Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 2, 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 1T/79/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317010379
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Studenčan

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2317010379.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Studenčanom na hlavnom

pojednávaní dňa 02.12.2024 v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre prečin krádeže
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. a, písm. b, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného do
05.08.2024. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., bytom Galanta, prechodne bytom C., D. XXXX/XX, na slobode
sa podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Galanta pre prečin
krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. a, písm. b, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného
do 05.08.2024 na tom skutkovom základe,

E. F. právoplatne odsúdený 09.08.2023 a A. B. po vzájomnej dohode prišli dňa 16.11.2016 v čase
okolo 12.25 hod. na osobnom motorovom vozidle značky Škoda Fabia, evidenčné číslo C. XXXXX,
na parkovisko k reštaurácii „MERCI“ v Galante na ulici Hviezdoslavovej, kde s vozidlom zaparkovali,
E. F. vystúpil z miesta spolujazdca vodiča vozidla, ktorým bol A. B. a následne na tam zaparkovanom
osobnom motorovom vozidle značky Škoda SUPERB, evidenčné číslo B. XXXXX, čiernej farby, vo

vlastníctve spoločnosti ČSOB Leasing, a.s., Bratislava, Panónska cesta 11 a v držbe spoločnosti SCM
Logistics, s.r.o., Bratislava - Staré Mesto, Zámocká 7074/30, nezisteným spôsobom prekonal uzamykací
mechanizmus vozidla, otvoril dvere na strane spolujazdca a z vozidla odcudzil slnečné okuliare značky
G.H.spoluspuzdromčiernejfarby,osviežovačvzduchu,počomnasadoldovozidlaznačkyŠkodaFabia
na miesto spolujazdca vodiča A. B., ktorý po celý čas sedel vo vozidle a strážil okolie, následne chceli
z miesta s vozidlom odísť, pričom však boli zastavení príslušníkmi Okresného riaditeľstva Policajného
zboru Galanta, čím poškodenému B. I. J., bola odcudzením vecí spôsobená škoda vo výške 299,- Eur,
pričom A. B. bol trestným rozkazom Okresného súdu Galanta pod číslom konania 0T 147/15 zo dňa

07.07.2015, právoplatný dňom 07.07.2015 odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/,
ods. 3 písm. a/ Trestného zákona,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka, prečítaním
výpovede svedka poškodeného, prečítaním znaleckého posudku a odborných vyjadrení, prehratím
dvd záznamu ako aj listinných dôkazov a oboznámením ostatného spisového materiálu, pričom dňa

24.07.2023 vyhlásil prvý rozsudok, ktorým uznal obžalovaných A. B. a E. F. za vinných z prečinu krádeže
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na tom
skutkovom základe, žeE. F. a A. B. po vzájomnej dohode prišli dňa 16.11.1016 v čase okolo 12.25 hod. na osobnom
motorovomvozidleznačkyŠkodaFabia,evidenčnéčísloC.XXXXX,naparkoviskokreštaurácii„MERCI“
v Galante na ulici Hviezdoslavovej, kde s vozidlom zaparkovali, E. F. vystúpil z miesta spolujazdca

vodiča vozidla, ktorým bol A. B. a následne na tam zaparkovanom osobnom motorovom vozidle značky
Škoda SUPERB, evidenčné číslo B. XXXXX, čiernej farby, vo vlastníctve spoločnosti ČSOB Leasing,
a.s., Bratislava, Panónska cesta 11 a v držbe spoločnosti SCM Logistics, s.r.o., Bratislava – Staré
Mesto, Zámocká 7074/30, nezisteným spôsobom prekonal uzamykací mechanizmus vozidla, otvoril
dvere na strane spolujazdca a z vozidla odcudzil slnečné okuliare značky G. H. spolu s puzdrom čiernej

farby, osviežovač vzduchu, po čom nasadol do vozidla značky Škoda Fabia na miesto spolujazdca
vodiča A. B., ktorý po celý čas sedel vo vozidle a strážil okolie, následne chceli z miesta s vozidlom
odísť, pričom však boli zastavení príslušníkmi Okresného riaditeľstva Policajného zboru Galanta, čím
poškodenému B. I. J., bola odcudzením vecí spôsobená škoda vo výške 299,- Eur, pričom A. B.
bol trestným rozkazom Okresného súdu Galanta pod číslom konania 0T 147/15 zo dňa 07.07.2015,
právoplatný dňom 07.07.2015 odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm.

a/ Trestného zákona.

Súd v rámci tohto rozhodnutia vychádzal z nasledovných dôkazov :

ObžalovanýA.B.,nahlavnompojednávanívosvojejvýpovediuviedol,žedňa16.11.2016napožiadavku
E. F. išiel do Veľkej Mači, kde býva jeho priateľka. Išiel na Škode Fábia, bielej farby, vo vlastníctve
jeho bývalej priateľky. F. nastúpil do auta, načo išli do Galanty. F. sedel vpredu na mieste spolujazdca.
Počas cesty mu F. oznámil, že sa má stretnúť so svojím známym v C., povedal mu meno D.. Povedal

mu, že niečo mu chcel predať alebo od neho kúpiť. Mal ísť k ubytovni Samsung, kde sa nachádza aj
reštaurácia MERCI. Vozidlo odparkoval na parkovisku pred ubytovňou Samsung, kde sa nachádzali
aj odparkované ďalšie vozidlá. Vozidlo odparkoval oproti areálu Samsungu, pred obchodom kde je
predajňa registračných pokladní. Zaparkoval predkom pred tú predajňu. Vo vozidle sedeli 10-15 minút,
je možné že vozidlo bolo naštartované, bola zima. F. vystúpil z auta, že sa ide vymočiť. Odišiel smerom

doprava, medzi odparkované autá. Za krátku chvíľu sa vrátil, povedal mu, že už je tu ten záujemca a opäť
odišiel k odparkovaným autám. F. stál pri nejakom čiernom aute, myslel si, že niečo tam vybavuje, že s
niekým sa rozpráva. Videl, že F. sa nahol do auta na strane spolujazdca. Konkrétne nevidel ako rukou
otvoril kľučku na dverách. Potom prišiel naspäť, sadol si na stranu spolujazdca v jeho aute. Následne
vychádzal s vozidlom preč z parkoviska s tým, že F. zavezie domov. Chcel ho vyložiť niekde v Galante.

Nevšimol si, či F. drží niečo v rukách, keď si sadol do jeho vozidla. Keď si sadol povedal mu, že môžu
ísť. S vozidlom prešiel možno 5 metrov, načo do jeho smeru vošlo vozidlo bez označenia, z ktorého
vystúpili policajti v civilnom oblečení. Následne boli s F. aj zadržaní. Policajti prehľadávali auto, taktiež
pred výsluchom bola rázna osobná prehliadka. U neho nebola nájdená žiadna doličná vec.

