Rozsudok – Majetok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, January 21, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/99/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722010346
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6722010346.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka

a sudcov JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a JUDr. Andreja Matušovica na verejnom zasadnutí
dňa 21. januára 2026, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin poškodzovania cudzej veci podľa
§ 245 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného
zákona, o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
zo dňa 8. novembra 2022, sp. zn. 6T/6/2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), e), ods. 3 Tr. por. v spojení s § 2 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom
od 06.08.2024 z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu v bode 1) v celom rozsahu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C., trvale bytom B.
XXX/XXX, C. B.

u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

v presne nezistenom čase do 19:30 hod. dňa 18.09.2021 sa doposiaľ nezisteným spôsobom dostal na
pozemok s parcelným číslom 778, na ktorom je umiestnená stavba rodinného domu so súpisným D. X
A. E. F. G. H., D. A. I., okres J., kde následne nezisteným spôsobom úmyselne založil požiar vo vstupnej
časti rodinného domu, následkom ktorého došlo k poškodeniu celého rodinného domu spolu aj s jeho
zariadením, čím poškodeným K. C. L., nar. XX.XX.XXXX a M. L., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom
K. N. XXX/XX, XXX XX C., spôsobil škodu v celkovej výške 116.946 €,

t e d a

zničil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., v znení účinnom od

06.08.2024.

Z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 245 ods. 2 Tr. zák., v znení účinnom od 06.08.2024 s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest
odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky 2 (dva) mesiace a 17 (sedemnásť) dní.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd ukladá obžalovanému p o v i n n o s ť nahradiť spoločne
a nerozdielne poškodeným K. C. L., nar. XX.XX.XXXX a M. L., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom K.

N. XXX/XX, XXX XX C., škodu vo výške 116.946,- Eur.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora voči oslobodzujúcemu výroku pod bodom 2)
obžaloby z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný v bode 1) obžaloby uznaný za vinného zo

zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, na tom
skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase do 19:30 hod. dňa 18.09.2021 sa doposiaľ nezisteným spôsobom dostal na
pozemok s parcelným číslom 778, na ktorom je umiestnená stavba rodinného domu so súpisným D. X

A. E. F. G. H., D. A. I., okres J., kde následne nezisteným spôsobom úmyselne založil požiar vo vstupnej
časti rodinného domu, následkom ktorého došlo k poškodeniu celého rodinného domu spolu aj s jeho
zariadením, čím poškodeným K. C. L., nar. XX.XX.XXXX a M. L., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom
K. N. XXX/XX, XXX XX C., spôsobil škodu v celkovej výške 116.946 €,

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 245 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2, Trestného zákona,
§ 46 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 54 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa§287ods.1Tr.poriadkumubolauloženápovinnosťnahradiťspoločneanerozdielnepoškodeným
K. C. L., nar. XX.XX.XXXX a M. L., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom K. N. XXX/XX, XXX XX C.,
škodu vo výške 116.946,- Eur.

Naproti tomu bol obžalovaný súčasne napadnutým rozsudkom okresného súdu podľa § 285 písm. a)
Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby v bode 2) pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1
Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 07.08.2021 v čase okolo 04:00 hod. v byte na 3. poschodí na O. E. XX A. C. násilím donútil pošk.

H. L. k súloži tým spôsobom, že poškodená si prišla k nemu pre svoj mobilný telefón, ktorý jej predtým
vzal, pričom pri vstupných dverách ju chytil za ruky a nasilu vtiahol do bytu, zvalil na zem a začal jej
strihať vlasy, poškodená po ňom kričala, aby prestal, vzápätí na to sa presunuli do spálne bytu, pričom
poškodená sa zo strachu pred ním nebránila, v spálni ju vyzliekol do spodného prádla, sotil ju na posteľ
a povedal jej, že sa spolu vyspia, čomu sa poškodená odtláčaním rukami a nohami bránila, na čo jej

následne dal úder čelom do hornej pery a zo zadnej časti hlavy jej vytrhol kus vlasov, načo sa mu
poškodená zo strachu podvolila a došlo medzi nimi k súloži,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti rozsudku okresného súdu v bode 1) podal obžalovaný priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie
a toto následne prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému
súdu dňa 30. decembra 2022, z obsahu ktorého vyplýva, že odvolanie smeruje proti výrokom o vine,
o treste a o náhrade škody pri skutku v bode 1) obžaloby pre zločin poškodzovania cudzej veci podľa §
245 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Úvodom popísal výrok napadnutého rozhodnutia s tým, že

