Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Katarína Holečková

Legislation area – Obchodné právoOstatné

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 63Cb/130/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123415710
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Holečková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6123415710.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci

žalobcu SAROUTE, s.r.o., so sídlom Mládežnícka 326, Považská Bystrica, IČO: 31 606 458, právne
zastúpenýmMgr.NatáliaŠtubňová,advokátka,sosídlomVazovova9A,Bratislava,IČO:42263212proti
žalovanému RYMAR s. r. o., so sídlom Pivovarská 1060/11, Žilina, IČO: 50 031 511, právne zastúpeným
Advokátska kancelária Korytár s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 47 243 279, o žalobe
žalovaného na obnovu konania, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalovaného doručenú 20. 10. 2023 z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1) Žalovaný ako navrhovateľ obnovy konania podal na tunajší súd žalobu doručenú súdu dňa 20.
10. 2023. Uvedenou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd povolil obnovu konania o návrhu žalobcu
na vydanie platobného rozkazu a o zaplatenie sumy 174.848,23 Eur s príslušenstvom, vedenom na
Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 25Up/1165/2022 a následne, aby vydal rozsudok, že súd
mení platobný rozkaz vyššie citovaný tak, že návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie
istiny 174.848,23 Eur s príslušenstvom zamieta a žalobca následne bude povinný nahradiť žalovanému
trovy konania.

2) V žalobe uviedol, že žalobca podal na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vydanie platobného
rozkazu proti žalovanému o zaplatenie istiny 174.848,23 Eur, ktorý odôvodňoval tým, že dňa 23. 09.
2019 žalovaný mal vyhotoviť objednávku pre žalobcu, žalobca mal dodávku tovaru realizovať, o čom
svedčí dodací list, za čo následne žalobca vystavil žalovanému faktúru dňa 26. 02. 2020. Žalobca ďalej
tvrdil, že žalovaný čiastočne faktúru vo výške 550.000,- Eur dňa 04. 03. 2021 a v sume 850.000,- Eur
dňa 07. 04. 2021 uhradil a vo zvyšnej časti dodávku tovaru neuhradil ani na základe pokusu o zmier,

pričom žalovaný zaslal dňa 05. 04. 2022 potvrdenie záväzku. Dňa 31. 08. 2022 tunajší súd vydal
platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému zaplatiť dlžnú istinu s príslušenstvom a trovami konania.
Žalovaný tvrdil, že o dôvodoch obnovy konania sa dozvedel dňa 13. 09. 2023, kedy nahliadal
do svojej elektronickej schránky a zistil, že platobný rozkaz mal byť doručený žalovanému. Žalovaný
tvrdil, že platobný rozkaz nebol doručený obom konateľom žalovaného, a preto tunajší súd nesprávne
vyznačil doručenie platobného rozkazu, keďže tento nebol doručený A. B.. Z tohto dôvodu mal za
to, že sú tu dôvody pre obnovu konania podľa § 403 ods. 1 CSP. Ďalej mal za to, že žalobu podal

včas podľa ustanovenia § 403 ods. 2 CSP. Žalobu podáva ako strana sporu, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. V tomto smere poukázal na ustanovenie § 397 písm. a) CSP, že sú tu nové
dôkazy, konkrétne podpisové vzory konateľov žalovaného, ktoré žalovaný nemohol uplatniť v pôvodnom
konaní, keďže platobný rozkaz nebol doručený žalovanému v zmysle procesných ustanovení CSPdo vlastných rúk obidvom konateľom žalovaného, ktorý v rozhodnom období doručovania platobného
rozkazu konali za žalovaného. Žalovaný označuje a predkladá nové dôkazy k správnemu skutkovému
zisteniu a následne k správnemu právnemu posúdeniu a to podpisový vzor oboch konateľov zo Zbierky

listín žalovaného, pričom ide o zásadné skutočnosti, ktoré majú za následok, že žalovaný si od
žalobcu nič neobjednal na základe danej objednávky, neprevzal tovar od žalobcu na základe dodacieho
listu a nepodpísal faktúru ani potvrdenie záväzku. Následne tvrdil, že žalovaný nemôže dosiahnuť
zmenu daného rozhodnutia inak, len podaním uvedenej žaloby. Ďalej poukázal, že v čase doručovania
platobného rozkazu v mene žalovaného konali dvaja konatelia, ktorí teda mali prevziať platobný rozkaz

a ktorý by sa považoval za doručený prevzatím platobného rozkazu obidvoma konateľmi. Zároveň
poukázal na ustanovenie § 266 ods. 1 CSP, keďže v zmysle tohto ustanovenia platobný rozkaz
sa doručuje žalovanému do vlastných rúk. Podľa § 266 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť, čo i len
jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu, to neplatí, ak ide
o samostatné spoločenstvo podľa § 76. Žalovaný ďalej uviedol, že v danom prípade vystupoval jeden
žalovaný a nevystupovalo viacero žalovaných, pričom za žalovaného konali dvaja konatelia spoločne.

