Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/67/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6023200069
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Prof. JUDr. Peter Potásch

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:6023200069.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr.

Petra Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Vlastimila
Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: TROCKEN, s. r. o., so sídlom Doležalova 15C, Bratislava, IČO:
46 869 590, právne zastúpený: PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava,
IČO: 36 668 745, proti žalovanému (sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Lazovná63,BanskáBystrica,IČO:42499500,opreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhočíslo:
103432369/2022 zo dňa 21.12.2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému
rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. TN-11S/27/2023 - 162 zo dňa 17. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. TN-11S/27/2023 - 162 zo dňa 17. apríla 2025 sa
zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Trenčín (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím číslo 101902126/2022 zo dňa
06.07.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 5.021,87 EUR
na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie jún 2020.
2. Správca dane neuznal daňovému subjektu nárok na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie jún
2020 v celkovej sume 5 021,87 eura z týchto faktúr:

- faktúra č. 20063005 zo dňa 30.06.2020, dátum dodania 30.06.2020, od dodávateľa SP National s.r.o.,
základdane:25026,00eur,daňzpridanejhodnoty:5005,20eura,celkováfakturovanásuma:30031,20
eura, za mediálnu kampaň - vysielanie reklamného spotu „CD S.V.“,
- faktúra č. 2030203239 zo dňa 30.06.2020, dátum dodania 30.06.2020, od dodávateľa Petit Press,
a.s., divízia týždenníkov, oz., základ dane: 83,34 eura, daň z pridanej hodnoty: 16,67 eura, celková
fakturovaná suma: 100,01 eura, predmet fakturácie bol vymedzený ako „Žilinské nov. 26/2020“ - 100
ks, „Kysucké nov. 26/2020“ - 100 ks.

3. V súvislosti s odpočítaním dane z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa SP National s.r.o. správca
dane zistil, že mediálna kampaň bola odvysielaná v rádiách Best FM, The End a Wow. Správca dane
Výzvou č. 101591363/2021 zo dňa 27.08.2021 vyzval žalobcu, aby objasnil dôvod odpočítania dane
za mediálnu kampaň v súvislosti s vysielaním reklamného spotu „CD S. F.“ a aby preukázal, na aké
podnikateľské aktivity prijaté plnenie použil. V odpovedi na zaslanú výzvu (zaevidovaná pod evidenčným
číslom 435234/2021 dňa 17.09.2021) žalobca uviedol, že odpočítanie dane z faktúry č. 20063005 za
mediálnu kampaň (vysielanie reklamného spotu „CD S. F.“) si uplatnil na podklade Zmluvy o obchodnom

zastúpení, ktorú uzatvoril s S. F. - Q. S. (ďalej len „speváčka“) dňa 01.12.2019. V zmysle tejto zmluvy
vykonával pre S. F. činnosť obchodného zástupcu.
4. Správca skonštatoval, že žalobca nepreukázal vzťah medzi dodaným plnením (mediálna kampaň
- vysielanie reklamného spotu „CD S. F.“) (ďalej len „mediálna kampaň k CD speváčky“) a ďalšímzdaniteľným plnením pre uplatnenie nároku na odpočet dane. Žalobca nesplnil podmienku zadefinovanú
v § 49 ods. 2 zákona o DPH.
5. K predloženej e-mailovej komunikácií správca dane uviedol, že išlo o priamu komunikáciu speváčky

z jej mailu, bez účasti žalobcu. Faktúra č. 20.29 vystavená žalobcom pre spoločnosť AKRAN, s.r.o.
s dátumom dodania 09.09.2020 nepreukazuje, že vystúpenie speváčky v relácii „Neskoro večer“ bolo
dohodnuté v dôsledku reklamnej kampane odvysielanej v médiách. V prípade faktúry č. 13.19, ktorá bola
vystavená žalobcom pre odberateľa PALACE HOTEL PEZINOK, s.r.o. s dátumom dodania 19.07.2019
správca dane poukázal na časový nesúlad, keď daňový subjekt začal speváčku zastupovať až dňa

