Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2026

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 5T/94/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725011154
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Ordzovenská

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2026:8725011154.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudkyňou JUDr. Dominikou Ordzovenskou, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 11. februára 2026 v Poprade, takto

r o z h o d o l:

Obžalovaná
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX C., t. č. vo väzbe v ÚVV Prešov,

r o z h o d o l :

u z n á v a s a z a v i n n ú , ž e

dňa 05.06.2025 v čase o 04:45 hod. na benzínovom čerpadla Slovnaft, na ul. Moyzesovej č. 1
v Poprade, pri drevenej lavičke, ktorá sa nachádzala neďaleko vstupu do umývačky áut, chytila
poškodeného za vlasy, čím ho stiahla z lavičky na zem a následne rozbila 0,5 litrovú sklenenú fľašu
o zem a bez akéhokoľvek dôvodu s touto fľašou zaútočila do ľavej časti krku poškodeného E. F., čím
takto poškodenému spôsobila zranenia, a to reznú ranu ľavej ušnice v oblasti tragu, s dobou liečenia

ambulantnou formou v trvaní 10 dní, bez obmedzenia na obvyklom spôsobe života, kde ide o ľahký úraz,
pričom útok smeroval na životne dôležitý orgán ľudského tela, krk, kde sa nachádzajú cievy a tepna,

t e d a

dopustila sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustila
v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom nedošlo k dokonaniu trestného činu,

č í m s p á c h a l a

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa
§ 14 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o j e j s ú d u k l a d á :

Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 2
písm. a), § 39 ods. 3 písm. e) Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ju pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Poprad podala na tunajší súd dňa 21.11.2025 obžalobu pod č. 1
Pv 225/25/7706-57 zo dňa 21.11.2025 na obvinenú A. B. pre skutok, ktorého sa mala dopustiť tým,
že dňa 05.06.2025 v čase o 04:45 hod. na benzínovom čerpadla Slovnaft, na ul. A. G. X H. C., pri
drevenej lavičke, ktorá sa nachádzala neďaleko vstupu do umývačky áut, chytila poškodeného za vlasy,
čím ho stiahla z lavičky na zem a následne rozbila 0,5 litrovú sklenenú fľašu o zem a bez akéhokoľvek
dôvodu s touto fľašou zaútočila do ľavej časti krku poškodeného E. F., čím takto poškodenému spôsobila

zranenia, a to reznú ranu ľavej ušnice v oblasti tragu, s dobou liečenia ambulantnou formou v trvaní 10
dní, bez obmedzenia na obvyklom spôsobe života, kde ide o ľahký úraz, pričom útok smeroval na životne
dôležitý orgán ľudského tela, krk, kde sa nachádzajú cievy a tepny, a ktorý skutok právne kvalifikovala
ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods.
1 Trestného zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej A. B., svedka poškodeného
E. F., svedka A. I., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria A. B. B., prečítaním
zápisníc o výsluchu splnomocnenej zástupkyne poškodenej strany A. A. J., prečítaním zápisníc
o výsluchu svedkov K. H. a H. L., prečítaním znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného

znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria A. B. B., prečítaním znaleckého
posudku č. XXX/XXXX vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
chirurgia a traumatológia A. M. K., prečítaním znaleckého posudku č. PPZ-KEU-
KE-EXP-2025/1482 vypracovaného kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ, lekárskymi správami,
zápisnicou o obhliadke miesta činu, ako aj ďalej uvedenými listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovný

skutkový stav.

Obžalovaná A. B. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení neurobila žiadne z vyhlásení podľa
§ 257 Trestného poriadku a zotrvala na výpovedi z prípravného konania zo dňa 21.10.2025. Ku skutku
uviedla, že v ten nešťastný deň sa doma pohádala s mamou kvôli alkoholu, zbalila si veci a odišla. Mala

pri sebe 10,- €, za ktoré si kúpila fľašu vodky. Popíjala smerom cestou na stanicu a aj na stanici, kde
stretla priateľa, ktorý ju volal domov. Ona mu povedala, že nejde, že mama ju vyhodila. Neskôr si k nim
prisadol Zdeno a popíjali všetci spolu. Po chvíli odišla na záchod, nechcela sa k nim už viac vrátiť, bola
nešťastná zo situácie z domu. Oni ju začali hľadať, neskôr niekde odišli, priateľ asi domov a Zdeno nevie
kam. Ona ostala sedieť na stanici, chcela počkať do rána. Neskôr na stanici stretla K. N., s ktorým kráčali

smerom ku Forumu a cestou stretli E., ktorý im povedal, aby išli do Clubu 24. V tom klube jej Zdeno
hovoril, že je pekná, že sa mu páči, ona mu ale povedala, že má priateľa. Po nejakom čase K. N. odišiel,
čiže ostali so Zdenom sami dvaja. Zdeno sa jej opýtal, či s ním pôjde na benzínku kúpiť fľašku. Súhlasila
a taxíkom sa presunuli na benzínku, kde kúpili fľašu. Na B. pred benzínkou už sedel pán. Neskôr si jej
neznámy pán ku nim prisadol, spoločne popíjali, všetko bolo v poriadku. Poškodený jej povedal, že je

pekná, návrhy intímneho charakteru jej nedával, hádzal po nej také divné pohľady, vtedy sa už necítila
príjemne. Ona sedela pri nich na lavičke. Potom počula, ako povedali, že je málo opitá, tak spanikárila,
kopla do koša. Sklenenú fľašu od alkoholu zobrala zo stola, buchla ju o zem, potom si neuvedomila,
že má zbytok fľaše v ruke, chcela sa postaviť, oprela sa o ramená E. a až potom, keď mu išla krv, si
uvedomila, že ju stále drží. Chcela od toho pána telefón, on jej ho nedal, tak išla hľadať pomoc. Ona

nemala E. v úmysle ublížiť, len sa zľakla, keď povedali tú vetu. Bola úplne v šoku. V živote by nikomu
úmyselne neublížila, je jej veľmi ľúto, ako to dopadlo. Chcela telefón, aby zavolala sanitku, ktorý však
nedostala a následne zastavila auto a potom prišli policajti. V prítomnosti poškodeného sa cítila dobre až
do momentu, kým nepovedal, že ju musia viac opiť. To, že má na tele modriny zistila až u vyšetrovateľa.
Na otázku, či vie vysvetliť, že z výsluchu svedka, pracovníka benzínky vyplýva, že sa jej mal opýtať, či

potrebuje pomoc, na čo mu povedala, že nie, resp. pokývala hlavou, uviedla, že bola v šoku, nevedela,
kto mu ublížil, mala viac ako 3 promile. Nepamätá si, čo sa dialo po tom, čo prišla sanitka. Zobrali ju do
nemocnice na ošetrenie. Dychovej skúške sa prvýkrát podrobila v CPZ. Váži 64 kg.