má za to, že okresný súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre svoje rozhodnutie.
Pokračoval, že podľa výpovede K. L. je preukázané iba to, že sa mal nachádzať v blízkosti miesta činu
a to 4 hodiny pred spáchaním skutku, pričom svedkyňa vypovedala bez miestnej spojitosti jeho osoby
s miestom, kde malo dôjsť k spáchaniu skutku. Zároveň poukázal na skutočnosť, že v čase hovorov
o 18:33 hod., 18:44 hod. a 19:20 hod. a SMS správy v čase 19:23 hod. mohol byť kdekoľvek v okruhu

základových 4G staníc, teda kdekoľvek v okruhu 32 km alebo 15 km od tejto základovej stanice. Žiadnyz týchto hovor ho nespája s miestom činu v čase spáchania skutku a táto skutočnosť nevyplýva ani z
A. P. N. Q.. Poukázal zároveň aj na jeho výpoveď ohľadne prepájania cez iné základové stanice (BTS)
z dôvodu presunu mobilu v priestore. Zároveň obžalovaný mal za to, že podľa všetkého je vylúčené,

že by sa mohol v čase 19:30 hod. nachádzať v H., D. I., pri chate poškodeného a dopustiť sa konania,
pre ktoré ho súd uznal vinným.

Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Rozsudok okresného súdu priamo na hlavnom pojednávaní napadol odvolaním v neprospech
obžalovaného aj okresný prokurátor, a to vo výroku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby v bode
2) pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona, ktoré odôvodnil písomným podaním
doručeným okresnému súdu dňa 11. januára 2023. Okresný prokurátor v písomných dôvodoch svojho
odvolania uviedol, že ak súd vo veci oslobodeného skutku citoval znalkyňu I. R. S., tak prečo neuviedol
aj ostatné skutočnosti, ktoré znalkyňa uvádzala a to najmä, že v podstate neexistuje štandardizované

správanie sa znásilnenej ženy, pričom sa opakovane stretla s páchateľom a poškodenou, ktorá s ním
mala aj po znásilnení dobrovoľný styk. Znalkyňa to v krátkosti pripísala toxickosti ich vzťahu, ktorý
poškodená, ale ani obžalovaný nedokázali ukončiť. Zároveň poukázal na to, že výpoveď poškodenej
nepodlieha zámerného skresľovaniu, klamstvám, ani konfabuláciám, čo bolo preukázané, súčasne
poukázal aj na výpoveď svedka T. U., ktorým výpovediam súd neuveril a mal za to, že súd prvého

stupňa všetky okolnosti skutku v bode 2) obžaloby nedôvodne vyhodnocoval výlučne v prospech
obžalovanéhoA.B.,atonapriektomu,žetomutobolavykonanýznaleckýmskúmanímzistenánezrelosť,
egocentrickosť a nízka miera empatie s tým, že záujmy a potreby iných osôb zohľadňuje len v minimálnej
miere, pričom zvýrazňuje zohľadňovanie svojej vlastnej osoby.

Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

Na verejnom zasadnutí, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti poškodeného a splnomocnenca
poškodenej, prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že okresný prokurátor podal odvolanie do

oslobodzujúceho výroku týkajúceho sa znásilnenia a na podanom odvolaní trvá. Navrhla, aby krajský
súd napadnutý rozsudok zrušil, vrátil vec súdu prvého stupňa, aby vo veci opätovne konal a rozhodol
a odvolanie obžalovaného zamietol.

Obhajca obžalovaného zotrval na podanom odvolaní a na všetkých skutočnostiach v ňom uvedených.

Nad rámec zdôraznil, že obžalovaný bol uznaný za vinného len na základe nepriamych dôkazov.
Namietol úradný záznam policajta, ktorý v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
nemôže byť použitý ako dôkaz. Je toho názoru, že na základe vykonaného dokazovania nie je
jednoznačne preukázaná vina obžalovaného a práve naopak, v konaní vykonané dôkazy obžalovaného
vyviňujú. Navrhol, aby bol obžalovaný spod obžaloby v celom rozsahu oslobodený. Eventuálne navrhol,

aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a
rozhodnutie. Odvolanie okresného prokurátora navrhol zamietnuť.

Obžalovaný žiadal, aby súd rozhodol v intenciách prednesu jeho obhajcu.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolania podali obžalovaný a okresný
prokurátor ako oprávnené osoby v zákonnej lehote, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné.
Následne preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
o vine, o treste a o náhrade škody, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by prihliadol len vtedy, ak

by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., čo však zistené nebolo. Po uvedenom
procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného bolo podané čiastočne dôvodne, i
keď z iných dôvodov oproti tým, ktorými argumentoval, naproti tomu, odvolanie okresného prokurátora
vyhodnotil ako nedôvodné.

