Rozsudok – Ostatné – Bezdôvodné obohatenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. október 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18C/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123225333
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:6123225333.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v spore žalobkyne: A. B. C., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom D., E. XXX, občan SR, právne zastúpená: Mgr. Jana Lenková, advokátka, so
sídlomKrížna38,81107Bratislava,IČO:37445863,protižalovanému:F.F.G.,narodenýXX.XX.XXXX,
trvale bytom D., E. XXX, občan SR, právne zastúpený: JUDr. Lenka Sláviková, advokátka, so sídlom
Nábr. Sv. Cyrila 47, Prievidza, v konaní o zaplatenie 26 520,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa prostredníctvom právnej zástupkyne žalobou pôvodne doručenou Okresnému
súdu Banská Bystrica dňa 25.01.2023 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 26 520,- Eur
s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa bola od marca roku 2014 do 26.03.2021 výlučnou vlastníčkou

rodinného domu súp.č. XXX, postaveného na parcele č. XXX/XX o výmere 161m2, druh pozemku
– zastavaná plocha a nádvorie a pozemku parc.č. XXX/X o výmere 574m2 druh pozemku –
zastavaná plocha a nádvorie, k. ú. E., obec D. – E., okres H., všetky uvedené nehnuteľnosti sú
evidované na LV č. XXX Okresného úradu H., katastrálny odbor. Žalobkyňa tvorila so žalovaným
po dobu 22 rokov partnerský vzťah od roku 1997 do 26.09.2019, z tohto vzťahu pochádzajú
dve deti, do ukončenia partnerského vzťahu žalobkyňa bývala spolu so žalovaným a ich deťmi

v rodinnom dome, kedy bola nútená z rodinného domu aj s deťmi odísť a presťahovať sa do
nájmu v I., kde žije doteraz. Obe deti boli rozsudkom Okresného súdu Prievidza zverené do osobnej
starostlivostižalobkyne.Vsúvislostisukončenímpartnerskéhovzťahustránsporudošlodňa27.09.2019
k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorou žalobkyňa previedla na žalovaného spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnostiach o veľkosti 4/10 za dohodnutú kúpnu cenu 1,- Euro, pričom predmetná kúpna zmluva
bola do príslušného katastra zavkladovaná dňa 26.03.2021 a teda počnúc dňom povolenia vkladu
je žalovaný podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v podiele 4/10. Žalobkyňa bola v čase od

03/2014 do 26.03.2021 výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, od 26.03.2021 je žalobkyňa podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľností v podiele 6/10 a žalovaný je podielovým spoluvlastníkom v podiele 4/10.
Od mesiaca 09/2019 je žalobkyňa úplne vylúčená z užívania rodinného domu, do nehnuteľnosti má
zamedzený prístup, od uvedenej doby žalobkyňa nehnuteľnosti neužíva vôbec, pričom od uvedenej
doby rodinný dom obýva a užíva výlučne pre svoje potreby žalovaný. Žalobkyňa sa opakovane pokúšala
o prístup do nehnuteľnosti, žalovaný vymenil zámok na vstupnej bráne, ktorý odmieta žalobkyni

vydať a zároveň žalobkyni bráni vo vstupe do nehnuteľnosti ( výzva žalobkyne z 16.06.2021). Od
09/2019 žalovaný predmetné nehnuteľnosti užíva výlučne v celom rozsahu sám pre svoje potreby
a neobmedzene. Žalobkyňa neodišla z nehnuteľnosti dobrovoľne, ale jednalo sa o nútený odchoda teda sa nejedná o dobrovoľnú nerealizáciu jej vlastníckych práv k nehnuteľnostiam. Žalobkyňa mala
záujem nehnuteľnosti užívať , čo jej však zo strany žalovaného nebolo umožnené a teda nemala a ani
nemá reálnu možnosť užívať od uvedenej doby dodnes tieto nehnuteľnosti. Je nesporné, že žalovaný

vedel o tom, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností a aj napriek tomu ich užíval v celom
rozsahu pre svoje potreby, žalobkyni titulom užívania celej nehnuteľnosti neuhradil ani cent, pričom
preukázateľne vedel, že po nútenom odchode žalobkyne z rodinného domu aj s deťmi nemá žiadny titul
na užívanie. Žalovaný mal teda vedomosť, že takto získa bezdôvodné obohatenie v podobe nájmu, ktorý
za tieto nehnuteľnosti neuhradí a musel byť s následkom svojho konania uzrozumený. Žalobkyňa má za

to, že na strane žalovaného je daná existencia bezdôvodného obohatenia, nakoľko užíval nehnuteľnosti
vovýlučnomvlastníctvežalobkynebezprávnehodôvodu,čímjedanýzáveroúmyselnombezdôvodnom
obohatení na strane žalovaného. Výška náhrady sa v takom prípade odvodzuje od prospechu, ktorý
získa plnením bez právneho dôvodu účastník, ktorý má za povinnosť majetkový prospech vydať podľa
§ 451 Občianskeho zákonníka. Keďže žalovaný užíval nehnuteľnosti žalobkyne bez akéhokoľvek titulu,
tým sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil. Pre určenie výšky takéhoto bezdôvodného obohatenia

sa vychádza z výšky nájomného za užívanie nehnuteľností, ktorá by mala orientačne vychádzať zo
sumy,ktorúbybolonevyhnutnézaplatiťvdanommiesteačasezaužívanierovnakejaleboporovnateľnej
nehnuteľnosti spravidla formou nájmu( tzv. obvyklého, bežného nájomného).
Druhý nárok, ktorý si žalobkyňa v spore uplatňuje, je nárok na náhradu za neužívanie spoločnej veci
v období od 04/2021 do 01/2023 a to v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Pokiaľ žalovaný ako

spoluvlastník užíva spoločnú vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, t.j. vo väčšom rozsahu
ako mu patrí podľa veľkosti jeho podielu a to na úkor žalobkyne ako druhého spoluvlastníka, vzniká
žalovanému právna povinnosť a žalobkyni právny nárok na finančné vyrovnanie, vyplývajúci z § 137 ods.
1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka. Výška náhrady nie je upravená
žiadnym právnym predpisom a preto je potrebné pri určení výšky náhrady vychádzať z judikatúry,

týkajúcej sa bezdôvodného obohatenia. Žalovaný od 09/2019 užíva rodinný dom výlučne pre svoje
vlastné potreby a žalobkyňa je od 10/2019 doposiaľ z užívania nehnuteľností úplne vylúčená, preto
žalobkyni vznikli tieto nároky:
a) na vydanie bezdôvodného obohatenia od 10/2019 do 03/2021 vo výške 850,- Eur mesačne t.j. spolu
za 18 mesiacov suma 15.300,- Eur

b) na náhradu za neužívanie nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve od 04/2021 do 01/2023
v rozsahu podielu 6/10 vo výške 510,- Eur mesačne ( vypočítaná zo sumy 850,- Eur mesačne bez energií
x 6/10) t.j. za 22 mesiacov á 510,- Eur spolu 11.220,- Eur.
S poukazom na to, že žalovaný je v omeškaní s úhradou dlžných súm titulom vydania bezdôvodného
obohatenia ako aj náhrady za neužívanie nehnuteľností, má žalobkyňa voči žalovanému nárok aj na

úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z..

2.OkresnýsúdBanskáBystricavydaldňa07.02.2023platobnýrozkazpodsp.zn.5Up/212/2023,ktorým
návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný podal v zákonnej lehote proti platobného rozkazu

vecne odôvodnený odpor.

3. Žalovaný v podanom odpore ( č.l. 38 spisu) uviedol, že pri oboch nárokoch je sporný spôsob užívania
spoločnej nehnuteľnosti a to rodinného domu s.č. XXX v k.ú. E.. Žalovaný nesúhlasí s tvrdeniami
žalobkyne čo do vznesených nárokov. Ak žalobkyňa uvádza, že jej odchod z nehnuteľnosti bol vynútený,

toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, žalobkyňa sama opustila spoločnú domácnosť, nakoľko si našla
nového partnera. Po tom, ako žalovaný na jej neveru prišiel, žila žalobkyňa ešte dva mesiace v rodinnom
dome a následne sa presťahovala za novým partnerom do spoločnej domácnosti. Žalovaný nemal ako
ovplyvniť odchod žalobkyne zo spoločnej domácnosti, ktorá sama dobrovoľne opustila spoločný rodinný
dom. Navyše žalobkyňa ničím nepreukázala, že išlo o vynútený odchod zo spoločnej nehnuteľnosti.

Žalobkyňa nevykonávala svoje vlastnícke právo dobrovoľne, preto žalovaný nevidí žiadny právny dôvod
na vydanie bezdôvodného obohatenia. K nároku na náhradu za neužívanie spoločnej nehnuteľnosti
žalovaný uviedol, že niekoľko rokov až doposiaľ všetky náklady na údržbu a energie v rodinnom dome
uhrádza výlučne sám, napriek tomu, že na ich úhrade sa mala podieľať aj žalobkyňa. Dokonca hypotéka
na predmetnú nehnuteľnosť, kde na zmluve o hypotekárnom úvere je dlžníčkou žalobkyňa je splácaná

z finančných prostriedkov žalovaného, ktoré jej mesačne posiela na jej účet, pričom takéto splácanie
od žalovaného žiadala žalobkyňa a preto jej žalovaný mesačne spolu s energiami posiela sumu 750,-
Eur, od odchodu zo spoločnej domácnosti žalovaný ďalej sám z vlastných finančných prostriedkov
uhrádzal náklady na odvoz komunálneho odpadu aj za žalobkyňu, nakoľko má stále trvalý pobyt nauvedenej nehnuteľnosti, tiež daň z nehnuteľnosti, neuhrádzala ani výdavky na nutnú opravu rodinného
domu a to strechy, plynového kotla, jeho servis, revízie, čistenie komínov, náter štítu – podhľadu
podkrovia. Kľúče od nehnuteľnosti a spôsob ich nevydania nie je uvedený žalobkyňou pravdivo, v

predložených sms správ je uvedené vytrhnuté z kontextu. V čase, kedy žalobkyňa odišla bývať k jej
novému partnerovi, deti ostali striedavo bývať aj u neho, pričom synovi sa dvakrát stalo, že kľúče od
rodinného domu stratil, o čom má vedomosť aj žalobkyňa, nakoľko teda došlo ku strate kľúčov, je
pravdou, že žalovaný vymenil mechanické zámky, ostal však a je stále funkčný elektronický zámok na
priloženie ( tzv. ,,pípatko“), od ktorého elektronický kľúč naďalej vlastní žalobkyňa. Mechanické kľúče

od nehnuteľnosti majú naďalej aj synovia, ktorí so žalobkyňou bývajú a teda žalobkyňa má prístup
k mechanickým kľúčom. Žalovaný neužíva rodinný dom nad rozsah svojich spoluvlastníckych práv,
žalobkyňa má doposiaľ v rodinnom dome uskladnené svoje veci. Suma, ktorú žalobkyňa požaduje je
nereálna, nekorešponduje s realitou. Dňa 27.09.2019 strany sporu uzatvorili nepomenovanú zmluvu,
v zmysle ktorej žalovaný vyplatil žalobkyni sumu 60 000 Eur, pričom povinnosťou žalobkyne bolo
previesť na žalovaného jej spoluvlastnícky podiel 6/10 na nehnuteľnosti, splneniu tejto povinnosť sa

žalobkyňa dlhodobo vyhýba, robí obštrukcie podávaním rôznych návrhov na súd a k exekútorom,
v snahe bezdôvodne sa obohatiť a nepreviesť na žalovaného vlastnícke práva, uvedenú situáciu
žalovaný rieši súdnou cestou o nahradenie prejavu vôle na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníckych
práv. Konanie žalobkyne žalovaný považuje za vysoko účelové v snahe vyhnúť sa plneniu svojej
povinnosti. Žalovaný žiada súd o zrušenie platobného rozkazu a zamietnutie žaloby.

4. V replike ( vyjadrenie k podanému odporu) z 30.03.2023 žalobkyňa uviedla, že jej odchod
z nehnuteľnosti vynútený bol, hoci žalovaný tvrdí, že spoločnú domácnosť opustila z dôvodu, že si našla
nového partnera a že žalobkyňa podľa žalovaného ničím nepreukázala, že išlo o vynútený odchod,
tak sa jedná o ničím nepreukázané skutkové tvrdenie žalovaného, nepredložil o tom žiaden dôkaz.

Žalobkyni patril rodinný dom v jej výlučnom vlastníctve. Žalobkyňa hypotekárny úver riadne spláca.
Naďalej tvrdí, že jej odchod zo spoločnej domácnosti dňa 22.09.2019 bol dôsledkom trvalého rozvratu
a odcudzenia v partnerskom vzťahu, ktorý už dlhší čas nefungoval, pred odchodom parteri spolu
skoro dva roky nekomunikovali, neriešili stupňujúce sa problémy, čím došlo k vzájomnému odcudzeniu,
ktoré bolo nezvratné. V tom čase bol na žalobkyňu vyvíjaný nátlak zo strany žalovaného, ktorý je

majiteľom SBS - služby a to sústavným sledovaním, slovnými vyhrážkami, že sa žalobkyni ,,môže
niečo stať“ ( konkrétne bejzbalovou pálkou, ktorú žalovaný nosil v kufri auta) s tým, že mu žalobkyňa
podpíše prevod podielu vo veľkosti 4/10 k rodinnému domu, potom dá žalovaný žalobkyni pokoj, aby
si mohla žiť svoj život. Z uvedených dôvodov žalobkyňa zo strachu pred žalovaným spávala radšej
s mladším synom v detskej izbe, lebo žalovaný mal ako držiteľ zbrojného preukazu v rodinnom dome aj

zbrane. Žalovaný dokonca žalobkyni tvrdil, že je vážne chorý, išlo o klamstvo z jeho strany. V dôsledku
tohto správania sa žalovaného sa žalobkyňa definitívne rozhodla z domu odísť a to aj v záujme
detí, stav mladšieho syna si vyžadoval intervenciu psychológa. K nútenému odchodu žalobkyne zo
spoločnej domácnosti navrhla svoj výsluch, výsluch svedkov, čestné vyhlásenia. Po nútenom odchode
z rodinného domu sa žalobkyňa aj s deťmi presťahovala do nájmu v H. ( nájomná zmluva z 22.09.2019),

kde spolu s deťmi bývala do 01.07.2020, kedy sa s novým partnerom presťahovala do I.. Tvrdenia
žalovaného, že on spláca hypotekárny úver aj uhrádza náklady na nutné opravy nehnuteľnosti nemajú
podľa žalobkyne žiaden súvis s meritom veci, žalovaný ničím svoje tvrdenia o úhradách energií, údržby
rodinného domu nepreukázal. Žalobkyňa popiera tvrdenie žalovaného, že iba on uhrádzal splátky
hypotekárneho úveru , úverové splátky v plnej výške hradila žalobkyňa išlo o 35 platieb v celkovej

výške 29 974,37 Eur. Žalobkyňou v spore uplatnené dva nároky však nemajú podľa žalobkyne žiaden
vecný súvis s tým, kto a akým spôsobom financuje hypotekárny úver, nakoľko sa jedná o iné nároky. Pri
výpočte sumy bezdôvodného obohatenia a náhrady za neužívanie nehnuteľnosti žalobkyňa vychádza
z priemernej sumy nájmov bez energií. Taktiež tvrdenia žalovaného o úhrade dani z nehnuteľnosti,
úhradách poplatkov za komunálny odpad nie sú vo vzťahu k meritu veci právne významné. Žalobkyňa

odkedy bola nútená odísť z rodinného domu nemala od žalovaného žiadnu vedomosť o potrebe ním
tvrdených nutných opráv rodinného domu, navyše žalovaný ničím nepreukázal, že tieto opravy skutočne
aj vykonal. Žalobkyňa ako výlučný vlastník žiadny súhlas žalovanému k oprave jej nehnuteľnosti nikdy
nedala. Čo sa týka kľúčov od nehnuteľnosti, žalobkyňa popiera skutkové tvrdenia žalovaného a tvrdí,
že odkedy odišla z nehnuteľnosti, nemá k dispozícii kľúče od rodinného domu a nemá k dispozícii ani

kľúče od bránky. Samotná skutočnosť, že kľúče má starší syn neznamená, že žalobkyňa k ním má
prístup, keď si ich žalobkyňa chcela od syna požičať, tej jej ich odmietol vydať. Žalobkyňa popiera, že
by mala v rodinnom dome sklad, od svojho odchodu z domu v ňom nemá žiadne svoje veci s výnimkou
nejakého ošatenia, ktoré si pri odchode nestihla zobrať a pár sezónnych vecí ( vianočné ozdoby a pod.),ktoré mala v podkroví rodinného domu, čo však nie je obytná plocha. Žalobkyňa nemá vedomosť o tom,
čo tvrdí žalovaný, že by sa rodinný dom nachádzal v záplavovej oblasti, pričom nie je zrejmé, o čo
toto svoje tvrdenie žalovaný opiera. K dôvodom, prečo žalobkyňa neuzatvorila kúpnu zmluvu na prevod

spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 6/10 k rodinnému domu na žalovaného, keď jej zaplatil dohodnutú
sumu 60 000 Eur žalobkyňa uvádza, že žalovaný jej do dnešného dňa celú sumu neuhradil a tiež on
odmieta prevziať hypotekárny úver na seba, nakoľko toho času je jediným úverovým dlžníkom stále
žalobkyňa a žalovaný chce, aby žalobkyňa previedla spoluvlastnícky podiel a naďalej ostala úverovým
dlžníkom,čojeneakceptovateľné.Nejednásataknepochybneovyhýbaniesaplneniusvojichpovinností

ako to tvrdí žalovaný.

5. V duplike ( vyjadrenie žalovaného) zo dňa 27.07.2023 uviedol, že ak žalobkyňa tvrdí, že žalovaný
svoje tvrdenia ničím nepreukázal, tak je to naopak žalobkyňa, ktorá nijako nepreukázala, že jej odchod
z domácnosti bol vynútený. Žalovaný naďalej tvrdí, že tento odchod bol dobrovoľný, s cieľom žiť so
svojim novým partnerom. Žalovaný sa nikdy žalobkyni nevyhrážal a to ani likvidáciou bejzbalovou pálkou

a podobne. Žalobkyňa tieto vymyslené skutočnosti uvádza účelovo až teraz. Ak sa niekedy v minulosti
cítila ohrozená na živote alebo pod psychickým nátlakom, mohla sa obrátiť na OČTK a podať na
žalovaného trestné oznámenie, čo nikdy v minulosti neurobila a to jednoducho z toho dôvodu, že tieto
veci, ktoré vo svojom vyjadrení ona opisuje, sa nikdy nestali. Po tom čo, sa žalovaný na začiatku leta
2019 dozvedel o novom vzťahu žalobkyne sa snažil vzťah zachovať a v snahe zachrániť vzťah boli

spolu s deťmi na spoločnej dovolenku v lete roku 2019 v I., ak by bola pravda, čo tvrdí žalobkyňa,
zrejme by nešla dobrovoľne na dovolenku. Vzťah sa zachrániť nepodarilo. Keď žalobkyňa opustila
spoločnú domácnosť a odsťahovala sa k súčasnému partnerovi, bol voči nej ústretový a ponechal jej
v bezodplatnom užívaní osobné motorové vozidlo Opel Corsa, ktoré bolo vo vlastníctve spoločnosti J.
K. s.r.o..Toto auto žalobkyňa užívala cca 1,5 roka po rozchode, servis auta zabezpečoval žalovaný,

uhrádzal za žalobkyňu náklady na telefón 45 eur mesačne. Žalovaný nerozumie, prečo žalobkyňa
zrazu tvrdí, že mala z neho strach a že na ňu vyvíjal psychický nátlak. Ak žalobkyňa uvádza, že
hypotekárny úver riadne spláca, je to klamstvo. V zmluve z 27.09.2019 je v bode II. a následne v bode
III. jasne uvedené, že rodinný dom nadobudli za financie oboch strán a že hypotekárny úver je hradený
z finančných prostriedkov žalovaného. Na splátky tohto úveru žalovaný žalobkyni pravidelne mesačne

posiela celú výšku úverovej splátky, čím na strane žalobkyne došlo takto k bezdôvodnému obohateniu
celkom v sume 22 923,14 Eur, ktorú sumu žiada žalovaný započítať podľa § 147 ods. 2 Civilného
sporového poriadku formou vzájomného započítania. Z vyjadrení žalobkyne je zrejmé, že sleduje
priznaniemajetkovéhoprospechuvrozporesdobrýmimravmi,žalobkyňasineplníriadnesvojpovinnosti
podielového spoluvlastníka, ale naopak požaduje neprimerané vydanie bezdôvodného obohatenia,

ktoré opiera o nepravdivé skutkové okolnosti. Žalovaný namieta výšku žalovanej sumy. Ak žalobkyňa
tvrdí ohľadom neuzatvorenia zmluvy zo dňa 27.09.2019 že jej sumu za prevod spoluvlastníckeho
podieluvovýške6/10neuhradil,takopäťzavádzaaklame,žalovanýcelúsumužalobkyniuhradil(dôkaz
o tom je založený v súdnom spise sporu vedeného na tunajšom súde sp. zn. 6C/12/2023 o nahradenie
prejavu vôle), žalobkyni bola dňa 13.06.2022 žalovaným uhradená celá časť kúpnej ceny 60 000 Eur za

prevod zvyšnej časti jej podielu na rodinnom dome, k prevodu nedošlo z dôvodu nečinnosti žalobkyne.
Je preto v rozpore s dobrými mravmi, aby bol žalobkyni priznaný nárok za neužívanie nehnuteľnosti aj za
čas, kedy už ona mala previesť podiely na rodinnom dome na žalovaného, keď už mala zaplatenú kúpnu
cenu. Žalovaný vznáša aj námietku premlčania čo do nároku na priznanie bezdôvodného obohatenia
od 10/2019 do 03/2021, návrh na súd bol prijatý 25.01.2023, nárok je teda premlčaný, žalovaný žiada

žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania od žalovanej. Z podania žalovaného zo
dňa 09.10.2023 na č.l. 142 súdneho spisu vyplýva, že si žalovaný ako procesnú obranu uplatňuje voči
žalovanej sumu 22 923,14 Eur.

6.K duplike žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila podaním z 31.10.2023. Uviedla, že na políciu nešla

z dôvodu, že žalovaný mal kontakty na polícii, pričom zo strany žalovaného sa nejednalo o fyzické
násilie, ale o psychické týranie, ktoré sa ťažko dokazuje. Žalovaný podniká v oblasti poskytovania
strážnych a bezpečnostných služieb, má zbrojný pas a vlastní aj zbrane ( doma mal 2 ks zbraní v legálnej
držbe). Žalobkyňa zotrváva na svojich skutkových tvrdeniach obsiahnutých v jej písomných podaniach,
týkajúcich sa vyhrážok zo strany žalovaného, ako aj na tvrdeniach, že jej odchod z rodinného domu

bol nútený, nie dobrovoľný a bol dôsledkom trvalého rozvratu a odcudzenia v partnerskom vzťahu,
ktorý nefungoval. K spoločnej dovolenke žalobkyňa uvádza, že deti nechceli ísť na dovolenku so
žalovaným samé, tak žalovaný presvedčil žalobkyňu, aby na dovolenku išla tiež. Žalobkyňa o dovolenku
sožalovanýmzáujemnemala,išlakvôlideťomaceládovolenkabolalenvýčitkamizostranyžalovaného.So synom potom musela žalobkyňa chodil k psychológovi. Žalobkyňa opakovane tvrdí, že v 09/2019
sa neodsťahovala k partnerovi, ale odsťahovala sa spolu s deťmi z rodinného domu do bytu v H., kde
žila od 09/2019 do 07/2019. Tvrdenia žalovaného, že žalobkyňa sa dobrovoľne odsťahovala z veľkého

rodinného domu do 2-izbového bytu v H. postrádajú elementárnu logiku. Žalobkyňa práve naopak chcela
v rodinnom dome ostať aj deťmi. Kúpa rodinného domu v D. v roku 2014 bola financovaná v celom
rozsahu z prostriedkov hypoúveru poskytnutého K., as. ( teraz Prima banka, a.s.) a to v sume 164 000
Eur, pričom jediným dlžníkom z úverového záväzkového vzťahu je od počiatku stále iba žalobkyňa. Do
doby, kým v rodinnom dome žila žalobkyňa spolu s deťmi a žalovaným ( do 09/2019), uhrádzala splátky

úveru aj flexipôžičky ako aj energie na dome v celej výške žalobkyňa, po jej odchode tieto náklady
znášal a znáša na základe vzájomnej dohody žalovaný. V čase ukončenia partnerského spolužitia
došlo medzi stranami sporu dňa 27.09.2019 k uzatvoreniu nepomenovanej zmluvy, na základe ktorej sa
žalobkyňa zaviazala previesť na žalovaného svoj spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome o veľkosti
6/10 za 60 000 Eur alebo zabezpečiť žalobkyni byt v tejto hodnote v H. resp. v okolí a zároveň medzi
stranami sporu došlo k dohode o úhrade nákladov spojených s hypoúverom, flexipôžičkou, ktorá slúžila

na podnikateľské účely žalovaného a k dohode o úhrade médií ( voda, plyn, elektrina a pod.) spojených
s rodinným domom zo strany žalovaného, taktiež bolo dohodnuté, že žalovaný v rámci definitívneho
vyporiadania vzťahov medzi stranami buď prevezme úver po žalobkyni, resp. tento bude vyporiadaný /
vyplatený , aby sa žalovaná nedostala do situácie, že rodinný dom by už nevlastnila, ale naďalej by
ona ostala dlžníkom z úverového vzťahu voči H. E., L. aktuálne vo výške 123 006,47 Eur. Žalobkyňa

výslovne popiera tvrdenia žalovaného o bezdôvodnom obohatení na jej strane vo výške 22 923,14 Eur
titulom úhrad zrealizovaných na jej účet v pravidelných mesačným platbách zo strany žalovaného. Zo
strany žalovaného sa jednalo/ jedná o dobrovoľné plnenie a to na základe predchádzajúcej dohody so
žalobkyňou, keď opúšťala s deťmi rodinný dom ( 09/2019), že všetky tieto náklady spojené s rodinnom
domom bude v celej výške uhrádzať žalovaný, pričom existenciu tejto dohody o úhrade nákladov

realizovaných v prospech žalobkyne na pravidelnej mesačnej báze dokazuje aj emailová komunikácia
( email M. N. adresovaný A. G. z 18.11.2021 ,,môj klient má záujem aj naďalej platiť náklady spojené
s užívaním spoločnej nehnuteľnosti v O., avšak potrebuje mať prehľad o pravidelných mesačných
nákladochzajednotlivémédiá“,aemailžalobkyneadresovanýpriamožalovanému18.11.2021,vktorom
žalobkyňa poslala žalovanému rozpísané mesačné platby celkom v sume 1150,- Eur ( H. E., úver

dom 600,- eur, splátka je 562,13 Eur, pôžička VUB 362,42 Eur, plyn 100,- Eur, rozhlas TV 5,74 Eur,
elektrina 66,-Eur, voda 15,- Eur). Žalovaný predložil do konania doklady o pravidelných mesačných
úhradách realizovaným na účet žalobkyne presne vo výške 1150,- Eur. To že sa jedná o bezdôvodné
obohatenie na strane žalobkyne žalovaný tvrdí po prvýkrát účelovo až teraz v tomto konaní v rámci
svojej procesnej obrany. Žalovaný v čase odchodu žalobkyne z rodinného domu a spoločnej domácnosti

trval na tom, že chce zostať v dome, nechce dom predať a vyplatiť úver žalobkyne, pričom v prípade,
ak by žalovaný neuhrádzal splátky hypoúveru, banky by vyhlásila predčasnú splatnosť úveru a rodinný
dom by bol speňažený v dražbe. Žalobkyňa uvádza, že žalovaný jej uhrádzal nielen splátky hypoúveru
ale aj splátky flexipôžičky vo VÚB, a.s., ktorú žalobkyňa čerpala v sume 25 000 Eur a prostriedky boli
použité na firemné účely spoločnosti žalovaného. Od 16.06.2022 žalovaný uhrádza žalobkyni sumu

energií plus splátku za dom v sume 750,- Eur. Žalobkyňa navrhuje, aby súd vzájomný návrh žalovaného
v sume 22 923,14 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia zamietol ako nedôvodný. Žalovaný
v duplike síce namieta výšku žalovanej sumy, ale neuvádza žiadne konkrétne skutkové tvrdenia.
K opakovaným tvrdeniam žalovaného, že žalobkyňa odmieta uzatvoriť so žalovaným kúpnu zmluvu na
prevod spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 6/10 k rodinnému domu aj napriek tomu, že jej zaplatil

sumu 60 000 Eur ako dohodnutú sumu, žalobkyňa uvádza, že žalovaný jej do dnešného dňa celú sumu
neuhradil a tiež odmieta prevziať hypotekárny úver ako jeho úverový dlžník. K námietke premlčania
žalobkyňa uvádza, že ide o námietku zmätočnú, neurčitú a nekvalifikovanú. Žalobou uplatnený nárok
nie je bezdôvodným obohatením, ale jedná sa o nárok, ktorý jej vyplýva zo zákona. V prípade, ak by súd
časť žalobkyňou uplatneného nároku posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, tento

nemôže byť premlčaný z dôvodu, že sa jedná o úmyselné konanie žalovaného , t.j. nárok by sa premlčal
až po 10 rokoch.

7. Súd vec prejednal na viacerých súdnych pojednávaniach v dňoch 24.01.2024, 10.05.2024
a 11.09.2024. V spore vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, svedkov, prednesom

právnej zástupkyne žalobkyne, prednesom právnej zástupkyne žalovaného, oboznámením obsahu listín
v súdnom spise najmä: žaloby č.l.3, LV č. XXX z 27.09.2019 č.l.12, LV č. XXX z 13.06.2022 č.l.14,
žiadosť o vydanie kľúčov z 16.06.2021 č.l. 16, sms komunikácia medzi stranami sporu z júna 2021 č.l.
17 až 20, inzerát O. č.l. 21, 23, 25, cenová mapa Slovenska ( nájmy vrátane odhadovaných poplatkov)č.l. 27, odhad trhovec ceny nehnuteľnosti č. 23/2023 od nehnuteľnosti – L. s.r.o. č.l. 28, platobný rozkaz
Okresného súdu Banská Bystrica č.l. 33, odpor proti platobnému rozkazu č.l. 38, zmluva z 27.09.2019,
rozhodnutie Obce D. – E. o poplatku za komunálny odpady a drobné stavebné odpady č.l. 43, o dani za

nehnuteľnosť č.l. 44, doklad o revízii komína č.l. 45, úhrada energií na nehnuteľnosti vrátane pôžičky na
dom listinné dôkazy č.l. 46 až 48, potvrdení o čistení komína č.l. 49 a dani za nehnuteľnosť, vyjadrenie
žalobkyne k odporu č.l. 77, záznam o zistených skutkových okolnostiach od svedka H. C. č.l. 74, čestné
vyhlásenie F. G. P. č.l. 80, prehľad o platbách hypotekárneho úveru žalobkyňou č.l. 55 a nasl., nájomná
zmluva na byt z 22.09.2019 č.l. 69, potvrdenie k dani za nehnuteľnosť č.l. 75, vyjadrenie žalovaného

z 27.7.2023 č.l. 98, potvrdenia o transakciách č.l. 102 a nasl. , vyjadrenie realitnej kancelárie H. O.
s.r.o. č.l. 122, a Q. O. SK, s.r.o. č.l. 126, výpočet č.l. 142, vyjadrenie žalobkyne z 31.10.2023, emailová
komunikácia medzi stranami sporu z 11/2021 č.l. 177, emailová komunikácia právnych zástupcov
z 11/2021 z 178, zostatok hypoúveru č.l. 180 , zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č.l. 184,
pôžička 20 000 eur č.l. 187 , výpis z VUB č.l.183, doklady o úhradách energií č.l. 189 a nasl., jednostanný
zápočet žalobkyne č.l. 199, vyjadrenie žalovanej v konaní sp. zn. 6C/12/2023, námietka nezákonnosti

dôkazu č.l. 257, fotografie z kamerového záznamu rodinného domu č.l. 290 a nasl., návrh na doplnenie
dokazovania č.l. 308, fotografie vstupnej brány do dvora č.l. 309 a č.l. 329 , technická správa o vstupoch
žalobkyne č.l. 312, návrh opravy prepisu zvukového záznamu č.l. 326 vrátane návrhov na doplnenie
dokazovania, fotodokumentácia kľúčov č.l.332, ocenenie nájmu nehnuteľnosti odborné vyjadrenie E. –
K. s.r.o. č.l. 333, znalecký posudok č. XXX/XXXX č.l. 339, audio vyhotovené žalobkyňou z 31.08.2024

a ostatným obsahom súdneho spisu, pripojeným spisom Okresného súdu Prievidza 6C/12/2023, jeho
podstatným obsahom. Súd uplatnil v spore sudcovskú koncentráciu konania a dokazovanie listinnými
dôkazmi, ktoré neboli predložené včas a to – čestné vyhlásenia p. E. a p. B. C. st. ktoré dôkazy
žalobkyňamohlaoznačiť/predložiťužskôrnapr.vovyjadreníkodporuz30.03.2023,vktorompodaníboli
predložené čestné vyhlásenia H. C. a p. G. P.. Preto tieto listinného dôkazy nepripustil. Súd ďalšie návrhy

na vykonanie dokazovania obhliadkou na mieste samom a znaleckým dokazovaním k výške obvyklého
nájmu zamietol z dôvodu, že mal za to, že navrhované dokazovanie by za zisteného skutkového stavu
nemohlo privodiť iné rozhodnutie v merite veci. Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

8.Z LV č. XXX zo dňa 27.09.2019, k.ú. E., Obec D. je zrejmé, že k tomuto dátumu bola výlučnou

vlastníčkou parc.č. XXX/X druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 574m2, parc.č. XXX/
XX druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 161m2, a rodinného domu súp.č. XXX
stojaceho na parc. č. XXX/XX žalobkyňa. Rozhodnutím Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor
zo dňa 26.03.2021 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k predmetným
nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v podiele 4/10 na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi

žalobkyňou ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim. Vklad bol povolený dňa 26.03.2021. Z LV
č. XXX zo dňa 13.06.2022 je zrejmé, že nehnuteľnosti: parc.č. XXX/X druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 574m2, parc.č. XXX/XX druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere
161m2, a rodinného domu súp.č. XXX stojaceho na parc. č. XXX/XX sú na základe Kúpnej zmluvy
V XXXX/XX – VZ XX/XX v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v podiele 6/10 a žalovaného v podiele

4/10 k celku.

9.Zo zmluvy uzavretej podľa § 51 Občianskeho zákonníka zo dňa 27.09.2019 vyplýva, že
žalobkyňa a žalovaný sú bývalí partneri, ktorí sú podielovými spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľností,
špecifikovaných v bode vyššie. Partnerský vzťah účastníkov zmluvy bol na základe vzájomnej dohody

ukončený a v záujme korektných vzťahov do budúcna previedla žalobkyňa na žalovaného 4/10-iny
nehnuteľností kúpnou zmluvou zo dňa 17.09.2019 za odplatu 1,- Euro. Ďalej sa účastníci zmluvy dohodli
v bode IV. zmluvy na tom, že žalovaný sa zaviazal vyplatiť žalobkyni čiastku 60 000 Eur resp. zabezpečiť
jej nehnuteľnosť – byt v tejto hodnote v H., resp. v jej blízkom okolí za súhlasu oboch účastníkov zmluvy.
Prednosť má vyplatenie finančných prostriedkov vo výške 60 000 Eur do 18-tich mesiacov odo dňa

podpísania tejto zmluvy. Žalobkyňa sa zaviazala v prípade splnenia jednej z dvoch alternatív uvedených
vyššie previesť na žalovaného svoj podiel vo výške 6/10-ín z nehnuteľností špecifikovaných vyššie.
Zmluva bola vyhotovená v dvoch exemplároch, zmluvné strany v obsahu zmluvy ďalej vyhlásili, že
sú spôsobilé na právne úkony, že zmluvu uzatvorili na základe ich slobodnej vôle, že zmluva nebola
uzavretá v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok, zmluvu si prečítali, jej obsahu rozumeli a na

znak súhlasu ju podpísali. Zmluva bola obomi zmluvnými stranami podpísaná dňa 27.09.2019.

10.Podľa nájomnej zmluvy na krátkodobý nájom bytu z 22.09.2019 si žalobkyňa prenajala dvojizbový
byt na ulici L. E. Q. H., ktorý užívala ona a maloletí I. G. a G. K. G. s dobou nájmu od 22.09.2019 do21.03.2020 s nájomným 480,- Eur mesačne. Podľa protokolu o odovzdaní nehnuteľnosti bol žalobkyni
tento byt odovzdaný do užívania dňom 22.09.2019. Nájomná zmluva bola následne predĺžená dvakrát
a to do 31.05.2020 a následne do 01.07.2020.

11.Žalobkyňa dňa 16.06.2021 adresovala žalovanému list, označený ako ,,Žiadosť o vydanie kľúčov od
domu“ v ktorom ho žiadala, vzhľadom k okolnostiam, ktoré nastali o vydanie kľúčov od domu v D. R.
XXX, pretože v ňom má spoluvlastnícky podiel 6/10 a to vrátane čipu na kódovanie a kľúčov od schránky.
Doručiť ich žiadala po synovi G. alebo osobne najneskôr do troch dní od doručenia tejto žiadosti. Taktiež

uviedla, že ako nadpolovičný majiteľ si neželá žiadne stavebné, terénne ani interiérové úpravy bez jej
súhlasu.

12.ZSMSzaslanejdňa26.06.2021žalobkyňoužalovanémujezrejmé,žežalobkyňažiadalažalovaného,
aby jej po G. poslal kľúč od brány, ak je zmenený kľúč od domu aj čip, tak aj tie (str. 17 spisu), ďalej
žalobkyňa v sms komunikácii žalovanému píše, že ak je kľúč od domu rovnaký aj s čipom, tam po G.

má žalovaný žalobkyni poslať kľúč od schránky aj od brány.

13.Výška obvyklého nájmu v obdobnej lokalite bola v spore preukazovaná listinami na č.l. 21 od O.
z 11.01.2023 s výškou nájmu 1000,- Eur, na č.l. 23 od O. z 13.01.2023 s výškou nájmu 800,- Eur
mesačne, na č.l. 25 s výškou mesačného nájmu 1000,- Eur, Odhadom trhovej ceny nehnuteľnosti č.

23/2023 odhadca nehnuteľnosti – L. s.r.o z 13.01.2023 s výškou nájmu od 800 do 900 Eur mesačne
bez energií. Z vyjadrenia H. O. na č.l. 122 zo dňa 20.07.2023 vyplynula výška nájmu v danej lokalite
v rokoch 2019 až 2022 do 550,- Eur do 650,- Eur, Q. O. odhadla výšku nájmu od 500 do 700,- Eur
mesačne bez energií ( č.l. 126).

14.V rozhodnom období t.j. od 10/2019 do 01/2023 žalovaný preukázal ním zrealizované úhrady
v 07/2021 na účet žalobkyne č. K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 1050,- Eur, v 08/2021 na účet
žalobkyne K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 1050,- Eur a 97,- Eur, ďalej poukázal na jej účet
v 09/2021 sumu 1150,- Eur, v 10/2021 sumu 1150,- Eur, v 11/2021 sumu 1150,- Eur, v 12/2021 sumu
1150,-Eur,v01/2022sumu1150,-Eur,v02/2022sumu1150,-Eur,v03/2022sumu1150,-Eur,v04/2022

sumu 1150,- Eur, v 05/2022 sumu 1150,- Eur a poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady pre nehnuteľnosť E. XXX v sume 84,- Eur, daň z nehnuteľnosti za rok 2022 v sume 17,84 Eur,
revíziakomína29,-Eurdňa07.06.2022,v06/2022sumu750,-Eurnaúčetžalobkyne, vmesiaci07/2022
poukázal na účet žalobkyne č. K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 750,- Eur na energie a splátku
na dom, v mesiaci 08/2022 sumu 750,- Eur taktiež na úver za dom a energie, v 08/2022 zaplatil daň zo

stavieb 101,84 Eur, v mesiaci 09/2022 sumu 767,- Eur, 10/2022 sumu 750,- Eur, v 11/2022 sumu 750,-
Eur, 12/2022 750,- Eur, 01/2023 750,- Eur, 02/2023 94,14 Eur ako vodné stočné poistka, a sumu 24,-
Eur doplatok elektrika, v 03/2023 sumu 750,- Eur, v 04/2023 sumu 780,- Eur a sumu 200,- Eur, v 05/2023
sumu 780,- Eur a v 06/2023 sumu 750,- Eur a sumu 230,- Eur energie. Úhradu týchto súm žalobkyňa
na jej účet nepoprela, namietala , že nie iba žalovaný uhrádzal splátky hypotéky, ale od vzniku úveru

v roku 2014 úverové splátky v plnej výške hradila ona, jednalo sa celkom o 35 platieb v celkovej sume
29 974,37 Eur, k čomu predložila listinné dôkazy na č.l. 55 až 68. Podaním na č.l. 142 žalovaný uplatnil
v spore kompenzačnú námietku v sume 22 923,14 Eur za obdobie od 07/2021 do 06/2023.

15.V emailovej komunikácii na č.l. 179 zo dňa 18.11.2021 JUDr. N. oslovil A. G. v súvislosti s ich

klientami p. G. a p. C. s tým, že bola požiadaná z dôvodu, že jeho klient má aj naďalej záujem platiť
náklady spojené s užívaním spoločnej nehnuteľnosti v O., avšak potrebuje mať prehľad o pravidelných
mesačných nákladoch za jednotlivé médiá o zaslanie uvedeného. Z emailovej komunikácie na č.l. 179
a 179 opak zo dňa 18.11.2021 je zrejmé, že žalobkyňa zasiela svojej advokátke na základe telefonického
rozhovoru rozpísané mesačné platby a to v špecifikácii: splátka H. E. , úver dom600,- Eur, splátka

562,13 Eur, pôžička VÚB 362,42 Eur, plyn 100,- Eur, rozhlas TV 5,74 Eur, elektrika 66,- Eur, voda 15,-
Eur spolu 1150,- Eur. Predmetný rozpis následne A. G. preposlala JUDr. N. toho istého dňa.

16.Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ,,Flexipôžička“ zo dňa 12.12.2014 je zrejmé, že
žalobkyňa načerpala od VÚB a.s. na splatenie spotrebiteľských úverov sumu 25 000 Eur s lehotou

splatnosti 120 mesiacov s mesačnou splátkou 358,58 Eur a konečnou splatnosťou dňa 20.11.2024.

17.Na č.l. 290 a nasl. žalovaný predložil do sporu fotografie z kamerového systému rodinného domu
zo dňa 02.12.2019, 11.12.2019, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa vošla za bráničku rodinného domuaj po jej odchode zo spoločnej domácnosti v 09/2019. Žalobkyňa namietla nezákonnosť dôkazu –
predložením fotografií žalobkyne zo súkromného kamerového systému inštalovaného na rodinnom
dome v D. s poukazom na to, že tieto boli vyhotovené bez súhlasu žalobkyne v rozpore s § 11 a §

12 Občianskeho zákonníka. K takto predloženým dôkazom bolo zistené, že kamerový záznam bol na
predmetný rodinný dom inštalovaný nesporne v roku 2018, t.j. v čase, kedy žalobkyňa nepochybne ešte
žila v spoločnej domácnosti so žalovaným. Mala tak vedomosť o nainštalovanom kamerovom systéme
vzmysle§3ods.5písm.a)zák.č.18/2018Z.z.oochraneosobnýchúdajov.RežimGDPDsanevzťahuje
na tzv. výnimku domácej činnosti, kedy sa jedná o vyhotovovanie záznamu fyzickou osobou v rámci čisto

osobnej činnosti alebo činnosti v domácnosti. Z uvedených dôvodov súd predložené dôkazy do sporu
pripustil. Stav bráničky po prerábke v mesiaci 10/2021 žalovaný zdokladoval fotografiami na č.l. 309
anasl..Zpredloženejtechnickejsprávyovstupoch(vstupžalobkynezachytenýpodč.5)naprehľadeč.l.
312 až 323 vyplýva, že žalobkyňa bola v predmetnej nehnuteľnosti po odsťahovaní sa dňa 22.09.2019
dňa 23.09.2019, 27.09.2019, 01.10.2019, 08.10.2019, 11.10.2019, 22.10.2019, 29.10.2019, 06.11.2019,
17.11.2019, 11.12.2019, 16.12.2019, 07.01.2020, 21.01.2020, 08.01.2020, 27.01.2020 a 21.03.2020.

18.Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 24.01.2024 pred otvorením súdneho
pojednávania uviedla, že na podanej žalobe žalobkyňa trvá. V prednese žaloby po tom, čo nedošlo
k mimosúdnej dohode, na pojednávaní dňa 10.05.2024 súdu uviedla, že žiada, aby súd žalobou
uplatnený nárok žalobkyni v celom rozsahu priznal. K nároku na bezdôvodné obohatenie za 10/2019

až 03/2021 zástupkyňa k námietke premlčania uviedla, že žalovaný zneužil nepriaznivý zdravotný stav
žalobkyne po definitívnom rozchode a nútenom odchode zo spoločnej domácnosti v 09/2019, keď
prinútil žalobkyňu opustiť rodinný dom s úmyslom, aby pri odchode z rodinného domu podpísala pre ňu
zjavne nevýhodné zmluvy, ktoré pripravil žalovaný v spolupráci so svojim právnym zástupcom. Zmluvy
boli úmyselne koncipované v neprospech žalobkyne, ktorá za takto zjavne nevýhodných podmienok

uzatvorila kúpnu zmluvu zo dňa 17.09.2019, ktorou previedla spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4/10 na
rodinnom dome za kúpnu cenu 1,- Euro na žalovaného a nepomenovanú zmluvu zo dňa 29.07.2019,
ktorou sa zaviazala previesť spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6/10 na rodinnom dome za cenu 60 000
Eur, pričom kúpna cena rodinnom domu v čase jeho kúpy v roku 2014 bola 164 tisíc Eur a t.č. prestavuje
hodnotu od 230 tisíc Eur, žalobkyňa by za iných okolností ako bol rozchod, nútený odchod z rodinného

domu, vyhrážky takto nevýhodné zmluvy nikdy neuzatvorila. Žalovaný mal preukázaný úmysel takto
sa obohatiť na úkor žalobkyne, preto plynie 10-ročná premlčania lehota. K vzájomnému nároku je
zrejmé, že žalovaný uhrádzal platby úveru žalobkyni dobrovoľne, ako aj na základe skutočnosti, že
to bolo medzi stranami dojednané. Ku kamerovým záznamom k predloženým fotografiám zástupca
uviedol, že žalobkyňa si bola len zobrať veci, pričom žalovaný pri tomto úkone bol. V záverečnej reči

zástupkyňa žalobkyne uviedla, že žalobkyňa sa domáha zaplatenia sumy 26 500 s prísl. s poukazom
na skutočnosť že od 09/2019 doteraz je úplne vylúčená z užívania rodinného domu v D. – E. XXX,
ktorý užíva v celom rozsahu žalovaný, pre svoje vlastné potreby, čo žalovaný ani nepopieral teda
ide o nespornú skutočnosť, pričom nárok žalobkyne voči žalovanému pozostáva jednak z návrhu na
vydanie úmyselného bezdôvodného obohatenia a to finančnej náhrady za užívanie nehnuteľnosti bez

zmluvného vzťahu, bez nájomného zmluvy, bez dohody o užívaní za obdobie od 10/2019 do 03/2021,
dokedy bola žalobkyňa výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti. Jedná sa o bezdôvodné obohatenie ,
žalobkyňa tento nárok vyčíslila spolu za 18 mesiacov vo výške 850,- Eur mesačne, to bola suma
vyčíslená bez energií spolu vo výške 15 300,- Eur, pričom druhým nárokom je náhrada za neužívanie
nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve, ide o nárok ktorý vyplýva z § 137 OZ za obdobie od

04/2021 do 01/2023, ktorého nevyhnutným predpokladom je užívanie veci druhým spoluvlastníkom nad
rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu, čo je tento prípad. Žalovaný užíva celý rodinný dom, teda aj
v rozsahu podielu žalobkyne vo veľkosti 6/10-ín a teda je nepochybné, že žalovaný užíva nehnuteľnosť
aj nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, ktorý je vo veľkosti 4/10 pričom žalobkyňa vyčíslila
tento svoj nárok za 22 mesiacov na sumu 510,- Eur mesačne bez energií vo výške spolu za tých 22

mesiacov 11 220,- Eur. Žalobkyňa do konania na účely výpočtu ceny nájmu vo výške 850,- Eur predložila
inzerciu, cenovú mapu, odhady trhovej ceny nájmu. Žalovaný v konaní namietal ceny nájmu tvrdiac, že
ceny nájmu sa pohybujú na inej úrovni, pričom žalobkyňa za účelom preukázania ceny nájmov doplnila
dôkazy o vyjadrenie realitnej kancelárie z 7.9., z ktorého vyplýva cena nájmu v tom období bola vo
výške 900,- Eur mesačne. Žalobkyňa má za to, že v konaní preukázala a uniesla dôkazné bremeno

tvrdení na preukázanie oboch žalobou uplatnených peňažných nárokov. V konaní bolo nesporné, že
od odchodu žalobkyne z rodinného domu v 09/2019 odteraz je rodinný dom užívaný v celom rozsahu
len žalovaným a žalobkyňa je z jeho užívania úplne vylúčená. V konaní bolo nesporné, že sa strany
nedohodli na podmienkach užívania rodinného domu zo strany žalovaného. V konaní bol bez pochýbpreukázaný aj nárok úmyselného bezdôvodného obohatenia vyplývajúci z § 451 OZ za obdobie
10/2019 do 3/2021, nakoľko bolo preukázané, že žalovaný vedel o výlučnom vlastníctve žalobkyne,
pri jej odchode z domu tento užíval v celom rozsahu pre svoje potreby až dodnes ,to bola nesporná

skutočnosť. Nemal so žalobkyňou žiadnu dohodu o užívaní ani odplatnú ani bezodplatnú, t.j. žalovaný
užíval vec bez právneho dôvodu. Žalovaný mal preukázateľnú vedomosť, že takto získa bezdôvodné
obohatenie v podobe nájmu, ktorý za rodinný dom neuhradil, pričom musel byť s dôsledkom takéhoto
konania uzrozumený, nakoľko vedel, že žalobkyňa musí platiť nájom za byt, do ktorého sa s deťmi
presťahovala.Taktiežbolpreukázanýajdruhýnárokžalobkynevočižalovanému,spočívajúcivjejnároku

ako podielového spoluvlastníka s veľkosťou jej podielu 6/10 na rodinnom dome po zavkladovaní zjavne
nevýhodnej zmluvy o prevode jej spoluvlastníckeho podielu v 4/10-inách v marci 2021 za náhradu
za neužívanie spoluvlastníckeho podielu, kedy vzniká nárok podielovému spoluvlastníkovi veci, ktorý
ju nemôže užívať, pričom druhý podielový spoluvlastník nadužíva túto vec resp. ju užíva nad rozsah
svojho spoluvlastníckeho podielu. V konaní bolo nesporné, že žalovaný užíva rodinný dom aj v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu žalobkyne, keďže užíva celý rodinný dom doteraz. V zmysle do konania

predloženej a existujúcej judikatúry NS SR vo vzťahu k nároku podielového spoluvlastníka za náhradu
za neužívanie rodinného domu v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu nie je rozhodujúci dôvod, pre
ktorý tento podiel spoluvlastník vec neužíva, ale je rozhodujúce, že je vec užívaná druhým podielovým
spoluvlastníkom a to nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu. V konaní bolo nesporné, že žalovaný
od 04/2021 užíva aj spoluvlastnícky podiel žalobkyne na rodinnom dome a že žalobkyňa rodinný dom

neužíva, pričom zo žaloby je zrejmé, že nemal žiadnu dohodu o užívanie spoluvlastníckeho podielu
v rozsahu 6/10-ín. Žalobkyňa vo svojej výpovedi potvrdila, že sa jej vzťah so žalovaným definitívne v roku
2019 rozpadol a ďalšie vzájomné spolužitie nebolo možné. Že žalovaný najskôr tvrdil, že z domu odíde
načas aj odišiel, ale sa vrátil a po rozchode z domu odísť nechcel. Stále dopytoval žalobkyňu, že kedy sa
odsťahuje, či už má nájom zohnaný, sledoval ju, vyhrážal sa jej a jej priateľovi, v aute nosil ,,bejzbolku“

a 5000 eur pre Ukrajincov, aby žalobkyňu s jej priateľom zlikvidoval. Žalobkyňa potvrdila, že ju žalovaný
počas trvania vzťahu aj fyzicky napadol, dal jej facku, čo potvrdil aj sám žalovaný vo svojej výpovedi
na dopyt súdu. Žalobkyňa po odchode v 09/2019 z rodinného domu mala záujem rodinný dom predať,
keďže bola jeho výlučným vlastníkom, čo si žalovaný aj uvedomoval a pri odchode z domu v psychicky
zlomstavejuprinútilpodpísaťpreňunevýhodnúzmluvu,ktoroupreviedlanažalovanéhospoluvlastnícky

podiel 4/10 za 1 euro. Nedáva logiku, že žalobkyňa dobrovoľne opustila spolu s deťmi komfort, ktorý
mala spolu s deťmi v rodinnom dome, bývanie v rodinnom dome, ktorého bola výlučným vlastníkom
a dala prednosť bývaniu v dvojizbovom byte. Jediným logickým vysvetlením jej odchodu z domu je,
že nemala na výber, buď by v dome zostala a bude riskovať, že sa jej opakovane niečo stane alebo
odíde, racionálne si vybrala odchod z domu. Žalobkyňa zhodne so žalovaným vo svojej výpovedi na

pojednávaní dňa 10.05.2024 potvrdili, že nemali dohodu o podmienkach užívania rodinného domu,
mali len dohodu o tom, že žalovaný bude platiť úver a všetky náklady súvisiace s domom, vo svojich
výpovediach potvrdili, že v čase, kedy už bolo jasné, že z domu odchádza žalobkyňa mala so žalovaným
dohodu, že po jej odchode bude úver platiť žalovaný. Po odchode žalobkyne z domu nemali dohodu
o podmienkach užívania rodinného domu. Sám žalovaný nebol konzistentný v tvrdeniach, týkajúcich sa

kľúčov elektronických kľúčeniek, tvrdil že, niekoľkokrát ich menil po tom, čo ich syn niekoľkokrát stratil.
Tiež tvrdil že do domu sa dá dostať cez bráničku, ktorá sa nezamykala ani nezamyká, avšak žalobkyňa
sa pri pokuse dostať sa za bráničku tam nedostala. Kedy, koľkokrát žalovaný kľúče od rodinného domu
menil v konaní ničím bližšie nepreukázal, ako aj ničím nepreukázal, že by žalobkyni po výmene aj
kľúče od domu odovzdal. Žalovaný klamal v konaní, že žalobkyňa má prístup do rodinného domu,

čo však žalobkyňa vyvrátila do konania predloženými dôkazmi foto kľúčov ako aj audio-záznamom
vyhotoveným 31.8.2024, z ktorého je zrejmé, že žalobkyňa sa s kľúčmi od rodinného domu, ktoré má
k dispozícii, nevie dostať ani za bráničku rodinného domu. Svedeckými výpoveďami svedkov F. G. P.
a otca žalobkyne H. C. boli potvrdené skutočnosti, ktoré boli obsahom čestného vyhlásenia F. G. P.
zo dňa 27.3.2023 a záznamom o zistených skutočnostiach spísaným s H. C. dňa 23.3., ktorí zhodne

potvrdili, že medzi stranami sporu boli partnerské nezhody resp. že posledný rok spolužitia bol kritický.
Nezhody vyvrcholili jej odchodom aj s deťmi z rodinného domu v 09/2019 do bytu v H., že žalovaný
mal doma zbrane, sledoval a odpočúval žalobkyňu, keď zistil, že má nového partnera, že žalovaný bol
málo doma, domov chodil večer v noci. Chod domácnosti starostlivosť o deti zabezpečovala žalobkyňa.
Svedkovia manželia S. vypočutí na pojednávaní dňa 10.05. obaja zhodne potvrdili, že nemali vedomosť

o narušených partnerských vzťahoch medzi stranami sporu, tvrdenia oboch manželov ku kľúčom od
rodinného domu, ktoré mali od žalovaného boli nekonzistentné a nedôveryhodné. H. S. tvrdila, že sa
kľúč od domu nemenil za 4 roky, čo ich majú k dispozícii, pričom jej manžel A. S. tvrdil, že kľúče sa menili
a vždy keď sa menili mu ich žalovaný dal. Svedok tiež potvrdil vo svojej výpovedi, že videl žalobkyňu,ako sa sťahuje z rodinného domu t.j. ako si nakladala veci tašky do auta. Žalovaný si v konaní uplatnil
vzájomným návrhom voči žalobkyni pohľadávku vo výške 22 923,14 Eur titulom vydania bezdôvodného
obohatenia z titulu platieb úveru a energií, ktoré realizoval na účet žalobkyne, avšak v konaní bolo

nesporne preukázané, že medzi stranami sporu bola dohoda o tom, že žalovaný po odchode žalobkyne
z rodinného domu bude uhrádzať náklady spojené s úverom a náklady spojené s domom a teda,
že žalovaný uhrádzal tieto platby na účet žalobkyne dobrovoľne, v pravidelných mesačných platbách
s vedomím, že keby ich neuhrádzal, dom by išiel do dražby pre neplatenie úveru, tieto platby preto od
žalobkyne nikdy nežiadal späť. Tvrdenia o bezdôvodnom obohatení týchto úhrad na strane žalobkyne

produkoval až ako procesnú obranu v tomto konaní, navyše časť sumy vo výške 3420,- Eur, ktorú si
žalovaný uplatnil voči žalobkyni predstavuje sumu za ním spotrebované energie voda plyn elektrina
rozhlas, čo nie je prípustné. V konaní bolo preukázané že sa nepochybne na strane žalobkyne nejedná
o žiadne bezdôvodné obohatenie a plnenie bez právneho titulu, ale jedná sa o plnenie na základe
predchádzajúcej dohody sporových strán. Žalobkyňa preto navrhuje tento vzájomný návrh žalovaného
vočižalobkynizamietnuťakonedôvodnýaničímnepreukázanýako neexistujúci.Nazákladeuvedených

skutkových a právnych dôvodov zotrvávajúc na všetkých našich doterajších písomných podaniach
a ústnych prednesoch zástupca súdu navrhol, aby vyhovel žalobe žalobkyne a priznal jej žalobou
uplatnený nárok v celom rozsahu ako aj nárok na náhradu trov voči žalovanému v plnom rozsahu.

19.Žalobkyňa pred súdom uviedla, že so žalovaným bola v partnerskom vzťahu od roku 1997, v roku

2017 až 2018 sa v ich vzťahu začali vážnejšie problémy, nerozprávali sa, riešili v podstate len pracovné
veci, vzťah bol neúnosný, začali sa hádky, žalovaný si žil svoju prácu, chodil domov neskoro večer,
žalobkyňa bola na všetko sama, a už tam jej začali tie myšlienky, že si to takto nepredstavuje a že by
chcela žiť iný život. To, že to ďalej takto nejde si uvedomoval aj žalovaný, povedali to deťom a sám
žalovaný vtedy povedal, že bude lepšie keď deti ostanú bývať v dome a že on niekam pôjde. A že

postupne sa to nejako dorieši. Ale žalovaný neodišiel a ostal v dome bývať. Potom sa začali jeho
vyhrážky, že kedy už odíde ona, kedy sa odsťahuje. V tom čase si myslí, že žalovaný si veľmi dobre
uvedomoval, že tým, že ona je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, že keď sa rozídu, dom sa predá,
a on by prišiel o bývanie. Začali sa z jeho strany vyhrážky. Pre zlý zdravotný stav aj prestala chodiť
do práce, mala vtedy ozaj veľmi ťažké obdobie, kedy aj tie zmluvy, čo podpísala neboli pri jej dobrom

psychickom stave. Žalovaný jej odpočúval telefóny, vyhrážal sa fyzickou likvidáciou jej osoby a osoby jej
priateľa.Onabolanútenáopustiťtendom.Zmluvypodpísalapodnátlakomvkancelárii M.N.,nevyhrážal
sa jej zbraňou, ale tým, že: ,,toto podpíšeš, firmu prepíšeš, budeš mať svoj život a ja ti dám pokoj“.
Nestalo sa tak a po piatich rokoch stoja opäť pred súdom. Počas trvania vzťahu ju žalovaný aj fyzicky
napadol, dal jej facku. Je pravdou, že po odchode do domu prišla po veci, zdržala sa tam asi 5 minút,

a vtedy sa tiež pohádali a žalovaný do nej sotil až tak, že jej vypadol mobil vzápätí ona volal svojej
mame. Inokedy čo bola niečo kupovať, volali spolu a povedala mu v rozhovore, aby jej dal pokoj, lebo
inak pôjde na políciu a on sa zasmial s tým, že: ,,choď, ja ťa tam počkám“, z čoho vydedukovala, že
asi má tam nejakých známych, že asi, ak nie je fyzicky napadnutá, že jej asi ťažko niekto uverí, že je
na ňu vyvíjaný psychický nátlak a že partner, s ktorým sa rozchádza, sa jej vyhráža. Nemala to ako

dokázať. Po rozchode mala záujem dom predať, ale žalovaný ju dostal do takej psychickej nepohody,
že v septembri 2019, kedy už bývala v byte, no tie jeho vyhrážky stále pokračovali aj ďalej a priestor na
predaj tam nebol. Žalovaný ostal v dome, ona v nájme s deťmi. Predaj už potom neriešila, žalovaný ju
vyhodil z firmy, znížil jej mzdu vzhľadom k tomu, že do firmy nechodila a aj na byt sa jej chodil vyhrážať.
Bola na tom psychicky zle, ale je pravdou, že dom predať chcela, aj na prvom pojednávaní to povedala,

že by bola za to, aby sa ten dom predal. K tým zmluvám, pripravil ich žalovaný so svojim právnikom.
Podpísala to tam, mohla si to prečítať, ale povedala, že s prevodom 50% domu nesúhlasí, nepodpísala
preto zmluvu, a ako išla autom, má za to, že žalovaný ju odpočúval, potom podpísala zmluvu až na tých
40% v kancelárii JUDr. N. bez jej právnika, ale boli tam určite nevýhodné podmienky pre ňu, čo si ona
vlastne neuvedomila. Mala možnosť zmeniť obsah zmluvy z tých 50% na 40%. Bola jej daná možnosť

zmeniť túto kúpnu zmluvu, žalovaný po tom, čo prvú zmluvu na tých 50% nepodpísala, jej domov túto
zmluvu žalovaný priniesol, rozprávali sa o tom a následne to išli podpísať znova s tým, že žalovaný jej
povedal, že bude mať od neho pokoj. V roku 2019 je pravdou, že nadviazala vzťah s iným mužom. Je
pravdou, že bola so žalovaným na výlete v I. a následne na dovolenke v I., pretože to chceli deti. Tá
dovolenka bola dobrovoľná - nasilu a nedopadla podľa predstáv žalovaného, že ,,na udobrenie“. Mzdu

od 09/2019 do 12/2019 nepoberala počas obdobia, kedy do práce nechodila v celom rozsahu ako bola
na pracovnej zmluve. V čase keď opúšťala spoločnú domácnosť riešili so žalovaným to, aby sa ona
dostala ,,do normálu“, tak sa potom raz rozprávali, keď už boli v tom, že ona má odísť, že žalovaný bude
platiť hypotéku, on tam ostane bývať a ona si má nájsť nájom, ešte tak v kútiku duše dúfala, že v domeostane bývať ona, ale ten psychický nátlak, kedy on sa večer hral so zbraňami a čistil ich, ten strach ju
donútil v podstate si nájsť nájom, a on povedal, že bude platiť hypotéku, lebo že ona na to nebude mať
z čoho, keď odíde z firmy, žalovaný jej dal výpoveď. Neriešili to, či jej žalovaný bude/ nebude platiť za

to, že v dome ostane on bývať. Bola ústna dohoda, že on bude platiť hypotéku a energie, lebo tam býva
po tom, keď ona odišla, on hovoril, že tam chce ostať, ona chcela dom predať. Domácnosť opúšťala
v čase, kedy už mala nájdený nájom. Nesťahovala sa naraz s veľkým autom, ale po častiach si brala veci
do osobného auta toho firemného, kľúče od domu má, ale má vedomosť, že žalovaný vymenil zámok
a potom aj bránu. Nevie sa vyjadriť k tomu, či má elektronické zariadenie na otváranie rodinného domu,

pretože tam už 3 roky nebola. Ani neskúšala odomknúť, nebola tam. Ak tvrdí, že jej žalovaný zamedzil
prístup do nehnuteľnosti tak to bolo tým, že zmenil tú bránu, syn jej to povedal, takže kľúč od brány je
vymenený, syn kľúč má, ale povedal, že jej radšej jej ho nedá, lebo ocinovi by sa to asi nepáčilo. Je
vylúčená z užívania toho domu, a chodí tam od roku 2020 aj jeho priateľka. Psychické násilie zo strany
žalovaného spočívalo v odpočúvaní jej telefonátov, stále ho mala ,,za pätami“, vyhrážal sa jej priateľovi
aj ľuďom v okolí povedal, že má ,,bejzbolku“ . Tie úhrady celkom v sume 22 913,14 eur jej posielal na

základe vzájomnej dohode, že tieto platby bude platiť žalovaný, lebo tam býval.

20.Právna zástupkyňa žalovaného súdu k prednesenej žalobe uviedla, že premlčacia doba pri
bezdôvodnom obohatení sa delí na subjektívnu, ktorá je 2 roky a objektívnu, ktorá je 3- ročná alebo
10-ročná pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení. To znamená, že pokiaľ sa strana, ktorá namieta

bezdôvodné obohatenie dozvie o skutočnosti, ktorá zakladá toto bezdôvodného obohatenie, musí to
platil v 2-ročnej lehote spätne ale len v objektívnej premlčacej lehote a teda začiatok subjektívnej lehoty
2 roky nastal v priebehu objektívnej lehoty a do jej skončenia uplynie celá subjektívna lehota, právo
sa premlčí uplynutím subjektívnej lehoty. Preto žalovaný na námietke premlčania trvá. K tvrdeniam
žalobkyne o jej nepriaznivom zdravotnom stave zástupca uviedol, že tieto tvrdenia žalobkyňa ničím

nepreukázala. Žalovaný o nijakom jej nepriaznivom zdravotnom stave nevie. Zmluvy boli podpísané
ako prejav slobodnej vôle, žalovaný namieta, že zmluvy by boli podpísané pod nejakým nátlakom
alebo na základe nejakej tiesne. K hodnote nehnuteľnosti žalovaný uvádza, že po odchode žalobkyne
zo spoločnej domácnosti žalovaný pristaval garáž už z vlastných finančných prostriedkov a nejaké
ďalšie veci, na ktorých sa žalobkyňa ničím nepodieľala. Žalovaný považuje vzájomný návrh na dôvodný.

Postráda elementárnu logiku, aby žalovaný sa po zistenej nevere žalobkyne s tým vysporiadal tak, že
žalobkyni nechá k užívaniu osobný automobil, mobil a bude platiť energie, úver, poistenie, flexiúver a na
oplátku nedostane nič. Jednoznačne bola taká dohoda, že on môže bývať v rodinnom dome, postráda
logiku, aby bola uzavretá taká dohoda, kedy žalovaný bude platiť všetko a následne na základe tejto
žaloby musí platiť aj za užívanie nehnuteľnosti. Dohoda bola - on býva, môže užívať a platí výdavky.

Žalovaný dôrazne popiera tvrdenia žalobkyne o jej nedobrovoľnom odchode zo spoločnej domácnosti,
o jej nútenom vysťahovaní a o nemožnosti užívať nehnuteľnosť. Žalobkyňa nebola vyhnaná z rodinného
domu, jednalo sa o jej dobrovoľný odchod. Z kamerových záznamov rodinného domu a z fotografií
vyplýva, že žalobkyňa sa aj po odchode z rodinného domu do neho vracia a to 3 či 4 mesiace po
tom, ako z dôvodu ňou tvrdených obáv o svoje zdravie a život z danej nehnuteľnosti odišla, pričom

opakovane do nej vstupuje, vynáša si odtiaľ veci, mala možnosť danú nehnuteľnosť užívať, nie je
pravdou, čo tvrdí žalobkyňa, že jej v užívaní nehnuteľnosti bolo bránené, do nehnuteľnosti sa opakovane
vracala. V záverečnej reči zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný nesúhlasí s nárokom žalobkyne
a považujeme ho za nedôvodný, taktiež trvá na námietke premlčania, ktorú má za dôvodnú. Premlčacia
doba pri bezdôvodnom obohatení, ktoré žaluje žalobkyňa, sa úplne rovnako ako pri náhrade škody

delí na 2 línie, a to objektívna a subjektívna lehota. Ako bolo doložené v komentári, v prípade, keď
subjektívna, 2-ročná lehota začne plynúť počas objektívnej lehoty a táto subjektívna lehoty skončí
zároveň alebo počas plynutia objektívnej lehoty, právo sa premlčí uplynutím subjektívnej lehoty za 2 roky
a ďalšie plynutie objektívnej lehoty nemá na premlčanie vplyv a neprihliada sa naň. Uvedené dokazuje aj
predložené rozhodnutie Krajského súdu Trenčín 5Co/383/2017 aj komentár JUDr. Feketeho. Ohľadom

odchodu z domácnosti a nejakého týrania (či už psychického alebo fyzického) žalovaný absolútne
nesúhlasí s týmito tvrdeniami žalobkyne. Z vykonaného dokazovania na pojednávaní nevyplynulo, že
by dochádzalo k týraniu a že ten odchod zo spoločnej domácnosti bol nútený, naopak bol dobrovoľný.
Nijakým spôsobom nebolo preukázané domnelé a tvrdené týranie, všetko to boli výpovede ktoré
okrem tých preukázaných hádok reflektovali len rozprávanie žalobkyne, ale tvrdenia o ,,bezbalkách“,

o vyhrážaní či peniazoch pre Ukrajincov sa nijakým spôsobom nepreukázali. Nepreukázalo sa ani
to, že žalobkyňa musela opustiť domácnosť kvôli týmto veciam a je nelogické, prečo sa so synmi
presťahovalazrodinnéhodomu.Skutočnýdôvod,prektorýdošlokodsťahovaniuzrodinnéhodomubolo
nájdenie nového partnerského vzťahu. Z domácnosti sa žalobkyňa odsťahovala dobrovoľne, pretoženásledne po tom, čo synovia skončili školu, sa presťahovala za novým partnerom do I.. Žalobkyňa sa
sama na pojednávaní vyjadrila, že so žalovaným sa dohodli na tom, že on ostáva v dome bývať, kedy
on bude platiť hypotéku aj náklady súvisiace s užívaním domu. Takto žalovaná vypovedala, pričom

na otázku sudkyne, či bola dohoda o tom, že žalovaný bude uhrádzať tzv. nájom za užívanie domu
žalovaná odpovedala, že nie, toto neriešili, taká dohoda nebola, pretože jasne potvrdila, že proste
ostáva bývať v dome bezodplatne. Následne na ďalšiu otázku, či existovala iná konkludentná dohoda
uvádzala, že ústna dohoda bola, že žalovaný bude platiť hypotéku a ostáva v dome bývať. V tejto
súvislosti sa vynára otázka, či žalovaný nebol uvedený zo strany žalobkyne do omylu pri tejto ústnej

dohode, pretože následne 3 roky po takejto dohode sa žalobkyňa od neho domáha bezdôvodného
obohatenia, je jednoznačne zrejmé, že mali medzi sebou uzatvorenú dohodu, v zmysle ktorej žalovaný
ostal bezodplatne bývať v RD a uhrádzal hypotekárny úver a aj všetky ostatné náklady, ktorého dlžníkom
bola žalobkyňa. A za toto ostal bývať v rodinnom dome. Samotná výpoveď žalobkyne tento nárok
preukazuje. Navyše v tejto súvislosti sa jednoznačne javí nelogický záver žalobkyne, že medzi nimi bola
dohoda o uhrádzaní hypotéky a všetkých nákladov žalovaným a ešte na dôvažok by mal uhrádzať aj

náhradu za užívanie nehnuteľnosti. Dôkazy, predložené stranami sporu v ich vzájomných súvislostiach
dokazujú, že medzi nimi nebola uzatvorená žiadna dohoda, v zmysle ktorej mal žalovaný platiť vyššie
uvedené náklady, hypotéku, dane , úhrady za revízie komína a ešte k tomu aj náhradu za užívanie.Od
odsťahovania sa žalobkyne zo spoločnej nehnuteľnosti (9/2019) až do exekučného konania v júni
2022 nijakým spôsobom nevyzvala žalovaného k úhrade akejkoľvek náhrady za užívanie nehnuteľnosti.

Žalobkyňa do dnešného dňa nepredložila žiaden dôkaz o tom, že by k takejto úhrade počas troch
rokov od odsťahovania žalovaného vyzvala, napriek tomu, že tvrdí, že takúto dohodu mali uzatvorenú.
Nikdy mu svoju vôľu získať tieto finančné prostriedky neprezentovala. Naopak žalovaný v zmysle ich
obojstrannej dohody uhrádzal náklady a hypotéku a dom resp. jeho časť bezodplatne užíval. Ďalší
dôkaz, ktorý vo vzájomnej súvislosti dokazuje uvedené a ktorý predložila sama žalobkyňa, je email,

resp. jeho citácia, na ktorú sa odvoláva vo svojom podaní zo dňa 31.10.2023. V uvedenom podaní cituje
emailovú komunikáciu medzi ňou a JUDr. N., v zmysle ktorého prejavil žalovaný záujem o uzrejmenie
výšky splátok hypotéky a jednotlivých nákladov tak, aby ich mohol uhrádzať. Žalobkyňa, ani právna
zástupkyňavtomtoemailezodňa18.11.2021,aleanivďalšíchnáslednýchemailochnikdenespomenuli,
že žiadajú aj náhradu za užívanie nehnuteľnosti. Žalobkyňa nikdy počas 3 rokov tento nárok nežiadala.

Žalovanému takáto výzva nikdy nešla. Nikdy nebol vyzývaný na úhradu takéhoto nároku počas troch
rokov od odsťahovania. Ďalším súvisiacim dôkazom je skutočnosť, že žalovaný jednak plánoval rodinný
dom od žalovanej kúpiť, dokonca uhradil kúpnu cenu. Taktiež žalovaný uhrádzal za žalobkyňu aj dane
z nehnuteľností a smeti. Žalobkyňa si doteraz neodhlásila trvalý pobyt z nehnuteľnosti. Všetky tieto
náklady súvisiace s rodinným domom si žalovaný nikdy nevypýtal v tejto súvislosti od žalobkyne, žiadne

peniazezanákladyrodinnéhodomu,pretožetakáboladohoda. Žalovanýpopieratvrdeniežalobkyne,že
existovala medzi nimi dohoda, že žalovaný bude hradiť všetky náklady na nehnuteľnosť, vrátanie daní,
uhrádzať hypotekárny úver, ktorého dlžníkom je žalobkyňa, že vyplatí flexipôžičku, ktorej dlžníčkou je
žalobkyňa a navyše ešte bude uhrádzať žalobkyni aj tzv. nájom, resp. bezdôvodné obohatenie a nájom
za neužívanie nehnuteľnosti. Tieto tvrdenia nie sú podložené nijakými dôkazmi žalobkyne, naopak

dôkazy prezentované v súdnom konaní v ich vzájomnej súvislosti jednoznačne vyvodzujú záver, že
došlo k uzatvoreniu dohody, v zmysle ktorej uhrádza tieto náklady, ale ostáva v dome bezodplatne bývať.
Žalobkyňa vzniesla ňou tvrdený nárok na úhradu odplaty za užívanie či už bezdôvodné obohatenie
alebo náhradu za neužívanie nehnuteľnosti až po skoro 3 rokoch od odsťahovania sa. Prvým úkonom,
ktorým bol zápočtový list v júni 2022 oproti dátumu 09/2019, kedy sa z nehnuteľnosti odsťahovala.

Ako sa preukázalo vykonaným dokazovaním, odchod žalobkyne z domácnosti nebol nútený, pod
psychickým nátlakom ani pod tlakom vyhrážania. Ako preukázalo viacero svedkov, listinných dokladov
a napokon aj výpoveď otca žalobkyne, citujem povedal: „No jednoducho sa rozhodla odísť, naložila
auto a odišla do H.“ , odchod bol dobrovoľný. Žalobkyňa vo svojom ostatnom podaní namietala, že
žalovaný ničím nepreukázal, že nenadužíva svoj spoluvlastnícky podiel. Naopak žalovaný sa vyjadril,

že žalobkyňa má v dome svoje veci uskladnené, nehnuteľnosť užíva len v rámci priestorov obývačka
kuchyňa spálňa, dve detské izby pre ich synov sú užívané výlučne synmi resp. tie neužíva, takisto
aj skladové priestory nie sú užívané výlučne žalovaným. Ale v zmysle zásad civilného sporového
konania je na žalobkyni, ktorá tvrdí, že žalovaný nadužíval spoluvlastnícky podiel a tieto svoje tvrdenia je
povinná aj dokázať. V zmysle zásad sporového konania je to strana žalobkyne, ktorá tvrdí, že žalovaný

nadužíva spoluvlastnícky podiel a tieto svoje tvrdenia je povinná v zmysle zásad tohto sporového
konania dokázať. Žiaden právny predpis neurčuje, že nepreukázané tvrdenia žalobkyne je žalovaný
povinný preukázať alebo vykonávať dokazovanie nad rámec svojej povinnosti a oprávneného záujmu,
to znamená za žalobkyňu. Žalobkyňa nijako nepreukázala nadužívanie spoluvlastníckeho podielu.V spore sa podarilo svedeckými výpoveďami a záznamami z kamerového systému a čipu jednoznačne
preukázať, že žalobkyňa sa do nehnuteľnosti opakovane vracala, nebol jej zamedzený vstup a túto
ešte aj po odchode zo spoločnej domácnosti užívala. Podarilo sa dokazovaním preukázať nepravdivé

tvrdenia žalobkyne, pretože kamerové záznamy jednoznačne preukázali, že bez problémov sa vracala
do nehnuteľnosti, brala si odtiaľ veci a túto užívala, či už tam mala uskladnené veci alebo sa do nej
vracala. Podarilo sa to preukázať tým záznamom z kamerového systému, o ktorom žalobkyňa vedela,
že je namontovaný na rodinnom dome. Navyše žalobkyňa počas celej doby argumentovala, že nemá
kľúče od rodinného domu, že po ich výmene jej neboli sprístupnené. Žalovaný opakovane uvádzal, že

tieto kľúče mal ich syn, ktorý s ňou býva v spoločnej domácnosti a tieto žalobkyňa mohla využívať,
žalovaný nijakým spôsobom neinštruoval syna, aby ich matke nedal, nikdy mu v tom nezabraňoval. Sú
klamlivé aj vyjadrenia žalobkyne, že žalovaný tvrdil, že hneď po odchode žalobkyne vymenil zámky. Toto
tvrdenie žalobkyne vyvracia hneď skutočnosť, že rodinný dom navštevovala podľa doložených dôkazov
aj po jej odsťahovaní, čiže kľúče aj elektronický čip fungovali. Dokazuje to kamerový záznam. Sama
žalobkyňa súdu poskytla ako dôkaz fotografie svojich kľúčov a kľúčov syna a pritom tvrdí, že k nim

nemá prístup. Už len z tohto kroku žalobkyne žalovaný vyvodzuje, že jej tvrdenia nie sú založené na
pravde. Nárok žalobkyne po dátume úhrady druhej kúpnej ceny dňa 13.6.2022 na vydanie náhrady
za užívanie je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi. Aj v zmysle uznesenia v exekučnom konaní,
ktoré je súčasťou pripojeného spisu je potvrdené, že zápočet žalobkyne, ktorý teda prvýkrát vykonala až
v roku 2022 nebol zákonný a teda kúpna cena za nehnuteľnosť bola v zmysle nepomenovanej zmluvy

uhradená. Následne bolo povinnosťou žalobkyne previesť spoluvlastnícky podiel na žalovaného, čo do
dnešného dňa neurobila. Žalobkyňa následne teraz namieta platnosť a výhodnosť tejto nepomenovanej
zmluvy, pritom tú istú zmluvu použila ako dôkaz v upomínacom konaní, a teda nemala vtedy žiadne
pochybnostiojejplatnostiaúčinnosti.Nazákladetejtozmluvybolvydanýexekučnýpríkazktorýspôsobil
žalovanému nemalé problémy. Kúpna cena bola uhradená a z dôvodu nesplnenia povinnosti práve

žalobkyne nedošlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu na žalovaného, žalobkyňa ani v tejto časti
nemá právny nárok na úhradu za neužívanie nehnuteľnosti, pretože zo subjektívnych dôvodov na strane
žalobkyne nedošlo k prepisu spoluvlastníckeho podielu. Žalovaný z uvedených dôvodov navrhuje súdu,
aby žalobu zamietol v plnom rozsahu ako nedôvodnú a žiada náhradu trov konania. V prípade, ak súd
uzná nárok žalobkyne v akomkoľvek rozsahu, tak vzniklo na strane žalobkyne bezdôvodné obohatenie,

pretože dohoda znela jednoznačne teda on hradí a býva bezodplatne a v tom prípade vzniklo na strane
žalobkyne bezdôvodné obohatenie, pretože za ňu bol platený úver a toto žiada žalovaný započítať ako
procesnú obranu.

21.Žalovaný pred súdom uviedol, že kamerový záznam na rodinný dom bol zavedený v roku 2018.
K dohode medzi nimi mala žalobkyňa niekoľko podmienok prvá: ukončenie jej účasti v spoločnosti
L. J. K., čo jej prisľúbil, lebo bola napísaná ako ručiteľka za zmenku pre spoločnosť Tatra Banka,
a.s. na úver 90 tisíc Eur, pre firmu žalobkyňa nepracovala od 07/2019, pričom sa dohodli, že bude
zamestnankyňou do konca roka 2019, následne sa spoločnosť predala po tom, čo vyplatil celú dlžnú

sumu spoločnosti. Je pravdou, že žiadal pôvodne 50%-ný podiel na dome, potom sa dohodli, že on
žalobkyni vyplatí 60 tisíc Eur za podiel 60% na dome a ona mu odpredá za 1 Euro za splnenia tých
predošlých podmienok 40%. Ďalšou podmienkou bolo, aby jej dal bezodplatne motorové vozidlo, ktoré
užívala následne cca rok aj trištvrte. Taktiež mobil, nebolo v tom podľa neho nič špekulatívne, lebo ten
prevod sa robil až pred koncom 2-ročnej lehoty v roku 2021 asi vo februári požiadal žalobkyňu, aby sa

ohľadom tej nehnuteľnosti stretli a prevod technicky doladili, čo do doplatenia sumy. Do tej doby neboli
z jej strany žiadne požiadavky k tomu či užíva, resp. nadužíva nehnuteľnosť, nebola žiadne zmienka
o tom, že by jej mal niečo platiť. Na treťom stretnutí v I. mu žalobkyňa povedala, že jej finančné nároky
sa zvýšili a povedala mu, že chce 60 tisíc Eur zo zmluvy plus ďalších 30 tisíc Eur. Žalobkyni sa nikdy
nijakým spôsobom nevyhrážal, je držiteľom zbrojného preukazu a vie si uvedomiť, čo znamená sa

niekomu vyhrážať. Za posledných 10 rokov bol trikrát preverovaný a to nielen políciou ale aj K., a keby
bol nedôveryhodnou osobu, licenciu by nedostal. K tvrdenému nátlaku z jeho strany na žalobkyňu aby si
našla nájom uviedol, že ten nájom bol asi v polovici augusta, keďže nebolo možné, aby sa odsťahovala
skôr, lebo syn chodil na základnú školu, tak preto ten nájom v H. a nie do iného mesta. S nájmom on
súhlasil, a doplácal jej tých 200 eur bola taká dohoda, že ostane ešte zamestnaná a bude ďalej vo firme

poberať plat, hoci do práce nechodila, bola to slobodná vôľa ich oboch. On nikoho z domu nevyháňal,
snažil sa o to, aby vzťah mohol pokračovať ďalej a keďže už nebol priestor a obaja boli presvedčení,
že už nie je možné to vrátiť, mali na začiatku striedavú starostlivosť o deti, do domu dodnes synovia
chodia čoraz častejšie, nie je pravdou to, čo tvrdí žalobkyňa, že spočiatku to malo byť tak, že on si nájdenájom, nie, od počiatku chcel on v nehnuteľnosti ostať. Nikdy žalobkyni v užívaní nehnuteľnosti nebránil.
Je pravdou, že vymenil kľúče, bolo to v lete 2020, lebo syn niekoľkokrát stratil kľúče, teda syn tie kľúče
ale vždy mal a tá elektronická brána dodnes funguje na čip, ktorý má aj matka žalobkyne. Do domu

sa týmto elektronickým kľúčom dostať dá. Čo si pamätá do nehnuteľnosti prišla žalobkyňa naposledy
v marci roku 2020, prišla dnu, pobrala si zase nejaké veci. Nikdy synovi nezakazoval odovzdať kľúče od
domu žalobkyni. Nikdy sa na ničom takom , že on ostáva v dome bývať, bude platiť hypotéku a žalobkyni
peniaze za užívanie domu so žalobkyňou nedohodli, dohodli sa tak, že on splní všetky podmienky,
na ktorých sa dohodli - teda bude platiť nájom, smeti, všetky veci. Nikdy z jej strany nepadla taká

požiadavka,abyjejplatilzaužívaniedomu,bolidohodnutí,žeonbudeplatiťúvernadom,všetkynáklady
spojené s domom, s jeho údržbou, poistku. O tom, že žalobkyňa po ňom žiada nejaké platby sa dozvedel
až po troch rokoch, bola medzi nimi dohoda: ,,bývaj tu, splň mi tieto podmienky to znamená zaplať
úver plať flexipôžičku, chcem auto, chcem mobil“, to boli jej požiadavky, ktoré on zakceptoval a ktoré
plnil. A za to všetko boli dohodnutí, že protihodnotou bude, že v dome môže ostať bývať bezodplatne.
Žalobkyňa po rozchode nemala záujem ostať v dome bývať. Bola aj úvaha o predaji domu v auguste

2019. Žalobkyňa chce nejaké ďalšie finančné nároky od neho po 2,5 roku. Veci okolo rozvodu riešili
po dovolenke v I., bolo to ich slobodné rozhodnutie. Žalobkyňa nie je ani nikdy nebola úplne vylúčená
z užívania rodinného domu, slobodne túto nehnuteľnosť aj po jej odchode navštevovala, či už v jeho
prítomnosti alebo aj keď od v dome nebol, čo eviduje bolo to cca 6-7 krát, naposledy 22.3.2020. Svoje
veci má žalobkyňa doposiaľ v dome. Dve detské izby užívajú výlučne deti, on užíva spálňu, kuchyňu,

obývačku. Bola tam ostrá výmena názorov medzi ním a žalobkyňou, to pripúšťa, ale nikdy ju fyzicky
neudrel(ktomutotvrdeniuspontánnezareagovalažalobkyňa,že,,naK.“).Dôvodom,prektorýžalobkyňa
opustila spoločnú domácnosť bolo, že si našla nového partnera, že ho podvádzala už dávno predtým
ako uvádzala vo svojich návrhoch, pričom aj v minulosti ho už niekoľkokrát podviedla. Skutočnosť, že si
žalobkyňa našla nájom mu oznámila má za to, že druhý augustový týždeň že k 1.9. sa bude sťahovať,

že ide podpísať zmluvu. Ona prišla s návrhom že sa odsťahuje dobrovoľne a následne začali medzi
nimi padať tie dohody.

22.Zo svedeckej výpovede F. G. P. súd zistil, že strany sporu pozná cca 14 rokov. So žalobkyňou je
kamarátka. Bola v úzkom kontakte so žalobkyňou, ktorá odišla z domu, pretože bola psychicky na tom

zle, v čase, keď sa oni rozchádzali. Žalobkyňa sa žalovaného bála. Stále bola v tom, že ju odpočúva,
že ju sleduje. Veľakrát u nej žalobkyňa plakala, ona sama jej hovorila, že aby teda radšej z toho domu
odišla, lebo hlavne ten mladší syn tie ich napäté vzťahy zle znášal. V čase, keď to celé vrcholilo bola so
žalobkyňou v kontakte takmer denne či osobne alebo telefonicky. Navonok žalobkyňa so žalovaným vo
vzťahupôsobili,žejevšetkovporiadku,aleonotovporiadkunebolo.Pôsobilibezkonfliktne.Onisidávali

pozor, aby na verejnosti pôsobili tým dojmom, že je všetko v poriadku, len žalobkyňa sa jej sťažovala.
Ona bola väčšinou sama. Celé to vyvrcholilo tak, že žalobkyňa si našla niekoho iného. Žalovaný to ťažko
znášal, žalobkyňa to dlho tajila, aj ona bola z tejto informácie prekvapená, zrejme keď žalobkyňa nenašla
porozumenie doma, tú oporu, ktorú zrejme potrebovala, tak to hľadala niekde inde. Žalobkyňa jej stále
hovorila, aby jej netelefonovala, že ju žalovaný odpočúva. Aj že na aute je nejaké sledovacie zariadenie.

Odišla, lebo sa ho bála, bola v tom čase uplakaná a v strese. Ona jej sama hovorila, že v záujem detí, aby
bol pokoj, že nech ona z domu odíde, nech si nájde náhradné ubytovanie. Podľa nej žalobkyňa by v tom
dome bola aj ostala, len nezvládala ten psychický nátlak, nevie sa vyjadriť, čo bolo u nich za zatvorenými
dverami, len vie, že žalovaný mal doma zbrane, žalobkyňa sa jej len sťažovala, že je odpočúvaná
a sledovaná žalovaným. Myslí si, že odchod žalobkyne z rodinného domu nebol dobrovoľný, žalobkyňa

to robila v zlom psychickom rozpoložení. Ona sama nikdy nebola svedkom toho, že by žalovaný nejako
na žalobkyňu útočil, na to si dávali pozor, veľa ľudí bolo prekvapených z toho, mysleli si že majú krásne
partnerstvo. Dôvod, preto bola v takom zlom psychickom stave vie len z rozprávania od žalobkyne. Ak vo
svojom čestnom vyhlásení z 27.03.2023 (str. 80 spisu) uviedla, že vie, že hypotéku v plnej výške splácala
žalobkyňa, tak to jej povedala žalobkyňa. To, že stav v ktorom sa žalobkyňa v danom čase nachádzala

spôsobil žalovaný vyvodzuje z toho, že žalobkyňa sa bála telefonovať, bála sa niekam ísť. Keď si volali,
žalobkyňa ju zastavila, že ,,to si povieme osobne“. Informáciu, že telefón žalobkyne je odpočúvaný
žalovaným má od žalobkyne, lebo však žalovaný má k takýmto veciam prístup, tak prečo by o tom mala
pochybovať.Sámžalovanýjejpovedal,žesavyhrážalnovémupartnerovižalobkyne.rozprávalisaspolu,
on sa nevedel s tým zmieriť, mal na partnera žalobkyne veľmi zlý názor. Ona pri ich hádkach nebola, ale

keďtomedzinimivrcholilomalažalobkyňaknejnajbližšievolalajej,chcelaodísťzdomu,aležalovanýjej
zobral kľúče od auta, tak volala práve jej, aby pre ňu prišla. Ona išla. Jej psychická stránka nebola dobrá.
Ona sama žalobkyni hovorila, že sa to možno tým, keď ona ustúpi ukľudní, že aby ona odišla , aby sa
zobrala odtade aj s deťmi. Z jej čestného vyhlásenia zo dňa 27.03.2023 ďalej vyplýva, že so žalobkyňousa zoznámila v roku 2013 na krúžku karate, v roku 2014 sa presťahovali do D., kde kúpila žalobkyňa
nehnuteľnosť, rodinný dom. Má vedomosť, že na túto nehnuteľnosť si žalobkyňa vzala hypotéku, ktorú
vplnejvýškesplácalaonspolusostatnýminákladmispojenýmisdomom,pretožemalpredtýmexekúcie.

Má vedomosť že vo vzťahu žalobkyne so žalovaným boli problémy už dlhšie, ale okolo roku 2018 sa to
zhoršilo natoľko, že sa musela odsťahovať z domu do prenájmu v H. v 09/2019, ona sa so žalobkyňou
aj naďalej stretávala. Kvôli nevere žalovaný na žalobkyňu vyvíjal psychický nátlak, pravdepodobne ju
dal sledovať, možno aj odpočúvať telefón. Vyhrážal sa likvidáciou aj jej novému partnerovi. Žalobkyňa
danú situáciu nezvládala, a bola v tom čase v zlom psychickom stave, celá situácia zle pôsobila aj na

deti, preto bola nútená opustiť spoločnú domácnosť, aby ochránila seba aj deti, keďže sa denno-denne
hádali a žalovaný na žalobkyňu vyvíjal nátlak nech si ona hľadá prenájom, žalovaný žalobkyňu všade
očierňoval, aj pred spoločnými známymi, nebola s ním žiadna možnosť dohody ani ohľadom finančného
vyrovnania. Oni si každý žili svoj život. Žalobkyňa mala snahu sa so žalovaným dohodnúť, ale nedohodli
sa.

23.Zo svedeckej výpovede H. C. bolo zistené, že je otcom žalobkyne. Žalovaného on pozná dlhé roky.
Ten posledný rok pred odchodom žalobkyne z domu sa to už nedalo vydržať, už to nebolo únosné. Ten
vzťah už nemal zmysel posledný rok pred odchodom, sám dcére povedal, aby z domu išla preč, keď sa
žalovaného bojí. Bol svedkom jednej hádky medzi nimi. Dcéra sa rozhodla odísť, naložili autá a odišli

do H.. Má za to, že ona odišla psychicky tlačená tak, že sa to nedalo vydržať, tak ona sa rozhodla,
že odíde odtiaľ. Oni sa ku koncu medzi sebou už nevedeli ani normálne rozprávať. Vedel, že dcéra sa
sťahuje na B.. Pri sťahovaní pomáhal. Nepočul o tom, že by žalovaný po odchode žalobkyne z rodinného
domu jej bránil v jeho užívaní, len z rozprávania žalobkyne vedel, že sa tam dejú veci, ktoré nemajú
zmysel a že ona musí odtiaľ odísť, aby neprišlo k niečomu horšiemu. Bol svedkom toho, ako sa žalovaný

žalobkynivyjadril,že,,keďsatineľúbichoď“,alenepamätásivecipo5rokoch,onjuvyštvalztohodomu.
Správanie žalovaného on hodnotí ako psychologický nátlak, cez telefóny, cez všetko, bol toho svedkom.
Sám dcére povedal, že ,,zmizni odtiaľ čo najskôr a urobíš najlepšie“, odišla, lebo nemohla vydržať
psychickýtlakodsvojhopartnera,dohadovalisamedzisebou,ktojehoršíktolepší,bolatamobojstranná
nevera, neboli schopní žiť spolu ďalej, bolo by sa tam odohralo nešťastie určite. Z listiny, označenej

ako ,,záznam o zistených skutkových okolnostiach“ zo dňa 23.03.2023 bolo zistené, že svedok sa pred
právnou zástupkyňu žalobkyne vyjadril, z čoho ona vyhotovila záznam. Otec žalobkyne uviedol, že ich
vzájomný vzťah by charakterizoval ako veľmi dobrý a intenzívny, keď bývala v D., tak sa navštevovali
pravidelne, minimálne raz za týždeň. Odvtedy, čo býva v I. sa stretávajú minimálne dvakrát za mesiac.
Dcéra bola od roku 1997 do rozchodu v roku 2019 v partnerskom vzťahu so žalovaným, z ktorým majú

dvedeti.Žalovanýakobývalýpartnerjehodcérymalveľadlhovaexekúcií,ktorémuonapomáhalariešiť,
jej finančnými prostriedkami mu pomáhala jeho dlhy splácať. V roku 2014 dcéra kúpila dom na úver,
ktorý aj sama splácala. Posledný rok partnerského spolužitia bol dosť kritický, nastala doba, keď prestali
komunikovať, hádali sa, vyčítali si a k definitívnemu ukončeniu vzťahu došlo s 09/2019, kedy bola dcéra
pre psychický nátlak nútená opustiť ich spoločnú domácnosť, nakoľko spolužitie s partnerom nebolo

ďalej možné. Dcéra po tom, ako bola nútená z domu odísť sa presťahovala najskôr do prenajatého bytu
v H., kde žila od 01.07.2020 a od 02.07.2020 žije s deťmi v prenajatom byte v I.. Od roku 2019 má dcéra
nového partnera, s ktorým od 07/2020 žijú spolu v I..

24.Zo svedeckej výpovede T. S. bolo zistené, že pozná žalobkyňu aj žalovaného, žalovaný je susedom.

Boli ich bezprostrední susedia, navštevovali sa takmer denne, ich vzťah ona vnímala ako v poriadku,
nevidela, že by mali nejaké problémy. Nebola svedkom hádok ani fyzického násilia medzi nimi. Nebola
svedkom žiadnych útokov alebo atakov medzi nimi. V lete 2019 sa dozvedeli, že si žalobkyňa našla
priateľa, potom vlastne ešte išli na spoločnú dovolenku v lete 2019, mysleli si, že sa to dá do poriadku,
ale potom jej muž videl, že žalobkyňa odchádza z domu, pričom žalovaný im povedal, že odišla natrvalo.

Mali kľúče od ich rodinného domu, keď išli na dovolenku a niečo by sa stalo, psa kŕmiť a pod.. Jej manžel
videl žalobkyňu odchádzať z rodinného domu. Majú kľúče a bránka sa odomyká tak, že zvonku je guľa,
niekedy aj ich syn nemal kľúče, tam im žalovaný zavolal aby mi ich dali, tie kľúče majú asi 4 roky, tú to
stále tie isté kľúče, nevie, či niekedy došlo k ich výmene, to si nepamätá.

25.Zo svedeckej výpovede A. S. bolo zistené, že je bezprostredným susedom žalovaného a dá sa
povedať, že žalovaný je jeho kamarát. So žalovaným aj žalobkyňou sa poznajú od roku 2014, kedy
sa do obce nasťahovali. Často sa navštevovali aj každý deň, aj vtedy keď bývali oni spolu. Žalovanýnikdy nezvýšil hlas na nikoho. Nikdy nemal žiadne prejavy agresivity voči žalobkyni. O problémoch,
ktoré medzi nimi vyústili do rozvratu vzťahu sa dozvedel po tom, čo sa vrátili z dovolenky, žalovaný si
myslel že sa to tam dá dokopy. Bol pritom, keď žalobkyňa odišla zo spoločnej domácnosti, videl ako si

nakladala veci, bol svedkom aj toho, ako sa po tomto odchode ešte do nehnuteľnosti vracala. Raz ju
videl, chodila tam aj po tom ako odišla. Nemá vedomosť o tom, že by žalovaný žalobkyňu odpočúval.
Vie o tom, že žalovaný má doma zbrane. Má aj kľúče od ich rodinného domu, odkedy ešte bývali spolu.
Chodí aj psa kŕmiť, keď žalovaný nie je doma. Dal mu kľúče aj po tom, ako ich vymieňal. Naposledy
čo syn G. kľúče stratil, čo bolo pred rokom. K odchodu žalobkyne zo spoločnej domácnosti vie uviesť

toľko, že žalobkyňa si našla druhého v N. kedy chodila so synom G. na karate a to bol dôvod, stretávali
sa už dlhšie. Nevie o tom, v čase ich spolužitia, že by mali medzi sebou nejaké partnerské problémy.
Zvonku bráničky je guľa, ale bránička nebýva zamknutá, dá sa vojsť len cez túto bráničku, iný kľúč je
potom ku hlavnému vchodu.

26.Súd zamietol návrh na dokazovanie obhliadkou a nariadením znaleckého dokazovania z dôvodu

spornej výšky nároku, pretože nebol preukázaný základ nároku a znalecké dokazovanie by za daného
stavu nebolo hospodárne a v súlade s čl. 17 Civilného sporového poriadku ( ďalej ,,CSP“).

27.Žalobkyňa v spore tvrdí, že žalovaný od 09/2019 užíva rodinný dom výlučne pre svoje vlastné potreby
a žalobkyňa je od 10/2019 doposiaľ z užívania nehnuteľností úplne vylúčená, preto sa domáha týchto

dvoch nárokov:

a) na vydanie bezdôvodného obohatenia od 10/2019 do 03/2021 vo výške 850,- Eur mesačne t.j. spolu
za 18 mesiacov suma 15.300,- Eur

b) na náhradu za neužívanie nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve od 04/2021 do 01/2023
v rozsahu podielu 6/10 vo výške 510,- Eur mesačne ( vypočítaná zo sumy 850,- Eur mesačne bez energií
x 6/10) t.j. za 22 mesiacov á 510,- Eur spolu 11.220,- Eur.

28.Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov

na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

29.Rozhodnou pre posúdenie dôvodnosti žalobkyňou uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia ako aj nároku za neužívanie spoločnej nehnuteľnosti bolo vyriešenie spornej otázky
existencie dohody o užívaní veci, patriacej žalobkyni a následne dohody o užívaní spoločnej veci.
V prípade spoločnej veci toto právo vec užívať patrí pri podielovom spoluvlastníctve všetkým
spoluvlastníkom spoločne a mierou oprávnení každého z nich je jeho spoluvlastnícky podiel ( § 137
ods. 1 Občianskeho zákonníka). Napriek tomu, že Občiansky zákonník princíp dohody spoluvlastníkov

výslovne nestanovuje, z povahy podielového spoluvlastníctva vyplýva, že dohoda je primárnym
spôsobom vyriešenia záležitostí spoluvlastníkov. Takáto dohoda nevyžaduje písomnú formu. Môže
byť uzavretá aj len ústne. Dokonca aplikačná prax pripúšťa, že takáto dohoda o užívaní spoločnej
veci môže byť uzavretá aj mlčky, v takom prípade je potrebné starostlivo uvážiť, či už v samotnom
dlhodobom užívaní vecí určitým spôsobom možno vidieť takúto dohodu. Bude tomu tak len vtedy, ak je

takéto užívanie veci podľa všetkých okolností zjavne výrazom uváženej vôle všetkých spoluvlastníkov,
vzájomnou dohodou upraviť užívanie veci.

30. Súd dospel k záveru, že Dohoda o bezodplatnom užívaní nehnuteľnosti zo strany žalovaného
bola v spore preukázaná výpoveďou žalobkyne aj žalovaného, a podporne aj do sporu predloženými

listinnými dôkazmi.

31.Žalobkyňa vo výpovedi pred súdom totiž uviedla, že pri jej odchode zo spoločnej domácnosti citácia
z výpovede žalobkyne: ,,povedal, že on teda zatiaľ bude platiť úver a ja som povedala, že dobre, kým
sa teda vysporiadame s celým domom tak ten úver proste povedal, že bude platiť on a bol teda na moje

meno a ja už som v tom dome nebývala.“
Na otázku právneho zástupcu žalovaného či poberala mzdu napriek tomu že odišla zo spoločnej
domácnosti od 09/2019 do 12/2019? Žalobkyňa uviedla: ,, nie v celom rozsahu ako bola na pracovnej
zmluve“.Na otázku súdu či strany sporu uzavreli dohodu v čase keď opúšťala spoločnú domácnosť ohľadom
platieb za dom, energie, ohľadom toho, kto v dome ostane bývať za akých podmienok žalobkyňa uviedla,
citácia: ,, nebola takáto dohoda, lebo sme riešili aby som sa ja vlastne dostala do normálu, tak potom

už raz sme sa rozprávali , keď sme boli v tom, že mám odísť, on bude platiť hypotéku, on tam zostane
bývať a ja si mám nájsť nájom. Naozaj ten môj strach bol taký, že donútil ma v podstate nájsť si nájom.
Na otázku súdu, či sa v nejakej podobe bavili so žalovaným o tom, že žalovaný jej bude platiť za to, že
v dome on ostane bývať, alebo naopak žalobkyňa uviedla že nie, že to neriešili.
Na otázku sumu či medzi nimi bola dohoda o bezodplatnom užívaní nehnuteľnosti či už ústna alebo

konkludentná žalobkyňa uviedla, citácia: ,,ústna bola to, že on bude platiť hypotéku a energie, lebo tam
býva, potom, keď už som vlastne odišla. Ale ja som mu v tom čase povedala, že môže odísť a predáme
to. Že sa to proste predá. On chcel zostať v tom dome. Hovoril doslova, že on tam chce ostať.

32.Dohoda o bezodplatnom užívaní nehnuteľností na čas po odchode žalobkyne zo spoločnej
domácnosti t.j. po 09/2019 bolo potvrdená aj žalovaným v jeho výpovedi. Žalovaný v účastníckom

výsluchu pred súdom uviedol na otázku či sa vzájomne so žalobkyňou dohodli na užívaní domu za
úhradu resp. že tam môže bývať bezodplatne žalovaný uviedol, citácia: ,,nikdy nepadla taká požiadavka,
že by som mal platiť úhradu. Boli sme dohodnutí, že budem platiť úver na dom, všetky náklady spojené
s domom“.
Na otázku súdu, či existovala medzi stranami sporu dohoda o bezodplatnom užívaní domu ním ako

osobou ktorá tam ostáva žalovaný uviedol, citácia: ,,bývaj tu a splň mi tieto podmienky teda zaplať úver,
flexipôžičku, chcem auto, chcem mobil, čo som splnil. ,, prvá základná podmienky bola že zaplatím
úver vo výške 90 tisíc eur a ona bude do 31.12.2019 zamestnankyňou spoločnosti s čím som súhlasil,
následne som vyplatil celú dlžnú sumu za spoločnosť“.

33.Nebolo sporným, že po odchode žalobkyne zo spoločnej domácnosti žalovaný posielal v zmysle
dohody na účet žalobkyne sumu na úhradu splátky úveru, na energie ( vyplýva to z listinných dôkazov
podľabodu14odôvodnenia).Nebolosporným,žežalovanývyplácalžalobkynimzduakozamestnankyni
spoločnosti v zmysle dohody v období od 09/2019 do 12/2019, žalobkyňa síce namietla, že nie
v plnej výške, aká bola dohodnutá v pracovnej zmluve, ale potvrdila, že jej mzda v tomto období

vyplácaná bola. Taktiež nebolo rozporované tvrdenie o prenechaní osobného motorového vozidla
zn. Opel Corsa žalobkyni v zmysle uzavretej dohody aj na obdobie po jej odchode zo spoločnej
domácnosti a nebolo sporným ani prenechanie mobilného zariadenia žalobkyni, tak ako bolo medzi nimi
dohodnuté. V zmysle uvedeného potom súd vyvodil v rámci vykonaného dokazovania ten záver, že
medzi stranami sporu bola na čas po odchode žalobkyne zo spoločnej domácnosti, t.j. po 22.09.2019

(odkedy mala žalobkyňa prenajatý byt) uzavretá dohoda o bezodplatnom užívaní nehnuteľnosti vo
výlučnom vlastníctve žalobkyne žalovaným a následne aj na čas, kedy sa žalovaný stal koncom marca
2021 podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v spoluvlastníkom podiele 4/10 k celku.

34.Taktiež z emailovej komunikácie zástupcov oboch strán sporu z 11/2021 ( bod 15.odôvodnenia

rozhodnutia) je zrejmé, že tu existovala dohoda medzi stranami sporu, keď právny zástupca žalovaného
píše právnej zástupkyni žalobkyne ,, môj klient má aj naďalej záujem platiť náklady spojené s užívaním
spoločnej nehnuteľnosti v O.” na uvedené reagovala právna zástupkyňa žalobkyne tým, že ešte v ten istý
deň požiadala žalobkyňu o špecifikáciu týchto nákladov, ktorú následne v odpovedi poslala právnemu
zástupcovi žalovaného.

35.Zo zmluvy zo dňa 27.09.2019 uzavretej len 5 dní po odchode žalobkyne zo spoločnej domácnosti do
nájomného bytu je uvedené, že partnerský vzťah účastníkov zmluvy bol na základe vzájomnej dohody
ukončený a v záujme korektných vzťahov do budúcna previedla žalobkyňa na žalovaného 4/10-iny
nehnuteľností kúpnou zmluvou zo dňa 17.09.2019 za odplatu 1,- Euro. Ďalej sa účastníci zmluvy dohodli

v bode IV. zmluvy na tom, že žalovaný sa zaviazal vyplatiť žalobkyni čiastku 60000 Eur resp. zabezpečiť
jej nehnuteľnosť – byt v tejto hodnote v H., resp. v jej blízkom okolí za súhlasu oboch účastníkov zmluvy.

36.Napriek tomu, že zástupkyňa žalobkyne v spore tvrdila v procesnom útoku, že žiadna dohoda
o bezodplatnom užívaní nehnuteľnosti neexistovala, súd má za to, že vykonaným dokazovaním bolo

jednoznačne preukázané, že takúto dohodu strany sporu uzavreli ústne ešte v čase, keď žalobkyňa
opúšťala spoločnú domácnosť.37.Subjektyobčianskoprávnychvzťahovmôžuuzavrieťakúkoľvekzmluvu,ktorávšaknesmieodporovať
obsahu alebo účelu Občianskeho zákonníka. Tieto subjekty sa nemusia však obmedzovať len na
uzatvorenie typickým zmlúv, ale môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá najviac vyhovuje ich požiadavkám

na úpravu vzájomných vzťahov. Predpokladom platnosti takejto zmluvy je dostatočne určité vymedzenie
záväzkov z nej vyplývajúcich. Podľa názoru súdu možno jednoznačne uzavrieť, že žalobkyňa a žalovaný
uzavreli ústnu dohodu o ďalšom užívaní predmetnej nehnuteľnosti – rodinného domu, a to dohodu, na
základe ktorej bude žalovaný bezodplatne užívať nehnuteľnosť žalobkyne po jej odchode zo spoločnej
domácnosti za splnenie vopred dohodnutých podmienok. Uvedený záver vyplynul z ich účastníckych

výpovedí, ako aj z listinných dôkazov o úhradách energií a poukazovaní splátok hypotekárneho úveru
a flexipôžičky žalovaným na účet žalobkyne.

38.Podľa§451ods.1Občianskehozákonníka(ďalejvtexteako,,OZ“)ktosanaúkorinéhobezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods.2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením

z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

39.Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný.

40.Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

41.Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna

ochrana.

42.Podľa § 136 ods. 1 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov. Podľa ods. 2
cit. zák. ustanovenia spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo
môže vzniknúť len medzi manželmi.

43.Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

44.Podľa § ust. § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a

povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Nárok spoluvlastníka na náhradu za
neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z citovaného zákonného
ustanovenia. Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom nad
rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Len v takom prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec
nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere,

než zodpovedá jeho podielu.

45.Pri zistenej existencii dohody medzi žalobkyňou a žalovaným o bezodplatnom užívaní
nehnuteľnosti žalovaným s účinnosťou od 09/2019 doposiaľ ako zrejmého titulu, na základe ktorého
žalovaný predmetnú nehnuteľnosť bezodplatne užíval potom nemožno považovať nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia za obdobie od 10/2019 do 03/2021 vo výške 850,- Eur mesačne t.j. spolu
za 18 mesiacov suma 15.300,- Eur ani nárok na náhradu za neužívanie nehnuteľnosti v podielovom
spoluvlastníctveod04/2021do01/2023vrozsahupodielu6/10vovýške510,-Eurmesačne(vypočítaná
zo sumy 850,- Eur mesačne bez energií x 6/10) t.j. za 22 mesiacov á 510,- Eur spolu 11.220,- Eur za
právne dôvodný, preto súd tieto nároky uplatnené žalobou zamietol z dôvodu, že medzi stranami sporu

došlo k dohode o bezodplatnom užívaní nehnuteľnosti zo strany žalovaného. Z Rozhodnutia NS SR sp.
zn. 4Cdo 55/2009 z 21.12.2009 vyplýva, že v prípade že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej
veci prípadne o jej náhrade nedohodnú ( §139 ods. 2 OZ), ide o nárok ktorý vyplýva z § 137 ods. 1
OZ v spojení s § 123 OZ.

46.Záverom súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ak by aj existencia dohody o bezodplatnom
užívaní nehnuteľnosti žalovaným preukázaná nebola, čo však nie je tento prípad, súd poukazuje
na to, že každý zo spoluvlastníkov je v zmysle § 137 ods. 1 OZ oprávnený spoločnú vec užívať
v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Avšak pre priznanie nároku podľa § 137 ods. 1OZ je nevyhnutným predpokladom užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho
spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej
užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu.

47.Predpokladom úspechu takejto žaloby podľa § 137 OZ je splnenie zákonných predpokladov a to,
aby vec bola v podielovom spoluvlastníctve, aby žalovaný užíval spoločnú vec nad rozsah svojho
spoluvlastníckeho podielu a aby bolo v spore preukázané, že neužívanie veci v rozsahu podielov
žalobkyne je dôsledkom ich užívania žalovaným a to nad rozsah jeho podielu. V opačnom prípade

žalobcovi nič nebráni v tom, aby užíval vec v rozsahu svojho podielu.

48.Dôkazné bremeno v tomto type sporu zaťažuje žalobkyňu, ktorá musí preukázať, že žalovaný
užíval spoločné nehnuteľnosti vo väčšom rozsahu, než mu patril jeho podiel. Ide pričom o posúdenie
právne, ktoré vychádza zo skutkových zistení, súd pritom berie do úvahy všetky okolnosti prípadu
aj kvalitu užívanej časti spoločnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa tvrdí, že v rozhodnom období predmetné

nehnuteľnosti neužívala z dôvodu, že jej nebol zo strany žalovaného umožnený vstup na predmetné
nehnuteľnosti, tvrdí, že žalovaný v rodinnom dome vymenil zámky a že predmetné nehnuteľnosti v
celosti užíval počas celého rozhodného obdobia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa
chcela dom prvotne predať, z čoho súd vyvodzuje, že nemala skutočný záujem nehnuteľnosť užívať.
Následne sa žalovaný stal podielovým spoluvlastníkom rodinného domu od 26.03.2021. Nehnuteľnosť

- rodinný dom v D. žalobkyňa opustila v mesiaci 09/2019, pričom v spore súdu uviedla, že sa nevie
vyjadriť k tomu, či má elektronické zariadenie na otváranie rodinného domu, pretože tam už 3 roky
nebola. Doslova uviedla, že nehnuteľnosť ani neskúšala odomknúť a nebola tam. Z výpisu – technickej
správy o vstupoch žalobkyne do nehnuteľnosti na str. 312 až 322 vyplýva, že žalobkyňa vstúpila
do nehnuteľnosti po jej odchode zo spoločnej domácnosti opakovane 22.09.2019 dňa 23.09.2019,

27.09.2019, 01.10.2019, 08.10.2019, 11.10.2019, 22.10.2019, 29.10.2019, 06.11.2019, 17.11.2019,
11.12.2019,16.12.2019,07.01.2020,21.01.2020,08.01.2020,27.01.2020 anaposledydňa21.03.2020.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný vymenil kľúče od bráničky v lete 2020. Z SMS
zo dňa 26.06.2021 je zrejmé, že žalobkyňa žiadala žalovaného, aby jej po synovi poslal kľúč od brány,
za predpokladu ,,AK“ je zmenený kľúč od domu aj čip, tak aj tie (str. 17 spisu), ďalej žalobkyňa v sms

komunikácii žalovanému píše, že ,,AK” je kľúč od domu rovnaký aj s čipom, tak jej po synovi má
žalovaný poslať kľúč od schránky aj od brány. Žalobkyňa tak až po uplynutí viac ako 15 mesiacov
od jej posledného vstupu do spoločnej nehnuteľnosti žiadala žalovaného o kľúče, pričom sama nemá
jednoznačnú vedomosť o tom, či k výmene kľúčov došlo, pretože do nehnuteľnosti sa ani nepokúšala
dostať. Z uvedeného konania nemožno vyvodiť, že žalobkyňa mala skutočný záujem o užívanie

spoločnej nehnuteľnosti, tak, ako to v spore tvrdí. Pokiaľ však spoluvlastník spoločné nehnuteľnosti
užívať nechce nárok v zmysle § 137 ods. 1 OZ nie je daný. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho
podielu spoluvlastníkom musí byť nepochybne dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom a to
nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takom prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú
vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej

miere, než zodpovedá jeho podielu ( uznesenie NS SR z 27.10.2010, sp. zn. 6Cdo 184/2010). Pokiaľ
žalobkyňa tvrdí, že žalovaný od jej odchodu z nehnuteľnosti túto užíva v celosti sám, toto tvrdenie ničím
nepreukázala, hoci sa žalovaný pred súdom vyjadril, že časť nehnuteľnosti užívajú ako detské izby ich
dvaja synovia, že on užíva len spálňu, obývačku a kuchyňu a že v časti nehnuteľnosti má žalobkyňa
doposiaľ uskladnené svoje veci. Žalovaný poprel tvrdenie žalobkyne že celú nehnuteľnosť užíva a aj že

ju užíva sám. Nebolo teda preukázané, že by žalovaný užíval spoločnú nehnuteľnosti v celosti sám nad
rozsah svojich spoluvlastníckych podielov. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že k opusteniu rodinného domu bola
žalovaným donútená, kedy mal na ňu žalovaný vyvíjať psychický nátlak, mala sa báť o zdravie a život
seba aj detí, žalovaný ju mal sledovať, odpočúvať jej telefón, vyhrážať sa jej fyzickou likvidáciou, tak tieto
tvrdenia neboli v spore bez akýchkoľvek pochybností hodnoverne žalobkyňou preukázané. Svedkovia

síce uviedli, že mali informácie o údajnom odpočúvaní a sledovaní žalobkyne, avšak túto vedomosť
mali sprostredkovanú od samotnej žalobkyne, a teda išlo o informácie sprostredkované, bez ich priamej
účasti konania žalovaného, ktoré by potvrdilo, že sa voči žalobkyni takéhoto konania skutočne dopustil.
Žalovaný akékoľvek násilie či už psychické alebo fyzické vo vzťahu k žalobkyni vylúčil a dôrazne poprel.
Svedkyňa p. P. potvrdila len to, že priamo žalovaný jej povedal, že sa vyhrážal novému partnerovi

žalobkyne. Svedok p. C. súdu uviedol, citácia: ,,dcéra sa rozhodla odísť, naložili autá a odišli do H..
Odišla psychicky tlačená tak, že sa to nedalo vydržať, tak ona sa rozhodla, že odíde odtiaľ.” Tvrdenie,
že žalobkyňa bola nútená opustiť ich spoločnú domácnosť pre psychický nátlak na ňu vyvíjaný zo strany
žalovaného nebolo v spore hodnoverne preukázané.49. Nebolo sporným, že v marci 2021 žalovaný po tom, ako nadobudol spoluvlastnícky podiel od
žalobkyne a stal podielovým spoluvlastníkom rodinného domu aj naďalej nehnuteľnosť užíval, avšak z

dokazovania zároveň vyplynulo, že žalobkyňa do spoločnej nehnuteľnosti prestala chodiť už predtým
akovzniklopodielovéhospoluvlastníctvokpredmetnejnehnuteľnosti(vmarci2020tambolanaposledy).
Súd má za to, že sa tak stalo z dôvodu jednak narušených partnerských vzťahov ako aj vzájomnej
dohody o ukončení partnerského zväzku ( čo vyplýva zo zmluvy zo dňa 27.09.2019, kde v jej obsahu
je uvedené, že partnerský vzťah účastníkov zmluvy bol na základe vzájomnej dohody ukončený)

a napokon z dôvodu medzi nimi uzavretej ústnej dohody o bezodplatnom užívaní nehnuteľnosti. Týmto
dôvodom nebolo žalobkyňou tvrdené, že sa do predmetnej nehnuteľnosti nemohla dostať a mala do nej
zamedzený prístup. Žalobkyňa sa predmetných nárokov ( vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady
za neužívanie spoločnej nehnuteľnosti) domáhala voči žalovanému prvýkrát v mesiaci jún 2022, čo
nebolo sporným. Súd mal z výsledkov vykonaného dokazovania v čase rozhodujúcom pre posúdenie
opodstatnenosti žaloby nesporne preukázaný spoluvlastnícky vzťah medzi sporovými stranami, avšak

užívací vzťah medzi sporovými stranami v spore preukázaný nebol. Sporové strany totiž nikdy ako
podieloví spoluvlastníci spoločné nehnuteľnosti ( najmä rodinný dom) sústavne spolu neužívali. Od roku
2021 spoločné nehnuteľnosti užíval žalovaný, ktorý dôrazne a opakovane poprel tvrdenie žalobkyne, že
by jej v užívaní nehnuteľnosti nejakým spôsobom bránil. Čo žalobkyňa ničím nepreukázala. Žalobkyňa
nepredložia súdu ani dôkaz, ktorý by preukázal skutočnosť, že mala v úmysle spoločnú nehnuteľnosť

užívať, ale nebolo jej to umožnené ( pozn. uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/10/2021 z
07.12.2021). Audiozáznam vyhotovený žalobkyňou o tom, ako sa snaží prostredníctvom kľúčov, ktorými
aktuálne disponuje, neúspešne dostať do predmetnej nehnuteľnosti bol zhotovený v auguste roku 2024
pre účely tohto sporu.

50. Súd, s poukazom na § 191 CSP vyhodnotil predložené dôkazy podľa svojej úvahy a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, obsah spisu a jednotlivé tvrdenia strán sporu. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojich
tvrdení, že išlo zo strany žalobkyne o nútený odchod zo spoločnej domácnosti, kedy mal žalovaný
prinútiť žalobkyňu, aby odišla. Svedecké výpovede p. C. a p. P. vypovedali o tom, že aj oni boli tí,

ktorí nabádali žalobkyňu, aby odišla. Žalobkyňa nepreukázala, že bol na ňu zo strany žalovaného
vyvíjaný nátlak, k fyzického ataku, ak aj došlo, tak ešte v čase, kedy bývali spolu ako partneri
v byte na K., avšak iné násilie, ktorého by sa dopustil žalovaný voči žalobkyni zistené nebolo. Aj
z kamerového záznamu a fotografií z neho bolo zistené, že žalobkyňa si po jej odchode z domácnosti
bola opakovane brať v dome veci a to aj za prítomnosti samotného žalovaného. Nebolo preukázané ani

ďalšie tvrdenie žalobkyne, že od mesiaca 09/2019 je úplne vylúčená z užívania rodinného domu, že do
nehnuteľnosti má zamedzený prístup, že od uvedenej doby nehnuteľnosti neužíva vôbec, pričom od
uvedenej doby rodinný dom obýva a užíva výlučne pre svoje potreby žalovaný. Nebolo bez akýchkoľvek
pochybností hodnoverne preukázané ani tvrdenie, že žalovaný odmieta žalobkyni vydať nové kľúče,
že tieto nemá ona k dispozícii a že žalovaný žalobkyni bráni vo vstupe do nehnuteľnosti. Nebolo

preukázané ani tvrdenie, že od mesiaca 09/2019 žalovaný predmetné nehnuteľnosti užíva výlučne
v celom rozsahu sám pre svoje potreby a neobmedzene. S poukazom na uvedené, vychádzajúc zo
znenia vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobou titulom
vydania bezdôvodného obohatenia v sume 15.300,- Eur ani titulom zaplatenia náhrady za neužívanie
nehnuteľnostivpodielovomspoluvlastníctvevsume11.220,-Eurniejedôvodnýanemožnohožalobkyni

priznať.

51.Keďže súd dospel k záveru, že základ nároku nie je daný, nezaoberal sa ďalej spornou výškou
žiadanej náhrady za neužívanie spoločnej veci ani vznesenou námietkou premlčania. Rovnako
neposudzoval ani dôvodnosť kompenzačnej námietky, vznesenej zo strany žalovaného podľa § 152

CSP ako procesným úkonom, ktorý spôsobí zmenu, zánik či oslabenie práva protistrany, pretože žalobu
žalobkyne v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Z uvedeného dôvodu kompenzačnú námietku vo
výške 22 923,14 Eur súd neposudzoval v zmysle prednesu zástupkyne žalobkyne ako vzájomnú žalobu
ale v súlade s § 147 ods. 2 CSP tento prejav žalovaného posúdil len ako prostriedok procesnej obrany
žalovaného a nie ako vzájomnú žalobu, ktorú má za danej situácie zamietať.

52.Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP (1)O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1CSP
tak, že žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%, o ich výške súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 CSP. Dôvody pre
aplikáciu § 257 CSP súd v spore nezistil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne

na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok).