Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/308/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201847
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201847.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

BA-6S/308/2021

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov
senátu Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M., v
právnej veci žalobcu: Minister spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava,
proti žalovanému: Notárska komora Slovenskej republiky, disciplinárna komisia, so sídlom Lazovná 63,
Banská Bystrica, za účasti: A. A. B., nar. XX. XXXXX XXXX, bytom X. XXXX XXX/XX, C., o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. DK 5/2021-34 zo dňa 09. augusta 2021, takto

r o z h o d o l :

BA-6S/308/2021

I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Disciplinárnej komisie Notárskej komory
Slovenskej republiky č. DK 5/2021-34 zo dňa 09. augusta 2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie
konanie.

II. Správny súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Ďalšiemu účastníkovi súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

BA-6S/308/2021

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný rozhodnutím č. DK 5/2021-34 zo dňa 09. augusta 2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)

podľa čl. 16 ods. 1 písm. d) Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR zamietol návrh žalobcu na
uznanie ďalšieho účastníka konania ako disciplinárne obvineného za vinného za to, že:
I. napriek žiadosti č. 19958/2020/152 zo dňa 21. februára 2020, doručenej dňa 24. februára 2020, ako
aj napriek opakovanej žiadosti č. 19958/2020/152 zo dňa 30. marca 2020, nezapožičal v období odo
dňa 03. marca 2020 do dňa 15. februára 2021 žalobcovi a ani jeho povereným pracovníkom, na ich
odôvodnenú písomnú žiadosť, notársky spis N 195/2019,
II. napriek žiadosti č. 23644/2020/152 zo dňa 05. januára 2021, doručenej dňa 05. januára 2021,

nezapožičal v období odo dňa 21. januára 2021 do dňa 15. januára 2021 žalobcovi a ani jeho povereným
pracovníkom, na ich odôvodnenú písomnú žiadosť, notárske spisy, ktorých obsahom sú notárske
zápisnice, ktorými notár osvedčil vyhlásenie účastníka o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
v mesiacoch september až november v roku 2019, čím mal závažným spôsobom porušiť- § 83 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „notársky poriadok“), podľa ktorého notár svoje spisy požičia na
odôvodnenú písomnú žiadosť iným notárom, orgánom uvedeným v § 82 ods. 1 a tiež znalcom za

podmienok uvedených v § 82 ods. 2,
- § 89 ods. 4 notárskeho poriadku, podľa ktorého je notár pri výkone štátneho dohľadu podľa odseku
1 a dohľadu podľa odseku 2 povinný umožniť vstup do priestorov notárskeho úradu na účel vykonania
kontroly a poskytnúť potrebné informácie a podklady,
za čo mu bolo navrhnuté uloženie disciplinárneho opatrenia v zmysle ustanovenia § 91 ods. 3 písm. b) v

súbehu s disciplinárnym opatrením v zmysle § 91 ods. 3 písm. c) notárskeho poriadku peňažnú pokutu
vo výške 3 300 eur a pozastavenie výkonu notárskeho úradu na dobu 9 mesiacov.

2. Žalovaný po prerokovaní veci dospel k záveru, že žiadosti žalobcu o zapožičanie spisov v prípade
obidvoch skutkov, vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, neboli odôvodnené tak, ako to má na
mysli ustanovenie § 83 ods. 1 notárskeho poriadku, a preto skutky, ktoré sa kladú ďalšiemu účastníkovi

konania za vinu, nie sú disciplinárnym previnením.

3. V prípade I. skutku mal za preukázané, že navrhovateľ požadoval predloženie spisu na základe
podnetu Slovenského pozemkového fondu (ďalej len „SPF“) na vykonanie štátneho dohľadu nad
činnosťou disciplinárne obvineného v súvislosti so spísaním notárskej zápisnice, pričom SPF uviedol len

to, že po preskúmaní notárskej zápisnice bolo fondom zistené, že neboli splnené zákonné predpoklady
vydržania vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré sú v nakladaní SPF, pričom nijako nešpecifikoval v
čom malo spočívať nesplnenie zákonných predpokladov vydržania. Pre úplnosť dodal, že SPF len na
základe notárskej zápisnice zistil, že neboli splnené podmienky vydržania a preto na prešetrenie tejto
skutočnosti by aj Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“

