čiže nejedná sa o depresiu. Použila tiež test agresivity kvôli tomu, či náhodou poškodená nie je typ
podrývačnej osobnosti, ktorý najprv rýpe a potom sa tvári, že je chúďa. Použila aj test, ktorý zachytáva

úzkosť ako súčasný stav a úzkostnosť ako povahovú črtu a test farieb, ktorý zachytáva aktuálne
prežívanie. Potom použila kresbu postavy, stromu a rodiny, tieto metodiky často využíva, lebo v nich má
prax,naozajsavnichukáže,keďchcečlovekniečoschovať.Pokiaľsatýkatestuhĺbky,Rorschach,tento
jevýborný,aledoznačnejmierypodliehasubjektivite,pretožetamjesúborodpovedí klientakukaždému
obrázku, sú to tie machule, s tým, že sú k tomu nejaké štandardizované najčastejšie odpovede a potom

sa odvodzuje. Táto metóda podlieha do nejakej miery subjektivite, preto má svojich vyznávačov, aj
svojich odporcov. Určite, keď je tam nejaká patológia, tak ju zachytí a zachytáva emočnú časť života. Pre
zistenie objektívneho záveru o vzájomnom vzťahu obete a páchateľa nie je podľa vyjadrenia znalkyne
nevyhnutné pri ich psychologickom vyšetrení použiť tie isté metódy.

Na hlavnom pojednávaní bola ďalej vypočutá znalkyňa A. A. D., ktorá vypracovala znalecký posudok
z odvetvia psychiatria č. 19/2020 dňa 04.09.2020 na vyšetrenie duševného stavu poškodenej.
Znalkyňa uviedla, že pridržiava záverov znaleckého posudku, podľa ktorých bola u poškodenej zistená
Posttraumatická stresová porucha, ktorá pokiaľ sa skutok stal tak, ako ho popisuje poškodená, vznikla
vpríčinnejsúvislosti svyšetrovanýmskutkom.Znalkyňanemáotomvedomosť,čisitátozistenáporucha

vyžiadala hospitalizáciu. Táto zistená porucha sa prejavuje pocitom bezmocnosti, ľudia sú bezmocní
riešiťsituáciu,nejakinaksatokvalifikovaťnedá, psychikajenarušenádlhodobo,môžeovplyvňovaťveci,
schopnosť zamestnať sa, odísť z nejakej situácie, ktorá je traumatizujúca alebo adekvátne riešiť veci,
nakoľkojeovplyvnenápsychika.Nedásaodpovedať,kedypresnevznikla, poruchavzniklapostupne,ex
post teda následne sa to nedá určiť. Pri vyšetrení boli známky traumatickej poruchy, môže sa to dostať

do zlepšeného stavu, ale niektorá situácia to môže opäť spustiť. Záleží od toho v akom prostredí je
človek. V predmetnom prípade sa nejednalo o akútny prejav, skôr chronický prejav, tým, že poškodená
nenavštevovala psychiatra iba psychológa. V čase vyšetrenia poškodená ešte nebola v rozvodovom
konaní, znalkyňa ju vyšetrovala jedenkrát, po vyšetrení ju poškodená viac nekontaktovala. Na stav
poškodenej mohlo mať vplyv aj to, že v jej živote nie sú deti, určite sa to podpísalo na jej psychickom

stave. Pokiaľ sa týka skutočnosti, že poškodená sa s deťmi nerozpráva, keď ich stretne v meste,
znalkyňa uviedla, že udáva zo strany poškodenej sa jedná o naučenú bezmocnosť, nakoľko vtedy nemá
tendenciu,vôľu,motiváciu, riešiťnejakéveciakeďmáobavy,žebytomohloniečozhoršiťtaktoneurobí.

Znalkyňa A. A. U. v prejednávanej veci vypracovala znalecký posudok č. 6/2021 dňa 16.04.2021

z odboru psychológia na obžalovaného, zo záverov ktorého vyplýva, že obžalovaný je osobnostne
primerane diferencovaný, s intelektom v pásme populačného priemeru, extrovertný, s preferenciou
zážitkov, kontaktov, v interpersonálnych vzťahoch skôr s formálnymi väzbami, schopný participovať
na pozitívnych medziľudských interakciách, skôr direktívnejší, s istou dávkou nekompromisnosti
smerom ku sebe i ku iným, adaptabilita zachovaná, snaha o dodržiavanie pravidiel, ktorá je

však rigídnejšia, menej pružne reagujúca na potrebné detaily a zmeny situácií, afekto - emotivita
prevažne dostatočne kontrolovaná rádom, v afektívne náročnejších situáciách môžu byť spätnoväzebné
brzdy menej funkčné, s prípadnou reaktibilitou. U obžalovaného nebola vyšetrením zistená žiadna
forenzne významná osobnostná psychopatológia. Emotivita obžalovaného je v základe diferencovaná,
egocentrický zameraná, je schopný participovať na pozitívnych medziľudských vzťahoch, jeho väzby sú

skôr formálnejšie, s menšou hĺbkou, vo vzťahoch neraz nekompromisnosť k sebe aj iným, so snahou
mať situáciu a neraz i rozhodovanie o jej riešení v rukách, byť v prevahe nad okolnosťami, pričom
však sa nejedná o osobnosť s vystupňovanou potrebou nadvlády a ponižovania iných, čo platí aj
pre medzi pohlavné interakcie a aj pre vzťah smerom ku poškodenej. Smerom k opačnému pohlaviunenachádza u obžalovaného významné rozdiely, ktoré by odlišovali jeho interpersonálne fungovanie vo
všeobecnosti (popísané vyššie) a k špecificky k ženám. Jeho subjektívne tvrdenie, že nie je podriadivý,
skôr dominantnejší, sa objektivizovalo i v psychologickom inštrumentáriu, čo však neznamená, že za