01.12.2019.
6. Žalovaný rozhodnutím číslo 103432369/2022 zo dňa 21.12.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)
odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
7. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tvrdil, že v preskúmavanom prípade absentoval
priamy a bezprostredný súvis medzi plneniami fakturovanými spoločnosťou SP National s.r.o.,
predmetom ktorých bola mediálna kampaň k CD speváčky a plneniami žalobcu na výstupe, resp. s jeho

hospodárskou činnosťou, ktorá je zdaňovaná. Žalobca mediálnu kampaň zabezpečenú pre speváčku
tejto osobe nefakturoval a k naplneniu predmetu zmluvy o obchodnej spolupráci, ktorú žalobca uzatvoril
so speváčkou, podľa žalovaného, nedošlo.
8. Námietky žalobcu odkazujúce na „vyššiu moc“ a pandémiu COVID-19 žalovaný vyhodnotil ako
neopodstatnené, pretože žalobca nepreukázal, že ako obchodný zástupca speváčky oslovil alebo

kontaktoval organizátorov hudobných a kultúrnych podujatí, ktoré mali byť podľa jeho tvrdení následne
zrušené. Podľa žalovaného žalobca nepriamo potvrdil, aj záver správcu dane o tom, že účinkovanie
speváčky v relácii „Neskoro večer“ sa uskutočnilo bez účasti a pričinenia žalobcu.

9. Podľa žalovaného, správca dane poukázal aj na tú skutočnosť, že speváčka seba a svoje CD

prezentovala aj sama na svojej vlastnej webovej stránke. Žalovaný bol toho názoru, že žalobca
nesplnil základnú podmienku pre možnosť uplatnenia odpočítania dane, pretože prijaté plnenia
mediálna kampaň k CD speváčky) neposkytol zastúpenej speváčke za odplatu, k žiadnemu finančnému
vysporiadaniu nákladov medzi žalobcom a speváčkou nedošlo. Na priznanie práva na odpočítanie dane
zaplatenej na vstupe je potrebná existencia priamej a bezprostrednej súvislosti medzi plnením na vstupe

a súvisiacim plnením na výstupe, ktoré právo na odpočítanie dane zakladá.

II. Konanie na správnom súde
10. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. TN- 11S/27/2023 - 162 zo
dňa 17. apríla 2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) zákona

č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
11. Správny súd uviedol, že v preskúmavanej veci je nezanedbateľným faktom, že zo Zmluvy o
obchodnom zastúpení uzavretej medzi žalobcom (ako obchodným zástupcom) a speváčkou (ako
zastúpenou) zo dňa 01.12.2019, je v článku III. bod 1 uvedené, že odmena žalobcu, ako obchodného

zástupcu, je vo výške 30% z celkovej hodnoty sprostredkovaného obchodu, a teda je zrejmé, že k
vysporiadaniu medzi žalobcom a zastúpenou speváčkou malo dochádzať priebežne a žalobcovi mala
patriť provízia v rozsahu 30% z jej honoráru. Podľa správneho súdu, v zmysle zmluvy o obchodnom
zastúpení, dojednaná provízia v sebe zahŕňa aj všetky náklady žalobcu, ako obchodného zástupcu,
súvisiace s jeho reklamnou a sprostredkovateľskou činnosťou, t. j. zastúpená speváčka nemala

povinnosť vyplatiť náklady vynaložené na jej obchodné zastúpenie a žalobca nemal nárok na fakturáciu
nákladov, lebo žalobcove náklady mali byť pokryté v rámci provízií za sprostredkovaný obchod.
12. Správny súd skonštatoval, že žalobcovi nevznikol nárok na províziu zo sprostredkovaného obchodu,
nakoľko v období jún 2020, ako aj v nasledovných mesiacoch boli v značnej miere obmedzené verejné
podujatia, ako i samotné stretávanie sa z dôvodu vypuknutia pandémie COVIDU-19, čo bol objektívny

dôvod neúspechu obchodného zastúpenia, spôsobený vyššou mocou. Dané okolnosti, ktoré objektívne
nastali, nemôžu byť pripísané na škodu žalobcovi.
13. Tiež za podstatné správny súd považoval to, že z predmetnej zmluvy nevyplýva exkluzivita
pre obchodného zástupcu a teda, že len obchodný zástupca je oprávnený na zastupovanie a
zastúpená speváčka nemôže vyvíjať činnosť ohľadom svojej propagačnej činnosti aj sama, prípadne