Svedok poškodený E. F., vypočutý na hlavnom pojednávaní, zotrval na výpovediach z prípravného

konaniaakuskutkuuviedol,žesobžalovanousaspoznalivtendeň,spolupopíjaliataxíkomsapresunulina benzínku. On bol v šoku, snaží sa to vytesniť, nechce sa k tomu vracať. Je to pre neho traumatizujúce.
Vystúpili z taxíka, on si išiel kúpiť na benzínku fľašu vodky, tam spoznal toho chalana. Spoločne sa bavili,
ako pri popíjaní. Obžalovaná s ním bola dobrovoľne. Nespomína si na nejaké intímnosti, fyzicky sa jej

nedotkol. Na skutok si veľmi nespomína, keď na neho obžalovaná zaútočila, sedeli na lavičke, určite
nestál, rozbila sa fľaša, nevie, v ktorej ruke držala obžalovaná fľašu, nespomína si, či bol zhodený na
zem,prišlasanitkaapamätásiažráno,keďčakalnapolicajnejstanici.Váži115kg.Onajobžalovanáboli
opití. Nevie, prečo na neho obžalovaná zaútočila. Nespomína si, aby obžalovanej hovoril, že je pekná.
Obžalovanú nepozýval k sebe domov. So svedkom I. určite neviedol žiadny rozhovor, že obžalovaná je

málo opitá, že ju treba viac opiť.

Svedok A. I., vypočutý na hlavnom pojednávaní, zotrval na výpovediach z prípravného konania a ku
skutku uviedol, že bol na benzínke, chcel si posedieť, vypiť. Na benzínku ho priviezol vtedy
kamarát taxíkom, pili spolu kávu, mal nahlásenú objednávku a za nejakých 15-20 minút prišli obžalovaná
s poškodeným, dali sa do reči, rozprávali sa, popíjali. Vtedy nemal veľa vypité, mal asi 1,5 deci, on

vtedy len začínal. Keď vystúpili z taxíka, zhovorčivejší bol E., ale nemal dojem, že sa nepoznajú. Zdeno
bol usmievavý, veselý. Na stole bola fľaša, ktorá spadla na zem. Oni sa začali hádať, tak išiel kúpiť
ďalšiu. Potom sa rozprávali a došlo medzi nimi k šarvátke. Obaja boli pod vplyvom alkoholu. Zdeno
mal také podchytávačské reči na Máriu, mal zjavne záujem. Bola spomínaná aj adresa D., ale A. mu
to vyhovorila, boli to reči zamerané na to, že chce byť s A.. Ale neprejavil žiadny fyzický nátlak. On

bol srandista, smial sa. A. mu zo začiatku reči vyhovorila, zo začiatku reagovala normálne, aj napriek
rečiam ostala na mieste, nebrala to zle, brala to v rámci srandy. Tesne pred skutkom chytala hnev, ale
E. už potom nepokračoval s rečami, netlačil, aby niekde išli. Spomínal sa aj nejaký Slavo, vtedy začala
tá iná reakcia obžalovanej na tieto reči, potom aj E. od nich ustúpil. Zdeno prejavoval záujem o A.,
ale nič fyzické, ona ho potom stiahla na zem, klbčili sa. Nepoznal pomery medzi nimi. Potom schytila

fľašu a prešla Zdenovi cez krk. Stála nad svedkom poškodeným, zohnutá nad ním, svedok poškodený
sedel. Obžalovaná stála za ním a pravou rukou mu prešla po krku. Tá fľaša už bola naštiepená, odbil sa
spodok, obžalovaná fľašu chytila za hrdlo a obžalovanej ostala v ruke už iba črepina. Obžalovaná držala
svedka poškodeného, aby sa neváľal po zemi, aby nespadol na zem, nič nenasvedčovalo tomu, že by
malo k niečomu dôjsť. Nevie, či ju niečo nahnevalo, ono to nezačalo ako útok, ale ako zúrivosť. Obaja

sedeli na lavičke, tým, že E. bol značne opitý, krútilo to s ním, na zem sa dostal konaním obžalovanej,
kedy ho obžalovaná stiahla za vlasy. Obžalovaná si išla umyť ruky, potom prišla, požiadala ho o telefón.
Potom prišla sanitka. Obžalovaná bola v šoku, aj ju samu to prekvapilo. Aj obžalovaná bola od krvi,
Zdeno odmietal vyšetrenie, ale zranenie vyzeralo dosť vážne. Obžalovaná si neuvedomovala, k čomu
môže dôjsť a horšiemu následku zabránil osud. Myslí si, že obžalovaná mu nechcela ublížiť, v tom čase

nebola pri zmysloch, bola opitá, neuvedomovala si, čo robí.

Zo zápisnice svedka H. L. z prípravného konania vyplýva, že dňa 04.06.2025 od 06:00 hod. do
05.06.2025 mal smenu na benzínke, kde niekedy v ranných hodinách prišla na benzínku nejaká partia,
ktorá si sadla na lavičku neďaleko autoumyvárky, nevie uviesť, čo to bola za partia, boli to dvaja chlapi

a jedna žena, tmavšia, Rómka. Vonku poriadne nevidel, nakoľko bola tma, vie, že popíjali, ale nebolo ich
vidno na kamerách, ktorá toto miesto nesníma. Párkrát bola žena aj vo vnútri v predajni na WC a raz si
bola kupovať alkohol. Pri vstupe sa táto žena správala úplne normálne, raz prišla aj s nejakým chlapom
z tej partie, s takou dlhou bradou a kupovali si u kolegu alkohol. Nepostrehol, aby bol medzi nimi nejaký
problém, obaja boli pod vplyvom alkoholu.

Zo zápisnice svedka K. H. z prípravného konania vyplýva, že dňa 04.06.2025 od 06:00 hod. do
05.06.2025 mal smenu s kolegom H. L.. Niekedy nadránom prišla na benzínku partia, ktorá sedela pri
autoumyvárke na lavičkách, boli to dvaja chlapi a jedna žena – Rómka. Nevie presne uviesť, čo sa
odohrávalo vonku na tých lavičkách, nakoľko dané miesto nesníma ani kamera a on z predajne nič

nevidel, pretože vonku bola tma. Do predajne prišla Rómka z tej partie, nevie ako sa volala, mala na
bunde krv a kupovala si zapaľovač. Ako vyšiel z predajne, tak pri lavičkách, kde sedela tá partia, uvidel
na zemi črepiny. Chcel ísť ich upratať, ale jeden chlap z tej partie mu uviedol, aby to nechal tak, že sa
to bude riešiť, preto to nechal tak a vrátil sa do predajne. Obvinená a pri vstupe do predajne správala
slušne, bola pod vplyvom alkoholu, ale nebola agresívna. Keďže videl, že má na sebe stopy krvi, tak sa

opýtal, či nepotrebuje pomoc, na čo ona zakývala hlavou, že nie a odišla preč. Ešte predtým ako vošla
do predajne zakrvavená, bola v predajni s jedným chlapom, s takou dlhšou bradou, kupovať alkohol.
Keď vošli prvýkrát do predajne, tak si myslel, že tvoria pár, nesprávali sa k sebe zle, ani si nenadávali,
tá žena bola v jeho prítomnosti úplne v pohode.Zo zápisnice splnomocnenca svedka poškodeného Dôvery, zdravotnej poisťovne, a. s., A. A. J.,
z prípravného konania vyplýva, že si neuplatňuje náhradu škody, pretože im vznikla minimálna, a preto

sa nepripájajú k trestnému konaniu.