Akékoľvek právne úkony za žalovaného mohli platne vykonávať obaja konatelia žalovaného spoločne
vrátane prevzatia platobného rozkazu spôsobom doručovania do vlastných rúk, ako aj v prípade
vykonávania ďalších procesných úkonov za žalovaného mohli konať iba dvaja konatelia spoločne a to
i na udelenie splnomocnenia na zastupovanie žalovaného v sporovom konaní, podanie odporu, na
vykonávanie ďalších procesných úkonov. Tvrdil, že v danom prípade nedošlo k doručeniu platobného

rozkazu žalovanému do vlastných rúk, keďže ho neprevzali dvaja konatelia spoločne a tunajší súd
mal teda správne procesne postupovať tak, že mal platobný rozkaz zrušiť a nariadiť pojednávanie. Súd
prvej inštancie nemal vyznačiť a vystaviť doložku právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu.
Následne tvrdil, že keďže bola v danom sporovom konaní vystavená objednávka, nejde o zmluvu o dielo.
V období od 23. 09. 2019 do 05. 04. 2022 konali za žalovaného dvaja konatelia, a to A. B. a C. B., ktorí

konali v danom období za žalovaného spoločne. Z tohto dôvodu predložil k svojím tvrdeniam podpisové
vzory týchto konateľov a z ktorých vyplýva, že podpisový vzor konateľa A. B. sa nezhoduje s podpismi
uvedenými na objednávke, dodacom liste, faktúre ani potvrdení záväzku, ktoré mal podľa žalobcu
podpísať žalovaný. Ohľadne podpisu druhého konateľa sa nevedel vyjadriť. Tvrdil, že v danej veci
došlo k sfalšovaniu podpisu konateľa žalovaného v danom období. Ak konal C. B., tento konal

v zjavnej súčinnosti so žalobcom a to tak, že sfalšoval podpisy A. B. na všetkých dokumentoch ako
druhého konateľa žalovaného a prevzatie platobného rozkazu zo strany C. B., ktorý nejako neoboznámil
A. B. ako druhého konateľa s tým, že sa nepodal odpor proti platobnému rozkazu z dôvodov jeho
nečinnosti, je potom konaním v rozpore so záujmami žalovaného. Konaním C. B. došlo
kpoškodeniumajetkovýchprávžalovaného,ktorýjepovinnýplniťnazákladeneexistujúcichobchodných

záväzkových vzťahov. Mal za to, že tieto skutočnosti neplatnosti konania C. B. zakladajú samostatný
zákonný dôvod na obnovu konania. Z tohto dôvodu navrhol vykonať výsluch A. B., C. B. a vykonať
znalecké dokazovanie z odboru písomoznalectva. Na základe týchto skutočností žiadal povoliť obnovu
konania a následne žalobu žalobcu zamietnuť. Na svoje tvrdenia predložil dodací list, faktúru č. 320019,
doručenku, knihu pohľadávok od spoločnosti žalobcu, žalobu podanú v konaní 25Up/1165/2022, vydaný

platobný rozkaz upomínacím súdom, podpisové vzory konateľov spoločnosti žalovaného podľa tvrdení
žalovaného v danom podaní, pokusy o zmier zo strany žalobcu, rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp.
zn. 43PExre/8/2019 zo dňa 03. 02. 2022, výpis z Obchodného registra na žalovaného.

3) Žalobca sa k žalobe na obnovu konania vyjadril podaním zo dňa 25. 01. 2024, v ktorom poukázal

na nasledovné: V zmysle § 403 ods. 1 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch
mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy,
alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Podľa § 405 CSP, odpustenie zmeškania lehoty na podanie
žaloby na obnovu konania nie je prípustné. Žalobca tvrdil, že žalovaný v žalobe na obnovu konania ničím
nepreukázal svoje tvrdenia, že sa o dôvodoch obnovy konania dozvedel až dňa 13. 09. 2023. Žalovaný

v žalobe na obnovu konania opomenul uviesť, kedy sa o dôvodoch obnovy konania mohol dozvedieť.
Pre posúdenie subjektívnej zákonnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nie je podstatné to,
kedy sa žalovaný o dôvodoch obnovy konania dozvedel, ale podstatné je to, kedy sa mohol dozvedieť
o dôvode obnovy. Tunajší súd odoslal žalovanému do jeho elektronickej schránky platobný rozkaz spolu
s listinami uvedenými v § 9 ods. 1 zákona č. 307/2016 dňa 05. 09. 2022, ktorým dňom mal žalovaný

reálnu možnosť oboznámiť sa s platobným rozkazom a tiež aj s návrhom na vydanie platobného rozkazu
podanýmžalobcomalistinamiknemupriloženými.Žalovanémubolplatobnýrozkazdoručenýzákonným
spôsobom dňa 21. 09. 2022 a žalovaný mal možnosť podať proti platobnému rozkazu odpor. Z dôvodu,
že žalovaný nevyužil možnosť podania odporu proti platobnému rozkazu, nadobudol platobný rozkazprávoplatnosť. Po nadobudnutí právoplatnosti platobného rozkazu žalovaný listom zo dňa 06. 02. 2023
oslovil právnu zástupkyňu žalobcu – advokátku C. D. E. F. návrhom na mimosúdne a mimoexekučné
vyrovnanie. V texte listu uviedol nasledovné: „Dobrý deň, pani advokátka, obraciame sa na Vás, ako na

právneho zástupcu spoločnosti SAROUTE, s.r.o., Považská Bystrica v konaní vedenom na Okresnom
súde Banská Bystrica pod sp. zn. 25Up/1165/2022, ktoré bolo ukončené právoplatným platobným
rozkazom a tak ďalej... „ Z citovanej časti listu zo dňa 06. 02. 2023 je zrejmé, že žalovaný mal
vedomosť o existencii právoplatného platobného rozkazu už v čase vyhotovenia predmetného listu, teda
dňa 06. 02. 2023. Uvedený list bol podpísaný A. B., teda tým konateľom žalovaného, ktorého podpis

na objednávke, dodacom liste, faktúre a na potvrdení záväzku sa podľa tvrdenia žalovaného nezhoduje
s jeho podpisovým vzorom. V liste konateľ žalovaného A. B. vôbec nespochybňuje existenciu záväzku
žalovaného voči žalobcovi, pričom uvádza: „Platobný rozkaz bol doručený do elektronickej schránky
a nadobudol právoplatnosť skôr, ako sme sa s ním oboznámili. Deklarujeme, že záväzok v správnej
výške uhradíme, avšak dovoľujeme si požiadať o záruky, že si dodatočne nebude firma SAROUTE, s.r.o.
nárokovať nesprávnu sumu uvedenú na platobnom rozkaze.“

