Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Kochan Morová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6S/41/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100561
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Kochan Morová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100561.2
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so
sídlom Rovniankova č. 1667/14, 851 02 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 31 820 174, právne
zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice – mestská časť Staré
Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Banská
Bystrica, so sídlom Partizánska 6626/3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 669 464, za účasti ďalších
účastníkov konania: 1/ Parkovací dom BB, s.r.o., so sídlom Laurinská 18, 811 01 Bratislava, IČO:
48 087 386, právne zastúpený: GARAJ Partners s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 2A, 911 02 Bratislava,
IČO: 35 951 125, 2/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. X, XXX XX D. D., 3/ Univerzita Mateja Bela
v Banskej Bystrici, so sídlom Národná 739/12, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 30 232 295, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10227/2024-17.1.2 zo dňa 21. 05. 2025, o návrhu žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 10. 11. 2025, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh žalobcu zo dňa 10. 11. 2025 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 17. 07. 2025 domáha preskúmania
rozhodnutia žalovaného č. 10227/2024-17.1.2 zo dňa 21. 05. 2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“),
ako aj rozhodnutia mesta Banská Bystrica č. OVZ-SU 6374/9417/2025/HOM zo dňa 24. 01. 2025
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 62, § 63 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v spojení s § 10
vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú
niektoré ustanovenia stavebného zákona bola povolená stavba „Parkovací dom, parcela č. 2590/67
Banská Bystrica: SO 01 – Parkovací dom“, miesto stavby: Tajovského ulica, parcela KN C č. 2590/67 v k.
ú. D. D. a „SO 01.1.1.1 – Preložka prípojky Telekom“ na parcelách KN C č. 2590/64 a KN C č. 2590/179
v k. ú. D. D., ktorej stavebníkom je ďalší účastník konania 1/. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd
priznal správnej žalobe odkladný účinok. Správny súd uznesením zo dňa 21. 10. 2025 návrh žalobcu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
2. Žalobca správnemu súdu dňa 10. 11. 2025 doručil ďalší návrh na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe. Žalobca sa v doručenom návrhu obsiahlo vyjadruje k postaveniu a úlohám
zainteresovanej verejnosti pri ochrane životného prostredia a k inštitútu žaloby zainteresovanej
verejnosti. Poukazuje na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
19SVs/7/2024 zo dňa 30. 04. 2025, podľa ktorého je potrebné dôsledne terminologicky správne
identifikovať žalobcu ako zainteresovanú verejnosť. Žalobca správny súd žiada, aby v súlade
so záväzným výkladom zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“)
a rozhodnutím veľkého senátu v súdnom prieskume dôsledne terminologicky rozlišoval žalobcu, ktorým
je celá zainteresovaná verejnosť ako taká. Žalobca je zmysle § 42 ods. 1 SSP reprezentantom
ostatných subjektov, tvoriacich zainteresovanú verejnosť, kedy je nutné žalobcu chápať ako procesného
opatrovníka ostatných subjektov zainteresovanej verejnosti s poukazom na § 68 zákona č. 160/2015Z. z. Civilný sporový poriadok. Žalobca zároveň poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 522/2021 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Sžo/94/2014, ktorými zdôraznil účel správneho súdnictva, ktorého cieľom je ochrana jednotlivca
pred takým výkonom verejnej moci, ktorý nespĺňa atribút zákonnosti. Žalobca zároveň poukázal
na nesprávny účelový gramatický výklad noriem Správneho súdneho poriadku, na základe ktorých
správne súdy žalobu na ochranu životného prostredia neinterpretujú ako verejnú žalobu na ochranu
verejného záujmu spočívajúceho v zákonnosti žalovaných rozhodnutí v oblasti životného prostredia.
Ďalej poukázal na zásady uvedené v § 11 až § 16 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí (ďalej
len „zákon o životnom prostredí“), ktoré predstavujú materiálny korektív vo vzťahu k normám Správneho
súdneho poriadku v meritórnom právnom posudzovaní žalobnej veci, čo sa podľa žalobcu týka aj
rozhodovania o odkladnom účinku a správny súd by mal uplatniť zásadu predbežnej opatrnosti podľa
§ 13 zákona o životnom prostredí, v dôsledku čoho žalobca nemusí preukazovať negatívne následky,
nakoľko sa takto negatívne následky zo zákona prezumujú, a to až do vydania meritórneho rozsudku.
Zásada predbežnej opatrnosti sa vymedzuje v čl. 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ako zásada
prechádzania škodám, teda ide o pojem a zásadu vychádzajúcu z primárneho práva EÚ a výklad
tohto inštitútu neprináleží slovenským správnym súdom. V prípade správnej žaloby zainteresovanej
verejnosti je správny súd povinný priznať takejto správnej žalobe odkladný účinok, ak žalovaný alebo
adresát žalobou napadnutého rozhodnutia nepreukáže vyšší záujem na prelomení zásady predbežnej
opatrnosti.
3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku v lehote určenej správnym súdom
nevyjadril. Namiesto žalovaného sa k návrhu žalobcu vyjadril Úrad pre územné plánovanie a výstavbu
Slovenskej republiky. K dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že ide
o všeobecné a abstraktné tvrdenia žalobcu, z ktorých nemožno identifikovať žiadnu konkrétnu závažnú
ujmu, ku ktorej by výkonom napadnutých rozhodnutí mohlo dôjsť. Nestotožnil sa ani s názorom,
že v prípade správnej žaloby podanej zainteresovanou verejnosťou vo veciach životného prostredia,
má správny súd povinnosť priznať odkladný účinok žalobe, nakoľko takáto povinnosť nevyplýva
z ustanovení Správneho súdneho poriadku. Zo strany žalobcu sa preto vyžaduje osvedčenie, že
výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí, kedy tvrdené dôvody
musížalobcaajkonkretizovaťsohľadomnadanýskutkovýstavdanejveciazároveňichaspoňosvedčiť.
Podmienky na priznanie odkladného účinku sa vzťahujú ku každému rozhodnutiu súdu o návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom zákonodarca nestanovil žiadnu výnimku vo vzťahu
k žalobe zainteresovanej verejnosti, ktorá by správnemu súdu umožnila pri rozhodovaní o návrhu
na priznanie odkladného účinku neprihliadať na podmienky ustanovené v § 185 SSP. Vo vyjadrení
poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax, kedy rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej
žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a má mimoriadny charakter z dôvodu, že
prelamuje účinky právoplatného správneho aktu a poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. 05. 2018, z ktorého citoval. Na základe
uvedených dôvodov navrhol, aby súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
zamietol.
4. Ďalší účastník konania 1/ navrhol, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe zamietol. Zdôraznil, že opakovaný návrh žalobcu je obsahovo totožný
s jeho predchádzajúcim návrhom, je založený na rovnakých všeobecných a abstraktných tvrdeniach
a nesmeruje k preukázaniu splnenia zákonných podmienok odkladného účinku. Jeho cieľom je
dosiahnuť revíziu už vysloveného právneho názoru správneho súdu bez existencie akejkoľvek
zmeny relevantných okolností. Skutočnosť, že predmetom správnej žaloby je preskúmanie zákonnosti
rozhodnutí vydaných v oblasti ochrany životného prostredia sama osebe nemôže zakladať dôvod na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, keďže by viedla k popretiu výnimočného charakteru tohto
inštitútu. Postavenie žalobcu ako zainteresovanej verejnosti ho nezbavuje povinnosti tvrdiť a osvedčiť
splnenie zákonných podmienok na priznanie odkladného účinku.
5. Ďalší účastníci konania 2/ a 3/, sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
zo dňa 10. 11. 2025, nevyjadrili.
6. Správny súd na úvod konštatuje, že správna žaloba bola podaná ako žaloba zainteresovanej
verejnosti, a preto správny súd pri posúdení správnej žaloby aplikuje § 42 a § 178 ods. 3 SSP. Žalobca
je tak vnímaný zo strany správneho súdu ako zainteresovaná verejnosť, ktorá podala žalobu vočirozhodnutiu orgánu verejnej správy a tvrdí, že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem
v oblasti životného prostredia.
7. Správny súdny poriadok pre priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP stanovuje dva
predpoklady, a to že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia
alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a súčasne
priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Hrozba pritom musí byť priama
a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad.
Osvedčiť tieto zákonné predpoklady je povinný žalobca, ktorý je v tomto prípade povinný uniesť bremeno
tvrdenia. Uniesť bremeno tvrdenia má žalobca aj v prípade, že žalobu podal ako zainteresovaná
verejnosť, kedy sa na neho rovnako aplikujú všetky podmienky tak, ako sú vymedzené v § 185 písm. a)
SSP, pri ktorých naplnení je možné správnym súdom žalobe priznať odkladný účinok.
8. Správny súd po posúdení opakovaného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo
dňa 10. 11. 2025 konštatuje, že žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval závažnú ujmu hroziacu
na životnom prostredí, ktorá má výkonom napadnutého právoplatného rozhodnutia vzniknúť, resp.
jej vznik hrozí. V tejto súvislosti žalobca ako dôvod opakovaného návrhu na priznanie odkladného
účinku len všeobecne argumentoval zásadou preventívnej opatrnosti podľa § 13 zákona o životnom
prostredí, avšak vôbec neosvedčil, v čom reálne v preskúmavanej veci hrozí nebezpečenstvo
nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia v prípade, ak súd opakovanému
návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyhovie. Žalobcom podaný opakovaný návrh
na priznanie odkladného účinku je neurčitý a je len súhrnom všeobecných hypotéz založených na
žalobcom formulovanej požiadavke prevencie a predbežnej opatrnosti v prípade, že je žaloba podaná
zainteresovanou verejnosťou a zároveň bez toho, aby boli konkretizované dôvody, ktoré by splnili
podmienky na nariadenie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súdny poriadok ani iný právny
predpis však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe na návrh zainteresovanej verejnosti
neustanovuje iné podmienky (t. j. automatické priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ak to
navrhne žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti), ako sa to snažil žalobca navodiť s poukazom
na čl. 191 Zmluvy o fungovaní EÚ a ustanovenia zákona o životnom prostredí. Žalobca ako reprezentant
zainteresovanej verejnosti je povinný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle §
185 písm. a) SSP odôvodniť a dôvody ním tvrdené osvedčiť, v opačnom prípade správny súd nemôže
konštatovať splnenie podmienok pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
9. Pokiaľ teda žalobca dôvody, pre ktoré by mal súd priznať správnej žalobe odkladný účinok,
konkrétne nešpecifikoval a ani ich súdu nepreukázal, správny súd je názoru, že žalobca neosvedčil, že
okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma na životnom prostredí, prípade iný
nenapraviteľný následok v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) SSP. Dôkazné bremeno nesie výhradne
žalobca, a to aj v prípade, keď je žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti a nie je v tomto prípade
úlohou správneho súdu, aby sám vyhľadával, prípadne namiesto žalobcu osvedčil predpoklady, ktoré
by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
10. Správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm.
a) SSP, preto zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP.
11. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.