Na hlavnom pojednávaní vypočutý znalec A. B. B., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria, zotrval na záveroch znaleckého posudku č. 83/2025 a uviedol, že stupeň opilosti
určuje g na l, pokiaľ ide o promile tak je to viac, bez 100 % záruky. Ak má osoba viac ako 3 promile

alkoholu, ak je človek nenavyknutý na alkoholické nápoje, tak išlo by o narkotické štádium, človek by
spal, pohyboval by sa neisto, asi by nebol schopný chôdze. Ak je človek zvyknutý na alkoholické nápoje,
tak motorika môže dobre fungovať. Na to, aby bol navyknutý na alkohol, je väčšinou potrebný určitý
čas, kým si človek vybuduje toleranciu na alkohol, trvá to radovo niekoľko týždňov, mesiacov. Ak je
závislý, tak tolerancia je vysoká. Tolerancia znamená, že mozog sa prispôsobí tomu, že človek používa
alkoholické nápoje. Pokiaľ ide o koncentráciou, tak nezávisí od hmotnosti. Na otázku obhajcu, či je

osoba schopná v takejto opitosti robiť viacfázové pohyby, znalec uviedol, že pokiaľ človek už v minulosti
niečo podobné vykonal, tak to nevylučuje, bol by schopný aj viacfázových pohybov, pokiaľ ide o napr.
chytenie za vlasy alebo rozbitie fľaše, ide o jednoduché činnosti. Je nepochybné, že obžalovanú možno
považovať za osobu, u ktorej je zvýšená miera tolerancie na alkohol. U obžalovanej bol konštatovaný
vysoký stupeň opitosti. Zdravý človek by takýto stupeň opilosti dosiahol, ak by ho niekto donútil vypiť

celú fľašu naraz, inak by ku tomuto štádiu ani nedošiel. Významnú úlohu u obžalovanej hrala prebdená
noc. Ak by zdravý človek, nenavyknutý na alkohol, mal takýto stupeň opilosti, pravdepodobne nebol by
schopný nejakej koordinovanej činnosti. Stupeň je ťažké nejakým spôsobom popísať, že do akej miery
je zachovaná úsudková schopnosť, určite je narušená.

Zo záverov znaleckého posudku č. 83/2025 vypracovaného znalcom A. B.
B., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, o. i. vyplýva, že znalec vyšetrením
nezistil u obžalovanej duševné ochorenie, nezistil narušenie vnímania reality, halucinácie, ani bludy,
ani závažnejšie emočné patologické prejavy, zistil ľahký intelektový deficit, jej doterajšie fungovanie
v spoločnosti je napriek dobrému rodinnému zázemiu poznačené nezrelými rozhodnutiami, malou

schopnosťou účelného rozhodovania, vytvárania plánov, dôverčivosťou a ľahkou ovplyvniteľnosťou.
S poukazom na zistenú koncentráciu alkoholu v krvi v čase skutku blízko 3 g/l, čo je ťažká opilosť,
vzhľadom na ďalšie okolnosti, ako intelektový deficit a s ním súvisiaca emočná nestabilita a horšia
kontrola správania, ďalej únava po prebdenej noci, je možné uzavrieť, že išlo o podstatné zníženie
rozpoznávacích a ovládacích schopnosti v čase skutku, ale nie úplné vymiznutie. Obžalovaná priznala

dlhoročné nadužívanie návykových látok, najmä metamfetamínu a alkoholu, po prepustení v roku
2025 začala excesívne nadužívať alkohol, pila denne, prevažne destiláty, sama o sebe tvrdí, že
nevie kontrolovať užívanie návykových látok. Bola zistená závislosť na alkohole v 2-3. štádiu podľa
Jellineka. Znalec konštatoval ľahkú mentálnu retardáciu, s tendenciou k polytoxikománii, kde schopnosť
predvídať možné následky svojho správania je nižšia ako u zdravých osôb. Po požití alkoholu je u nej

znížená sebakontrola a vyššia pravdepodobnosť impulzívneho a agresívneho správania bez zvažovania
dôsledkov. K zníženiu ovládacích a rozpoznávacích schopnosti v čase skutku znalec uviedol, že mala v
čase skutku v podstatnej miere zníženú rozpoznávaciu a ovládaciu schopnosti predovšetkým v dôsledku
značného stupňa opitosti, kde išlo zrejme o ťažký stupeň opilosti v čase skutku. Je síce intelektovo
deficitná, ale je schopná chápať zmysel trestného konania v tejto veci, uvedomuje si, že existujú zákonné

normy, ktoré je povinná dodržiavať. Obžalovaná netrpí duševným ochorením, jej pobyt na slobode
z psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný. Vzhľadom na alkoholickú závislosť znalec odporúča
nariadiť ochranné liečenie protialkoholické ústavnou formou.

Zo záverov znaleckého posudku č. 105/2025 vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo

a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia MUDr. Róbertom Slavkovským vyplýva, že poškodený
E. F. pri fyzickom napadnutí dňa 05.06.2025 utrpel reznú ranu ľavej ušnice v oblasti tragu. Rezná
rana poškodila chrupavku, bola hlbšia, pri ošetrení aktívne krvácala, bola o veľkosti cca 2,5 cm.
Z medicínskeho hľadiska ide o zranenie ľahké, s primeranou dobou liečenia 10 dní. Pri reznom poranení,
ktoré poškodený utrpel bola poškodená koža a chrupavka, v danej lokalite nemohlo dôjsť k poškodeniu

hlbších štruktúr, ciev, pretože v tejto oblasti je pod chrupavkou prítomná už len kosť, v danej oblasti sa
nenachádzajú životne dôležité tepny. Ak by však rezná rana smerovala o cca 2,5 až 3 cm nižšie na
krk mohlo dôjsť k poraneniu krčnice a tento stav by poškodeného bezprostredne ohrozoval na živote,hrozilobymuvykrvácanieasmrťvdôsledkušokuzvykrvácania.Zraneniepoškodenéhobolospôsobené
porezaním rozbitou sklenenou fľašou.

Zozáverovznaleckéhoposudkuč.ČES:PPZ-KEU-KE-EXP-2025/1482,vypracovanéhokriminalistickým
a expertíznym ústavom PZ Košice, vyplýva, že na odevných zvrškoch, ktoré mala na sebe obžalovaná
v čase spáchania skutku, ako aj na úlomkoch rozbitej sklenenej fľaše sa nachádzala krv poškodeného
a na kovovom vrchnáku sivej farby, z fľaše vodky, bola zistená prítomnosť DNA profilu ako osoby
poškodeného, tak aj osoby obžalovanej.