alebo „ministerstvo“) mala postačiť len samotná zápisnica, obsah ktorej ale ministerstvu bol známy - SPF
ju priložil k svojmu podnetu. Konštatoval, že navrhovateľ svoju žiadosť odôvodnil jedine spomínaným
podnetom SPF, pričom ďalší účastník konania považoval takúto žiadosť za nedostatočne odôvodnenú
tak, ako to má na mysli ustanovenie § 83 ods. 1 notárskeho poriadku, o čom informoval listom zo dňa
28. februára 2020 žalobcu. Uviedol, že žalobca následne nepristúpil k odôvodneniu predmetnej žiadosti

o predloženie spisu, ale dňa 05. januára 2021 (teda skoro o rok neskôr) zaslal ďalšiemu účastníkovi
konania ďalšiu žiadosť o predloženie iných notárskych spisov (skutok II.)

4. Vo vzťahu k II. skutku konštatoval, že žalobca odôvodnil svoju žiadosť výkonom štátneho dohľadu v
zmysle § 83 ods. 1 notárskeho poriadku, na ktorú žiadosť reagoval ďalší účastník konania vyjadrením

zo dňa 15. januára 2021, v ktorom požiadal o odôvodnenie žiadosti v zmysle § 83 notárskeho poriadku
s tým, že notár môže požičať spisy len na odôvodnenú písomnú žiadosť, pričom mu nie je známy obsah
podaní a dôvody, na základe ktorých žiadal žalobca zaslať notárske zápisnice.

5. V danom prípade dospel k záveru, že plošné požadovanie spisov bez špecifikácie podozrenia z

porušenia povinností notára v súvislosti s konkrétnym spisom už nie je výkonom dohľadu, ale výkonom
dozoru. Podotkol, že notársky poriadok v uvedenom ustanovení upravuje, že notár svoje spisy požičia
na odôvodnenú písomnú žiadosť o. i. aj ministrovi a ním povereným pracovníkom ministerstva, tzn.
nie na akúkoľvek žiadosť, ale len na odôvodnenú, pričom z povahy veci vyplýva, že žiadosť nemôže
byť odôvodnená čímkoľvek, ale z odôvodnenia žiadosti musí byť zrejmá aj jej dôvodnosť. Konštatoval,

že ďalší účastník konania v rámci komunikácie požiadal žalobcu o odôvodnenie žiadosti o predloženie
spisu N 195/2019 a následne znova vo svojom vyjadrení k žiadosti o predloženie spisov za obdobie
od septembra do novembra 2019. Súhlasil s názorom, že ďalší účastník konania rešpektoval znenie
ustanovenia § 83 ods. 1 notárskeho poriadku (platného v čase spáchania skutku), v ktorom sa výslovne
uvádza: „na odôvodnenú žiadosť“. Dospel k záveru, že uvedeným postupom podľa notárskeho poriadku

nijako nespochybnil postavenie žalobcu, na jeho žiadosti v primeranej lehote a primeraným spôsobom
odpovedal.

6. Zdôraznil, že akceptovanie žiadosti síce odôvodnenej, ale odôvodnenej akokoľvek (prípadne vôbec)
je prípustné pri orgánoch dozoru vo vzťahu k subjektu dozoru, t. j. orgánoch, ktoré sú vo vzájomnom

vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, ale už nie pri orgánoch dohľadu vo vzťahu k subjektu dohľadu,
pri ktorých je vzájomný vzťah nadriadenosti a podriadenosti vylúčený. Mal za to, že žalobca je bez
akýchkoľvek pochybností voči notárom orgánom dohľadu a nie dozoru. V zmysle judikatúry týkajúcej
sa ochrany osobných údajov poukázal aj na to, že spisy, ktoré požaduje ministerstvo v rámci dohľadu,obsahujú množstvo osobných údajov a informácií. Ochrana osobných údajov je mimoriadne citlivou
záležitosťou a preto výkon dohľadu požadovaním spisov by mala byť krajná forma dohľadu. Domnieval
sa, že teleologickým výkladom možno dospieť k záveru, že zákonodarca v pôvodnom znení § 83

notárskeho poriadku práve slovným spojením „na odôvodnenú žiadosť“ vytvoril priestor pre vyváženú
úvahuprizasielanížiadostiopredloženiekompletnéhospisovéhomateriálu.Podľajehonázorujemožné
využiť ostatné formy dohľadu na riadne preverenie podozrenia z možného zlyhania notárov pri výkone
ich činnosti a až keď sa tieto všetky ukážu ako nedostatočné, tak je namieste pristúpiť ku krajnému
riešeniu a požadovať aj predloženie celého spisu. Orgán dohľadu si pri výkone dohľadu musí byť

vedomý prípadného zásahu do ústavou garantovaného práva na súkromie, do povinnosti mlčanlivosti
a ochrany osobných údajov. Poukázal pritom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.
ÚS 566/2016-56.