Obžalovaný E. F., na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. por. a po porade
z obhajcom učinil vyhlásenie, že zo žalovanej trestnej činnosti sa cíti byť vinným.

Súd za splnenia zákonných podmienok, uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného a zároveň vyhlásil,
že dokazovanie v rozsahu v akom sa doznal obžalovaný súd nevykoná. Súd vykonal dokazovanie

týkajúce sa výroku o treste a škode ako aj o účasti spoluobžalovaného A. B. na žalovanej trestnej
činnosti.

Obžalovaný E. F., na hlavnom pojednávaní ohľadom podieľania sa obžalovaného A. B. na žalovanej
trestnej činnosti uviedol:

A. B. na tejto trestnej činnosti sa žiadnym spôsobom nepodieľal. Čo sa týka dňa 16.11.2016 sa zdržiaval
vo K. D. E. D. XXX u svojej priateľky L. M.. Vtedy realizoval predaj telefónov prostredníctvom internetovej
stránky Bazoš. Zavolal zákazník, ktorý mal záujem o telefón. Dohodli sa, na stretnutí pri ubytovni N.
K. C. a to pri reštaurácii MERCI. Jednalo sa o osobu menom D.. Tel. číslo uviesť nevie. Následne

zavolal A. B., s tým, že ho požiadal, aby ho odviezol pred ubytovňu Samsung, pretože má záujemcu
o kúpu mobilného telefónu. A. B. s tým súhlasil. Následne spolu odišli k ubytovni, ktorá sa nachádza
pri reštaurácii MERCI. Vozidlo B. odparkoval pred vstupnou bránou do reštaurácie. Vstupná brána bola
spoločná aj do objektu vedúceho do ubytovní. Vtedy aj zavolal tomuto záujemcovi o telefón D., ktorýmu povedal, že má počkať 10 min. Medzitým vystúpil z auta, išiel si zapáliť, išiel na malú potrebu medzi
zaparkované autá. Tieto autá boli odparkované po ľavej strane pred predmetnou bránou na parkovisku.
B. sedel v aute na sedadle vodiča. Keď išiel okolo červeného vozidla zn. Škoda Superb, videl, že pravé

predné dvere boli pootvorené, t. j. neboli riadne privreté. Tieto dvere otvoril bez použitia násilia tak, že
rukou chytil kľučku a ľahko ich otvoril. Nahol sa do vozidla a z odkladacieho priestoru spolujazdca, ktorý
otvoril a odtial vybral jedno púzdro od okuliarov a nejakú tubu. Následne túto skrinku zatvoril, taktiež
privrel dvere na vozidle a išiel smerom k bráne k ubytovni. Keď sa nachádzal pred Baumanovým autom,
vtedy prišli k nemu policajti a zadržali ho. B. bol po celý čas vo vozidle. Ďalej uviedol, že B. nepovedal,

že ide kradnúť. Tento o ničom nevedel. On si tiež nemyslel, že niečo ukradne, iba využil to, že uvidel
otvorené dvere na vozidle. Bolo to nečakané a neplánované.

Svedok O. P., na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovanom čase pracoval ako pracovník SBS,
vnútorná ochrana, monitoring v spoločnosti Samsung Galanta, mal na starosti obsluhu kamier. Keď
nastúpil do práce, do miestnosti, kde sa nachádzali monitory si sadol policajt a dával mu pokyny ako má

obsluhovať kameru. Počas uvedeného sledovali nejakých ľudí, nevie prečo tu stojí sám, kde sú policajti.

Následne za účelom rozporov súd realizoval čítanie výpovede svedka z prípravného konania a svedok
k prečítanej výpovedi uviedol, že táto je pravdivá, aj na hlavnom pojednávaní vypovedal pravdu. Do
miestnosti vošiel pracovník kriminálnej polície s tým, aby monitoroval parkovisko. Neukázal mu žiadny

príkaz. Konkrétne mu ten policajt povedal, ktoré vozidlo má monitorovať a ktoré osoby. Ovládanie kamier
mal ručné. Na parkovisku spoznal tu prítomného obžalovaného F., nachádzal sa pri čiernej Octavii.
Obžalovaného A. B. pozná, ale na kamere ho nespoznal.

Súd za súhlasu procesných strán prečítal výpoveď svedka poškodeného B. I. J. z prípravného konania.

Svedok vo výpovedi uviedol, že je zamestnaný v spoločnosti SCM Logistics, s.r.o.. Táto spoločnosť
mu dala do užívania firemné vozidlo zn. Škoda Superb, ŠPZ: B. XXXXX, čiernej farby. S uvedeným
vozidlom dňa 16.11.2016 zaparkoval okolo 12.20 v Galante na parkovisku pri reštaurácii MERCI. Vozidlo
riadne uzamkol diaľkovým ovládaním. Jedná sa o vozidlo s bezkľúčovým uzamykaním a odomykaním.
Následne odišiel do reštaurácie. Po chvíli vošiel do reštaurácie policajt a pýtal sa koho je auto značky

Škoda Superb s uvedenou špz. Nakoľko bolo jeho vyšiel s policajtom von a bol požiadaný, aby zistil, či
mu nebolo niečo z auta odcudzené ale musel to zistiť len vizuálne, aby sa nedotkol vozidla. Následne
po vykonaní obhliadky vozidla, pri ktorej bol prítomný zistil, že mu boli odcudzené slnečné okuliare zn.
G. H. uložené v puzdre čiernej farby a taktiež osviežovač vzduchu. Okuliare zakúpil spolu s puzdrom v
máji v roku 2015 za sumu 400,- Eur a osviežovač kúpil v júni 2016 za sumu 5,- Eur. Odcudzením vecí

mu vznikla škoda vo výške 405,- Eur, ktorú škodu si nárokuje a žiada náhradu škody vo výške 405, -Eur.

Súd na hlavnom pojednávaní taktiež prečítal podstatný obsah znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava,
odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz č. PPZ-KEÚ-BA-EXP-2016/15805. Z jeho
záverovvyplýva,žezvýsledkovDNAanalýzyzDNAprofilustopyč.4(majoritnáčasťzmesi)bolazistená

zhoda s profilom DNA porovnávacej vzorky bukálneho výteru označenej ako „F. E., 21.10.1991/6830 v
GA, byt. Galanta Dvor Garažd 1600/0“, ktorá bola na KEÚ PZ skúmaná pod č.p.: H./KEÚ-BA-EXP-2010,
ktorá bola predložená OR PZ v Bratislave I, ÚJKP, OPIaV, Sasinkova 23, Bratislava pod č.p.:ORP-16/
I-JKP-PAV2010 zo dňa 05.01.2020.

Z odborného vyjadrenia k hodnote odcudzených slnečných okuliarov zn. Oliver Peoples (čl. 244)
zakúpené v máji 2015, vyplýva, že okuliare mali hodnotu 350,- Eur, pričom toto odborné vyjadrenie
vypracovala Optika Klaudia Galanta.

