Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoEk/32/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116221160
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2116221160.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávnenej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX, XXX
XX D. E., proti povinnému: A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. B. XXX, XXX XX F. G. B., zastúpený:
JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, vedenej súdnym exekútorom:
Mgr. Nina Banášová, Exekútorský úrad so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, o vymoženie uloženej
povinnosti vo výške 30 702,45 eura a trov exekúcie, o odvolaní oprávnenej a povinného proti uzneseniu

Okresného súdu Trnava č. k.: 45Er/1378/2016 – 157 zo dňa 11.12.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie oprávnenej o d m i e t a .

II. Odvolací súd odvolanie povinného o d m i e t a .

III. Oprávnenej, povinnému a súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e

p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. námietky povinného proti exekúcii
zamietol, vo výroku II. exekučné konanie zastavil, výrokom III. priznal súdnemu exekútorovi nárok
na náhradu trov exekúcie voči povinnému a výrokom IV. nepriznal povinnému nárok na náhradu trov
konania.

1.1. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 243h ods. 1, § 36 ods. 2, § 38 ods.
2, § 50 ods. 1, § 201 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. b), § 58 ods. 1, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1 a 5, § 9a
ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o
zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“ alebo „Exekučný poriadok“), § 262 ods. 1 a 2 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok – v ďalšom texte len „C. s. p.“)

1.2. Vecne súd skonštatoval, že po preskúmal námietky povinného proti exekúcii, trovám exekúcie a
návrhu na zastavenie exekúcie a dospel k nasledovným záverom: Povinný v námietkach spochybňoval
výšku pohľadávky (30 702,45 eura), príslušenstva (8.096,82 eura) a odmeny súdnej exekútorky
(3 120 eura + 624 eura DPH), pričom argumentoval, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti
brániace jeho vykonateľnosti. Uviedol, že podal dovolanie proti exekučnému titulu, ktorý považuje za

nepreskúmateľný a očakáva nové rozhodnutie upravujúce vyporiadací podiel. Súd však zdôraznil, že
konanie o námietkach sa zameriava na to, či exekúcia začala oprávnene a či boli splnené všetky
zákonné predpoklady k dátumu podania návrhu na vykonanie exekúcie. Možnosť zmeny alebo zrušenia
exekučného titulu po začatí exekúcie nie je dôvodom na vyhovenie námietkam, pretože v čase začatia
exekúcie (16.09.2016) nárok oprávneného nespochybniteľne existoval. Ak by súd vyhovel námietkam
z dôvodu následnej zmeny výšky pohľadávky alebo zrušenia titulu, oprávnený by musel znášať trovy

exekúcie, čo by naznačovalo jeho zavinenie v uplatnení neexistujúcich nárokov. Avšak v čase podania
návrhu na exekúciu oprávnený konal v súlade so zákonom.1.3. Súd tiež uviedol, že ani právoplatné rozhodnutie o odklade vykonateľnosti exekučného titulu
by nebolo dôvodom na zastavenie exekúcie, ale len na jej odklad, keďže odklad má len dočasný

charakter. Potenciálna zmena výšky pohľadávky alebo zrušenie exekučného titulu počas exekúcie nie
je dôvodom na vyhovenie námietkam, ktorých prípustnosť sa skúma ku dňu začatia exekúcie. Súd
nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by bola exekúcia ku dňu jej začatia neprípustná. Argumentácia
povinného spochybňujúca výšku pohľadávky a príslušenstva sa týkala už právoplatne rozhodnutého
predmetu konania. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu; môže

preskúmavať len jeho formálnu a materiálnu vykonateľnosť. Námietky povinného môžu smerovať len
proti skutočnostiam, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu, nie proti tým, ktoré vznikli pred jeho
vydaním. Keďže oprávnený sa domáhal len toho, čo mu priznával právoplatný a vykonateľný exekučný
titul, a povinný neuviedol žiadne relevantné skutočnosti pre vyhovenie námietkam, súd námietky
povinného proti exekúcii zamietol (výrok I.).