7. Mal za to, že aj v tomto prípade sa podnet SPF dal preveriť a dohľad vykonať aj inak ako vyžiadaním
spisu. Upozornil tiež, že ani v požiadavke žalobcu na predloženie spisu a ani v priebehu konania

žalobca nijako nezdôvodnil potrebu predloženia spisu, keď SPF dospel k záveru, že pri spísaní notárskej
zápisnice neboli splnené zákonné predpoklady vydržania bez spisu, len na základe notárskej zápisnice.
Tak aj na preverenie tohto zistenia mala podľa jeho názoru žalobcovi postačiť notárska zápisnica bez
spisu a ak nie, mal to zdôvodniť, čo sa nestalo. V nadväznosti na vyššie uvedené poukázal aj na
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci L. H. proti Lotyšsku.

II.
Správna žaloba

8. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. DK

5/2021-34 zo dňa 09. augusta 2021 a jeho vrátenia žalovanému na ďalšie konanie. Správnu žalobu
odôvodnil ustanovením § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Domnienku žalovaného, že ministerstvo je viazané obsahom
podnetu SPF na vykonanie štátneho dohľadu nad činnosťou notára a malo preskúmavať iba skutočnosti
tvrdené v podnete, považoval za nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že výkon štátneho dohľadu

nad činnosťou notárov nie je návrhovým konaním, ministerstvo štátny dohľad vykonáva ex offo a nie je
viazané obsahom podnetu. Konštatoval, že prílohou predmetného podnetu bola aj samotná notárska
zápisnica, z ktorej boli zrejmé nedostatky, čo vzbudilo dôvodné podozrenie, že sa notár mohol dopustiť
disciplinárneho previnenia v súvislosti s osvedčením vyhlásenia účastníka o vydržaní vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti. Na základe uvedeného požiadal ďalšieho účastníka konania o zapožičanie príslušného

notárskeho spisu č. N 195/2019, aby tak mohol preveriť svoje podozrenie smerujúce voči notárovi.

9. Vyjadril sa, že kontrola notárskeho spisu je nevyhnutnou súčasťou, resp. formou výkonu štátneho
dohľadu nad činnosťou notára a túto právomoc zveril ministerstvu zákonodarca v ustanovení § 89
notárskeho poriadku. Zdôraznil tiež, že návrh na začatie disciplinárneho konania voči notárovi podáva

až vtedy, keď disponuje dostatočnou masou informácií, ktoré v ňom dôvodne vzbudia podozrenie, že
notár sa dopustil disciplinárneho previnenia, na čo je nevyhnuté oboznámiť sa s obsahom notárskeho
spisu. Zároveň poukázal na skutočnosť, že predmetom štátneho dohľadu nad činnosťou notárov
je aj preskúmanie splnenia povinností notára spojených s procesnoprávnymi podmienkami vydania
osvedčenia o vyhlásení účastníka o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v zmysle ustanovenia

§ 63 notárskeho poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase. Na preskúmanie splnenia uvedených
povinností je podľa jeho názoru nevyhnutné mať k dispozícii notársky spis, keďže dôkazy o ich splnení
sú, resp. mali by byť založené v notárskom spise a nie sú priamo súčasťou notárskej zápisnice.