Z ďalšieho odborného vyjadrenia k hodnote odcudzených slnečných okuliarov zn. Oliver Peoples (čl.

558), ktorý bol vypracovaný vyplýva, že okuliare mali hodnotu 295,- Eur.

Z odborného vyjadrenia č. 71/2016 vypracovaného znalcom doc. Ing. Miroslavom Mokrým, PhD.
(čl. 196 - 209) bolo zistené, že zariadenie ktoré bolo predložené ku skúmaniu je dvojpásmová FM
rádiostanica, ktorým zariadením nie je možné prekonať mechanizmus uzamknutého vozidla. Je však s

ním možné narušiť signál v čase uzamykania vozidla jeho majiteľom, u tých motorových vozidiel ktorých
diaľkové ovládanie pracuje spravidla v kmitočnom pásme 433-435 MHz. Takéto zariadenie je bežne
dostupné na internete. Pre držanie a prevádzku predmetného vysielacieho zariadenia, podmienkourádioamatérskeho vysielania je mať povolenie od Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a
poštových služieb SR.

Z odborného vyjadrenia k diaľkovému ovládaniu (čl. 210) k osobnému motorovému vozidlu značky
Škoda Superb, VIN: F., rok výroby 2014 bolo zistené, že predmetné diaľkové ovládanie pracuje na
kmitočnom pásme 433,92 – 434,42 MHz.

Skutkový stav bol taktiež ustálený zabezpečenými listinnými dôkazmi a to uznesením o vrátení veci
pre poškodeného B. I. J. čl. 162-163, potvrdením o vrátení veci čl. 164, uznesením o vrátení veci pre
D. D. B. čl. 164-166, potvrdením o vrátení veci čl. 167, uznesením o vrátení veci pre L. M. čl. 168
-169, potvrdením o vrátení veci čl. 170, zápisnicou o vydaní veci čl. 172-173, záznamom z vyťaženia
kamery čl. 177 - 182, príkazom na prehliadku iných priestorov a pozemkov a zápisnicou čl. 183-189,
fotodokumentáciou prehliadky osobného motorového vozidla zn. Škoda Fabia, ŠPZ: C. čl. 190-194,

príkazom na osobnú prehliadku osoby E. F. čl. 219-223, fotodokumentáciou osobnej prehliadky osoby
E. F. čl. 224-227, príkazom na osobnú prehliadku osoby A. B. čl. 228-232, zápisnicou o prehliadke
tela osoby A. B. čl. 233, fotodokumentáciou postavy a oblečenia osoby Nikolasa Tanka čl. 234 - 241,
zápisnicou o prehliadke tela poškodeného čl. 242 - 243, zápisnicou o obhliadke miesta činu čl. 251-254,
fotodokumentáciou osobného motorového vozidla zn. Škoda Superb, ŠPZ: B. čl. 255 - 258, evidenčnou

kartou vozidla k vozidlu ŠPZ: B., a k vozidlu ŠPZ: C. čl. 261-262, výpis z Obchodného registra čl.
263-268, trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/147/2015 týkajúceho sa obž. A. B. čl.
300-302, hodnotením o správaní sa v UVTOS obžalovaného E. F. čl. 308-311, hodnotením o správaní
sa v UVTOS obžalovaného A. B. čl. 312-315, správou o povesti obžalovaných čl. 315-317, údajmi o
oboch obžalovaných zo systému REGOB čl. 318-320.

Súd v rámci dokazovania realizoval prehratie kamerového záznamu čl. 174, ide o kamerový záznam,
ktorý zobrazuje okolnosti žalovanej trestnej činnosti.

Ďalej na hlavnom pojednávaní súd oboznámil strany s písomným vyjadrením obhajcu založeného na čl.

509 – 511, kde ide o právne stanovisko obhajcu obž. A. B., v ktorom konštatuje, že kamerový záznam
bol vyhotovený v rozpore s GDPR, v rozpore s Občianskym zákonníkom ako i s Trestným poriadkom
a ide o nezákonný dôkaz v trestnom konaní.

Na základe vykonaného dokazovania, súd vyhodnotil produkované dôkazy podľa svojho vnútorného

presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich
súhrne a z trestnoprávneho hľadiska konanie obžalovaných A. B. a E. F. kvalifikoval ako prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.
Súd mal za dostatočne preukázané, že v prípade obžalovaných sa jednalo o spoločné konanie, ktoré
prebiehalo postupne, a ktoré aj na seba časovo nadväzovalo a zároveň aj smerovalo spoločnému cieľu,

teda k priamemu vykonaniu trestného činu. K danému záveru dospel súd na základe zadováženého
kamerového záznamu, z ktorého je bezpochybne preukázané, že obaja obžalovaný po rozdelení úloh
participovali na páchaní tejto trestnej činnosti, t.j. obžalovaný A. B. ako vodič vozidla Škoda Fabia,
ktorý z vozidla kontroloval situáciu na parkovisku a obžalovaný E. F. aktívnym konaním neoprávnene
vnikol do zaparkovaného vozidla Škoda SUPERB, z ktorého odcudzil slnečné okuliare značky G. H.

spolu s puzdrom čiernej farby a osviežovač vzduchu, po čom nasadol do vozidla Škoda Fabia. Škoda,
ktorá bola spôsobená konaním obžalovaných súd vyhodnotil v intenciách ustanovenia § 125 ods. 1 Tr.
zák., teda ako škodu malú a to s poukazom na zadovážené odborné vyjadrenia ohľadne stanovenia
hodnoty odcudzených veci z vozidla Škoda SUPERB. Spôsob vniknutia obžalovaných do vozidla Škoda
SUPERB súd vyhodnotil v inteciách § 122 ods. 4 Tr. zák., teda vlámaním, t.j. nedovoleným prekonaním

uzamknutia uvedeného motorového vozidla za použitia eletronického zariadenia. V danom prípade
súd vychádzal z odborného vyjadrenia vypracovaného znalcom doc. Ing. Miroslavom Mokrým, PhD.
(čl. 196 - 209), z ktorého okrem iného vyplýva, že zariadenie ktoré bolo predložené ku skúmaniu. t.j.
dvojpásmová FM rádiostanica ( zaistená pri prehliadke motorového vozidla Škoda Fabia č.l. 187-189),
týmto je možné narušiť signál v čase uzamykania vozidla jeho majiteľom, u tých motorových vozidiel

ktorých diaľkové ovládanie pracuje spravidla v kmitočnom pásme 433-435 MHz, pričom z odborného
vyjadrenia k diaľkovému ovládaniu (čl. 210) k osobnému motorovému vozidlu značky Škoda Superb,
VIN: F., rok výroby 2014 bolo zistené, že predmetné diaľkové ovládanie pracuje na kmitočnom pásme
433,92 – 434,42 MHz. V tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď poškodeného B. I. J., ktorý okreminého uviedol, že vozidlo zn. Škoda Superb, ŠPZ: B. XXXXX dňa 16.11.2016 zaparkoval okolo 12.20 v
Galante na parkovisku pri reštaurácii MERCI, pričom vozidlo riadne uzamkol diaľkovým ovládaním.