prostredníctvom iného obchodného zástupcu.
14. Správny súd poukázal na to, že ak raz vznikne právo na odpočítanie dane, zostáva zachované
aj vtedy, ak sa zamýšľaná hospodárska činnosť napokon neuskutočnila a v dôsledku toho neviedla k
zdaniteľným plneniam, alebo ak zdaniteľná osoba nemohla používať tovary alebo služby, ktoré viedli kodpočítaniu dane v rámci zdaniteľných plnení, z dôvodu okolností nezávislých od jej vôle (rozsudok z
12. novembra 2020, Sonaecom, C-42-2019 /bod 35/).

15. Podľa správneho súdu, splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane žalobcovi v
zmysle doteraz zisteného skutkového stavu správcom dane svedčí. Uzatvoril, že pokiaľ daňové orgány
v ďalšom konaní nepreukážu existenciu daňového podvodu a súčasnú vedomosť žalobcu o podieľaní
sa na ňom, nie je dôvod pre nepriznanie práva na odpočítanie DPH.

III. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu k nej
16. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný (ďalej ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú
sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj
ako „SSP“), t. j. nesprávnym právnym posúdením veci a odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu. Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na
ďalšie konanie.

17. Sťažovateľ namietal, že v preskúmavanom prípade finančné orgány poukázali aj na zistenia, z
ktorých vyplýva, že žalobca ako obchodný zástupca speváčky neuzavrel a nedojednal žiadnu kúpnu
alebo inú zmluvu s tretími osobami, predmetom ktorej by bola umelecká a reklamná činnosť zastúpenej,
a teda počas celého roka 2020, ako aj roka 2021 (do 31.05.2021, kedy došlo k ukončeniu obchodného
zastupovania), žalobcovi nevznikol žiadny nárok na províziu zo sprostredkovaného obchodu. Žalobca

relevantným spôsobom nepreukázal, či a akú konkrétnu činnosť, okrem zabezpečenia vysielania
mediálnej kampane k CD speváčky v médiách, z ktorého si uplatnil odpočítanie dane vo výške 5 005,20
eura, vyvíjal za účelom zabezpečenia umeleckých vystúpení zastúpenej speváčky.
18. Sťažovateľ poznamenal, že predmetný reklamný spot sa v médiách vysielal v mesiaci jún 2020,
kedy už platili prísne opatrenia súvisiace s ochorením COVID-19, a teda žalobca v tomto období

vedel, že verejné podujatia, ako aj stretávanie sa osôb je výrazne obmedzené, avšak aj napriek tomu
dobrovoľne vynaložil značné náklady (vo výške 30 031,20 eura len za jeden mesiac) v prospech a pre
účel iného subjektu (speváčky). S ohľadom na zistený skutkový stav, keď žalobca v prípade vysielania
reklamného spotu nepreukázal prínos pre svoje podnikanie, pričom aj speváčka vypovedala, že žalobca
ju zastupoval z dôvodu vystavenia faktúr, potom podľa sťažovateľa v takomto prípade nejde o prijatie

služieb z racionálnych ekonomických dôvodov za protihodnotu, ale o dobrovoľné vynaloženie nákladov
žalobcom výlučne v prospech a pre účel iného subjektu.
19. Sťažovateľ poukázal na to, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca dane
opakovane vyzýval žalobcu, aby preukázal, že predmet fakturácie použil na účely vlastnej ekonomickej
činnosti.