4) Dňa 07. 03. 2023 právna zástupkyňa žalobcu zaslala žalovanému odpoveď na list zo dňa 06. 02.
2023, v ktorom potvrdila, že zostávajúca neuhradená časť istiny ku dňu 07. 03. 2023 predstavuje sumu
150.000,-Euranie174.848,23Euratentopozostávazistinyazjejpríslušenstva,ktoréjetvorenéúrokmi
z omeškania, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky a trovami konania podľa právoplatného

platobného rozkazu. Žalovaný bol ubezpečený, že žalobca nemá v úmysle vymáhať od žalovaného už
zaplatenú časť istiny a žalovanému bola poskytnutá možnosť riešiť vec mimo exekučného konania. Na
list zo dňa 07. 03. 2023 žalovaný už nijako nereagoval a svoj záväzok naďalej neplnil. Z tohto dôvodu
dňa 25. 04. 2023 podal návrh na vykonanie exekúcie na základe právoplatného platobného rozkazu,
pričom v exekučnom konaní si žalobca uplatnil zaplatenie len zostávajúcej časti istiny 150.000,- Eur

a príslušenstva.

5) Ak žalovaný poukazuje, že v čase podania žaloby sú nové dôkazy, konkrétne podpisové vzory
konateľov žalovaného, ktoré žalovaný nemohol uplatniť v pôvodnom konaní, pretože platobný rozkaz
neboldoručenýžalovanémuvzmysleprocesnýchustanoveníCSPdovlastnýchrúkobidvomkonateľom,

ktorí v rozhodnom období doručovania platobného rozkazu konali za žalovaného, uviedol, že žalovaný
už dňa 06. 02. 2023 musel vedieť o existencii tohto právoplatného platobného rozkazu a teda už v tento
deň musel mať aj vedomosť o tom, ako bol platobný rozkaz doručovaný. Subjektívna 3-mesačná
zákonná lehota na podanie žaloby na obnovu konania tak žalovanému uplynula najneskôr dňom 06.
05. 2023. Keďže žalobca sa o dôvode obnovy konania mohol dozvedieť už dňa 05. 09. 2022, kedy mu

bola do jeho elektronickej schránky odoslaná zásielka Okresného súdu Banská Bystrica, obsahujúca
platobný rozkaz a ostatné listiny v zmysle zákona, o čom predložil i dôkaz. Žalobca nepovažuje
za správnu argumentáciu žalovaného, že platobný rozkaz nebol doručený žalovanému v zmysle
procesných ustanovení CSP do vlastných rúk obidvom konateľom žalovaného, keďže táto argumentácia
nemá oporu v právnom poriadku SR. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva súdu povinnosť

doručovať zásielky adresované právnickej osobe do vlastných rúk všetkým jej konateľom. Z obsahu
žaloby na obnovu konania vôbec nevyplýva, z ktorého zákonného ustanovenia žalovaný vyvodil, že by
v danom prípade mal byť platobný rozkaz doručovaný do vlastných rúk obidvom konateľom.

6) V upomínacom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 25Up/1165/2022 bola na strane

žalovaného jedna právnická osoba, a to spoločnosť RYMAR s.r.o., ktorej bol platobný rozkaz doručený
spôsobom stanoveným v zákone 307/2016. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 tohto zákona sa žalobcovi
a žalovanému platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu.
Podľa § 9 ods. 4 tohto zákona sa platobný rozkaz doručuje žalovanému do vlastných rúk. Ustanovenia
§ 111 ods. 3 a § 116 ods. 2 CSP sa na doručovanie platobného rozkazu žalovanému nepoužijú. Zákon

307/2016 o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v ustanovení § 9 ods. 2 odkazuje na
osobitný zákon č. 305/2013, v zmysle ktorého podľa § 32 ods. 5 sa uzákoňuje, že elektronická úradná
správa vrátane všetkých elektronických dokumentov sa považuje za doručenú, ak je adresátom a) orgán
verejnej moci, uložením elektronickej úradnej správy, b) iná osoba ako orgán verejnej moci a ak sa 1/
doručuje do vlastných rúk, momentom uvedeným na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím

úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel,
2/ nedoručuje do vlastných rúk, v deň bezprostredne nasledujúci po uložení elektronickej úradnej správy.7) V danom prípade súd zaslal platobný rozkaz žalovanému do aktivovanej elektronickej schránky do
vlastných rúk a žalovaný si v úložnej 15 dňovej lehote túto úradnú elektronickú správu neprečítal, preto
márnym uplynutím 15 dňovej úložnej lehoty sa táto elektronická úradná správa vrátane všetkých

elektronických dokumentov považuje za doručenú a to aj vtedy, ak sa žalovaný ako adresát o tom
nedozvedel. Platobný rozkaz sa teda v súlade so zákonom doručil žalovanému dňa 21. 09. 2022, o čom
svedčí doručenka. Potom v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 307/2016 platobný rozkaz, proti ktorému nebol
podaný odpor, má účinky právoplatného rozsudku. Žalovaný odpor proti platobnému rozkazu nepodal,
a preto súd správne vyznačil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti na platobnom rozkaze. Tvrdenie