každú cenu sa snaží ovládať, podriadiť, podrobiť si predstaviteľky opačného pohlavia, svoj názor a
postoje však dokáže dostatočne prezentovať. Obdobne, ako pre ostatné pre neho významné vzťahy,
platí aj smerom k poškodenej, obžalovaný mal voči manželke pozitívny emočný vzťah, ktorý bol skôr
plytší, emočne menej vrelý, mohol sa prejavovať istou mierou dominantnosti, ktorá však s najväčšou
pravdepodobnosťou nebola sýtená potrebou ovládať poškodenú, podrobiť si ju, jeho snaha mať veci pod

kontroloujevšeobecná,skôrvzmyslenebyťzaskočenýnáhodnýmisituáciamiaokolnosťami.Agresivita,
vlastná každej osobnosti, nepatrí k hypertrofovaným osobnostným črtám obžalovaného, jeho osobnosti
je vlastná snaha mať situáciu, okolnosti, riešenia v rukách, avšak táto sa neviaže na zvýraznenú potrebu
nadradeného postoja, nadriadeného správania a agresívneho vymáhania uvedeného. V afektívne
náročných situáciách sa v správaní obžalovaného môžu objaviť aj prvky výbušnosti, s predpokladanou
skôr verbálnou agresiou, znalkyňa nepredpokladá prejavy brachiálnej agresie, malígnej, predátorskej

podoby agresívneho správania. Obžalovaný popiera, že by sa dopustil skutku týrania, v prípade, že
sa však preukáže jeho vina, z psychologického pohľadu môžeme uvažovať v motivačnom predpolí o
nedostatočnej komunikácii manželov, v značnej miere podmienenej neštandardným usporiadaním s
jeho dlhodobou neprítomnosťou v rodine, doplnené motiváciou z diaľky zabezpečovať, riadiť, riešiť.
Vzhľadom k vyššie popísanej štruktúre osobnosti nepredpokladá potrebu pokoriť iného, ponižovať,

vládnuť a ovládať, to platí aj smerom ku ženám, či konkrétne smerom k (bývalej) manželke. Predikcia
resocializácie (plauzibilná za predpokladu dokázanie viny) je u probanda z psychologického hľadiska
priaznivá. Obžalovaný je schopný adekvátne vnímať, uchovávať v pamäti a následne i primerane
reprodukovať prežité udalosti a ich podstatné detaily a okolnosti. Ak by jeho výpovede k predmetnej
veci nekorešpondovali s objektívnou realitou, nejednalo by sa o žiadnu kauzalitu súvisiacou s poruchami

pamäte, či inou patológiu. Vyšetrením bola u obžalovaného zaznamenaná istá snaha k modifikácii
vlastného sebaobrazu, ktorá však nemá preexponovanú podobu.

ZrozsudkuOkresnéhosúdulevicesp.zn.10P/72/2020zodňa08.10.2020,právoplatnédňa19.10.2020,
v konaní o rozvode manželstva a o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas

po rozvode, bolo zistené, že ním bolo rozvedené manželstvo obžalovaného a poškodenej, maloleté deti
A. a C. boli zverené do osobnej starostlivosti otca – obžalovaného, matka – poškodená bola zaviazaná
prispievať na ich výživu sumou 70 eur mesačne na každé dieťa a návrh matky na zverenie detí do
striedavej starostlivosti oboch rodičov bol zamietnutý.
Ďalej rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 6P/59/2020 zo dňa 14.10.2020, právoplatný dňa

21.10.2020, v konaní o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, bola schválená
rodičovská dohoda medzi obžalovaným a poškodenou, podľa ktorej bola matka zaviazaná za obdobie od
06.05.2020 do 14.06.2020 prispievať na ich výživu sumou zodpovedajúcou 30% aktuálneho životného
minima na každé dieťa a za obdobie od 15.06.2020 do 15.10.20.20sumou 70 eur na každé dieťa, a ďalej
zaostalé výživné za obdobie od 15.06.2020 do 15.10.2020 v sume 202,90 eur na každé dieťa bola matka

zaviazaná splácať v splátkach vo výške 50 eur mesačne na každé dieťa popri bežnom výživnom.
Zo zápisnice z pojednávania súdu konaného vo veci vedenej pod sp. zn. 10P/72/2020 vyplýva, že
poškodená uviedla, že pre deti má vo svoje domácnosti vytvorené podmienky, ale sa s nimi od
posledného pojednávania nestretla, je s nimi v kontakte cez sms-správy, deti sa s ňou odmietajú stretnúť
bez prítomnosti otca, ona má z neho strach. Obžalovaný na pojednávaní uviedol, že je pravdou, že

poškodená deťom píše, on nemá problém, aby sa poškodená stretla s deťmi bez jeho prítomnosti, on
s ňou nekomunikuje. Maloletá C. na pojednávaní uviedla, že poškodená sa o nich zaujíma, aj im píše,
ale nezvykne im telefonovať, po rozvode by chcela bývať s otcom, tam je doma, matka im nič nekupuje,
ani na sviatok im nič nedala, chcela by, aby sa po rozvode mohla s matkou stretávať. Maloletá A. uviedla,
že s matkou má normálny vzťah, nevie, prečo odišla zo spoločnej domácnosti, od vtedy sa zaujíma sa

o nich , asi dvakrát si telefonovali, otec nemá problém s tým, aby sa stýkali s matkou, ona chce po
rozvode bývať s otcom, má k nemu dobrý vzťah. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní k veci uviedla,
že vykonala šetrenie v domácnosti otca, ktorý má vytvorené podmienky pre deti. U matky sa šetrenie
nepodarilo vykonať, nebola zastihnutá. Rešpektujúc vôľu detí navrhla ich zverenie do starostlivosti otca.
Z emailovej komunikácie predloženej do spisu obžalovaným bolo zistené, že sa jedná o komunikáciu

medzi poškodenou a ďalšou osobou z mája roku 2020, z ktorej vyplýva, že uvedená osoba sa
vydávala za učiteľa chlapca menom B., písala poškodenej o tomto chlapcovi, ktorý mal byť študentom
potrebujúcim finančnú pomoc. Osoba žiadala od poškodenej sumu 3 000 eur na štúdium, poškodená
v správach prisľúbila, že finančné prostriedky pošle v auguste.Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplývajú dva záznamy odsúdení ( v roku 1996 a 1998), v oboch
sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, jednalo sa o trestné činy krádeže.
Z výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov obžalovaného vyplýva celkovo 7

záznamov o priestupkoch, vo všetkých prípadoch sa jedná o priestupky na úseku cestnej dopravy.
Z lustrácie AVIZO obžalovaného vyplýva, že v súčasnosti je trestne stíhaný a v OTE má záznam, jedná
sa o prejednávanú vec.
Súčasťou listinných dôkazov zabezpečených do spisu je aj lekárska správa z vyšetrenia poškodenej
psychiatrickou ambulanciou A. D. v C. zo dňa 04.04.2022, podľa ktorej bola liečená s diagnózou

Posttraumatická stresová porucha.
Ďalej z listinných dôkazov - osvedčení vyplýva, že poškodená úspešne absolvovala vzdelávaciu
aktivitu v oblasti účtovníctva abc začínajúceho podnikateľa v období od 03.05.2010 do 24.05.2010
a vykonala záverečnú skúšku v jednoduchom a podvojnom účtovníctve a daňovej sústave. Ďalej,
poškodená úspešne absolvovala vzdelávaciu aktivitu v oblasti strojárstva obsluha cnc strojov v období
od 29.02.2012 do 16.04.2012 a vykonala záverečnú skúšku s odborným obsahom. Ďalej, v čase od

01.10.2001 do 12.10.2001 poškodená absolvovala rekvalifikačný kurz colný deklarant a v termíne od
02.08.2004 do 10.08.2004 poškodená vykonala odbornú prípravu pre vykonanie skúšky na vydanie
preukazu odbornej spôsobilosti v zmysle zákona o prevádzkovaní bezpečnostných služieb.
Zpredloženejpracovnejzmluvyvyplýva,žetátobolauzatvorenámedzipoškodenouazamestnávateľom
COOP Jednota Nové Zámky, spotrebné družstvo, dňa 05.08.2016, s nástupom do zamestnania od

08.08.2016, na dobu počas rodičovskej dovolenky inej zamestnankyne, pozícia predavačka v mieste
H. I..
Z ďalších lekárskych práv vyplýva, že poškodená bola v mesiaci november 2018 ošetrovaná A. A. A. –
FRO odborná ambulancia, kam bola odoslaná z chirurgickej ambulancie pre zlomeninu dolného konca
vretennej kosti, po tom, ako bola dňa 05.10.2018 ošetrená na urgentnom príjme NsP C. pre úraz, kedy

poškodená odpadla.
Z písomnosti adresovanej poškodenej Slovenskou sporiteľnou, a.s., vyplýva, že je touto bolo doručené
vygenerované 4-miestne osobné identifikačné číslo (PIN-kód) ku platobnej karte.
Z ďalších lekárskych správ vyplýva, že poškodená bola opakovane v dňoch 21.12.2022, 20.02.2023,
24.04.2023, 26.06.2023, 25.09.2023, 25.01.2024, 29.03.2024 a 26.06.2024 vyšetrená psychiatrickou

ambulanciou s diagnózou Posttraumatická stresová porucha. Potvrdením zo dňa 07.10.2024 ošetrujúca
psychiatrička neodporučila poškodenej, aby sa zúčastnila hlavného pojednávania.
Z písomnej odpovede na žiadosť súdu od COOP Jednota Nové Zámky, spotrebné družstvo, doručenej
dňa 10.07.2023,vyplýva, že poškodená u nich pracovala do 06.11.2016, kedy požiadala o skončenie
pracovného pomeru listom zo dňa 21.09.2016.

Z pracovného posudku vypracovaného dňa 04.07.2023 na poškodenú bývalým zamestnávateľom Teta
drogérie SR, s.r.o., C., vyplýva, že poškodená u nich pracovala do 31.12.2018 , pracovný pomer bol
ukončený - v dôsledku pracovného úrazu bola práceneschopná od 08.10.2018 do 31.12.2018, jej
pracovná morálka bola dobrá, nikdy neporušila pracovnú disciplínu.
Z odpovede na súdnu žiadosť doručenej súdu dňa 13.07.2023 Slovenskou sporiteľnou, a.s., vyplýva,

že u obžalovaného bolo evidovaných 7 bankových účtov (osobný účet, sporenie, vkladná knižka, 3-krát
spotrebný úver, úver zabezpečený nehnuteľnosťou).
Z pripojené spisového materiálu vedeného Okresným súdom Levice pod sp. zn. 10P/72/2020, vo veci
návrhu na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, vyplýva, že
návrh v uvedenej veci podávala poškodená dňa 01.06.2020. Návrh odôvodnila okrem iného strachom

z manžela, ponižovaním a zákazmi z jeho strany, jeho neznesiteľným správaním, ktoré vyvrcholilo
incidentom dňa 21.04.2020, kedy na ňu kričal, rozbíjal doma elektroniku a vyhadzoval ju zo spoločnej
domácnosti s tým, že deti jej nedá. Ďalej uviedla, že deti ju odmietajú, sú pripútané ku svokre, jedno
z detí u nej aj býva. Návrhom žiadala manželstvo rozviesť a deti zveriť do osobnej starostlivosti
obžalovaného, bez úpravy styku. Súčasťou uvedeného spisu je aj správa ÚPSVaR Levice, oddelenie

sociálnoprávnejochranydetíasociálnejkuratelyzodňa22.07.2020vovecinápravynarušenýchvzťahov
u manželov – obžalovaného a poškodenej, podľa ktorej sa obaja zúčastnili iba individuálnej formy
poradenstva,poškodenánedokázalaprekonaťstrachzrozhovorusobžalovaným.Poradenstvoneviedlo
ani k čiastočnému zlepšeniu. U poškodenej boa zistená prítomnosť psychickej bariéry. Obžalovaný
verbalizoval snahu o udržanie manželstva, ochotu riešiť vzniknutý stav, prevláda u neho nízka miera

sebareflexie. Proces nápravy narušených vzťahov a komunikácie manželov bol zhodnotený ako značne
sťažený a aktuálne bez pozitívnej odozvy.
Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že obžalovaný svojím konaním naplnil znaky trestného činu týrania blízkej osoby a zverenejosoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, písmeno e/, odsek 3 písmeno a/, písmeno d/ Trestného zákona
s poukazom na § 123 odsek 3 písmeno i/ Trestného zákona a § 138 písmeno b/ Trestného zákona.
Trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 sa dopustí, kto blízkej

osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo
psychické utrpenie podľa písmeno a/ bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho
druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním
strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej
fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, podľa písmeno e/ neodôvodneným

obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať, a podľa ods. 3 písm. a/ spôsobí ním ťažkú
ujmu na zdraví alebo smrť, písm. d/ čin spácha závažnejším spôsobom konania.
Objektom tohto trestného činu je ochrana blízkych osôb pred domácim násilím a ochrana osôb, ktoré
so zreteľom na nedostatok veku (deti) alebo plnoleté osoby pre chorobu, starobu, invaliditu, mentálnu
retardáciu, sú v starostlivosti alebo výchove iných osôb. Týranie je zlé zaobchádzanie s blízkou alebo
zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti, bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré

táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Trvalosť konania páchateľa je potrebné posudzovať v závislosti
od intenzity zlého zaobchádzania a dlhšie konanie takého zlého zaobchádzania môže byť v jednotlivých
prípadoch nahradené intenzitou útokov. Zároveň je treba uviesť, že fyzický alebo psychický stav utrpenia
je individuálnou kategóriou závislou od prahu znášanlivosti každého človeka.
Znakmi domáceho násilia sú eskalácia prejavov páchateľa – od urážok sa stupňuje k psychickému

znižovaniu ľudskej dôstojnosti až k fyzickým útokom a závažným trestným činom ohrozujúcim život
a zdravie, - opakovanie a dlhodobosť, - jasné a nespochybniteľné rozdelenie rolí osoby ohrozenej
a osoby násilnej – domácim násilím nie sú vzájomné napádania, hádky, bitky, spory, kde sa role osoby
násilnej a osoby ohrozenej striedajú, - neverejnosť – prebieha spravidla za zatvorenými dverami bytu
alebo domu, mimo spoločenskej kontroly.

Trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. je zločinom. Zo subjektívnej
stránkysavyžadujeúmyselpáchateľavoforme(aktívneho)konania(komisívnydelikt)aleboopomenutia
(omisívny delikt), prípadne ich kombinácie. Nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby vznikli následky na
zdraví, musí však ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť
(fyzická alebo psychická bolesť) pociťuje ako ťažké príkorie. Pre naplnenie znakov tohto trestného činu

treba, aby v dôsledku páchateľovho týrania bolo spôsobené poškodenému fyzické alebo psychické
utrpenie, teda stav, vyznačujúci sa telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý
spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky – prechodný čas, ktorýmkoľvek konaním taxatívne
uvedeným v § 208 ods. 1 písm. a/ až e/ Tr. zák. Týraním podľa § 208 Tr. zák. je potrebné rozumieť
dlhšiu dobu trvajúce protiprávne konanie, ktorého najčastejšie útoky sú charakterizované v citovanom

ustanovení. Na naplnenie základnej skutkovej podstaty tohto trestného činu je nevyhnutná určitá
hromadnosť či sústavnosť konania páchateľa, s následkom spôsobenia fyzického alebo psychického
utrpenia.
Na naplnenie základnej skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby sa pritom nevyžaduje,
aby išlo o neznesiteľné utrpenie poškodeného, nakoľko následok vo forme neznesiteľného utrpenia

poškodeného napĺňa kvalifikovanú skutkovú podstatu podľa § 208 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. (mučivé
útrapy). Pojem fyzické alebo psychické utrpenie je naplnený už vtedy, ak poškodená osoba pociťuje
protiprávne konanie páchateľa ako príkorie. Definícia následku trestného činu týrania blízkej a zverenej
osoby odlišuje tento trestný čin od iných trestných činov, ktoré taktiež môžu spôsobovať fyzické alebo
psychické utrpenie.