10. Úvahu žalovaného, že notár „rešpektoval znenie“ ustanovenia § 83 ods. 1 notárskeho poriadku tým,

že mu poslal odpoveď, ktorej obsahom bolo odmietnutie zapožičania notárskeho spisu a vyjadrenie
jeho názoru, že výkon štátneho dohľadu nie je dostatočným dôvodom na zapožičanie príslušného
notárskeho spisu, označil za úvahu vychádzajúcu z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal
tiež na absurdnosť situácie, kedy mu ďalší účastník konania odmietol zapožičať notársky spis a nad
rámec svojich zákonných právomocí si prisvojil právomoc rozhodovať, kedy je a kedy nie je ministerstvo

oprávnené vykonať štátny dohľad. Poprel tiež tvrdenie, že v žiadosti o zapožičanie notárskeho spisu
neuviedol žiadne odôvodnenie, keďže ako dôvod uviedol výkon štátneho dohľadu nad činnosťou notára.
Z uvedeného dôvodu bol toho názoru, že žalovaný oprel napadnuté rozhodnutie o skutočnosti, ktoré súv rozpore s administratívnym spisom, keďže zo samotných žiadostí jednoznačne vyplýva, že dôvodom
bol výkon štátneho dohľadu nad činnosťou notára.

11. Súčasne mal za to, že závery žalovaným uvádzanej judikatúry ESĽP nemožno aplikovať na prípad
zapožičania notárskeho spisu. V prvom rade zákonná úprava explicitne ustanovuje práva ministerstva
a povinnosti notárov pri výkone štátneho dohľadu. Notár je verejný činiteľ vykonávajúci činnosť, ktorá je
výkonom verejnej moci, pričom je povinný strpieť výkon štátneho dohľadu nad jeho činnosťou. Zároveň
poukázal na skutočnosť, že ministerstvo nie je schopné prísť k rovnakým záverom iba z notárskej

zápisnice bez samotného notárskeho spisu.

III.
Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka konania

12. Žalovaný sa k podanej správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 17. januára 2022 tak, že
ďalšie skutočnosti okrem tých, ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí, na svoju obranu neuviedol.

13. Vo vyjadrení k podanej správnej žalobe zo dňa 03. januára 2022 ďalší účastník konania navrhol
správnu žalobu zamietnuť. S dôvodmi podanej žaloby sa nestotožnil a napadnuté rozhodnutie považoval

za správne. Mal za to, že žalovaný svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodnil, vysporiadal sa i so
zmenou ust. § 83 ods. 1 písm. b) notárskeho poriadku a poukázal na skutočnosť, že orgán dohľadu
si pri výkone dohľadu musí byť vedomý prípadného zásahu do ústavou garantovaného práva na
súkromie, povinnosti mlčanlivosti a ochrany osobných údajov, keďže spisy obsahujú množstvo citlivých
osobných údajov, a preto požadovanie spisov má byť i podľa jeho názoru krajným riešením a je potrebné

využívať iné formy dohľadu na riadne preverovanie činnosti notárov. Výrok napadnutého rozhodnutia
pokladal za správny, vydaný na základe správneho právneho posúdenia veci, vychádzajúc z dostatočne
zisteného skutkového stavu veci. Zároveň zotrval na svojom vyjadrení v rámci disciplinárneho konania.

14. Uviedol, že vo veci N 195/2019 postupoval v zmysle ust. § 3 ods. 1 a § 5 notárskeho poriadku.

Podotkol,žežalobcovibolovpredchádzajúcichpodaniachzaslanévyjadrenieúčastníčkyp.D.A.,E.F.,z
ktoréhovyplýva,žetátonesúhlasí,abyboljejspisN195/2019zapožičanýministerstvu,alesúhlasístým,
aby tento spis bol zapožičaný a aby do neho nahliadlo Prezídium Notárskej komory Slovenskej republiky.
Z uvedených dôvodov nezaslal žalobcovi ani ďalšie notárske spisy a notárske zápisnice o vydržaní
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam za mesiace september až november 2019 (žiadosti zo dňa 21.

januára 2021 a 15. februára 2021), pričom ani v jednom prípade nebol daný a udelený súhlas účastníkov
konania k nahliadnutiu do spisov, resp. súhlas na ich zapožičanie.

