Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica
Oblasť právnej úpravy – Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 20Sas/3/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100652
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100652.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M.,
v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. D. XX, XXX XX E., právne zast.
Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava,
IČO: 47 238 232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813
63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 3115-3/2024-BA zo
dňa 18. júna 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Správnu žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie
1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č. 700-1610417518-GC04/18 zo dňa 28. marca
2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) prvostupňový správny orgán podľa § 144 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p., § 152a zákona o sociálnom poistení v z.n.p. a §
178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z. žalobkyni
predpísal za obdobie september 2008, október 2008, november 2008 a december 2008 poistné na
nemocenské poistenie v sume 84,55 EUR, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné
dôchodkové sporenie v sume 377,62 EUR a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 99,73 EUR,
spolu v sume 561,90 EUR.
2. V odôvodnení prvostupňový správny orgán citoval príslušné zákonné ustanovenia a uviedol, že
na základe kontroly odvodu poistného a príspevkov bolo zistené, že poistné a príspevky za mesiace
september až december 2008 žalobkyňa neodviedla vôbec, čím porušila ustanovenia § 128 ods. 1 písm.
c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom poistení v z.n.p., § 128 ods. 11 písm. b) zákona
o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z., § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1 prvá veta zákona
o sociálnom poistení v z.n.p. a § 20 ods. 1 písm. b), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2012. Vzhľadom
na porušenie týchto ustanovení prvostupňový správny orgán rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej
časti jeho rozhodnutia.
3. Prvostupňový správny orgán poučil žalobkyňu, že ak prepísanú dlžnú sume neodvedie, žalovaná
pristúpi po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia k jej vymáhaniu niektorým zo spôsobov výkonu
rozhodnutia, tiež ju poučil o možnosti predpísať penále, ak poistné a príspevky fyzická osoba neodvedievčas alebo ich odvedie v nižšej sume. Prvostupňové rozhodnutie obsahovalo aj poučenie o opravnom
prostriedku.
4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietala
nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia a nesprávnosť výpočtu sumy dlžného poistného.
Namietala, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, z akého vymeriavacieho základu
vychádzala Sociálna poisťovňa pri výpočte poistného, ani či sa vysporiadala so skutočnosťou, že
žalobkyňa odvádzala sociálne poistenia z titulu zamestnanca a teda, či nedošlo z dôvodu súbehu
poistení k prekročeniu maximálneho vymeriavacieho základu, čo má vplyv na výšku poistného.
Žalobkyňa tiež namietala premlčanie poistného. Namietala, že postup prvostupňového správneho
orgánu bol len formálny a nedošlo ku skúmaniu, či žalobkyňa skutočne vykonávala samostatnú
zárobkovú činnosť, poukazovala na to, že z licencie, ktorú mala udelenú ako samostatne zárobkovo
činná osoba, nemala žiadne príjmy a vykonala úkony, z ktorých vyplýva, že nemala záujem ďalej
vykonávať činnosť SZČO – zrušenie registrácie pre daň z príjmu, zrušenie IČO. V závere odvolania
žalobkyňa požiadala aj o prerušenie konania do rozhodnutia o predbežnej otázke a to nezániku
poistenia dňa 31.08.2008 a zániku poistenia dňa 30.06.2010, nakoľko proti rozhodnutiu žalovanej zo
dňa 07.11.2017 č. 40059-3/2017-BA podala správnu žalobu.
5. Rozhodnutím žalovanej č. 49520-2/2018-BA zo dňa 11. mája 2018 bolo konanie o odvolaní
žalobkyne prerušené až do právoplatného ukončenia súdneho konania vo veci preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. 40059-3/2017-BA zo dňa 07.11.2017, vedeného na Krajskom súde v Žiline pod
sp. zn. 29Sa/2/2022.
6. Rozhodnutím č. 3115-3/2024-BA zo dňa 18. júna 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaná
o odvolaní žalobkyne rozhodla tak, že prvostupňové rozhodnutie zmenila vo výroku tak, že vypúšťa
text „...§ 152a zákona v znení neskorších predpisov...“, v ostatnom rozhodnutie prvostupňového orgánu
potvrdila.
7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že z údajov poskytnutých Slovenskou
lekárskou komorou vyplýva, že žalobkyňa bola v období od 04.10.2005 do 05.06.2017 držiteľkou
licencie č. L1A/ZA/0348/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Žalobkyňa nie je sporiteľkou
podľa osobitného predpisu (zákona č. 43/2004 Z. z. ). Citovala príslušné zákonné ustanovenia
a konštatovala, že podľa údajov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (predtým Daňového
riaditeľstva Slovenskej republiky) príjem žalobkyne z podnikania vykonávaného podľa osobitných
predpisov bol za rok 2007 vo výške 954 453,00 Sk (daňové priznanie podané dňa 11.03.2008) a za rok
2008 vo výške 839 779,00 Sk (daňové priznanie podané 25.03.2009), t. j. vyšší ako zákonom stanovená
suma pre rok 2007 (97 200,00 Sk) a pre rok 2008 (106 827,00 Sk). Sociálna poisťovňa, pobočka
Žilina, vykonala na základe údajov uvedených v systéme Sociálnej poisťovne porovnanie správnosti
a včasnosti odvodu poistného a zistila, že žalobkyňa ako povinne nemocensky poistená a povinne
dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, poistné za obdobie september 2008 až
december 2008 do dňa vydania prvostupňového rozhodnutia neodviedla vôbec, čím vznikla suma
dlžného poistného vo výške 561,90 EUR podľa rozpisu tvoriaceho prílohu prvostupňového rozhodnutia.