20. Sťažovateľ sa ohradil voči názoru správneho súdu, ktorý argumentoval tým, že k vysporiadaniu
medzi žalobcom a zastúpenou speváčkou malo dochádzať priebežne a žalobcovi mala patriť provízia
vo výške 30 % z celkovej hodnoty sprostredkovaného obchodu. Sťažovateľ namietal, že to, že žalobca
uzavrel zmluvu o obchodnom zastúpení, ho nezbavilo povinnosti preukázať podstatné skutočnosti pre
riadne zistenie dane, v tomto prípade tú skutočnosť, aký mala mediálna kampaň dopad na zdaniteľné

obchody žalobcu na výstupe.
21. Predmetné služby nemožno podľa sťažovateľa akceptovať ani ako služby tvoriace súčasť celkových
nákladov žalobcu, nakoľko ide o adresné služby viažuce sa k propagovaniu speváčky. Z povahy
poskytnutých služieb vyplýva, že tieto nemajú všeobecnú povahu, ale boli poskytnuté adresne, nie sú
reprodukovateľné a využiteľné v rámci iných plnení poskytovaných žalobcom.

22. Sťažovateľ namietal aj závery správneho súdu k tomu, že ak raz vznikne právo na odpočítanie
dane, zostáva zachované aj vtedy, ak sa zamýšľaná hospodárska činnosť napokon neuskutočnila
a v dôsledku toho neviedla k zdaniteľným plneniam, alebo ak zdaniteľná osoba nemohla používať
tovary alebo služby, ktoré viedli k odpočítaniu dane v rámci zdaniteľných plnení, z dôvodu okolností
nezávislých od jej vôle. Má za to, že správny súd v tomto ohľade nesprávne aplikoval rozsudok

Súdneho dvora EU C-42/19, pretože ten sa týkal odlišných skutkových okolností. Tiež argumentoval
závermirozsudkuNajvyššiehosprávnehosúdusp.zn.2Sžfk/31/2019(17/2022ZNSS),vzmyslektorého
„Pre vznik práva na odpočítanie dane je rozhodujúce, či táto služba priamo a bezprostredne súvisí s
ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou ako súčasť
všeobecných ekonomických nákladov podniku.“

23. Žalobca sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom
rozsudku a kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť ako nedôvodnú. Namietal, že žalovaný nemá
kompetenciu, aby upravoval alebo prikazoval žalobcovi, ako má podnikať. Tvrdil, že preukázateľnevyvíjal úsilie na dosiahnutí vystúpení zastúpenej speváčky, čo podľa neho nebolo v rámci daňovej
kontroly spochybnené.
24. Žalobca namietal, že žalovaný hodnotil uzatvorenú zmluvu o obchodnom zastúpení v rozpore so

zisteniami správcu dane. Uviedol, že správca dane nedospel k záverom o formálnosti uzatvorenia
zmluvy. Bol toho názoru, že vyjadrenie zastúpenej speváčky bolo sťažovateľom parafrázované.
Zopakoval, že jeho náklady na vstupe boli do zmluvy o obchodnom zastúpení zapracované vo forme 30
percentnej odmeny zo sprostredkovaného obchodu.

IV. Konanie pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky
25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“
alebo „Najvyšší správny súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej
sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP.
26. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a

rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
27. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná
sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas.
28. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového

materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
V. Vybraná súvisiaca právna úprava
29. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené

záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
30. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
31. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
32.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi

dodané.

VI. Právne posúdenie veci kasačným súdom
33. Nosné závery správneho súdu spočívali v tom, že v predmetnej veci bola podľa neho splnená
aj tzv. tretia hmotnoprávna podmienka (t. j. že žalobca preukázal vzťah medzi dodaným plnením a

ďalším zdaniteľným plnením pre uplatnenie nároku na odpočet dane) dôvodiac, že ak raz vznikne právo
na odpočítanie dane, zostáva zachované aj vtedy, ak sa zamýšľaná hospodárska činnosť napokon
neuskutočnila a v dôsledku toho neviedla k zdaniteľným plneniam, alebo ak zdaniteľná osoba nemohla
používať tovary alebo služby, ktoré viedli k odpočítaniu dane v rámci zdaniteľných plnení, z dôvodu
okolností nezávislých od jej vôle.

