Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. október 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6S/41/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100561
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Kochan Morová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0825100561.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so
sídlom Rovniankova č. 1667/14, 851 02 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 31 820 174, právne
zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice – mestská časť Staré
Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Banská
Bystrica, so sídlom Partizánska 6626/3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 669 464, za účasti ďalších

účastníkov konania: 1/ Parkovací dom BB, s.r.o., so sídlom Laurinská 18, 811 01 Bratislava, IČO:
48 087 386, právne zastúpený: GARAJ Partners s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 2A, 911 02 Bratislava,
IČO: 35 951 125, 2/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. X, XXX XX D. D., 3/ Univerzita Mateja Bela
v Banskej Bystrici, so sídlom Národná 739/12, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 30 232 295, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10227/2024-17.1.2 zo dňa 21. 05. 2025, o návrhu žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 17. 07. 2025 domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10227/2024-17.1.2 zo dňa 21. 05. 2025 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“), ako aj rozhodnutia mesta Banská Bystrica č. OVZ-SU 6374/9417/2025/HOM zo dňa
24. 01. 2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 62, § 63 zákona č. 50/1976 Zb.

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v spojení
s § 10 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa
vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona bola povolená stavba „Parkovací dom, parcela č.
2590/67 Banská Bystrica: SO 01 – Parkovací dom“, miesto stavby: Tajovského ulica, parcela KN C č.
2590/67 v k. ú. D. D. a „SO 01.1.1.1 – Preložka prípojky Telekom“ na parcelách KN C č. 2590/64 a KN
C č. 2590/179 v k. ú. D. D., ktorej stavebníkom je ďalší účastník konania 1/.

2. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm.
a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).
Návrh odôvodnil tým, že v prípade okamžitého výkonu rozhodnutia (najmä prvostupňového orgánu
verejnej správy) hrozí závažná ujma a iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie
je v rozpore s verejným poriadkom. Dôvodnosť odkladného účinku žalobca vyvodzuje s poukazom

na § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon
o životnom prostredí“), v zmysle ktorého: „Ak možno so zreteľom na všetky okolnosti predpokladať,
že hrozí nebezpečenstvo nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, nesmie byť
pochybnosť o tom, že k takému poškodeniu skutočne dôjde, dôvodom pre odklad opatrení, ktoré majú
poškodeniu zabrániť.“ Vo vzťahu k ochrane životného prostredia sú pomenované viaceré uplatniteľné
princípy a zásady, právnym jazykom vyjadrené v ustanoveniach zákona o životnom prostredí, ako aj

v odbornej literatúre. Vo vzťahu k ochrane životného prostredia súdnou cestou vystupujú do popredia
najmä princíp prevencie a princíp predbežnej opatrnosti. Žalobca potom argumentuje, že tieto princípyje v prípade súdnej ochrany nevyhnutné prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby v
zmysle ustanovenia § 184 a nasl. SSP, resp. s inštitútom dočasného pozastavenia účinkov všeobecne
záväzného nariadenia v zmysle § 362 a nasl. SSP. Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa

v prípade vecí životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho
rozhodnutia sa síce skončí rozsudkom, v ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené pre
nezákonnosť, no toto už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné
prostredie. Žalobca ďalej poznamenal, že aj napriek tomu, že § 13 zákona o životnom prostredí
neobsahujepojemprincíppredbežnejopatrnosti,zreteľnevyjadrujejehopriamupodstatu.Zjehoprávnej

úpravy vyplýva, že ak nie je isté, či sa negatívne dôsledky vykonávania určitej činnosti dostavia alebo
nie, je potrebné predpokladať, že môžu nastať, to znamená, že sa prezumuje možné poškodenie
životného prostredia, a to aj napriek dôkaznej neistote vo vzťahu k účinkom posudzovanej činnosti.
Pri princípe predbežnej opatrnosti preto podľa názoru žalobcu nie je potrebná preukázaná vedomosť,
ale postačuje neistota v škodlivosti posudzovanej činnosti. V ďalších argumentoch žalobca konštatoval
rozdiel medzi princípom predbežnej opatrnosti a princípom prevencie, ktoré síce oba smerujú k

zabráneniu určitého škodlivého následku, avšak nemožno ich zamieňať. Rozdiel medzi nimi je v zásade
v určitosti potenciálneho vzniku ujmy. Akonáhle sa preukáže riziko potencionálnej ujmy, vtedy sa až
uplatní princíp prevencie za účelom obmedzenia ujmy alebo iného úplného zabránenia. Avšak v prípade,
keď riziko nemožno považovať za preukázané, vtedy sa musí uplatňovať princíp predbežnej opatrnosti.
Z uvedeného potom vyplýva, že princíp predbežnej opatrnosti sa uplatní v prípadoch, kde existuje určité

riziko vo forme možného poškodenia či ohrozenia životného prostredia, či ľudského zdravia.

3. Žalobca opakovane upozornil správny súd na osobitný charakter správnej žaloby podľa § 178
ods. 3 SSP, kedy dochádza k stotožneniu rozhodnutia o žalobe a uznesenia o predbežnom opatrení.
Dôvodnosť žaloby je nutný, avšak nie je postačujúci dôvod pre uznesenie o priznaní odkladného účinku,

pričom žalobca citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018.
Takáto súdna ochrana je iluzórna a nesúladná s princípom prevencie a predbežnej opatrnosti. Právo
na zabezpečenie materiálnej ochrany životného prostredia si vyžaduje aplikáciu odkladného účinku.
Včasnosť súdneho zásahu je pre reálnu ochranu životného prostredia často rozhodujúcim faktorom,
pričom požiadavka na účinné predbežné opatrenie v konaniach pred súdom vo veciach životného

prostredia vyplýva aj z čl. 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru. Žalobca konštatoval, že bez priznania
odkladného účinku nie je po preskúmaní zákonnosti „čo chrániť“. S prihliadnutím na § 19 a na zásadu
preventívnej opatrnosti podľa § 13 zákona o životnom prostredí žiada žalobca správny súd, aby tejto
správnej žalobe priznal odkladný účinok, nakoľko nepriznaním odkladného účinku hrozí nenávratne
zničenie osobitne chránenej zložky životného prostredia, a to drevín, ktoré v rámci krajiny vo všetkých

pásmach ochrany poskytujú mitigačné efekty. Žalobca ďalej argumentoval, že sa nekonalo s ním
ako s reprezentantom zainteresovanej verejnosti chrániacej verejný záujem životného prostredia,
pričom účasť zainteresovanej verejnosti na konaniach vo veciach životného prostredia je prospešná a
konzumuje tak právo na informácie, ako aj právo na priaznivé životné prostredie. V závere návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca opätovne zdôraznil zásadu predbežnej opatrnosti,

prikazujúcu prijať opatrenie na zamedzenie naplnenia hrozby životnému prostrediu, ak je reálnosť
tejto hrozby sporná. Žalobca vyvodil záver, že z uvedeného normatívu priamo vyplýva, že v dôsledku
zásady predbežnej opatrnosti je nutné vždy priznať odkladný účinok žalobe podľa § 178 ods. 3 SSP,
lebo jej podstatou je tvrdenie o hrozbe ujmy alebo poškodenia životného prostredia v rozpore so
zákonom, a táto žaloba smeruje k tomu, aby tejto hrozbe bolo zabránené. Z uvedeného žalobcovi

vyplýva, že dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe je splnená vždy v prípade žaloby
zainteresovanej verejnosti podľa § 178 ods. 3 SSP, čo je aj tento prípad.

4. Správny súd zaslal žalobu a návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe na vyjadrenie
žalovanému, ktorý sa v lehote určenej súdom nevyjadril. Namiesto žalovaného sa vo veci vyjadril Úrad

pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorý navrhol návrh žalobcu na priznanie
odkladnéhoúčinkuzamietnuť,pričomuviedol,ževsúladesustálenourozhodovacoupraxourozhodnutie
o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách.
Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným
rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného

správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na
zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych
orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní
odkladného účinku musí byť preto vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzilv ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej
republiky poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn.
7Sžks/17/2018 zo dňa 30. 05. 2018, z ktorého obsiahlo citoval. Ďalej uviedol, že tvrdiť a osvedčiť

prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia
orgánuverejnejsprávyhrozízávažnáujma,resp.inývážnynenapraviteľnýnásledok,jepovinnýžalobca,
ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom domáha. Vznik závažnej ujmy
(iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia,
či iným právnym následkom z neho vyplývajúcim. Zároveň musí ísť o následok určitej intenzity, aby

prípadnúujmubolomožnéoznačiťza„závažnúujmu“tak,akojuzákonodarcaexpressisverbisvymedzil.
Bremeno tvrdenia ťaží žalobcu, od ktorého sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení
a náležité objasnenie, v čom konkrétne závažná ujma (iný nenapraviteľný následok) má spočívať a akú
intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má. Zo strany žalobcu sa vyžaduje osvedčenie, že
výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody musí
žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň ich aspoň osvedčiť. Podľa

názoru Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky argumenty žalobcu uvedené
v správnej žalobe sú všeobecné a abstraktné, závislé od radu okolností, ktoré ešte nenastali a nie
je ani možné určiť pravdepodobnosť, že nastanú a súčasne z týchto nemožno identifikovať žiadnu
konkrétnu závažnú ujmu, ku ktorej by malo výkonom napadnutého rozhodnutia dôjsť. Úrad pre územné
plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky súčasne uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že konanie

o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je ovládané dispozičnou zásadou, bremeno
tvrdenia ako aj dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu splnenia podmienok vymedzených v § 185
písm. a) SSP je v plnom rozsahu na strane žalobcu, ktorý však v tomto konaní uvedené bremeno
tvrdenia a ani dôkazné bremeno neuniesol, nakoľko neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia a ani
žiadnymi konkrétnymi dôkazmi nepreukázal existenciu konkrétnej hrozby závažnej ujmy na životnom

prostredí,značnejhospodárskejčifinančnejškody,prípadneinéhonenapraviteľnéhonásledkuvprípade
okamžitého výkonu žalobou napadnutých rozhodnutí, ergo doposiaľ nepreukázal naplnenie všetkých
zákonom požadovaných podmienok, ktoré musia byť splnené na to, aby správny súd mohol správnej
žalobe priznať odkladný účinok.

5. Ďalší účastník konania 1/ navrhol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
zamietnuť. Uviedol, že priznanie odkladného účinku je fakultatívnou možnosťou správneho súdu po
splnení zákonných podmienok, teda aj keď sú všetky zákonné podmienky na priznanie predmetného
účinku formálne splnené, správny súd ho nemusí priznať. Zákonodarca na priznanie takéhoto účinku
vyžaduje kumulatívne splnenie niekoľko procesnoprávnych a hmotnoprávnych podmienok. Pokiaľ

ide o hmotnoprávne podmienky, je potrebné preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej
hospodárskej škody či finančnej škody, resp. závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok a zároveň skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie
je v rozpore s verejným záujmom. Z relevantných ustanovení SSP možno vyvodiť záver, že priznanie
odkladnéhoúčinkusprávnejžalobemámimoriadnycharakteramôžebyťaplikovanélenvmimoriadnych

prípadoch. Dôkazné bremeno v týchto situáciách svedčí žalobcovi, ktorý je povinný nielen tvrdiť, ale
aj konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, škody, či iného nenapraviteľného
následku.Žalobcamusípredložiťkonkrétnedôkazy,takabyichsprávnysúdmoholvykonaťavyhodnotiť.
Podľa názoru ďalšieho účastníka konania 1/ žalobca svoje tvrdenia v tejto súvislosti nijakým spôsobom
nepreukázal ani riadne nekonkretizoval, v čom by závažná ujma na životnom prostredí mala spočívať.

Žalobca len všeobecným spôsobom uviedol, že nepriznaním odkladného účinku hrozí nenávratné
zničenie osobitne chránenej zložky životného prostredia, a to drevín, ktoré v rámci krajiny vo všetkých
pásmach ochrany poskytujú mitigačné efekty. Žalobca neuviedol, o aké dreviny sa jedná, aký majú
charakter, hodnotu a význam. Vo zvyšku svojej argumentácie sa žalobca obmedzil len na všeobecný
akademický výklad právnych predpisov, ktoré by v rámci prípadného priznania odkladného účinku

správnej žaloby mohli byť aplikované, avšak bez akéhokoľvek previazania na konkrétne skutkové
okolnosti daného prípadu. Zo zisteného skutkového a právneho stavu týkajúceho sa drevín vyplýva,
že na území, kde sa má realizovať stavba, sa nenachádzajú špecifické dreviny, jedná sa o oblasť, kde
platí 1. stupeň ochrany drevín. Uvedené predstavuje bežný jav pri realizácii stavieb, ktorý nepredstavuje
zásah do životného prostredia, ktorý by mu mal spôsobiť ujmu. Uvedené potvrdil aj žalovaný na str.

26 napadnutého rozhodnutia. Súčasne ďalší účastník konania 1/ disponuje samostatným rozhodnutím,
na základe ktorého má oprávnenie odstrániť zeleň z rozhodného územia (rozhodnutie č. OVZ-
ZP-169255/31256/2024 zo dňa 25. 09. 2024, právoplatné dňa 28. 10. 2024). Ďalší účastník konania
1/ má vzhľadom na nesplnenie prvej z podmienok za to, že správny súd nie je povinný skúmať ďalšiuzákonnú podmienku, ktorou je rozpor/súlad priznania odkladného účinku s verejným záujmom. Ďalší
účastník konania 1/ má za to, že žalobca dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe
neuviedol a ani nepreukázal.

6. Ďalší účastník konania 2/ a 3/ sa k návrhu žalobcu, ako ani k samotnej správnej žalobe v lehote
stanovenej správnej súdom v čase rozhodovania správneho súdu o návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe nevyjadrili.

7. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná ujma,
značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore
s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala,
vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne hrozí.

Priznanímodkladnéhoúčinkusadoskončeniakonaniapredsprávnymsúdompozastavujúvšetkyúčinky
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom
pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia
plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.

9. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou správnych súdov aj najvyšších súdnych autorít, rozhodnutie o priznaní odkladného účinku
správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie má mimoriadny
charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho
súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý - pokiaľ nie je ako

celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie
účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie orgánov verejnej správy oboch stupňov vydaných
v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku musí byť preto
vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo
písm. b) SSP. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. 05. 2018, ako kasačného súdu, ktoré sú však analogicky
v plnej miere aplikovateľné i na rozhodovanie správneho súdu o predmetnom návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku
má povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania
(§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového

konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného
účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na
ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej
ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto
„čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný

účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše
priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad.
Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej
osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podanianávrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu
závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie
pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo

hrozil, alebo už nastal.“

10. Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný
následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom

domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s
výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia. Zároveň
musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu", ako
ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa
očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažná ujma
(iný nenapraviteľný následok) má spočívať a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok)

má. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa
osvedčenie,ževýkonomnapadnutéhorozhodnutiaurčitázávažnáujmareálneaaktuálnehrozí.Tvrdené
dôvodymusížalobcakonkretizovaťsohľadomnaskutkovýstavdanejveciazároveňichosvedčiť.Vtejto
súvislosti poukazuje správny súd aj na závery bodu 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k.
I. ÚS 132/2022 - 11 zo dňa 03. 03. 2022, ktorý zhodne s vyššie citovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu

SR vyslovil : „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na
priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu
na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom
sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a
skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie

správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“ Správny súd v danej veci preto skúmal, či by okamžitým
výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma v zmysle
§ 185 písm. a) SSP. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny
súdnepreskúmavavmedziachžalobnýchbodovžalobounapadnutérozhodnutia,vtomtoštádiukonania
zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.

11. Rovnako nemá v zákonnej úprave (a to nielen v Správnom súdnom poriadku, no ani s poukazom na
ustanovenia§13a§19zákonaživotnomprostredí,čičl.9ods.4Aarhuskéhodohovoru)oporuasprávny
súd nenachádza opodstatnenosť tvrdenia žalobcu, že v dôsledku zásady predbežnej opatrnosti je nutné
vždy priznať odkladný účinok žalobe podanej podľa § 178 ods. 3 SSP žalobcom,

ako reprezentantom zainteresovanej verejnosti. Taktiež názor žalobcu, že z uvedeného vyplýva, že
dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe je splnená vždy (bez výnimky) v prípade žaloby
zainteresovanej verejnosti podľa § 178 ods. 3 SSP, nie je opodstatnený. Takýto názor a záver žalobcu
nielenže nemá oporu v právnej úprave, no priamo odporuje a je popretím zákonného znenia § 185
SSP, pretože neguje zákonodarcom vymedzené zákonné požiadavky pre priznanie odkladného účinku

správnej žalobe, ktoré sú definované pod písmenom a) alebo b) uvedeného zákonného ustanovenia
Správneho súdneho poriadku. Správny súd v neposlednom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že
takýto názor žalobcu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou správnych súdov, ako aj najvyšších
súdnych autorít, ktoré opakovane zdôrazňujú základnú premisu, že rozhodnutie o priznaní odkladného
účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie má

mimoriadny charakter (správny súd odkazuje v tejto časti na citované závery Ústavného súdu SR
a Najvyššieho súdu SR obsiahnuté v bodoch 10. a 11. odôvodnenia tohto uznesenia). Pokiaľ bolo
zámerom zákonodarcu priznať pri niektorom druhu správnej žaloby odkladný účinok súčasne s podaním
správnej žaloby, vyplýva to priamo z textu SSP alebo osobitného predpisu.

12. Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým
výkonom alebo právnymi následkami rozhodnutia hrozí závažná ujma a iný vážny nenapraviteľný
následok na životnom prostredí, pričom opakovane zdôrazňoval zásadu predbežnej opatrnosti a zásadu
prevencie, avšak nekonkretizoval, o akú konkrétnu ujmu, resp. iný vážny nenapraviteľný následok má
ísť alebo má hroziť životnému prostrediu, a to práve v dôsledku účinkov rozhodnutí napadnutých touto

správnou žalobou, správny súd uvádza, že ide len o tvrdenia vo všeobecnej rovine, ktoré neosvedčujú
dôvodnosťpodanéhonávrhu. Žalobcanetvrdilaanineosvedčil,aká(konkrétna)závažnáujma,prípadne
aký iný konkrétny vážny nenapraviteľný následok hrozí okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
tak, ako to má na mysli vyššie citované zákonné ustanovenie § 185 písm. a) SSP. Tvrdené dôvody musínavyše žalobca konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a tiež dostatočne osvedčiť. Za
náležité splnenie povinnosti tvrdenia zo strany žalobcu v zmysle uvedených konštatovaní nie je možné,
práve pre nedostatočnú konkrétnosť, považovať len zovšeobecňujúci poukaz žalobcu na princípy

prevencie a predbežnej opatrnosti. Je nutné podotknúť, že nie je úlohou správneho súdu „hľadať“
eventuálne dôvody pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

13. Podľa názoru správneho súdu okrem nedostatočnej konkretizácie hrozby závažnej ujmy alebo iného
vážneho nenapraviteľného následku v zmysle zákonnej dikcie § 185 písm. a) SSP, v tvrdeniach žalobcu,

ktorými odôvodňuje svoj návrh na priznanie odkladného účinku, úplne absentuje aj vymedzenie príčinnej
väzby medzi dôsledkami výkonu preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy a tvrdeným
negatívnym dopadom na životné prostredie v konkrétnej rovine. Konkrétnosť absentuje aj v ďalšej
argumentácii žalobcu, podľa ktorej ak by správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok, hrozí
nenávratne zničenie osobitne chránenej zložky životného prostredia, a to drevín, ktoré v rámci
krajiny vo všetkých pásmach ochrany poskytujú mitigačné efekty. Ide o argumentáciu žalobcu, ktorá

taktiež nie je rozvedená do konkrétnych súvislostí a do konkretizácie dopadu preskúmavaných
rozhodnutí na životné prostredie, a to popisom konkrétneho následku a jeho rozsahu správnou žalobou
napadnutých rozhodnutí. Správny súd ďalej podčiarkuje, že ani z ustanovenia § 13 zákona o životnom
prostredí, v ktorom je princíp predbežnej opatrnosti zakotvený, nevyplýva, že nevyžaduje konkretizáciu
nebezpečenstva nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, ktorého vznik možno

vzhľadom na existujúce okolnosti predpokladať, čo v prejednávanej veci nebolo naplnené.

14. Vyššie uvedené sa vzťahuje aj na tvrdenie žalobcu poukazujúce na to, že včasnosť súdneho zásahu
je pre reálnu ochranu životného prostredia často rozhodujúcim faktorom a bez priznania odkladného
účinku je súdna ochrana nesúladná s princípom preventívnej opatrnosti. Aj táto argumentácia žalobcu

je správnym súdom vyhodnotená len ako všeobecná, bez patričnej konkretizácie. Vo vzťahu k tejto
argumentácii správny súd uvádza, že návrh na priznanie odkladného účinku podľa § 185 a nasl. SSP
je možné využiť kedykoľvek, aj v priebehu správneho súdneho konania, pričom výsledok meritórneho
prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy (teda či bude napadnuté rozhodnutie pre jeho
nezákonnosť a vecnú nesprávnosť zrušené) je v čase rozhodovania o návrhu na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe čisto hypotetický.

15. V závere správny súd považuje za potrebné podotknúť, že základným zmyslom rozhodnutia
o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku
právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu,

kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola
konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená súkromná či verejná sféra
hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, respektíve - ako v danej veci –
závažnou ujmou na životnom prostredí, príp. iným nenapraviteľným následkom.

16. Vzhľadom na absenciu relevantných tvrdení zo strany žalobcu a na neosvedčenie dôvodov, správny
súd nemohol posúdiť intenzitu žalobcom tvrdenej ujmy na životnom prostredí v dôsledku realizácie
účinkov preskúmavaných rozhodnutí orgánov verejnej správy, a preto návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.

17. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).
1. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s §
147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).