1.4. Na základe návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 02.04.2019 súd zistil, že exekučný
titul, ktorým sú rozsudok Okresného súdu v Trnave č. k. 9C/95/2006-771 zo dňa 24.06.2015 a rozsudok
Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/838/2015-835 zo dňa 29.06.2016, bol po začatí exekúcie zrušený.
Konkrétne, Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 24Co/57/2022-995 zo dňa 25.10.2022 zrušil rozsudok
Okresného súdu v Trnave a Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 1Cdo 81/2017-45 zo

dňa 26.09.2018 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave. Vzhľadom na zrušenie exekučného titulu po
začatí exekučného konania súd rozhodol o zastavení exekúcie (výrok II.).

1.5. Ohľadom trov exekúcie súd rozhodol, že súdny exekútor má nárok na ich náhradu voči povinnému.
Zastavenie exekúcie bolo spôsobené zrušením exekučného titulu, nie zavinením oprávneného, a preto

nie je možné uložiť trovy exekúcie oprávnenému. Výška trov exekúcie bude určená samostatným
uznesením vyššieho súdneho úradníka (výrok III.).

1.6. Povinnému nebol priznaný nárok na náhradu trov konania, pretože jeho námietkam proti exekúcii
nebolo vyhovené. Taktiež mu neboli priznané trovy za návrh na zastavenie exekúcie, keďže si ich v tejto

časti neuplatnil (výrok IV.). Súd napokon konštatoval, že nebude rozhodovať o námietkach povinného
proti predbežným trovám exekúcie, keďže rozhodol o jej zastavení a o výške trov exekúcie rozhodne
osobitným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia

2. Proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie podala oprávnená odvolanie. V odvolaní poukázala

na skutočnosť, že nakoľko sa jedná stále o ten istý spor, trvajúci už 18 rokov a aj samotná exekúcia,
ktorá bola začatá v roku 2016 sa viaže stále na ten istý súdny spor trvajúci ako je vyššie uvedené.
Vzhľadom na dĺžku trvania tohoto súdneho sporu, sa v tejto spisovej značke v priebehu rokov vykonali
administratívne úkony zo strany súdu, ktoré nemôžu mať vplyv na akýkoľvek právny výkon v tejto
právnej veci. Administratívne zmeny ako, zmena spisovej značky, čo sa môže javiť ako nový spor, ale

nie je, nemôže byť dôvodom zastavenia exekúcie, nakoľko tieto zmeny vykonal samotný prvostupňový
súd (Okresný súd Trnava). V právnej veci o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
ku ktorej sa viaže aj vyššie uvedená exekúcia prišlo k rozhodnutiu prvostupňového súdu Okresného
súdu v Trnave zo dňa 3.8.2023, ktoré následne rozsudkom zo dňa 09.04.2024 potvrdil aj Krajský súd
v Trnave. Na základe týchto rozhodnutí a ich právoplatnosti bolo exekučné konanie opäť obnovené,

preto nerozumie dôvodu na jeho zastavenie.
3. Proti výrokom III. a IV. uznesenia súdu prvej inštancie podal odvolanie povinný. V dôvodoch
odvolania namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C. s. p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci; (§ 365 ods. 1 písm. d) C. s. p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.) a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.).
3.1. V odvolaní poukázal na skutočnosť, že obsah exekučného spisu naznačuje, že oprávnená strana
bola už v čase podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným informovaná o rozhodnutí Najvyššieho

súdu SR z 26. septembra 2018. Týmto rozhodnutím bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Trnave,
ktorýspolusrozsudkomOkresnéhosúduTrnavatvorilexekučnýtitulpreprebiehajúcuexekúciu.Napriek
vedomosti o zrušení exekučného titulu, oprávnená strana exekúciu nevzala späť ani nenavrhla jej
zastavenie. Namiesto toho predložila súdnemu exekútorovi iné rozhodnutie Krajského súdu v Trnavez 10. júla 2019 a žiadala, aby exekúcia pokračovala na základe tohto rozhodnutia, hoci to nebolo
exekučným titulom. Z exekučného spisu tiež vyplýva, že súdna exekútorka pokračovala v exekúcii
aj po tom, čo bola od 2. apríla 2019 informovaná o návrhu na jej zastavenie a o dôvodoch tohto

návrhu. Exekúciu viedla na základe ďalších rozhodnutí vydaných v konaní Okresného súdu Trnava.
Exekútorka svoje presvedčenie o oprávnenosti pokračovať v exekúcii preukázala v liste súdu, kde
uviedla, že dôvod zastavenia exekúcie (korekcia výšky dlžnej sumy po rozhodnutí Najvyššieho súdu
SR) podľa jej názoru nezakladá žiadny dôvod na zastavenie exekúcie, pričom posúdenie podania
povinného ponechala na súd. Súdna exekútorka navyše konala v rozpore so zásadami Exekučného

poriadku, konkrétne s princípom primeranosti vedenia exekúcie vo vzťahu k vymáhanému nároku. Od
roku 2016 viedla exekúciu zriadením exekučného záložného práva na byt sťažovateľa, ktorého hodnota
objektívne niekoľkonásobne prevyšuje vymáhanú pohľadávku. Zároveň viedla exekúciu prikázaním
pohľadávky z účtu v banke, pričom sťažovateľovi boli na príkaz exekútora blokované sumy 29.589,50
Eur v F. F. a 932,20 Eur v H. I.. Aj napriek tomu, že od apríla 2024 bolo pravdepodobné zastavenie
exekúcie, exekútorka nezmenila rozsah zabezpečenia. Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať,

že zastavenie exekúcie bolo zavinené oprávnenou stranou, ktorá po zrušení exekučného titulu ostala
nečinná a snažila sa v exekúcii pokračovať aj napriek vedomosti o jeho zrušení. Súdna exekútorka
počas exekúcie postupovala v hrubom rozpore s Exekučným poriadkom a princípmi vedenia exekúcie,
čo by malo viesť k nepriznaniu náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi podľa § 243j Exekučného
poriadku. Z toho vyplýva, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie nezaoberal

úkonmi súdnej exekútorky a mylne uviedol, že oprávnená zastavenie exekúcie nezavinila. Rozhodnutie
súdu o trovách exekúcie je teda chybné z dôvodu nedostatočného zistenia stavu spisu a absencie
aplikácie § 243j Exekučného poriadku.

3.2. Pokiaľ ide o výrok IV. napadnutého uznesenia, súd nepriznal povinnému náhradu trov konania za

návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že si ju neuplatnil. Súd pritom citoval ustanovenia Exekučného
poriadku a Civilného sporového poriadku týkajúce sa rozhodovania o nároku na náhradu trov konania.
Vzhľadom na tieto ustanovenia je uznesenie Okresného súdu považované za zmätočné a dochádza k
nesprávnej interpretácii príslušných paragrafov. Súd mal rozhodnúť o nároku na náhradu trov v prospech
povinného, aj keby si ju v tomto konaní neuplatnil.

3.3. V dôsledku uvedených skutočností povinný navrhuje odvolaciemu súdu, aby zmenil napadnuté
uznesenie vo výroku III. tak, že súdnemu exekútorovi neprizná nárok na náhradu trov exekúcie voči
povinnému, a vo výroku IV. tak, že povinnému prizná náhradu trov konania v plnom rozsahu, prípadne
aby napadnuté uznesenie v napadnutej časti zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), postupujúc podľa § 470 C. s. p., pred vecným
preskúmaním napadnutého rozhodnutia zisťoval, či odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.),
oprávnenými subjektami – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (356 C. s. p.), či podané

odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.). Odvolací súd postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. á contrario) dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej
je potrebné podľa § 386 písm. d) C. s. p. odmietnuť, nakoľko nemá zákonom stanovené náležitosti a
odvolanie povinného je potrebné podľa § 386 písm. c) C. s. p. odmietnuť, nakoľko proti napadnutému
rozhodnutiu v tejto časti odvolanie nie je prípustné.

K odvolaniu oprávnenej:

5. Súd prvej inštancie vyzval oprávnenú, aby v lehote 15 dní od doručenia predmetného výzvy doplnila
chýbajúce náležitosti odvolania tak, že uvedie, čoho sa domáha (odvolací návrh). Zároveň oprávnenú

poučil, že odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 363 C. s. p. (§ 129 ods. 3
C. s. p.).

6. Oprávnenej bola výzva doručená dňa 14.8.2025, avšak do dnešného dňa na výzvu súdu nereagovala.

7. Podľa § 127 ods. 1 C. s. p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.8. Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

9. Podľa § 373 ods. 1 C. s. p. ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve
odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania.
Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

10. Preskúmaním podaného odvolania odvolací súd zistil, že oprávnená neuviedla, čoho sa domáha
(odvolací návrh).

11. Podľa § 386 písm. d) C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 363;
ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

12. V danom prípade oprávnená v stanovenej lehote nedoplnila podané odvolanie o zákonom stanovené
náležitosti.

13. Za danej situácie odvolaciemu súdu neostávalo nič iné ako odvolanie oprávnenej s použitím cit. §
386 ods. 1 písm. d) C. s. p., ako odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 363 C.s.p., odmietnuť.

K odvolaniu povinného:

14. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku (prechodných ustanovení k úpravám účinným
od 1. apríla 2017) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.

aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

15. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

16. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov
účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

17. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia C. s. p..

18. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení zákona č. 299/2013 Z. z. (účinného od 1. novembra
2013)protivýrokuonáhradetrovkonaniavrozhodnutípodľa§57nemožnopodaťmimoriadnedovolanie
(pričom takýmto znením došlo k nahradeniu ustanovenia zakotvujúceho, že proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné).

20. V zmysle § 355 ods. 2 C. s. p. je proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné odvolanie, ak to
zákon pripúšťa.

21. Podľa § 386 písm. c) C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

22. Citované ustanovenie § 355 ods. 2 C. s. p., stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam
vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ je výslovne
ustanovené, že odvolanie prípustné je.

23. V predmetnej veci súd prvej inštancie svojím uznesením rozhodol o trovách exekúcie podľa
Exekučného poriadku. Uvedené rozhodnutie vydal sudca súdu prvej inštancie. Povinný elektronicky dňa
23.1.2025 podal proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie.24. Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že
o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1.

novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom
prípade však podal povinný odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31. októbri 2013, preto
bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, to znamená
už v znení zákona č. 299/2013 Z. z. zo dňa 4. septembra 2013, v zmysle ktorej novely bolo s
účinnosťou od 1.11.2013 novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované

zákonné ustanovenie v znení účinnom od 1.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade
trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku výslovne neustanovuje.

25. Vzhľadom k tomu, že Exekučný poriadok možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov
exekúcie v rozhodnutí, ktorým bola exekúcia zastavená podľa § 57 Exekučného poriadku výslovne
neustanovuje (§ 58 ods. 6 Exekučného poriadku v spojení § 355 ods. 2 C. s. p.), odvolací súd dospel k

záveru, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu nie je prípustné.

26. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že odvolanie povinného smeruje proti výroku
rozhodnutia súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie podľa zákona prípustné nie je. Preto odvolací
súd odvolanie povinného proti uzneseniu podľa § 386 písm. c) C. s. p. odmietol.

27. Podľa § 396 ods. 1 C. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

28. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu

trov konania protistrane.

29. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Výsledok odvolacieho konania podaním odvolania oprávnenej, ktoré nemá náležitosti odvolania,
zavinila v prejednávanej veci oprávnená. Súdny exekútor v tejto časti nie je účastníkom konania.
Povinnému nebola náhrada trov odvolacieho konania priznaná z dôvodu, že mu v odvolacom konaní
preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. Trovy konania si ani neuplatnil a preto
v súlade s článkom 17 základných princípov C.s.p., zakotvujúcich procesnú ekonómiu, bolo rozhodnuté,

že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018).

31. Výsledok odvolacieho konania podaním odvolania povinného, ktoré nebolo prípustné, zavinil
vprejednávanejvecipovinný.Oprávnenejasúdnemuexekútorovivšaknebolanáhradatrovodvolacieho

konania priznaná z dôvodu, že im v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť)
nevznikli. Trovy konania si ani neuplatnili a preto v súlade s článkom 17 základných princípov C. s.
p., zakotvujúcim procesnú ekonómiu, bolo rozhodnuté, že oprávnenému a súdnemu exekútorovi sa
náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018).

32. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd potom oprávnenej, povinnému ani súdnemu exekútorovi
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

33. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).