Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22Csp/86/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125306744
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:6125306744.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: Intrum Slovakia,

s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava – Staré Mesto, v zast.: JUDr. Ján
Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava – Staré Mesto, proti žalovanému: A. B., nar.:
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E., o zaplatenie 119,50 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 26,60 EUR spolu s
- úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 14,60 Eur od 11.05.2022 do zaplatenia
- úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1,50 Eur od 11.05.2022 do zaplatenia
- úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1,50 Eur od 11.06.2022 do zaplatenia

- úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1,50 Eur od 11.07.2022 do zaplatenia
- úrokom z omeškania 5,50 % ročne zo sumy 1,50 Eur od 11.08.2022 do zaplatenia
- úrokom z omeškania 5,50 % ročne zo sumy 1,50 Eur od 11.09.2022 do zaplatenia
- úrokom z omeškania 6,25 % ročne zo sumy 1,50 Eur od 11.10.2022 do zaplatenia
- úrokom z omeškania 7,00 % ročne zo sumy 1,50 Eur od 11.11.2022 do zaplatenia
- úrokom z omeškania 7,00 % ročne zo sumy 1,50 Eur od 11.12.2022 do zaplatenia
- a spolu so zmluvnou pokutou 92,90 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 01.08.2025 domáhal zaplatenia
sumy 119,50 EUR spolu s príslušenstvom ako aj náhradou trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu: DIGI SLOVAKIA, s.r.o., IČO:
35 701 722, so sídlom Röntgenova 26, 851 01 Bratislava uzatvoril so žalovaným v zmysle § 44 zákona č.
351/2011 Z.z. zákona o elektronických komunikáciách zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Právny

predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanému verejné elektronické komunikačné služby, ako aj
prenechal do nájmu žalovanému ním vybrané zariadenia, za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú
cenu za poskytované služby a cenu nájmu. Právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil verejné
elektronické komunikačné služby žalovanému riadne a včas, ako aj prenechal do nájmu žalovaným
vybrané zariadenia. Na cenu dodaných služieb a cenu nájmu zariadení v zmysle zmluvných dojednaní
zmluvy o poskytovaní verejných služieb vystavil a doručil žalovanému nasledovné faktúry:
- faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 10.09.2020 vo výške 1,50 EUR

- faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 10.05.2022 vo výške 1,50 EUR
- faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 10.05.2022 vo výške 14,60 EUR
- faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 10.06.2022 vo výške 1,50 EUR
- faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 10.07.2022 vo výške 1,50 EUR- faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 10.08.2022 vo výške 1,50 EUR
- faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 10.09.2022 vo výške 1,50 EUR
- faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 10.10.2022 vo výške 1,50 EUR

- faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 10.11.2022 vo výške 1,50 EUR
- faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 10.12.2022 vo výške 1,50 EUR
- (ďalej len: „faktúry“).

3. Žalobca si v tomto spore voči žalovanému uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z titulu

nevrátenia zariadení prenechaných žalovanému do nájmu, vyúčtovaný vo faktúre č. XXXXXXXXXX
s dátumom splatnosti dňa 10.02.2023 na sumu 92,90 EUR ku dňu postúpenia pohľadávky. Napriek
tomu, že právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanému riadne a
včas poskytol a sprístupnil, ako aj prenechal žalovanému do nájmu ním vybrané zariadenia, žalovaný
mu v rozpore so zmluvnými dojednaniami zmluvy o poskytovaní verejných služieb dohodnutú cenu za
poskytnuté služby, cenu nájmu a pokuty vyúčtované za nevrátené zariadenia neuhradil riadne a včas,

čím sa dostal do omeškania s jej zaplatením. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej
medzi spoločnosťou DIGI SLOVAKIA, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o. ako
postupníkom dňa 01.04.2025 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplatenej ceny za poskytnuté
verejné služby, z titulu nezaplatenej ceny nájmu zariadení a z titulu nezaplatených pokút za nevrátené
zariadenia v celosti postúpená žalobcovi ako postupníkovi, o čom bol žalovaný upovedomený písomným

oznámením postupcu o postúpení pohľadávky v súlade s ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný napriek výzve právneho zástupcu žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy pohľadávku žalobcu do
dnešného dňa nezaplatil. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému len časť postúpeného
nároku titulom nezaplatenej ceny za riadne a včas poskytnuté verejné služby, titulom nezaplatenej ceny
nájmu zariadení a titulom nezaplatených pokút za nevrátené zariadenia vo výške 119,50 EUR spolu s

príslušenstvom, ktorú žalovaný žalobcovi napriek predžalobnej upomienke nezaplatil.