15. Bol toho názoru, že podmienky dohľadu nad činnosťou notárov (v znení právnej úpravy do 01.
mája 2021) boli určené pomerne prísne, keďže sám štát určil, že notár požičia svoje spisy len na

odôvodnenú písomnú žiadosť vymedzených subjektov. Tvrdil, že neskoršia legislatívna zmena, ktorá
znamenala vypustenie adjektíva „odôvodnenú“ je len priznaním si vlastného pochybenia zákonodarcu,
ktoré činilo dohľad komplikovaným vzhľadom na kolíziu s inými právami dotknutých subjektov. Podotkol,
že v materiálnom právnom štáte nie je možné, aby dôsledky legislatívneho pochybenia štátu v nastavení
podmienok dohľadu boli nedôvodne prenášané na objekt dohľadu (notára) alebo ďalšie dotknuté

subjekty (subjekty vydržania), a to aj s poukazom na ústavnú zásadu legálnej licencie (čl. 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky).

IV.
Ďalšie podania účastníkov konania

16. Žalobca v replike zo dňa 14. februára 2024 uviedol, že výkon notárskeho úradu ďalšieho účastníka
konania so sídlom vo Svidníku zanikol v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 písm. d) notárskeho poriadku
ku dňu 31. decembra 2022.

17. Žalovaný a ďalší účastník konania nevyužili právo podať v určenej lehote dupliku.18. Ďalší účastník konania v podaní zo dňa 25. novembra 2025 upozornil na skutočnosť, že výkon jeho
notárskeho úradu so sídlom vo Svidníku zanikol v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 písm. d) notárskeho
poriadku ku dňu 31. decembra 2022.

V.
Konanie na správnom súde

19. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom
v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/308/2021. V súlade s platným a účinným
rozvrhom práce správneho súdu bola predmetná vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným

výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 8S Správneho súdu v Bratislave.

VI.
Pojednávanie

20. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP rozhodol na pojednávaní dňa 18. decembra 2025 rozsudkom,

ktorý verejne vyhlásil v neprítomnosti účastníkov konania. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil,
aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil a o odročenie
pojednávanie nežiadal. Ďalší účastník konania rovnako svoju neúčasť neospravedlnil a o odročenie
pojednávanie nežiadal. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania,
ktoré mu prechádzalo, a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

VII.
Relevantné právne predpisy

21.Podľa§493eSSPvzneníúčinnomod01.07.2023,konaniazačatéaneskončenédo30.júna2023sa

dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

22.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach
správneho trestania.

24.Podľa§194ods.1SSPsprávnymtrestanímsanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanieorgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

25. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

26. Podľa § 13 notárskeho poriadku notár skladá do rúk ministra tento sľub: „Sľubujem na svoju česť
a svedomie, že sa budem spravovať Ústavou a ostatnými zákonmi, ako aj inými všeobecne záväznými
právnymi predpismi a budem ich uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, pri výkone
notárskej činnosti a činnosti súdneho komisára budem postupovať nezávisle, nestranne a spravodlivo a

budem dodržiavať povinnosť mlčanlivosti o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozviem v súvislosti
s notárskou činnosťou.“27. Podľa § 82 ods. 1 notárskeho poriadku oprávnenými orgánmi uvedenými v § 81 sú v rozsahu svojej
pôsobnosti prezídium komory, minister a ním poverení pracovníci ministerstva, orgány činné v trestnom
konaní, orgány finančnej kontroly a súdy.

28. Podľa § 83 ods. 1 notárskeho poriadku v znení účinnom do 30. apríla 2021 notár svoje spisy požičia
na odôvodnenú písomnú žiadosť iným notárom, orgánom uvedeným v § 82 ods. 1 a tiež znalcom za
podmienok uvedených v § 82 ods. 2.

29. Podľa § 91 ods. 1 notárskeho poriadku disciplinárnym previnením je zavinené závažné alebo
opätovné porušenie povinností pri výkone činnosti notára vyplývajúcich z tohto zákona alebo osobitného
predpisu, zavinené závažné alebo opätovné porušenie iných povinností vyplývajúcich z tohto zákona,
z Etického kódexu notára, z interného predpisu komory alebo uznesenia komory, správanie, ktorým sa
závažným alebo opätovným spôsobom narúša dôstojnosť a vážnosť notárskej profesie a pokračovanie
vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s výkonom činnosti notára. Disciplinárnym previnením je aj

zavinené konanie notára, ktoré má za následok prieťahy v dedičskom konaní alebo disciplinárnom
konaní, a tiež nerešpektovanie právoplatne uloženého disciplinárneho opatrenia.