Okrem toho súd konanie obžalovaného A. B. z trestnoprávneho hľadiska kvalifikoval aj podľa ods. 2
písm. b) Tr. zák., pretože obžalovaný sa uvedeného konania dopustil napriek tomu, že za taký čin bol
v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, a to trestným rozkazom Okresného súdu
Galanta sp. zn. 0T/147/2015 zo dňa 07.07.2015, právoplatným 07.07.2015 pre prečin krádeže podľa § §
212 ods. 2, ods. 3 písm. a) Tr. zák., ktorým mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní

6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Vykonaným dokazovaním mal súd vyvrátené jednotlivé tvrdenia obžalovaných o spôsobe vniknutia
do vozidla Škoda SUPERB ako aj participácii spoluobžalovaného A. B. na páchaní tejto majetkovej
trestnej činnosti. Opätovne súd poukazuje na zadovážený kamerový zánam zobrazujúci jednotlivé
konanie obžalovaných na mieste činu ako aj na zadovážené odborné vyjadrenia ohľadne zaisteného

elektronického zariadenia vo vozidle Škoda Fabia, ktoré riadil obžalovaný A. B. a v neposlednom rade
na výpoveď poškodeného B. I. J..

Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaných vyhodnotil ako úmyselné konanie (priamy
úmysel). Tento právny záver súdu o subjektívnych znakoch trestného činu sa v prejednávanom

prípade zakladá na skutkových zisteniach vyplývajúcich z vykonaného dokazovania. V danom prípade
sa jedná o preukázané spoločné konanie obžalovaných, ktoré smerovalo spoločnému cieľu, teda k
vykonaniutrestnéhočinuakneoprávnenéhomajetkovéhoprospechu.Súdpristanoveníformyzavinenia
vychádzal zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol trestný čin spáchaný a zo všetkých dôkazov
významných z tohto hľadiska. Súd mal dostatočným spôsobom preukázané, že týmto úmyselným

konaním obžalovaných došlo k porušeniu záujmov chránených Trestným zákonom, ktorým je záujem
spoločnosti na ochrane majetku a vlastníckeho práva k veciam.

V prípade namietaného stanoviska obhajoby k okolnosti produkovaného dôkazu - kamerového
záznamu, ktorý obhajoba považuje ako záznam vyhotovený v rozpore s GDPR, v rozpore s Občianskym

zákonníkom ako i s Trestným poriadkom a teda ide o nezákonný dôkaz v trestnom konaní, súd túto
námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Z prehratého videozáznamu, ktorý orgánom činným v trestnom
konaní poskytol J. L. (č. l. 172-173), mal súd preukázané, že ku krádeži došlo na parkovisku k reštaurácii
„MERCI“ v Galante na ulici Hviezdoslavovej. Na tomto videozázname je zaznamenaný celý priebeh
žalovaného skutku, vrátane odchodu obžalovaných z miesta činu.

Súd tento kamerový záznam akceptoval ako procesne prípustný dôkaz v súlade s ustanovením § 119
Tr. por. a tento je použiteľný na hlavnom pojednávaní a to aj napriek nasledovnému :

- z výpovede svedka O. P. vyplýva, že v inkriminovanom čase pracoval ako pracovník SBS, vnútorná

ochrana,monitoringvspoločnostiSamsungGalanta,kdemalnastarostiobsluhukamier.Keďnastúpildo
práce, do miestnosti, kde sa nachádzali monitory si sadol policajt a dával mu pokyny, ako má obsluhovať
kameru. Počas uvedeného sledovali nejakých ľudí.

- v predmetnej veci nebol vydaný príkaz na sledovanie osôb a vecí § 113 Tr. por.

-z priložených písomných dokladov obhajoby č.l. 473-479 vyplýva, že sa jednalo o monitorovanie
priestorov, ktoré neboli vo vlastníctve ani v užívaní spoločnosti Samsung.

Súd pri zvažovaní zákonnosti a použiteľnosti tohto dôkazu vychádzal z týchto úvah:

Súkromie každého človeka je hodné ochrany pred neoprávnenými zásahmi. Prelom tejto ochrany je
prípustný len v prípade záujmu ochrany spoločnosti alebo ochrany ústavne garantovaných základných
práv a slobôd iných osôb. Ochrany svojho súkromia sa nemôže úspešne dovolávať osoba (páchateľ),
ktorá svojím úmyselným konaním narúša súkromný majetok inej osoby. Legitímny verejný záujem

štátnych orgánov na ochrane spoločnosti (jednotlivcov) pred trestnými činmi alebo na odhaľovaní,
objasnení a potrestaní takej činnosti, je zásadne nadradený (prioritný) záujmu páchateľa trestnej činnosti
na ochrane sfér svojej osobnosti.Argumentácia obhajoby o nezákonnom získaní dôkazu – kamerového záznamu spočívajúca v tom,
že spoločnosť Samsung ako prevádzkovateľ mohla monitorovať iný verejne neprístupný priestor, ku
ktorému nemá žiadne vlastnícke ani užívacie právo až potom, ako túto skutočnosť oznámila Úradu na

ochranu osobných údajov (viď § 35 Pôvodného zákona o ochrane osobných údajov v spojení s § 34 ods.
2 písm. b) Pôvodného zákona o ochrane osobných údajov č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Ak toto oznámenie spĺňalo všetky zákonné náležitosti, Úrad
podľa pôvodného zákona o ochrane osobných údajov:
- pridelil kamerovému informačnému systému osobitné identifikačné číslo a na žiadosť prevádzkovateľa

vydal aj potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti (viď § 36 Pôvodného zákona o ochrane osobných
údajov) alebo
- rozhodol o tom, že takéto monitorovanie podlieha osobitnej registrácii (viď § 34 ods. 2 písm. b),
posledná veta Pôvodného zákona o ochrane osobných údajov), pričom platí, že počas konania o
osobitnej registrácii prevádzkovateľ nesmel vykonávať monitorovanie. V prípade ak prevádzkovateľ už
začal vykonávať monitorovanie momentom, kedy túto skutočnosť oznámil Úradu, bol povinný počas

konania o osobitnej registrácii od tohto monitorovania upustiť. Prevádzkovateľ mohol opätovne začať
monitorovať iný verejne neprístupný priestor až po doručení potvrdenia o osobitnej registrácii zo
strany Úradu. Zároveň spoločnosť Samsung ako prevádzkovateľ, ktorý plánoval monitorovať susedný
pozemok, t.j. iný verejne neprístupný priestor (parkovisko pri reštaurácii Merci na ulici Hviezdoslavovej
v Galante vo vlastníctve inej súkromnej osoby), ktorý nie je vo vlastníctve spoločnosti Samsung,

bol povinný ešte pred začatím tohto monitorovania oznámiť túto skutočnosť aj dotknutej osobe, t.j.
vlastníkovi parkoviska pri reštaurácii Merci na ulici Hviezdoslavovej v Galante a obžalovanému B.. Toto
oznámenie muselo obsahovať náležitosti podľa § 15 ods. 1 Pôvodného zákona o ochrane osobných
údajov. Dotknutá osoba sa mohla domáhať voči prevádzkovateľovi práv podľa § 28 Pôvodného zákona
o ochrane osobných údajov, pričom o týchto právach ju musel prevádzkovateľ poučiť v oznámení podľa

§ 15 ods. 1 Pôvodného zákona o ochrane osobných údajov.

