Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22Csp/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125201204
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125201204.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: ČSOB Poisťovňa,

a.s.,, IČO: 31 325 416, so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava – Staré Mesto v zast.: Malata, Pružinský,
Hegedüš & Partners s.r.o., IČO: 47 239 921, so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09
Bratislava – Staré Mesto, proti žalovanému: A. B., C. č.: XXXXXX/XXX, bytom D. D. XXXX/X, XXX XX
E., o zaplatenie 237,66 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 237,66 EUR spolu s
- úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 96,86 Eur od 01.07.2024 do zaplatenia
- úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 140,80 Eur od 01.08.2024 do zaplatenia

a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 18.02.2025 domáhal zaplatenia
sumy 237,66 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 96,86 EUR od
01.07.2024 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 140,80 Eur od 01.08.2024 do
zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu VITAL rizikové
životné poistenie č. XXXXXXXXXX, ktorým vzniklo poistenie smrti spolu s doplnkovým poistením
bližšie špecifikovaným v poistnej zmluve. Žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému resp. osobám ním
určenýmpoistnéplnenievprípade,ženastanepoistnáudalosťažalovanýsazaviazalsplácaťpravidelné
mesačné splátky poistného vo výške 96,86 EUR. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu na ktorú sa
zaviazal, v dôsledku čoho zaniklo poistenie ku dňu 30.06.2024 z dôvodu neplatenia poistného.

3. Súčasne žalobca uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu VITAL rizikové životné poistenie č.
XXXXXXXXXX, ktorým vzniklo poistenie smrti spolu s doplnkovým poistením bližšie
špecifikovaným v poistnej zmluve. Žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému resp. osobám ním
určenýmpoistnéplnenievprípade,ženastanepoistnáudalosťažalovanýsazaviazalsplácaťpravidelné
mesačné splátky poistného vo výške 78,27 EUR. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu na ktorú sa
zaviazal, v dôsledku čoho zaniklo poistenie ku dňu 31.07.2024 z dôvodu neplatenia poistného.

4. Žalobca v rámci svojej žaloby na preukázanie svojich tvrdení predložil poistnú zmluvu č.: poistnú
zmluvu F. C. G. H. č. XXXXXXXXXX a poistnú zmluvu VITAL C. G. H. I. XXXXXXXXXX, oznámenie
o zániku poistnej zmluvy zo dňa 31.05.2022.5. Na základe skutočností tvrdených žalobcom vo svojej žalobe Okresný súd Trnava vydal platobný
rozkaz, sp. zn.: 22Csp/15/2025-75 zo dňa 03. júna 2025 (ďalej len: „platobný rozkaz“), ktorým žalobe
žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko sa však nepodarilo žalovanému platobný rozkaz doručiť

do vlastných rúk, Okresný súd Trnava uznesením sp. zn.: 22Csp/15/2025-84 zo dňa 23. októbra 2025
platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil.

6. Následne Okresný súd Trnava vyzval žalovaného, aby sa v stanovenej lehote k žalobe žalobcu
písomne vyjadril. Žaloba spolu s jej prílohami, výzvou na vyjadrenie a príslušným poučením bola

žalovanému doručená postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Civilný sporový poriadok“). Žalovaný sa v rámci stanovenej
lehoty písomne k žalobe žalobcu nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe nepoprel a neoznačil
žiadne dôkazy.

7. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku platí, že: „spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom

a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.“

8. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku platí, že: „súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak:
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,

b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú
sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.“

9. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len: „Občiansky zákonník“) platí, že: „spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“

10. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá Civilného sporového
poriadku, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a súčasne ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, pričom

skutkové tvrdenia strán sporu nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,00
EUR. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote.
Strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

11. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku: „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

12. Podľa 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.“

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom v zmysle
§ 204 Civilného sporového poriadku. Z vykonaného dokazovania si súd ustálil nasledovný skutkový

stav: žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu F. C. G. H. I.
XXXXXXXXXX, ktorým vzniklo poistenie smrti spolu s doplnkovým poistením bližšie špecifikovaným
v poistnej zmluve. Žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému resp. osobám ním určeným poistné
plnenie v prípade, že nastane poistná udalosť a žalovaný sa zaviazal splácať pravidelné mesačné
splátky poistného vo výške 96,86 EUR. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu na ktorú sa zaviazal, v

dôsledku čoho zaniklo poistenie ku dňu 30.06.2024 z dôvodu neplatenia poistného. Súčasne žalobca
uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu F. C. G. H. I. XXXXXXXXXX, ktorým vzniklo poistenie smrti
spolu s doplnkovým poistením bližšie špecifikovaným v poistnej zmluve. Žalobca sa zaviazal poskytnúť
žalovanému resp. osobám ním určeným poistné plnenie v prípade, že nastane poistná udalosť ažalovaný sa zaviazal splácať pravidelné mesačné splátky poistného vo výške 78,27 EUR. Žalovaný
nedodržal platobnú disciplínu na ktorú sa zaviazal, v dôsledku čoho zaniklo poistenie ku dňu 31.07.2024
zdôvoduneplateniapoistného.Uvedenémalsúdzapreukázanépredloženímobidvochpoistnýchzmlúv.

Žalovaný dlžné poistné žalobcovi neuhradil.

14. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka platí, že: „záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.“

15. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje
poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a
fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.“

16. Podľa § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením

poistného vo výške uvedenej v návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v
takom prípade uzavretá, len čo bolo poistné zaplatené.“

17. Podľa § 791 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu,
je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že

poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).“

18. Podľa § 796 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné
splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.“

19. Podľa § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „poistenie zanikne aj tak, že poistné za
ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na
jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje
upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť
poistného. Poisťovateľ je povinný doručiť výzvu podľa prvej vety do jedného mesiaca odo dňa splatnosti

poistného. Ak nebola výzva podľa predchádzajúcej vety doručená, poistenie zanikne, ak poistné nebolo
zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.“

20. Podľa § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé
poistnéobdobiealebojednorazovépoistnénebolozaplatenédotrochmesiacovododňajehosplatnosti.“

21. Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „poistiteľ má právo na poistné za dobu do
zániku poistenia.“

22. Súd vec posúdil právne tak, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená poistná zmluva

postupom podľa § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poistná zmluva mala súčasne charakter
spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Základnou povinnosťou
žalovaného bolo platiť poistné riadne a včas. Nakoľko žalovaný si nesplnil svoju zákonnú a zmluvnú
povinnosť platiť poistné riadne a včas, dostal sa s úhradou poistného do omeškania.

23. Nakoľko si žalovaný nesplnil svoju zákonnú a zmluvnú povinnosť za poistné obdobie riadne a včas
zaplatiť žalobcovi dlžné poistné v stanovenej výške, žalobca v súlade s § 801 ods. 1 Občianskeho
zákonníka oznámil žalovaného zánik poistnej zmluvy pre nezaplatenie poistného. Žalobca má právo
na zaplatenie poistného v súlade s § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka za dobu do zániku poistenia.
Keďžežalovanýdlžnépoistnériadneavčasžalobcovineuhradil,žalobcasisvojnárokuplatnilpríslušnou

žalobou na súde. Výšku nároku súd nepovažoval medzi stranami sporu za spornú v zmysle § 151 ods.
1 Civilného sporového poriadku. Z uvedeného dôvodu súd konštatuje, že žalobca si svoj nárok uplatnil
v správnej výške.

24. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení.“25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

26. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len: „Nariadenie vlády“): „výška úrokov z omeškania je opäť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

27. Nakoľko sa žalovaný sa dostal s úhradou svojho dlhu do omeškania, žalobca si v súlade s § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatnil zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po vzniku
omeškania dlžníka s platením svojho dlhu, pričom ich výška 9,25 % ročne bola žalobcom správne určená
v súlade s § 3 Nariadenia vlády. Je tomu tak preto, pretože v čase začiatku omeškania dlžníka s platením

svojho peňažného záväzku bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 9,25 %,
ktorá sa v zmysle § 3 Nariadenia vlády zvyšuje celkovo o päť percentuálnych bodov (4,25 % + 5,00%
= 9,25 % úrok z omeškania).

28. Podľa 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku: „lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti

rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“

29. Súd v tomto prípade uložil žalovanému povinnosť zaplatiť dlžnú sumu žalobcovi spolu s úrokom
z omeškania do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 232 ods. 3 Civilného sporového
poriadku.

30. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a po podrobnej právnej analýze súd dospel
k právnemu záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku I. tohto rozsudku. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.

31. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“

32. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku: „súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

33. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

34. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

35.Otrováchkonaniasúdrozhodolpostupompodľa§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuvzmysle

zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ich
náhradu priznal žalobcovi v rozsahu 100,00 % voči žalovanému, pretože žalobca mal vo veci úspech
v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu.
V predmetnom spore mal žalobca hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalovaného bol 0,00 %,
z čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalobcu 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %).

To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených
trov celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku.

36. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového

poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

Civilného sporového poriadku).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa § 48 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. zákon o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.