Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. október 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-15C/77/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2518202970
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krzysztofek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2518202970.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Trnave sudkyňou JUDr. Michaelou Krzysztofek v právnej veci sporu žalobkyne: Y. Š.,

W.. XX.XX.XXXX, M. F. U. Z. XXXX/XXX, T., zastúpená: Mgr. Miroslav Pavlík, advokát, so sídlom
Advokátskej kancelárie Podjavorinskej 1922/9, Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému: R. Š., W..
XX.XX.XXXX, M. F. U. Z. XXXX/XXX, T., zastúpený: JUDr. Lenka Senčáková, advokátka, so sídlom
Advokátskej kancelárie Európska trieda 9, Košice, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov strán sporu sa v y p o r i a d a v a tak, že z vecí patriacich
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa p r i k a z u j ú

a) do výlučného vlastníctva žalobkyne:

- nehnuteľnosti evidované Okresným úradom T. - katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX pre
katastrálne územie U. I., obec U. I., okres T., ako pozemok parcely registra „Z.“ evidované na katastrálnej
mape ako parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. XXX - záhrada o
výmere XXX m2, vo všeobecnej hodnote 40.000,- Eur, v podiele X/X,

- sedacia súprava prečalúnená v zostatkovej hodnote 100,- Eur,
- botník s vešiakovou stenou v zostatkovej hodnote 20,- Eur,
- šijací stroj Singer v zostatkovej hodnote 70,- Eur,
t. j. hnuteľné veci v celkovej zostatkovej hodnote vo výške 190,- Eur,

b) do výlučného vlastníctva žalovaného:

- nehnuteľnosti evidované Okresným úradom T. - katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX

pre katastrálne územie T., obec T., okres T., ako byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode
č. XXX bytového domu so súp. č. XXXX, popis stavby bytový dom, postavenom na parcele reg. „Z.“
parc č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a podiel na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXX, vo
všeobecnej hodnote 84.000,- Eur, v podiele X/X,
- manželská posteľ z masívu smrek v zostatkovej hodnote 115,- Eur,
- detské postele, skrinky, komody v zostatkovej hodnote 100,- Eur,

- televízor v zostatkovej hodnote 170,- Eur,
- vybavenie obývačky (stolík pod TV, komoda, skrinka - masív smrek) v zostatkovej hodnote 100,- Eur,
- chladnička Electrolux, mraznička Electrolux v zostatkovej hodnote 20,- Eur,
- práčka Electrolux v zostatkovej hodnote 200,- Eur,
- stôl, stoličky, konferenčný stolík v zostatkovej hodnote 100,- Eur,
- robot Kenwood s príslušenstvom v zostatkovej hodnote 40,- Eur,
- súprava medených hrncov Kitchen Aid v zostatkovej hodnote 250,- Eur,

- tlakové hrnce TEFAL v zostatkovej hodnote 30,- Eur,
- hriankovač a toustovač v zostatkovej hodnote 20,- Eur,- rýchlovarná kanvica v zostatkovej hodnote 10,- Eur,
- ponorný mixér v zostatkovej hodnote 20,- Eur,
- krájač na chlieb v zostatkovej hodnote 10,- Eur,

- mlynček na mak v zostatkovej hodnote 10,- Eur,
- 2 sady príborov v zostatkovej hodnote 100,- Eur,
- 2 sady tanierov v zostatkovej hodnote 60,- Eur,
- vstavaná skriňa v zostatkovej hodnote 300,- Eur,
t. j. hnuteľné veci v celkovej zostatkovej hodnote vo výške 1.655,- Eur

- zostatok na bankových účtoch vedených v Československej obchodnej banke, a.s. v sume 2.834,18
Eur.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie hodnoty jej podielu sumu 11.649,59 Eur,
a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 19.12.2018, doručenou súdu dňa 20.12.2018, domáhala, aby súd
vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“) strán sporu. Žalobkyňa v rámci
vyporiadania BSM navrhla, aby do výlučného vlastníctva žalovaného boli prikázané nehnuteľnosti v

k.ú. T., zapísané na LV č. XXXX, nehnuteľnosti v k.ú. U. I., zapísané na LV č. XXX, hnuteľné veci -
manželská posteľ, detské postele, stolíky a komody, vybavenie kuchyne, kožená sedačka, televízor,
stolík pod televízor + 1 komoda + skrinka v obývačke, chladnička a mrazák, práčka, jedálenský stôl,
4 ks jedálenských stoličiek a konferenčný stolík, podnik R. Š. - I..T..I..Y.. a zaplatiť žalobkyni ako
vyrovnací podiel sumu 100.450,- Eur. Zároveň sa domáhala priznania nároku na náhradu trov konania

voči žalovanému.

2. Žalobkyňa žalobu písomne, v spojení s neskoršími vyjadreniami, odôvodnila tým, že bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov strán sporu zaniklo dňa 02.10.2018. Ako majetok patriaci do BSM zahrnula
žalobkyňa nehnuteľnosti v k.ú. T.Š. zapísané na LV č. XXXX a nehnuteľnosti v k.ú. U. I. zapísané na LV

č. XXX, s tým, že počas trvania manželstva z dôvodu rekonštrukcie bytu opustila spoločnú domácnosť,
pričom jej následne zo strany žalovaného nebolo umožnené sa do predmetného bytu vrátiť. Rovnako
žalovaný vymenil zámky od oplotenia pozemkov vo U. I.. Po vykonaní prieskumu trhu by sa hodnota bytu
podľa žalobkyne mala pohybovať na úrovni približne 80.000,- Eur, pričom tento byt je plne zariadený a
užívania schopný, nakoľko v ňom aj žalovaný v súčasnosti býva. Rovnako čo sa týka pozemkov v k.ú. U.

I., cena porovnateľných pozemkov s obdobne dostupnými prípojkami inžinierskych sietí sa pohybuje na
úrovni 50,- Eur/m2, pričom tieto pozemky majú spolu výmeru X.XXX m2, ich cena sa teda pohybuje na
úrovni 55.000,- Eur. Žalobkyňa ďalej špecifikovala hnuteľný majetok patriaci do BSM, a to majetok, ktorý
sa nachádza v byte, t. j. zariadenie bytu, spolu v hodnote 5.900,- Eur, ktorý navrhla prikázať do výlučného
vlastníctva žalovaného. Žalobkyňa ďalej špecifikovala podnik na V. G. Č.. XXXX/XX U. T., ktorý označila

ako spoločný podnik, ktorý v rámci svojich služieb vykonával maloobchodný predaj produktov zdravej
výživy a ktorý začali na základe dohody spolu so žalovaným prevádzkovať v roku 2004. Tento spoločný
podnikviedlapočascelejdobyjehotrvaniažalobkyňa,atoaždodoby,kedyjejžalovanýzamedzilprístup
do spoločnej domácnosti a následne aj do prevádzky tohto podniku. Táto prevádzka mala samostatne
vedené zásoby, mala vlastný účet, pričom dňa 05.08.2016 mala prevádzka na svojom účte prostriedky

vo výške 42.828,01 Eur a zároveň aj skladové zásoby, ktoré mali slúžiť k ďalšiemu maloobchodnému
predajukonečnémuspotrebiteľovi.Žalobkyňaurčilahodnotupodnikuformouvýnosovejmetódynasumu
60.000,- Eur.

3. Ako dôkazy žalobkyňa označila a predložila rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. 13P/35/2017

zo dňa 20.09.2018, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. T., výpis z listu vlastníctva č. XXX
pre k. ú. U. I., inzeráty porovnateľného bytu na portály www.nehnuteľnosti.sk, výpis zo živnostenského
registra, výpis z účtu v Prvej stavebnej sporiteľni za rok 2001, výpis z účtu vedenom v ČSOB, a.s., výzvu
na vydanie hnuteľných vecí nepatriacich do bezpodielového spoluvlastníctva zo dňa 03.12.2018, podací
lístok, opätovnú výzvu na vydanie hnuteľných vecí nepatriacich do bezpodielového spoluvlastníctva zo

dňa 03.01.2019, doručenku, zostatok na účte vedenom v ČSOB, a.s. ku dňu 05.08.2016, Odstúpenie odNájomnej zmluvy zo dňa 15.08.2019, Znalecký posudok č. 277/2019, emailovú komunikáciu , zákazkový
list, účtovnú závierku za rok 2016, emailovú komunikáciu, Čestné vyhlásenie K.. L. U., stanovisko
auditórakvykazovaniuzáväzkovvúčtovnejzávierkevjednoduchomúčtovníctve,výpiszlistuvlastníctva

č. XXXX pre k. ú. T.E., Konečné rozhodnutie o poskytnutí nenávratného finančného príspevku Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 16.01.2006, Dodatok č. 4 k Zmluve o poskytovaní
obchodných služieb zo dňa 01.02.2016, Zmluvu o poskytovaní obchodných služieb.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v tom zmysle, že čo sa týka prevádzky predajne zdravej výživy, túto

zriadil žalovaný v júni 2004 a dňa 01.02.2006 na základe zmluvy o poskytovaní obchodných služieb
začala predajňu viesť žalobkyňa ako vedúca. V predajni pôsobila ako SZČO do decembra 2016, kedy
si sama, dobrovoľne a bez vedomia žalovaného zrušila živnosť. Žalobkyňa finančné prostriedky, ktoré
zarobila ako vedúca predajne, na chod domácnosti nepoužívala - odkladala si ich ako svoje úspory.
Podľa žalovaného spoločný podnik so žalobkyňou nikdy neexistoval, ich vzťah bol upravený Zmluvou o
poskytovaní obchodných služieb zo dňa 30.01.2006. Žalovaný nesúhlasil ani s výškou hodnoty podniku,

pričom uviedol, že dňa 21.11.2016 bola vykonaná kontrola pokladne a zistený schodok vo výške -
1.990,82 Eur. Predmetom kontroly boli aj skladové zásoby výrobkov značky Energy, pričom v sklade
chýbal tovar v hodnote - 1.060,79 Eur. Keďže však žalobkyňa ukončila svoje živnostenské podnikanie vo
všetkých predmetoch podnikania ku dňu 01.12.2016, ku dňu zániku BSM (02.10.2018) žiaden spoločný
podnik neexistoval. Dňa 07.12.2016 žalobkyňa odovzdala zamestnankyni H. V. kľúče od predajne, čo

si nechala potvrdiť písomne na preberacom protokole. Žalovaný poukázal i na to, že živnostenské
oprávnenie na montáž zabezpečovacích a poplašných zariadení získal dňa 04.02.1991, t. j. ešte pred
uzavretím manželstva. Žalovaný nesúhlasil ani s hodnotou nehnuteľností a žiadal vypracovať znalecké
posudky. Zároveň poukázal na to, že záhrada je predmetom nájomného vzťahu na základe Nájomnej
zmluvy zo dňa 02.07.2013 s dobou nájmu 15 rokov, pričom pre nájomcu bolo dohodnuté predkupné

právo v prípade predaja záhrady. Podľa žalovaného tak trhová hodnota záhrady zaťaženej predkupným
právom je takmer nulová. Žalovaný nesúhlasil ani s hodnotou hnuteľných vecí, tiež poukázal na to,
že po odsťahovaní sa žalobkyne zo spoločnej domácnosti, jej odviezol časť hnuteľných vecí k matke a
zároveň jej daroval dary vyššej hodnoty, ako napr. bicykel, notebook APPLE AIR, diamantový prsteň,
diamantové náušnice, lyžiarsku a turistickú výstroj, ktoré užíva dodnes. Žalobkyňa približne 2 mesiace

pred podaním návrhu na rozvod manželstva vybrala všetky peniaze uložené na osobnom účte v ČSOB,
a.s., ktorý bol vedený na jej meno s dispozičným právom pre oboch manželov. V tom čase mohlo byť
na tomto účte cca. 15.000,- Eur. Žalovaný tiež uviedol, že na financovanie domácnosti a podnikania
si na základe ústnych zmlúv o pôžičke požičal finančné prostriedky od rôznych fyzických osôb, pričom
celková suma pôžičiek za obdobie od 13.08.2000 do 29.01.2018 bola vo výške 612.068,12 Eur.

5. Ako dôkazy žalovaný označil a predložil uznesenie Predstavenstva PSBD zo dňa 16.07.1999,
rozhodnutie o prijatí za člena zo dňa 28.08.1997, Zmluvy o zapožičaní finančného obnosu, Zmluvu o
zapožičanívkladnejknižkyzaúčelomvinkulácienakrytieúverustavebnéhosporeniazodňa09.07.1998,
Zmluvu o zapožičaní sumy za účelom odkúpenia nehnuteľnosti zo dňa 04.09.1997, pokladničný

doklad kľúčovej služby, inzerát porovnateľného bytu na portály www.bazoš.sk, inzeráty porovnateľného
hnuteľného majetku na portály www.bazoš.sk, faktúru č. 1600400229, výpis zo živnostenského registra,
preberací protokol, výpis z Internet bankingu ku dňu 16.11.2016, Uznanie dlhu adresované K.. Y. V.
dňa 18.06.2018, Uznanie dlhu adresované Y.. L. U. dňa 24.05.2018, Uznanie dlhu adresované H. H.
dňa 24.05.2018, Uznanie dlhu adresované C. Y. dňa 23.05.2018, Nájomnú zmluvu zo dňa 02.07.2013,

faktúru č. 2016/5, Dohodu o odklade splatnosti zo dňa 03.10.2016, Zmluvu o pôžičke zo dňa 10.07.2016,
faktúru č. 20160015, Dohodu o odklade splátok zo dňa 20.12.2016, Zmluvu o poskytovaní obchodných
služieb zo dňa 30.01.2006, Dodatok č. 5 k Zmluve o poskytovaní obchodných služieb zo dňa 01.07.2016,
Preberací protokol zo dňa 07.12.2016, rozpis nákladov na domácnosť za roky 2000, 2001, 2002, 2003,
2004, 2005, 2006, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018, Znalecký

posudok č. 46/2020, Znalecký posudok č. 159/2020, Znalecký posudok č. 15/2020, Znalecký posudok č.
16/2020, Potvrdenie Daňového úradu Trnava zo dňa 03.02.2020, doklady rekonštrukcie, dodacie listy,
príjmové pokladničné doklady, záručný list, blok na pokutu nezaplatenú na mieste, paragony, lístky na
kultúrne podujatia, šeky, faktúry, bloky, cestovnú zmluvu, protokol o oprave, zákazkové listy, potvrdenie
o ubytovaní, žiadosť o vydanie cestovného pasu, hotelový účet, zmluvu o obstaraní zájazdu, platobný

výmer č. 19/2003, platobný výmer č. 000019/2006, platobný výmer č. 000019/2007, platobný výmer č.
23/2007, platobný výmer č. 000019/2008, platobný výmer č. 11/8/2008, platobný výmer č. 000019/2009,
platobný výmer č. 2/1/2009, platobný výmer č. 000019/2010, platobný výmer č. 000019/2011, platobný
výmer č. 000019/2012, platobný výmer č. 000019/2013/1, rozhodnutie č. 320/2017, rozhodnutie č.194, platobný výmer č. 1019012240, platobný výmer č. 1018108401, rozhodnutie č. 1017207976,
rozhodnutie č. 1014349112, rozhodnutie č. 1013420980, rozhodnutie č. 1074426622, rozhodnutie č.
1016520748, rozhodnutie č. 1011624898, rozhodnutie č. 1013724275, faktúry za spotrebu elektriny,

Zmluvu o zapožičaní sumy za účelom odkúpenia nehnuteľnosti zo dňa 04.09.1997, potvrdenie o
vklade, výdavkový pokladničný doklad, Čestné prehlásenie X. Š., Zmluvu o zapožičaní sumy za účelom
odkúpenia nehnuteľnosti zo dňa 04.09.1997, potvrdenie o vklade, výdavkový pokladničný doklad,
Čestné prehlásenie X. Š., Vyúčtovanie nákladov za rok 2000, 2001, 2002, 2003, 2004, 2005, 2006,
2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016, 2018, výzvu na zaplatenie nedoplatku

úhradyzaslužbyverejnostiposkytovanéRozhlasomatelevíziouSlovenskazodňa05.02.2020,platobný
výmer č. 7710203071, platobný výmer č. 7710611840, platobný výmer č. 771970018, platobný výmer
č. 7711801494, platobný výmer č. 7717909507, platobný výmer č. 7715003324, platobný výmer č.
7711134093, rozhodnutie č. 7718211100, rozhodnutie č. 7716320802, rozhodnutie č. 7716320802/14,
rozhodnutie č. 7710529272, rozhodnutie č. 7719633570, rozhodnutie č. 7710734326, rozhodnutie č.
7711825027, faktúry za vodné a stočné, faktúry za spotrebu elektrickej energie, faktúry za elektrinu,

faktúru za vyjadrenie k projektovej dokumentácii, faktúru za práce pri oprave vodovodného potrubia,
Žiadosť o vydanie povolenia na odstránenie stavby, výzvu Okresného súdu Piešťany - odpoveď, Čestné
vyhlásenie K.. L. U., Zmluvu o investičnom úvere č. 4502316M, Dohodu o vyplňovacom zmenkovom
práve č. 4502316M/D1, Protokol o odovzdaní blankozmenky, vyjadrenie navrhovateľky k vyjadreniu
odporcu k návrhu na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode,

potvrdenia o zostatku na účte ku dňu 02.10.2018, spotrebu áut, Čestné prehlásenie V. L., faktúru č.
3160385, Vyúčtovanie za rok 2018, 2019, 2020, Predpis mesačných záloh, Potvrdenie Y. Š., tabuľku
vkladovžalovanéhodopodnikania,prehľadplatiebk04.01.2023,predpiszálohod07/2022,výpisyzúčtu
S. Š., žiadosť žalobkyne o oslobodenie od súdnych poplatkov zo dňa 30.03.2017, list formulára k žiadosti
žalobkyne o oslobodenie od súdnych poplatkov v konaní vedenom Okresným súdom Piešťany pod sp.

zn. 13P/35/2017, potvrdenie o príjme žalobkyne od Y.. Y. L., výpis z účtu S. Š., Čestné prehlásenie
A. Y., C.. V., Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 19.01.2005, Zmluvu o nájme nebytových
priestorov28.04.2004, výpis z účtu S. Š. o prevode finančných prostriedkov na účet žalovaného.

6. V ďalších vyjadreniach žalobkyňa uviedla, že žalovaný žiadnym spôsobom nezdokladoval a

nepreukázal, že by nehnuteľnosti vo U. I. mali byť predmetom nájomného vzťahu, pričom žalobkyni
nebolo vyplácané nájomne ani raz. Zároveň údajné predkupné právo nie je zapísané na príslušnom
liste vlastníctva. Pozemok vo U. I. bol zakúpený za účelom výstavby spoločného rodinného domu
a nie prenájmu tretej osobe. Žalobkyňa súčasne žiadala vypracovať znalecké posudky na určenie
všeobecnej hodnoty nehnuteľného majetku a na určenie hodnoty spoločného podniku. Čo sa týka

finančnýchprostriedkovvovýške15.000,-Eur,prostriedky,ktorémalažalobkyňakdispozíciipriodchode
zo spoločnej domácnosti, spotrebovala, musela si prenajať byt, ocitla sa bez práce, nemala nárok na
dávku v nezamestnanosti a prvú prácu mala len na čiastočný úväzok. Bola tak nútená žiť z úspor,
ktoré i spotrebovala. Dňa 02.10.2018 bola vlastníkom jediného účtu vedeného v ČSOB, a.s., pričom na
tomto účte mala 624,72 Eur. K pôžičkám predložených žalovaným žalobkyňa uviedla, že tieto považuje

za neplatné právne úkony, z ktorých sa ako fyzická osoba necíti byť zaviazaná, nakoľko o uzatvorení
predmetných pôžičiek žalovaného nemala vedomosť. O uzatvorení týchto zmlúv o pôžičke nerozhodli
so žalovaným spoločne ako manželia. Podľa žalobkyne peňažné prostriedky vo výške 612.068,12 Eur
neboli poskytované ako pôžičky, zjavne ide o peniaze majúce povahu iného charakteru. Je vylúčené, aby
prostriedky v takej výške boli požičané bezúročne, bez časového obmedzenia a zmluvy boli uzavreté

len ústnou formou.

7. V ďalších vyjadreniach žalovaný doplnil masu BSM o finančné aktíva, ktoré žalobkyňa približne 2
mesiacepredpodanímnávrhunarozvodmanželstvavybralazospoločnéhoúčtuvedenomvČSOB,a.s.,
pričom v čase vybratia finančných prostriedkov z účtu mohlo byť na účte cca. 15.000,- Eur. Podaním zo

dňa 01.11.12023 túto sumu zvýšil na 22.500,- Eur. Žalovaný tiež žiadal nahradiť daň z nehnuteľnosti byt
apoisteniebytuvcelkovejsume78,89Eur,ktoréodzánikumanželstvahradillenžalovaný.Žalovanýtiež
uviedol, že celková suma pôžičiek za obdobie od 13.08.2000 do 29.01.2018 bola vo výške 612.068,12
Eur. Peniaze z pôžičiek použil na rekonštrukciu bytu, pretože iný zdroj príjmu nemal. Z vlastných zdrojov
(pôžičiek) financoval chod rodiny vo výške 219.756,30 Eur. Žalobkyňa sa na financovaní výdavkov

rodiny takmer nepodieľala a finančné prostriedky, ktoré zarobila, si odkladala. S ohľadom na to, žalovaný
žiadal nahradiť finančné prostriedky vo výške 219.756,30 Eur, ktorými financoval potreby a výdavky
rodiny. Pôžičky, ktoré si vzal ako fyzická osoba, boli súkromnými pôžičkami, nie pôžičkami, ktoré vznikli
z podnikania, neboli účelovo viazané. S ohľadom na to, že práve z týchto peňazí netvoriacich masu BSMfinancoval potreby a výdavky rodiny a je povinný ich vrátiť, žiadal nahradiť tieto finančné prostriedky
z masy BSM. Ako pasíva uviedol rekonštrukciu bytu vo výške 7.320,- Eur a postavenú pivnicu na
zeleninu v sume 2.680,- Eur. Žalovaný počas manželstva žalobkyni daroval aj bicykel v hodnote 600,-

Eur (zostatková hodnota 200,- Eur), notebook APPLE AIR v hodnote 1.520,02 Eur (zostatková hodnota
350,- Eur), diamantový prsteň v hodnote 3.200,- Eur, diamantové náušnice v hodnote 1.900,- Eur,
lyžiarsku výstroj, t. j. lyže, prilbu, lyžiarske topánky, lyžiarske oblečenie, termoprádlo, rukavice, lyžiarske
nohavice a bundu spolu v hodnote cca. 1.500,- Eur (zostatková hodnota 150,- Eur), tie však do masy
BSM nezaradil, až následne uvedené zmenil a zaradil ich do masy podaním zo dňa 01.11.2021. Týmto

podaním zo dňa 01.11.2021 tiež zaradil do masy BSM trekové palice v hodnote 50,- Eur. Podaním zo
dňa 02.03.2020 žalovaný zaradil do masy BSM šijací stroj Singer v hodnote 300,- Eur, vstavanú skriňu
v hodnote 300,- Eur a posteľ pre dcéru v hodnote 270,- Eur. Následne žalovaný žiadal, aby žalobkyňa
bola zaviazaná vrátiť mu platby do Fondu opráv a údržby v sume 2.556,86 Eur, ktoré sú spojené
s vlastníctvom bytu a povinnosť hradiť tieto platby je daná bez ohľadu a užívanie alebo neužívanie
spoločnej nehnuteľnosti jej vlastníkmi, pričom žalobkyňa od zániku manželstva na úhradu týchto platieb

neprispela.

8. Na základe dopytu boli súdu doručené ako dôkazy stav účtu žalobkyne vedený v ČSOB, a.s.,
odpoveď Daňového úradu Trnava, zápisnica o ústnom pojednávaní spísaná Daňovým úradom Trnava
dňa 24.11.2020, peňažné denníky žalovaného za obdobie kalendárnych rokov 2000, 2001, 2002, 2003,

2004, 2005, 2006, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018, výpisy z
účtu žalobkyne vedené v ČSOB, a.s., výpisy z účtu žalovaného vedeného v ČSOB, a.s..

9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou a žalovaným a tiež
vyžiadanými súdom, ako aj Znaleckým posudkom č. 277/2019, Znaleckým posudkom č. 46/2020,

Znaleckým posudkom č. 159/2020, Znaleckým posudkom č. 15/2020, Znaleckým posudkom č. 16/2020,
výsluchom žalobkyne a žalovaného, výsluchom svedkov K.. V. Š., K.. L.W. U., H. H.Q., Y. V., W. L.
E. C. Y., oboznámením zápisnice z č. l. 132 zo spisu vedeného na Okresnom súde Piešťany sp. zn.
13P/35/2017, oboznámením zmluvy o pôžičke z č. l. 90 zo spisu vedeného na Okresnom súde Piešťany
sp. zn. 22Pc/16/2017, pričom z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

10. Manželstvo strán sporu bolo uzavreté dňa 20.05.1995 a zaniklo právoplatnosťou rozsudku
Okresného súdu Piešťany č. k. 13P/35/2017 zo dňa 20.09.2018 (č. l. 7), a to ku dňu 02.10.2018,
ktorým bolo ich manželstvo rozvedené. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne
územie T. zo dňa 14.12.2018 (č. l. 10) vyplýva, že strany sú evidované ako bezpodieloví spoluvlastníci

nehnuteľností - byt č. X, nachádzajúci sa na X. poschodí, vo vchode č. XXX, bytového domu so súp. č.
XXXX, postavenom na parcele reg. „Z.“ č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky
podiel k pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXX, s titulom nadobudnutia „Zmluva o prevode družstevného
bytu, právoplatná dňa 25.06.2009“. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie U. M. zo

dňa 14.12.2018 (č. l. 11) vyplýva, že strany sú evidované ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností
- pozemok parcely reg. „Z.“ s parc. č. XXX o výmere XXX m 2, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvorie a pozemok parcely reg. „Z.“ s parc. č. XXX o výmere XXX m2, druh pozemku záhrada, s titulom
nadobudnutia „Kúpna zmluva“. Zo znaleckého posudku č. 277/2019 (č. l. 111), vypracovaného znalcom
K..X.L.,znalcomzodborustavebníctvo,odvetviepozemnéstavby,odhadhodnotynehnuteľností,odhad

hodnotystavebnýchprác,vyplýva,ževšeobecnáhodnotanehnuteľnostíevidovanýchnalistevlastníctva
č. 8403 pre k.ú. T.E. bola stanovená vo výške 90.185,60 Eur a všeobecná hodnota nehnuteľností
evidovaných na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. U. I. bola stanovená vo výške 43.477,13 Eur. Zo
znaleckého posudku č. 46/202 (č. l. 164), vypracovaného znalcom K.. K. K., znalcom z odboru
stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, vyplýva, že všeobecná hodnota

nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. U. I. bola stanovená vo výške 36.802,33
Eur. Zo znaleckého posudku č. 159/2020 (č. l. 173), vypracovaného znalcom K.. K. K., znalcom z odboru
stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, vyplýva, že všeobecná hodnota
nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. T. bola stanovená vo výške 81.749,15
Eur. Zo znaleckého posudku č. 15/2020 (č. l. 183), vypracovaného znalcom IW.. K. C., znalcom z odboru

stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, vyplýva, že všeobecná hodnota
nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. U. I. bola stanovená vo výške 40.603,55
Eur. Zo znaleckého posudku č. 16/2020 (č. l. 194), vypracovaného znalcom K.. K. C., znalcom z odboru
stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, vyplýva, že všeobecná hodnotanehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. T. bola stanovená vo výške 78.641,98
Eur.

11. Podľa § 137 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

12. Podľa § 136 ods. 2 OZ, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové

spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi

13. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z
manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí,
ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,

a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka.

14. Podľa § 144 OZ, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne

uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

15. Podľa § 145 ods. 1 a 2 OZ, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z
manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. (1)
Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a

nerozdielne. (2)

16. Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

17. Podľa § 149 ods. 1 a 3 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa

zásad uvedených v § 150. (1) Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého
z manželov súd. (3)

18. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a

je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

19. V zmysle čl. 8 základných princípov zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť
svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

20. Podľa § 132 ods. 1 a 2 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie

strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie
a žalobný návrh. (1) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené
dôkazy. (2)

21. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

22.Podľa§150CSP,stranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúceskutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. (1) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany

požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. (2)23. V zmysle § 151 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana nepoprela sa považujú za nesporné
(1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné
tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (2).

24. Podľa § 153 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich
strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
(1) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,

nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu. (2) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. (3)

25. Podľa § 185 ods. 1 a 2 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (1). Súd môže
aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo

zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu
nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak (2).

26. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

27. V predmetnom spore medzi stranami nedošlo k dohode o vyporiadaní ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, preto v súlade s ustanovením § 149 ods. 3 OZ bolo potrebné, aby o jeho
vyporiadaní rozhodol súd. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu nemá
len povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením povinnosti tvrdenia

alebo dôkaznej povinnosti v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá
tieto povinnosti nesplnila. Dôkazné bremeno ako procesná zodpovednosť strany za to, že v konaní
neboli preukázané jeho tvrdenia, leží na tej strane sporu, ktorá z existencie ním tvrdených skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky.

28. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a čo existovalo v
čase jeho zániku, t. j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode. Dispozíciu strán konania o
vyporiadanie BSM treba rešpektovať v tom zmysle, že súd vyporiada len tie veci resp. majetok patriaci
do BSM, ktorý strany sporu urobili predmetom konania. Prekročiť ich návrhy v takomto konaní môže
súd podľa § 216 ods. 2 CSP len pokiaľ ide o to, ako ich vyporiada z kvalitatívneho hľadiska, teda

ako veci rozdelí. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa na návrh vykonáva aj ako
vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a
dlhy vzniknuté za trvania manželstva strán sporu a ich spoločného hospodárenia.

29. Pri vyporiadaní BSM by mali byť medzi strany sporu rozdelené veci v pomere zodpovedajúcom

veľkosti ich podielov, pričom základnou zásadou je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (tzv. princíp
parity). Súdna prax odklon od princípu rovnosti podielov (tzv. disparitu podielov) označuje za postup
výnimočný, a preto je nutné vychádzať z toho, že parita podielov predstavuje zásadu (východisko)
a disparita výnimku (odklon od východiska) parity podielov. Posudzovanie výšky podielu manželov
podľa toho, ako sa zaslúžili o nadobudnutie a udržanie majetku získaného za trvania manželstva, sa v

súdnom konaní uplatňuje teda výnimočne, a to spravidla iba v tých prípadoch, keď jeden z manželov
za trvania manželstva buď vôbec nepracoval, pretože sa vyhýbal práci, počínal si nezodpovedne voči
rodine, nestaral sa o jej potreby, spôsobil škodu, ktorá musela byť za trvania manželstva uhradená
a druhý manžel na jej spôsobení nemal žiadnu vinu. Prihliadnutie na mieru pričinenia manželov o
nadobudnutie a udržanie spoločných vecí nemožno brať paušálne podľa výšky príjmov toho-ktorého

manžela a mechanicky v takom smere, v akom prispievali na potrebu rodiny a spoločnej domácnosti. Ak
sa obaja manželia náležite starali o rodinu a spoločným úsilím dbali o zabezpečenie jej potrieb, spoločný
majetok sa medzi nimi spravidla rozdelí rovnakým podielom. Východiskové hľadisko rovnosti podielov
nemožno zachovať iba v takom prípade, ak si niektorý z manželov počínal nezodpovedne, utrácal úspory
alebo inak poškodzoval rodinu.

30. V konaní tvrdil žalovaný disparitu podielov, a to z dôvodu, že žalovaný sa stal dlžníkom vyššej sumy
peňazí za účelom pokrytia mesačných nákladov na chod domácnosti a iných výdavkov, pričom ak by
žalovaný takéto zmluvy o pôžičkách neuzatvoril, musel by čerpať finančné prostriedky z peňažnýchústavov, kde by spoludlžníčkou bola aj žalobkyňa. Žalovaný sa tak zaviazal vrátiť požičané finančné
prostriedky v značnej výške bez toho, aby na čokoľvek zaväzoval žalobkyňu, ktorá tak nie je zaťažená
žiadnymi záväzkami.

31. V rámci svojho výsluchu žalovaný uviedol, že čo sa týka dlhov, žalobkyňu nezaujímalo, že ich splácal
a spláca i po rozvode. I po rozvode žalovaný neriešil veci, čo si žalobkyňa so sebou zobrala a neboli to
malé veci, ale hodnotné dary, ako diamantový prsteň a diamantové náušnice, bicykel a pod. A tiež boli
nadobudnuté počas manželstva a z peňazí patriacich do BSM.

32. Súd sa zaoberal týmto návrhom žalovaného a z vykonaného dokazovania nezistil predpoklady pre
disparitu podielov strán sporu, preto nebol daný dôvod priznať niektorému z manželov väčší podiel pri
vyporiadaní BSM z dôvodu väčších zásluh na vytvorení majetku, ale súd vyhodnotil podiely oboch strán
sporu na majetku patriaceho do BSM ako rovnaké. Súd vychádzal z kritéria zásluhy o nadobudnutie a
udržanie spoločného majetku a zohľadnil skutočnosti, že prospech z pôžičiek, ktoré uzatvoril výlučne

žalovaný, preukázaný nebol, teda spoločný majetok nimi zhodnotený nebol a súčasne súd prihliadol i
na to, že uvedené finančné prostriedky boli spotrebované, neodrazili sa v žiadnom majetku, ktorý by
existoval v čase zániku BSM a bol zaradený v mase BSM. Súd tak dospel k záveru, že nerešpektovanie
princípu parity v danom prípade by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ale predovšetkým s naplnením
účelu ustanovenia § 150 OZ, podstatou ktorého je spravodlivé vyporiadania BSM účastníkov.

33. Judikatúra výslovne zdôraznila, že hľadiská uvedené v § 149 resp. § 150 OZ predstavujú
hľadiská rozhodné i pri rozhodovaní o výške podielov a pritom je potrebné poukázať aj na Zákon
o rodine. Prípady kedy disparita prichádza do úvahy možno rozdeliť v zásadne na tri skupiny a to:
negatívne okolnosti v manželstve, princíp zásluhovosti a ďalšie okolnosti ovplyvňujúce výšku podielov

pri vyporiadaní. Negatívnymi okolnosťami prejavujúcimi sa v manželstve sú: jeden z manželov vôbec
nepracuje alebo sa práci vyhýba, nevedenie spoločnej domácnosti a oddelenie hospodárenia manželov,
gamblerstvo, používanie návykových látok, nevera jedného z manželov, príčiny rozvratu manželstva,
alkoholizmus jedného z manželov, zavinené zadlžovanie BSM, úmyselné alebo nedbanlivostné konanie
manžela, ktoré viedlo k zániku alebo k zničeniu veci, problematika tzv. domáceho násilia, výkon

trestu odňatia slobody a ďalšie okolnosti. Princíp zásluhovosti prichádza do úvahy vtedy, pokiaľ sa
niektorý z manželov mimoriadne zaslúžil o získanie spoločného majetku: mimoriadna zásluhovosť
a disparita podielov (pričom judikatúra vychádzala z tézy podľa ktorej odklon od princípu rovnosti
podielov na majetku je namieste iba za situácie, keď zvýšené úsilie jedného z manželov zabezpečilo
nadobudnutie a udržanie majetku značnej hodnoty), nadobudnutie členského podielu spôsobom

všeobecne zakladajúcim výluku zo spoločného BSM a ďalšie okolnosti ovplyvňujúce výšku podielov
pri vyporiadaní, potreby detí zverených do výchovy jedného z manželov, spôsobenie škody, platenie
výživného na dieťa z predchádzajúceho vzťahu, čiastky vynaložené na veci osobnej potreby jedného
z manželov a platby na poistenie manžela. Ustálená judikatúra považuje za relevantný dôvod pre
odchýlenie sa od zásady parity podielov napr. i správanie jedného z manželov spočívajúce vo fyzickom

alebo psychickom násilí voči druhému manželovi počas trvania manželstva, správanie jedného z
manželov, ktorý krajne nezodpovedne narábal so spoločnými prostriedkami tak, že ich míňal na hazard
alebo na alkohol. Priznanie väčšieho podielu pri vyrovnaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je
teda výnimočné a nemožno ho odôvodniť väčšími zásluhami o vytvorenie majetku, ak jeden z manželov
mal na to lepšie predpoklady než druhý manžel, ktorému však nemožno vytknúť, že pri nadobúdaní

a udržiavaní spoločných vecí a pri zaobstarávaní spoločnej domácnosti nevyužíval svoje možnosti a
schopnosti a svoje povinnosti neplnil riadne.

34. Vzhľadom na uvedené, súd nezistil žiadne predpoklady na zvýhodnenie žalovaného, ktorý
zabezpečoval chod domácnosti a pokrýval mesačné náklady domácnosti a rodiny rôznymi pôžičkami

od fyzických osôb, a to bez vedomosti žalobkyne o týchto pôžičkách. Súd zisteným dokazovaním
nezistil žiadne také skutočnosti, z ktorých by mal za preukázané, že len žalovaný sa staral o spoločnú
domácnosť, finančne ju len on zabezpečoval, resp. že by sa len žalovaný podieľal na získaní majetku
značnej hodnoty. Práve naopak, nadobudnutie finančných prostriedkov vo výške vyše 600.000,- Eur
žalovaným, bez toho, aby o týchto pôžičkách a sumách požičaných finančných prostriedkov oboznámil

žalobkyňu, považuje súd za v rozpore s morálnymi zásadami, nakoľko tak zadlžil rodinu a ohrozil i
majetkové hodnoty patriace do BSM. Súd má za to, že disparitu podielov v danom prípade nie je možné
zvoliť, nakoľko neboli preukázané tak závažné dôvody počas trvania manželstva, pre ktoré by mal súdpristúpiť k uvedenej „sankcii“ v neprospech žalobkyne, ktorá ani nemala vedomosť o týchto pôžičkách
žalovaného.

35. Zo skutkového stavu tak nemožno vyvodiť, že by tu boli také závažné skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali použitie takého výnimočného postupu, akým je odchýlenie sa od princípu rovnosti (parity)
podielov. V konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odchýlenie sa od zásady
rovnosti podielov v prospech žalovaného. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že strany
sporu sa rovnakým dielom starali o zabezpečovanie potrieb rodiny v rozsahu svojich možností a

schopností, spoločne pracovali v prevádzke Prírodná lekáreň, v ktorej žalobkyňa pracovala ako vedúca
predajne. Pokiaľ ide o vklad žalovaného do masy BSM z jeho výlučného vlastníctva nadobudnutého
pôžičkami v značnej výške, túto skutočnosť žiadal žalovaný zohľadniť jednak pri výpočte hodnoty
spoločného majetku/masy BSM a tiež pri výpočte vyrovnacieho podielu v spojení s disparitou podielov,
avšak táto skutočnosť ani v súhrne s ostatnými jeho tvrdeniami neodôvodňuje podľa súdu rozhodnúť
inak ako podľa zásady rovnosti podielov. Žalobkyňa sa starala o domácnosť, spoločné deti, pracovala

a to, že sa žalovaný rozhodol nad rámec financovať rodinu enormne vysokými pôžičkami, nemožno
pripísať na ťarchu žalobkyne a znížiť jej podiel na majetkových hodnotách patriacich do BSM.

36. Zároveň ak žalovaný za dôvody pre disparitu považoval skutočnosť, že počas manželstva žila rodina
iba z jeho príjmov, všetko on financoval, žalobkyňa si tiež našla známosť a opustila spoločnú domácnosť,

ktoré naviac žalobkyňa rozporovala, nebolo možné sa s jeho argumentáciou stotožniť. Výnimočné
priznanie väčšieho podielu pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov by prichádzalo
do úvahy iba v prípade, ak by žalobkyňa nevyužívala pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí, pri
starostlivosti o deti a o rodinu, a pri staraní sa o spoločnú domácnosť svoje možnosti a schopnosti, a
svoje povinnosti neplnila riadne, čo však nie je prípad prejednávanej veci. I to, že si žalobkyňa našla

známosť a opustila spoločnú domácnosť, súd posudzoval v komplexe všetkých ďalších okolností a
vyhodnotil, že nevera žalobkyne vyústila z disharmonického spolužitia strán sporu, kedy už nebolo
možné očakávať obnovenie manželského spolužitia, pričom táto nemala priamy dopad na hospodárenie
so spoločným majetkom ani na starostlivosť o rodinu; zistené konkrétne skutkové okolnosti ohľadom
nevery žalobkyne tak súd nezhodnotil ako okolnosti pre odklon od zásady parity významné. Súd

tak na základe vykonaného dokazovania nenašiel dôvody krajne negatívneho správania žalobkyne v
starostlivosti o rodinu a udržania spoločných vecí resp. sa nestotožnil s takým chápaním negatívnych
okolností, ktoré by zakladali disparitu podielov. I z výpovede svedkyne K.. V. Š., účtovníčky žalovaného,
vyplynulo, že čo sa týka prevádzky Prírodnej lekárne, ktorej vedúcou zamestnankyňou bola žalobkyňa,
tak sa tam robila analýza účtovníctva, avšak „tam nie je presná odpoveď, povedať, že v tomto mesiaci

bol mínus, tak na tom účte je mínus. To nezodpovedá, ten bankový účet nikdy nezodpovedá tomu
hospodárskemu výsledku.“. Čo sa týka výšky tržieb, svedkyňa uviedla, že v tom roku 2016 to je strašne
ďaleko, to vôbec nevie. Z uvedeného nie je možné ustáliť, že samotná žalobkyňa spôsobila schodok v
uvedenompodniku,ažeuvedenébolospôsobenénesprávnymvedenímpokladničnejknihyžalobkyňou.
I podľa svedkyne je potrebné prihliadať na to, že môže tam byť zaúčtovaná faktúra, ale k jej úhrade

môže dôjsť aj neskôr, podľa lehoty splatnosti, čiže sa tam prelínajú mesiace. Súd tak nevzhliadol ani
žiadne výnimočne negatívne konanie žalobkyne, ktorá by vedome viedla prevádzku podniku Prírodná
lekáreň nedbalo alebo by v ňom úmyselne spôsobovala dlhy. Vzhľadom k uvedenému tak súd nepristúpil
k uplatneniu disparity podielov, ale vyhodnotil podiely oboch strán sporu na majetku patriaceho do BSM
ako rovnaké.

37. Čo sa týka samotného vyporiadania BSM strán sporu, súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 3Cdo/180/2018 zo dňa 24.09.2020, ktorý uviedol všeobecne uplatňované a akceptované
pomocné pravidlá v konaní o vyporiadanie BSM, a síce, „najmä, že 1. primárne sa vyporiadavajú veci,
práva a iné majetkové hodnoty nadobudnuté bývalými manželmi za trvania ich manželstva a to tak,

aby tzv. výplatová povinnosť (na vyrovnanie podielov) bola čo najmenšia, že 2. spôsobilým predmetom
vyporiadania v tzv. užšom význame tohto pojmu (teda vo význame možného prikázania tomu - ktorému
bývalému manželovi) sú len veci, práva a iné majetkové hodnoty existujúce a nachádzajúce sa v
dispozičnej sfére aspoň jedného z bývalých manželov aj v čase vyporiadania (rozumej rozhodovania
súdu o ňom) a že 3. u vecí, práv a majetkových hodnôt, ktoré dispozičnú sféru bezpodielových

spoluvlastníkov v čase medzi zánikom BSM a jeho vyporiadaním z akéhokoľvek dôvodu opustili, možno
a to len v rámci vyporiadania v tzv. širšom význame tohto pojmu (tu rozumej bez možnosti tieto uviesť
aj do výroku rozhodnutia) uvažovať iba s hodnotami, ktoré reprezentovali (a ich nevyporiadateľnosťpripísať - pokiaľ nepôjde o stav zavinený oboma stranami sporu - na vrub toho z bývalých manželov,
ktorý sa o takýto stav pričinil).“

38. Medzi stranami nebolo sporným, že do BSM patrí nehnuteľnosť evidovaná na liste vlastníctva č.
XXXX pre k.ú. T. ani jej prikázanie do výlučného vlastníctva žalovaného. Z dôvodu, že práve žalovaný
nehnuteľnosť od zániku BSM užíva na bývanie, bolo z hľadiska účelného využitia veci namieste, aby sa
žalovaný stal jej výlučným vlastníkom. Pokiaľ ide o hodnotu tejto nehnuteľnosti a podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadenia domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku strany sporu sa zhodne

dohodli na priemernej cene tejto nehnuteľnosti vo výške 84.000,- Eur, a preto súd z tejto hodnoty
vychádzal. Vzhľadom na uvedené súd do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal nehnuteľnosť
špecifikovanú vo výroku I. rozsudku vo všeobecnej hodnote 84.000,- Eur.

39. Medzi stranami tiež nebolo sporným, že do BSM patria nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva
č. XXX pre k.ú. U. I.. Čo sa týka hodnoty týchto nehnuteľností, strany sporu sa zhodne dohodli na

priemernej cene týchto nehnuteľností, a to pozemku s parc. č. XXX a s parc. č. XXX vo výške 40.000,-
Eur, a preto súd z tejto hodnoty vychádzal. Súd však tieto nehnuteľnosti vo všeobecnej hodnote
40.000,- Eur prikázal vo výroku I. rozsudku do výlučného vlastníctva žalobkyne. Právna úprava výslovne
neustanovuje presné kritériá pre rozhodnutie o tom, ktoré časti majetku majú v rámci vyporiadania
pripadnúť tomu-ktorému manželovi. Ak v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov vyjdú najavo rôzne skutočnosti odôvodňujúce prikázanie veci každému z manželov, je vecou
úvahy súdu, aké riešenie zvolí a ktorému z manželov konkrétnu vec z bezpodielového spoluvlastníctva
prikáže. Takáto úvaha však nesmie byť zjavne neprimeraná, najmä ak pôjde o hodnotnejšie časti
majetku. Určujúcim pre rozhodnutie súdu je zásadne hľadisko účelného využitia veci. Ďalšou je zásada
rozdelenia jednotlivých častí majetku medzi manželov tak, aby suma, ktorú je jeden z manželov

povinný zaplatiť druhému na vyrovnanie podielov, bola pokiaľ možno čo najnižšia. Nakoľko v konaní
o vyporiadanie BSM súdy nie sú viazané vymedzením tzv. masy BSM stranami ani konkrétnymi
návrhmi strán na spôsob vyporiadania, zásada vyporiadania prikázaním stranám najmä vecí a ostatných
predmetov vyporiadania v približne rovnakej hodnote (aby tu tak povinnosť na vyrovnanie nebola
buď vôbec, alebo táto bola čo najmenšou) nie je zásadou, od ktorej by sa nešlo odchýliť (pričom

v prejednávanej veci medzi stranami bola spornou solventnosť žalovaného - ako strany majúcej do
výlučného vlastníctva prevziať majetok vo vyššej hodnote a z tohto dôvodu sa postarať o poskytnutie
žalobkyni vyrovnania v peniazoch). Súd tak prikázal tieto nehnuteľnosti do vlastníctva žalobkyne,
nakoľko súd pri vyporiadavaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zobral do úvahy kritérium
solventnosti ako aj kritérium rozumného, komplexného a do budúcna nekonfliktného usporiadania

majetkových vzťahov medzi stranami sporu.

40. Hnuteľné veci patriace do BSM sa v konaní ustálili v rozsahu uvedenom vo výroku I. tohto rozsudku,
s ich prikázaním do výlučného vlastníctva tej strany, v ktorej užívaní sa nachádzajú od zániku BSM.
Súd teda hnuteľné veci uvedené vo výroku I. rozsudku prikázal so zreteľom na dobu, ktorá uplynula od

rozvodu manželstva, do vlastníctva tej strany sporu, ktorá má dané veci od zániku BSM v držbe. Súd
pritom podporne poukazuje na rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 980/2003 zo dňa 02.12.2003, v zmysle
ktoréhosavsúdnejpraxivkonaniachovyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctvauplatňujezásada,
aby pokiaľ možno (najmä s ohľadom na dobu, ktorá uplynula od rozvodu manželstva či na oddelené
bývanie manželov) boli veci prikázané tomu z účastníkov, ktorý ich má či naposledy mal v držbe a u

ktorého došlo k ich amortizácii.“

41. Pokiaľ ide o zostatkovú hodnotu hnuteľných vecí, v priebehu konania sa z dôvodu súhlasu tej-ktorej
strany nakoniec stali nespornými: manželská posteľ zakúpená v spoločnosti Drevoštýl z masívu smrek:
115,- Eur, detské postele, skrinky, komody: 100,- Eur, sedačka pôvodne ekokoža, neskôr prečalúnená:

100,- Eur, televízor: 170,- Eur, vybavenie obývačky (stolík pod TV, komoda, skrinka - masív smrek,
Drevoštýl): 100,- Eur, chladnička Electrolux, mraznička Electrolux: 20,- Eur, práčka Electrolux: 200,-
Eur, stôl, stoličky, konferenčný stolík: 100,- Eur, botník s vešiakovou stenou: 20,- Eur, robot Kenwood s
príslušenstvom, vrátane mlynčeka na obilie: 40,- Eur, súprava medených hrncov Kitchen Aid: 250,- Eur,
tlakové hrnce TEFAL: 30,- Eur, hriankovač, toustovač: 20,- Eur, rýchlovarná kanvica: 10,- Eur, ponorný

mixér: 20,- Eur, elektrický krájač na chlieb: 10,- Eur, mlynček na mak: 10,- Eur, 2 sady príborov: 100,-
Eur, 2 sady tanierov: 60,- Eur, šijací stroj Singer: 70,- Eur.42. V prípade hnuteľnej veci, ktorú žalobkyňa označila v žalobe, a síce kožená sedacia súprava, bolo
medzi stranami sporným, či patrí do masy BSM.

43. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že sedacia súprava patrí do masy BSM, kým žalovaný uvedené popieral,
nakoľko bola zakúpená z prostriedkov, ktoré patria do jeho podnikania, o čom doložil aj faktúru č.
3160385 (č. l. 789), ktorá preukazuje, že uvedenú sedaciu súpravu zakúpil žalovaný ako živnostník a
slúžila na výkon jeho podnikania.

44. Hoci od začiatku žalovaný spochybňoval zaradenie koženej sedacej súpravy do masy BSM a
žalobkyňa tieto tvrdenia žalovaného spočiatku síce popierala, neuviedla však súdu žiadne ďalšie
skutkové tvrdenia. To, že táto sedacia súprava nepatrí do masy BSM sa tak v priebehu konania stala
nespornou.Zároveňsúdpoukazujenato,žežalobkyňažiadnymspôsobomnepreukázala,žebysedacia
súprava mala patriť do masy BSM, neuviedla ani žiadne skutkové tvrdenia ohľadom tejto sedacej
súpravy a nepredložila ani neoznačila dôkaz, ktorým by poprela skutkové tvrdenia žalovaného ohľadom

jej používania výlučne na výkon jeho podnikania. Zároveň žalobkyňa neuniesla bremeno skutkových
tvrdení, nakoľko v priebehu celého konania o spore neuviedla ani zostatkovú hodnotu tejto koženej
sedacej súpravy, ktorú chcela zaradiť do masy BSM. Súd pritom nemôže nahrádzať procesnú aktivitu
strán v konaní o vyporiadanie BSM a vykonávať sám bez návrhu dokazovanie ohľadom zostatkovej
hodnoty tej ktorej hnuteľnej veci. Súd tak mal za to, že táto hnuteľná vec do spoločného majetku strán

sporu nepatrí.

45. Súd zároveň poukazuje na to, že v sporovom konaní má strana jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou

označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia
a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité

skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (viď napr. rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 3 M Cdo 6/2010 zo dňa 22.09.2010).

46. Žalovaný do masy BSM zahrnul i ďalšie hnuteľné veci, konkrétne vstavanú skriňu v demontovanom
stave a posteľ pre dcéru. Žalobkyňa skutkové tvrdenia žalovaného ohľadom vstavanej skrine nepoprela,

avšak poukázala na to, že nemá záujem o nadobudnutie vstavanej skrine do svojho vlastníctva, pretože
touto nedisponuje a nevie uviesť jej technický stav. Na základe uvedeného nesporného tvrdenia strán
sporu, súd túto hnuteľnú vec zaradil do masy BSM. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nesporovala ani
zostatkovú hodnotu tejto skrine v sume 300,- Eur, súd vychádzal z tejto sumy. A keďže sa táto nachádza
u žalovaného a súčasne ide o skriňu robenú na mieru do bytu, v ktorom žije žalovaný, pričom vstavaná

skriňa, ktorá bude použitá v priestore, do ktorého nebola určená, bude nepoužiteľnou, resp. veľmi ťažko
použiteľnou hnuteľnou vecou pre žalobkyňu, ju súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, a to
s poukazom na zásadu rozumného usporiadania majetkových vzťahov medzi stranami sporu.

47. V prípade postele pre dcéru strán sporu, ktorú zaradil do masy BSM žalovaný, žalobkyňa

spochybnila, že by patrila do BSM. Podľa žalobkyne ide o posteľ, ktorú žalobkyňa zakúpila pre svoju
dcéru, ktorú má v striedavej osobnej starostlivosti, do bytu, do ktorého odišla po opustení spoločnej
domácnosti. Zároveň predložila Čestné prehlásenie K.. L. U. zo dňa 06.07.2020, ktorý vyhlásil, že dňa
20.10.2017 zakúpil a riadne zaplatil z vlastných peňažných prostriedkov posteľ TORO 90 s matracom
v predajni Y. Y. - Drevoštýl, a to za sumu 274,- Eur vrátane dopravy, pričom táto bola umiestnená do

bytu č. X nachádzajúcom sa na adrese T. T. X U. T., ktorého je nájomcom. Žalovaný síce uvedené
sporoval, avšak žiadnym spôsobom nepreukázal, že by predmetná posteľ bola zakúpená žalobkyňou z
prostriedkov patriacich do BSM. Uvedené tak súd nepovažoval za účinne sporované, nakoľko žalobkyňa
predložila ako dôkaz aj vyššie uvedené čestné prehlásenie. Súd tak do masy BSM túto posteľ nezaradil.

48. Čo sa týka hnuteľných vecí zaradených žalovaným do masy BSM podaním zo dňa 01.11.2021,
konkrétne dary poskytnuté žalovaným žalobkyni počas trvania manželstva, tie súd do masy BSM
nezaradil, nakoľko z právnej úpravy vyporiadania BSM (§ 149 a nasl. OZ) vo všeobecnosti vyplýva, že
súd môže do vyporiadania BSM zahrnúť len ten majetok, ktorý strany sporu výslovne urobili predmetomsúdneho vyporiadania, a to v lehote 3 rokov od zániku BSM. Právna úprava (§ 149 OZ) rozlišuje medzi
vyporiadaním BSM dohodou, vyporiadaním na základe súdneho rozhodnutia a vyporiadaním na základe
nevyvrátiteľnej právnej domnienky podľa § 149 ods. 4 OZ. Tieto spôsoby vyporiadania BSM je možné

aj kombinovať, a preto strany sporu nie sú povinné urobiť predmetom súdneho vyporiadania celú masu
BSM, ale môžu na súdne vyporiadanie navrhnúť aj len časť BSM (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky, sp.zn. 22Cdo 1112/2006 z 23. 5. 2007 uverejnený v Súbore civilných rozhodnutí a
stanovísk, C.H.BECK, pod por. č. C 5061.) Predmetom súdneho vyporiadania BSM však môžu byť
len tie položky BSM, ktoré strany sporu navrhnú na vyporiadanie nielen v rámci lehôt vyplývajúcich z

koncentrácie konania, ale tiež do 3 rokov od zániku BSM. Súd dodáva, že v konaní o vyporiadanie
BSM sa vyporiadavajú len tie veci resp. majetok patriaci do BSM, ktorý strany sporu urobili predmetom
konania, povinnosťou súdu nie je z vlastnej iniciatívy zisťovať veci, ktoré má zahrnúť do masy BSM (viď
rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22 Cdo 684/2004 zo dňa 27.09.2004).

49. Obidve sporové strany v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov majú

súčasne postavenie žalobcu i žalovaného (tzv. „iudicium duplex„), čo sa prejavuje okrem iného v tom,
že obidve strany môžu v lehote troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
podať žalobu o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, resp. v už začatom súdnom
konaní môžu obidve strany navrhovať ďalší majetok, či majetkové hodnoty na vyporiadanie, avšak iba
v zákonnej lehote troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V tom spočíva

spravodlivosť uvedeného riešenia, teda že obidve strany majú rovnakú možnosť urobiť v rovnakej
lehote predmetom súdneho konania (vyporiadania) majetok resp. majetkové hodnoty, ktoré uznajú
za vhodné. V súkromnom práve sa navyše uplatňuje zásada „vigilantibus iura scripta sunt„ (práva
patria bdelým, resp. zákony sú písané pre tých, ktorí dbajú o svoje práva). Práve ak by súd pripustil
možnosť žalovanému kedykoľvek počas konania o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov navrhovať nové položky na vyporiadanie, tak by to viedlo k nespravodlivej situácii a narušeniu
rovnosti strán, nakoľko zatiaľ čo žalobkyňa by mala lehotu troch rokov na podanie žaloby (v ktorej
mohla navrhnúť majetok na vyporiadanie), žalovaný by mal lehotu dlhšiu (resp. vôbec žiadnu), v ktorej
by mohol navrhovať ďalší a ďalší majetok na vyporiadanie. Prax súdov, ktorá pripúšťala kedykoľvek
počas konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov navrhovať nové položky na

vyporiadanie, vychádzala zo staršej právnej úpravy, ktorá predpokladala, že súd z úradnej povinnosti
sám pátra po majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve (namiesto strán) a je povinný vysporiadať celú
jeho masu. Tento paternalistický prístup, ktorý v praxi viedol okrem iného k neúmernému predlžovaniu
sporov a prenášaniu zodpovednosti strán za výsledok sporu na súd, je však v súčasných podmienkach
neudržateľný. Reagoval na to napokon aj Civilný sporový poriadok, ktorý v rámci posilnenia princípu

kontradiktórnosti a nerozlučne s ním aj zásady prejednacej a dispozičnej, vrátil zodpovednosť za
výsledok sporu do rúk samotných sporových strán. V tejto súvislosti súd poukazuje i na právoplatný
rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 7C/41/2011 zo dňa 09.01.2013, v ktorom okresný súd zaujal
rovnaký právny názor k predmetnej otázke.

50. V danom prípade bola žaloba na súd podaná 19.12.2018. Nakoľko BSM zaniklo právoplatnosťou
rozsudku o rozvode manželstva strán sporu dňa 02.10.2018, žalovaný mohol rozšíriť masu súdne
vyporiadavaného BSM do 02.10.2021, teda v trojročnej zákonnej lehote podľa § 150 ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Po uplynutí tejto lehoty bol tento majetok vyporiadaný na základe nevyvrátiteľnej právnej
domnienky podľa § 149 ods. 4 OZ. Návrh žalovaného na zaradenie hnuteľných vecí, konkrétne

diamantového prsteňa, diamantových náušníc, notebooku MacBook Air, trekových palíc, komplet
lyžiarskej výstroje a bicykla značky Kellys, do masy BSM, bol súdu doručený až 01.11.2021 (dovtedy
žalovaný tvrdil, že tieto hnuteľné veci do masy BSM nezaraďuje a uvádza ich len na dokreslenie pomerov
žalobkyne), teda po uplynutí danej lehoty a súd preto tento majetok do vyporiadavanej masy BSM
nezaradil.

51. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené súd do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal hnuteľné veci
v celkovej hodnote 190,- Eur a do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal hnuteľné veci v celkovej
hodnote 1.655,- Eur, ktoré hnuteľné veci sú uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

52. Medzi stranami bolo sporné, či podnik na V. G. XXXX/XX U. T. prevádzkovaný pod obchodným
menom R. Š. - I..T..I..Y.., ktorý vykonával maloobchodný predaj produktov zdravej výživy s hodnotou
uvádzanou žalobkyňou vo výške 60.000,- Eur, patrí do masy BSM.53. Žalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané,
že medzi ním a žalobkyňou bola zmluva o spolupráci. Dostávala peniaze a to za prácu, čo vykonávala
v obchode, čiže bola normálne platená. Po odchode zo spoločnej domácnosti jej bola zmluva upravená

a plat navýšený, aby mala nejaké hmotné zabezpečenie. Žalovaný to nebral tak, že ju vyhodili. Ona
sama od seba zrušila živnosť a z obchodu odišla z jedného dňa na druhý. Odišla na PN a počas
PN zrušila živnosť. Žalovaný zistil, že u nich nepracuje podľa toho, že zrušila živnosť a tak skončil
právny vzťah. Potom už len doniesla kľúče od predajne. Podľa žalovaného však spoločný podnik nebol,
neexistoval. Žalobkyňa nemala žiaden majetkový podiel, nebola spoločníčka, bola to jedna firma, ktorú

viedol žalovaný a stále ju aj vedie.

54. K uvedenému žalobkyňa uviedla, že nikdy nebola zamestnankyňou, ale bola rovnocenná
spoločníčka v spoločnom podniku a ich právny vzťah z hľadiska obchodu bol obchodný, Zmluva o
poskytovaní obchodných služieb bola žalovaným vyhotovená z dôvodu, že žalobkyňa dňa 01.02.2006
získala živnostenský list a zároveň získala nenávratný finančný príspevok vo výške 42.539,- Sk, ktorý

použila na činnosť obchodu. Je zrejmé, že sa nedá hovoriť o zamestnaneckom, ani nijakom reálnom
obchodnom vzťahu, keďže odmena žalobkyne za celkovú manažérsku prácu v obchode bola v roku
2016 mesačne 500,- Eur, z ktorých ešte odvádzala odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne vo výške
202,26Eur,takžejejvčistomzostalo297,74Eur,pričomvroku2016bolazákonomstanovenáminimálna
mzda 405,- Eur mesačne. Počas jej pôsobenia v obchode riešila celú agendu obchodu, tak ako je to

zadefinované v článku II. Zmluvy o poskytovaní obchodných služieb zo dňa 31.01.2006 a starala sa o
celý chod obchodu. Viackrát žalovaného počas manželstva žiadala, aby obchod prepísali na jej živnosť,
s čím nikdy nesúhlasil. Žalobkyňa sa už počas materskej dovolenky venovala rozbehnutiu obchodu,
trávila tam celé týždne, aj soboty, niekedy aj nedele, často robievala i po večeroch aj doma. V obchode
nedobrovoľne skončila po zamedzení prístupu do obchodu, nakoľko jej žalovaný počas PN znemožnil

prístup do obchodu zmenou kódu na zabezpečovacom zariadení, vyhodil jej osobné veci na ulicu pred
obchod a telefonicky jej oznámil, že do obchodu už nemá chodiť. Následne jej z telefónu a počítača
ukradol všetky obchodné kontakty. Žalobkyňa tak bola prinútená zrušiť živnosť z dôvodu, že nemohla
ďalej robiť v obchode a nemala finančné prostriedky na platenie odvodov vo výške 202,26 Eur mesačne
v prípade pokračovania jej živnosti. Činnosť v obchode neskončila dobrovoľne z vlastnej vôle, ale preto,

že žalovaný jej výkon činnosti v obchode zamedzil znemožnením prístupu. Tiež podľa žalobkyne nie je
pravda, že by bol obchod za jej pôsobnosti v strate. Po jej odchode tržby medziročne klesli, čo vyplýva i
z peňažných denníkov obchodu v rokoch 2015 až 2018, napriek tomu žalovaný klamlivo prehlasuje, že
sa obchod dostal do zisku až po odchode žalobkyne. Podľa žalobkyne spoločný podnik Prírodná lekáreň
existoval a od jeho založenia po celých 13 rokov ho viedla a rozvíjala, a preto jej náleží i podiel z podniku.

55. Podnikanie živnostníka svojou ekonomickou stránkou ovplyvňuje BSM jednak v tom zmysle, že
výnosy z podnikania patria do BSM a môžu byť základňou pre jeho rozmnožovanie, jednak v tom
zmysle, že dlhy vzniknuté z podnikania živnostníka môžu viesť k zmenšovaniu masy BSM. Z hľadiska
všeobecnej požiadavky spravodlivého usporiadania vzťahov (aj medzi manželmi) je preto opodstatnené

a pri absencii dohôd manželov v zmysle § 143a a § 148a ods. 2 OZ tiež účelu BSM zodpovedajúce, že
ak sa nepodnikajúci manžel živnostníka má spolupodieľať na dlhoch svojho manžela spätých s výkonom
jeho povolania (živnosti), má sa rovnako počas trvania manželstva spolupodieľať aj na nadobúdaní
majetku spätého so živnostenským podnikaním druhého manžela. Pri opačnom nazeraní na túto otázku
by bol nepodnikajúci manžel živnostníka v porovnaní so svojím manželom znevýhodnený (rozsudok NS

SR sp. zn. 3 Cdo 1/2014 zo 14. 04. 2016).