Úvodom krajský súd konštatuje, že vo veci už bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho krajského súdu
zo dňa 23. februára 2023, sp. zn. 4To/8/2023, ktorým obžalovanému uložil vyšší trest odňatia slobody
(70 mesiacov), ako mu uložil súd prvého stupňa (54 mesiacov). Tento bol na dovolanie obžalovaného
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. októbra 2025, sp. zn. 1Tdo/26/2024zrušený z dôvodu porušenia zákona podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Najvyšší
súd Slovenskej republiky vyslovil, že napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu, ktorým sprísnil trest
uložený súdom prvého stupňa, došlo k zhoršeniu postavenia obžalovaného, nakoľko okresný prokurátor

odvolaním napadol rozsudok len v jeho oslobodzujúcej časti, resp. neprejavil nespokojnosť s druhom a
výmerou trestu, ktorý bol prvostupňovým súdom uložený v odsudzujúcej časti za zločin poškodzovania
cudzejvecipodľa§245ods.1,ods.3písm.a)Trestnéhozákona.Jetakzrejmé,žeprokurátornenapadol
výmeru uloženého trestu v časti, v ktorej bol obžalovaný uznaný za vinného zo zločinu poškodzovania
cudzej veci.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že sa súd
prvého stupňa dopustil chýb v napadnutom rozsudku vo výrokoch o vine a treste v bode 1) a že
napadnutým rozsudkom v bode 1) bolo porušené ustanovenie Trestného zákona a taktiež, že trest
uložený obžalovanému napadnutým rozsudkom v bode 1) je neprimerane prísny. Vzhľadom k tomu
krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v bode

1) v celom rozsahu a vo veci podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol sám rozsudkom tak, ako je vyššie
uvedené a to na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku v podstate správne
zistený. Krajský súd totiž musel vziať do úvahy zmenu právnej úpravy v prospech obžalovaného, ku
ktorej došlo po vyhlásení napadnutého rozsudku okresným súdom, účinnú odo dňa 06.08.2024, a to vo
vzťahu k právnej kvalifikácii a v nadväznosti na to k ukladaniu trestu.

Pokiaľ ide o zo strany obžalovaného napadnutý výrok o vine v bode 1) a zo strany okresného prokurátora
napadnutý výrok o oslobodení obžalovaného spod obžaloby v bode 2), krajský súd konštatuje, že
okresný súd, pri dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu,
rozhodol na hlavnom pojednávaní o jeho vine v bode 1 ) obžaloby a o jeho nevine v bode 2) obžaloby

v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil
a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá všetkým podstatným
hľadiskám obsiahnutým v ust. § 168 ods. 1 Tr. por., prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť
a nemožno mu v tomto smere nič podstatné vyčítať. Stručne teda vyložil, ktoré skutočnosti vzal za
dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení

vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je
zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke viny obžalovaného v bode 1 ) obžaloby
a jeho neviny v bode 2) obžaloby a správne postupoval, keď ho v konečnom dôsledku v bode 1) obžaloby
uznal za vinného zo skutku kladeného mu za vinu a v bode 2) spod obžaloby oslobodil.

Krajský súd sa, čo do viny v bode 1) obžaloby, v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozsudku okresného súdu a v tomto smere v podrobnostiach krajský súd poukazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku na stranách č. 9 ods. posledný až strane č. 11 ods. prvý. Obžalovaného, ako
správne uviedol okresný súd, napriek tomu, že svoju vinu poprel, zo skutku jednoznačne usvedčilo

viacero nepriamych dôkazov, ktoré do seba zapadajú. Krajský súd potom nemá žiadne pochybnosti
o správnosti záveru okresného súdu, že obžalovaný sa predmetného skutku kladeného mu za vinu
v bode 1) obžaloby dopustil. Vzhľadom na novelu Trestného zákona účinnú od 06.08.2024 však okresný
súd v konečnom dôsledku nepostupoval správne, keď obžalovaného uznal za vinného zo zločinu
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona.

Ako už bolo vyššie naznačené, vzhľadom na prijatú novelu Trestného zákona účinnú od 06.08.2024
muselkrajskýsúd,pokiaľideoprávnukvalifikáciuskutkuvbode1)obžalobyaukladanietrestureparovať
napadnuté rozhodnutie okresného súdu. Škoda vo výške 116 946 euro už v zmysle novelizovaného
znenia § 125 ods. 1 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 nie je škodou značnou, ale už len škodou

väčšou, preto obžalovaný svojím konaním v bode 1) obžaloby nenaplnil skutkovú podstatu zločinu
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, za ktorý zločin bolo
možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody vo výmere 3 až 8 rokov, ale už len skutkovú podstatu
prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v znení
účinnom od 06.08.2024, za ktorý je možné obžalovanému podľa novelizovaného znenia uložiť trest

odňatia slobody vo výmere do 4 rokov. Zohľadniac okolnosti prípadu a osobu páchateľa, má krajský
súd za to, že primeraným trestom je nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky 2 mesiace
a 17 dní. Krajský súd má za to, že takto uložený trest je na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľadostatočný a že splní účel individuálnej i generálnej prevencie a zároveň pokryje už skôr vykonaný trest
odňatia slobody a výkon väzby.