Z lekárskej správy z urgentného príjmu Nemocnice Poprad, a. s. zo dňa 05.06.2025 vyplýva, že
obžalovaná A. B. bola privezená RZP za účasti polície, obžalovaná v ebriete, bez známok poranenia. Z
lekárskeho potvrdenia Nemocnice Poprad, a. s. zo dňa 05.06.2025 plynie, že o 05.48 hod. bola ošetrená
obžalovaná A. B., bez známok poranenia, u ktorej boli zistené pomliaždenia ľavého predlaktia staršieho
dáta, k čomu táto uviedla, že sa nič nestalo.

Z lekárskej správy z otorinolaryngologického oddelenia Nemocnice Poprad, a. s. zo dňa 05.06.2025
vyplýva, že poškodený E. F. bol privezený RZP za účasti polície, okolo 04.45 bol napadnutý rozbitou
fľaškou do oblasti krku a ľavej ušnice na pumpe Slovnaft, ulica Moyzesová, Poprad. Krváca z ucha,
v bezvedomí nebol, na úraz si pamätá matne, pod vplyvom alkoholu. V oblasti úponu na krku rezná rana

o veľkosti 2,5 cm, hlbšia, krváca, realizovaná revízia rany. Z lekárskeho potvrdenia Nemocnice Poprad,
a. s. zo dňa 05.06.2025 vyplýva, že dňa 05.06.2025 o 04:45 hod. bol ošetrený E. F., k zraneniu došlo
dňa 05.06.2025 na benzínovom čerpadle Slovnaft, ulica A., C., bol napadnutý cudzou osobou sklenenou
fľašou, porazený do oblasti ľavej ušnice a krku, utrpel tržnozmliaždenú ranu ušnice vľavo. Ide o úraz
ľahký, s dobou liečenia do 10 dní, liečba ambulantná.

Z fotodokumentácie k obhliadke miesta činu vyplýva, že na čerpacej stanici Slovnaft na ulici A. G.
X C., boli zaistené vecné stopy so zvyškami biologického materiálu, ktoré boli následne podrobené
znaleckému skúmaniu a porovnaniu s vecami, odevnými zvrškami, vydanými obvinenou A. B. dňa
05.06.2025, ako aj stermi odobratými spod nechtov a dlaní pravej a ľavej ruky obvinenej pri prehliadke

tela.

Zo zápisu o dychovej skúške obžalovanej vyplýva, že obžalovaná bola v dobe obmedzenia jej osobnej
slobody pod vplyvom alkoholu, keď dňa 05.06.2025 v čase o 06:21 hod. jej bola nameraná hodnota
alkoholu v dychu s výsledkom 1,12 mg/L vydychovaného vzduchu.

Zo zápisu o dychovej skúške svedka poškodeného E. F. vyplýva, že dňa 05.06.2025 v čase o 06:24 hod.
mu bola nameraná hodnota alkoholu v dychu s výsledkom 1,42 mg/L vydychovaného vzduchu.

Postupom podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku súd odmietol návrh na vykonanie dokazovania

prečítaním úradných záznamov z č. l. 1-6 vyšetrovacieho spisu, keďže nešlo o spôsobilé dôkazy na
vykonanie v konaní pred súdom, kedy úradný záznam obsahoval skutočnosti, ktoré je možné zistiť iba
výsluchom konkrétnej osoby a kamerového záznamu, keďže okolnosti bolo možné zistiť inými, už skôr
vykonanými dôkazmi, a to výpoveďami svedkov K. H. a H. L..
Na základe takto vykonaného dokazovania a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného

presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, dospel súd
k bezpečnému záveru, že skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal, a že ho spáchala
obžalovaná A. B..

Obžalovaná je zo spáchania skutku usvedčovaná výpoveďou aj obžalovanej, ale predovšetkým
výpoveďou svedka poškodeného E. F., výpoveďou svedka A. I., výpoveďou znalca A. B. B. a ním
vypracovaným znaleckým posudkom č. XX/XXXX, znaleckým posudkom č. 105/2025 vypracovaného
znalcom MUDr. Róbertom Slavkovským, lekárskymi správami na poškodeného, ako aj ďalšími vo veci
vykonanými dôkazmi.

Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní bolo jednoznačne preukázané, že k incidentu
obžalovanejspoškodenýmE.F.dňa05.06.2025vrannýchhodináchvčaseo04.45hod.nabenzínovom
čerpadle na Moyzesovej ulici v Poprade skutočne došlo. Uvedené napokon nerozporovala ani samotnáobžalovaná, potvrdila stretnutie a incident s poškodeným na benzínovom čerpadle na Moyzesovej ulici
v Poprade v skorých ranných hodinách, pričom uviedla vlastnú verziu udalostí. Obžalovaná v priebehu
konania svoj postoj ku skutku, spôsob jeho spáchania, či pohnútku k jeho spáchaniu viackrát menila,

kedy najprv ku skutku odmietla vypovedať, neskôr vypovedala, že ju vyplo, bola ako nepríčetná. Na
hlavnom pojednávaní uviedla, že spoločne s poškodeným a svedkom A. I. popíjali alkohol na lavičke.
Poškodený jej povedal, že je pekná, hádzal po nej také divné pohľady, necítila sa príjemne. Potom
počula, ako povedali, že je málo opitá, tak spanikárila, kopla do koša. Sklenenú fľašu od alkoholu zobrala
zo stola, buchla ju o zem, potom si neuvedomila, že má zbytok fľaše v ruke, chcela sa postaviť, oprela

sa o ramená E. a až potom, keď mu išla krv, si uvedomila, že ju stále drží. Ona nemala E. v úmysle
ublížiť, len sa zľakla, keď povedali tú vetu. Bola úplne v šoku. V živote by nikomu úmyselne neublížila,
je jej veľmi ľúto, ako to dopadlo.

Súdobraneobžalovanejneuveril,verziuudalostíprezentovanúobžalovanou,žeišloonešťastnúnáhodu
pri zdvíhaní sa a opretí sa o poškodeného, bola v konaní vyvrátená vo veci vykonanými dôkazmi, a to

najmä výpoveďou poškodeného E. F., ale najmä priameho očitého svedka A. I.. Svedok poškodený E.
F. na hlavnom pojednávaní zotrval na výpovedi z prípravného konania po vznesení obvinenia A. B. a
popísal priebeh udalostí kritického rána, spoločné popíjanie s obžalovanou na benzínke. Nespomína si
na nejaké intímnosti, fyzicky sa jej nedotkol. Nespomína si, aby obžalovanej hovoril, že je pekná. Keď na
neho obžalovaná zaútočila, sedeli na lavičke, určite nestál, rozbila sa fľaša, nevie, v ktorej ruke držala

obžalovaná fľašu. Nevie, prečo na neho obžalovaná zaútočila. Obžalovanú nepozýval k sebe domov.
So svedkom I. určite neviedol žiadny rozhovor, že obžalovaná je málo opitá, že ju treba viac opiť.