56. V právnej praxi je už ustálený názor, že podnik môže byť predmetom BSM, avšak len za predpokladu,
že ide o podnik patriaci obidvom manželom ako podnikateľom. Pokiaľ však bol podnikateľom len
jeden z manželov a išlo o vec slúžiacu výkonu len jeho povolania, podnik manžela - podnikateľa

patrí do oddeleného vlastníctva podnikajúceho manžela a nemohol sa stať predmetom bezpodielového
spoluvlastníctva (porov. napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 684/2004 z 27.9.2004).
Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 22Cdo 1717/2000 z 2.4.2002 uviedol, že „výkonom povolania je tiež
podnikanie jedného z manželov ako fyzickej osoby v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom

mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku“. Podnikateľom je tak aj osoba, ktorá
podniká na základe živnostenského oprávnenia.57. Pre záver, či podnik patrí do výlučného vlastníctva manžela, alebo do jeho bezpodielového
spoluvlastníctva manželov s druhým manželom, je určujúce to, či slúži výkonu povolania obidvoch
manželov, alebo len jedného z nich (porov. Uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 20.03.2008, sp. zn.

21Cdo/3078/2006).

58. Keďže podnik manžela - podnikateľa nepatrí do BSM, nemôže byť ani v konaní o vyporiadanie
BSM prikazovaný do výlučného vlastníctva jedného z manželov. Na druhej strane vychádzajúc z
predpokladu, že podnik bol na počiatku nadobudnutý spravidla i z prostriedkov patriacich do BSM, resp.

takéto prostriedky boli vynaložené na jeho zveľadenie, musí byť existencia podniku a tieto skutočnosti
zohľadnené aj pri vyporiadávaní BSM. Inak povedané, v takýchto prípadoch ide o situáciu, keď použil
podnikajúci manžel prostriedky patriace do BSM na svoj výlučný (ostatný) majetok. Preto by malo
byť správne, v súlade s ust. § 150 OZ, zohľadniť pri vyporiadaní existenciu povinnosti podnikajúceho
manželanahradiťzodpovedajúcučiastkudomasyBSM,ktorábolazospoločnéhonatietojehoveci(jeho
podnikanie) vynaložená. Pritom však nemožno opomenúť, že vec, ktorá slúži len podnikaniu jedného

z manželov, slúži aj k vytváraniu ďalších výnosov, ktorými je BSM obohacované, ak sú tieto výnosy
použité na spoločné účely, napr. príspevok na spoločnú domácnosť, nadobudnutie vecí slúžiacich obom
manželom, zaplatenie dovolenky a pod. Podnikanie je teda potrebné chápať ako činnosť, ktorej výnosy
patria obom manželom a ktorá obvykle slúži i k získavaniu hodnôt patriacich do BSM. Potom ale
nemožno zabudnúť ani na výdavky a záväzky podnikajúceho manžela, ktoré mu vznikli v súvislosti s

jeho podnikaním, pretože ich nemožno oddeľovať od podnikania, z ktorého má prospech i druhý manžel.
Zo sporu o vyporiadanie BSM však nie je možné urobiť vyúčtovací spor, v ktorom by sa hľadali jednotlivé
príjmy a výdavky s ich účelovým určením spravidla bez možnosti dospieť k spoľahlivým záverom. Preto
sa súdna prax priklonila k riešeniu, že podnikajúci manžel by bol povinný nahradiť do BSM takú čiastku,
ktorá zodpovedá pozitívnemu (kladnému) rozdielu medzi aktívami a pasívami jeho podnikania ku dňu

zániku BSM, čo bude spravidla predstavovať cenu jeho podniku, pokiaľ nebol vytvorený i vynaložením
oddelených prostriedkov podnikajúceho manžela (napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 2296/2004 z
18.4.2005 publikovaný v Soudní rozhledy č. 9/2005, s. 325).

59. V rámci uplatneného návrhu na vyporiadanie BSM bol predmetom vyporiadania aj podnik,

ktorý žalobkyňa zaradila do masy BSM. Podnikom sa rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a
nehmotných zložiek. K podniku patria veci, práva a majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi
a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.
Podnik je hromadnou vecou, ktorá je možným predmetom prevodu, a teda aj v BSM. Cena
podniku predstavuje kladný rozdiel medzi aktívami a pasívami podnikania manžela ku dňu zániku

bezpodielového spoluvlastníctva, lebo podnikanie je činnosť, ktorej výnosy patria obidvom manželom a
ktorá obvykle slúži aj na získavanie hodnôt patriacich do BSM.

60. Vzhľadom na vyššie uvedené, podnik môže byť predmetom BSM, avšak len za predpokladu, že ide
o podnik patriaci obidvom manželom ako podnikateľom. Ku dňu zániku BSM však mal podnikateľské

oprávnenie len žalovaný, žalobkyňa ukončila podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania
uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 01.12.2016. Je tak zrejmé, že v danom
prípade nešlo o podnik patriaci obom stranám sporu ako podnikateľom, ale len žalovanému ako
podnikateľovi a zároveň išlo o vec slúžiacu výkonu len jeho povolania, preto ho súd nezaradil do
masy BSM, nakoľko patrí do oddeleného vlastníctva podnikajúceho manžela - žalovaného a nemohol

sa stať predmetom bezpodielového spoluvlastníctva. V tejto súvislosti súd poukazuje i na to, že celý
podnik viedol žalovaný a žalobkyňa v uvedenom podniku poskytovala na základe Zmluvy o poskytovaní
obchodných služieb žalovanému „služby v oblasti manažmentu predaja zdravej výživy a potravinových
doplnkov v predajni na V.W. G., ktorej majiteľom je firma I.“, ako sa uvádza v samotnej zmluve. Z
uvedeného dokazovania je tak zrejmé, že žalobkyňu nezaväzovala žiadna hmotná zodpovednosť,

žiadne finančné postihy pre prípad strát alebo zlého hospodárenia v prevádzke, všetky riziká s
podnikaním niesol výlučne žalovaný. Žalobkyňa zároveň získala živnostenské oprávnenie až dňa
01.02.2006, čiže v čase zriadenia prevádzky Prírodná lekáreň v roku 2004 živnostenské oprávnenie
ešte nemala. Je tak zrejmé, že nebola spoločníčkou žalovaného, podnik nebol zriadený na jej živnosť,
nemala v ňom majetkový podiel. I z tohto mal súd za to, že v danom prípade nešlo o spoločný podnik

strán sporu.

61. Podľa názoru súdu podľa právnej úpravy BSM by do neho patrili v tomto prípade len výnosy z
podnikania manžela, resp. žalovaného. Žalobkyňa však do masy BSM zaradila podnik žalovaného, ktorýžiadala prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného, pričom ho označila za spoločný podnik, pričom
vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že o spoločný podnik nejde a živnostenským oprávnením
disponoval ku dňu zániku len žalovaný, preto súd rozhodol, že uvedený podnik ako taký do masy

BSM nepatrí, do BSM by patrili len výnosy z podnikania žalovaného, resp. cena podniku žalovaného
vypočítaná ako rozdiel medzi aktívami a pasívami podnikania žalovaného, čo však žalobkyňa netvrdila
a v tejto súvislosti ani neuviedla žiadne skutkové tvrdenia. Keďže však žalobkyňa nesprávne zaradila do
masy BSM podnik a nie výnosy z podniku, súd žalobkyňu ani nevyzýval na doplnenie skutkových tvrdení,
nakoľko v súlade s princípom kontradiktórnosti a nerozlučne s ním aj zásady prejednacej a dispozičnej,

je zodpovednosť za výsledok sporu v rukách samotných sporových strán a tie sú zodpovedné za
to, čo v konaní tvrdia a čo urobia predmetom sporu, resp. ktorý konkrétny majetok alebo majetkové
hodnoty urobia predmetom vyporiadania BSM, pričom súd nie je povinný a ani oprávnený nahrádzať
túto procesnú aktivitu strán sporu a z vlastnej iniciatívy zisťovať veci, ktoré má zahrnúť do masy BSM.

62. Medzi stranami nebolo sporným, že žalovaný mal zmluvy o osobných účtoch, pričom strany sporu

zhodne zaradili do masy BSM zostatok finančných prostriedkov na účte žalovaného vo výške 2.834,18
Eur. Žalobkyňa následne do masy BSM zaradila aj zostatok na sporiacom účte žalovaného vo výške
2.400,- Eur, avšak podľa nesporného tvrdenia žalovaného tieto finančné prostriedky už boli zaradené v
mase BSM v celkovej výške 2.834,18 Eur. Žalobkyňa neuviedla žiadne skutkové tvrdenia a neozrejmila,
na základe čoho dospela k záveru že do masy BSM okrem zostatku na účte žalovaného v sume 2.834,18

Eur patrí aj zostatok na sporiacom účte žalovaného v sume 2.400,- Eur a že tieto finančné prostriedky
nie sú zarátané v nespornej sume zostatkov na účte žalovaného vo výške 2.834,18 Eur. Preto súd do
masy BSM zaradil zostatok na účte žalovaného len vo výške 2.834,18 Eur.

63. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa vybrala zo spoločného účtu finančné prostriedky vo

výške 15.000,- Eur, nakoľko sama žalobkyňa potvrdila, že išlo o finančné prostriedky z jej pracovnej
činnosti, a preto patria do BSM. Z vykonaného dokazovania následne vyplynulo, že žalobkyňa vybrala
z účtu sumu 22.500,- Eur, čo je zrejmé aj z výpisov z účtu žalobkyne, vedeného v ČSOB, a.s., pričom
dňa 19.01.2017 žalobkyňa z tohto účtu vybrala v hotovosti 12.000,- Eur a dňa 16.02.2017 v hotovosti
10.500,- Eur. I z výpovede svedka K.. L. U. vyplynulo, že uvedené finančné prostriedky mala žalobkyňa

na sporiacich účtoch, následne ich vybrala a uložila si ich u brata. Sám svedok uviedol, že „žalobkyňa
prišlaoprácu,plnilasivyživovaciupovinnosťvočisynoviS.,dcérumalavstriedavejosobnejstarostlivosti
a preto sme sa po vzájomnej dohode rozhodli, že peniaze vyberie a uloží si ich u brata ako istotu.
Zároveňžalovanývyberalpeniazeajzpodnikateľskýchúčtovataknemalaistotu,žejejžalovanýnemôže
siahnuť na jej finančnú hotovosť. Tak zrušila sporiace účty, peniaze uložila k bratovi, po rokoch peniaze

od brata zobrala a vrátila mi ich, nakoľko som 4 roky zabezpečoval či už bývanie alebo ďalšie náklady.“.
Z uvedeného je tak zrejmé, že tieto finančné prostriedky boli nadobudnuté počas trvania manželstva,
teda patria do masy BSM, čo medzi stranami čo sa týka sumy 15.000,- Eur, nebolo ani sporné.

64. V rámci vyporiadania BSM v širšom zmysle je potrebné prihliadnuť na to, či niektorý z manželov

nepoužil finančné prostriedky patriace inak do BSM pre svoju výlučnú potrebu, t. j. nie pre spoločné
potreby manželov, z ktorého dôvodu sa potom tomuto z manželov zníži jeho vyporiadací podiel. Súd
v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/833/2015 zo dňa
12.04.2017. Pokiaľ ide o otázku dôkazného bremena, súd odkazuje napr. na rozsudok Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 11CoP/40/2017-521 zo dňa 31.01.2018, v ktorom odvolací súd uviedol, že „ak v

predmetnom konaní žalovaný preukázateľne za trvania manželstva vybral zo spoločného účtu peňažné
prostriedky, ktoré boli predmetom bezpodielového vlastníctva manželov, nesie on dôkazné bremeno o
tom,žeichpoužilvsúlades§144OZtedanajmänabežnúspotrebumanželovalebonanákladyspojené
s užívaním a udržiavaním majetku v bezpodielovom vlastníctve. Dôkazným bremenom v prípade výberu
peňazí urobeného len jedným z manželov bez vedomia druhého nemožno zaťažiť toho, kto výber

neurobil, keďže tento manžel nie je o použití vybratých peňazí nijako informovaný, a teda pokiaľ ide o
ich použitie, spravidla nemôže nič tvrdiť a dokazovať. Naopak ten, kto peniaze vybral, vie, ako ich použil
a jeho teda zaťažuje dôkazné bremeno pokiaľ ide o ich použitie.“

65. Pôvodne však žalovaný do masy BSM zaradil iba sumu 15.000,- Eur, ktoré žalobkyňa vybrala z

účtu a ponechala si ich. Až podaním zo dňa 01.11.2023 zvýšil túto sumu na sumu 22.500,- Eur. Čo
sa týka sumy finančných prostriedkov vo výške 22.500,- Eur zaradených žalovaným do masy BSM
podaním zo dňa 01.11.2023, sumu prevyšujúcu sumu 15.000,- Eur, teda sumu 7.500,- Eur súd do
masy BSM nezaradil, nakoľko z právnej úpravy vyporiadania BSM (§ 149 a nasl. OZ) vo všeobecnostivyplýva, že súd môže do vyporiadania BSM zahrnúť len ten majetok, ktorý strany sporu výslovne urobili
predmetom súdneho vyporiadania, a to v lehote 3 rokov od zániku BSM. Ako už súd vyššie uviedol,
predmetom súdneho vyporiadania BSM tak môžu byť len tie položky BSM, ktoré strany sporu navrhnú

na vyporiadanie nielen v rámci lehôt vyplývajúcich z koncentrácie konania, ale tiež do 3 rokov od zániku
BSM. Predmetom vyporiadania tak zostáva suma 15.000, Eur, ktorú žalovaný zaradil do masy BSM
včas, t. j. pred uplynutím 3 rokov od zániku BSM.

66. Žalobkyňa následne v priebehu sporu sporovala spočiatku nespornú skutočnosť, že by suma

15.000,-EurmalabyťzaradenádomasyBSM,pričomuvádzala,žezostranyK..L.U.jejbolaposkytnutá
možnosť dočasnej finančnej pomoci formou menších mesačných pôžičiek s tým, že sumu 22.500,- Eur
odloží pre prípad, ak by sa K.. U. niečo stalo. Pri uvedenej dohode bolo zohľadnená najmä skutočnosť,
že žalobkyňa bola od opustenia spoločnej domácnosti so žalovaným bez zamestnania, bez dávok
v nezamestnanosti, pričom do času zastabilizovania ekonomickej situácie bola žalobkyni poskytnutá
návratná finančná pomoc. K finálnemu zastabilizovaniu došlo po zániku vyživovacej povinnosti na syna

S. Š., na základe čoho došlo k vráteniu pôžičiek K.. U.. Podľa žalobkyne tak peňažné prostriedky vo
výške 22.500,- Eur boli spotrebované na bežný chod a náklady spojené so živobytím, a teda ich nie
je možné zaradiť do masy BSM. I v rámci svojho výsluchu žalobkyňa uviedla, že keď tieto finančné
prostriedky vybrala, bola bez práce, bez príjmu, bez podpory v nezamestnanosti. Mala to na živobytie,
na bývanie, na poplatky. Priateľ K.. U. jej povedal, aby si ich odložila, že on jej pomôže a keď bude mať,

tak mu ich vráti.

67. Na margo týchto tvrdení žalobkyne, žalovaný v rámci svojho výsluchu uviedol, že tie peniaze boli
nadobudnuté počas ich manželstva, a teda patria do BSM. Čo s nimi žalobkyňa urobila po rozvode, je
jej vec, tiež je jej osobná vec, na čo ich použila. To je irelevantné. Keby sa nekontaktoval s jej mamou a

bratom, s ktorými sa tiež súdila, tak ani nezistí, že tie finančné prostriedky má u nich odložené.

68. Na uvedené tvrdenia súd neprihliadal, nakoľko skutkové tvrdenia ohľadom sumy 15.000,- Eur
mal za nesporné. To, že ich žalobkyňa neskôr sporovala, považuje súd za tendenčné a účelové, a
zároveň za nepreukázané. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v zmysle § 153 CSP civilné

sporové konanie sa zároveň spravuje zásadou koncentrácie konania. Strany sporu tak nie sú oprávnené
vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určenom štádiu konania.
Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje za
zákonom ustanovených podmienok procesnoprávne účinky. Absencia procesnoprávnych účinkov sa
prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Koncentrácia konania má za následok osobitné

procesnoprávne sankcie v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu za to, že strana porušila
procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu,
aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Včasnosť predloženia prostriedkov
procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu
súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškania procesného úkonu ospravedlní, alebo

či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne a tým mu
neprizná procesné účinky. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany včas. V prípade porušenia tejto povinnosti môže nastúpiť sankcia
predpokladaná v § 153 ods. 2, 3 CSP, príp. aj iné právne následky. Procesný úkon nie je vykonaný včas,
ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo. Ak neexistujú

osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na
pojednávaní nie je včasné (subjektívne hľadisko) (Civilný sporový poriadok, komentár, Števček M. a
spol., 2016, str. 578).

69. Vzhľadom k uvedenému a k skutočnosti, že žalobkyňa sporovala skutkové tvrdenia žalovaného

ohľadom sumy 15.000,- Eur patriacej do BSM a použité výlučne žalobkyňou až po predbežnom právnom
posúdení, v rámci ktorého súd uviedol ako nesporné, že suma 15.000,- Eur patrí do masy BSM a je teda
predmetom vyporiadania BSM strán sporu, teda svoju procesnú obranu neuplatnila včas, súd na tieto
skutkové tvrdenia žalobkyne neprihliadal.

70. Súd tak žalovanému priznal polovicu z peňažných prostriedkov patriacich do BSM strán, ktoré
žalobkyňa preukázateľne v hotovosti vybrala zo spoločného účtu, resp. zo sporiaceho účtu vo výške
15.000,- Eur (z toho 1/2-ica suma 7.500,- Eur). Žalobkyňa je tak povinná uhradiť žalovanému sumu
7.500,- Eur titulom vyrovnania jeho podielu na peňažných prostriedkov, ktoré žalobkyňa bez jehovedomia a súhlasu vybrala v hotovosti zo sporiaceho účtu, pričom uvedené ani nesporovala. Následne
použitie týchto finančných prostriedkov alebo ich odloženie u brata je už v danom prípade irelevantné.

71. Keďže uvedené finančné hodnoty vybraté z účtu boli už spotrebované, súd nemohol pri vyporiadaní
prikázať túto sumu do výlučného vlastníctva žalobkyne, ale mohol len túto hodnotu zohľadniť pri
vyporiadaní BSM ako hodnotu, ktorú by mala žalobkyňa do BSM nahradiť (viď napr. rozsudok Krajského
súdu v Žiline sp.zn. 6Co/145/2020 zo dňa 15.02.2023). Z uvedeného dôvodu súd prihliadol na výber
z účtu pri stanovení výšky finančného vyrovnania a keďže išlo o nakladanie so spoločnými finančnými

prostriedkami pre výlučné potrebu žalobkyne, a nie pre spoločné potreby rodiny, žalovaný má nárok na
polovicu z uvedenej sumy.

72. Čo sa týka sumy 7.000,- Eur, ktorú mal žalovaný vybrať z účtu dňa 23.12.2016, ktorú zaradila do
masy BSM žalobkyňa podaním zo dňa 22.05.2024, v tejto súvislosti súd poukazuje na odsek 65. tohto
rozsudku. Túto sumu súd do masy BSM nezaradil, nakoľko ako už súd vyššie uviedol, predmetom

súdneho vyporiadania BSM môžu byť len tie položky BSM, ktoré strany sporu navrhnú na vyporiadanie
nielenvrámcilehôtvyplývajúcichzkoncentráciekonania,aletieždo3rokovodzánikuBSM.Predmetom
vyporiadania tak nie je táto položka a teda suma 7.000,- Eur, ktorú žalovaný vybral z účtu a použil na
svoje výlučné potreby a ktorú žalobkyňa zaradila do masy BSM neskoro, t. j. po uplynutí 3 rokov od
zániku BSM.

73. Čo sa týka zaplatenej dane a poistného v sume 78,89 Eur, ktoré zaradil do masy BSM žalovaný, v
tejto súvislosti súd poukazuje na to, že spotrebované veci nepatria do BSM, pretože súd vyporiadava
BSM ku dňu zániku BSM, nie spotrebované veci a veci, ktoré sa ku dňu zániku v BSM už alebo ešte
nenachádzali. Táto daň a poistné, ktoré uhradil žalovaný, súd považuje za spotrebované finančné

prostriedky, ktoré sa neprejavili v žiadnej majetkovej hodnote a ku dňu zániku BSM strán sporu sa už
v BSM nenachádzali. Ak ide o daň a poistné uhradené po zániku BSM, tie do BSM nepatria a netvoria
masu BSM, nakoľko sa v čase zániku BSM ešte v BSM nenachádzali.

74. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 01.11.2021 uviedol, že predmetom vyporiadania majú byť aj

zaplatené príspevky do fondu prevádzky, údržby a opráv v sume 2.556,86 Eur, ktoré hradil z vlastných
peňažných prostriedkov z dôvodu vlastníctva bytu č. X, ktorého vlastníkom sú doposiaľ obe strany
sporu. Súd uvedené do masy BSM nezaradil, nakoľko z právnej úpravy vyporiadania BSM (§ 149 a
nasl. OZ) vo všeobecnosti vyplýva, že súd môže do vyporiadania BSM zahrnúť len ten majetok, ktorý
strany sporu výslovne urobili predmetom súdneho vyporiadania, a to v lehote 3 rokov od zániku BSM.

Návrh žalovaného na zaradenie týchto príspevkov do masy BSM bol súdu doručený až 01.11.2021,
teda po uplynutí danej lehoty 3 rokov od zániku BSM ku dňu 02.10.2018 a súd preto tento majetok do
vyporiadavanej masy BSM nezaradil. Súd tiež poukazuje na to, že BSM strán sporu vyporiadava ku dňu
zániku BSM, preto všetky nároky vzniknuté medzi stranami sporu po zániku BSM je potrebné si uplatniť
v samostatnom konaní. Zároveň je súd toho názoru, že keďže prikázal uvedenú nehnuteľnosť - byt č. X

do výlučného vlastníctva žalovaného, ten sa s týmto vlastníctvom stáva aj vlastníkom celej majetkovej
hodnoty zodpovedajúcej vkladu do fondu prevádzky, údržby a opráv.

75. Medzi stranami nebol sporným spoločný záväzok manželov, čo sa týka rekonštrukcie bytu v sume
7.320,- Eur a výstavby pivnice v sume 2.680,- Eur, ktoré zaradil do masy BSM žalovaný, pričom na

rekonštrukciu bytu si žalovaný podľa jeho tvrdenia zobral pôžičku a náklady na výstavbu pivnice doposiaľ
neuhradil z dôvodu odkladu splatnosti faktúry, tieto náklady v celkovej sume 10.000,- Eur ako spoločné
pasíva, ktoré uhradí žalovaný, uznala i žalobkyňa podaním zo dňa 10.01.2024, strany sporu tak zhodne
uviedli, že do predmetu vyporiadania patria i investície do nehnuteľností strán sporu.

76. V Občianskom zákonníku nie sú ustanovenia výslovne upravujúce spôsob vyporiadania spoločných
dlhov a pohľadávok manželov, ktoré vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva v súvislosti so
spotrebným a majetkovým spoločenstvom oboch manželov. Súdna prax však zastáva stanovisko, že v
rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov medzi manželmi sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie
spoločné majetkové práva a povinnosti, vrátane spoločných pohľadávok a dlhov. Je pritom potrebné

analogicky použiť ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy im obsahom a účelom najbližšie, konkrétne
ustanovenia § 149 a § 150 OZ (§ 853 ods. 1 OZ). Vyporiadanie týchto práv a povinností sa týka vzťahu
medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (Zhodnotenie NS ČSSR, sp.zn. Cpj 86/71,R42/1972). Zároveň vo všeobecnosti platí, že manželia by sa mali podieľať na spoločných dlhoch v
rovnakom pomere, v akom sa podieľajú na spoločnom majetku.

77. Medzi stranami boli spornými záväzky zo Zmlúv o pôžičke od viacerých fyzických osôb (Y.. L. U.,
H. H., K.. Y.W. V., W. L., C. Y.) v celkovej sume 612.068,12 Eur, ktoré zmluvy ako dlžník uzavrel ústne
iba žalovaný a ktorých náhradu vo výške 219.756,30 Eur požadoval žalovaný z masy BSM. Žalovaný
poukazoval na to, že práve z týchto peňazí netvoriacich masu BSM financoval potreby a výdavky rodiny
a je povinný ich vrátiť, preto žiadal nahradiť tieto finančné prostriedky z masy BSM v uvedenej výške.

78.Žalovanýpoukazovalnato,žepočasmanželstvasožalobkyňouneviedliúplneasketickýživot,chodili
pravidelne na dovolenky, výdavky nemali malé. Žalovaný to nedokázal pokrývať z toho, čo zarobil. A
preto nadobudol i dlhy.

79. V prejednávanej veci však bolo potrebné odlíšiť spoločné záväzky manželov a individuálne záväzky

jedného z manželov, pretože predmetom vyporiadania boli urobené len záväzky prevzaté výlučne
jedným z manželov. O spoločný záväzok by šlo iba v prípade, ak by zmluvy o pôžičke uzavreli a
podpísali obidvaja manželia (žalobkyňa a žalovaný), pričom za spoločný záväzok manželov nie je možné
považovať dlh zo zmluvy o pôžičke zmluvne prevzatý výlučne jedným z nich (porovnaj napr. uznesenie
Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10Co/714/2015 zo dňa 22.12.2016).

80. To, že tieto záväzky nepatria do masy BSM, sporným medzi stranami nebolo, avšak žalovaný žiadal
nahradiť tieto finančné prostriedky z masy BSM v sume 219.756,30 Eur.

81. Ak teda vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, nejedná sa

o spoločný dlh, pretože podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú
napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 21.
decembra 1973 sp. zn. 3 Cz 57/73 publikovaný v Zborníku stanovísk správ o rozhodovaní súdov a
súdnych rozhodnutí najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR, vydanom Najvyšším súdom ČSSR, SEVT
Praha 1986), ručiteľský záväzok jedného z manželov (R 61/1973) alebo zmluva o výpožičke uzavretá

len jedným z manželov (R 71/1994). Ak však takto získané finančné prostriedky použije na nadobudnutie
určitej hodnoty (napr. na kúpu určitej veci), patrí aj táto hodnota za splnenia podmienok uvedených v §
143 OZ do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

82. S poukazom na vyššie uvedené, dospel súd k záveru, že pokiaľ ide o viaceré zmluvy o pôžičke,

ktoré žalovaný uzatváral s rôznymi fyzickými osobami, súd mal za to, že nie je daný dôvod prihliadať na
ne v rámci vyporiadania BSM, a to z nasledovných dôvodov.

83. V sporovom konaní má strana jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky
spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý

tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie
tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani
povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť
účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o

veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného
práva pre rozhodnutie o veci (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 M Cdo 6/2010 zo dňa
22.09.2010).

84. Predovšetkým súd poukazuje na to, že všetky zmluvy o pôžičke boli uzatvorené len ústne, všetky

boli bezúročné a až následne bolo vykonané uznanie dlhu a všetky uznania boli rovnako bezúročne a
bez lehoty splatnosti.

85. Okrem uvedeného tieto zmluvy ako dlžník uzavrel iba žalovaný, a preto ide o jeho dlhy. V prípade,
ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov a takto získané

finančné prostriedky boli použité na nadobudnutie určitej hodnoty, vzniká refundačný nárok jedného z
manželov na náhradu nákladov vynaložených z vlastného (výlučného) majetku do spoločného majetku,
ktorý vzniká okamihom, kedy došlo k vynaloženiu nákladov, aj keď tento nárok možno uplatniť až po
zániku bezpodielového spoluvlastníctva, pričom možno nahradiť iba investície, ktoré sa v spoločnommajetku ešte prejavujú, pokiaľ pred zánikom spoločného majetku manželov nebolo z toho už všetko
spotrebované (porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 288/2013 zo dňa
18.11.2014). Súd tiež poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 330/2006 zo dňa

31.03.2008, podľa ktorého „ak za trvania manželstva uzavrel zmluvu o pôžičke ako dlžník len jeden z
manželov,nepotrebujektomusúhlasdruhéhomanžela.Ktakémutodlhutýkajúcemusavýlučnejedného
z účastníkov (manželov) sa pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva prihliadne, pokiaľ zaň bola
získaná určitá majetková hodnota, ktorá patrí v zmysle § 143 OZ do bezpodielového spoluvlastníctva.“

86. V zmysle § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z citovaného
ustanovenia § 657 OZ vyplýva, že podstatnou náležitosťou obsahu zmluvy o pôžičke je okrem označenia
zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky, pričom z obsahu zmluvy musí vyplynúť i
povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnym kontraktom, k jej
uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi.

87. Kauzou zmluvy je bezprostredný ekonomický cieľ, t. j. ekonomické skutočnosti, ktoré sú motívom
ľudského správania vedúceho k vzniku záväzku. V prípade zmluvy o pôžičke je kauzou zmluvy
poskytnutie vecí určitého druhu (najmä peňazí) s ich následným vrátením, teda samotná pôžička. Kauza
býva v zmluve o pôžičke vždy vyjadrená, pretože je imanentnou súčasťou jej podstatných náležitostí.

Kauza zmluvy o pôžičke je dôležitá aj pri skúmaní zmluvy podľa § 39 OZ, 39a OZ alebo 49a OZ, t. j. či
je v súlade so zákonom a s dobrými mravmi, či nejde o úžeru, prípadne o omyl konajúcej osoby.

88. V tu prejednávanej veci z výsluchu žalobkyne (rub č. l. 1301), žalovaného (rub č. l. 1301), svedkov
K.. V. Š. (rub č. l. 856), H. H. (rub č. l. 912), K.. Y. V. (č. l. 913), W. L. (rub č. l. 990), C. Y. (rub č. l. 991)

súd nemal za preukázané, že by svedkovia obom stranám, alebo osobitne žalovanému, reálne poskytli
nejakú pôžičku a ak áno, v akej konkrétnej sume.

89. V tejto súvislosti súd poukazuje predovšetkým na výpoveď svedkyne K.. V. Š., účtovníčky
žalovaného, ktorá uviedla, že „žalovaný ako živnostník si dopomáhal aj vlastnými finančnými zdrojmi,

pričom, keďže sa jedná o živnostníka, je to fyzická osoba, nie právnická osoba, čiže tieto osobné vklady
sú vlastne iba dotácia jeho podnikania, čiže on sám sebe ako R. Š. pomohol vlastne sám sebe R. Š.,
je to vlastne evidované ako nepeňažná položka, neovplyvňujúca hospodársky výsledok podnikania. Je
to tam vedené ako bokom, vždy je to zachytené, ale neovplyvňuje to výsledok hospodárenia a nie je
to evidované ako povedzme nejaká pôžička, proste pretože on si svoje súkromné peniaze previedol

vlastne do podnikania.“. Tiež uviedla, že „každý rok sú takéto vklady aj výbery. Na konkrétne prípady si
nespomínam, neviem. To sú niekedy tisíc eurovky, niekedy sto eurovky, to sú proste priebežné počas
celého účtovníctva v priebehu účtovného roku.“. Podľa svedkyne sa stávalo i to, že si žalovaný vybral
svoje peniaze a použil ich na súkromný účel. Z uvedeného je zrejmé, že zo strany svedkyne neboli
potvrdené akékoľvek pôžičky ako zdroj peňazí, čo sa týka osobných vkladov žalovaného do podniku.

Tiež na základe uvedeného, i keby žalovaný mal tieto finančné prostriedky, ktoré si požičal na základe
viacerých zmlúv o pôžičke, nie je súdu zrejmé a ani to žalovaný nepreukázal, aký obnos finančných
prostriedkov vložil do svojho podnikania, či to bola suma 392.311,82 Eur (612.068,12 Eur - 219.756,30
Eur), resp. či to nebolo viac alebo menej. I keby reálne nadobudol tieto finančné prostriedky v sume
612.068,12 Eur, žiadnym spôsobom súdu nepreukázal, koľko z uvedených finančných prostriedkov

vložil do účtovníctva podniku a koľko použil na financovanie nákladov rodiny. Z predložených tabuliek
vkladovžalovanéhodopokladnealebovkladomnabankovýúčetdopodnikaniažalovanéhojezrejmé,že
žalovaný v rokoch 2014 až 2018 (do 10.04.2018) vložil do podnikania sumu 188.480,- Eur, z uvedeného
však nevyplýva, že tieto peňažné prostriedky nadobudol výlučne alebo sčasti z pôžičiek. Súdu však nie
je zrejmé, prečo v účtovníctve žalovaného nie sú zaúčtované ďalšie vklady žalovaného, keď sám tvrdil,

že z pôžičiek nadobudol sumu 612.068,12 Eur, z toho 219.756,30 Eur použil na financovanie rodiny
a výdavkov domácnosti a zbytok vložil do podnikania, pričom do podnikania mal len z pôžičiek potom
vložiť sumu 392.311,82 Eur, avšak podľa predloženej tabuľky do podnikania vložil sumu 188.480,- Eur.
Uvedené tvrdenia žalovaného tak súd považuje za zmätočné.

90. Súd dodáva, že aj v prípade, že by existovali zmluvy o pôžičke, nebolo by možné na ne prihliadať
v rámci vyporiadania BSM, a to z nasledovných dôvodov. Predovšetkým nebolo možné mať za
preukázané, že finančné prostriedky vo výške 219.756,30 Eur boli všetky (resp. v akom rozsahu)
použité na nadobudnutie určitej majetkovej hodnoty patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva, ktorámajetková hodnota sa v spoločnom majetku ešte prejavuje, resp. sa prejavovala ku dňu zániku BSM. Je
totiž vylúčené, aby sa prihliadalo na finančné prostriedky, za ktoré bolo financované niečo, čo nemožno
považovať za vec spadajúcu do BSM alebo za ktoré bola financovaná vec inak do BSM spadajúca,

ktorá však už bola pred zánikom BSM spotrebovaná (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7
Cdo 288/2013 zo dňa 18.11.2014). Investície z oddeleného majetku bezpodielového spoluvlastníka do
spoločného majetku (BSM) sa hradia v tej výške, v akej boli vynaložené (viď. rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 3Cdo/330/2006 zo dňa 31.03.2008). V prípade investícií z výlučného majetku manžela
do spoločného majetku oboch manželov sú prostriedkami, ktoré je potrebné z BSM nahradiť, prostriedky

skutočne vynaložené na tieto investície, pričom pri ich zisťovaní sa vychádza z ceny vecí a prác
vložených do spoločného majetku v čase, kedy boli vynaložené (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 6 M Cdo 10/2011 zo dňa 26.06.2012).

91. Ani z výpovede účtovníčky žalovaného, K.. V. Š., nie je možné mať za preukázané, že žalovaný
vkladal finančné prostriedky nadobudnuté z pôžičiek od viacerých fyzických osôb do podnikania a v akej

výške.

92. Súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno ohľadom poskytnutia a použitia peňazí zo zmluvy o
pôžičke uzavretej iba jedným z manželov bez vedomia druhého zaťažuje toho z manželov, kto zmluvu
o pôžičke uzavrel, keďže druhý manžel o nej nemá vedomosť, čo nakoniec vyplýva aj z pravidla, že

dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje
pre seba priaznivé právne dôsledky (porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo
1135/2005).

93. Žalovanému sa v konaní nepodarilo preukázať, že peniaze zo zmlúv o pôžičke boli použité práve na

nadobudnutie spoločného majetku. Žalovaný tvrdil, že z peňazí z pôžičiek od viacerých fyzických osôb
financoval náklady domácnosti a rodiny, spoločné aktivity, kultúrne vyžitie, dovolenky a pod.. Žalobkyňa
uvedené poprela (vedomosť o týchto zmluvách, súhlas s ich uzatvorením, použitie peňazí), a preto bolo
dôkazné bremeno na žalovanom, ktorý však pravdivosť svojho tvrdenia nepreukázal.

94. V prípade zmluvy o pôžičke od H. H. nepovažoval súd výpoveď tohto svedka za dôveryhodnú,
nakoľko svedok nevedel uviesť ani presnú sumu, ktorú žalovanému požičal. Svedok uviedol, že
žalovanému požičiaval peniaze, raz 10.000,- Eur, potom 3.000,- Eur, ako bolo treba. Na otázku, koľko
mu žalovaný dlží, uviedol, že „veľa mi dlží, je to cez 100.000,- Eur“. Peniaze mu požičiaval v hotovosti,
bezúročne, má len papier, ktorý si podpísali ako priatelia, že žalovanému požičal, pričom nemajú presný

dátum, kedy mu to žalovaný vráti. Žalovaný súdu predložil uznanie dlhu H. H., avšak svedok uviedol na
otázku, či mu bolo zo strany žalovaného podpísané uznanie dlhu, odpoveď v zmysle „čo je to uznanie
dlhu, to neviem, na túto tému sme sa dlho nebavili“. Na otázku, či podpisovali so žalovaným nejaký
právny úkon u notára svedok uviedol, že nie. Pritom podpisy uvedené na uznaní dlhu predloženom
žalovaným sú podpisy žalovaného i svedka H. H. notársky overené. Tento svedok zároveň nevedel

uviesť ani presnú výšku dlžnej sumy, pričom uviedol, že je to cez 100.000,- Eur, čo je značná suma
finančných prostriedkov na to, aby zmluvné strany zmluvy o pôžičke nemali aspoň ústne dohodnutú
nejakú dobu splatnosti.

95. Rovnako ako nedôveryhodnú súd vyhodnotil výpoveď svedka K.. Y. V., ktorý taktiež, ako uviedol,

uzatvoril so žalovaným ústnu zmluvu o pôžičke, čo odôvodnil tým, že peniaze nepotreboval, je slobodný,
peniaze by mu ležali len na účte. Podľa tvrdenia svedka, požičal žalovanému sumu 35.323,- Eur v
hotovosti. Zmluvu uzavreli ústne, až následne ho žalovaný požiadal, aby to dali na papier. Na otázku, v
akom čase mu má žalovaný finančné prostriedky vrátiť, uviedol, že „nie je to ohradené, v podstate ich
nemám všetky vrátené. Kamarátov spočítam na jednej ruke. Aj keby mi to nevrátil, bol by som s tým v

pohode.“. Svedok potvrdil, že žalovaný mu asi 1/3 vrátil, a to v hotovosti a bez dokladu, čo je v rozpore
s tvrdením žalovaného, podľa ktorého zatiaľ žiadne plnenie tomuto veriteľovi neposkytol.

96. Súd ako svedka vypočul aj W. L., ktorý uviedol, že žalovanému požičal 7.500,- Eur na rekonštrukciu
bytu, viac by mu ani nepožičal, lebo má limit, do koľko požičiava rodine a kamarátom. Finančné

prostriedky mu poskytol v hotovosti, bezúročne, nakoľko zväčša požičiava za protislužbu (v tomto
prípade to bola realizácia elektriky na chate za cca 1.000,- až 1.500,- Eur, čo je hodnota práce
žalovaného). Zmluvu o pôžičke, ktorú so žalovaným uzavreli, považuje svedok za formálnu, žalovaný
mu doposiaľ dlží celú sumu a keď bude mať, tak mu to vráti. Na otázku ohľadom čl. 3 bod 1 uvedenejzmluvy, ktorý rieši splatnosť pôžičky od 01.01.2022, svedok uviedol, že „zmluva je formálna, píšem to
kvôli druhej strane, keď ma požiada, že to chce mať písomne a tiež kvôli tomu, keby sa mi niečo stane,
aby partnerka mala nejaký doklad. Išlo o kamarátsku službu, poznáme sa dlho a preto som mu požičal.“.

Zároveňuviedol,žezmluvanemalazmyselžiadny,malalenformálnycharakter.Svedokzároveňuvádzal
nejednoznačné informácie ohľadom vypracovania zmluvy, najprv uviedol, že o vypracovanie ho nežiadal
žalovaný, nevypracoval ju na tento prípad, a hneď na to, že ho o jej vypracovanie požiadal žalovaný.
Odpovede tohto svedka pôsobili preto nedôveryhodným dojmom. Uvedenú sumu 7.500,- Eur poskytnutú
svedkom W. L. žalovanému na rekonštrukciu bytu však žalobkyňa nesporovala a túto sumu zaradila do

masy BSM ako pasíva.

97. Súd vypočul ako svedka i C. Y., ktorý k pôžičkám poskytnutým žalovanému odpovedal, že so
žalovaným majú uzatvorené zmluvy o pôžičke, pričom na otázku, koľko zmlúv majú uzatvorených,
uviedol, že „koľko bolo pôžičiek, toľko bolo zmlúv“. Na upozornenie súdu, nech priamo odpovedá na
otázku, uviedol, že „koľko bolo súm, toľko bolo zmlúv, presne neviem“. Ako celkovú výšku záväzku

žalovaného voči nemu, uviedol, že „orientačne nad 360.000,- Eur“. Dlh žalovaného voči svedkovi vznikol
v rozpätí 10 až 12 rokov, podľa tvrdenia svedka od roku 1999, na prelome milénia plus mínus. Gro
pôžičiek bolo poskytovaných v hotovosti, a to v čiastkach 50.000,- Eur, 15.000,- Eur, 20.000,- Eur,
všetky bezúročne, nakoľko kamarátom svedok nepožičiava s úrokom. Bola to priateľská pomoc. Termín
splatnosti v zmluvách o pôžičke dohodnutý nebol. Na otázku, či mu nechýba posledných 10 rokov

360.000,- Eur, svedok uviedol, že „viem to zatiaľ zniesť“.

98.Súdtietosvedeckévýpovedevyhodnotilvšetkyakonedôveryhodné,všetcisvedkoviapoukazovalina
kamarátskevzťahysožalovaným,zktoréhodôvodumuposkytovalipôžičkybezúročneabezdohodnutej
doby splatnosti. Svedkovia uvádzali, že finančné prostriedky nepotrebujú, a nebude problém, ak im ich

žalovaný ani nevráti. Súd vyhodnotil odpovede svedkov ako účelové. Podľa tvrdenia žalovaného ďalšiu
zmluvu o pôžičke mal uzavretú i s Y.. L. U., avšak nevedel uviesť jej adresu, nemal na ňu kontakt, čo
je veľmi neštandardné voči osobe, ktorej je finančne zaviazaný. Súd považoval za neštandardné i to,
že svedkovia požičiavali žalovanému finančné prostriedky bez uzatvorenia písomnej zmluvy o pôžičke,
ale následne v rovnakom období (niektorí i v rovnaký deň) spísali so žalovaným písomné uznanie dlhu).

Svedkovia taktiež nevedeli uviesť, na čo žalovaný potreboval taký obnos finančných prostriedkov, ani
na aký účel ich použil, či to bolo na podnikanie, alebo na potreby rodiny a domácnosti.

99. V prípade všetkých zmlúv o pôžičke žalovaný tvrdil, že sa za ne financovali náklady rodiny a
domácnosti a časť vložil do podnikania. Ani jedno z týchto tvrdení však žalovaný nepreukázal, nakoľko

z priložených pokladničných dokladov, faktúr a bločkov nie je možné vyvodiť, že tieto boli uhrádzané
práve z finančných prostriedkov, ktoré si mal žalovaný požičať. Taktiež nepreukázal ani vklad do podniku
v tvrdenej výške finančných prostriedkov a taktiež nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, že
na vklad boli použité finančné prostriedky získané z pôžičiek od uvedených svedkov. Predovšetkým
súd poukazuje na to, že až do konania o vyporiadanie BSM žalovaný žiadne pôžičky nespomínal a

taktiež svedkovia všetci uvádzali, že doteraz nežiadali vrátenie pôžičky, čo vyvoláva ďalšie pochybnosti
o predmetných pôžičkách. Rovnako nebolo preukázané, že práve peniaze zo zmlúv o pôžičke (a nie
spoločné peniaze) boli použité na financovanie rodiny a domácnosti.

100. Žalobkyňa spochybnila výpoveď všetkých svedkov, ktorí vypovedali k sporným zmluvám o pôžičke,

ktoré uzatvoril s nimi žalovaný. Pri hodnotení vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadnuť najmä
na vnútornú štruktúru výpovede svedka, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach, o ktorých
vypovedal, na logické súvislosti o okolnostiach, o ktorých svedok vypovedá, a či jeho výpoveď je v súlade
ajsostatnýmidôkazmi,tiežnavzťahkstranámsporu,čisúvpríbuzenskom,priateľskom,nepriateľskom,
susedskom, či zamestnávateľskom vzťahu, príp. v inom vzťahu podriadenosti alebo nadriadenosti, na

existenciu vlastného záujmu svedka na výsledku konania. Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých
týchto okolností prípadu rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná a ktorá vierohodná nie je.
Súd pritom poukazuje na rozsudok NS ČR z 27.10.2010, sp. zn. 30Cdo/3577/2008, podľa ktorého „pri
dôkaze výpoveďou svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký
má svedok vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná

úroveň, k okolnostiam, ktoré doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá, vzhľadom k
spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k správaniu pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť
výpovede, ochota odpovedať na otázky a podobne) a k poznatkom získaným na základe hodnotenia
iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje,prípadne, či sa vzájomne dopĺňajú); celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytuje záver o
pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností.“

101. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za to, že výpovede svedkov H. H., K.. Y. V., W. L.
E. C. Y. nie je možné považovať za vierohodné, a to s prihliadnutím na prirodzené správanie sa
svedkov pri výpovedi, kedy vypovedali plynulo, ale nie presvedčivo, odpovedali úsečne, vyhýbavo, alebo
všeobecnými odpoveďami bez konkretizácie, pričom všetci odpovedali rovnako, resp. veľmi obdobne.

102. V prípade všetkých zmlúv o pôžičke, ak na základe nich dlh vôbec vznikol, vznikol výlučne
žalovanému bez súhlasu žalobkyne, bol žalovaný povinný preukázať, že boli použité na nadobudnutie
určitej majetkovej hodnoty patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva, ktorá majetková hodnota sa v
spoločnom majetku ešte prejavuje, resp. sa prejavovala ku dňu zániku BSM a nebola spotrebovaná. Je
totiž vylúčené, aby sa prihliadalo na finančné prostriedky, za ktoré bolo financované niečo, čo nemožno
považovať za vec spadajúcu do BSM alebo za ktoré bola financovaná vec inak do BSM spadajúca, ktorá

však už bola pred zánikom BSM spotrebovaná. Žalovaný však v konaní nepreukázal (dôkazné bremeno
bolo na jeho strane), že by za finančné prostriedky z pôžičiek bola nadobudnutá vec patriaca do BSM
(t. j. urobená investícia do spoločného majetku) a existujúca v čase jeho zániku, a preto ide o výlučné
o dlhy žalovaného. Zároveň ku dňu zániku BSM by boli peňažné prostriedky, ktoré by hypoteticky boli
nadobudnuté i z pôžičiek, už spotrebované.

103. Ku všetkým žalovaným tvrdeným zmluvám o pôžičke súd poukazuje na to, že v každej veci
je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo
skutkových zistení všeobecného súdu (viď napr. nález Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 26/2010 zo dňa
08.12.2010). V tu prejednávanej veci bolo potrebné prihliadať na to, že ústne zmluvy o pôžičke uzatváral

výlučne žalovaný, pričom následne písomne uznal dlh. Nebolo v konaní pritom hodnoverne preukázané,
prečo (ak mali byť peniaze zo zmlúv o pôžičke použité ako investícia do spoločného majetku manželov,
resp. do rodiny a domácnosti) nebola toho účastná aj žalobkyňa a táto nefiguruje v zmluvách ako dlžník.
Zároveň nie je logický ani ten prístup, že napriek tomu, že žalovaný uvádza, že sa mu začalo dariť
aj v podnikaní, rovnako v podniku Prírodná lekáreň, ktorá mala byť v mínusových číslach len v čase,

kedy ju viedla žalobkyňa, ani nezačal splácať tvrdené pôžičky, pričom ide o značné dlhy cez 600.000,-
Eur, o splácanie ktorých nejavia záujem ani samotní veritelia. Tiež z výpisov z účtu žalovaného mal súd
za preukázané, že žalovaný mal dostatok vlastných finančných prostriedkov na zabezpečenie bežného
chodu domácnosti a zabezpečenia rodiny, preto nebolo dôvodné tak enormné zadlženie samotného
žalovaného. Zo všetkého uvedeného nebolo možné dospieť k inému záveru ako k tomu, že všetky

zmluvy o pôžičky sú len účelové pre toto konanie, aby tak prišlo k zníženiu vyrovnacieho podielu pre
žalobkyňu, pričom k poskytnutiu pôžičiek v skutočnosti neprišlo.

104. V súvislosti so všetkými tvrdenými individuálnymi vnosmi žalovaného do spoločného majetku
dáva súd do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 288/2013 zo dňa 18.11.2014,

v rámci ktorého sa dovolací súd k ustanoveniu § 150 veta druhá OZ vyjadril, že „manžel ale nemôže
uspieť pri vyporiadaní BSM s každou refundačnou požiadavkou - t. j. nárokom na vrátenie toho, čo
vynaložil zo svojho majetku na spoločný majetok. Možno nahradiť investície, ktoré sa v spoločnom
majetku ešte prejavujú, pokiaľ pred zánikom spoločného majetku manželov nebolo z toho už všetko
spotrebované (porovnaj napr. Bičovský, J.: Bezpodílové spoluvlastníctví manželů, Praha Orbis, 1979,

str. 185, obdobne tiež Pokorný, M. a spol.: Společné jmění manželů, Linde Praha, 2000, str. 185 ).
Počas trvania manželstva dochádza bežne k majetkovým presunom z oddeleného (výlučného) majetku
manželov do ich spoločného majetku i naopak. Právna úprava napokon nevylučuje ani presun majetku
v rámci oddeleného (výlučného) majetku manželov. Refundačný nárok jedného z manželov vzniká
okamihom, kedy došlo k vynaloženiu takto oddeleného (výlučného) majetku na majetok spoločný, aj

keď tento nárok možno uplatniť až po zániku BSM. Pri posudzovaní otázky refudácie (peňažných alebo
vecných nákladov) je potrebné zohľadniť to, že musí ísť o vlastné prostriedky vynaložené na spoločný
majetok, ktorý je predmetom vyporiadania (t. j. počíta sa s jeho rozdelením - prikázaním). Predmetom
vyporiadania, ktoré spočíva v zistení a rozdelení spoločného majetku, môže byť totiž len ten majetok,
ktorý existuje ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako spoločný (viď R 104/67).

Pôjde teda o také investície, ktoré sa v spoločnom majetku prejavujú. Taká vec musí existovať v čase
zániku BSM a tvoriť predmet vyporiadania BSM. Pokiaľ tak tomu už nie je, nie je možné pri vyporiadaní
prihliadať na to, čo niektorý z manželov vložil ako investíciu na jej obstaranie. Súd môže totiž vyporiadať
iba tie hodnoty a investície, ktoré tvorili súčasť BSM ku dňu jeho zániku.“ Súd dodáva, že sťažnosť protiuvedenému rozhodnutiu bola uznesením Ústavného súdu SR č. k. I.ÚS 488/201517 zo dňa 18.11.2015
odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.

105. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka S. Š. za účelom preukázania starostlivosti
žalobkyne o syna do rozvodu manželstva a tiež za účelom ozrejmenia finančnej bonity žalovaného na
vyplatenie vyrovnacieho podielu žalobkyni, keďže výsluch tohto svedka by bol nehospodárny, nakoľko
syn strán sporu nemôže byť zaviazaný na vyplatenie vyrovnacieho podielu žalovaným žalobkyni. Išlo
by iba o jeho tvrdenie, že sa na finančnom vyrovnaní bude podieľať spolu so žalovaným, avšak

uvedené tvrdenie by nebolo nevykonateľné. Dôkaz výsluchom tohto svedka by bol dôkazom pre
vec nerozhodným. Vykonanie dokazovania výsluchom tohto svedka by znamenalo nehospodárne
predlžovanie konania a nedôvodné prieťahy v konaní. Zároveň mal súd za to, že výsluch tohto svedka
by nemohol viesť k inému rozhodnutiu súdu, a preto by bol nehospodárny.

106. Cena všetkých vecí a hodnôt v BSM rozdelených medzi žalobkyňu a žalovaného predstavuje

celkom sumu 128.679,18 Eur (nehnuteľnosti prikázané do vlastníctva žalobkyne v hodnote 40.000,- Eur
+ hnuteľné veci prikázané do vlastníctva žalobkyne v hodnote 190,- Eur + nehnuteľnosti prikázané do
vlastníctva žalovaného v hodnote 84.000,- Eur + hnuteľné veci prikázané do vlastníctva žalovaného
v hodnote 1.655,- Eur + zostatok na účte žalovaného v sume 2.834,18). Žalobkyni boli prikázané
nehnuteľnosti a hnuteľné veci celkom v hodnote 40.190,- (190,- Eur + 40.000,- Eur). Žalovanému boli

prikázané nehnuteľnosti, hnuteľné veci a finančné prostriedky na účte celkom v hodnote 88.489,18 Eur.

107. Z celkovej sumy masy BSM 128.679,18 Eur, má žalobkyňa a žalovaný každý dostať majetok v
hodnote zodpovedajúcej polovici tejto čiastky, t. j. v hodnote 64.339,59 Eur. Žalobkyni boli prikázané
veci v hodnote 40.190,- Eur a žalovanému boli prikázané veci v hodnote 88.489,18 Eur. Rozdiel oproti

tomu, čo má žalobkyňa dostať, je suma 24.149,59 Eur (podiel 64.339,59 Eur mínus 40.190,- Eur), ktorá
suma predstavuje vyrovnací podiel pre žalovanú.

108. PrivyporiadanímajetkupatriacehodoBSMjeďalejpotrebnéprihliadnuťajnato,čomajúžalobkyňa
a žalovaný nahradiť do tohto majetku, ak išlo o sumu použitú výlučne pre potrebu len jedného z nich

alebo o spotrebované hnuteľné veci len jedným z nich alebo o sumu vynaloženú na individuálny majetok
len jedného z nich (v tomto prípade ide o žalobkyňou vybraté finančné prostriedky zo spoločného účtu),
pričom v danom prípade ide o sumu 15.000,- Eur, z ktorej sumy má ten-ktorý z manželov nahradiť do
BSM polovicu. Žalobkyňa by tak mala nahradiť do BSM sumu 7.500,- Eur, o ktorú je potrebné znížiť
vyrovnací podiel žalobkyne, po čom jej vyrovnací podiel predstavuje sumu 16.649,59 Eur (24.149,59

Eur - 7.500,- Eur).

109. Pokiaľ sú súčasťou vyporiadania aj dlhy (pasíva), na ktorých úhrade sa majú manželia podieľať
rovným dielom (záväzok uvedený v odseku 75. rozsudku), je pri výpočte potrebné zohľadniť aj výšku
pasív. Spoločné pasívum, a to záväzok vo výške 10.000,- Eur, ktorá suma bola použitá na rekonštrukciu

bytu a výstavbu pivnice bude splácať žalovaný, nakoľko si na uvedený účel zobral pôžičku a zároveň
dohodol odklad splátok (preto súd tento dlh neprikazoval vo výroku rozsudku ako výlučný záväzok tej
ktorej strany sporu), čo žalobkyňa nesporovala. Preto od sumy, ktorú by mal žalovaný vyplatiť žalobkyni
na vyrovnanie podielu podľa predchádzajúceho odseku (16.649,59 Eur) bolo potrebné odpočítať
polovicu zo sumy 10.000,- Eur, ktorú splatí žalovaný celkom na predmetnom záväzku, ktorá polovica

predstavuje sumu 5.000,- Eur, teda vyrovnací podiel žalobkyne sa znižuje na sumu 11.649,59 Eur
(16.649,59 Eur - 5.000,- Eur).

110. Vzhľadom na uvedené bola žalobkyni vo výroku II. rozsudku priznaná voči žalovanému pohľadávka
vo výške 11.649,59 Eur, ako vyrovnací podiel z vyporiadania BSM, aby podiely bývalých manželov na

spoločnom majetku boli rovnaké.

111. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3)

112. Vzhľadom na výšku vyrovnacieho podielu, ku ktorého zaplateniu bol žalovaný zaviazaný,
nepovažoval súd za primeranú lehotu 15 dní, ale poskytol žalovanému na plnenie primerane dlhšiulehotu, a to 30 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorá lehota má slúžiť žalovanému na zabezpečenie
finančných prostriedkov.

113. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

114. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

115. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

116. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

117. I keď rozhodnutia súdov ČR nepatria v zmysle čl. 2 ods. 2 Základných princípov CSP medzi

ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, súd v tejto súvislosti odkazuje na právny
názor a závery ÚS ČR v náleze sp. zn. I.ÚS 262/2020 zo dňa 10.11.2020, IV. ÚS404/2022 zo dňa
5.4.2022, v stanovisko pléne PL. ÚS-st. 59/23 zo dňa 13.9.2023 a (pri veľmi blízkej, resp. obdobnej
procesnoprávnejajhmotnoprávnejúpravedanejproblematiky),ktorýsavysporiadalispredchádzajúcou
odlišnou judikatúrou tak NS ČR ako i ÚS ČR, a vydal stanovisko: „v konaní o zrušení a vysporiadaní

spoluvlastníctva, majúcom povahu iudiciu duplicis, ak nie je žaloba zamietnutá, spravidla nemožno určiť,
ktorý účastník mal vo veci plný úspech (§ 142 ods. 1 o. s. r.). Je preto všeobecným východiskom pre
rozhodovanie o trovách konania súladným s ochranou vlastníckeho práva podľa článku 11 ods. 1 a práva
na súdnu ochranu podľa článku 36 ods. 1 Charty základných práv a slobôd, aby žiadny z účastníkov
nemal právo na náhradu trov konania voči inému účastníkovi, ibaže by pre to boli dané zvláštne dôvody“.

To, že závery platia aj pre konanie o vyporiadanie BSM vyplýva z bodu 46., v ktorom sa uvádza:
„Ústavný súd pre úplnosť uvádza, že hoci v konaní, ktoré predchádzalo prijatiu tohto stanoviska, išlo
o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva, je zrejmé, že právne závery v stanovisku
obsiahnuté sa vzťahujú aj na konanie o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Neplatí preto
naďalejprávnyzáver,podľaktorého„vkonaníovyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov

je rozhodovanie o náhrade trov konania ovládané zásadou úspechu vo veci (§ 142 o. s. r.). Odlišný
postup je výnimkou, ktorá je podmienená dôvodmi hodnými osobitného zreteľa a musí byť riadne
odôvodnená.“, na ktorom sú založené nálezy sp. zn. I. ÚS 1441/11 a sp. zn. III. ÚS 186/20“. Za
ústavne konformné východisko pri rozhodovaní o trovách konania, ktorým bolo vyporiadané zrušené
spoluvlastníctvo, vidieť u oboch strán (u všetkých spoluvlastníkov) čiastočný úspech vo veci v zmysle §

142 ods. 2 a 3 OSŘ s tým, že zásadne je namieste rozhodovať, že žiadny z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania, pričom pomerné rozdeľovanie trov konania z povahy veci nemá zmysel, rovnako
ako je v danej fáze konania už vylúčené hľadať považoval na ktorejkoľvek strane plný úspech vo
veci a aplikovať § 142 ods. 1 OSŘ. Ústavný súd ČR ale dodal, že v odôvodnených prípadoch (skôr
výnimočných) možno niektorej zo strán priznať právo na náhradu trov (podľa § 142 ods. 3 OSŘ), lebo

spôsob vyporiadania spoluvlastníctva (stanovenie miery úspechu jednotlivých strán) závisí na úvahe
súdu. Zvláštnymi okolnosťami konkrétneho jedinečného prípadu môže byť napr. obštrukčné chovanie
spoluvlastníka, nezáujem o konštruktívne vyriešenie veci, alebo šikanózny výkon práva. Šikanóznym
konaním však nie je sama osebe skutočnosť, že niektorý (alebo každý) zo spoluvlastníkov navrhuje
prikázanie spoluvlastneného majetku do svojho výlučného vlastníctva. Súd by musel presvedčivo vyložiť

ďalšie dôvody, ktoré by viedli k záveru, že je (výnimočne) namieste danému spoluvlastníkovi uložiť
povinnosť hradiť trovy konania inému spoluvlastníkovi. Podľa Ústavného súdu ČR ďalšie širšie okolnosti,
ku ktorým možno prihliadnuť, plynú z judikatúry najvyššieho súdu - napr. že strany ohľadom predmetu
konania sa aspoň čiastočne dohodli, aké bolo procesné správanie a stanoviská jednotlivých strán v
priebehu konania, či aké bolo ich konanie pred začatím konania pri snahe o zrušenie spoluvlastníctva

dohodou.

118. Súdjetohonázoru,žerozhodujúcimprirozhodovaníonáhradetrovdanéhokonaniaovyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva je jeho špecifická povaha - konania iudicium duplex. Takéto konaniemôže byť začaté na návrh ktoréhokoľvek z bezpodielových spoluvlastníkov. Strany vzájomne sú v
postavení procesnej pozície žalobcu a žalovaného súčasne, bez ohľadu na to, kto žalobu podal. Chýba
tu ten, kto by zapríčinil začatie konania svojim protiprávnym konaním, z povahy veci neexistuje strana,

ktorá by bezdôvodne zasahovala do právnej sféry protistrany. Pre určenie „obete a vinníka“ či „víťaza
a porazeného“, teda pre konštatovanie plného úspechu jednej strany na úkor druhej, tu chýba kľúčový
pojmový znak - nebolo porušené subjektívne právo, ktoré by bol žalobca proti žalovanému nútený pred
súdom hájiť. Vyvolanie konania je slobodnou voľbou žalobcu, do ktorého majetkovej sféry nemusel nikto
zasiahnuť a ani ho k podaniu žaloby primäť. Rovnako tak je slobodnou voľbou iného bezpodielového

spoluvlastníka neuzavrieť navrhnutú mimosúdnu dohodu a požadovať určitý spôsob vysporiadania, lebo
inajehostraneideovýkonústavnezaručenéhovlastníckehopráva.Akmáprocesnáobranažalovaného
spoluvlastníka rozumný a presvedčivý základ (a nespadá do kategórie zneužitia práva či obštrukčného
chovania), nemožno mu jej uplatnenie klásť na ťarchu a zmenšovať uložením náhrady trov konania
jeho majetkovú sféru v prospech spoluvlastníka, ktorý sa slobodne rozhodol v spoluvlastníctve naďalej
nezotrvať. Žiadna z procesných strán naviac výsledkom konania po finančnej stránke nestráca, obe

získavajú majetkovú hodnotu, s ktorou do konania vstúpili. Nikto z hľadiska objemu majetku nezískava
nič naviac, nikto nič nestráca; majetkovú stratu utrpí každá zo strán „iba“ vo vynaložených trovách
konania. Spor o vyporiadanie BSM môže byť začatý na základe žaloby ktoréhokoľvek z manželov.
Súd následne vydá konštitutívne rozhodnutie o spôsobe jeho vyporiadania, pričom návrhmi strán nie je
viazaný, je viazaný iba zásadami vyporiadania podľa § 150 OZ.

119. Vzhľadom na uvedené nemožno procesný úspech odvodzovať z toho, aký spôsob vyporiadania
strany navrhovali, a ku ktorému sa súd v konečnom rozhodnutí priklonil. Ak nie je súd pri vyporiadaní
BSM viazaný návrhmi strán, nie je potom dobre možné odvíjať procesný úspech vo veci ani od toho,
čo bolo medzi účastníkmi sporné a k čomu bolo vedené dokazovanie. Pri vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva nemožno hľadať víťaza ani porazeného, pretože strany nemožno vnímať tak, ako keby
jedna bola v práve a druhá nie. Nie je na mieste vytýkať bývalému manželovi, ktorý navrhoval odlišný,
než súdom zvolený spôsob vyporiadania, nevôľu k uzavretiu mimosúdnej dohody, či súdneho zmieru,
ak nebol jeho odpor čisto obštrukčného charakteru.

120. Vychádzajúc z vyššie uvedeného na procesný úspech strán, majúcich v konaní s povahou iudicium
duplex totožné postavenie žalobcu i žalovaného, treba pozerať ako na čiastočný (rovnaký) a zásadne
nepriznať náhradu trov žiadnej zo strán podľa § 255 ods. 2 CSP, s výnimkou ak konkrétne okolnosti
veci výnimočne odôvodňujú priznanie náhrady trov jednej zo strán, pričom dôvodmi súcimi osobitného
zreteľa môže byť napr. obštrukčné správanie spoluvlastníka, nezáujem o konštruktívne vyriešenie veci

alebo šikanózny výkon práva, čo v danom prípade splnené nebolo, obe strany boli v konaní aktívne,
nesprávali sa obštrukčne, prejavovali záujem o vyriešenie sporu, hoci každá svojím spôsobom. Takýto
záver zodpovedá stanovisku Ústavného súdu ČR Pl. ÚS-st. 59/23 z 13.9.2023.

121. Z postoja strán konania v prebiehajúcom spore, ako aj ich procesných úkonov, bol preukázaný

záujem obidvoch strán na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Strany sporu v
procesnej zhode reagovali počas daného sporu, s cieľom dospieť k dohode (predovšetkým mimosúdnej
dohode) o vyporiadaní BSM. Skutočnosť, že žalobkyňa neprijala navrhované spôsoby vyporiadania
žalovaným a naopak a že k mimosúdnej dohode nedošlo, nemožno vyhodnotiť výlučne v neprospech
tej ktorej strany sporu. Vzhľadom k uvedenému súd vo výroku III. rozhodol, že žiadna zo strán nemá

nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).