Ani argumentáciu obhajoby o dopade prípadného nesplnenia podmienok registrácie prevádzkovateľa
systému kamier ohľadne monitorovania inkriminovaného parkoviska, nemôže mať podľa právneho
názoru súdu vplyv na zákonnosť uvedeného dôkazu, nakoľko v prípade, že ako prevádzkovateľ

informačného systému má povinnosti, ktoré porušil, tak v takom prípade mohol Úrad na ochranu
osobných údajov postupovať v zmysle zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov platný a účinný v čase spáchania skutku. Porušenie tejto povinnosti
nemôže mať prednosť pred odhalením trestnej činnosti, ktorej sa obžalovaní dopustili.

V prípade námietky obhajoby, že kamerový záznam je nezákonný dôkaz v trestnom konaní s poukazom
na základnú zásadu Trestného poriadku § 2 ods. 12 Tr. por., z ktorej vyplýva, že OČTK ani súd nemôžu
pojať do skupiny dôkazov také dôkazy, ktoré boli získané nezákonne, súd k tejto zaujíma nasledovný
právny názor :

Porušenie povinností vyplývajúcich zo Zákona o ochrane osobných údajov nemôže mať prednosť pred
odhalením trestnej činnosti, ktorej sa obžalovaní dopustili. Ďalším faktorom pri posúdení prípustnosti
kamerového záznamu ako dôkazu v trestnom konaní je skutočnosť, či kamerový záznam možno
považovať za jediný dôkaz preukazujúci vinu obžalovaných, alebo ide len o podporný dôkaz v kontexte
viacerých, v danom prípade dostupných dôkazov. V tomto prípade súd poukazuje nato, že kamerový

záznam nie je ojedinelým dôkazom preukazujúcim vinu obžalovaných. V tejto súvislosti súd poukazuje
najmä na zadovážené dôkazy- doznanie obžalovaného E. F. o spáchaní žalovaného skutku, zápisnicu
o vykonaní prehliadky vozidla Škoda Fabia, odborné vyjadrenie č. 71/2016 vypracované znalcom doc.
Ing. Miroslavom Mokrým, PhD., odborné vyjadrenie k diaľkovému ovládaniu k osobnému motorovému
vozidlu značky Škoda Superb. Teda z vyššie uvedených dôvodov je takýto kamerový záznam použiteľný

v trestnom konaní v súlade s § 119 Tr. por. Skutočnosť, že dôkaz bol pôvodne získaný v rozpore s
inými právnymi predpismi, je podľa právneho názoru súdu na účely prípustnosti tohto dôkazu v trestnom
konaní irelevantná.

V prípade námietky obhajoby, že je neprípustné také získavanie dôkazov zo strany súkromnej osoby,

ktorým dochádza k porušeniu § 11 a § 12 Občianského zákonika, t.j. vyhotovanie obrazovo-zvukových
záznamov inej osoby bez jej súhlasu, napríklad utajovaným spôsobom – monitorovaním a nahrávaním
prostredníctvom kamerového informačného systému súd zastáva nasledovný právny názor :Na kamerový záznam sa vzťahuje občianskoprávna úprava ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Uvedomujúc si, že tým sa dostáva do konfliktu právo na ochranu súkromia
na jednej strane a záujem spoločnosti na ochrane pred kriminalitou, odhalení a potrestaní páchateľa

trestnej činnosti na strane druhej, riešenie tohto konfliktu je v teste proporcionality, ktorý určí prevyšujúci
záujem. Súd môže vykonať dôkaz získaný v rozpore so zákonom, ak je právo protistrany posúdené ako v
konkrétnom prípade silnejšie právo než porušené právo toho, na koho úkor sa právo vykonáva. V danom
prípade právo na ochranu osobnosti tohto subjektu - páchateľa je v konkrétnom prípade proporčne
slabšie oproti tomu právu, ktorého porušenie sa má takto získaným dôkazným prostriedkom preukázať.

Súd pri úvahe o treste obžalovaného A. B. vychádzal z ustanovení § 34, § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods.
4 Tr. zák. a v prípade obžalovaného E. F. z ustanovení § 34, § 44 Tr. zák.

Obžalovaný A. B. bol 6-krát súdne trestaný, naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného
súdu Galanta sp. zn. 0T/147/2015 zo dňa 07.07.2015, právoplatným 07.07.2015 pre prečin krádeže

podľa § § 212 ods. 2, ods. 3 písm. a) Tr. zák. a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
v trvaní 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia. Trest vykonal dňom 25.01.2016. O zahladení trestu nebolo doposiaľ rozhodnuté. Z miesta
bydliska nie je bližšie hodnotený. V minulosti bol 8 – krát postihnutý pre priestupok.

Obžalovaný E. F. bol 13-krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn.
2T/103/2017 zo dňa 28.07.2021, právoplatným dňa 28.07.2021 pre prečin krádeže podľa § 212 ods.
1 písm. a), písm. b) Tr. zák. a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov,
pre výkon ktorého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia ako
i súhrnný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 5 rokov. Zároveň podľa

§ 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výroky o trestoch trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn.
1T/73/2019 zo dňa 19.06.2019, právoplatný 19.06.2019 a trestného rozkazu Okresného súdu Galanta
sp. zn. 0T/199/2020 zo dňa 11.08.2020, právoplatný 19.08.2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený. V minulosti bol 5 – krát postihnutý pre priestupok.

Podľa obsahu spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/73/2019 bol obžalovaný E. F. trestným
rozkazom zo dňa 19.06.2019, právoplatným dňa 19.06.2019, uznaný za vinného zo spáchania prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia
slobody vo výmere 10 mesiacov, pre výkon ktorého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu so

stredným stupňom stráženia, ako i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu
42 mesiacov.

Súd pri úvahe o treste obžalovaných prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho zavinenie, mieru
závažnosti spôsobeného následku a v neposlednom rade na časový odstup od spáchania žalovaného

skutku. Súd v prípade obžalovaného A. B. nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, avšak zistil jednu
priťažujúcu okolnosť vyjadrenú v ustanovení § 37 písm. m) Tr. zák., t.j. bol už za trestný čin odsúdený.
Súd s s poukazom na vyššie uvedené úvahy o treste pri posudzovaní spravodlivosti ukladaného trestu,
ako aj na časový odstup od posledného odsúdenia obžalovaného dospel k záveru, že pre jeho nápravu
postačuje uloženie alternatívneho peňažného trestu. Súd s použitím ustanovenia § 38 ods. 4, § 56 ods.

