Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. január 2026

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3Er/272/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217203185
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Dulina
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2026:8217203185.2

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXX, XXX XX C., o vymoženie 248,95 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa13.04.2017bolanaOkresnýsúdBardejov(ďalejlen,,súd“)doručenážiadosťsúdnehoexekútora,
JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. So žiadosťou bol súdu
doručený aj návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu A. A. D. E. XXXXX/
XX F. G. XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.02.2017 a vykonateľnosť dňa 16.02.2017
a ktorý bol vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so
sídlom Vansovej 2, Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž

so sídlom Rusovská cesta 15, Bratislava, IČO: 45744971, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní s
ustanoveným rozhodcom.

2.Dňa31.05.2022bolovydanépovereniepresúdnehoexekútoranavykonanieexekúcie,prevymoženie
uloženie povinnosti istiny 248,95 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 248,95 Eur
od 26.11.2013 do zaplatenia, súdneho poplatku 19,80 Eur, trov právneho zastúpenia v súdnom konaní

72,40 Eur.

3. Súd z obsahu spisu zistil, že podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola podľa jeho
odôvodnenia Zmluva č. 5943891 zo dňa 19.09.2012, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou Slovak
Telekom,a.s.,sosídlomKaradžičova10,82513Bratislava,IČO:35763469apovinným.Povinnémuboli
poskytnuté telekomunikačné služby v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách

špecifikované v Zmluve a vo Všeobecných podmienkach, pričom povinný sa zaviazal zaplatiť za
poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a v príslušnej tarife ST. Následne
spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803 (ďalej
len ,,EOS KSI Slovensko s.r.o.“) uzavrel s povinným Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v
splátkach, v ktorej povinný uznal svoj záväzok voči veriteľovi EOS KSI Slovensko, s.r.o.. Rozhodcovský
súd svoju právomoc odôvodnil z Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 06.10.2015.

4. V rozhodcovskej zmluve č. 3458877 zo dňa 06.10.2015 v článku II. je uvedené, že všetky spory,
ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi
veriteľom a dlžníkom pod č. 3458877, podpísanej veriteľom dňa 05.08.2015, vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie alebo spory, ktoré vzniknú na základe tejto dohody, alebo spory, ktoré
vzniknú z právnych vzťahov, ktoré zabezpečujú záväzky z tejto dohody, budú riešené pred Stálym

rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov (najmä štatút a rokovací poriadok) a to jedným
rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu.5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa

dokončia podľa predpisom účinných do 31.marca 2017.

6. Podľa § 41 ods. 2, písm. d/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o
zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017, podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a

zmierov nimi schválených.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
exekúciu v znení neskorších predpisov (ďalej Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.03.2017,
exekúciusúdzastaví,akexekúciusúdvyhlásilzaneprípustnú,pretožejetuinýdôvod,prektorýexekúciu
nemožno vykonať.

8. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ") v znení platnom
a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak

je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy Spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

10. Podľa článku 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS na účely tejto smernice: a) nekalé podmienky
znamenaj zmluvné podmienky definované v článku 3; b) spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu,
ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom,
podnikaniu alebo povolaniu, c) predajca alebo dodávateľov znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú
osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom,

podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

11. Podľa článku 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

12. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.

13. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne
dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy
naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo
dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať
dôkaz.

14. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za
nekalé.15. Podľa článku 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok

naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšie existencia možná bez nekalých podmienok.

16. Povinný a oprávnený uzavrel Dohodu o uznaní záväzku zo dňa 06.10.2015, ktorá však podľa názoru
súdu nie je dohodou o uznaní dlhu v zmysle ust. §§ 533 a 558 Občianskeho zákonníka, ale ide vlastne o
novú dohodu, uzavretú medzi oprávneným a povinným, ktorá nesie všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy,

ktoré popisuje ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z tejto dohody totiž logicky vyplýva, že pôvodný
dlh je odrazu vyčíslený na konečný záväzok, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach avšak
bez uvedenia ich výšky a počtu.

17. Súčasne povinný s oprávneným uzavrel Rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola uzatvorená toho istého
dňa ako Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, t.j. 06.10.2015, taktiež na vopred

pripravenej predtlači a túto rozhodcovskú zmluvu súd považuje za neplatnú. Ustanovenie článku II.
Rozhodcovskej zmluvy ustanovuje, že všetky spory budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom.
Povinný teda nemá možnosť výberu. Žiadna dohoda tu neexistuje. Takéto neprijateľné podmienky sú zo
zákona neplatné a súd je povinný na nich prihliadať z úradnej moci.

18. Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS má považovať
za kogentné ustanovenie (napr. bod 51 rozsudku Asturcom) a ochranu na dosiahnutie jeho účinku
treba považovať za ochranu na úrovni vnútroštátnych pravidiel verejného poriadku (bod 50 uznesenia
C-76/10), teda pravidiel, na ktorých štát musí bezvýhradne trvať.

19. Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie „politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň
ochrany spotrebiteľa“.

20. Na posúdenie skutočností či plnenie z exekučného titulu neodporuje dobrým mravom alebo či
nejde o právom nedovolené plnenie podrobil súd ex offo kontrole rozhodcovskú doložku. Posúdenie

rozhodcovskej doložky je pritom v súlade so zásadou hospodárnosti konania, pretože bez platnej
rozhodcovskej doložky nie je možné viesť exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok. Z obsahu spisu vyplýva, že zmluvné dojednania v rozhodcovskej zmluve,
určujú že sa všetky spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce z
predmetnej zmluvy a v súvislosti s ňou, porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú

riešené pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej zmluvy. Súd na základe
uvedených skutočností zastáva názor, že rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu je dojednanie
rozhodcovskej doložky neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle citovanej smernice neplatná. Svoj
názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom

postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah
predmetnej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju
mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred

pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov,
ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie
povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným
právom sú ustanovenia smernice (93/13/ES), a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne
presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EU na

právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda
o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie
výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie
vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych
noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany,

aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné
ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou
smernicou. Rozhodcovský súd ako z predmetného rozhodcovského nálezu vyplýva absolútne opomenul
aplikovanie európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodca veľmi starostlivo posúdilpostavenie a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu
slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval.

21. Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský nález rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky,
ktorú súd považuje ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú v súlade s citovanou smernicou, súd
považuje exekučný titul za vydaný v rozpore so zákonom a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia a exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

22. O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku
1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).