Rovnako správne súd prvého stupňa postupoval, pokiaľ obžalovaného spod obžaloby v bode 2)
oslobodil. Obžalovaný spáchanie skutku v bode 2) obžaloby poprel a tohto zo skutku priamo usvedčuje
len poškodená. Krajský súd konštatuje, že okresný súd sa dôsledne zaoberal jednotlivými vykonanými
dôkazmi a tieto aj správne vyhodnotil. Krajský súd sa tak v plnom rozsahu stotožnil s jeho závermi
a v tomto smere v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku na stranách č.

23 ods. druhý až strane č. 24 ods. posledný. V tomto smere nemožno okresnému súdu skutočne
nič vyčítať. Na tomto mieste považuje krajský súd za vhodné opakovane zdôrazniť správne závery
okresného súdu, že samotná poškodená, ktorej výpoveď je vnútorne rozporná a nelogická, na jednej
strane tvrdila, že ju obžalovaný znásilnil a to aj za použitia priameho násilia, no na druhej strane v
priebehu skutku a po skutku z bytu neodišla, hoci tento bol odomknutý a obžalovaný jej v tom nebránil.
Naopak, opätovne kontaktovala obžalovaného s tým, aby ju prišiel pozrieť a keď za ňou na druhý deň

prišiel, mali spolu pohlavný styk, dokonca ešte obžalovanému napísala sms-ku, že je sama doma.
Aj z pohľadu krajského súdu je správanie poškodenej po údajnom skutku znásilnenia nepochopiteľné,
žeby sa takto správala žena, ktorá bola znásilnená. Ako správne uzavrel okresný súd, takéto správanie
poškodenej nenasvedčuje tomu, že medzi poškodenou a obžalovaným išlo o nedobrovoľný pohlavný
styk. Za daného stavu má potom krajský súd za to, že prvostupňový súd v prejednávanej trestnej veci

správneaplikovalzásaduindubioproreo,tedavpochybnostiachvprospechobvineného.Napriekvyššie
uvedenému krajský súd zdôrazňuje, že nie je vylúčené, že sa obžalovaný dopustil skutku, kladeného
mu za vinu v bode 2) obžaloby, dokonca možno konštatovať, že bol z takéhoto konania v určitej miere
podozrivý, a to vzhľadom na súhrn dôkazov vyznievajúcich v jeho neprospech, avšak v tomto smere
pretrvaliviacerénezanedbateľnépochybnosti,ktorébynemohlorozptýliťaniprípadnévykonanieďalších

dôkazov. Po komplexnom vyhodnotení všetkých okolností daného prípadu, vychádzajúc zo zistenej a
ustálenej dôkaznej situácie, mal krajský súd za to, že bolo potrebné aplikovať zásadu v pochybnostiach
v prospech obžalovaného, a z tohto dôvodu okresný súd postupoval zákonne a správne, keď ho v
konečnom dôsledku podľa § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby v bode 2) oslobodil. Nebolo totiž
jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností dokázané, že sa vôbec stal skutok, pre ktorý

bol stíhaný, najmä pokiaľ ide o rozhodujúce skutočnosti a okolnosti, ktorými by boli naplnené zákonné
znaky uvedeného zločinu (nebolo preukázané, že išlo o nedobrovoľný pohlavný styk). Výrok o vine môže
byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosti, že sa stal skutok, ktorý je
predmetom trestného stíhania. Z toho, čo už bolo uvedené, je možné dospieť len k takému záveru, že v
predmetnejtrestnejvecinebolatakáucelenáreťazdôkazov,nazákladektorýchbymoholbyťobžalovaný

usvedčený zo skutku uvedeného v bode 2) obžaloby.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, krajský súd podrobil súdnemu prieskumu i tento výrok a po splnení
prieskumnej povinnosti ustálil, že okresný súd o náhrade škody rozhodol správne, vychádzajúc z výšky
škody, ktorá bola dbornými vyjadreniami riadne a zákonným spôsobom ustálená vo výške 116 946 euro.

Preto aj krajský súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu v rovnakom rozsahu ako
to urobil okresný súd.

Z týchto dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku,
a to pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.