1 Tr. zák. uložil obžalovanému peňažný trest vo výške 160,-Eur. a pre prípad, že by výkon peňažného
trestu bol obžalovaným úmyselne zmarený mu súd uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1
mesiaca.

Súd v prípade obžalovaného E. F. podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu odňatia

slobody podľa§42Tr.zák.pretožepokladátrestuloženýrozsudkomOkresnéhosúduGalantasp.zn.2T
103/2017 zo dňa 28.07.2021, právoplatný 28.07.2021 na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného
za dostatočný.

Súd o škode nerozhodoval, pretože odcudzené slnečné okuliare značky G. H. spolu s puzdrom čiernej

farbyaosviežovačvzduchuzaistenépriprehliadkémotorovéhovozidlaŠkodaFabiabolivyšetrovateľom
vrátené poškodenému B. I. J. (č.l.162-164).

V prípade obžalovaného E. F. rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.08.2023.Na základe podaného odvolania prokurátorky vo vzťahu výroku o treste obžalovaného A. B. a odvolania
obžalovaného A. B., čo do výroku o vine a treste vo veci rozhodoval Krajský súd v Trnave, ktorý

uznesením zo dňa 27.06.2024, sp. zn. 5To/168/2023 podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o vine, treste a spôsobe jeho výkonu vo vzťahu k obžalovanému A. B. a podľa §
322 ods. 2 vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd v odôvodnení uznesenia okrem iného uviedol, že obžalovaný v podanom odvolaní vytýka

okresnému súdu, že rozhodnutím a jeho odôvodnením poprel zásadu rozhodovania na základe
zákonných dôkazov. Zo zabezpečeného obrazového záznamu vyhotoveného kamerovým zariadením
určeným na ochranu majetku spoločnosti Samsung, nie je možné vyvodzovať záver o usvedčujúcom
dôkaze voči obžalovanému, zároveň že súd nezohľadnil výpovede obžalovaného F. a svedka P. v
prospech obžalovaného B.. Záver okresného súdu o zákonnosti vykonaného dôkazu (spomínaného
obrazového záznamu) nie je správny, a ani úvaha súdu o absolútnej nadradenosti verejného záujmu

štátnych orgánov na ochrane spoločnosti pred trestnými činmi nad ochranou sfér osobnosti fyzickej
osoby. Okresný súd totiž v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že „k danému záveru dospel súd na
základe zadováženého kamerového záznamu, z ktorého je bezpochybne preukázané, že obaja
obžalovaný po rozdelení úloh participovali na páchaní tejto trestnej činnosti...“ a tiež že „súkromie
každého človeka je hodné ochrany pred neoprávnenými zásahmi. Prelom tejto ochrany je prípustný

len v prípade záujmu ochrany spoločnosti alebo ochrany ústavne garantovaných základných práv
a slobôd iných osôb. Ochrany svojho súkromia sa nemôže úspešne dovolávať osoba (páchateľ),
ktorá svojím úmyselným konaním narúša súkromný majetok inej osoby. Legitímny verejný záujem
štátnych orgánov na ochrane spoločnosti (jednotlivcov) pred trestnými činmi alebo na odhaľovaní,
objasnení a potrestaní takej činnosti, je zásadne nadradený (prioritný) záujmu páchateľa trestnej

činnosti na ochrane sfér svojej osobnosti.“ Podľa okresného súdu „ani argumentáciu obhajoby o dopade
prípadného nesplnenia podmienok registrácie prevádzkovateľa systému kamier ohľadne monitorovania
inkriminovaného parkoviska, nemôže mať podľa právneho názoru súdu vplyv na zákonnosť uvedeného
dôkazu, nakoľko v prípade, že ako prevádzkovateľ informačného systému má povinnosti, ktoré porušil,
tak v takom prípade mohol Úrad na ochranu osobných údajov postupovať v zmysle zákona č. 122/2013

Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platný a účinný v čase
spáchania skutku. Porušenie tejto povinnosti nemôže mať prednosť pred odhalením trestnej činnosti,
ktorej sa obžalovaní dopustili.“

Krajský súd vo svojom rozhodnutí v tejto súvislosti uviedol, že takéto odôvodnenie okresného súdu

považujezanesprávne.Námietkaobžalovanéhootom,žeproporcionalitazásahudoosobnostnýchpráv
fyzickej osoby musí byť skúmaná najmä v kontexte závažnosti páchanej trestnej činnosti, je dôvodná.
Z tohto hľadiska však okresný súd zásah do osobnostných práv nehodnotil. Rovnako ako nevyhodnotil
okolnosť, ktorá vyplynula z výpovede svedka P. o tom, že mu policajt dával pokyny o tom, ako a koho
má monitorovať, pričom nebol vydaný príkaz na sledovanie vecí a osôb v zmysle Trestného poriadku.

K námietke obžalovaného, že okresný súd sa „snažil navodiť dojem“ o pluralite dôkazov svedčiacich v
neprospech obžalovaného B. a že jediným usvedčujúcim dôkazom je predmetný obrazový záznam:

Okresný súd skutočne vyslovil právny názor, že „ďalším faktorom pri posúdení prípustnosti kamerového

záznamu ako dôkazu v trestnom konaní je skutočnosť, či kamerový záznam možno považovať za
jediný dôkaz preukazujúci vinu obžalovaných, alebo ide len o podporný dôkaz v kontexte viacerých,
v danom prípade dostupných dôkazov. V tomto prípade súd poukazuje nato, že kamerový záznam
nie je ojedinelým dôkazom preukazujúcim vinu obžalovaných. V tejto súvislosti súd poukazuje najmä
na zadovážené dôkazy - doznanie obžalovaného E. F. o spáchaní žalovaného skutku, zápisnicu o

vykonaní prehliadky vozidla Škoda Fabia, odborné vyjadrenie č. 71/2016 vypracované znalcom doc.
Ing. Miroslavom Mokrým, PhD., odborné vyjadrenie k diaľkovému ovládaniu k osobnému motorovému
vozidlu značky Škoda Superb. Teda z vyššie uvedených dôvodov je takýto kamerový záznam použiteľný
v trestnom konaní v súlade s § 119 Tr. por.“

Treba však upozorniť, že priznanie obžalovaného F. (spoluobžalovaného) nie je dôkaz, z ktorého možno
vyvodzovať záver o vine obžalovaného B.. Obzvlášť ak obžalovaný F. vo vzťahu k obžalovanému B. a
jeho participácii na skutku, ku ktorému sa obžalovaný F. priznal uviedol, že obžalovaný B. sa na tom
nepodieľal a že mu nepovedal, že ide kradnúť, obžalovaný B. podľa výpovede spoluobžalovaného F.ho len doviezol za kupcom, a čakal na neho, rozhodnutie obžalovaného F. kradnúť podľa jeho vlastnej
výpovede urobil tento spontánne.