8. Žalovaná uviedla, že námietky žalobkyne uvádzané v ňou podanom odvolaní, nemajú vplyv na
zmenu, resp. zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Licencia L1A je licenciou na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe, ktorá je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a ktorá
zakladá právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Ak
takýto lekár, ktorý je držiteľom uvedenej licencie (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne
využíva) má v rozhodujúcom období príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
vyšší ako je zákonom stanovená hranica, jeho povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje.
Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie vzniká od 01. júla kalendárneho roka
nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej
činnosti bol vyšší ako zákonom stanovená hranica. Príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti sa posudzuje ako celok a nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia samostatne
zárobkovo činná osoba tento príjem dosiahla.
9. Odvolaciu námietku žalobkyne ohľadom zrušenia povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia vyhodnotila žalovaná tak, že nemá vplyv na správnosť prvostupňového rozhodnutia, nakoľkožalobkyňa bola aj po zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia oprávnená
dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 zákona č.
595/2003 Z. z. vzhľadom na to, že bola držiteľkou licencie L1A/ZA/0348/05. Pre posúdenie vzniku
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia sa prihliada na všetky príjmy
z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, definované v § 6 ods.
1 a 2 zákona o dani z príjmov, dosiahnuté v rozhodujúcom období, bez odpočítateľných výdavkov na
dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov. Žalovaná citovala závery Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky z rozsudku sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020.
10. Žalovaná ďalej uviedla, že Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina, v čase podania Registračného
listu fyzickej osoby – odhlášky žalobkyne k 31.08.2008 nemala vedomosť o tom, že žalobkyňa je
držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, preto bol jej formulár akceptovaný.
Žalovaná uvádzala, že žalobkyňa neinformovala pobočku Sociálnej poisťovne o tom, že je držiteľkou
licencie L1A/ZA/0348/05, ktorá žalobkyňu oprávňovala dosahovať príjem z podnikania, napriek tomu,
že podľa § 227 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení je poistenec povinný preukázať skutočnosti
rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia. Registračný list fyzickej
osoby – odhláška, ktorý žalobkyňa predložila pobočke Sociálnej poisťovne, s dátumom zániku poistenia
dňom 31.08.2008, sama o sebe nespôsobuje zánik povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, má len deklaratórny charakter, pretože
zánik týchto poistení nastáva až na základe právnych skutočností ustanovených zákonom. Žalobkyňa
bola aj po dátume 31.08.2008 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou
samostatne zárobkovo činnou osobou a zároveň dosiahla zákonom ustanovenú hranicu príjmu za
roky 2007 a 2008, pričom nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia príjem za uvedené
roky dosiahla, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba. Žalovaná
uviedla, že šetrením na Finančnom riaditeľstve SR zistila, že žalobkyňa za rok 2009 nepodala daňové
priznanie, t. j. nedosiahla relevantný príjem za rok 2009, preto jej povinné nemocenské poistenie
a povinné dôchodkové poistenie zaniklo dňa 30. júna 2010. O zániku týchto poistení dňom 30.06.2010
bolo rozhodnuté rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, č. 32754-3/2017-ZA, v spojení s
rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 40059-3/2017-BA zo dňa 07.11.2017. Následne pobočka
žalovanej rozhodla o predpísaní poistného prvostupňovým rozhodnutím.
11. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí ďalej uviedla, že žalobkyňa podala proti rozhodnutiu č.
40059-3/2017-BA zo dňa 07.11.2017 správnu žalobu. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn.
29Sa/21/2017 z 26.06.2018 rozhodnutie žalovanej zrušil, no po podaní kasačnej sťažnosti, Najvyšší
správny súd SR rozsudkom sp. zn. 7Sžsk/106/2018 z 30.03.2022 rozsudok krajského súdu zrušil
a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V tomto ďalšom konaní Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn.
29Sa/2/2022 z 23.08.2022 žalobu žalobkyne zamietol a o žalobkyňou podanej kasačnej sťažnosti
proti uvedenému rozhodnutiu rozhodol Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 7Ssk/29/2023
z 27.03.2024 tak, že kasačnú sťažnosť žalobkyne zamietol. Rozhodnutie kasačného súdu nadobudlo
právoplatnosť 07.05.2024. Po posúdení predbežnej otázky (skončení uvedeného súdneho konania)
žalovaná pokračovala v konaní.
