Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320011039
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2320011039.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov

JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovanej: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 18.07.2022, č.k. 31T/98/2020-395, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 22.01.2026 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje v celom
rozsahu.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaná

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., hlásený trvalý pobyt D. E. D. XXX, okr. Galanta,

uznáva za vinnú, že

dňa 11.04.2018 v čase okolo 16.25 hod. v Seredi viedla motorové vozidlo Nissan Navara, EČ: F., po ulici
Lúčnej, pričom na križovatke s ulicou Športovou nerešpektovala dopravné značenie P1 „Daj prednosť v
jazde“ a vošla s vozidlom do križovatky, pričom nedala prednosť po ulici Športovej v smere od centra z

hlavnej cesty prichádzajúcemu vozidlu Audi A4, EČ: F., čím porušila povinnosť podľa § 20 ods. 1 zákona
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, a prednou časťou svojho vozidla
narazila do ľavej prednej bočnej časti prichádzajúceho vozidla, čím vozidlo Audi A4 zišlo z vozovky
na krajnicu a z tade na trávnatú plochu, kde narazilo do motorového vozidla Chevrolet Aveo, EČ: F.,
odstaveného pred rodinným domom č. XXXX/XX, čím jej spolujazdkyňa vo vozidle Nissan Navara G.
C. utrpela zranenia sériovú zlomeninu rebier IV – VI vpravo, podvrtnutie krčnej chrbtice, tržnú cca 2
cm ranu koreňa nosa, tržnú cca 2,5 cm ranu vonkajšieho očného kútika vpravo, pomliaždenie okolo
očnice vpravo a pomliaždenie ľavej polovice hrudníka s dobou liečenia do 35 dní, a vodička vozidla Audi

A4 H. F. utrpela zranenia natiahnutie krčnej chrbtice, zlomeninu základne V záprstnej kosti ľavej ruky,
zlomeninu II záprstnej kosti pravej nohy nad základňou, nalomenie IV rebra vľavo, pomliaždenie ľavej
polovice hrudníka a odreninu kože ľavého kolena s dobou liečenia do 40 dní,

teda

inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona,

čím spáchala

prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Za to sa
odsudzuje:
Podľa§158Trestnéhozákonaa§56ods.1,ods.2Trestnéhozákonaspoužitím §36písm.k)Trestného

zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výške 800 (osemsto) €.Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený,
ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., IČO: 35

937 874, sídlo Panónska cesta 2, Bratislava, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta (ďalej aj len ako „okresný súd“) zo dňa 18.07.2022,
č.k. 31T/98/2020-395 bola obžalovaná A. B. uznaná za vinnú na skutkovom základe že,
dňa 11.04.2018 v čase okolo 16.25 hod. v Seredi viedla motorové vozidlo Nissan Navara, EČ: F., po ulici
Lúčnej, pričom na križovatke s ulicou Športovou nerešpektovala dopravné značenie P1 „Daj prednosť v

jazde“ a vošla s vozidlom do križovatky, pričom nedala prednosť po ulici Športovej v smere od centra z
hlavnej cesty prichádzajúcemu vozidlu Audi A4, EČ: F., čím porušila povinnosť podľa § 20 ods. 1 zákona
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, a prednou časťou svojho vozidla
narazila do ľavej prednej bočnej časti prichádzajúceho vozidla, čím vozidlo Audi A4 zišlo z vozovky
na krajnicu a z tade na trávnatú plochu, kde narazilo do motorového vozidla Chevrolet Aveo, EČ: F.,

odstaveného pred rodinným domom č. XXXX/XX, čím jej spolujazdkyňa vo vozidle Nissan Navara G.
C. utrpela zranenia sériovú zlomeninu rebier IV – VI vpravo, podvrtnutie krčnej chrbtice, tržnú cca 2
cm ranu koreňa nosa, tržnú cca 2,5 cm ranu vonkajšieho očného kútika vpravo, pomliaždenie okolo
očnice vpravo a pomliaždenie ľavej polovice hrudníka s dobou liečenia do 35 dní, a vodička vozidla Audi
A4 H. F. utrpela zranenia natiahnutie krčnej chrbtice, zlomeninu základne V záprstnej kosti ľavej ruky,

zlomeninu II záprstnej kosti pravej nohy nad základňou, nalomenie IV rebra vľavo, pomliaždenie ľavej
polovice hrudníka a odreninu kože ľavého kolena s dobou liečenia do 40 dní,
teda
inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona,
čím spáchala

dva nedbanlivostné prečiny ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
I. Za to jej bol podľa § 158 Trestného zákona a § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41
ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. k) a § 37 písm. h) Trestného zákona, uložený
úhrnný peňažný trest vo výške 800 (osemsto) €. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že
by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, bol ustanovený náhradný trest odňatia slobody v

trvaní 2 (dva) mesiace.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona jej bol uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel v cestnej premávke v trvaní 1 (jeden) rok.
Okresný súd tiež rozhodol podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku o tom, že poškodeného Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a. s., IČO: 35 937 874, sídlo Panónska cesta 2, Bratislava, odkázal s nárokom na

náhradu škody na civilný proces.
II. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (ďalej aj len ako „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) rozhodol
v konaní vedenom pod spisovou značkou 5To/148/2022 uznesením zo dňa 14.9.2023, nasledovne:
„Podľa § 320 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku v spojení s § 280 ods. 2 Trestného poriadku sa
napadnutý rozsudok zrušuje v celom rozsahu a trestná vec obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,

trvale bytom D. E. D. XXX, vedená na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta č.
3 Pv 306/18/2202-39 zo dňa 11.08.2020 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví
podľa § 158 Trestného zákona na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 31T/98/2020 na tom skutkovom
základe, že
dňa 11.04.2018 v čase okolo 16.25 hod. v Seredi viedla motorové vozidlo Nissan Navara, EČ: F., po ulici