Zároveň okresný súd dospel k záveru, že spôsob vniknutia do vozidla bol vlámaním, t.j. nedovoleným
prekonaním uzamknutia motorového vozidla za použitia elektronického zariadenia, čo vyvodil z
odborného vyjadrenia znalca doc. Ing. Mokrého, PhD. (a zápisnice o vykonaní prehliadky vozidla
Škoda Fabia, odborného vyjadrenie k diaľkovému ovládaniu k osobnému motorovému vozidlu značky
Škoda Superb, či výpovede poškodeného). Uvedená skutočnosť však nie je premietnutá ani v skutkovej

vete napadnutého rozsudku, kde sa kladie obžalovaným za vinu, že „nezisteným spôsobom prekonal
uzamykací mechanizmus vozidla“.

V zmysle § 119 ods. 2 Trestného poriadku za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité
objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného
zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné

vyjadrenia, previerka výpovede namieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci
a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických
prostriedkov alebo prostriedkov operatívnopátracej činnosti ... (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 4To/3/2016 zo dňa 28.9.2017)
Prijaté vyhlásenie o vine E. F. (a jeho výpoveď) je tak podľa okresného súdu, dôkazom, ktorý tiež

potvrdzuje spoluvinu obžalovaného B..

Ako je ďalej uvedené v spomenutom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4To/3/2016
zo dňa 28.9.2017, súdom prijaté vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku so zreteľom
na obsah znenia prvej vety ods. 2 § 119 Trestného poriadku „za dôkaz môže slúžiť všetko... a čo

sa získalo z dôkazných prostriedkov...“ môže byť iba listinným dôkazom slúžiacim na preukázanie
existujúcej skutočnosti, ale rozhodne nemôže mať povahu kľúčového dôkazu na objasnenie zavinenia,
ako napr. výsluch spoluobžalovaného.

Obdobne možno poukázať na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-709/18 zo dňa

28.05.2020: „Za týchto podmienok treba na prvú otázku a prvú časť druhej otázky odpovedať tak, že
článok 3 a článok 4 ods. 1 smernice 2016/343 v spojení s odôvodnením 16 tejto smernice, ako aj člá-
nok 47 druhý odsek a článok 48 Charty sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby v rám-
ci trestného konania začatého proti dvom osobám vnútroštátny súd najprv uznesením prijal vyhlásenie
o vine prvej osoby pre trestné činy uvedené v obžalobe údajne spáchané v spolupáchateľstve s dru-

hou osobou, ktorá neurobila vyhlásenie o vine, a následne rozhodol po vykonaní dokazovania vzťahu-
júceho sa na skutky vytýkané tejto druhej osobe o jej vine, pod podmienkou na jednej strane, že uve-
denie druhej osoby ako spolupáchateľa údajne spáchaných trestných činov je nevyhnutné na kvalifiká-
ciu právnej zodpovednosti osoby, ktorá urobila vyhlásenie o vine, a na druhej strane, že v tom istom uz-
nesení a/alebo obžalobe, na ktorú sa toto uvedené uznesenie odvoláva, sa jasne uvedie, že vina tej-

to druhej osoby nebola zákonným spôsobom preukázaná a bude predmetom samostatného vykonania
dokazovania a rozhodnutia.“

Okresný súd, tak ako vyplýva zo zápisnice z hlavného pojednávania, po prijatí vyhlásenia obžalovaného
E. F., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe zároveň konštatoval, že vykoná

dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody, ochranného opatrenia a dokazovanie
súvisiace s nepriznaným skutkom. De facto k začatiu dokazovania ohľadom trestu obžalovaného F.,
ohľadom výroku o náhrade škody, ochranného opatrenia a ohľadom viny spoluobžalovaného Baumana
prišlo až výsluchom obžalovaného F., ktorý nasledoval po prijatí jeho vyhlásenia o vine (s následným
pokračovaním v dokazovaní výsluchom obžalovaného B. a vykonávaním ďalších dôkazov). Ako však

už uviedol krajský súd vyššie, obžalovaný F. spoluobžalovaného B. z trestnej činnosti kladenej im za
vinu obžalobou ani neusvedčoval.

Vo všeobecnosti ďalej k voľnému hodnoteniu dôkazov možno konštatovať nasledovné:

Voľné hodnotenie dôkazov sa opiera okrem iného tiež o povinnosť súdu vyhodnotiť všetky vykonané
dôkazy bez zreteľa na to, či potvrdzujú, alebo vyvracajú tvrdenia účastníkov, a v neposlednom rade tiež
o zásady formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov však má svoje limity. Súd je totiž pri
hodnotení dôkazov viazaný skutkovým stavom veci, a teda nie je prípustný eklektický a neopodstatnenývýber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Zásada voľného hodnotenia dôkazov je limitovaná
požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami
súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi. (viď. III. ÚS 332/2009). Pri hodnotení

jednotlivých dôkazov je potrebné zaoberať sa závažnosťou (vylúčenie dôkazov, z ktorých nie je možné
odvodiť informácie o predmete dokazovania), vierohodnosťou (najmä existencia pomeru k páchateľovi
a schopnosť vnímať a reprodukovať prežité udalosti) a pravdivosťou (či je obsah vykonaného dôkazu
jednotlivo aj v súhrne s ostatnými dôkazmi pravdivý) jednotlivých dôkazov a zároveň uviesť, čo z
dôkazov ku stíhanej trestnej činnosti vyplýva, v akej kvalite, a ktoré dôkazy preukazujú tú - ktorú

dokazovanú skutkovú okolnosť. Ak má súd vyhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch
odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z tých dôkazov odôvodniť len okolnosťami, ktoré
svedčia o vierohodnosti druhého dôkazu (viď. R 6/1970). Je nevyhnutné zamerať sa na skutočnosti,
ktoré sú súčasťou skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, nakoľko tieto majú primárny význam
pre posúdenie, či sa obžalovaný trestného činu skutočne dopustil. Súd je tak povinný abstrahovať tie
skutkové okolnosti, ktoré majú trestnoprávnu relevanciu a zrozumiteľne odôvodniť, či tieto skutočnosti

boli v trestnom konaní preukázané, teda či prokurátor uniesol dôkazné bremeno. Je však potrebné
vyvarovať sa domnienkam a predpokladom, a v prípade ak zostane nejaká skutková okolnosť sporná,
je potrebné aplikovať zásadu „in dubio pre reo“.