12. Žalovaná poukázala na možnosť súbehu právneho postavenia zamestnanca a samostatne
zárobkovo činnej osoby, uviedla, že žalobkyňa bola vedená v registri žalovanej v období od 01.09.2008
do 21.12.2017 ako zamestnanec zamestnávateľa VS medical, IČO: 36 859 613. V odvolacom konaní
bolo zistené, že vymeriavací základ v úhrne, ktorý žalobkyňa dosiahla za obdobie september 2008
až december 2008 ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne
zárobkovo činná osoba a zároveň ako zamestnanec, presiahol výšku zákonom ustanoveného
vymeriavacieho základu najviac na platenie poistného na nemocenské poistenie. Táto skutočnosť bola
podľa žalovanej v prvostupňovom rozhodnutí zohľadnená správne. Keďže žalobkyňa je od 28.08.2001
poberateľkou starobného dôchodku, poistné na invalidné poistenie za obdobie od septembra 2008 do
decembra 2008 jej nebolo predpísané vôbec a to v súlade s § 128 ods. 4 prvá veta zákona č. 555/2007
Z. z. účinného od 01.08.2008 do 31.12.2012. Žalobkyňa tak bola podľa žalovanej povinná odvádzať
poistné za mesiace september, november a december 2008 v sume 4265,00 Sk a za mesiac október
2008 v sume 4133,00 Sk z vymeriavacieho základu v sume 15 797,00 Sk mesačne.13. K námietke premlčania žalovaná uviedla, že túto nie je možné uznať, pretože poistné za mesiac
september 2008 bolo splatné 08.10.2008, za ostatné mesiace ešte neskôr, pričom prvostupňové
rozhodnutie bolo vydané dňa 28.03.2018, t. j. pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty.
14. Žalovaná uviedla, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti,
jehovýrokjejasný,určitýakonkrétnyaodôvodneniejedostatočnepresnéavsúladesozákonom.Máza
to,žeskutkovýstavveciboldostatočneaúplnezistený,riadneprávneposúdený,pretohonepovažujeza
nepreskúmateľné. Poukázala na to, že prvostupňové rozhodnutie spolu s druhostupňovým rozhodnutím
je potrebné považovať za jeden celok a to aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Sžso/57/2013 z 18.11.2014.
Správna žaloba, žalobné body
15. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia
a navrhovala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a tiež zaviazať žalovanú
povinnosťou nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia. V správnej žalobe žalobkyňa výslovne
uviedla, že nežiada o nariadenie pojednávania.
16. Žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne a nezákonné z dôvodu, že vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalovaná nevyhovela námietke premlčania vznesenej
žalobkyňou a rozhodla o predpísaní poistného napriek tomu, že poistné sa s poukazom na § 147 ods. 1
zákona o sociálnom poistení premlčalo, keďže od splatnosti poistného do právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia uplynulo viac ako 10 rokov.
17. Žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutie a argumentácia žalovanej v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia je založená na rozhodnutí veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR
sp. zn. 1Svs/5/2022 z 27.09.2023 a na dvoch tvrdeniach a to, že premlčanie podľa § 147 zákona
o sociálnom poistení nemá účinky preklúzie a žalovaná sa premlčaním môže zaoberať len na základe
námietky premlčania dlžníka a poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už jeho
vydaním.
18. Žalobkyňa poukazovala na Odlišné stanovisko sudcu JUDr. Mariána Fečíka a sudkyne JUDr. Petry
Príbelskej, PhD. k rozsudku veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svs/5/2022
z 27.09.2023. Nad rámec toho poukazovala na § 151 ods. 1 písm. g) a h) zákona o sociálnom
poistení a namietala, že veľký senát v rozsudku sp. zn. 1SVs/5/2022 posudzovanie povahy premlčania
poistného odvodzuje z § 151 ods. 1 písm. h) zákona o sociálnom poistení, no nevysporiadal sa s §
151 ods. 1 písm. g) tohto zákona. V zmysle predmetného ustanovenia sa na odpísanie pohľadávky
nevyžaduje uplatnenie námietky premlčania, ale žalovaná ex offo prihliada na uplynutie času a to napriek
tomu, že § 147 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v súvislosti s vymáhaním predpísaného poistného
používa pojem premlčanie. Začatie plynutia lehoty premlčania vymáhania poistného zákon viaže na
právoplatnosť rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo. Nemožno teda podľa žalobkyne pripustiť, aby
pojem premlčania bol zákonom vykladaný rôzne a to v § 147 ods. 1 s poukazom na § 151 ods. 1 písm. h)
súčinkamiakopremlčanieav§147ods.3spoukazomna§151ods.1písm.g)súčinkamiakopreklúzia.
Takýto dvojitý výklad podľa žalobkyne nastoľuje stav právnej neistoty a za takto nejednoznačnej právnej
úpravy je potrebné sledovať pri výklade ochranu práv slabšej strany, pričom poukazovala na III. časť
Odlišného stanoviska a rozhodnutie NSS SR sp. zn. 6Ssk/120/2023, ako aj na rozhodnutia ÚS SR sp.
zn. II.ÚS 148/06, IV.ÚS 96/07 a IV.ÚS 336/2012.