Lúčnej, pričom na križovatke s ulicou Športovou nerešpektovala doprav-né značenie P1 „Daj prednosť v
jazde“ a vošla s vozidlom do križovatky, pričom nedala pred-nosť po ulici Športovej v smere od centra z
hlavnej cesty prichádzajúcemu vozidlu Audi A4, EČ: F., čím porušila povinnosť podľa § 20 ods. 1 zákona
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, a prednou časťou svojho vozidla
narazila do ľavej prednej bočnej časti prichádzajúceho vozidla, čím vozidlo Audi A4 zišlo z vozovky

na krajni-cu a z tade na trávnatú plochu, kde narazilo do motorového vozidla Chevrolet Aveo, EČ: F.,
odstaveného pred rodinným domom č. XXXX/XX, čím jej spolujazdkyňa vo vozidle Nissan Navara G.
C. utrpela zranenia sériovú zlomeninu rebier IV - VI vpravo, podvrtnutie krčnej chrbtice, tržnú cca 2 cm
ranu koreňa nosa, tržnú cca 2,5 cm ranu vonkajšie-ho očného kútika vpravo, pomliaždenie okolo očnice
vpravo a pomliaždenie ľavej polovice hrudníka s dobou liečenia do 35 dní, a vodička vozidla Audi A4 H. F.

utrpela zranenia natiahnutie krčnej chrbtice, zlomeninu základne V záprstnej kosti ľavej ruky, zlomeninuII záprstnej kosti pravej nohy nad základňou, nalomenie IV rebra vľavo, pomliaždenie ľavej po-lovice
hrudníka a odreninu kože ľavého kolena s dobou liečenia do 40 dní,
postupuje Okresnému dopravnému inšpektorátu Galanta Okresného riaditeľstva Policajného zboru v

Galante, pretože nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal byť prejednaný ako priestupok.“
3. Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal proti uzneseniu krajského súdu dovo-lanie, o ktorom
rozhodoval Najvyšší súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len ako „najvyšší súd“). Ten rozsudkom zo dňa
16.1.2025 pod sp.zn. 5 Tdo/61/2024 rozhodol takto (citácia):
„I. Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku sa vyslovuje, že uznesením Krajského súdu v Trnave z

14. septembra 2023, č. k. 5To/148/2022-413, z dôvodu § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku bol
porušený zákon v ustanoveniach § 158 Trestného zákona s poukazom na § 123 ods. 2 Trestného
zákona, § 320 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku a § 280 ods. 2 Trestného poriadku v prospech
obvinenej A. B..
II. Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku sa zrušuje uznesenie Krajského súdu v Trnave zo 14.
septembra 2023, č. k. 5To/148/2022-413, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
III. Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku sa Krajskému súdu v Trnave prikazuje, aby vec v potrebnom
rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.“
4. V odôvodnení rozhodnutia najvyšší súd okrem iného uviedol, že:
„...proces skúmania naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu je z hľadiska myšlienkového

postupu súdu a orgánov činných v trestnom konaní subsumpciou (alebo podradením) zisteného a
ustáleného skutku pod príslušné zákonné ustanovenie osobitnej časti Trestného zákona. Podradenie
skutkových zistení pod konkrétne zákonné ustanovenia je otázkou právnou, a preto najvyšší súd
konštatuje, že pokiaľ generálny prokurátor ako dovolateľ v dovolacom konaní napáda nepodradenie
zisteného skutku na podklade vykonaných dôkazov pod zákonné ustanovenie § podľa § 158 Tr. zák.

s poukazom na § 123 ods. 2 Tr. zák., jedná sa o otázku právnu (a nie skutkovú), ktorá je spôsobilá vo
svojej podstate naplniť dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.
O výrokovej časti rozsudku súdu v trestnom konaní platí, že táto musí byť vždy založená na súlade
medzi skutkovou a právnou vetou. Za predpokladu, že medzi nimi tento súlad nie je, nemožno
konštatovať správne právne posúdenie veci z dôvodu, že nemohlo dôjsť k vykonaniu správneho

myšlienkového procesu subsumpcie (podradeniu) skutkového stavu pod právnu normu. Nesúlad medzi
skutkovou a právnou vetou zakladá právnu vadu rozhodnutia súdu, ktorá môže, ale aj nemusí odôvodniť
zrušenie právoplatného rozhodnutia v dovolacom konaní v závislosti od stupňa ovplyvnenia postavenia
obvineného v tomto trestnom konaní v príčinnej súvislosti s identifikovanou právnou vadou (§ 371 ods.
5 Tr. por.).

Najvyšší súd konštatuje, že predmetom dovolacieho prieskumu v tomto konaní na podklade generálnym
prokurátoromvymedzenéhodôvodunapodaniedovolaniajeposúdenie,čikrajskýsúdrozhodolvsúlade
so zákonom, keď okresným súdom zistený a ustálený skutkový stav nepodradil pod skutkovú podstatu
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. s poukazom na § 123 ods. 2 Tr. zák., keďže s poukazom
naformuláciuskutkovejvetynemalzapreukázanéžiadnekonkrétnesťaženie obvykléhospôsobuživota

poškodenej.
Podľa § 158 Tr. zák. kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť
vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona,
potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Podľa § 123 ods. 2 Tr. zák. ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie

zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého
bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
Objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. spočíva
v spôsobení ublíženia na zdraví, ktorá je však krytá nedbanlivostným zavinením. Naplnenie zákonom
predpokladaného následku ujmy na zdraví v zmysle poruchy zdravia podľa § 123 ods. 2 Tr. zák.

vyžaduje také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie
alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
Pre lepšiu prehľadnosť najvyšší súd uvádza, že spôsobenie zákonom predpokladaného následku ujmy
na zdraví v prípade prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. s poukazom na § 123 ods. 2 Tr.
zák. si vyžaduje kumulatívne naplnenie troch podmienok, a to:

1.) poškodenie zdravia iného,
2.) ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie,
3.) počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.Z predloženého spisového materiálu najvyšší súd zistil, že okresný súd na podklade vykonaných
dôkazov ustálil skutkový záver, že konaním obvineného došlo k takému poškodeniu zdravia
poškodených, ktoré si objektívne vyžiadalo dobu liečenia 35 dní, resp. 40 dní. V skutkovej vete rozsudku

potom tieto svoje zistenia konkrétne vyjadril tak, že „...jej spolujazdkyňa vo vozidle Nissan Navara G.
C. utrpela zranenia sériovú zlomeninu rebier IV -VI vpravo, podvrtnutie krčnej chrbtice, tržnú 2 cm ranu
koreňanosa,tržnúcca2,5cmranuvonkajšiehoočnéhokútikavpravo,pomliaždenieokoloočnicevpravo
a pomliaždenie ľavej polovice hrudníka s dobou liečenia do 35 dní, a vodička vozidla Audi A4 H. F.
utrpela zranenia natiahnutie krčnej chrbtice, zlomeninu základne V záprstnej kosti ľavej ruky, zlomeninu

II záprstnej kosti pravej nohy nad základňou, nalomenie IV rebra vľavo, pomliaždenie ľavej polovice
hrudníka a odreninu kože ľavého kolena s dobou liečenia do 40 dní.“
Krajský súd, na rozdiel od okresného súdu, však skonštatoval, že splnenie tretej podmienky v skutkovej
vete rozsudku okresného súdu absentuje.
Nahliadnutím do znaleckého posudku znalca z odvetvia chirurgia, traumatológia MUDr. Ervina Chomča,
č. 02/2019 z 8. februára 2019, vykonanom ako dôkaz na hlavnom pojednávaní 11. apríla 2022, najvyšší

súd zistil, že znalec vo vzťahu k poškodenej G. C. skonštatoval konkrétne obmedzenia v obvyklom
spôsobe života, ktoré musela poškodená strpieť „...dotykovou bolestivosťou v oblasti zlomeniny rebier a
bolesťamipridýchaníakašli,čotrvalodopremosteniazlomeninykostnýmmateriálom,čotrvalázvyčajne
14dní.Ďalejbolaobmedzenánaobvyklomspôsobeživotabolesťamikrkupripohyboch-tedapriotáčaní
krkom čo trvalo 14 maximálne 21 dní...“ a vo vzťahu k poškodenej H. F. „...poškodená bola obmedzená

na obvyklom spôsobe života obmedzenou pohyblivosťou - funkčnosťou pravej dolnej končatiny - mala
naloženú sadrovú fixáciu a 4 týždne nemohla došľapovať na postihnutú končatinu - len bez prenesenia
váhy - teda chodila pomocou barle. ...v dôsledku zlomeniny jedného rebra bola poškodená obmedzená
na obvyklom spôsobe života dotykovou bolestivosťou v oblasti zlomeniny a bolesťami pri dýchaní a
pri kašli, čo trvalo asi 14 dní. V dôsledku natiahnutia krčnej chrbtice bola poškodená obmedzená na

obvyyklom spôsobe života bolesťami krku pri pohyboch - teda pri otáčaní krkom, čo trvalo 14 maximálne
21 dní.“ U poškodených je teda aj podľa skutkových zistení okresného súdu, s ktorými sa stotožnil aj
krajský súd, preukázané, že išlo o dobu liečenia dlhšiu ako 7 kalendárnych dní.
Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že nepodradenie skutku krajským súdom pod zákonné ustanovenie
158 Tr. zák. s poukazom na § 123 ods. 2 Tr. zák. je založené výlučne na vytýkanej formálnej chybe, keď

zákonný znak - že nebol iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného, nebol podľa
krajského súdu dostatočne explicitne a doslovne uvedený v skutkovej vete rozsudku okresného súdu,
ale bol uvedený len konštatáciou, že zranenia si podľa znaleckého posudku vyžiadali liečenie spojené
s PN v trvaní po dobu liečenia 35 dní, resp. 40 dní.
Najvyšší súd sa s takýmto právnym posúdením (subsumciou) zisteného skutku zo strany krajského súdu

nestotožňuje a považuje ho za nesprávny.
Je nespochybniteľné, že skutok musí byť v skutkovej vete rozsudku vždy vymedzený tak, aby
zodpovedal všetkým znakom skutkovej podstaty trestného činu, z ktorého sa obvinený uznáva za
vinného (R 12/2009). Odsúdenie páchateľa napriek nepopísaniu všetkých skutočností rozhodných pre
naplnenie obligatórnej objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu uvedeného v právnej vete

rozsudku je v zmysle ustálenej judikatúry porušením práva na spravodlivý proces (III. ÚS 509/2015).
Vzhľadom na uvedené je potrebné pristupovať k hodnoteniu naplnenia objektívnych znakov skutkovej
podstaty trestného činu na poklade skutkovej vety ako obligatórnej súčasti výroku rozhodnutia súdu vždy
citlivo a s náležitou opatrnosťou.
Najvyšší súd však nadväzujúc na skoršiu rozhodovaciu prax uvádza, že nie každá formálna nepresnosť

vo formulácii skutkovej vety spôsobuje porušenie práva na spravodlivý proces obvineného a nutnosť
vylúčenia subsumpcie (podradenia) zisteného skutku pod príslušnú právnu normu uvedenú v osobitnej
časti Trestného zákona. Vyžadovaný úplný popis skutočností rozhodných pre naplnenie všetkých
znakov skutkovej podstaty trestného činu v skutkovej vete neznamená bez výnimky v každom
prípade nenaplnenie skutkovej podstaty trestného činu z dôvodu prísne formálneho explicitného

neuvedenia všetkých skutkových okolností preukazujúcich naplnenie objektívnej stránky skutkovej
podstaty trestného činu, pokiaľ je ich možné z ostatných častí skutkovej vety jasne vyvodiť.
Inými slovami, nie je za každých okolností nevyhnutné explicitne do skutkovej vety uviesť, že konaním
páchateľa skutku došlo k takému poškodeniu zdravia počas ktorého nebol iba na krátky čas sťažený
obvyklý spôsob života poškodeného, pokiaľ túto skutočnosť nepochybne možno vyvodiť z ďalších častí

skutkovej vety ako aj zo zisteného skutkového stavu ustáleného súdmi.
V tejto súvislosti možno poukázať i na predchádzajúcu judikatúru najvyššieho súdu z ktorej vyplýva, že
„i keď teda v skutkovej vete nie je explicitne uvedené, že zranenia poškodeného sťažovali jeho obvyklý
spôsob života nie iba na krátky čas, možno s poukazom na kombináciu modus operandi trestného činuuvedeného v skutkovej vete a nesporných skutkových zistení súdu prvého i druhého stupňa (ktorých
správnosť dovolací súd nemá právomoc preskúmavať) uzatvoriť, že mu bola spôsobená v dôsledku
konania obvineného ujma na zdraví napĺňajúca znaky ublíženia na zdraví v zmysle ustanovenia § 156

ods. 1 Trestného zákona“ (uznesenia NS SR, sp. zn. 1Tdo/49/2021, 1Tdo/48/2022 a 3Tdo/61/2022).
Zformulácieskutkovejvetyrozsudkuokresnéhosúduvčasti„...G.C.utrpelazraneniasériovúzlomeninu
rebier IV -VI vpravo, podvrtnutie krčnej chrbtice, tržnú 2 cm ranu koreňa nosa, tržnú cca 2,5 cm ranu
vonkajšieho očného kútika vpravo, pomliaždenie okolo očnice vpravo a pomliaždenie ľavej polovice
hrudníka s dobou liečenia do 35 dní, a vodička vozidla Audi A4 H. F. utrpela zranenia natiahnutie krčnej

chrbtice, zlomeninu základne V záprstnej kosti ľavej ruky, zlomeninu II záprstnej kosti pravej nohy nad
základňou, nalomenie IV rebra vľavo, pomliaždenie ľavej polovice hrudníka a odreninu kože ľavého
kolena s dobou liečenia do 40 dní.“, vzhľadom na charakter zranení poškodených a dobu liečenia
nemôžebyťsporné,žedošloksťaženiuichobvykléhospôsobuživotanieibanakrátkyčas.Jeevidentné,
že zistená a uvedená doba liečenia korešponduje ovplyvnením obvyklého spôsobu života poškodených
nie iba po krátky čas. Je potom len logickým dôsledkom nevyhnutnej liečby, že poškodené mali počas

nej ovplyvnený obvyklý spôsob života.
Ovplyvnenie obvyklého spôsobu života poškodených nie iba po krátky čas zároveň jasne a zrozumiteľne
vyplýva zo znaleckého posudku, ktorý bol v konaní vykonaný ako dôkaz. Najvyšší súd poznamenáva,
že skutková veta a jej znenie musí byť vykladaná s prihliadnutím na ustálené skutkové zistenia, ktoré
nemožno v tomto smere opomínať. Ostatné súdmi ustálené skutkové zistenia by mali byť pri hodnotení,

či boli skutkom uvedeným v skutkovej vete naplnené všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty
trestného činu „skúškou správnosti“. Pokiaľ skutkové zistenia preukazujú naplnenie všetkých znakov
objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu, nie je dôvod sa prikloniť k prísne formálnemu
výkladu skutkovej vety.
Krajský súd sa prísne formálnym vyžadovaním explicitného (doslovného) uvedenia všetkých znakov

objektívnejstránkyskutkovejpodstatyprečinupriklonilkprílišnémuprávnemuformalizmu,keďnevzaldo
úvahycelkovýkontextskutkovejvety,alezameralsavýlučnenaexplicitneneuvedenýznak.Najvyššísúd
pripomína, že okrem iného aj v prípade hodnotenia všetkých zákonných znakov prítomných v skutkovej
vete je potrebné uvážiť všetky okolnosti prípadu v súhrne a nielen jednotlivo (§ 2 ods. 12 Tr. por.).
Právnu úvahu krajského súdu spočívajúcu v konštatovaní absencie formálneho znaku s prihliadnutím na

ustálené skutkové zistenia je nutné v konečnom dôsledku označiť za popieranie základných ustálených
skutkových zistení z dôvodov, ktoré nemajú takú závažnosť, aby mohli objektívne odôvodniť popretie
záujmu spoločnosti na vykonaní spravodlivosti, a teda na potrestaní páchateľa za protiprávny čin.
Právoplatný rozsudok krajského súdu totižto spôsobuje situáciu, kedy bol z vykonaného dokazovania
ustálený skutkový záver, že obvinený sa dopustil činu, ktorý je mu kladený za vinu, avšak napriek tomu

z dôvodov čisto formálneho charakteru (kvôli neuvedeniu určitého slovného spojenia do skutkovej vety)
nedošlokukvalifikáciijehoskutkuakotrestnéhočinu,atakanikjehoodsúdeniuapotrestaniu.Zpohľadu
dovolacieho súdu ide o zjavne neprimeraný následok vytýkaného pochybenia. Za takýchto okolností je
úlohou súdov, aby vždy posúdili, či nie je možné zo skutkovej vety vyvodiť zákonný znak objektívnej
stránky skutkovej podstaty trestného činu aj napriek absencii doslovného a explicitného znenia tohto

znaku. Až vtedy, keď to nie je možné (a nemôžu to ani doplniť), obstojí záver, že skutok uvedený v
obžalobe nie je trestným činom.
Najvyšší súd sa stotožňuje s generálnym prokurátorom, že ovplyvnenie obvyklého spôsobu života
poškodených v skutkovej vete s uvedením jeho dĺžky je dostatočným spôsobom vyjadrené, nakoľko sa
dá vyvodiť z charakteru spôsobených zranení a doby trvania ich liečby. Aj vzhľadom na ďalšie ustálené

skutkové zistenia (skúška správnosti vykonanými dôkazmi), krajský súd mal zo skutkovej vety vyvodiť
naplnenie formálneho znaku objektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa §
158Tr. zák. s poukazom na § 123 ods. 2 Tr. zák.
Na doplnenie najvyšší súd uvádza, že procesnoprávne normy týkajúce sa výroku rozsudku (§ 163
ods. 3 Tr. por.), je potrebné vykladať nielen s prihliadnutím na práva obvineného, ale aj s prihliadnutím

na všeobecný účel a cieľ trestného konania (uplatniť teleologický výklad), ktorým je náležité zistenie
trestných činov a potrestanie ich páchateľov (§ 1 Tr. por.). Práva obvinených a záujmy spoločnosti
chránené trestným právom majú byť vydaním rozhodnutia súdu vo vzájomnej rovnováhe, pričom táto
rovnováha rozhodnutím krajského súdu nenastala.
S ohľadom na uvedené najvyšší súd konštatuje, že dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné s

odkazom na dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., a preto rozhodol, ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku.
Úlohou krajského súdu bude v konaní po zrušení napadnutého rozhodnutia zohľadniť vyššie uvádzané
závery a v zmysle toho aj postupovať.“5.Vzhľadomnavyššieuvedenérozhodnutienajvyššiehosúdu,ktorýmzrušiluzneseniekrajskéhosúduo
podanom odvolaní obžalovanej, krajský súd opätovne rozhodoval o podanom odvolaní obžalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 18.7.2022, č.k. 31T/98/2020, a to v intenciách vysloveného

právneho názoru dovolacieho súdu.
6. Krajský súd ako už bolo uvedené, sa zaoberal podaným odvolaním už v predchádzajúcom konaní.
Vtedy dospel okrem iného k týmto záverom:
„Po preskúmaní napadnutých výrokov, v rozsahu podaného odvolania a z dôvodov v ňom uvedených
ako aj dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, dospel odvo-lací súd k záveru, že

odvolanie je dôvodné, avšak z iných dôvodov ako uvádza obžalovaná.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že vykonaným dokazovaním na hlavnom
pojednávaní bolo bez dôvodných pochybností preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola podaná
obžaloba. Obžalovaná v podanom odvolaní voči výroku o vine namieta spoluzavinenie poškodenej
H. F. na kolíznej situácii a spôsobenom následku na zdraví poškodených. Ostatné skutkové zistenia
prvostupňového súdu neboli podaným odvolaním priamo spochybnené.

Prvostupňový súd následne skúmal, či predmetný skutok, vzhľadom na ďalšie skutkové okol-nosti tohto
prípadu, napĺňa znaky konkrétneho trestného činu.
Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku identifikoval poruchu zdravia poškodenej G. C. ako sériovú
zlomeninu rebier IV - VI vpravo, podvrtnutie krčnej chrbtice, tržnú cca 2 cm ranu koreňa nosa, tržnú
cca 2,5 cm ranu vonkajšieho očného kútika vpravo, pomliaž-denie okolo očnice vpravo a pomliaždenie

ľavej polovice hrudníka s dobou liečenia do 35 dní a poškodenej H. F. ako natiahnutie krčnej chrbtice,
zlomeninu základne V záprstnej kosti ľavej ruky, zlomeninu II záprstnej kosti pravej nohy nad základňou,
nalomenie IV rebra vľa-vo, pomliaždenie ľavej polovice hrudníka a odreninu kože ľavého kolena s dobou
liečenia do 40 dní.
V dôsledku vyššie uvedených skutkových zistení prvostupňového súdu, premietnutých v skutkovej vete

napadnutého rozsudku, možno konštatovať, že prokurátor uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že sa
stal skutok, preto ktorý bola podaná obžaloba.
7. Podľa názoru odvolacieho súdu vysloveného v predchádzajúcom rozhodovaní o podanom odvolaní
(bod 3 tohto odôvodnenia) prvostupňový súd však pochybil, keď dospel k záveru, že skutkové zistenia
týkajúcesajednotlivýchzranenípoškodenýchadobyichliečeniamožnoprávneposúdiťakoublíženiena

zdraví podľa § 123 ods. 2 Trestného zákona a kvalifikovať ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 158
Trestného zákona. Prvostupňový súd mal preukázané skutkové zistenia uvedené pod písmenami a) a
b), avšak s poukazom na formuláciu skutkovej vety napadnutého rozsudku nemal za preukázané žiadne
konkrétne sťaženie obvyklého spôsobu života poškodených. Odvolací súd pri uvedenom rozhodovaní
dospel k záveru, že z vyššie uvedených dôvodov nezodpovedá skutková veta právnej vete a právnej

kvalifikácii uvedenej v napadnutom rozsudku, čo zakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i)
Trestného poriadku, na ktorý je odvolací súd povinný prihliadnuť ex offo.“
8.Protitomutorozsudkupodalaodvolanieobžalovaná,ktoréodôvodnilaprostredníctvomsvojhoobhajcu
(citácia):
„V prvom rade chcem poukázať na to, že dňa 20.08.2020 prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal

obžalobu pod sp. zn. 3Pv 306/18/2202 na obžalovanú podľa ktorej obžalovaná spáchala prečin ublíženie
na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, avšak z nejasných okolností podľa Okresného súdu Galanta
obžalovaná mala spáchať dva nedbanlivostné prečiny ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona
začojejuložiliúhrnnýpeňažnýtrest.Mámzato,žetakýtopostupOkresnéhosúduGalantajenezákonné
tj. absurdné.

Ďalej chcem poukázať na závery znaleckého dokazovania, ktoré preukazujú, že aj druhá strana mohla
prispieť k menšeniu následkov, a preto žiadam, aby súd zohľadnil spoluúčasť poškodenej na tomto
skutku, ktorá išla neprimeranou rýchlosťou ako to vyplýva z vykonaného znaleckého dokazovania.
Ďalej mám za to, že Okresný súd Galanta, nesprávne uviedol v rozsudku na strane 6, že „súd mohol
obžalovanej uložiť trest odňatia slobody v zákonnej sadzbe od 1 roka do 5 rokov“, nakoľko podľa §

158 Trestného zákona „Kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť
vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona,
potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.“
Podľa môjho názoru Okresný súd Galanta nesprávne vyhodnotil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, nakoľko obžalovaná nespáchala viac trestných činov v jednočinnom súbehu.

Ďalej chcem poukázať na to, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. si podaním zo dňa
21.11.2019 uplatnila nárok na náhradu škody za poskytnutú zdravotnú starostlivosť svojmu poistencovi
poškodenému G. C. vo výške 1 126.35,- €, ktorú sumu Kooperativa poisťovňa a. s. dňa 27.02.2020 vcelkovej výške uhradila, a náklady konania vo výške 2,65,-€ uhradila obžalovaná A. B. dňa 05.03.2020
v celkovej výške t.j. škoda bola celá uhradená, ako to vyplýva aj z oznámenia č.l. 245.
Podľa § 2 odsek 10 Trestného poriadku „Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol

zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie“.

Z uvedeného ustanovenia Trestného poriadku vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní a súd
postupujú v konaní tak, aby náležite zistili skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom pre ich
rozhodnutie. Podmienka náležite zistiť skutkový stav veci znamená, že v trestnom konaní musia byt'
všetky okolností trestného činu zistené v takom rozsahu, aby bolo možné vzhľadom na konkrétne
štádium trestného konania rozhodnúť. Zisťuje sa skutok, ktorý je predmetom konania, vo všetkých
okolnostiach majúcich význam pre rozhodnutie. Orgány činné v trestnom konaní postupujú v konaní

tak, aby bol skutkový stav veci zistený čo najúplnejšie, aby mohli byť zohľadnené všetky skutočnosti
svedčiace pre aj proti osobe, proti ktorej sa konanie vedie.
Podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku „ Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné

v trestnom konaní alebo niektorá zo strán“.
Podľa§309odsek1Trestnéhoporiadku„Odvolaniesapodávanasúde,protiktoréhorozsudkusmeruje,
a to do 15 dni od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku“

Podľa § 311 odsek 1 Trestného poriadku „V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým
výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo“
Súdy, ak majú dať spravodlivému procesu zadosť, sú povinné svoje konečné rozhodnutia dostatočným
spôsobom, jasne, určito a presvedčivo odôvodniť vo vzťahu k vyrieknutému výroku. Odôvodnenie
napádaného rozhodnutia Okresného súdu Galanta zo dňa 18.07.2022, sp. zn. 31T/98/2020 nemožno

považovať za dostatočné.
Podľa § 168 odsek 1 Trestného poriadku „ Ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne
uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z
odôvodneniamusíbyťzrejmé,akosasúdvyrovnalsobhajobou,prečonevyhovelnávrhomnavykonanie

ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa
príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba
odôvodniť aj tieto výroky“.
Ako obhajca obžalovaného mám za to, že Okresný súd Galanta sa v odôvodnení predmetného rozsudku
vnedostatočnejmierezaoberalsargumentmiobhajobyataktiežajsostatnýmiokolnosťamivýznamnými

pre rozhodnutie.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mám za to, že spáchanie trestnej činnosti, tak ako je to
uvedené v obžalobe, preukázané nebolo a preto považujem trest, ktorý bol uložený obžalovanej za
prísny.
Z pohľadu Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 106/2011 a článku 49 ods. 3 Charty

základných ľudských práv Európskej únie by v záujme rešpektovania požiadavky primeranosti trestu
bolo žiaduce sa vysporiadať so všeobecne rozšírenou zjednodušenou mylnou predstavou, v zmysle
ktorejprísnetrestaniepredstavujezaručenýreceptnazníženiekriminality,pričompáchateľbyvpodstate
mal byt' potrestaný nie ako občan majúci základné práva a slobody, ale ako nepriateľ spoločnosti.
Je neospravedlniteľné, aby právo páchateľa na primeraný trest zodpovedajúci jeho trestnému činu

bolo obetované kolektívnemu spoločenskému záujmu bezpečnosti, pričom zahraničné kriminologické
a penologické výskumy navyše celkom presvedčivo preukazujú, že neprimerané sprísňovanie trestnej
represie, ktoré obvykle (pod vplyvom médií) predstavuje produkt emocionálnej a populistickej trestnej
politiky, neprispieva k dosiahnutiu žiadneho pozitívneho výsledku v podobe zníženej kriminality, ale jeho
jediným preukázateľným efektom sú chronicky preplnené väznice a rastúci index väzenskej populácie.

Jedným z prameňov práva a zrejme tým najpodstatnejším je Charta základných práv Európskej únie
(vyhlásená v Úradnom vestníku Európskej únie, C 303,14.12.2007, ktorá sa stala právne záväznou
platnosťou Lisabonskej zmluvy dňa 01.12.2009), ktorej článok 49 ods. 3 (ďalej len „Charta EU'), narozdiel od iných prameňov práva zakazujúcich zjavne neprimerané tresty, nevyhnutne vyžaduje, aby
prísnosť trestu nebola neprimeraná trestnému činu za ktorý je ukladaný.
Ďalej ústavný súd vo svojom plenárnom rozhodnutí zdôrazňuje, že teoretické východiská penológie

poukazujú na potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny ani príliš prísny trest
podľa nej nepôsobia výchovne, ale demoralizujúco, zároveň varujú pred tzv. exemplárnym trestaním
spočívajúcim v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom individuálnej prevencie,
ale potrebou odstrašiť verejnosť ustanovením prehnane prísnych trestov, kde je zintenzívnením represie
potlačený moment prevencie.

Trestné konanie má sledovať preventívny a resocializačný cieľ, má prispieť k polepšeniu a náprave
páchateľa. Cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby obvinený páchateľ zaujal ku
spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy. Považuje
sa za spravodlivé, aby bol vážne mienený sebakritický a kajúcny postoj „odmenený“ miernejším trestom.
V prípade, ak bude trest prísnejší ako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii
tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie – bezprávie voči neprimerane

potrestanému páchateľovi trestného činu. Neprimeraný trest je teda negáciou práva, ktorá sa svojou
podstatou ničím nelíši od trestného činu.
Nadväzujúc na právne teórie ústavný súd konštatuje, že neprimerane prísne tresty pôsobia škodlivo
na páchateľa i spoločnosť. Ústavný súd podotýka, že u páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k
zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ

je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktoré trestným činom spáchal, a preto má
právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom
dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je
jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade
nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť.

Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu
do pôsobenia výchovného.
V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá
je prostriedkom primeraností trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom
prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Z dôvodu vyššie uvádzaných skutočnosti, na ktoré bolo v predmetnom odôvodnení odvolania proti
napádanému rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 18.07.2022, sp. zn. 31T/98/2020 poukazované,
ako obhajca obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., hlásený trvalý pobyt D. E. D. XXX, okr. Galanta
navrhujem aby odvolací súd postupom podľa § 321 odsek 1 písmeno b), písmeno e) Trestného poriadku
napádaný rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 18.07.2022, sp. zn. 31T/98/2020 v plnom rozsahu

zrušil, a postupom podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol
eventuálne
aby odvolací súd postupom podľa § 321 odsek 1 písmeno b), písmeno e) Trestného poriadku napádaný
rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 18.07.2022, sp. zn. 31T/98/2020 v plnom rozsahu zrušil, a

podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodol.“
9. Prokurátor v zákonnej lehote odvolanie nepodal.
10. Krajský súd v Trnave (ďalej aj len ako „krajský súd“) ako odvolací súd rozhodoval o odvolaní
na verejnom zasadnutí, ktoré nariadil po vrátení spisu najvyšším súdom na opätovné rozhodnutie o
odvolaní obžalovanej. Vykonal ho za prítomnosti obžalovanej, jej obhajcu a prokurátora. Prokurátor

považuje odvolanie obžalovanej za nedôvodné a preto ho navrhuje podľa § 319 TP zamietnuť. Obhajca
obžalovaného poukázal na dôvody odvolania, ktoré uviedol písomne. Poukázal na nesprávne právne
posúdenie skutku OS Galanta, keď dospel k záveru, že sa malo jednať o dva trestné činy. Inak vzhľadom
na rozhodnutie NSSR sa nechce viac vyjadrovať k tam vyslovenému právnemu názoru, avšak že by v
prípade, že by klientka bola uznaná za vinnú, žiada zohľadniť, že skutok sa stal v roku 2018 a je rok 2026,

vedie riadny život, podniká, nespáchala žiadne závažné priestupky, auto potrebuje na zabezpečenie
živobytia. Preto chce požiadať o rozhodnutie, kedy by nebol ukladaný trest ZČ, pretože tento už aj
vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od spáchania TČ, by nemal žiadaný výchovný účinok. Obžalovaná
uviedla, že auto potrebuje, nakoľko sa živí sama. Chodí do 2 prác, rozváža zamestnancov a rozváža
tovar. Tiež sa stará o jedno dieťa.

11. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd.
O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou ale-bo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potreb-nom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli spl-nené

zákonné podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so záko-nom.
Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti
treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené
s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom roz-sudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V ne-prospech obžalovaného
môžeodvolacísúdzmeniťnapadnutýrozsudoklennazákladeodvo-laniaprokurátora,ktorébolopodané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
12. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podala obžalovaná ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o vine a

proti výroku o treste, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného
poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.
13. Krajský súd, ako už bolo uvedené, sa zaoberal podaným odvolaním už v predchádzajúcom
konaní. Vzhľadom k vyslovenému právnemu názoru najvyššieho súdu, že dovolacie námietky sú

dôvodné ohľadom právnej kvalifikácie, presnejšie súladu skutkovej a právnej vety a právnej kvalifikácie,
a možnosti podradenia skutkových zistení pod konkrétny trestný čin, teda je potrebné opätovne
posudzovať právnu kvalifikáciu skutku, krajský súd sa k ostatným odvolacím námietkam vyjadruje v
zhode s už vysloveným právnym názorom, ako ho uviedol vo svojom uznesení pod sp.zn. 5To/148/2022
zo dňa 14.9.2023 a to tak, ako je uvedené v bode 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia. Ďalej dodáva:

14. Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením §
278 Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery,
ktoré z nich vyplývajú, a skutok posúdil podľa znakov trestného činu, z ktorého uznal obžalovanú za
vinnú.
15. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo aj podľa krajského súdu preukázané, že obžalovaná sa

dopustila skutku tak, ako jej je kladený za vinu obžalobou a prvostupňovým rozsudkom.
16. Súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého
rozsudkujasneazrozumiteľnevyložil,ktoréskutočnostivzalzadokázané,oktorédôkazysvojeskutkové
zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodneniaje taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou
obžalovaného.

17. Z usvedčujúcich dôkazov krajský súd poukazuje predovšetkým na znalecký posudok z odboru
cestnej dopravy, obhliadku miesta činu, výpoveď poškodenej H. F..
18. Obžalovaná nenamieta v podanom odvolaní proti skutkovým zisteniam, premietnutým do podanej
obžaloby, resp. do napadnutého rozsudku, žiada len zohľadniť, že aj konanie „druhej strany mohlo
prispieť k menšeniu následkov, a preto žiada, aby súd zohľadnil spoluúčasť poškodenej na tomto

skutku, ktorá išla neprimeranou rýchlosťou ako to vyplýva z vykonaného znaleckého dokazovania.“
Obhajoba neupresnila, ktorú poškodenú má na mysli, dá sa predpokladať, že poškodenú H. F.. Táto
odvolacia námietka je však nedôvodná, zvlášť keď zo znaleckého dokazovania nevyplýva neprimeraná
rýchlosť vozidla Audi, ktoré sa pred zrážkou s vozidlom obžalovanej pohybovalo po hlavnej ceste. Znalec
v znaleckom posudku konštatoval, že v čase zrážky malo vozidlo Audi rýchlosť cca 42 km/h., že rýchlosť
vozidiel pred zrážkou sa technicky nedá stanoviť pre absenciu stôp po pohybe a že vodička vozidla

Audi vchádzala do križovatky z cesty označenej ako hlavná cesta a jazdila v danom úseku technicky
správne. Znalec sa vyjadril k možnosti zabránenia dopravnej nehode, a pokiaľ zistil, že vodička vozidla
Audi (poškodená F.) by nehode mohla zabrániť, ak by jazdila rýchlosťou do 40,5 km/h., neznamená to,
že jazdila v danom úseku vyššou ako povolenou rýchlosťou. Vodička Audi nemusela predpokladať, že
obžalovaná nezastaví na križovatke a nedá jej prednosť v jazde.

19. Za dôvodnú však odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku obhajoby k nesprávnej právnej
kvalifikácii, ku ktorej dospel prvostupňový súd, a to že obžalovaná mala spáchať dva nedbanlivostné
prečiny ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona (za čo jej uložil následne úhrnný trest).
Správne zistený skutkový stav mal prvostupňový súd správne kvalifikovať ako prečin ublíženia na zdraví,
tak ako bolo uvedené aj v podanej obžalobe.

20. Okolnosť, že v napadnutom rozsudku prvostupňový súd mylne uviedol, že mohol ukladať trest
v rozmedzí trestnej sadzby jeden až päť rokov, a okolnosť že v prípade, ak bude súd správne
právne kvalifikovať spáchaný skutok ako jeden trestný čin, je potrebné konštatovať jednu poľahčujúcu
okolnosť v prípade ukladania trestu obžalovanej (a žiadnu priťažujúcu), nemá vplyv na záver o tom, že
prvostupňovým súdom uložený peňažný trest vo výmere osemsto eur s uložením náhradného trestu

odňatia slobody v trvaní dva mesiace zodpovedá všetkým zásadám pre ukladanie trestu.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené pochybenie okresného súdu ohľadom právnej kvalifikácie bolo však
potrebné napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu. Odvolací súd následne sám rozhodol vo všetkých
výrokoch, nakoľko boli na takýto postup splnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 322 ods.
3 Trestného poriadku. Odvolací súd uznal obžalovanú vinnú na skutkovom a právnom základe v zhode

podanou obžalobou, teda jej konanie právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158
Trestného zákona
22. Odvolací súd zohľadnil závažnosť konania obžalovanej, osobné pomery, charakter celkovej trestnej
činnosti. Obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná, a pri prevahe poľahčujúcich okolností (jedna
poľahčujúca okolnosť tak ako konštatoval správne aj okresný súd a to podľa § 36 písm. k) Trestného

zákona, a žiadna priťažujúca okolnosť) uložil v zhode s rozhodnutím okresného súdu peňažný trest vo
výmere osemsto eur a náhradný trest odňatia slobody vo výmere dva mesiace. Takýto trest je podľa
názoru odvolacieho súdu trestom spravodlivým a zákonným.
23. Na rozdiel od okresného súdu však krajský súd neukladal trest zákazu činnosti a to vzhľadom na
dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Ukladanie tohto druhu trestu po uplynutí siedmych

rokov nenaplní podľa názoru odvolacieho súdu svoj účel, ktorým je zabránenie vykonávania činnosti pri
ktorej prišlo k spáchaniu trestného činu a výchovné pôsobenie na páchateľa.
24. Bezo zmeny zostal výrok, ktorým súd rozhodol o odkázaní poškodenej Všeobecná zdravotná
poisťovňa,a.s.,snárokomnanáhraduškodynacivilnýproces,vtomtoprípadepretorozhodolonáhrade
škody rovnako ako rozhodol prvostupňový súd.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.