Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 13, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/142/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125012434
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125012434.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Juraja Dziaka (sudca spravodajca), v trestnej veci obžalovaného: A.
B., pre prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona
a prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaniach
prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 8T/40/2025 - 387 zo dňa

16.10.2025, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.01.2026 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolania okresného prokurátora a obžalovaného A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 16.10.2025 sp. zn. 8T/40/2025 - 387 (ďalej aj ,,napadnutý
rozsudok“), bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa

§ 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenie pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že (citácia) ,,dňa
14.3.2025 v čase o 21.18 hod. po predchádzajúcom požití psychoaktívnych látok viedol ako vodič
osobnémotorovévozidlozn.BMW7,ev.č.C.vsmereodmestaHlohoveccezobceTrakovice,Madunice
a Drahovce tým spôsobom, že vysokou rýchlosťou unikal hliadke OO PZ Hlohovec, ktorá mu dávala
opakované výzvy na zastavenie, ktoré nerešpektoval, v obci Drahovce sa s vozidlom otočil a vrátil

sa do D., E. F. G. A. H. spôsobil dopravnú nehodu, pričom pri následnej kontrole hliadkou PMJ KR
PZ Trnava bolo zistené, že motorové vozidlo viedol napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného
súdu Galanta č.k. 0T/264/2021 zo dňa 28.10.2021, právoplatným dňa 28.10.2021 mu bol uložený trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní štyroch rokov s tým, že zároveň bol
podrobený orientačnému testu DrugChec 3000 STK6 na zistenie požitia návykových látok s pozitívnym
výsledkom, následne sa dobrovoľne podrobil lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením biologického

materiálu dňa 14.3.2025 o 23.30 hod. vo Fakultnej nemocnici Trnava s pozitívnym výsledkom v krvi na
metamfetamín v koncentrácii 1387 ng/ml krvného séra a amfetamín v koncentrácii 98 ng/ml krvného
séra, čo zodpovedá vplyvu etanolu nad 1 promile, a teda v čase vedenia osobného motorového vozidla
dňa 14.3.2025 o 21.18 hod. bol obžalovaný ovplyvnený účinkom psychoaktívnej látky metamfetamín a
z medicínskeho hľadiska bol nespôsobilý bezpečne a spoľahlivo viesť a ovládať motorové vozidlo“.

Za tento trestný čin Okresný súd Trnava (ďalej aj ,,súd prvého stupňa“) obžalovanému uložil
- podľa § 348 ods. 1, § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Trestného zákona
úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov [so zaradením obžalovaného na
jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia; § 48 ods. 2 písm.
b) Trestného zákona].
- tiež podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

akéhokoľvek druhu v trvaní 4 roky.
Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodnil v rozsahu č. l. 387 až 390 spisu.Po vyhlásení napadnutého rozsudku obžalovaný voči nemu zahlásil čo do výroku o treste odvolanie
(č. l. 379 spisu; ďalej aj ,,odvolanie obžalovaného“), prokurátorka taktiež, a to čo do výroku o treste

v neprospech obžalovaného (č. l. 379 spisu; ďalej aj ,,odvolanie prokurátorky“).

V následne súdu prvého stupňa doručenom písomnom vyhotovení svojho odvolania (č. l. 399 až 400
spisu) prokurátorka uviedla (ako z neho vyrozumel odvolací súd), že (zostručnené/zosumarizované)
- súdom prvého stupňa uložený trest odňatia slobody považuje za príliš/neprimerane mierny (i keď sa

stotožňuje so súdom prvého stupňa určeným spôsobom jeho výkonu), s uloženým trestnom zákazu
činnosti sa prokurátorka stotožňuje.
-výmeratrestuodňatiaslobodyzvolenásúdomprvéhostupňanezodpovedázásadámukladaniasankcií/
trestov, a to vzhľadom na (i) početné predošlé priestupky obžalovaného (najmä na úseku cestnej
premávky), (ii) predošlú trestnú minulosť obžalovaného zahŕňajúcu páchanie totožnej trestnej činnosti,
pre ktorú je tu trestne stíhaný (ide v jeho osobe o špeciálneho recidivistu), pričom tu stíhanej trestnej

činnosti sa obžalovaný dopustil cca 6 mesiacov po výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody,
tiež vzhľadom na (iii) závažnosť tu stíhanej početnej trestnej činnosti, kedy obžalovaný dokonca unikal
nebezpečnou jazdou pred zasahujúcimi policajnými hliadkami a svoje vozidlo zastavil až v dôsledku
nárazu do zasahujúceho policajného vozidla (pričom aj potom sa snažil ujsť), čo všetko svedčí
o postupne gradujúcej tendencii páchania trestnej činnosti obžalovaným, ktorý absolútne nerešpektuje

orgány verejnej moci či ich rozhodnutia. Predošlé tresty dosiaľ na obžalovaného žiaľ nemali žiaden
resocializačný vplyv.
Vzhľadom na uvedené prokurátorka navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutom rozsahu zrušil a zmenil vo výroku o treste tak, že obžalovanému uloží (aj) nepodmienečný
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov.