19. Žalobkyňa citovala právne závery z rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu
SR sp. zn. 1Svs/5/2022 z 27.09.2023 o tom, prečo tento judikoval, že poistné nie je predpísané
až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním rozhodnutia, citovala v nich uvádzané zákonné
ustanovenia a vyjadrovala svoj právny názor, prečo považuje uvedený záver veľkého senátu za
nesprávny, pričom poukazovala najmä na § 147 ods. 3 zákona o sociálnom poistení a na suspenzívny
účinok odvolania. Podľa žalobkyne, aj keď zákon výslovne neviaže plynutie lehoty na plnenie na
právoplatnosť rozhodnutia, všade tam, kde je s odvolaním spojený suspenzívny účinok odvolania, je
plynutie lehoty na plnenie závislé od právoplatnosti rozhodnutia. Následne žalobkyňa uvádzala príklady,
kedy je lehota premlčania / preklúzie v rôznych zákonoch (§ 64 ods. 11 zákona č. 581/2004 Z. z., § 23ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z.) spojená s právoplatnosťou rozhodnutia a kedy je v rôznych zákonoch
(§ 83 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., § 24 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.) lehota premlčania / preklúzie
spojenásozačatímkonania.Žalobkyňanamietala,žeakbyzákonodarcamalvúmyslespájaťuplatnenie
práva predpísať poistné s vydaním rozhodnutia, resp. so začatím konania, alebo ak by mal v úmysle,
aby vydanie prvostupňového rozhodnutia o predpísaní poistného bolo spojené so spočívaním lehoty na
jeho predpísanie, výslovne by to upravil v zákone.
20. Žalobkyňa vyjadrila tiež nesúhlas s tvrdením, že ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm.
a) zákona o sociálnom poistení rozlišujú medzi rozhodnutím o predpísaní poistného a právoplatnosťou
tohto rozhodnutia. Namietala aj to, že môže nastať situácia, kedy Sociálna poisťovňa niekoľko dní po
uplynutí premlčacej lehoty sa dozvie o nezaplatenom poistnom a vyznačí na rozhodnutí taký dátum
vydania, aby právo predpísať poistné nebolo premlčané. Preto podľa názoru žalobkyne názor, že
poistné je predpísané vydaním rozhodnutia, je neudržateľný a poistné je predpísané až právoplatnosťou
rozhodnutia o predpísaní poistného.
Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe
21. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe žiadala, aby ju správny súd zamietol.
22. Zhodne s napadnutým rozhodnutím žalovaná vo svojom vyjadrení uvádzala, že žalobkyňa bola od
04.10.2005 do 05.06.2017 držiteľom licencie č. L1A/ZA/0348/05 na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe, na základe ktorej bola považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písmeno
c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010. Uviedla, že z údajov od Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky (predtým Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky) bolo zistené,
že žalobkyňa v roku 2007 dosiahla z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa
osobitného predpisu príjem vo výške 954 453,00 Sk. Keďže tento príjem presiahol zákonom stanovenú
hranicu (97 200,00 Sk), vzniklo žalobkyni podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení od 01. júla
2008 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej
osoby a tým aj povinnosť platiť a odvádzať poistné. Vznik poistenia nie je v zákone podmienený
vykonávanímzárobkovejčinnostivčaseposudzovaniapovinnéhonemocenskéhopoisteniaapovinného
dôchodkového poistenia, ale tým, že za predchádzajúci kalendárny rok fyzická osoba, ktorá má
postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby dosiahla príjem z podnikania alebo inej samostatnej
zárobkovej činnosti relevantný pre vznik poistenia.
23. Keďže žalobkyňa preukázateľne disponovala oprávnením na výkon činnosti podľa osobitného
predpisu až do 05.06.2017 a v rozhodujúcom období, t. j. v roku 2007, dosiahla relevantný príjem,
vzniklo jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie s následnou odvodovou
povinnosťou. Napriek tomu, že žalobkyňa v roku 2007 príjem z podnikania dosiahla a teda je zrejmé,
že v rozhodujúcom období činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby vykonávala, svoje odvodové
povinnosti nesplnila a preto správny orgán správne rozhodol o predpísaní dlžnej sumy poistného.
24. Pokiaľ ide o otázku postavenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby a dátumu
zániku jej povinného poistenia, o tejto bolo rozhodnuté samostatným rozhodnutím s tým, že
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyne zaniklo až 30.06.2010,
nie 31.08.2008 ako to uvádzala žalobkyňa v odhláške. Uvedené rozhodnutie bolo napadnuté zo
strany žalobkyne aj správnou žalobou, pričom táto bola rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 29Sa/2/2022 z 23.08.2022 zamietnutá a kasačná sťažnosť proti rozhodnutiu krajského súdu
bola zamietnutá rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/29/2023
z 27.03.2024, právoplatným dňa 07.05.2024. Žalovaná citovala závery kasačného súdu z jeho rozsudku
sp. zn. 7Ssk/29/2023 a poukázala na to, že právoplatné rozhodnutie súdu je pre ňu záväzné, preto
nadobudnutím jeho právoplatnosti bol konečným spôsobom upravený status žalobkyne ako povinne
samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia a nemôže byť opätovne posudzovaný
v následnom konaní. Rozhodovanie o zániku poistenia nie je predmetom tohto súdneho konania.
25. So vznikom poistenia je spojená aj odvodová povinnosť, t. j. povinnosť platiť poistné na nemocenské
poistenie, na starobné poistenie, na invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity. Vzhľadom na
to, že žalobkyni bol od 28.08.2001 priznaný starobný dôchodok, nebola podľa § 128 ods. 4 zákona
osociálnompoistenípovinnáplatiťvspornomobdobípoistnénainvalidnépoistenie,čobolovrozhodnutíSociálnej poisťovne zohľadnené. Rovnako bolo zohľadnené, že žalobkyňa bola súčasne zamestnancom
a za obdobie september až december 2008 presiahla zákonom ustanovenú výšku vymeriavacieho
základu mesačne najviac na platenie poistného na nemocenské poistenie.
26. K námietke ohľadom absencie náležitého odôvodnenia rozhodnutia, žalovaná vo vyjadrení uviedla,
žerozhodnutieorgánuprvéhostupňaspolusrozhodnutímodvolaciehoorgánujepotrebnépovažovaťza
jeden celok a poukázala v tomto smere na judikatúru súdov (NS SR sp. zn. 1Sžso/57/2013 z 18.11.2014
a NSS SR sp. zn. 9Sžsk/117/2018 z 27.04.2022, sp. zn. 9Sžsk/106/2019 z 26.05.2021 a sp. zn.
7Sžsk/33/2019z27.04.2022).Dôvodypredpísaniapoistnéhotedabolivodvolacomrozhodnutírozvinuté
a bol rozvedený aj spôsob výpočtu predpísaného poistného a bolo reagované na námietku premlčania
vznesenú žalobkyňou.
27. V súvislosti s námietkou premlčania žalovaná uviedla, že v čase, kedy si pobočka Sociálnej
poisťovne uplatnila právo na poistné, t. j. v čase, kedy bolo poistné predpísané, nebolo toto právo
premlčané. Poistné za mesiac september 2008 bolo splatné 08.10.2008, za ostatné mesiace ešte
neskôr. Rozhodnutie o predpísaní poistného bolo vydané 28.03.2018, t. j. pred uplynutím desaťročnej
lehoty plynúcej od splatnosti poistného za uvedené mesiace. Žalovaná má za to, že rozhodujúci je deň,
kedy došlo k predpísaniu poistného, nie kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o jeho predpísaní
a to s poukazom na § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Poukázala na to, že dátum právoplatnosti
rozhodnutia o predpísaní poistného závisel aj od toho, že odvolacie konanie bolo prerušené aj na
návrh žalobkyne do doby doriešenia trvania jej povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia ako samotne zárobkovo činnej osoby a aj preto je dátum právoplatnosti
rozhodnutia o predpísaní poistného právne irelevantný. Žalovaná poukázala na rozhodnutie veľkého
senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SVs/5/2022 zo dňa 27.09.2023
a citovala z neho právne závery veľkého senátu. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na odlišné stanovisko
členov veľkého senátu, žalovaná poukázala na § 466 ods. 3 Správneho súdneho poriadku a uviedla,
že rozhodnutie veľkého senátu je záväzné a námietky žalobkyne opierajúce sa o predmetné odlišné
stanovisko sú tak právne irelevantné.
28. K námietke žalobkyne ohľadom suspenzívneho účinku odvolania žalovaná uviedla, že suspenzívny
účinok nijako neovplyvňuje fakt, že k predpísaniu poistného v určitej lehote došlo, t. j. právo predpísať
poistné uplatnené bolo a tento úkon je pre posúdenie uplynutia premlčacej doby podľa § 147 ods. 1
zákona o sociálnom poistení rozhodujúci.
29. V závere vyjadrenia žalovaná poukázala na to, že od vydania rozhodnutia veľkého senátu sp. zn.
1SVs/5/2022 senáty Najvyššieho správneho súdu SR, aj správne súdy, rešpektujú právny názor veľkého
senátu a rozhodujú v súlade s ním (napr. rozsudky NSS SR sp. zn. 6Ssk/94/2022 z 20.12.2023, sp. zn.
9Sžsk/12/2021 z 29.11.2023, sp. zn. 7Ssk/110/2023 z 31.07.2024 a rozsudok Správneho súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 11Sas/1/2023 zo 06.08.2024).
Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania
30. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej, ktoré jej bolo doručené zo strany správneho súdu dňa 01.10.2024,
repliku nepodala.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom
31. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení relevantnom pre posudzovanú vec (ďalej len „SSP“)
a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP, preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a to postupom podľa § 107 ods. 2 SSP
bez nariadenia pojednávania, nakoľko žiadny z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania
a nebol daný ani iný dôvod pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Po preskúmaní veci
podľa § 199 a nasl. SSP, aj pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci,
pričom žalobcom je fyzická osoba a správny súd tak nie je viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa §
203 ods. 2 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 190
SSP zamietnuť.32. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14.01.2026.
33. Podľa § 5 písmeno c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení relevantnom pre
posudzovanú vec (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), samostatne zárobkovo činná osoba podľa
tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu
okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa
osobitného predpisu.
34.Podľa§14ods.1písm.b)zákonaosociálnompoistení,povinnenemocenskypoistenísúsamostatne
zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa
osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou
bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9.
35. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, povinne dôchodkovo poistení sú samostatne
zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.
36. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka
nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou
zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods.
9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z
podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s
podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.
37. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a
c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa
vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného
predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej
osoby uvedenej v § 5 písm. c).
38. Podľa § 128 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení, poistné na nemocenské poistenie platí
povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba.
39. Podľa § 128 ods. 2 písm. c) zákona o sociálnom poistení, poistné na starobné poistenie platí povinne
dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.
40. Podľa § 128 ods. 4 prvá veta zákona o sociálnom poistení, poistné na invalidné poistenie
neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného
starobného dôchodku.
41. Podľa § 128 ods. 11 písm. b) zákona o sociálnom poistení, poistné do rezervného fondu solidarity
platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.
42. Podľa § 129 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, suma poistného na nemocenské poistenie, suma
poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma poistného na úrazové
poistenie, suma poistného na garančné poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti a
suma poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné") sa určujú percentuálnou sadzbou z
vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len „vymeriavací základ“).
43. Podľa § 141 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné
platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.44. Podľa § 142 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v
Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.
45. Podľa § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje
inak.
46. Podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe
alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho
odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa
dlžnú sumu nepredpíše.
47. Podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov
odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
48. Podľa § 147 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola
splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 3 a § 231 ods. 1 písm. b).
49. Podľa § 193 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.
50. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka
Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola
vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
51. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej,
ktorým táto zmenila prvostupňové rozhodnutie tak, že vypustila text „...§ 152a zákona v znení
neskorších predpisov...“ a v ostatnom potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktorým bolo
žalobkyni predpísané za obdobie september 2008 až december 2008 poistné na nemocenské poistenie,
poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie a poistné do rezervného
fondu solidarity v celkovej sume 561,90 EUR.
52. Z obsahu administratívneho spisu vyplynul správnemu súdu nasledovný skutkový stav veci,
ktorý medzi účastníkmi konania nebol sporný: Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č.
700-1610417518-GC04/18 zo dňa 28. marca 2018 bolo žalobkyni predpísané za obdobie september
2008, október 2008, november 2008 a december 2008 poistné na nemocenské poistenie v sume 84,55
EUR, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 377,62
EUR a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 99,73 EUR, spolu v sume 561,90 EUR (ďalej
len „poistné“). Žalobkyňa voči predmetnému rozhodnutiu podala odvolanie. Rozhodnutím žalovanej č.
49520-2/2018-BA zo dňa 11. mája 2018 bolo konanie o odvolaní na návrh žalobkyne prerušené až do
právoplatného ukončenia súdneho konania vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.
40059-3/2017-BA zo dňa 07.11.2017, vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 29Sa/2/2022,
v ktorom sa preskúmavala otázka okamihu zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia
žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 29Sa/2/2022
z 23.08.2022 žalobu žalobkyne zamietol a o žalobkyňou podanej kasačnej sťažnosti proti uvedenému
rozhodnutiu rozhodol Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 7Ssk/29/2023 z 27.03.2024 tak,
že kasačnú sťažnosť žalobkyne zamietol. Rozhodnutie kasačného súdu nadobudlo právoplatnosť
07.05.2024. Na základe uvedeného povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie
žalobkyne nezaniklo dňa 31.08.2008, ale zaniklo 30.06.2010. Po posúdení uvedenej predbežnej otázky
žalovaná pokračovala v konaní a napadnutým rozhodnutím č. 3115-3/2024-BA zo dňa 18. júna 2024
o odvolaní žalobkyne rozhodla tak, že prvostupňové rozhodnutie zmenila vo výroku tak, že vypúšťa
text „...§ 152a zákona v znení neskorších predpisov...“, v ostatnom rozhodnutie prvostupňového orgánu
potvrdila.
53. Spornou otázkou a v zásade jedinou žalobnou námietkou bola otázka týkajúca sa premlčania
práva predpísať poistné a následkov tohto premlčania, konkrétne žalobkyňa namietala, že napadnuté
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalovaná nevyhovela námietke
premlčania vznesenej žalobkyňou v administratívnom konaní (v odvolaní proti prvostupňovémurozhodnutiu) s tým, že podľa názoru žalobkyne musí rozhodnutie o predpísaní poistného nadobudnúť
právoplatnosť ešte pred uplynutím premlčacej lehoty a nepostačuje iba vydanie prvostupňového
rozhodnutia v rámci tejto lehoty. Žalobkyňa rozporovala tvrdenia, že premlčanie podľa § 147 zákona
o sociálnom poistení nemá účinky preklúzie a že žalovaná sa premlčaním môže zaoberať len na základe
námietky premlčania dlžníka a že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už jeho
vydaním.
54. Správny súd poukazuje na to, že predmetné otázky boli predmetom rozhodovania veľkého senátu
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „veľký senát“), nakoľko v minulosti sa
judikatúra v tomto smere líšila a bolo potrebné ju zjednotiť.
55. Veľký senát v rozsudku sp. zn. 1 SVs 5/2022 zo dňa 27.09.2023 (ďalej aj len „rozsudok veľkého
senátu“) uzavrel, že: „Premlčanie práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej
právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto
doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo
predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením
takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1
alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou,
či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z.
takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v
spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré
je tým dotknuté.“
56. Z vyššie citovaného právneho názoru vyjadreného v rozsudku veľkého senátu nepochybne vyplýva,
že premlčanie v tomto prípade nemožno vnímať ako preklúziu práva predpísať poistné a tiež, že otázkou
premlčania sa správny orgán zaoberá až v prípade, ak takúto námietku vznesie účastník konania.
57. V bode 27. rozsudku veľkého senátu tento vysvetlil, že: „Podľa už citovaného § 147 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. § 144
ods. 1 cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku
tohto poistného. Podľa § 177 ods. 5 a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o predpísaní
penále rozhoduje v nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (§ 210 ods. 1).
V zmysle § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na
plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty
na právoplatnosť, takže tá môže podľa § 213 ods. 2 cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo
právoplatným. Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. potom
takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z
uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už
vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.
9 Sžsk 84/2019). Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím
desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v
odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila
skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje namiesto toho
podľa§147ods.3cit.zák.novášesťročnápremlčacialehotanavymáhanieužpredpísanéhopoistného.“
58. Rozsudok veľkého senátu tak aj v tejto otázke upresnil, resp. zjednotil predtým uplatňovanú
rozpornú rozhodovaciu činnosť súdov, pričom z citovaných častí nepochybne vyplýva právny záver,
že poistné sa nepovažuje za predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto
rozhodnutia voči povinnej osobe, t. j. na to, aby sa právo predpísať poistné nepremlčalo, postačuje
vydanie prvostupňového (hoci neprávoplatného) rozhodnutia pred uplynutím premlčacej lehoty a zákon
nevyžaduje, aby rozhodnutie o predpísaní poistného pred uplynutím premlčacej lehoty aj nadobudlo
právoplatnosť.
59. Podľa § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistné za kalendárny mesiac je splatné spravidla
ôsmeho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. V tu posudzovanom prípade poistné za september
2008 tak bolo splatné dňa 08. októbra 2008, poistné za obdobie október 2008 bolo splatné dňa 08.
novembra 2008, poistné za obdobie november 2008 bolo splatné dňa 08. decembra 2008 a poistnéza obdobie december 2008 bolo splatné dňa 08.01.2009. Premlčacia doba je desaťročná, to znamená,
že vo vzťahu k predpísanému poistnému, za podmienok, že by nedošlo k pretrhnutiu alebo spočívaniu
premlčacej doby, by táto pre poistné za obdobie september 2008 (splatné 08.10.2008) uplynula
dňa 08.10.2018, za nasledujúce mesiace ešte neskôr. Prvostupňové rozhodnutie pobočky Sociálnej
poisťovne bolo vydané dňa 28.03.2018, teda ešte pred jej uplynutím.
60. Na tomto mieste správny súd poukazuje aj na skutočnosť, že v posudzovanej veci došlo
k prerušeniu administratívneho konania a to na návrh žalobkyne rozhodnutím Sociálnej poisťovne,
ústredie č. 49520-2/2018-BA zo dňa 11.05.2018 s tým, že konanie bolo prerušené odo dňa doručenia
tohto rozhodnutia žalobkyni do dňa právoplatného ukončenia súdneho konania vo veci preskúmania
zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 40059-3/2017-BA zo dňa 07.11.2017 a počas
obdobia prerušenia konania v zmysle § 193 ods. 6 zákona o sociálnom poistení lehoty (vrátane
premlčacej) neplynú.
61. Aj s prihliadnutím na právny názor veľkého senátu tak správny súd dospel k záveru, že v danej veci
poistné bolo predpísané včas a počas premlčacej doby, preto žalovaná správne vyhodnotila námietku
premlčania vznesenú žalobkyňou v ňou podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ako
nedôvodnú.
62. Ku skutočnosti, že pred vydaním rozsudku veľkého senátu nebola judikatúra jednotná a otázka
premlčania bola vykladaná rôzne, správny súd uvádza, že odklon od predchádzajúcej judikatúry je
prejavom jej vývoja a nie je v rozpore s legitímnymi očakávaniami a zásadou právnej istoty účastníka
konania, čo napokon uviedol aj veľký senát kasačného súdu, keď skonštatoval, že: „Tomuto záveru
neprekáža, že v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia žalovanej judikatúra vykladala ustanovenie
§ 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. rozporne. Zmena právneho názoru v judikatúre je totiž prejavom jej
vývoja a adresát právnej normy v zásade nemôže legitímne očakávať, že sa judikatúra nezmení (porov.
v tomto smere z ostatného obdobia napríklad uznesenie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 439/2023). O
to menej sa potom môže spoliehať na to, že veľký senát kasačného súdu zjednotí dovtedy rozpornú
rozhodovaciu prax práve na takom právnom názore, ktorý bude pre adresáta výhodnejší.“
63. Aplikujúc uvedený právny názor veľkého senátu na tu posudzovaný prípad, správny súd vyhodnotil
námietku žalobkyne o tom, že nestačí, aby počas premlčacej lehoty bolo vydané neprávoplatné
rozhodnutie o predpísaní poistného, ale že musí byť vydané právoplatné rozhodnutie, taktiež za
neopodstatnenú.
64. Hoci žalobkyňa sa s uvedeným nestotožňuje, tak ako to uvádza v ňou podanej správnej žalobe
a v celom texte svojej správnej žaloby len rozsiahlo vyjadruje svoj právny názor, v čom vidí nesprávnosť
rozsudku veľkého senátu, správny súd zdôrazňuje, že ide o právny názor vyjadrený v rozhodnutí
veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý je podľa § 466 ods. 3 SSP
záväzný pre senáty najvyššieho správneho súdu a pokiaľ sa senát najvyššieho správneho súdu pri
svojom rozhodovaní chce odchýliť od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí veľkého senátu, je
povinný postúpiť vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. O to viac je právny názor vyjadrený
v rozhodnutí veľkého senátu záväzný aj pre správne súdy, pričom správny súd sa s právnym názorom
veľkého senátu plne stotožňuje.
65. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala vo svojej žalobe na Odlišné stanovisko členov veľkého senátu sudcu
JUDr. Mariána Fečíka a sudkyne JUDr. Petry Príbelskej, PhD. k rozsudku veľkého senátu, správny súd
poukazuje na to, že hoci podľa § 139 ods. 4 SSP, ak rozsudok nebol prijatý jednomyseľne, sudca, ktorý
nesúhlasí s rozhodnutím senátu, alebo s jeho odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko
uviedlo v odôvodnení rozsudku a uvedené platí aj pre rozhodovanie veľkého senátu, nič to nemení na
záväznosti právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí veľkého senátu. Tento právny názor je záväzný aj
pre tých členov veľkého senátu, ktorí využili svoje právo na zaujatie odlišného stanoviska. Poukazovanie
na predmetné odlišné stanovisko žalobkyňou v ňou podanej správnej žalobe tak nemôže viesť správne
súdy k nerešpektovaniu väčšinového právneho názoru veľkého senátu.
66. K ostatným námietkam žalobkyne, uvádzaným v správnej žalobe, správny súd uvádza, že tieto sú
nedôvodné, keďže predstavujú len subjektívne hodnotenie zo strany žalobkyne, v čom vidí nesprávnosť
rozsudku veľkého senátu, resp. z akých dôvodov rozporuje právny názor veľkého senátu, avšak
správny súd nie je oprávnený posudzovať či preskúmavať rozhodnutie veľkého senátu a preto satýmito ďalšími námietkami žalobkyne bližšie nezaoberal. Obdobne to platí aj vo vzťahu k judikatúre,
na ktorú poukazovala žalobkyňa, ktorá sa týka všeobecných pravidiel výkladu právnych noriem –
rozhodnutie správneho súdu nie je s nimi v rozpore, resp. tieto pravidlá boli zohľadňované aj veľkým
senátom pri jeho rozhodovaní. Pokiaľ žalobkyňa uvádzala príklady, kedy je lehota premlčania / preklúzie
v rôznych zákonoch spojená s právoplatnosťou rozhodnutia a kedy je spojená so začatím konania,
táto argumentácia je s ohľadom na už citovaný rozsudok veľkého senátu právne irelevantná a netýka
sa zákona o sociálnom poistení a ani predmetu tohto konania, opäť ide len o podpornú argumentáciu
žalobkyne, ktorou táto podrobuje hodnoteniu rozsudok veľkého senátu.
67. Správny súd, zohľadňujúc, že v prípade správnej žaloby v sociálnych veciach nie je viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby, na záver konštatuje, že nezistil ani žiadny iný dôvod na
zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané
náležitosti, vychádza z presne a úplne zisteného skutočného stavu veci, v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia žalovaná rozsiahlo a komplexne posúdila všetky relevantné skutočnosti, vysporiadala sa
s odvolacími námietkami žalobkyne a vec správne právne posúdila s rozsiahlym poukazom na jednotlivé
zákonné ustanovenia, na základe ktorých rozhodovala, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
vyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazovnastranejednejaprávnymi
závermi na strane druhej.
68. Na základe vyššie uvedeného správny súd rozhodol tak, že podľa § 190 SSP správnu žalobu
žalobkyne zamietol.
69. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom konania
nepriznal právo na náhradu trov konania. Podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) právo na náhradu trov
konania v správnom súdnictve má len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný.
Keďže žaloba žalobkyne bola týmto rozsudkom zamietnutá, žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto
jej správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Žalovanej, ktorá v konaní úspešná bola,
správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože takýto postup sa podľa § 168 SSP uplatní
len vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať a správny súd takéto podmienky pre priznanie náhrady
trov konania žalovanej nezistil.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasaená s?ažnos?, ktorú môže poda? úeastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasaená s?ažnos? musí by? podaná v lehote jedného mesiaca od dorueenia rozhodnutia Správneho
súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasaená s?ažnos? sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1
SSP). O kasaenej s?ažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Pod3a § 440 SSP: (1) Kasaenú s?ažnos? možno odôvodni? len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako úeastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) úeastník konania nemal spôsobilos? samostatne kona? pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr zaealo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúeený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil úeastníkovi konania, aby uskutoenil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasaeného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasaenej s?ažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasaenej s?ažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že s?ažovate3
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v eom spoeíva nesprávnos? tohtoprávneho posúdenia. Dôvod kasaenej s?ažnosti nemožno vymedzi? tak, že s?ažovate3 poukáže na
svoje podania pred správnym súdom.
V kasaenej s?ažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania pod3a § 57 uvies?: a) oznaeenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo s?ažovate3ovi dorueené, c)
opísanie rozhodujúcich skutoeností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov pod3a § 440
sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia (s?ažnostný návrh). S?ažnostné body možno meni? len do
uplynutia lehoty na podanie kasaenej s?ažnosti.
Kasaenú s?ažnos? podanú v listinnej podobe je potrebné predloži? v potrebnom poete rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založi? do súdneho spisu a aby každý ialší
úeastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný poeet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
S?ažovate3 alebo opomenutý s?ažovate3 v prípade konania o správnej žalobe pod3a § 6 ods. 2 písm.
c/ SSP (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí by? v konaní o kasaenej s?ažnosti zastúpený
advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.