4. Žalobca v rámci svojej žaloby na preukázanie svojich tvrdení predložil zmluvu o poskytovaní
verejných služieb č. XXXXXXXX, zmluvu o postúpení pohľadávok, všetky vyššie uvedené faktúry,
cenník pre poskytovanie verejných služieb, všeobecné obchodné podmienky, podacie hárky, oznámenie

o postúpení pohľadávky.

5. Na základe skutočností tvrdených žalobcom vo svojej žalobe Okresný súd Banská Bystrica vydal
platobný rozkaz, sp. zn.: 24Up/655/2025 zo dňa 20. mája 2025 (ďalej len: „platobný rozkaz“), ktorým
žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko sa však nepodarilo žalovanému platobný rozkaz

doručiť do vlastných rúk, Okresný súd Banská Bystrica v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z.
zákon o upomínacom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len: „zákon o upomínacom konaní“)
vyzval žalobcu, aby navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde. Nakoľko žalobca navrhol
v konaní pokračovanie na príslušnom súde, Okresný súd Banská Bystrica v súlade s § 10 ods. 3 zákona
o upomínacom konaní postúpil vec na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Trnava, pričom sa

vyššie uvedený platobný rozkaz ex lege zrušil.

6. Následne Okresný súd Trnava vyzval žalovaného, aby sa v stanovenej lehote k žalobe žalobcu
písomne vyjadril. Žaloba spolu s jej prílohami, výzvou na vyjadrenie a príslušným poučením bola
žalovanému doručená postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Civilný sporový poriadok“). Žalovaný sa v rámci stanovenej
lehoty písomne k žalobe žalobcu nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe nepoprel a neoznačil
žiadne dôkazy.

7. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku platí, že: „spotrebiteľský spor je spor medzi obchodníkom

a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.“

8. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku platí, že: „súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak:
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,

b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú
sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.“9. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len: „Občiansky zákonník“) platí, že: „spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom.“

10. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá Civilného sporového
poriadku, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a súčasne ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, pričom
skutkové tvrdenia strán sporu nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,00

EUR. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote.
Strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

11. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku: „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú

rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

12. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: IV. ÚS 115/03 zo dňa 03. júla 2003 a z
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 209/2004 zo dňa vyplýva, že: „odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na

záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovateľné základné právo strany sporu na súdnu ochranu,
resp. právo na spravodlivý proces.“

13. Podľa 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo

vyšlo počas konania najavo.“

14. Podľa 204 Civilného sporového poriadku platí, že: „dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo
jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu
konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.“

15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom v zmysle
§ 204 Civilného sporového poriadku. Z vykonaného dokazovania si súd ustálil nasledovný skutkový
stav: právny predchodca žalobcu: F. G., G., H.: XX XXX XXX, G. G. I. XX, XXX XX B. J. so žalovaným
v zmysle § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. zákona o elektronických komunikáciách zmluvu o poskytovaní

verejných služieb. Právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanému verejné elektronické
komunikačné služby, ako aj prenechal do nájmu žalovanému ním vybrané zariadenia, za čo sa žalovaný
zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby a cenu nájmu. Právny predchodca žalobcu
poskytol a sprístupnil verejné elektronické komunikačné služby žalovanému riadne a včas, ako aj
prenechal do nájmu žalovaným vybrané zariadenia. Na cenu dodaných služieb a cenu nájmu zariadení

v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o poskytovaní verejných služieb vystavil a doručil žalovanému
vyššie uvedené faktúry. Žalobca si v tomto spore voči žalovanému uplatňuje nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty z titulu nevrátenia zariadení prenechaných žalovanému do nájmu, vyúčtovaných vo
faktúre č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 10.02.2023 na sumu 92,90 EUR ku dňu postúpenia
pohľadávky. Napriek tomu, že právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby

žalovanému riadne a včas poskytol a sprístupnil, ako aj prenechal žalovanému do nájmu ním vybrané
zariadenia, žalovaný mu v rozpore so zmluvnými dojednaniami zmluvy o poskytovaní verejných služieb
dohodnutú cenu za poskytnuté služby, cenu nájmu a pokuty vyúčtované za nevrátené zariadenia
neuhradil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania s jej zaplatením. Z uvedeného dôvodu žalobcovi
vznikol zákonný a zmluvný nárok na uplatnenie svojej pohľadávky voči žalovanému.