Naproti tomu v následne súdu prvého stupňa, cestou svojho obhajcu, doručenom písomnom vyhotovení
svojho odvolania (č. l. 413 až 414 spisu) obžalovaný uviedol (ako z neho vyrozumel odvolací súd), že
(zostručnené/zosumarizované)
- súdom prvého stupňa uložený trest odňatia slobody považuje za príliš/neprimerane prísny.

- berúc do úvahy skutočnosť, že dve predošlé odsúdenia má obžalovaný zahladené, pri jednom zanikla
trestnosť činu, a že obžalovaný (procesne ústretovo) učinil pred súdom vyhlásenie viny a svoj skutok/
trestnú činnosť oľutoval, tiež prihliadajúc na osobné pomery obžalovaného, je v jeho prípade možné na
naplnenie účelu trestu siahnuť po nižšej výmere trestu odňatia slobody. Totiž obžalovaný na slobode
riadne pracoval, čo dokazuje jeho snahu viesť riadny život, aktuálne je potrebný doma za účelom

starostlivosti o svoju vážne chorú matku, kedy neprimerane prísny trest odňatia slobody (nad polovicou
do úvahy prichádzajúcej trestnej sadzby) by tak mohol pretŕhať jeho pracovné návyky/sociálne zázemie,
s bezdôvodne negatívnym dopadom na jeho osobu/rodinu i spoločnosť ako takú. Súd prvého stupňa sa
s týmito okolnosťami (sociálne, rodinné, osobné pomery obžalovaného) vôbec nevysporiadal.
Vzhľadom na uvedené obžalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutom rozsahu zrušil a zmenil vo výroku o treste tak, že obžalovanému uloží nižší úhrnný trest
odňatia slobody.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že obžalovaný doručil odvolaciemu súdu v odvolacom konaní v čase
pred rozhodovaním odvolacieho súdu o jeho odvolaní/odvolaní prokurátorky písomné podanie (na

vianočnej pohľadnici, č. l. 459), kde požiadal odvolací súd o uloženie tzv. alternatívneho trestu (bez
bližšej špecifikácie takého druhu trestu) tak, aby obžalovaný mohol ísť domov a starať sa o svoju
zdravotne indisponovanú matku.

Procesné strany sa vzájomne k svojim odvolaniam písomne nevyjadrili.

Konanie na odvolacom súde. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného
súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni;
o odvolaní proti rozsudku súdu podľa § 16 ods. 2 Trestného poriadku rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.
O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,

osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1

alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Krajský súd ako súd odvolací (ďalej aj ,,odvolací súd“), skôr než začal plniť svoju prieskumnú

povinnosť podľa § 317 Trestného poriadku, bol povinný v zmysle § 316 Trestného poriadku skúmať,
či odvolanie prokurátorky/obžalovaného boli podané včas (§ 309 Trestného poriadku), či ich podali
oprávnené osoby (§ 307, § 308 Trestného poriadku) a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie
odvolania alebo späťvzatiu podaného odvolania (§ 312, § 313 Trestného poriadku), alebo či nebolo
podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné [§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, §

334 ods. 4 Trestného poriadku]. Odvolací súd nezistil v tomto ohľade žiadnu procesnú prekážku
meritórneho prejednania odvolania prokurátorky či obžalovaného a rozhodnutia o nich. Pokiaľ ide o
správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku napadnutého rozsudku o treste, v tomto smere
v podstate žiadne odvolacie námietky procesné strany nemali a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd vlastným

prieskumom nezistil (pokiaľ ide o v odvolacom konaní tu preskúmavaný výrok o treste). Možno tak
skonštatovať, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo vzťahu k výroku napadnutého rozsudku
o treste procesne správne. Zjednodušene povedané, podľa názoru odvolacieho súdu cesta súdu prvého
stupňa k napadnutému rozsudku bola ,,procesne čistá“, aj čo do plného zachovania práv procesných
strán na konaní participovať a podľa vlastného uváženia realizovať svoje procesné práva. Odvolací súd

teda podané odvolania preskúmal a dospel k záveru, že odvolania podali prokurátorka a obžalovaný ako
oprávnené osoby v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný, no (čo do vecného posúdenia) odvolania nie sú dôvodné.
Za účelom prejednania odvolania odvolací súd v predmetnej veci vykonal verejné zasadnutie dňa
13.01.2026 za prítomnosti prokurátora krajskej prokuratúry, obžalovaného a jeho obhajcu, u ktorých

bola lehota podľa § 292 ods. 4 Trestného poriadku zachovaná. Na verejnom zasadnutí tak prokurátor
ako i obžalovaný zotrvali na podaných odvolaniach. Odvolací súd oboznámil prítomných s napadnutým
rozsudkom, odvolaním prokurátorky, odvolaním obžalovaného, odpisom registra trestov obžalovaného,
lustráciou osoby obžalovaného z (i) databázy súdov, z (ii) databázy Zboru väzenskej a justičnej stráže
a z (iii) centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov, a s podstatným obsahom spisu. Odvolací

súd na verejnom zasadnutí formálne/procesne nedopĺňal dokazovanie, nakoľko k danému nevidel
s ohľadom na obsah spisu dôvod. Procesné strany nemali žiadne pripomienky k oboznamovanému
obsahu spisového materiálu, ani návrhy na doplnenie dokazovania.
Prokurátor končeným návrhom uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava podaného odôvodnenia
odvolania prokurátorky, pričom z tam uvedených dôvodov navrhol, aby bol napadnutý rozsudok čo do

výroku o treste zrušený, a aby odvolací súd vo veci rozhodol sám tak, že obžalovanému uloží súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere minimálne 20 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Čo sa týka odvolania obžalovaného, to
ako nedôvodné navrhol zamietnuť. Obhajca obžalovaného konečným návrhom uviedol, že obžalovaný
jevtohočasuviacako10mesiacovvoväzbe.Vzhľadomnarodinnédôvodyobžalovanéhoaskutočnosť,

že mal pred zadržaním stabilné pracovné miesto, je v zmysle zásad ukladania trestov možné uložiť
aj trest domáceho väzenia v zmysle § 33a ods. 3 Trestného zákona, k čomu obhajca krátkou cestou
odvolaciemu súdu predložil písomný sľub obžalovaného zo dňa 07.01.2026 [§ 53 ods. 1 písm. c)
Trestného zákona; č. l. 479 spisu]. V prípade, ak by sa odvolací súd nestotožnil s návrhom trestu
domácehoväzenia,obhajcanavrholznížiťnapadnutýmrozsudkomuloženýtrest.Obžalovanýkonečným

návrhom uviedol, že 10 mesiacov, čo je vo väzbe, je dosť silných pre neho a jeho rodinu, hlavne pre jeho
mamu, ktorá mala slabší infarkt. Chce, aby mu bol uložený ľudský trest alebo trest domáceho väzenia.Pokiaľ ide o posúdenie veci samej (a teda odvolaní prokurátorky a obžalovaného), po zohľadnení
odvolacích námietok odvolací súd konštatuje, že v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého
stupňa v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku dostatočne uviedol právne úvahy

súvisiace (aj) s výrokom o treste. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom
súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a v prípade, ak sa odvolací
súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne, nie je potrebné,
aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (k tomu viď.
uznesenie NS SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 z 23.01.2018). Odvolací súd je totiž toho názoru, že odôvodnenie

napadnutéhorozsudkuvovzťahukodvolanímtakprokurátorkyakoiobžalovanéhonapadnutémuvýroku
o treste je svojím rozsahom dostatočne obsiahle, presvedčivé a matériu vyčerpávajúce, toto vychádza
zo skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, odvolací súd proti nemu (resp.
napadnutému rozsudku) nemá v podstate výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku
osvojuje a v podrobnostiach na neho poukazuje.

V prvom rade odvolací súd konštatuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 16.10.2025, po
zákonnom poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe a následne na všetky položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d),
písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku odpovedal ,,áno“. Súd prvého stupňa postupoval správne,
keď prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, a vykonal

dokazovanie (len) ohľadne trestu. V konaní tak bolo nepochybne preukázané [tiež s poukazom na
vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku], že obžalovaný sa dopustil
spáchania prečinu marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona
v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného
zákona. Odvolací súd vzhľadom na odvolanie podané tak prokurátorkou ako i obžalovaným (len) proti

výroku o treste (a to konkrétne oboma len čo do trestu odňatia slobody), ako aj vzhľadom na vyhlásenie
obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní a prijatie vyhlásenia súdom prvého stupňa, sa meritórne
zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku, ktorým súd prvého stupňa uložil obžalovanému podľa
§ 348 ods. 1, § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov [so zaradením obžalovaného na jeho

výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia; § 48 ods. 2 písm. b)
Trestného zákona].
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanie sankcií/trestov uvedených v § 33a a § 34 Trestného zákona, podľa ktorých (okrem iného)
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej

činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest
má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke
osoby. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada tzv. proporcionálnosti trestu). Pritom otázku nápravy páchateľa nemožno riešiť

iba s prihliadnutím na jeho osobu a vždy je potrebné, aby sa brala do úvahy spoločenská situácia a
ostatné hľadiská. V prípade, ak by došlo k disproporcii medzi jednotlivými druhmi prevencie, viedlo by
to najskôr k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, kde by spravodlivosť trestu neuznával ani
páchateľ, ani spoločnosť. Preventívny účinok trestu netkvie len v jeho prísnosti (napr. zvolenej jeho
výmery), nakoľko v treste je obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa

a jeho činu, a to tak právne ako aj etické. Vyslovením viny a uložením trestu spoločnosť vyjadruje
zavrhnutiahodnosť trestného činu, teda že páchateľ vykonal niečo protispoločenské a nemorálne.

Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa
navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu

odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie
ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného
činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak

núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému
postupu súdu pri rozhodovaní o treste (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.05.2014,
sp. zn. 4 To 7/2013). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa celou
spoločnosťou. V treste je teda obsiahnuté spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa ajeho činu, a to tak právne ako aj etické (k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Tost/19/2015 zo dňa 23.06.2015).

Po komplexnom preskúmaní obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že súd
prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil osobu
obžalovaného, okolnosti prípadu a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie zákonného a spravodlivého
trestu. Súd prvého stupňa správne u obžalovaného skúmal pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného správne vzhliadol

- len jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona (obžalovaný tu svoju vinu
doznal, trestnú činnosť oľutoval),
- dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona (mnohosť/súbeh trestnej
činnosti a trestnú minulosť obžalovaného).
Iné poľahčujúce/priťažujúce okolnosti v tejto trestnej veci nevzhliadol ani odvolací súd. Berúc do úvahy
pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie, po zohľadnení okolností spáchania tu stíhaného

skutku ako aj jeho závažnosti ako trestnej činnosti, osoby obžalovaného a jeho doterajšieho života (u
ktorého jednoznačne badať sklony k úmyselnej trestnej činnosti, a to najmä totožnej ako tu stíhanej,
t. j. ide v jeho prípade o tzv. špeciálneho recidivistu, ktorého ani predošlé odsúdenia neodradili od
ďalšieho páchania trestnej činnosti), no tiež po zohľadnení jeho v konaní prezentovaného sebakritického
postoja k ním spáchanej trestnej činnosti, pri tom neopomínajúc ani zákonom predpokladané výchovné

pôsobenie nepodmienečného trestu odňatia slobody (v spojení s trestom zákazu činnosti) do budúcna,
súd prvého stupňa (i) dospel k správnym právnym záverom pri voľbe kombinácie trestu zákazu činnosti a
nepodmienečného trestu odňatia slobody v tejto trestnej veci, vrátane ich výmery, kedy tieto svoje úvahy
aj detailne a zrozumiteľne (tým danú otázku vyčerpávajúco) odôvodnil. Odvolací súd sa s odôvodnením
napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o voľbu druhu trestov a ich výmery, či určenia spôsobu výkonu trestu,

stotožňuje a tým to naň odkazuje. Zjednodušene povedané, prostredníctvom napadnutého rozsudku
dostali procesné strany jednoznačnú, zrozumiteľnú a danú otázku vyčerpávajúcu odpoveď, prečo je na
naplnenie účelu trestu u obžalovaného v tejto trestnej veci potrebný (i) nepodmienečný úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov, ktorý trest je potrebné kumulovať s (ii) trestom zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 4 roky (zohľadňujúc tak komplexne v konaní zistené

okolnosti skutku a osoby obžalovaného, vychádzajúc zo zásady tzv. personality trestu, podľa ktorej
trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu
blízke osoby, tiež neopomínajúc jeho doterajší život neoprostený od protiprávnej činnosti dosahujúci aj
trestnoprávnu rovinu, a tiež ani v konaní prejavenú v podstate úprimnú sebareflexiu obžalovaného k ním
spáchanej, tu stíhanej úmyselnej trestnej činnosti).

Takto uložený trest odňatia slobody, tu kumulovaný s trestom zákazu činnosti, považuje totiž aj odvolací
súdzazákonný,primeraný(nieprílišprísny,nieprílišbenevolentný),spravodlivý,bezozvyškunapĺňajúci
účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona (zohľadňujúc zásady ukladania trestov, § 33a a § 34

Trestného zákona), a to tak z pohľadu generálnej prevencie (vrátane odradenia iných od páchania takej
trestnej činnosti, ktorým je tak jednoznačne dané na vedomie, že páchanie takejto trestnej činnosti za
daných okolností môže byť potrestané nepodmienečným trestom odňatia slobody), ako aj z pohľadu
individuálnej prevencie či prevýchovy obžalovaného na jedinca, ktorý sa už v budúcnosti trestnej činnosti
dopúšťať nebude (kedy správnosť týchto záverov odvolacieho súdu, ktorý budúcnosť nepozná, preverí

až budúci čas a v ňom zaznamenané počínanie si obžalovaného).

Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že iný, miernejší/alternatívny druh trestu (ako napr. obžalovaným
žiadaný trest domáceho väzenia) by vzhľadom na doterajší opakujúci sa charakter trestnej činnosti
obžalovaného, ktorého úplnú nápravu dosiaľ nedocielili ukladané podmienečné tresty odňatia slobody/

peňažný trest, no úplne ani už vykonaný nepodmienečný trest odňatia slobody (resp. tzv. premenený
pôvodne podmienečne odložený trest odňatia slobody, po ktorého výkone sa obžalovaný dopustil tu
stíhaného skutku, sčasti totožnej trestnej činnosti), nebol podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilý
docieliť svoj účel predpokladaný Trestným zákonom (a kládol by na plecia spoločnosti nedôvodne príliš
vysoké riziko zlyhania takého druhu trestu čo do naplnenia svojho účelu na osobe obžalovaného).

K odvolacím námietkam prokurátorky/obžalovaného. Prokurátor i obžalovaný svoje odvolacie námietky
v podstate založili na tom, že súdom prvého stupňa zvolená výmera nepodmienečného trestu odňatia
slobody je buď príliš mierna (v očiach prokurátorky) alebo príliš prísna (v očiach obžalovaného),podľa ktorého názoru by jeho náprave bol dostatočný i trest domáceho väzenia (k danej nesprávnej
úvahe obžalovaného viď odsek vyššie). Súd prvého stupňa v tu napadnutom rozsudku však z pohľadu
odvolacieho súdu dostatočne zdôvodnil, z ktorých pred súdom na hlavnom pojednávaní vykonaných

dôkazov na účely ukladania trestu obžalovanému vychádzal a aké skutočnosti pri tom bral do
úvahy. Zhodnotil tak osobu obžalovaného (jeho doterajší život a pomery) a tiež povahu spáchanej
trestnej činnosti ako i možnosti nápravy obžalovaného. Z pohľadu odvolacieho súdu tak súd prvého
stupňa poskytol procesným stranám v napadnutom rozsudku svojím rozsahom dostatočnú odpoveď
na otázku, aký trest (resp. kombináciu druhov trestu), v akej výmere a prečo obžalovanému za

stíhanú trestnú činnosť ukladá. Na správnosti úvah súdu prvého stupňa podľa názoru odvolacieho
súdu nič nemenia ani obžalovaným uvádzané zdravotné problémy v jeho rodine, ktorá ho potrebuje
doma (z ľudského hľadiska je to síce pochopiteľné, no prvoradým záujmom súdu je uloženie takého
adekvátneho/zákonného trestu, ktorý naplní svoj zákonom predpokladaný účel, nie naplnenie želaní/
predstáv procesných strán). Právo na spravodlivý proces negarantuje procesnej strane právo na to,
aby bolo rozhodnuté v súlade s jej predstavami a požiadavkami, ale najmä právo na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky, vrátane odpovedí na argumenty predostreté prokurátorkou/
obžalovaným – prieskumom napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo v intenciách §
316 ods. 3 Trestného poriadku a § 317 a nasl. Trestného poriadku odvolací súd dospel k záveru, že
také právo procesných strán v konaní pred súdom prvého stupňa naplnené bolo, súd prvého stupňa

sa v napadnutom rozsudku riadne vysporiadal so svojou povinnosťou riadne/dostatočne a zákonným
spôsobom svoje rozhodnutie odôvodniť, a nenechal v tomto smere otvorenú v podstate žiadnu spornú
meritórnu otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zrušenie či zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého
stupňa v jeho odvolaniami prokurátorky a obžalovaného napadnutom rozsahu, ani dôvody pre iný
procesný postup, odvolania prokurátorky a obžalovaného ako nedôvodné v zmysle vyššie citovaného
§ 319 Trestného poriadku zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.