30. Podľa čl. 9 ods. 3 písm. e) Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR senát bez ústneho
pojednávania konanie zastaví ak disciplinárne obvinený už nie je notárom alebo kandidátom pretože

výkon jeho úradu zanikol (§ 14 Notárskeho poriadku),

31. Podľa čl. 16 ods. 1 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR senát rozhodnutím: a) konanie
zastaví (čl. 9 ods. 3 tohto disciplinárneho poriadku) alebo b) konanie preruší (čl. 9 ods. 4 tohto
disciplinárneho poriadku) a ak nie je dôvod na zastavenie alebo prerušenie konania c) uzná disciplinárne

obvineného za vinného ak sú splnené podmienky a ak nie d) návrh zamietne.

32. Podľa čl. 16 ods. 2 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR senát rozhodnutím uzná
disciplinárne obvineného za vinného ak bolo nepochybne preukázané, že sa stal skutok, ktorý
je predmetom disciplinárneho návrhu, že ho spáchal disciplinárne obvinený a že tento skutok je

disciplinárnym previnením a:
a) uloží mu disciplinárne opatrenie podľa čl. 3 tohto disciplinárneho poriadku
- v prípade uloženia disciplinárneho opatrenia pozastavenia výkonu notárskeho úradu rozhodne aj na
aké obdobie ho pozastavuje a uvedie aj jeho začiatok a koniec,
- v prípade, že disciplinárne obvinený porušil svoju povinnosť (čl. 2 ods. 2 písm. a) tohto disciplinárneho

poriadku) niečo vykonať v určenej lehote rozhodne aj o náhradnej lehote,
-vprípadeuloženiadisciplinárnehoopatreniapeňažnejpokutyrozhodneajvakejlehotemábyťpeňažná
pokuta zaplatená, ktorá však nemôže byť dlhšia ako 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia, alebo
b) neuloží mu disciplinárne opatrenie, ak dôjde po prejednaní veci k záveru, že samotné prejednanie
veci splnilo výchovný účel.

VIII.
Posúdenie veci správnym súdom

33. V prejednávanej veci bolo úlohou správneho súdu preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ktorým podľa čl. 16 ods. 1 písm. d) Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR zamietol
návrh žalobcu na uznanie ďalšieho účastníka konania ako disciplinárne obvineného za vinného za to,
že závažným spôsobom porušil § 83 ods. 1 a § 89 ods. 4 notárskeho poriadku, za čo mu bolo navrhnuté
uloženie disciplinárneho opatrenia v zmysle ustanovenia § 91 ods. 3 písm. b) v súbehu s disciplinárnym

opatrením v zmysle § 91 ods. 3 písm. c) notárskeho poriadku peňažnú pokutu vo výške 3 300 eur a
pozastavenie výkonu notárskeho úradu na dobu 9 mesiacov.

34.Správnysúdkonštatuje,žežalobcavpodanejsprávnejžalobenamietalnesprávneprávneposúdenie
veci. Konkrétne spochybnil domnienku žalovaného, že ministerstvo je viazané obsahom podnetu SPF

na vykonanie štátneho dohľadu nad činnosťou notára a malo preskúmavať iba skutočnosti tvrdené v
podnete. Rovnako nesúhlasil s úvahou žalovaného, že notár „rešpektoval znenie“ ustanovenia § 83 ods.
1 notárskeho poriadku tým, že žalobcovi poslal odpoveď, ktorej obsahom bolo odmietnutie zapožičania
notárskeho spisu a vyjadrenie jeho názoru, že výkon štátneho dohľadu nie je dostatočným dôvodomna zapožičanie príslušného notárskeho spisu. Mal za to, že ďalší účastník konania odmietol zapožičať
notárskyspisanadrámecsvojichzákonnýchprávomocísiprisvojilprávomocrozhodovať,kedyjeakedy
nie je ministerstvo oprávnené vykonať štátny dohľad. Poprel tiež tvrdenie, že v žiadosti o zapožičanie

notárskeho spisu neuviedol žiadne odôvodnenie, keďže ako dôvod uviedol výkon štátneho dohľadu
nad činnosťou notára, a teda žalovaný oprel napadnuté rozhodnutie o skutočnosti, ktoré sú v rozpore
s administratívnym spisom. Zároveň poukázal na skutočnosť, že ministerstvo nie je schopné prísť k
rovnakým záverom iba z notárskej zápisnice bez samotného notárskeho spisu.