žalovaného, že platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť potom nie je správne a opodstatnené.
Žalobca k tvrdenému postupu uvádzaného žalovaným, v zmysle ktorej mal tunajší súd platobný rozkaz
zrušiť a nariadiť pojednávanie uviedol, že sa s touto argumentáciou žalovaného nestotožňuje. V danom
prípade prebiehalo upomínacie konanie a súd preto nemohol postupovať ani podľa ustanovenia § 266
ods. 3 CSP. V prípade nedoručenia platobného rozkazu by súd mohol postupovať len podľa ustanovenia
§ 10 zákona č. 307/2016, avšak neboli v danom prípade splnené zákonné predpoklady pre tento

postup, keďže žalovanému bolo možné doručiť platobný rozkaz, keďže mal aktivovanú elektronickú
schránku, pričom k doručeniu platobného rozkazu došlo zákonným spôsobom a platobný rozkaz bol
žalovanémudoručenýdňa21.09.2022.Keďžežalovanýprotidoručenémuplatobnémurozkazunepodal
odpor, zo zákona nastala právoplatnosť tohto platobného rozkazu.

8) Rovnako sa žalobca nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že je daný dôvod na obnovu konania podľa
§ 397 písm. a) CSP, keďže existujú nové dôkazy, podpisové vzory konateľov, ktoré žalovaný nemohol
uplatniť v pôvodnom konaní, keďže mu platobný rozkaz nebol doručený. K tejto skutočnosti sa žalobca
vyjadril spôsobom, že žalovaný nepreukázal, že by bez svojej viny nemohol predložiť nové dôkazy.
Nečinnosť a pasivita žalovaného v pôvodnom konaní nie sú dôvodom na obnovu konania. Podľa §

13 ods. 4 zákona č. 305/2013, osobou oprávnenou na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou
právnickej osoby je právnická osoba, ktorej bola elektronická schránka zriadená, jej štatutárny orgán
alebo člen jej štatutárneho orgánu. V prípade, ak má právnická osoba viacerých členov štatutárneho
orgánu, má každý jeden z nich rovnaké práva na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou
právnickej osoby. V zmysle tohto ustanovenia zákona o e-Governmente je zrejmé, že ktorýkoľvek

konateľ žalovaného bol oprávnený na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou žalovaného
a súd nebol povinný odosielať platobný rozkaz žiadnemu z konateľov žalovaného, keďže sporovou
stranou na strane žalovaného bola právnická osoba, a nie konateľ žalovaného. Platobný rozkaz
sa postupom súdu doručil žalovanému zákonne a márnym uplynutím úložnej lehoty, keďže žiaden
zkonateľovžalovaného sinesplnilpovinnosťpodľa§32ods.4oe-Governmenteamárnymuplynutím

lehoty na podanie odporu sa stal platobný rozkaz právoplatný. Žalovanému najneskôr už od 1.
júla 2017 v zmysle ustanovenia § 60e zákona o e-Governmente bola elektronická schránka automaticky
aktivovaná na doručovanie a súd ako orgán verejnej moci mal a má povinnosť doručovať zásielky
výlučne elektronicky a to do aktívnych elektronických schránok. Na základe týchto skutočností mal za
to, že žalovaný nepreukázal splnenie základného predpokladu prípustnosti žaloby na obnovu konania,

a preto žiadal žalobu zamietnuť. Mal za to, že žalovaný si sám zavinil, že sa
o platobnom rozkaze dozvedel až po tom, ako tento nadobudol právoplatnosť. Ak novými dôkazmi
mali byť podpisové vzory konateľov žalovaného, oba tieto dôkazy mohol predložiť už v pôvodnom
konaní, keďže nimi musel disponovať a jedná sa o listiny z roku 2017 a 2018. Predložené
nové dôkazy vôbec nepreukazujú účelové tvrdenie žalovaného, že si od žalobcu nič neobjednal na

základe objednávky, ani že neprevzal tovar od žalobcu na základe dodacieho listu
ani nepodpísal faktúru a nepotvrdil záväzok. Súčasne poukázal, že zo strany žalovaného došlo pred
podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu k čiastočnej úhrade faktúry č. 320019, ktorú vystavil
žalobca za dodanie žalovaným objednaných oceľových otváracích zvodidiel pre projekt G. F. – F.
v počte 7 kusov a oceľových otváracích zvodidiel pre projekt G. F. – F. v počte 2 kusy. Dňa 04. 03. 2021

žalovaný čiastočne uhradil sumu vo výške 550.000,- Eur a dňa 07. 04. 2021 vo výške 850.000,- Eur.
Rovnako dňa 09. 08. 2022 uhradil čiastočne sumu 24.848,23 Eur. Žalovaný preto ako dlžník eviduje
záväzok voči žalobcovi vo svojom účtovníctve, čo preukazuje i kniha záväzkov, ktorá tvorila prílohu
listu žalovaného zo dňa 06. 02. 2023. Žalovaný čiastočne plnil žalobcovi, nikdy záväzok nenamietal
ani nespochybňoval. Dokonca i list zo dňa 06. 02. 2023 podpísal konateľ žalovaného A. B.. Potom