34. K tzv. tretej hmotnoprávnej podmienke - či prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho
ekonomickej činnosti - kasačný poukazuje príkladmo na rozhodnutie SD EÚ vo veci C 496/11 (Portugal
Telecom SGPS SA c/a Fazenda Pública), z ktorého k prejednávanej veci vyplýva: „36. Na to, aby
bolo možné odpočítať DPH, musia plnenia uskutočňované na vstupe priamo a bezprostredne súvisieť
s plneniami na výstupe, pri ktorých je DPH odpočítateľná. Právo na odpočet DPH, ktorej podlieha

nadobudnutie tovarov alebo služieb na vstupe, tak predpokladá, že výdavky vynaložené na ich
nadobudnutie patria k podstatným prvkom tvoriacim cenu zdaniteľných plnení na výstupe, pri ktorých
vzniká právo na odpočet (pozri rozsudky Cibo Participations, už citovaný, bod 31; z 26. mája 2005,
Kretztechnik, C 465/03, Zb. s. I 4357, bod 35; z 8. februára 2007, Investrand, C 435/05, Zb. s. I 1315,
bod 23; Securenta, už citovaný, bod 27, a SKF, už citovaný, bod 57).

37. Právo na odpočet v prospech zdaniteľnej osoby je však prípustné aj pri absencii priamej a
bezprostrednej súvislosti medzi konkrétnym plnením na vstupe a jedným alebo viacerými plneniami
na výstupe zakladajúcimi právo na odpočet, ak náklady na predmetné služby tvoria súčasť celkových
nákladov zdaniteľnej osoby a sú ako také podstatnými prvkami tvoriacimi cenu tovarov alebo služieb,ktoréposkytuje.Takétonákladytotižpriamoabezprostrednesúvisiascelkovouhospodárskoučinnosťou
zdaniteľnej osoby (pozri najmä rozsudky Kretztechnik, už citovaný, bod 36; Investrand, už citovaný, bod
24, a SKF, už citovaný, bod 58).“

35. Ako uviedol aj sťažovateľ, deklarované plnenie (vysielanie mediálnej kampane k CD speváčky) nemá
všeobecnú povahu, ale bolo poskytnuté adresne, nie je reprodukovateľné a využiteľné v rámci iných
plnení poskytovaných žalobcom.
36. Správny súd dôvody zrušenia napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k okolnostiam prejedávanej veci
uviedol primárne v bode 62. napadnutého rozsudku, v ktorom jednak poukázal na to, že v období

jún 2020, ako aj v nasledovných mesiacoch boli v značnej miere obmedzené verejné podujatia a
stretávanie sa z dôvodu vypuknutia pandémie COVID-19. Správny súd tiež uviedol, že v zmysle zmluvy
o obchodnom zastúpení dojednaná provízia v sebe zahŕňala aj všetky náklady žalobcu súvisiace
s jeho reklamnou a sprostredkovateľskou činnosťou. Tieto právne závery sťažovateľ v kasačnej
sťažnosti adresne namietal. V tomto kontexte sťažovateľ poukázal na dôvody, pre ktoré na právnom
názore, vyjadrenom v napadnutom rozhodnutí, zotrval. Kasačný súd podrobne verifikoval právne závery

správneho súdu vo vzťahu k vzneseným námietkam.
37. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že právne posúdenie je vo svojej podstate prepojené
s kvalitou odôvodnenia. Na verifikáciu právneho posúdenia je potrebné, aby preskúmavaný rozsudok
správneho súdu mal dostatočné a kvalifikované odôvodnenie. Absencia východísk a argumentov
vedúcich k právnemu posúdeniu správneho súdu - ak dosahuje určitú intenzitu - totiž môže brániť

kasačnému súdu verifikovať a preskúmať tieto závery (k tomu pozri uznesenie veľkého senátu
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/6/2023 zo dňa 05.06.2024, obdobne
tiež postupoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 8Sžfk/28/2020 zo dňa 27.01.2021
- osobitne pozri bod 5., 13.,15. a 17., resp. aj Najvyšší správny súd v uznesení sp. zn. 1Svk/52/2022
zo dňa 21.12.2023).

38. Vo vzťahu k sťažnostným námietkam uvedeným v bode 18. tohto rozsudku kasačný súd na
jednej strane uvádza, že nespochybňuje, že okolnosti ohľadom vypuknutia pandémie COVID-19 mohli
mať negatívny vplyv na realizáciu verejných kultúrnych podujatí. Na druhej strane, neušlo pozornosti
kasačného súdu, že na strane 11 napadnutého rozhodnutia sťažovateľ predostrel svoju argumentáciu
k námietkam žalobcu ohľadom vplyvu okolností nezávislých od jeho vôle. Správny súd však na tieto

dôvody v napadnutom rozsudku adresne nereagoval, keď ide o okolnosti relevantné pre vlastné právne
posúdenie, čo následne determinuje záver kasačného súdu, že uskutočnené právne posúdenie veci
nebolo úplné. Zároveň nijako nezohľadnil to (resp. toto z právneho posúdenia veci správnym súdom
nevyplýva), že už pred vysielaním mediálnej kampane k CD speváčky isté obmedzenia v súvislosti
s pandémiou pandémie COVID-19 už existovali. Správny súd ďalej neobjasnil, prečo je toho názoru,

že v predmetnej veci došlo k takým okolnostiam nezávislých od vôle žalobcu, ktoré by boli podstatné
pre právne posúdenie predmetnej veci. Tiež neuviedol, ako dospel k záveru, že žalobca služby -
mediálnu kampaň k CD speváčky - použil na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných
transakcií - z akých okolností pri formulovaní tohto záveru vychádzal. Správny súd totiž v bode 60.
napadnutého rozsudku vymenoval žalobcom predložené dokumenty, ale neuviedol, z ktorých dôkazov

by záver o splnení tzv. tretej hmotnoprávnej podmienky vyplýval. V tomto kontexte je nesporné, že
žalovaný uvedené doklady posudzoval napr. na str. 7 a 8 napadnutého rozhodnutia, pričom okrem
iného dospel k záverom o časovom nesúlade faktúry pre odberateľa PALACE HOTEL PEZINOK, s.r.o.
a o priamej komunikácii zastúpenej speváčky k účinkovaniu v relácii „Neskoro večer“. Správny súd sa
však s uvedenými parciálnymi závermi v napadnutom rozsudku nijako nevysporiadal a na tieto adresne

nereagoval, v dôsledku čoho sa právne závery správneho súdu javia ako predčasné.
39. Sťažovateľ sa tiež ohradil voči záverom správneho súdu, v zmysle ktorých podľa zmluvy o
obchodnom zastúpení dojednaná provízia v sebe zahŕňala aj všetky náklady žalobcu súvisiace s
jeho reklamnou a sprostredkovateľskou činnosťou. Kasačný súd súhlasí s názorom vyjadreným v
kasačnej sťažnosti, že to, že žalobca uzavrel zmluvu o obchodnom zastúpení, ho nezbavilo povinnosti

preukázať podstatné skutočnosti pre riadne zistenie dane. Tieto okolnosti mal správny súd podrobne
skúmať. Navyše, vo vzťahu k posudzovaným otázkam je konštatovanie správneho súdu k obsahu
zmluvy o obchodnom zastúpení nepresné, pretože z obsahu predmetnej zmluvy, ktorá je obsiahnutá
v administratívnom spise, explicitne nevyplýva, že by predpokladala, že žalobcovi vzniknú náklady
spojené s reklamnou činnosťou v prospech zastúpenej, pretože táto vyslovene spomína len náklady

obchodného zástupcu vo všeobecnej rovine. Aj v tomto kontexte bolo preto namieste, aby sa správny
súd uvedeným tvrdením - ak už takého právneho názoru bol - hlbšie zaoberal a svoje právne závery
dostatočne odôvodnil.40. Sťažovateľ ako dôvod kasačnej sťažnosti označil aj § 440 ods. 1 písm. h) SSP (odklon od
ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu), pričom ako rozhodnutie kasačného súdu, od ktorého
sa mal správny súd napadnutým rozsudkom odkloniť, označil rozsudok Najvyššieho správneho súdu

sp. zn. 2Sžfk/31/2019 (17/2022 ZNSS). Uvedené rozhodnutie jasne zdôraznilo, že pre vznik práva
na odpočítanie dane je rozhodujúce, či reklamná služba priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími
zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou ako súčasť
všeobecných ekonomických nákladov podniku, čo je potrebné bližšie skúmať. V tomto ohľade kasačný
súd poukazuje aj na ďalšiu nadväzujúcu rozhodovaciu činnosť (k tomu pozri napr. rozsudky Najvyššieho

správneho súdu sp. zn. 8Sfk/31/2024, 2Sfk/14/2025 a 4Sfk/25/2025), z ktorej vyplýva, že pri reklamných
plneniach je potrebné zohľadniť individuálne kritéria tej- ktorej veci.
41. Správny súd v napadnutom rozsudku zdôrazňoval, že ak raz vznikne právo na odpočítanie dane,
zostáva zachované aj vtedy, ak sa zamýšľaná hospodárska činnosť napokon neuskutočnila a v dôsledku
toho neviedla k zdaniteľným plneniam. Správny súd v tomto kontexte však neuviedol, na základe
čoho dospel k záveru, že právo na odpočítanie dane v posudzovanom prípadne vzniklo. V tomto

ohľade je kasačný súd - v súlade s vyššie uvedenou rozhodovacou činnosťou - toho názoru, že pre
právne posúdenie predmetnej otázky je rozhodujúce preukázanie - keď už nie príjmu - tak aspoň
ucelenej činnosti, stratégie žalobcu smerujúcej k tomu, aby dosiahol zdaniteľné príjmy počas a po
uskutočnení mediálnej kampane, ktorá bola nemalej hodnoty (napríklad - že preukázateľne vyvíjal úsilie
na dosiahnutie vystúpení alebo predaja CD zastúpenej speváčky). Inak povedané, žalobca by mal

preukázať nejakú činnosť, resp. ucelenú stratégiu, aby právo na odpočítanie dane vzniklo. Podľa názoru
kasačného súdu, správny súd komplexne neposúdil, či v predmetnej veci vzniklo právo na odpočítanie
dane a či bolo právne posúdenie správcu dane a žalovaného v podmienkach súdenej veci zo zákonného
hľadiska udržateľné, teda neskúmal kritériá definované ustálenou rozhodovacou praxou kasačného
súdu.

42. Na predmetné nedostatky napadnutého rozsudku poukazuje kasačný súd bez ohľadu na to,
že vady odôvodnenia napadnutého uznesenia sťažovateľ v kasačnej sťažnosti výslovne nenamietal
a jeho kasačná sťažnosť smerovala primárne proti právnemu posúdeniu veci (k tomu porovnaj
napr. aj rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky - sp.
zn. 19SVs/6/2023 zo dňa 05.06.2024 „29. Hranica medzi nezákonnosťou rozhodnutia z dôvodu

zmätočnosti (nepreskúmateľnosti) a nesprávneho právneho posúdenia môže byť v praxi nejasná. Preto
posudzovanie týchto momentov nemôže byť striktné zo strany kasačného súdu. Ak teda aj sťažovateľ
namieta nesprávne právne posúdenie, ale kasačný súd dospeje k záveru, že z dôvodu absencie
jasného právneho posúdenia zo strany správneho súdu ide o zmätočné (nepreskúmateľné) rozhodnutie,
nemôže to byť prekážkou preskúmania len z dôvodu (nesprávneho) podradenia uvedenej skutočnosti

sťažovateľom pod iný dôvod kasačnej sťažnosti.“
43. Bez ohľadu na skutočnosti uvedené v bode 42. tohto odôvodnenia poukazuje kasačný súd na
to, že aj v prípadoch, kedy rozhodnutie správneho súdu nevykazuje prvky nepreskúmateľnosti, resp.
zmätočnosti (ako celku), ale z odôvodnenia jeho právnych záverov nevyplýva, že pri ich formulovaní
prihliadal na všetky relevantné okolnosti, kasačný súd na uvedené prihliadne aj bez toho, aby

bola v kasačnej sťažnosti explicitne namietnutá vada odôvodnenia napadnutého rozsudku alebo
uznesenia. Posudzovanie právneho záveru správneho súdu je determinované prihliadaním na všetky
okolnosti, ktoré sú pre dosiahnutie určitého právneho záveru podstatné. Tieto potom, logicky, musia byť
odzrkadlené vo vlastnom texte rozhodnutia správneho súdu, aby bolo zrejmé, že tento na ne prihliadal.
Ak nie sú, nie je potrebné tento stav vždy subsumovať pod inštitút vád, resp. nedostatkov odôvodnenia,

ale môže sa jednať aj o vady právneho posúdenia veci vyvolané tým, že kasačný súd nemá preukázané,
že správny súd pri formulovaní svojich právnych názorov prihliadal na všetko podstatné, čo následne
indikuje neúplné právne posúdenie, t. j. dôvod pre zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie.
44. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane už v priebehu daňovej kontroly spochybnil, že
prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. V tomto kontexte

kasačný súd poukazuje na oboznámenie zo dňa 27.08.2021 v spojení s výzvou zo dňa 27.08.2021 (č.
l. 94-98 administratívneho spisu), z ktorých vyplýva, že správca dane formuloval svoje pochybnosti o
naplnení tzv. tretej hmotnoprávnej podmienky vo vzťahu k plneniu - mediálnej kampani k CD speváčky. O
doplnenom dokazovaní zaslal správca dane žalobcovi oboznámenie zo dňa 05.05.2022 (č. l. 176-177),
ktorý obdobne ako prvé uvedené oboznámenie, uvádza pochybnosti správcu dane k predloženej faktúre

(o. i. poukázal na obdobné skutočnosti k tomu, či bolo plnenie použité v rámci jeho ekonomickej činnosti
ako následne uviedol žalovaný na str. 7 a 8 napadnutého rozhodnutia). Finálna právna kvalifikácia (t. j.
posúdenie splnenia konkrétnych hmotnoprávnych podmienok) k týmto skutkovým spochybneniam bola
obsiahnutá v následných rozhodnutiach vydaných vo vyrubovacom konaní, ktoré v tomto kontexte neboliprekvapivé. Preto sa kasačný súd nestotožnil s námietkou žalobcu vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti,
že mu v rámci daňovej kontroly nebolo spochybnené, že preukázateľne vyvíjal úsilie na dosiahnutí
vystúpení zastúpenej speváčky. Správca dane už počas daňovej kontroly preukázateľne spochybnil tzv.

tretiu hmotnoprávnu podmienku a vyzval žalobcu na to, aby preukázal, ako prijaté plnenie (vysielanie
mediálnej kampane k CD speváčky) použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Správca dane
nebol povinný konkrétne a kazuisticky žalobcu upovedomiť o tom, akým konkrétnym spôsobom môže
tento uniesť svoje dôkazné bremeno (t. j. konkrétne ho upovedomiť o tom, že má napríklad preukazovať
to, že mal nejakú stratégiu alebo vyvíjal úsilie na dosiahnutie vystúpení zastúpenej speváčky).

45. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, Najvyšší správny súd ako súd kasačný dospel k záveru, že
právne posúdenie veci - v zmysle vyššie uvedených právnych záverov kasačného súdu - vykazuje znaky
predčasnosti, resp. neúplnosti, čo má vplyv na samotné právne posúdenie veci. Z týchto dôvodov potom
Najvyšší správny súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu podľa ustanovenia § 462
ods. 1 SSP vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd dospel k záveru o potrebe opätovného, komplexného a
odôvodneného právneho posúdenia veci, osobitne poukazujúc na nesprávnosť a neúplnosť parciálnych

právnych záverov správneho súdu. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu postupovať pri
preskúmavaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v medziach podanej
správnej žaloby, pričom svoje závery je povinný dostatočne argumentačne odôvodniť a zohľadniť celý
kontext prejednávanej veci, najmä všetky skutkové zistenia orgánov verejnej správy a celé odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím.

46. Podľa § 467 ods. 3 SSP, ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie
konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. Vzhľadom k tomu, že
kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a v kontexte
s vyššie citovaným ustanovením o trovách kasačného konania, o nároku na náhradu trov kasačného
konania rozhodne správny súd.

47. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom kasačného súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a § 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.