Svedok A. I. bol priamym očitým svedkom incidentu od jeho samého začiatku a konzistentne
a presvedčivo vypovedal o priebehu skutku, ako aj skutočnostiach jemu predchádzajúcich a po ňom

nasledujúcich. Popísal príchod obžalovanej a svedka poškodeného na benzínku, spoločné popíjanie.
Svedok, ktorý priebeh incidentu videl zblízka vypovedal o. i. o tom, že na stole bola fľaša, ktorá spadla
na zem. Obžalovaná a svedok poškodený sa začali hádať, tak išiel kúpiť ďalšiu. Potom sa rozprávali
a došlo medzi nimi k šarvátke. Tesne pred skutkom chytala hnev, kvôli podchytávačským rečiam E., keď
sa spomenulo meno Slavo, vtedy začala tá iná reakcia obžalovanej na tieto reči, schytila fľašu a prešla

E. cez krk poškodeného. Popísal spôsob ako na poškodeného zaútočila, že E. sedel, obžalovaná bola
zohnutá nad ním. Stiahla ho na zem, stiahla ho za vlasy, obžalovaná ho držala, aby sa neváľal po zemi.
V konaní neboli zistené také skutočnosti, ktoré by preukazovali, že svedok, ktorý vo svojich výpovediach
v predmetnej veci konzistentne vypovedal o tom, ako priebeh skutku videl, by si skutočnosti, o ktorých
vypovedal vymyslel. Na vierohodnosť výpovedí svedka nemá žiadny vplyv skutočnosť, že v kritickom

čase bol pod vplyvom alkoholu. Svedok v priebehu trestného konania v rôznych časových obdobiach
o skutku v podstatnom konzistentne vypovedal zhodne. Pokiaľ ide o konanie obžalovanej po skutku,
tak svedok A. I. uviedol, že obžalovaná si išla na benzínku umyť ruky, potom sa vrátila a chcela od
neho telefón, aby zavolala pomoc. Svedkovia K. H. a H. L. sa nevedeli vyjadriť k samotnému skutku,
keďže pracovali na benzínke a zvnútra nie je vidieť na lavičku, kde sa skutok stal. Uviedli však okolnosti,

ktoré sa udiali bezprostredne po skutku, keď obžalovaná vošla na benzínku, kúpila si cigarety, išla na
toaletu, pričom na otázku svedka K. H., či potrebuje pomoc, keďže bola zakrvavená, pokývala hlavou,
že nepotrebuje.

V predmetnej veci nebolo preukázané, že by poškodený a svedok A. I. vypovedali nepravdu o

podstatných okolnostiach spáchania skutku, a že mal to byť práve poškodený a svedok, ktorí mali
obžalovanú vyprovokovať, resp. mala sa zľaknúť ich rečí o tom, že je málo opitá a jej reakcia mala
byť akousi obranou. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že napadnutiu mal predchádzať
nejaký konflikt, či napadnutie obžalovanej poškodeným. Svedok A. I. opísal atmosféru ako pokojnú,
Zdeno bol usmievavý. K útoku došlo z ničoho nič. Jedným z aspektov obrany obžalovanej bol jej poukaz

na telesnú disproporciu medzi ňou a poškodeným v čase skutku, ktorý mal mať značnú prevahu. Zo
strany obžalovanej nešlo o nutnú obranu, poškodený útok nečakal (bol otočený chrbtom), teda sa
nebránil, preto nie je kľúčový pomer ich fyzických síl a hmotností. Pokiaľ ide o modriny obžalovanej,
táto ani v jednom z výsluchov nespomenula, aby útoku na poškodeného predchádzalo jej napadnutie
poškodeným. Z lekárskej správy obžalovanej vyplýva, že uviedla, že ju nič nebolí, nič jej nie je, na

predlaktí mala hematóm, ale staršieho dáta.
Súd ďalej osobitne poukazuje na výsledky znaleckého dokazovania. Znalec z odboru zdravotníctva,
odvetvietraumatológiaMUDr.RóbertSlavkovskývpísomnomznaleckomposudkurozviedolšpecifikáciu
zranenia utrpeného poškodeným E. F., jeho pôvod, dobu liečenia, obmedzenie na obvyklom spôsobeživota poškodeného, ako aj mechanizmus vzniku zranenia, ktorý korešponduje s výpoveďou svedka
A. I.. Vychádzajúc zo znaleckého posudku, poškodenému bolo po predmetnom incidente zistené
poranenie, a to rezná rana v oblasti tragu ľavej ušnice. V danom prípade poškodený bol ošetrený

na otorinolaryngologickom oddelení Nemocnice Poprad, a. s., bolo zastavené krvácanie a vykonaná
revízia rany. Znalec konštatoval, že z medicínskeho hľadiska ide o ľahký úraz. Zranenie poškodeného
si nevyžadovalo hospitalizáciu, postačovalo ambulantné ošetrenie. Poškodený nebol obmedzený v
obvyklom spôsobe života. Pre život dôležitý orgán u poškodeného nebol ohrozený ani zasiahnutý.
Zároveň znalec uviedol, že ak by rezná rana smerovala o cca 2,5 až 3 cm nižšie na krk, mohlo dôjsť

k poraneniu krčnice a tento stav by bezprostredne ohrozoval na živote, hrozilo by vykrvácanie a smrť
v dôsledku šoku z vykrvácania.

Obžalovaná svoje konanie ľutovala, avšak neuskutočnila vyhlásenie o vine za spáchaný skutok,
považuje sa za nevinnú, pretože sa nestotožnila s právnou kvalifikáciou uvedenou v obžalobe. Má za

to, že nebol preukázaný zo strany obžalovanej úmysel, ktorý by smeroval k spôsobeniu závažnejšieho
následku v podobe ťažkej ujmy na zdraví voči poškodenému. Nemala záujem v žiadnom prípade ublížiť
poškodenému na zdraví spôsobením fyzických zranení. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne
preukázané, že to bola práve obžalovaná, ktorá fyzicky zaútočila na poškodeného bez akéjkoľvej
provokácie. Konanie obžalovanej nepochybne spočívalo vo fyzicky násilnom agresívnom prejave, ktorý

vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia. Obžalovaná nepredložila súdu žiadne relevantné argumenty,
ktoré by celkom nepochybne mohli výrazne spochybniť dôkazy bezpečne a nepochybne preukazujúce
jej vinu. Obžalovaná v inkriminovanom čase a mieste po požití väčšieho množstva alkoholu fyzicky
napadla poškodeného E. F. tak, že potom, čo sklenená fľaša spadla na zem, túto vzala do ruky rozbila
ju o zem a črepinou, ktorú držala v ruke, prešla črepinou fľaše do oblasti krku.

Vzhľadom na zabezpečené dôkazy je dostatočne preukázané, že obžalovaná ako trestne zodpovedná
osobaporušilazáujemštátunaochraneľudskéhozdraviaatoútokomnahmotnýpredmetútoku–ľudské
telo. Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odvetvia psychiatria A. B. vyplynulo,
že u obžalovanej v čase spáchania skutku nebolo zistené vymiznutie ovládacej alebo rozpoznávacej

schopnosti, tieto boli pod vplyvom požitého alkoholu podstatne znížené, nie však vymiznuté. Pokus
trestného činu predstavuje konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého
páchateľ sa dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu a tento
je v konaní obžalovanej naplnený s ohľadom na skutočnosť, že obžalovaná sa dopustila závažného
násilného trestného činu voči osobe, s ktorou sa v deň spáchania skutku zoznámila, teda voči neznámej

osobe, pričom jej spôsobila zranenie i s použitím zbrane – sklenenej fľaše. Z vykonaného dokazovania
je zrejmé, že útok smeroval na krk poškodeného, kde sa nachádza životne dôležité orgány, štruktúry,
pričom je zrejmé, že takýmto útokom mohlo dôjsť až k ťažkej ujme na zdraví u poškodeného. Následok
v podobe zranenia vyžadujúceho si dobu liečenia poškodeného spojenú so závažným obmedzením v
obvyklom spôsobe jeho života nemusel nastať, avšak vzhľadom na okolnosti skutku a povahu použitej

zbrane zo spôsobu vykonania útoku a jeho intenzity a časti tela, kde útok smeroval, mohol nastať daný
následok.

Obžalovaná sa snažila poukázať na to, že bola v čase skutku značne omámená alkoholom, kedy
dychovou skúškou jej bola nameraná hladina alkoholu viac 3 promile, kde pri takom množstve, osoba

nie je schopná koordinovaných pohyboch, dochádza k útlmu centrálneho nervového systému. Súd
v tejto súvislosti dáva do pozornosti výpoveď znalca A. B. B., učinenú na hlavnom pojednávaní, kedy
uviedol, že ak je človek zvyknutý na alkoholické nápoje, tak motorika môže dobre fungovať, pokiaľ ide
o napr. chytenie za vlasy alebo rozbitie fľaše, ide o jednoduché činnosti, pričom znaleckým skúmaním
bola preukázané, že obžalovanú možno považovať za osobu, u ktorej je zvýšená miera tolerancie na

alkohol, teda obžalovaná ako osoba navyknutá na alkohol, mala síce vysoký stupeň opilosti, avšak bola
schopná jednoduchých úkonov, ku ktorým znalec zaradil aj potiahnutie za vlasy. Obžalovaná po skutku
bola schopná samostatnej chôdze, dokázala reagovať na otázky svedka H. L., kúpiť si zapaľovač. Súd
akcentuje aj to, že do uvedeného stavu sa obžalovaná dostala sama, dobrovoľne, pričom má vedomosť
o probléme s alkoholom. Aj znalec A. B. B. v záveroch znaleckého posudku konštatoval, že po požití

alkoholu je u nej znížená sebakontrola a vyššia pravdepodobnosť impulzívneho a agresívneho konania
bez zvažovania dôsledkov. Teda možno konštatovať, že spáchaný skutok bol vykonaný v zhode s jej
charakteristikou osobnosti obžalovanej. Na margo vyjadrenia obhajoby, že v skutkovej vete absentuje,
prečo obžalovaná nepokračovala v trestnej činnosti, súd poukazuje na výpoveď svedka A. I., ktorýuviedol, že horšiemu následku zabránil osud. K nedokonaniu skutku, teda k ťažšiemu následku nedošlo
aktívnym konaním či nekonaním, ale bolo to vecou ,,šťastnej náhody“.

Trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto inému
úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví. Trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného
zákona je činom úmyselným, a preto na naplnenie znakov subjektívnej stránky skutkovej podstaty tohto
trestného činu nestačí len zistenie, že páchateľ úmyselne vykonal niečo, čo spôsobilo ťažkú ujmu na
zdraví, ale sa musí preukázať, že jeho úmysel smeroval aj k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví tak, ako

to vyžaduje ustanovenie § 15 písm. a) resp. b) Trestného zákona. Pre kvalifikáciu skutku ako zločinu
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14
ods. 1 Trestného zákona treba prihliadať najmä na okolnosti, za ktorých k útoku došlo, na jeho intenzitu,
ďalej na to, či a aký predmet páchateľ na útok použil a tiež na to, aké nebezpečenstvo pre zdravie
napadnutého hrozilo z útoku, nakoľko na podklade týchto zistení je možné urobiť záver o
úmysle (hoci aj eventuálnom) páchateľa spôsobiť následok v podobe ťažkej ujmy na zdraví. Ak páchateľ

zaútočí proti inému predmetom, majúcim povahu zbrane a spôsobom objektívne spôsobilým privodiť
ťažkú ujmu na zdraví a zameria útok na časť tela, kde sú uložené pre život dôležité orgány, nasvedčuje
to tomu, že bol spáchaný trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 155 Trestného zákona. V právnej teórii
sa pokus označuje ako tzv. ukončený pokus, kedy páchateľ uskutočnil všetko potrebné k tomu, aby došlo
k dokonaniu trestného činu, avšak či už z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov sa tak nakoniec

nestalo.

Pre záver, že ťažkú ujmu na zdraví spôsobil páchateľ úmyselne, netreba dokázať, že páchateľ chcel
spôsobiť práve také zranenie, ktoré bolo jeho konaním spôsobené. Tento záver je odôvodnený už tým,
že páchateľ konal v úmysle spôsobiť poškodenému poranenie aspoň takej intenzity, ktoré má charakter

ťažkej ujmy na zdraví v zmysle § 123 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona. Na zistenie úmyslu spôsobiť
ťažkú ujmu na zdraví postačuje zistenie, že páchateľ vedel, že svojím konaním môže takýto následok
spôsobiť a bol s tým uzrozumený, (§ 15 písm. b) Trestného zákona).

Vychádzajúc z vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že obžalovaná svojím konaním naplnila všetky

znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu
pokusu podľa § 14 Trestného zákona. Znalecké dokazovanie jednoznačne potvrdilo mechanizmus
vzniku zranení v súlade s výpoveďou poškodeného a svedka A. I., že zranenie nastalo v dôsledku
reznej rany ľavej ušnice v oblasti tragu, čiže výčnelku chrupavky pred vonkajším zvukovodom v uchu.
Mechanizmus vzniku zranenia zodpovedá útoku sklenenou fľašou. Súd poukazuje na intenzitu útoku,

ktorá dosahovala také hodnoty, aby naplnila ťažké ublíženie na zdraví, keďže zo znaleckého posudku
MUDr. Róberta Slavkovského vyplynulo, že útok bol vedený kolmo, bola poškodená chrupavka a koža,
čo svedčí o veľkej sile, poukazujúc na charakter zbrane použitej obžalovanou - ostrý predmet, sklenená
fľaša, resp. jej črep a taktiež na agresívny spôsob vedenia útoku obžalovanou. Tento záver urobil súd
aj z motívu konania obžalovanej v stave afektu. Obžalovaná bezdôvodne zaútočila na poškodeného.

Rozumové dispozície obžalovanej jednoznačne dovoľovali uvedomiť si nebezpečnosť jej konania a z
neho plynúce možné následky pre poškodeného. Útok smeroval na oblasť krku, pričom je zrejmé, že
takýmto útokom mohlo dôjsť až k ťažkej ujme na zdraví u poškodeného, keďže mal smerovať proti
životnevýznamnejčastitela,kdesao.i.nachádzajútepnyacievy,t.j.životnedôležitéorgányaštruktúry,
ktoré sú nevyhnutné pre životné funkcie, sú ľahko alebo ľahšie zraniteľné. Obžalovaná

bez varovania a nečakane napadla poškodeného, pred samotným útokom rozbila fľašu o zem, mala
vedomosť, kde sa poškodený nachádza, v akej pozícii a útok smeroval zozadu, keď poškodeného
chytila za vlasy. Konanie obžalovanej znamenalo reálnu a bezprostrednú hrozbu ťažkej ujmy na
zdraví poškodeného, ktorá nenastala iba v dôsledku „šťastnej náhody“. Tak ako k vážnemu poraneniu
ohrozených orgánov v konečnom dôsledku nedošlo, k nemu aj dôjsť mohlo a obžalovaná toto v rýchlosti

útoku a v amoku, pod vplyvom alkoholu (aj keď bez forenzného vplyvu na príčetnosť) nemohla reálne
ovplyvniť, teda už len to, že týmto spôsobom a takýmto predmetom zaútočila na skôr uvedené miesto
zistenou intenzitou, u nej zakladá úmyselné zavinenie, minimálne vo forme nepriameho úmyslu vo
vzťahu k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví. Inými slovami, súd je toho názoru, že sklenenou fľašou
sa do oblasti krku človeka neútočí s iným cieľom, než spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví.

Pokiaľ obžalovaná vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní tvrdila, že sa oprela a pri dvíhaní zasiahla
poškodeného, pričom si neuvedomila, že má v ruke črep, toto tvrdenie bolo vyvrátenie výpoveďou
svedka poškodeného, ale predovšetkým svedka A. I., ktorý uviedol, že obžalovaná zobrala sklenenú
fľašu zo zeme, fľašou buchla o zem a následne poškodeného porezala.V okolnostiach danej veci všetky vyššie uvedené skutočnosti v ich súhrne umožňujú kvalifikovať
protiprávne konanie obžalovanej podľa trestného práva ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.

1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona.

Sumárne súd k obrane obžalovanej uzatvára, že žiadne z tvrdení a námietok obžalovanej, s ohľadom
na všetky vykonané dôkazy v tomto konaní, neboli spôsobilé viesť k záveru o nezákonnosti vedenia
trestného stíhania voči obžalovanej. Usvedčujúce dôkazy, na ktoré súd už poukázal v predchádzajúcej

časti tohto rozsudku navzájom korešpondujú a predstavujú ucelenú niť dôkazov usvedčujúcich
obžalovanú zo spáchania žalovaného skutku, naproti tomu žiadne z vykonaných dôkazov či uvádzaných
tvrdení v rámci obhajoby obžalovanej neboli spôsobilé uvedenú niť dôkazov pretrhnúť či oslabiť natoľko,
aby súd mohol konštatovať iný záver o vine, ako konštatoval. V konaní nebol vykonaný žiaden dôkaz,
ktorý by zbavoval viny obžalovanú zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Tvrdenia obžalovanej
boli len iným pohľadom na priebeh skutku, keď napríklad na jednej strane spochybňovala priebeh

fyzického ataku popísaný poškodeným, či svedkom, na druhej strane priznala, že zranenie ucha
spôsobila ona, ale nie úmyselne. Obžalovaná bagatelizovala svoje konanie, ktorého sa dopustila voči
poškodenému. Jej subjektívne presvedčenie o tom, že jej konanie nie je protiprávne však na zbavenie
viny nepostačuje. Súd má za to, že z vykonaného dokazovania po jeho vyhodnotení bez akýchkoľvek
pochybností vyplýva záver o vine obžalovanej zo žalovaného skutku. Predmet, miesto, ktoré zasiahla

obžalovaná, ako aj okolnosť, že poškodený pred útokom nijako nereagoval, sedel a rozprával sa, teda
neurobil pohyb, ktorý by mal vplyv na útok, svedčia o tom, že obžalovaná predmetom, ktorý bol
spôsobilý spôsobiť ťažké zranenie vedome útočila na životne dôležitý orgán - krk. Teda predmet,
ktorým obžalovaná útočila, ako aj miesto, na ktoré útok smeroval, jednoznačne svedčia o úmysle
obžalovanej spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví. Možno veriť obžalovanej, že prvotne nemala

potrebu, ani dôvod niekoho fyzicky napádať, no je zrejmé, že neskôr bez akéjkoľvej provokácie zaútočila
na poškodeného. Správanie sa obžalovanej bolo nepredvídateľné, keďže ešte krátko predtým bola
v pohode, v prítomnosti poškodeného a svedka A. I. sa cítila príjemne.

Za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona sa stanovuje trest odňatia slobody

na štyri roky až desať rokov. Dopustí sa ho ten, kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví.

Podľa § 14 ods. 2 Trestného zákona pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej
na dokonaný trestný čin.
Vychádzajúc z ust. § 34 ods. 1 Trestného zákona, účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred

páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k
tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 5 písm. c) Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne pri

príprave na zločin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k
dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo.

Podľa § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za prípravu na zločin alebo za pokus

trestného činu a ak vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy alebo pokusu má súd za to, že použitie
trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Podľa§39ods.3písm.e)Trestnéhozákonapriukladanítrestupodzákonomustanovenútrestnúsadzbu

však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto
zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov.

Zo správy ÚVV a ÚVTOS Prešov zo dňa 30.12.2025 vyplýva, že obžalovaná sa nachádza vo výkone
väzby od 07.06.2025. Obžalovaná si počas výkonu väzby v ústave povinnosti vyplývajúce z ústavného

poriadku plní, režim dňa dodržiava. K príslušníkom zboru a zamestnancom sa správa na požadovanej
úrovni. Disciplinárne odmenená ani potrestaná nebola. Dňa 20.08.2025 bola zaradená do oddielu so
zmierneným režimom. Medzi ňou a spolubývajúcimi sa nevyskytli žiadne nezhody. Svoj voľný čas trávi
hraním spoločenských hier, počúvaním ústavného rozhlasu, sledovaním televízneho vysielania, čítanímkníh a aktívnou účasťou na aktivitách realizovaných ústavom. Pracovne zaradená nie je, preto pracovnú
morálku nehodnotia.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR nevyplýva žiadny záznam.

Z odpisu registra trestov obžalovanej vyplývajú tri záznamy v rozmedzí rokov 2019 až 2022. Osobitne
je však potrebné poukázať na ostatné evidované odsúdenie trestným súdom Rakúskej republiky o.
i. pre trestný čin podobajúci sa trestnému činu lúpeže podľa Trestného zákona Slovenskej republiky,

kde k uznaniu uvedeného cudzozemského odsúdenia došlo rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 5Ntc/2/2023 zo dňa 16.01.2024, a to na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov
a šiestich mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého
výkonu trestu bola následne podmienečne prepustená dňa 15.01.2025 s určením skúšobnej doby na tri
roky. Z uvedeného vyplýva, že skutku v prejednávanej trestnej veci sa dopustila v priebehu skúšobnej
doby podmienečného prepustenia. Súd akcentuje, že obžalovaná sa skutku v žalovanej trestnej veci

dopustila dňa 05.06.2025, teda v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia vo veci Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 5Ntc/2/2023. Keďže obžalovaná sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody dopustila úmyselného trestného činu, aplikujúc ustanovenie § 49 ods. 2
Trestného zákona, neprichádzalo v danej veci do úvahy uloženie trestu odňatia slobody, ktorého výkon
by bol podmienečne odložený.

Súd pri ukladaní trestu prihliadal u obžalovanej v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovanej nezistil žiadnu poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, avšak zistil jednu priťažujúcu okolnosť, a to že už bola za
trestný čin odsúdená (podľa § 37 písm. m) Trestného zákona). Po novele Trestného zákona účinnej od

06.08.2024 už uvedená skutočnosť spočívajúca v prevahe priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi
okolnosťami nemá vplyv na obligatórnu úpravu (zvyšovanie či znižovanie) hraníc zákonom ustanovenej
trestnej sadzby. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd v súlade s ustanovení § 34 ods. 4
Trestného zákona prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že sa obžalovaná opätovne dopustila spáchania zločinu.
Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Ntc/2/2023 zo dňa 16.01.2024 bol uznaný rozsudok
Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň, v ktorom bola A. B. uznaná vinnou zo zločinu lúpeže podľa §
142 ods. 1 a prečinu týrania zvierat podľa § 222 ods. 1 bod prvý Trestného zákona Rakúskej republiky.

Z uvedeného dôvodu bol súd povinný postupovať v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona a zvyšovať
dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a tak súd mohol obžalovanej uložiť
trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov až na 10 rokov.

Z hľadiska rozhodnutia o treste je v predmetnej veci potrebné zdôrazniť, že sa obžalovaná dopustila

konania bezprostredne smerujúceho k úmyselnému spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví poškodenému E.
F., avšak k ťažkej ujme poškodeného nedošlo. Nedošlo teda k dokonaniu trestného činu, ale len k jeho
pokusu. Konaním obžalovanej vzniklo poranenie, ktoré si vyžiadalo jednorázové ošetrenie. Išlo o útok
jednorazový a krátkodobý. Trestná činnosť obžalovanej má v kontexte predchádzajúcich trestných činov
miernejší charakter vzhľadom na vývojové štádiu trestného činu. Napokon je pre rozhodnutie o výmere

trestu významnou aj skutočnosť, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní oľutovala svoje konanie. Do
úvahy bral súd aj hodnotenie ústavu na výkon väzby, ktorú obžalovaná ku dňu vyhlásenia rozsudku
vykonávala takmer 7 mesiacov, je nepochybné, že aj táto doba strávená vo výkone väzby mala na ňu
výchovný účel, vedela sa prispôsobiť a dodržiavať pravidlá, normy, rešpektovať podmienky väzby. Pri
ukladaní trestu súd súčasne prihliadol na podstatne znížené ovládanie schopnosti obžalovanej v čase

skutku. Významnú úlohu u obžalovanej hrala prebdená noc.

Vo všeobecnosti platí, že rozdielnosť pokusu od dokonaného trestného činu a nedostatok následku,
spravidla znižujú mieru spoločenskej škodlivosti, aj keď je pokus v zásade rovnako trestný ako dokonaný
trestný čin. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody za pokus trestného činu sa ale uplatní len vtedy,

keď pokus nedosahuje v konkrétnom prípade takú závažnosť, akej zodpovedajú trestné sadzby trestu
odňatia slobody stanovené za dokonaný trestný čin. Trestný zákon v ustanovení § 39 ods. 2 písm. a)
umožňuje mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody za pokus trestného činu len za predpokladu, že
vzhľadom na jeho povahu a závažnosť by uloženie trestu v rámci zákonnej trestnej sadzby bolo prepáchateľa neprimerane prísne a súčasne, že na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.
Povaha pokusu bude vyplývať najmä z charakteru konania, z jeho formy a z charakteru a závažnosti
trestného činu, ku ktorému smeroval (bližšie pozri uznesenie NS ČR sp. zn. 7Tdo 124/2016)

Súd pri ukladaní trestu vzal do úvahy, že trest je potrebné uložiť pre pokus trestného činu. Táto
okolnosť nevylučuje použitie moderačného ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody.
Konkrétne ide o ustanovenie § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorého platí, že súd
môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje

páchateľa za prípravu na zločin a za pokus trestného činu a ak vzhľadom na povahu a závažnosť
prípravy alebo pokusu má súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre
páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Uvedený
dôvod na mimoriadne zníženie trestu je dôvodom autonómnym, ktorý nevyžaduje prihliadať na okolnosti
prípadu alebo na pomery páchateľa. Mimoriadnemu zníženiu trestu nebráni ani skutočnosť opätovného
spáchania zločinu a postup podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona.

Všetky uvedené skutočnosti vedú súd k záveru, že vzhľadom na povahu a závažnosť pokusu by použitie
trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom v § 155 ods. 1 v spojení s § 38 ods. 3 Trestného zákona
bolo pre obžalovanú neprimerane prísne a že na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.
Súd mal za to, že u obžalovanej prichádza do úvahy postup podľa § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona,

a to mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zvýšenej trestnej sadzby, limitujúc použitím § 39 ods.
3 Trestného zákona, a preto jej uložil trest vo výmere 3 rokov nepodmienečne. Takýto trest podľa súdu
zabezpečí ochranu spoločnosti a prevýchovu obžalovanej k vedeniu riadneho života.

Súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaradil

do ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
predmetného trestného činu bola vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný
trestný čin (naposledy bola dňa 15.01.2025 uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Ntc/2/2023
podmienečne prepustená z výkonu trestu odňatia slobody).

Pokiaľ ide o výrok o ochrannom opatrení, súd pri jeho ukladaní vychádzal zo zásad uvedených v § 35
Trestného zákona a ďalších jeho ustanovení, pričom rozhodujúcim pre jeho uloženie považoval obsah
znaleckého posudku. Znalec navrhol nariadenie ochrannej protialkoholickej liečby ústavnou formou. Súd
postupom podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, keďže obžalovaná sa dopustila skutku pod
vplyvom alkoholických nápojov a vzhľadom na závery znaleckého dokazovania z odboru

zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, v zmysle ktorých obžalovaná trpí syndrómom závislosti od alkoholu
v 2.-3. vývojovom štádiu, je zraniteľná pokiaľ ide o drogovú a alkoholovú závislosť, rozhodol o uložení
protialkoholického ochranného ústavnou formou.
Poškodení si nárok na náhradu škody neuplatnili, preto súd osobitným výrokom
nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia na Okresnom
súde Poprad. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný

pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania
výslovne vzdať.