Týranie nikdy nie je a nemôže byť jednorazové či osamotené konanie; musí ísť o trvalejšie (sústavnejšie)
konanie, ktoré sa opakovane vyznačuje hrubším a zjavne necitlivým zaobchádzaním či správaním
a tým, že sa pravidelne opakuje, spôsobuje poškodenej osobe psychické, prípadne fyzické útrapy.
Ide o určitý čas trvajúce zlé zaobchádzanie, spravidla pozostávajúce z rôznych útokov proti týranej
osobe, pričom nie je nutné, aby všetky či niektoré z nich vyústili do ublíženia na zdraví. Vyšší

stupeň hrubosti a bezcitnosti je pritom požiadavka, ktorá sa vzťahuje ku konaniu páchateľa ako celku.
Jednotlivé dielčie akty konania páchateľa, ak sú posudzované izolovane, samy osebe nemusia byť príliš
závažné. Podstatné je, že vyšší stupeň hrubosti a bezcitnosti dosahujú v kontexte danom konkrétnymi
okolnosťami, za ktorých k nim dochádza, svojou povahou, nadväznosťou, početnosťou, opakovaním,
stupňovaním intenzity, charakterom vzájomného vzťahu páchateľa a týranej osoby a podobne. Keď

sú jednotlivé dielčie časti konania páchateľa hodnotené v týchto súvislostiach a najmä potom ako
jeden celok, reálne prichádza do úvahy, že celé konanie páchateľa vyznieva z hľadiska stupňa hrubosti
a bezcitnosti omnoho závažnejšie, ako keď sú jednotlivé dielčie časti konania páchateľa hodnotené
oddelene či samostatne.Na naplnenie základnej skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
nebude postačovať len ojedinelé, osamotené, či jednorazové konanie, ale bude nevyhnutná určitá
hromadnosť, či sústavnosť konania páchateľa. (...) Z uvedeného vyplýva, že pri základnej skutkovej

podstate trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona
platí, že „týranie“ (t. j. spôsobenie jeho následku vo forme fyzického alebo psychického utrpenia) nie je
a nikdy ani nemôže byť len jednorazové, či osamotené konanie, ktoré pozostáva napr. len z ojedinelých
nadávok,čiurážok,prípadnelenzojedineléhofyzického,čiverbálnehoútokunapoškodenúosobu.Musí
ísťotrvalejšie(sústavnejšie)konanie,ktorésaopakovanevyznačujeurčitýmhrubšímazjavnenecitlivým

zaobchádzaním, či správaním a tým, že sa pravidelne opakuje, spôsobuje poškodenej osobe psychické,
prípadne aj fyzické útrapy. Podstatou týrania a jeho následku vo forme psychických alebo fyzických útrap
teda je, že ide o určitý čas trvajúce zlé zaobchádzanie, ktoré spravidla pozostáva z rôznych útokov proti
týranej osobe, pričom nie je nutné, aby všetky, či niektoré z nich vyústili napr. do ublíženia na zdraví
(prípadne, aby napĺňali samé osebe znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví, resp.
iného trestného činu), teda útoky, ktoré sú uvedené v písm. a) až e) nemusia samostatne vôbec napĺňať

znaky skutkovej podstaty trestného činu. Kvalifikačným hľadiskom následku trestného činu týrania
blízkej osoby a zverenej osoby vo forme fyzického alebo psychického utrpenia je preto jeho hromadnosť
(či trvalosť), teda to, že útoky sú opakované (či sústavné) a práve táto opakovanosť spôsobuje fyzické,
či psychické utrpenie poškodenej osoby, ktoré nie je len celkom krátkeho, prechodného charakteru.
Pod pojmom fyzické a psychické utrpenie je potrebné rozumieť taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými

alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom
krátky, prechodný stav. Zákonný znak skutkovej podstaty uvedeného zločinu fyzické alebo psychické
utrpenie má byť následkom zlého zaobchádzania, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti
a bezohľadnosti s určitou mierou vytrvalosti, musí však ísť o konanie, ktoré osoba pre jeho intenzitu,
hrubosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Posúdenie, či následok nastal, nie

je závislé len od vyjadrenia osoby, vo vzťahu ku ktorej sa mal páchateľ správať zákonom vymedzeným
spôsobom, ale aj od intenzity útokov, ich početnosti, doby trvania takéhoto správania, pretože niektoré
menej intenzívne formy týrania opakujúce sa po dlhšiu dobu môžu naplniť objektívnu stránku skutkovej
podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby.
Týraním treba rozumieť také zlé zaobchádzanie s blízkou osobou, alebo osobou, ktorá je v starostlivosti

alebo výchove, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti, bezcitnosti a bezohľadnosti, ako aj určitou
trvalosťou, prípadne sústavnosťou alebo opakovanými útokmi, ktoré týraná osoba pociťuje ako ťažké
príkorie. Za týranie po dlhší čas je potrebné považovať obdobie zlého zaobchádzania s poškodenou
osobou nie menej ako 6 mesiacov, počas ktorého dôjde k zásadnému zhoršeniu kvality života obete,
dokonca v niektorých prípadoch môže ísť aj o kratšie obdobie, ak by išlo o útoky výraznejšej krutosti,

bezohľadnosti alebo bolestivosti, prípadne ak by ich intenzita bola obzvlášť vysoká.
V danom prípade obžalovaný poprel, že by poškodenú týral, že by sa voči nej dopúšťal konaní, ktoré mu
obžaloba kladie za vinu a uvedená skutočnosť bola nepriamo potvrdená aj výpoveďami jeho rodinných
príslušníkov. Podľa obžaloby je spáchanie skutku, ktorý mu kladie za vinu preukázané výpoveďami
svedkov, a to poškodenej a nepriamo aj výpoveďami rodinných príslušníkov poškodenej a znaleckými

posudkami A. M., A. D..
Predpokladom trestnosti činu je, aby v dôsledku týrania zo strany páchateľa bolo spôsobené fyzické
utrpenie alebo psychické utrpenie niektorou z foriem uvedených v § 208 ods. 1 Tr. zák. Súd dáva
do pozornosti, že k naplneniu znakov týrania nepostačuje uplatňuje dominancie vo vzťahu jedným
z partnerov, ani nedostatok empatie, ani konfliktné partnerské spolužitie, i keď môže pre druhého

partnera znamenať traumatické prežívanie a priniesť i následky v podobe psychickej poruchy. Je
značne problematické kvalifikovať v trestnoprávnej rovine ako týranie tie prípady, keď partneri dlhodobo
akceptovali a žili určitým spôsobom vo vzťahu, v ktorom dochádzalo k rôznym formám nesprávneho
a v morálnej rovine odsúdeniahodného verbálneho i neverbálneho konania bez toho, aby dochádzalo
jednak ku gradácii intenzity a jednak k prerastaniu do fyzického napádania. V týchto prípadoch treba

dôsledne skúmať eskaláciu konfliktu, trvalosť konfliktu, opakovanosť a závažnosť jednotlivých útokov
a vyhodnotiť ich aj v kontexte, či prerástli charakter manželských hádok a sporov s poukazom na to,
že prostriedky trestného práva by mali minimalizovať zásahy do rodinného života a mali by riešiť iba
najzávažnejšie prípady.

Pokiaľ ide o týranie, toto možno kvalifikovať ako fyzické násilie, psychické násilie, sexuálne násilie,
ekonomický útlak a vyvolávanie stavu sociálnej izolácie, pričom zmyslom trestného činu týrania podľa
§ 208 Tr. zák. je predovšetkým postih závažných prípadov fyzického týrania. Psychické násilie možno
považovať za týranie iba v jeho najzávažnejších prípadoch, t. j. pri vyššej intenzite tohto násilia. Pretonie každé spoločensky neakceptovateľné konanie, napr. nadávky, hádky, násilie v rámci hádok pokiaľ
je obojstranné, nesie znaky týrania.
Súd v prvom rade konštatuje, že v skutkovej vete obžaloby sú uvedené spôsoby konaní, ktoré obsahuje

právna veta trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, avšak táto by mala s dostatočnou
obsahovou určitosťou vyjadrovať všetky skutkové okolnosti, ktoré sú kvalifikačným znakom použitej
právnejkvalifikácie.Vskutkovejvetebymalibyťuvedenévecné,miestneačasovésúvislostijednotlivých
konaní, ktoré v danom prípade absentujú. Podľa obžaloby malo konanie obžalovaného pokrývať
obdobie od roku 2015 do 21.04.2020, teda až do opustenia spoločnej domácnosti poškodenou, avšak

v ňom neboli konkretizované časové úseky jednotlivých útokov obžalovaného voči poškodenej, aký
časový odstup bol od jednotlivých útokov, ich intenzita a početnosť, resp. kde presne k nim malo
dochádzať.
Z výpovedí svedkov – poškodenej a jej rodinných príslušníkov malo vyplynúť, že obžalovaný sa mal
voči poškodenej správať agresívne, dopúšťať sa konaní uvedených v obžalobe, pričom už tu má súd
určité pochybnosti, nakoľko predmetní svedkovia – mali uvádzané skutočnosti len sprostredkovane od

poškodenej,pravidelnesaosobnenenavštevovali,sestrapoškodenejbývalavBratislave,takžesapodľa
názoru súdu nemohli objektívne vyjadriť o neustálom napádaní poškodenej zo strany obžalovaného.
Navyše z ich strany išlo väčšinou o všeobecné vyjadrenie, bez uvedenia akýchkoľvek konkrétnych
detailov. Jediným priamom dôkazom preukazujúcim spáchanie skutku mala byť výpoveď poškodenej,
z ktorej výpovede na hlavnom pojednávaní ale podľa názoru súdu nevyplýva, že konanie obžalovaného

naplnilo všetky znaky trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Čo sa týka ponižovania,
pohŕdavého zaobchádzania, vyhrážania a vyvolávania strachu a stresu a citového vydierania, na
naplnenie skutkovej podstaty daného trestného činu je potrebné dopúšťania sa konania, ktoré spôsobuje
psychické alebo fyzické utrpenie, čo nebolo preukázané a nevyplýva ani z výsluchu poškodenej na
hlavnom pojednávaní. Poškodená potvrdila, že keď obžalovaný nebol pracovne v zahraničí, tak väčšinu

času trávil u svojej mamy, keď sa vrátil bol nervózny a prejavovalo sa to výbuchmi hnevu, odvrával alebo
kričal, prípadne búchal, pričom uvedené prejavy žiadnym spôsobom nekonkretizovala, prípadne z jej
výsluchu nevyplýva, že by išlo o takú intenzitu pri ktorej by sa mohlo uvažovať o psychickom utrpení
pociťovanom ako ťažké príkorie. Žiadnym spôsobom nepotvrdila nasledovné skutočnosti zo skutkovej
vety obžaloby: kričal na ňu, za to, že sa pozerá do telefónu; keď si vytlačila recepty, vykrikoval jej, že

minula farbu do tlačiarne; keď si sadla, kričal, prečo sedí a nič nerobí, po čom sa bála posadiť sa, rozbil
žehliacu dosku, triasol s ňou. Správanie a konanie obžalovaného, ktoré sa mal dopúšťať od roku 2015
do apríla 2020, ktoré uvádzala poškodená na hlavnom pojednávaní, a ktoré poškodená mala pociťovať
ako týranie, keď obžalovaný mal výbuchy hnevu, odvrával, kričal, prípadne búchal, nemala žiadne slovo
v rodine, musela mu hovoriť čo kupovala, o čom sa rozprávali u rodičov podľa názoru súdu nemožno

svojou intenzitou v danej veci v spojení s ďalšími skutočnosťami považovať za prejavy týrania, ale o
prejavy konfliktného spolužitia, resp. ako to vyžaduje ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine,
ktorý stanovuje, že manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť,
pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Ďalší svedkovia, rodinný príslušníci obžalovaného, ako ani maloleté deti, ktorí boli na hlavnom

pojednávaní vypočutí žili v spoločnej domácnosti s obžalovaným a poškodenou, resp. po osamostatnení
v ich tesnej blízkosti nepotvrdili konanie obžalovaného /ponižovanie, pohŕdavé správanie, vyhrážanie,
vyvolávanie strachu, stresu, citové vydieranie/ voči poškodenej.
Ako vyplynulo z dokazovania na hlavnom pojednávaní, obžalovaný počas ich spolužitia podstatný čas
pracovalvzahraničí,kdesazdržiaval2-3mesiacealeboajdlhšie, tedasanemohol pravidelnedopúšťať

konania voči poškodenej, z výpovedí svedkov ani z obžaloby nevyplýva, kedy malo k jednotlivým útokom
alebo prejavom správania obžalovaného dochádzať, resp. súdu ani nie zrejmé akým spôsobom na
diaľku mohol organizovať život poškodenej spôsobujúc jej psychické utrpenie, keď sama poškodená
na pojednávaní síce uviedla, že boli v kontakte každodenne cez Skype, ale zvyčajne sa rozprávali len
o tom, čo treba zabezpečiť do záhradkárstva, obžalovaný takto zabezpečoval a objednával tovar zo

zahraničia do obchodu a taktiež sa rozprávali o deťoch (teda nebol preukázaný psychický nátlak týmto
spôsobomuvádzanývobžalobe).Taktiežniejejasnéakomoholobžalovanýnadiaľkubrániťpoškodenej
kontaktovať sa s kamarátkami a rodinou, pričom poškodená žiadnym spôsobom nekonkretizovala
o ktoré kamarátky týmto spôsobom prišla, ani s ktorými potenciálne obnovila kontakt po odchode od
obžalovaného. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že poškodená ani po prerušení spolužitia

nezintenzívnila kontakt a návštevy s vlastnou rodinou, čo vyvoláva pochybnosti o tom, či mohol byť sám
obžalovaný dôvodom jej obmedzeného vzťahu s rodinou.
Vsúvislostisprácouobžalovanéhoafinančnýmhospodárenímrodinytaktiežnevyplynulozdokazovania
nedôvodné obmedzovanie poškodenej v prístupe k majetku , sama poškodená na hlavnom pojednávanípriznala, že mala prístup k bankovému účtu, dostatočné finančné zabezpečenie rodiny vyplýva taktiež
zo skutočnosti, že obžalovaný v zahraničí zarábal dostatok finančných prostriedkov, čo bolo potvrdené
aj výpoveďami rodinných príslušníkov obžalovaného, ktorí boli v priamom kontakte s poškodenou, ako

aj maloletými deťmi, keď bol obžalovaný v zahraničí a boli nápomocní v starostlivosti o deti, domácnosť
alebo súčinní v súvislosti aj s platením účtov. O obmedzovaní v prístupe k majetku nevypovedá ani
skutočnosť ohľadom poskytnutia finančných prostriedkov od obžalovaného prostredníctvom poškodenej
pre osobu menom B..
Rovnako čo sa týka zamestnaní poškodenej, nebolo žiadnym hodnoverným dôkazom preukázané, že

bola nútená odísť zo zamestnaní z dôvodu správania sa obžalovaného, resp. že uvedená skutočnosť
by jej spôsobila psychické utrpenie. Naopak bolo preukázané, že absolvovala množstvo rekvalifikácii,
kde ju vozila matka obžalovaného, v potravinách ako aj v drogérii bola zamestnaná na dobu určitú
a následne bola zamestnaná v rodinnom záhradkárstve. Poškodená uviedla, že zdravotné odvody mal
za ňu vyplácať obžalovaný, ale asi dva alebo trikrát sa na to pozabudlo, sociálne poistenie nebolo
platené, lebo obžalovaný jej odmietol platiť toto poistenie. Uvedené skutočnosti nemožno považovať za

prejavy týrania, navyše za situácie keď poškodená priznala, že tržba zo záhradkárstva išla do rodinného
rozpočtu.
V súvislosti so závermi znaleckého dokazovania je potrebné poukázať najmä na závery znalkyne
A. A. U., že v prípade obžalovaného sa nejedná o osobnosť s vystupňovanou potrebou nadvlády a
ponižovania iných, čo platí aj pre medzi pohlavné interakcie a aj pre vzťah smerom ku poškodenej.