16. Podľa § 491 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len:
„Občiansky zákonník“), platí že: „záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených;môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich
prvky rôznych zmlúv.“

17. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka platí, že: „účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je
osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.“

18. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. zákon o elektronických komunikáciách v znení predpisov
ku dňu platnosti a účinnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb (ďalej len: „zákon o elektronických

komunikáciách“) platí, že: „zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať
všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je
písomná; toneplatíprepredplatenéslužby,poskytovanieslužiebprostredníctvomverejnýchtelefónnych
automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je
možnémeniťajinouakopísomnouformou,aksanatomzmluvnéstranydohodnú;toneplatíprezáväzky

účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.“

19. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka platí, že: „z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.“

20. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka platí, že: „nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za
odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.“

21. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu (pozn. súdu: právny režim), ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom.“

22. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“

23. Podľa § 544 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak strany dojednajú pre prípad

porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný
pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda (1). Zmluvnú
pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob
jej určenia (2).“

24. Súd vec posúdil právne tak, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o poskytovaní
verejných služieb podľa § 44 a nasl. zákona o elektronických komunikáciách a nájomná zmluva
podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nakoľko právny vzťah medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným je spotrebiteľským právnym vzťahom, súd v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka prednostne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka pred normami obchodného práva.

Žalobca v pozícii dodávateľa služieb, resp. prenajímateľa si riadne splnil svoje zmluvné a zákonné
povinnosti v súlade s uzatvorenou nájomnou zmluvou a zmluvou o poskytovaní verejných služieb, za čo
žalovanému vystavil vyššie uvedené faktúry so stanovenou lehotou splatnosti. Nakoľko žalovaný tieto
faktúry riadne a včas nezaplatil, nesplnil si svoju zmluvnú povinnosť riadne a včas zaplatiť žalobcovi
zvyšnú časť ceny za využívanie telekomunikačných služieb, resp. ceny nájmu a žalobcovi vznikol

zákonný a zmluvný nárok na ich uplatnenie voči žalovanému.

25. Nakoľko si žalobca ako obchodník v tomto konaní uplatnil proti žalovanému ako spotrebiteľovi
a slabšej strane sporu nárok zo zmluvnej pokuty zo spotrebiteľskej zmluvy, súd pristúpil ex offo ku
skúmaniu neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, pričom ju podrobil testu

neprijateľnosti v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v rámci generálnej klauzuly.

26. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vneprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.“

27. Zabezpečenie záväzkov sa môže uskutočniť aj špeciálnymi zabezpečovacími prostriedkami.
Zmluvná pokuta je dohodou účastníkov určená peňažná čiastka, ktorú je povinný zaplatiť zodpovedný
subjekt, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť, pričom zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad
nesplnenia záväzku vôbec, alebo pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Dohoda

o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, jej podstatnou náležitosťou je určenie výšky pokuty (alebo
určenie spôsobu jej určenia), pričom výška pokuty nie je zákonom limitovaná. Povinný subjekt je povinný
zmluvnú pokutu zaplatiť aj vtedy, ak oprávnenému subjektu nevznikla škoda. Zaplatenia zmluvnej pokuty
saoprávnenýsubjektmôžedomáhaťužnazákladetoho,žedošlokuskutočnosti,prektorúbolazmluvná
pokuta dohodnutá. Zaplatením zmluvnej pokuty sa účastník zmluvy nezbavuje záväzku. Funkcia
zmluvnej pokuty spočíva v tom, že hrozba majetkovou sankciou má povinný subjekt viesť k včasnému

a riadnemu plneniu. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad, že k splneniu záväzku nedôjde
vôbec, alebo iba čiastočne, resp. že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť. Po podrobnom
preskúmaní predmetných ustanovení o zmluvnej pokute súd dospel k záveru, že zmluvná pokuta je
dostatočne určitá, keď výpočet, ktorý zmluvné dojednania obsahujú, umožňuje bez pochybností určiť jej
výšku. Výška zmluvnej pokuty určená právnym predchodcom žalobcu bola dostatočne určitá. Z obsahu

zmluvných dojednaní medzi žalobcom a žalovaným nepochybne vyplýva, že dôvodom dojednania
zmluvnej pokuty bola skutočnosť, že žalobca sa rozhodol dať do nájmu žalovanému ako spotrebiteľovi
koncové zariadenia na využívanie jeho služieb. Žalobca si zmluvnú pokutu v príslušnej výške uplatnil vo
faktúre č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 10.02.2023 z toho dôvodu, že žalovaný právnemu
predchodcovi žalobcu nevrátil koncové zariadenia (diaľkový ovládač, koncové zriadenie PVR, smart

karty, zdrojové káble a pod.). Vzhľadom na to, že konajúci súd v predmetnom prípade nezistil rozpor
uvedenej zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd
považoval nárok žalobcu na zaplatenie zmluvne dohodnutej zmluvnej pokuty za oprávnený.

28. Podľa 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana

výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.“

29. K základnému rozloženiu dôkazného bremena (onus probandi) v civilnom sporovom konaní
a k procesným následkom stavu non liquet sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Podľa
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.: I ÚS 24/2019 zo dňa 09. júna 2020 platí, že: „civilné

sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany
definovanýjejpovinnosťoutvrdeniaanaňounadväzujúcoudôkaznoupovinnosťouaimzodpovedajúcim
korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne
vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti
zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca

sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého
skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo
zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala,
nedošlo.“

30. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 8 Cdo/140/2018 zo dňa 11.09.2011
platí, že.: „dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným
sporovým konaním a prejavuje sa vo výsledku sporu. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku
náležite uviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
čo malo v danej veci za následok zamietnutie žaloby. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého

záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich ním tvrdené právo. Na
druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré
vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal (tak napr. rozhodnutia
sp. zn. 2 Cdo 256/2012 a 6 Cdo 95/2011).“

31. Jednou zo základných procesných povinností strán sporu je povinnosť tvrdiť v zmysle § 150
Civilného sporového poriadku. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden
zo základných princípov civilného procesu v zmysle článku 8 Civilného sporového poriadku. Skutkové
tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovaného sú prostriedkamiprocesnej obrany. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu
uniesť bremeno tvrdenia s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore.
Nesplnenie povinnosti tvrdiť, respektíve nesplnenie povinnosti „relevantne tvrdiť“ má pre stranu sporu

procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry v spore. Prejaví sa v rámci meritórneho
rozhodnutia vo veci. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva
spôsobilé privodiť jej úspech v spore. V zásade platí, že každý má tvrdiť najmä tie právne skutočnosti,
ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. To, že Civilný sporový poriadok chápe
bremeno popretia tvrdení protistrany ako samostatnú procesnú povinnosť, vyplýva z ustanovenia § 151

ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktoré upravuje procesné následky, resp. sankciu za jej nesplnenie.
(Bližšie pozri: ŠTEVČEK, M. a kol.: Civilné právo procesné. Úvod do civilného procesu a sporové
konanie. 1 vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, str. 245 a 246, ISBN: 978-80-7400-876-4.)

32. Žalovaný počas celého civilného sporového konania zostal pasívny. Nevyjadril sa k žalobe žalobcu,
skutkové tvrdenia žalobcu v jeho žalobe nepoprel a neuviedol žiadne relevantné skutočnosti a nenavrhol

žiadne dôkazy, ktoré by vylučovali existenciu uplatňovaného práva žalobcu v jeho žalobe. Na základe
týchto skutočností a v zmysle vyššie citovanej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít
v Slovenskej republike konajúci súd konštatuje, že žalovaný v civilnom sporovom konaní si nesplnil
procesnú povinnosť v podobe tvrdenia skutočností, ktoré by čo i len čiastočne vylučovali uplatnený
nárok žalobcu v tomto konaní, v dôsledku čoho neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní

skutočností, ktoré vylučujú existenciu uplatňovaného nároku žalobcu v tomto konaní, pričom žalobca
existenciu svojho nároku uplatňovaného v tomto konaní náležite preukázal a jeho tvrdenia súd v zmysle
§ 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku považoval v konaní za nesporné.

33. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení.“

34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak ide o omeškanie s plnením peňažného

dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

35. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len: „Nariadenie vlády“): „výška úrokov z omeškania je opäť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

36. Nakoľko sa žalovaný sa dostal s úhradou svojho dlhu do omeškania, žalobca si v súlade s § 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatnil zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po vzniku
omeškania dlžníka s platením svojho dlhu, pričom ich výška 5,00 % ročne bola žalobcom správne určená
v súlade s § 3 Nariadenia vlády. Je tomu tak preto, pretože v čase začiatku omeškania dlžníka s platením
svojho peňažného záväzku bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,00
%, ktorá sa v zmysle § 3 Nariadenia vlády zvyšuje celkovo o päť percentuálnych bodov (0,00 % + 5,00

% = 5,00 % úrok z omeškania).

37. Podľa 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku: „lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“

38. Súd v tomto prípade uložil žalovanému povinnosť zaplatiť dlžnú sumu žalobcovi spolu s úrokom
z omeškania do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 232 ods. 3 Civilného sporového
poriadku.

39. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a po podrobnej právnej analýze súd dospel

k právnemu záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku I. tohto rozsudku. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.40. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“

41. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku: „súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

42. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania

rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

43. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

44.Otrováchkonaniasúdrozhodolpostupompodľa§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuvzmysle
zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ich
náhradu priznal žalobcovi v rozsahu 100,00 % voči žalovanému, pretože žalobca mal vo veci úspech
v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu.
V predmetnom spore mal žalobca hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalovaného bol 0,00 %,

z čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalobcu 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %).
To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených
trov celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku.

45. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového

poriadku v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

46. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)

(§ 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa § 48 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. zákon o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.