tvrdenia žalovaného sú nepodložené a účelové. Rovnako mal za to, že vzhľadom na vyššie uvedené nič
nenasvedčuje tvrdeniu žalovaného, že došlo k sfalšovaniu podpisu konateľa A. B.. Následne sa vyjadril
i k označeným rozhodnutiam žalovaným, na základe ktorých mal za to, že táto argumentácia
a odkaz na rozhodnutia nie je spôsobilá spochybniť existenciu pohľadávok žalobcu voči žalovanému,ktorýsiuplatnilvzmyslenávrhunavydanieplatobnéhorozkazu.Vzťahymedzižalovanýmajejkonateľmi
nemajú na existenciu pohľadávky priznanej platobným rozkazom žiaden vplyv a tieto vzťahy nie je
možné riešiť prostredníctvom žaloby na obnovu konania. Ak C. B. podľa názoru žalovaného

poškodil jeho majetkové práva, teda druhého konateľa, v žiadnom prípade nie je toto prípustný dôvod
pre obnovu upomínacieho konania vedeného medzi žalobcom a žalovaným. Zotrval preto na tom, že
dňom 06. 05. 2023 uplynula subjektívna 3-mesačná zákonná lehota na podanie žaloby na obnovu
konania žalovanému a ktorým dňom i zaniklo právo podať predmetnú žalobu. Rovnako zmeškanie
zákonnej lehoty na podanie odporu nie je možné zhojiť žalobou na obnovu konania. Žiadal preto žalobu

žalovaného zamietnuť.

9) K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 07. 03. 2024, v ktorom ako
nosný argument žalobca použil list žalovaného označený ako „Návrh na mimosúdne a mimoexekučné
vyrovnanie“ zo dňa 06. 02. 2023, v ktorom sa mal žalovaný, prostredníctvom svojho konateľa – A.
B. vyjadrovať a tým preukázať vedomosť o existencii právoplatného platobného rozkazu. Opätovne

poukázal, že podpis na uvedenom dokumente nepatrí A. B. a tento sa nezhoduje ani s podpisovým
vzorom ním predloženým v konaní. K predmetnému listu sa nevie vyjadriť, pretože takýto list adresovaný
žalovaným žalobcovi neeviduje. Opätovne poukázal, že uvedený list bol zaslaný dňa 06. 02. 2023, teda
v čase, keď za spoločnosť žalovaného konali dvaja konatelia spoločne, avšak na liste je iba
sfalšovaný podpis konateľa A. B. a nejedná sa o úkon žalovaného, ale o fiktívny úkon vykonaný

neznámou osobou. Z tohto dôvodu má za to, že uvedeným listom predloženým žalobcom nepreukázal
žalobca súdu, že žalovaný oneskorene podal žalobu, ktorá lehota na jej podanie uplynula dňa 06. 05.
2023. Ďalej poukázal, že žalovaný aj žalobca mali rovnakého účtovníka a C. B. ako bývalý
konateľ žalovaného, ktorý konal v čase zaslania predmetného listu v prospech žalobcu, mal
prístup k účtovným dokumentom žalovaného a mohol predmetný list poslať so sfalšovaným

podpisom druhého konateľa žalovaného. Aj keď účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku, ktorá
by mala byť prezentáciou skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, neznamená, že účtovníctvo
účtovnej jednotky je dôkazom, ktorý by preukazoval, že účtovné doklady sú správne a pravdivé. Potom
argumentácia žalobcu, že žalovaný ako dlžník eviduje záväzok voči žalobcovi vo svojom účtovníctve
je absolútne irelevantné, keďže táto skutočnosť musí vyplývať zo skutočností, ktoré sú predmetom

účtovníctva. Následne tvrdil, že účtovné dokumenty, ktoré boli predmetom účtovníctva žalovaného,
sú sfalšované a fiktívne právne úkony, a preto nemali byť zúčtované a nereprezentujú skutočnosť. K
zaúčtovaniu týchto skutočností došlo z dôvodu konania druhého konateľa žalovaného – C. B. a
ktorýzrejmevybralajúčtovníka,ktorýviedolúčtovníctvoajžalobcovi,akoajžalovanému.Zotrvalnatom,
že o dôvodoch obnovy konania sa dozvedel až dňa 13. 09. 2023, kedy nahliadal do svojej elektronickej

schránky, stiahol si prílohy, ktoré sú sfalšované neznámou osobou a zistil, že platobný rozkaz mal byť
doručený žalovanému. Vo zvyšnom zotrval na predchádzajúcich tvrdeniach a žiadal povoliť obnovu
daného konania vedeného v upomínacom konaní.

10) Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 10. 05. 2024, v ktorom poukázal, že

práve on má za to, že podpis A. B. v liste zo dňa 06. 02. 2023 sa zhoduje s podpisovým vzorom,
ktorý predložil ako dôkaz a vyhotoveným dňa 22. 09. 2017, pričom pri posudzovaní zhody
podpisu je potrebné vziať do úvahy aj viac ako 5 ročný časový odstup vzniku jednotlivých dokumentov.
Ďalej poukázal, že žiadne dva pravé podpisy jedného a toho istého pisateľa nie sú absolútne zhodné.
Rozdiely v podpisoch sú vyjadrením prirodzenej variability podpisov totožného pisateľa a samé osebe

nespochybňujú pravosť podpisu A. B.. Ďalej poukázal, že žalovaný bez akýchkoľvek výhrad čiastočne
uhradil žalobcom vystavenú faktúru v časti sumy 1.424.848,23 Eur, čo svedčí o tom, že žalovaný
plnenie od žalobcu v zmysle objednávky zo dňa 23. 09. 2019 prevzal a vznikla mu povinnosť zaplatiť
cenu za dodané oceľové otváracie zvodidlá. Neuhradená zostala iba časť faktúry v sume 150.000,-
Eur, ktorá je predmetom exekučného konania vedeného na základe právoplatného platobného rozkazu