Smerom k opačnému pohlaviu nenachádza u obžalovaného významné rozdiely, ktoré by odlišovali jeho
interpersonálne fungovanie vo všeobecnosti a k špecificky k ženám. Obžalovaný mal voči manželke
pozitívny emočný vzťah, ktorý bol skôr plytší, emočne menej vrelý, mohol sa prejavovať istou mierou
dominantnosti, ktorá však s najväčšou pravdepodobnosťou nebola sýtená potrebou ovládať poškodenú,
podrobiť si ju, jeho snaha mať veci pod kontrolou je všeobecná, skôr v zmysle nebyť zaskočený

náhodnými situáciami a okolnosťami.

Nakoľko vykonaným dokazovaním bolo zistené, že skutok sa len čiastočne stal tak ako ho popisovala
poškodená,resp.svojouintenzitouaeskaláciouzaobchádzaniaišlolenoprejavykonfliktnéhorodinného
spolužitia a nie o formy týrania, znalkyňou zistenú Posttraumatickú stresovú poruchu nemožno

bezpodmienečne pripísať na zodpovednosť obžalovaného, a to aj s ohľadom na vyjadrenie znalkyne A.
F. M., že poškodená má úroveň frustračnej tolerancie veľmi nízku, ale nedá to na sebe znať, čo sa po
odchode z domácnosti prejavilo úzkostnou depresívnou poruchou, pričom poškodená bola od začiatku
veľmi citlivá osobnosť, trvalá osobnostná výbava poškodenej je typická precitlivelosťou, extrémnou
senzitivitou na iných, tichá submisívna, čo je základ jej osobnosti.

Súd zdôrazňuje, že týraním sa rozumie také zlé zaobchádzanie s blízkou osobou alebo zverenou
osobou, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, ktoré sa prejavuje hrubším stupňom necitlivosti
a bezohľadnosti, a ktoré sa vyznačuje určitou trvalosťou, príp. sústavnosťou alebo opakovanými útokmi,
ktoré poškodené osoby vzhľadom na bezohľadnosť alebo bolestivosť považujú za ťažké príkorie,

pričom trvalosť takéhoto konania je nutné posudzovať v závislosti od intenzity a eskalácie takéhoto
zaobchádzania, čo v danom konkrétnom prípade preukázané nebolo. V žiadnom prípade nešlo o
psychické násilie prejavujúce sa vyššou intenzitou, pričom nedochádzalo ani k eskalácii uvedeného
správania, keď bolo preukázané, že partnerské spolužitie bolo od začiatku poznačené konfliktami
vyplývajúcimi z nadštandardnej roly matky obžalovaného v rodine, resp. v súvislosti so submisívnou

osobnosťou poškodenej. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by poškodená za celý čas ich spolužitia
oznamovala polícii nevhodné správanie a konanie obžalovaného, čo taktiež vyvoláva pochybnosti o
jeho neustálom agresívnom konaní.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania súd nemal jednoznačne

preukázané, že obžalovaný svojím konaním naplnil znaky predmetného zločinu a preto ho spod
obžaloby podľa § 285 písm. b/ Trestného zákona oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom.

Poučenie:

4T/158/2021Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho oznámenia na Okresný súd Levice k sp.zn. 4T/158/2021.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Podľa ods.

2 ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie
lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.
Podľa § 309 ods. 4 Tr. por. iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 Tr. por. /príbuzným obžalovaného
v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel druh/ okrem prokurátora sa končí lehota
tým istým dňom ako obžalovanému.

Podľa § 310 ods. 1 Tr. por. ak osoba oprávnená podať odvolanie je prítomná pri vyhlásení rozsudku
a poučená podľa § 309, predseda senátu umožní osobám oprávneným podať odvolanie vyjadriť sa
a ich vyhlásenie o opravnom prostriedku sa zaznamená do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Ak má
obžalovaný obhajcu, môže urobiť také vyhlásenie po porade s obhajcom. Osoba oprávnená podať
odvolanie môže oznámiť, že sa zatiaľ k možnosti využitia odvolania nevyjadruje. Do zápisnice o hlavnom
pojednávaní sa zaznamená, proti ktorému výroku rozsudku odvolanie smeruje, alebo že odvolanie

smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Podľa § 310 ods. 2 Tr. por. z odvolania prokurátora, ktoré podal na hlavnom pojednávaní, musí byť
zrejmé, či odvolanie smeruje v prospech alebo neprospech obžalovaného.
Podľa § 311 ods. 1 Tr. por. v písomnom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje,
a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Podľa § 311 ods. 2 odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako
aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť
zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú
rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Podľa § 312 ods. 1 Tr. por. po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne

vzdať. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech osobami
uvedenými v § 308 ods. 2.
Podľa § 312 ods. 2 osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až
do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie
lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2
Tr. por. okrem prokurátora sa končí lehota tým stým dňom ako obžalovanému.
Z odvolania prokurátora, ktoré podal na hlavnom pojednávaní, musí byť zrejmé, či odvolanie smeruje v

prospech alebo neprospech obžalovaného.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu , ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré

podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené
tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo.