Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22Csp/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124448289
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:6124448289.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: Intrum Slovakia,

s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava – Staré Mesto, v zast.: JUDr. Ján
Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava – Staré Mesto, proti žalovanému: A. B., nar.:
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E., o zaplatenie 600,00 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 600,00 EUR spolu s úrokom vo výške 194,52 EUR a s
úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 600,00 EUR od 08.01.2022 do zaplatenia, a to
do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 19.02.2025 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 600,00 EUR spolu s úrokom vo výške 194,52 EUR a s úrokom z omeškania vo výške
5,00 % ročne zo sumy 600,00 EUR od 08.01.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca súčasného žalobcu, a to obchodná
spoločnosť Ahoj, a.s., IČO: 48 113 671, so sídlom: Dvořákovo námestie 12, 811 02 Bratislava, poskytol
žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere pod číslom zmluvy XXXXXXXXXX (ďalej aj

ako: „úverová zmluva“) úver vo výške 600,00 EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou zmluvne
dojednanýchpravidelnýchmesačnýchsplátok.Úverovázmluvabolauzavretáelektronickyprostriedkami
diaľkovej komunikácie, tzn. bez jej vyhotovenia v listinnej forme podpísanej zmluvnými stranami. Pred
uzavretím úverovej zmluvy náš predchodca so žalovaným uzavreli zmluvu o elektronickej komunikácii,
predmetom ktorej je popis spolupráce pri uzatváraní zmlúv o úvere prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie a na základe ktorej bol žalovanému pridelený aktivačný a autorizačný kód na
účely komunikácie prostriedkami diaľkovej komunikácie v zmysle zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca pred
uzavretím úverovej zmluvy posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver,
pričom vzal do úvahy dobu, na ktorú poskytol úver, výšku úveru, príjem žalovaného a účel úveru, čo
preukazujeme predloženým dokumentom s údajmi zistenými zo žiadosti o úver. V rozpore so zmluvnými
dojednaniami úverovej zmluvy dlžník svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne
a včas. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na
možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaný napriek

písomnej výzve žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatil, žalobca v súlade so
zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy vyhlásil okamžitú splatnosť pohľadávky z úveru. Vyhlásenie
okamžitej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému doručené
dňa 31.12.2021. Nakoľko žalovaný v poskytnutej 7- dňovej lehote od doručenia vyhlásenia okamžitejsplatnosti úveru dlžnú sumu nezaplatil, voči žalobcovi sa tak od 08.01.2022 dostal do omeškania so
zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Žalovaný bol vyzvaný právnym zástupcom žalobcu
na zaplatenie dlžnej sumy z titulu nesplateného úveru. Žalovaný záväzok z titulu nesplateného úveru

žalobcovi do dnešného dňa nezaplatil. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému dlžnú istinu
úveru vo výške 600,00 EUR, spolu s príslušenstvom, ktorú žalovaný žalobcovi napriek predžalobnej
upomienke nezaplatil. Zároveň si žalobca v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému aj nárok na
zaplatenie zmluvných úrokov, ktoré predstavujú rozdiel medzi celkovými nákladmi spojenými s úverom
a plnením započítaným na úhradu celkových nákladov.

3. Žalobca ku svojej žalobe priložil listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č.: XXXXXXXXXX, štandardné informácie k spotrebiteľskému úveru, výzva na
zaplateniezodňa18.11.2024,vyhlásenieokamžitejsplatnostiúveruzodňa28.12.2021,údajekžiadosti,
amortizačnú tabuľku.

4. Na základe skutočností tvrdených žalobcom v jeho žalobe Okresný súd Banská Bystrica vydal
platobný rozkaz, sp. zn.: 18Up/1999/2024 zo dňa 08. januára 2025, ktorým žalobe žalobcu v celom
rozsahu vyhovel (ďalej len: „platobný rozkaz“). Nakoľko sa však nepodarilo žalovanému platobný rozkaz
doručiť do vlastných rúk, Okresný súd Banská Bystrica v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z.
zákon o upomínacom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len: „zákon o upomínacom konaní“)

vyzval žalobcu, aby navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde. Nakoľko žalobca navrhol
v konaní pokračovanie na príslušnom súde, Okresný súd Banská Bystrica v súlade s § 10 ods. 3 zákona
o upomínacom konaní postúpil vec na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Trnava, pričom sa
vyššie uvedený platobný rozkaz ex lege zrušil.

5. Súčasne Okresný súd Trnava na základe uznesenia sp. zn.: 22Csp/17/2025-71 zo dňa 11. augusta
2025 rozhodol, že pripúšťa zmenu subjektu na strane žalobcu z pôvodného žalobcu: Ahoj, a.s., IČO:
48 113 671, so sídlom: Dvořákovo námestie 12, 811 02 Bratislava, na nového žalobcu: Intrum Slovakia,
s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava – Staré Mesto.

6. Následne bol žalovaný na základe výzvy Okresného súdu Trnava vyzvaný, aby sa v stanovenej
lehote písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu. Žaloba žalobcu spolu s jej prílohami a uznesením
bola žalovanému doručená prostredníctvom úradnej tabuli súdu a webovej stránky na základe § 116
ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len:
„Civilný sporový poriadok“). Žalovaný v stanovenej lehote nezaslal konajúcemu súdu svoje vyjadrenie,

k žalobe žalobcu sa nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel a nenavrhol súdu žiadne dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení.

7. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku: „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,

ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

8. Podľa 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.“

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom,
pričom si z vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav: právny predchodca súčasného
žalobcu, a to obchodná spoločnosť Ahoj, a.s., IČO: 48 113 671, so sídlom: Dvořákovo námestie
12, 811 02 Bratislava, poskytol žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere pod číslom
zmluvy XXXXXXXXXX (ďalej aj ako: „úverová zmluva“) úver vo výške 600,00 EUR, ktorý sa žalovaný

zaviazal uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. Úverová zmluva bola
uzavretá elektronicky prostriedkami diaľkovej komunikácie, tzn. bez jej vyhotovenia v listinnej forme
podpísanej zmluvnými stranami. Pred uzavretím úverovej zmluvy náš predchodca so žalovaným
uzavreli zmluvu o elektronickej komunikácii, predmetom ktorej je popis spolupráce pri uzatváranízmlúv o úvere prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie a na základe ktorej bol žalovanému
pridelený aktivačný a autorizačný kód na účely komunikácie prostriedkami diaľkovej komunikácie
v zmysle zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o

zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca pred uzavretím úverovej zmluvy posúdil s odbornou
starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver, pričom vzal do úvahy dobu, na ktorú poskytol
úver, výšku úveru, príjem žalovaného a účel úveru, čo preukazujeme predloženým dokumentom s
údajmi zistenými zo žiadosti o úver. V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy dlžník
svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas. Žalobca vyzval žalovaného

na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti
pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaný napriek písomnej výzve žalobcu svoj dlh z titulu
omeškaných úverových splátok nezaplatil, žalobca v súlade so zmluvnými dojednaniami úverovej
zmluvy vyhlásil okamžitú splatnosť pohľadávky z úveru. Vyhlásenie okamžitej splatnosti pohľadávky
z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému doručené dňa 31.12.2021. Nakoľko
žalovaný v poskytnutej 7- dňovej lehote od doručenia vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru dlžnú sumu

nezaplatil, voči žalobcovi sa tak od 08.01.2022 dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu
s príslušenstvom. Žalovaný bol vyzvaný právnym zástupcom žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy z
titulu nesplateného úveru. Žalovaný záväzok z titulu nesplateného úveru žalobcovi do dnešného dňa
nezaplatil. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému dlžnú istinu úveru vo výške 600,00 EUR,
spolu s príslušenstvom, ktorú žalovaný žalobcovi napriek predžalobnej upomienke nezaplatil. Zároveň

si žalobca v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému aj nárok na zaplatenie zmluvných úrokov, ktoré
predstavujú rozdiel medzi celkovými nákladmi spojenými s úverom a plnením započítaným na úhradu
celkových nákladov. Uvedené mal súd za preukázané na základe predloženej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, amortizačnej tabuľky a na základe vyhlásenia o mimoriadnej splatnosti. Zároveň si žalobca v
tomto konaní uplatňuje voči žalovanému aj nárok na zaplatenie zmluvných úrokov, ktoré predstavujú

rozdiel medzi celkovými nákladmi spojenými s úverom a plnením započítaným na úhradu celkových
nákladov.

10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len:
„Obchodný zákonník“) platí, že: „zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“

11. Podľa § 499 Obchodného zákonníka platí, že: „za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na
požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom

podnikania veriteľa.“

12. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že: „od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky

požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.“

13. Podľa § 503 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka platí, že: „záväzok platiť úroky je splatný spolu

so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď
sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak
sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky
splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred

dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných
prostriedkov.“

14.Podľa§290Civilnéhosporovéhoporiadkuplatí,že:„spotrebiteľskýsporje spor medzi dodávateľom
a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.“

15. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len: „Občiansky zákonník“) platí, že: „spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu (pozn. súdu: právny režim), ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,

ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“

17. Zmluva o úvere ja ako zmluvný typ upravená v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Nakoľko je však
právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými spotrebiteľským právnym vzťahom, je nevyhnuté v zmysle §
52ods.3ObčianskehozákonníkaprednostneaplikovaťnatentoprávnyvzťahustanoveniaObčianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. K uvedenému záveru dospel súd
z dôvodu, že uvedená zmluva o splátkovom úvere je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, keďže
text zmluvy bol vopred pripravený, žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným

spôsobom zasahovať do jej obsahu. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o splátkovom
úvere vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a
zároveň ako veriteľ, keď poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania
a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti, a úver bol žalovanému poskytnutý za iným účelom, ako za účelom

výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. S poukazom na vyššie uvedené súd na predmetný
právny vzťah prednostne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka.

18. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka platí, že: „zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci

rovnakého druhu.“

19. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.“

20. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré

sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“

21. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka platí, že: „záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého

veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.“

22. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.“

23. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o úvere (ďalej len: „zákon o spotrebiteľských úveroch“): „spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom,
ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie
je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie

spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom
sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa
osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie
nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania

týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa
na tieto úvery nevzťahuje.“24. Súd posúdil právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako úverový právny
vzťah na základe zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Súčasne sa medzi
žalobcom a žalovaným jedná o spotrebiteľský právny vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere,

ktorý má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Vzhľadom na prednostnú aplikáciu Občianskeho zákonníka pred normami obchodného práva súd na
uvedený právny vzťah prednostne aplikoval normy Občianskeho zákonníka pred normami obchodného
práva plne v súlade s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V rámci predmetnej spotrebiteľskej pôžičky
boli ako dohodnuté úroky ako odplata za poskytnutie finančných prostriedkov. Nakoľko sa žalovaný

dostaldoomeškaniasosplácanímsvojhodlhuzozmluvyopôžičke,žalobcovivznikolzákonnýazmluvný
nárok na uplatnenie tohto dlhu voči žalovanému.

25. Súd posúdil právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako úverový právny
vzťah na základe zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Súčasne sa medzi
žalobcom a žalovaným jedná o spotrebiteľský právny vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere,

ktorý má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Vzhľadom na prednostnú aplikáciu Občianskeho zákonníka pred normami obchodného práva súd na
uvedený právny vzťah prednostne aplikoval normy Občianskeho zákonníka pred normami obchodného
práva plne v súlade s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V rámci predmetnej spotrebiteľskej pôžičky
boli ako dohodnuté úroky ako odplata za poskytnutie finančných prostriedkov. Nakoľko sa žalovaný

dostaldoomeškaniasosplácanímsvojhodlhuzozmluvyopôžičke,žalobcovivznikolzákonnýazmluvný
nárok na uplatnenie tohto dlhu voči žalovanému. Nakoľko žalovaný v priebehu civilného sporového
konania nepoprel výšku nároku žalobcu, súd v zmysle § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku
považoval výšku uplatneného nároku žalobcu za nespornú.

26. Podľa článku 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „právna istota je stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže
legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.“

27. Podľa 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprela, sa považujú za nesporné.“

28. K základnému rozloženiu dôkazného bremena (onus probandi) v civilnom sporovom konaní
a k procesným následkom stavu non liquet sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Podľa

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.: I ÚS 24/2019 zo dňa 09. júna 2020 platí, že: „civilné
sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany
definovanýjejpovinnosťoutvrdeniaanaňounadväzujúcoudôkaznoupovinnosťouaimzodpovedajúcim
korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne
vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti

zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca
sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého
skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo
zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala,
nedošlo.“

29. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 8 Cdo/140/2018 zo dňa 11.09.2011
platí, že.: „dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným
sporovým konaním a prejavuje sa vo výsledku sporu. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku
náležite uviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,

čo malo v danej veci za následok zamietnutie žaloby. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého
záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich ním tvrdené právo. Na
druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré
vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal (tak napr. rozhodnutia
sp. zn. 2 Cdo 256/2012 a 6 Cdo 95/2011).“

30. Žalovaný počas celého civilného sporového konania zostal pasívny. Na svoju procesnú obranu sa
k žalobe žalobcu nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel, neoznačil žiadny dôkazy, ktoré by čo i
len čiastočne oslabovali uplatnené právo žalobcu v tomto konania. Z uvedeného dôvodu súd považovalostatné skutkové tvrdenia zo strany žalobcu za nesporné v zmysle § 151 ods. 2 Civilného sporového
poriadku. Žalovaný tak neuniesol bremeno tvrdenia skutočností a následne dôkazné bremeno tvrdených
skutočností, ktoré by čo i len čiastočne vylučovali existenciu uplatneného práva žalobcu v tomto konaní.

31. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len: „Nariadenie vlády“): „výška úrokov z omeškania je opäť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

32. Súd súčasne preskúmal zákonnosť uplatnených úrokov z omeškania a dospel k právnemu záveru,
že žalobca si zákonné úroky z omeškania uplatnil v správnej výške podľa noriem občianskeho práva.
Nakoľko sa žalovaný dostal s úhradou svojho peňažného záväzku do omeškania, žalobca si v súlade
s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatnil zákonné úroky z omeškania, pričom ich výška 5,00 %
ročne bola žalobcom správne určená v súlade s § 3 Nariadenia vlády. Je tomu tak preto, pretože v čase

začiatku omeškania žalovaného s platením svojho peňažného záväzku bola základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky vo výške 5,00 %, ktorá sa v zmysle § 3 Nariadenia vlády zvyšuje celkovo
o päť percentuálnych bodov (0,00 % + 5,00 % = 5,00 % úrok z omeškania).

33. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku platí, že: „lehota na plnenie je tri dni a plynie od

právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“

34. Súd v tomto prípade určil žalovanému lehotu na plnenie 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku
v súlade s § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

35. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a súčasne po podrobnej právnej analýze tohto
sporu konajúci súd dospel k právnemu záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť a preto súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Následne sa súd zameral na rozhodovanie
o nároku na náhradu trov konania.

36. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“

37. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku: „súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

38. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

39. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

40.Otrováchkonaniasúdrozhodolpostupompodľa§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuvzmysle

zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ich
náhradu priznal žalobcovi v rozsahu 100,00 % voči žalovanému, pretože žalobca mal vo veci úspech
v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu.
V predmetnom spore mal žalobca hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalovaného bol 0,00 %,
z čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalobcu 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %).

To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených
trov celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku.

41. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového

poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

Civilného sporového poriadku).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa § 48 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. zákon o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.