v upomínacom konaní, ktorého obnovu konania žiada žalovaný. Rovnako poukázal, že ak žalovaný
čiastočne plnil záväzok voči žalobcovi a nikdy ho nenamietal, potom podľa § 407 ods. 3 Obchodného
zákonníka má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník
uznáva aj zvyšok záväzku. Žalovaný spochybňuje účtovníctvo žalovaného, avšak ničím nepreukázal
toto svoje tvrdenie a práve z listinných dôkazov a správania sa samotného žalovaného

vyplýva, že tento dobrovoľne a bez výhrad vykonal tri čiastočné úhrady danej faktúry,
ktorej časť bola predmetom konania, ktorého obnovu žiada žalovaný. Opätovne poukázal na svoje
tvrdenia uvádzané v odpore proti vydanému platobnému rozkazu ohľadne tej skutočnosti, komu mal
súd doručovať platobný rozkaz, že ho bolo možné doručiť v prípade právnickej osoby ktorémukoľvekštatutárovi, preto ktorýkoľvek konateľ mal i rovnakú možnosť prevziať platobný rozkaz z elektronickej
schránky žalovaného v rámci úložnej lehoty, avšak ani jeden tak neučinil, v dôsledku čoho k doručeniu
platobného rozkazu márnym uplynutím úložnej lehoty došlo. Mal za to, že nie sú naplnené dôvody pre

povolenie obnovy konania. V opätovnom vyjadrení žalovaného zo dňa 19. 07. 2024 opätovne zopakoval
len skutočnosti uvádzané v predchádzajúcich podaniach. Žalobca sa v podaní zo dňa 31. 10.
2024 vyjadril tak, že navrhované znalecké dokazovanie ohľadne pravosti podpisov konateľa A. B. na
daných dokladoch nie je dôvodom pre obnovu konania, keďže žalovaný by mohol tak namietať, ak by
znalecký posudok už existoval a nemohol byť použitý v pôvodnom konaní, čo však nie je relevantné

v prípade posudzovania dôvodu na obnovu konania. Preto považuje navrhované znalecké dokazovanie
za neúčelné a nehospodárne.

11) Strany sporu rovnako i na pojednávaní zotrvali na svojich vyjadreniach vo veci, pričom žalovaný
zotrval na vykonaní znaleckého dokazovania. Mal za to, že platobný rozkaz nebol riadne doručený
žalovanému a preto sa nemohol stať ani právoplatný a vykonateľný. Naopak, žalobca poukázal, že

žaloba je nedôvodná, platobný rozkaz doručovaný súdom bol v súlade zákona o e-Governmente,
v zmysle ktorého mohol platobný rozkaz doručovaný právnickej osobe prevziať ktorýkoľvek štatutárny
zástupca alebo iná osoba poverená štatutárom. Rovnako mal za to, že žalovaný nepreukázal včasnosť
podania predmetnej žaloby, súd preto vzhľadom k tomu, že nebolo splnené časové hľadisko podania
žaloby na obnovu konania ukončil dokazovanie vo veci samej a následne vyhlásil rozsudok v znení tak,

ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

12) Podľa § 397 CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú
tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten,
kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu

privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci; b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať
v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci; c)
bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom
rozsudkukzáveru,žerozhodnutímsúdualebokonaním,ktorémupredchádzalo,boliporušenézákladné

ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným
spravodlivým zadosťučinením; e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady
Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f)
možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

13) Podľa § 400 CSP, žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

14) Podľa § 403 ods. 1 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy

sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď
ho mohol uplatniť.

15) Podľa § 403 ods. 2 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od
právoplatnosti rozhodnutia.

16) Podľa § 405 CSP, odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nie je
prípustné.
17) Podľa § 414 CSP, ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu
konania povolí alebo zamietne.

18) Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju
zamietol. Súd rozhodnutie odôvodňuje nasledovne.

19) Medzi stranami nebolo spornou skutočnosťou, že žalobca sa na upomínací súd obrátil žalobou

ohľadne zaplatenia istiny 174.848,23 Eur, ktoré konanie sa viedlo pod sp. zn. 25Up/1165/2022.
V rámci tohto konania bol vydaný platobný rozkaz dňa 31. 08. 2022, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňom 07. 10. 2022. Platobný rozkaz bol doručený žalovanému v zmysle § 9 ods. 4
zákona č. 307/2016 ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu a do vlastných rúk.Súddoručovalplatobnýrozkazdňom05.09.2022,kedybolažalovanémudojehoelektronickejschránky
odoslaná predmetná zásielka Okresného súdu Banská Bystrica obsahujúca platobný rozkaz a ostatné
listiny v zmysle zákona. Osobou oprávnenou na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou

právnickej osoby je právnická osoba tak, ako to stanovuje § 13 ods. 4 zákona o e-Governmente, ako
aj jej štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu. Platobný rozkaz mohol prevziať ktorýkoľvek
zo štatutárnych zástupcov právnickej osoby a to bez ohľadu, akým spôsobom je zapísané konanie
žalovaného v mene spoločnosti v Obchodnom registri. Tunajší súd nebol povinný odosielať platobný
rozkaz žiadnemu z konateľov žalovaného, keďže sporovou stranou je právnická osoba. Z vykonaného

dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný ako právnická osoba si ani prostredníctvom jedného
z konateľov neprevzal predmetný platobný rozkaz, z ktorého dôvodu márnym uplynutím úložnej lehoty
v zmysle § 32 ods. 5 písm. b) bod 1 zákona o e-Governmente došlo k doručeniu platobného rozkazu
automaticky zo zákona. Úložná lehota pritom uplynula dňa 21. 09. 2022 a žalovaný mal možnosť podať
proti platobnému rozkazu odpor, ktorú možnosť nevyužil. Z tohto dôvodu sa stal platobný rozkaz vydaný
v upomínacom konaní právoplatný a vykonateľný dňom 07. 10. 2022.