35. Z obsahu napadnutého rozhodnutia správny súd zistil, že žalovaný odôvodňoval zamietnutie návrhu
žalobcu na začatie disciplinárneho konania voči ďalšiemu účastníkovi konania tým, že písomné žiadosti
žalobcu o zapožičanie notárskych spisov ďalším účastníkom konania zo dňa 21. februára 2020 a zo
dňa 05. januára 2021 neboli dostatočne odôvodnené v súlade s ustanovením § 83 ods. 1 notárskeho
poriadku v znení účinnom do 30. apríla 2021, t. j. v čase spáchania skutku. Mal za to, že požadovanie
spisov za účelom výkonu dohľadu bez špecifikácie konkrétneho podozrenia z porušenia povinností

notára už nie je výkonom dohľadu, pri ktorom je vzťah nadriadenosti a podriadenosti vylúčený. Poukázal
tiež na judikatúru týkajúcu sa ochrany súkromia a osobných údajov.

36. Správny súd sa s uvedenou argumentáciou žalovaného nestotožnil, a to s poukazom na povahu
štátneho dohľadu ministerstva spravodlivosti nad činnosťou notárov, ktorý je realizáciou kontrolnej

činnosti ministerstva spravodlivosti v rámci výkonu štátnej správy. Tento verejno-správny rozmer
znamená, že výkon štátneho dohľadu má vrchnostenský charakter, t. j. pri výkone kontrolných oprávnení
je ministerstvo spravodlivosti v nadradenom postavení voči kontrolovaným notárom. Je preto zrejmé, že
notár nie je a ani nemôže byť oprávnený posudzovať splnenie podmienok pre zapožičanie notárskeho
spisu ministerstvu spravodlivosti. V opačnom prípade by totiž notár negoval vrchnostenský charakter

štátneho dohľadu a naopak sám by autoritatívne určoval, kedy sa tomuto dohľadu podrobí a kedy nie.
Na opísanom závere nič nemení ani zákonom ustanovená povinnosť notára zachovávať mlčanlivosť
alebo všeobecný odkaz na ochranu súkromia, či osobných údajov. Notársky poriadok totiž v tomto
smere neustanovuje žiadnu výnimku, ktorá by negovala možnosť výkonu štátneho dohľadu zo strany
ministerstva spravodlivosti. (obdobne rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 31D/5/2022 a sp. zn. 32D/2/2023)

37. Preto podľa názoru správneho súdu bolo pre náležité odôvodnenie písomných žiadostí ministra
spravodlivosti alebo ním povereného zamestnanca ministerstva spravodlivosti podľa § 83 ods. 1
notárskeho poriadku v danom prípade postačujúce uvedenie, že notársky spis je požadovaný na účel

výkonu štátneho dohľadu v zmysle § 89 notárskeho poriadku, obsiahnuté v predmetných žiadostiach
o zapožičanie spisov.

38. S poukazom na uvedené správny súd po preskúmaní správnej žaloby, napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ako aj obsahu administratívneho spisu dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto správny súd dospel k záveru o dôvodnosti
podanej správnej žaloby a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a
vec s poukazom na § 191 ods. 4 SSP vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

39. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude predmetnú vec opätovne posúdiť s tým, že s poukazom

na čl. 9 ods. 3 písm. e) Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR sa zároveň vysporiada so
skutočnosťou, že výkon notárskeho úradu žalobcu zanikol v zmysle § 14 ods. 1 písm. d) notárskeho
poriadku ku dňu 31. decembra 2022.

40. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v

zmysle § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. Pokiaľ by orgán verejnej správy v ďalšom konaní
nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd by opätovne zrušil jeho
rozhodnutie z tých istých dôvodov, môže mu správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť
pokutu v súlade s citovaným zákonným ustanovením.

41. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške
ktorejrozhodnesprávnysúdpoprávoplatnostitohtorozsudkusamostatnýmuznesením,ktorévydávyšší
súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.42. O náhrade trov konania ďalšieho účastníka správny súd rozhodol podľa § 169 SSP a právo na
náhradu trov konania mu nepriznal, pretože mu žiadne trovy konania nevznikli.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

BA-6S/308/2021

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd

v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej

pomoci.