Prvostupňový súd pochybil, keď rozhodnutie o vine obžalovaného B. založil aj na „dôkaze“, ktorým

má byť „doznanie“ spoluobžalovaného Tanka o spáchaní žalovaného skutku, rovnako v tom, že
sa nevysporiadal dostatočným spôsobom so zákonnosťou dôkazu, z ktorého vyvodzoval vinu
obžalovaného B. - obrazového záznamu získaného kamerovým zariadením spoločnosti Samsung.

Prvostupňový súd tak ustálil svoje skutkové zistenia aj na základe skutočností, ktoré nevyplývajú zo

zákonne vykonaných dôkazov.

Zistené pochybenie prvostupňového súdu má za následok zrušenie rozsudku prvostupňového súdu v
rozsahu výroku o vine, treste a spôsobe jeho výkonu obžalovaného B. a vrátenie veci prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Úlohou prvostupňového súdu, na odstránenie vytýkaného nedostatku, bude riadne sa vysporiadať s
obranou obžalovaného, dôsledne vyhodnotiť zabezpečené dôkazy z hľadiska ich zákonnosti a prípadne
vylúčiť z hodnotenia dôkazov dôkazy, resp. časť ich obsahu, ktoré nie sú v súlade so zákonom a nanovo
zhodnotiť vykonané dôkazy a odvodiť z nich príslušné skutkové zistenia týkajúce sa rozhodnutia o vine

obžalovaného B..

Súd viazaný právnym záverom krajského súdu, ktorý si aj v plnom rozsahu osvojil vo veci nariadil
hlavné pojednávanie, v rámci ktorého vyhlásil rozsudok, ktorým podľa § 285 písm. c/ Tr. por.

oslobodil obžalovaného A. B. spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Galanta z prečinu krádeže
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. a, písm. b, ods. 2 písm. b/ na základe Trestného
zákona účinného do 05.08.2024 na tom skutkovom základe, ako mu je to uvedené v obžalobe Okresnej
prokuratúry Galanta, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný A. B..

V prvom rade súd poukazuje na výpoveď obžalovaného A. B., ktorý v prípravnom konaní ako aj
na hlavnom pojednávaní spáchanie žalovaného skutku poprel s tým, že on nemal žiadnu vedomosť
o trestnej činnosti obžalovaného E. F..

Ďalej súd poukazuje na výpoveď obžalovaného E. F., ktorý v prípravnom konaní ako aj na hlavnom

pojednávaní vylúčil participáciu spoluobžalovaného A. B. na krádeži slnečných okuliarov značky G. H.
spolu s puzdrom čiernej farby ako aj osviežovaču vzduchu z osobného motorového vozidla značky
Škoda SUPERB. Tejto krádeži sa dopustil neplánovite, výlučne iba on s tým, že spoluobžalovaný B.
nemal o tom žiadne poznatky.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že v prípade obžalovaného A. B. nebola preukázaná
subjektívna stránka trestného činu t.j. úmyselné zavinenie vo forme priameho alebo nepriameho úmyslu
pre absenciu vedomostnej (rozumovej, intelektuálnej) zložky zavinenia ako aj vôľovej zložky zavinenia.V rámci hodnotenia produkovaných dôkazov aj s poukazom na právne stanovisko krajského
súdu, okresný súd vyhodnotil dôkaz zadovážený obrazový záznam získaný kamerovým zariadením
spoločnosti Samsung ako dôkaz získaný nezákonným spôsobom, ktorý nie je možné pripustiť ako dôkaz

v trestnom konaní s poukazom na základnú zásadu Trestného poriadku § 2 ods. 12 Tr. por. V tejto
súvislosti súd poukazuje na výpoveď svedka O. P., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že v inkriminovanom
čase pracoval ako pracovník SBS, vnútorná ochrana, monitoring v spoločnosti Samsung Galanta, mal
na starosti obsluhu kamier. Do miestnosti vošiel pracovník kriminálnej polície s tým, aby monitoroval
parkovisko.Neukázalmužiadnypríkaz.Konkrétnemutenpolicajtpovedal,ktorévozidlomámonitorovať

a ktoré osoby. Ovládanie kamier mal ručné.

V tomto prípade postup polície je potrebné hodnotiť ako sledovanie osôb a vecí. Sledovanie osôb a vecí
môže byť prostriedkom operatívno-pátracej činnosti v zmysle § 39 Zák. č. 171/1993 Z. z. o policajnom
zbore, pričom dôkaz získaný sledovaním osôb a vecí týmto postupom je možné použiť len vtedy, ak
bol získaný zákonným spôsobom, v súlade so zákonným postupom stanoveným v zákone o policajnom

zbore a získanie tohto dôkazu neodporuje resp. neobchádza príslušné ustanovenia Trestného poriadku.

Trestný poriadok je v pomere špeciality k zákonu o policajnom zbore. Pokiaľ ide o konkrétne podozrenie
zo spáchania trestného činu, ktoré je spojené so zásahmi do základných práv a slobôd fyzických osôb,
má Trestný poriadok aplikačnú prednosť. Sledovanie osoby a vecí je zásahom do súkromia fyzickej

osoby, právo na rešpektovanie súkromného života fyzickej osoby patrí medzi základné práva a slobody
dané Ústavou SR ako aj vyplývajúce z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Zároveň je potrebné uviesť, že v prípade konfliktu práva na ochranu súkromia na jednej strane a záujem

spoločnosti na ochrane pred kriminalitou, odhalení a potrestaní páchateľa trestnej činnosti na strane
druhej,riešenietohtokonfliktujevtesteproporcionality,ktorýurčíprevyšujúcizáujem.Súdmôževykonať
dôkaz získaný v rozpore so zákonom, ak je právo protistrany posúdené ako v konkrétnom prípade
silnejšie právo než porušené právo toho, na koho úkor sa právo vykonáva. Proporcionalita zásahu do
osobnostných práv fyzickej osoby musí byť skúmaná najmä v kontexte závažnosti páchanej trestnej

činnosti. V tomto prípade vzhľadom na mieru závažnosti trestnej činnosti prevažovali osobnostné práva
na ochranu súkromia obžalovaného A. B..

Na základe takejto dôkaznej núdze s prihliadnutím na zásadu „in dubio pro reo" (v pochybnostiach v
prospech obvineného), súd podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodil obžalovaného A. B. spod obžaloby

Okresnej prokuratúry Galanta pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm.
a, písm. b, ods. 2 písm. b/ na základe Trestného zákona účinného do 05.08.2024, pretože nemal za
dokázané, že tento skutok spáchal obžalovaný.

Súd o škode nerozhodoval, pretože odcudzené slnečné okuliare značky G. H. spolu s puzdrom čiernej

farbyaosviežovačvzduchuzaistenépriprehliadkemotorovéhovozidlaŠkodaFabiabolivyšetrovateľom
vrátené poškodenému B. I. J..

Rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanie, atodo15dníodoznámeniacestoupodpísanéhosúdu
na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu
rozsudok treba doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením rozsudku je
až jeho doručenie.