20) Žalovaný ako osoba, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podal tunajšiemu súdu dňa 20.
10. 2023 žalobu na obnovu konania vedeného v upomínacom konaní pod sp. zn. 25Up/1165/2022,
pričom mal za to, že žalobu podal včas, keďže až dňa 13. 09. 2023 sa dozvedel o tom, že
platobný rozkaz mal byť doručený žalovanému a o dôvodoch obnovy konania. Žalovaný ani na dotaz

súdu žiadnym spôsobom neozrejmil a to vzhľadom i na dátum doručovania platobného rozkazu súdom,
z akého dôvodu až uvedeným dňom sa o doručení platobného rozkazu dozvedel, keďže v zmysle
ustanovenia § 60e zákona o e-Governmente bola žalovanému ako právnickej osobe so sídlom na
území Slovenskej republiky a zapísanej do Obchodného registra elektronická schránka automaticky
aktivovaná najneskôr dňom 1. júla 2017. Súd preto ako orgán verejnej moci mal povinnosť doručovať

zásielky žalovanému výlučne elektronicky, a to do aktívnych elektronických schránok, čo v danom
prípade splnil. Keďže v upomínacom konaní sú stanovené podmienky pre doručovanie platobného
rozkazu žalovanej strane sporu vrátane ustanovení, kedy sa považuje doručenie platobného rozkazu za
doručené, námietky žalovaného v žalobe o obnove konania ohľadne nedodržania postupu súdu podľa §
266 ods. 3 CSP nie sú opodstatnené. Súd preto mal za to, že zákonný postup doručenia platobného

rozkazu žalovanému bol dodržaný. Potom túto skutočnosť nezmení ani námietka žalovaného o tom,
že podpis A. B. bol na iných dokumentoch uvádzaných žalovaným podľa jeho tvrdenia sfalšovaný a na
ktorého pravosť podpisu žiadal následne vykonať znalecké dokazovanie.

21) Paragraf 403 CSP upravuje subjektívnu a objektívnu lehotu, v ktorej je potrebné podať žalobu na

obnovu konania. Subjektívna lehota je 3-mesačná a subjektu oprávnenému na podanie žaloby na
obnovu konania plynie odo dňa, keď sa mohol dozvedieť o dôvode obnovy alebo odo dňa, kedy mohol
dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota na podanie žaloby je 3-ročná a počíta sa od právoplatnosti
rozhodnutia. Subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania musí byť dodržaná v rámci
objektívnej 3-ročnej lehoty, ktorá plynie od právoplatnosti rozhodnutia. Subjektívna lehota uplynie

najneskôr spolu s objektívnou lehotou. Odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu
konania zákon nepripúšťa.

22) Na základe týchto skutočností mal za to, že platobný rozkaz 25Up/1165/2022 nadobudol
právoplatnosť podľa doložky právoplatnosti a vykonateľnosti dňa 07. 10. 2022 a objektívna 3-

ročná lehota teda uplynie dňa 07. 10. 2025. Súd následne posudzoval splnenie objektívnej podmienky
prípustnosti návrhu na obnovu konania, a to zachovanie zákonnej subjektívnej lehoty na podanie
návrhu. Splnenie tejto povinnosti musí preukázať strana sporu, ktorá sa obnovy konania domáha
a neunesenie dôkazného bremena má potom za následok procesný neúspech tejto strany.

23) Súd v danej veci zistil, že žalobca v konaní napádal splnenie subjektívnej 3-mesačnej lehoty na
podanie danej žaloby zo strany žalovaného. Poukázal, že platobný rozkaz žalovanému bol doručený
dňa 21. 09. 2022 a v zmysle doložky právoplatnosti a vykonateľnosti sa stal právoplatným dňa 07. 10.
2022. Následne žalobca poukázal, že žalovaný listom zo dňa 06. 02. 2023 oslovil právneho zástupcu
žalobcu ohľadne mimosúdneho riešenia sporu, a preto mal za to, že už dňa 06. 02. 2023 začala plynúť

žalovanému 3-mesačná subjektívna lehota na podanie žaloby a tá uplynula dňom 06. 05. 2023.
Žalobca však tvrdil, že žalovaný sa mohol o dôvode obnovy konania dozvedieť už 05. 09. 2022, kedy
mu bola do jeho elektronickej schránky odoslaná zásielka tunajšieho súdu obsahujúca platobný rozkaza ďalšie listinné dôkazy. Na základe týchto a ďalších ním uvádzaných skutočností žiadal
žalobu zamietnuť.

24) Súd preto sa zameral v konaní na preverenie dôvodnosti vznesenej námietky žalobcom ohľadne
včasnosti podania predmetnej žaloby. Súd z výpisu z Obchodného registra na žalovaného
zistil, že žalovaným označený bývalý konateľ spoločnosti žalovaného C. B. vykonával funkciu konateľa
v spoločnosti žalovaného od 12. 01. 2018 do 02. 06. 2022, t. j. v období, v ktorom
ešte tunajší súd/upomínací súd ešte nevydal v danej veci platobný rozkaz , keďže ho doručoval až

dňom 05. 09. 2022. A. B. vykonával túto funkciu v období od 22. 09. 2017 až do súčasnosti. F. B.
vykonávala funkciu konateľa spoločne s A. B. v období od 02. 06. 2022 do 25. 07. 2023. „ Konanie
menomspoločnostibolozapísanétak,ževmenespoločnostijeoprávnenýkonaťkaždýzvymenovaných
konateľov. Navonok konajú v mene spoločnosti vždy dvaja konatelia spoločne. Konatelia konajú v mene
spoločnosti tak, že k vytlačenému alebo napísanému obchodnému menu spoločnosti pripoja vždy
dvaja z vymenovaných konateľov spoločnosti spoločne svoje podpisy s uvedením mena a priezviska

konajúcich konateľov a doložky označujúcej ich funkciu – konateľ.“ Od 05. 08. 2023 bol oprávnený
konať každý z vymenovaných konateľov samostatne. Konateľ žalovaného preto v čase podania žaloby
na obnovu konania na tunajší súd dňa 20. 10. 2023 konal už samostatne ako jediný konateľ tejto
spoločnosti. Vzhľadom k dôvodom uvádzaným žalovaným pre obnovu konania 25Up/1165/2022 sa
súd dotazoval k skutočnostiam vedúcim o tom, aby zistil, akým spôsobom konateľ žalovaného A. B.

v čase funkcie konateľa spoločnosti žalovaného preberal zásielky z elektronickej schránky. Súd sa na
uvedené dotazoval i v súvislosti s ukončením funkcie C. B. ako konateľa spoločnosti, ktorý zrejme
viedol účtovníctvo spoločnosti žalovaného a podľa tvrdenia žalovaného konal v zhode so žalobcom
v spojitosti s uplatňovaním predmetného nároku voči žalovanému v upomínacom konaní. Žalovaný
sa k danej dotazovanej skutočnosti súdom ohľadne preberania zásielok z elektronickej schránky po

02. 06. 2022 do 13. 09. 2023 žiadnym spôsobom nevyjadril a súd mal za to, že žiadnym spôsobom
ani nepreukázal, že by dňa 06. 02. 2023 žalobcovi, resp. jeho právnej zástupkyni neadresoval list za
účelommimosúdnehovysporiadaniaveci,ktorásaviedlanatunajšomsúdepodsp.zn.25Up/1165/2022,
v zmysle ktorej mal žalovaný ešte douhradiť dlžnú istinu priznanú platobným rozkazom. A. B. ako konateľ
žalovaného namietal, že by mal vedomosť o danom liste adresovaného žalobcovi s poukazom, že nejde

o jeho podpis. Z predloženého podpisového vzoru A. B. ako konateľa žalovaného pri
podaní žaloby, ktorý bol podľa neho dôkazom o tom, že nedojednával predmetný záväzkový vzťah
so žalobcom a ohľadne jeho podpisu na návrhu na mimosúdne a mimoexekučné vyrovnanie súd
zistil, že je daná určitá podobnosť uvedeného podpisu tohto konateľa žalovaného . Ku komunikácii
s právnou zástupkyňou žalobcu došlo až po odchode C. B. zo spoločnosti žalovaného a žalovaný žiadal

vykonať znalecké dokazovanie ohľadne preukázania pravosti jeho podpisov na objednávke, dodacom
liste, faktúre a potvrdení záväzku, avšak nie na listinnom dôkaze predloženom žalovaným ohľadne
mimosúdnej komunikácie po právoplatnosti platobného rozkazu. Súd preto znalecký posudok nenariadil
a mal za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení o včasnosti podania žaloby
na obnovu konania. Súd tak učinil i z dôvodu, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nevyjadril

k skutočnostiam ohľadne plnenia si jeho povinností v zmysle zákona o e-Governmente týkajúcich sa
preberania doručovaných zásielok do elektronickej schránky žalovaného, čím následne nepreukázal
nielen včasnosť podanej žaloby doručenej súdu až dňa 20. 10. 2023, ale ani dôvod uvedený v
§ 397a CSP, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného
konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom

konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd teda nemá za
to, že by skutočnosti uvádzané žalovaným bez jeho viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, práve
svojím zavinením spôsobil spoločnosti konateľ žalovaného tú skutočnosť, že sa nedozvedel o doručenej
zásielke súdu týkajúcej sa doručovania platobného rozkazu a ďalších listín v konaní 25Up/1165/2022
a v danom čase nedisponoval ani žiadnym dôkazom o tom, že ním namietaná opodstatnená pravosť

podpisu na ním uvádzaných dokumentoch predložených v konaní 25Up/1165/2022 je opodstatnená.
Súd to dôvodí i tým, že C. B. skončil funkciu konateľa v spoločnosti žalovaného dňom 02. 06. 2022
a uvedeným dňom teda odovzdal vedenie účtovníctva ako i vedenie spoločnosti druhému konateľovi
žalovaného a tým i prípadnú povinnosť preberať zásielky z elektronickej schránky zriadenej žalovanému
zozákona.Súdpretoožalobežalobcurozhodoltak,akojeuvedenévovýrokovejčastitohtorozhodnutia,

pričom súd rozhodujúce skutočnosti uviedol v odôvodnení tohto rozhodnutia a vo zvyšnom
sa stotožňuje s právnymi závermi uvádzanými žalobcom v písomných podaniach adresovaných súdu
k danej veci.25) O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci, priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %
voči žalovanému. O ich výške súd rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu
a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.