Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/154/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322010917
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2322010917.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Juraja Dziaka (sudca spravodajca), v trestnej veci obžalovaných: 1.
A. B. a 2. C. D., pre prečin krádež podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom
podľa § 20 Trestného zákona, o odvolaní poškodenej obchodnej spoločnosti AGRORAMA, s.r.o. (IČO:
36 522 023) proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 09.09.2025, sp. zn. 11T/43/2022 – 516, na

verejnom zasadnutí konanom dňa 24.02.2026 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie poškodeného AGRORAMA, s.r.o., IČO: 36 522 023, z a m
i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 09.09.2025, sp. zn. 11T/43/2022 – 516 (ďalej
aj ,,napadnutý rozsudok“), boli obžalovaní uznaní za vinných z úmyselného prečinu krádež podľa §

212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, a to na
skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti napadnutého rozsudku (z dôvodu obsiahlosti skutkovej
vety napadnutého rozsudku, majúc na zreteli udržanie prehľadnosti tohto odvolacieho uznesenia, dané
sem odvolací súdu nekopíruje, len na skutkovú vetu napadnutého rozsudku týmto v plnom rozsahu
odkazuje). Za tento trestný čin Okresný súd Galanta (ďalej aj ,,súd prvého stupňa“) obžalovaným uložil
trest uvedený vo výroku o treste napadnutého rozsudku resp. obžalovanému 1. aj ochranné opatrenie

uvedené vo výroku o ochrannom opatrení napadnutého rozsudku.

Pokiaľ ide v konaní uplatnený nárok na náhradu škody, ktorý ako poškodený subjekt v tomto trestnom
konaní uplatnila obchodná spoločnosť AGRORAMA, s.r.o. (IČO: 36 522 023; ďalej len ,,poškodený“),
výrokom o náhrade škody súd prvého stupňa podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal oboch
obžalovaných solidárne nahradiť poškodenému škodu vo výške 3.024,- eur, pričom so zvyškom

uplatneného nároku na náhradu škody podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázal poškodeného
na civilný proces.

Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodnil v rozsahu č. l. 516 až 520 spisu.

Po vyhlásení napadnutého rozsudku poškodený voči nemu zahlásil čo do výroku o náhrade škody

odvolanie (č. l. 509 spisu; ďalej aj ,,odvolanie poškodeného“), pričom v čase vyhlásenia tohto uznesenia
dňa 24.02.2026 po prejednaní tejto trestnej veci Krajským súdom v Trnave ako súdom odvolacím (ďalej
aj ,,odvolací súd“) nebolo takého odvolania inej procesnej strany, o ktorom by mal odvolací súd zákonnú
povinnosť meritórne či inak rozhodnúť. Tu pre úplnosť odvolací súd uvádza, že meritórne neprejednal
odvolanie obžalovaného 1. podané proti napadnutému rozsudku, nakoľko procesne správnym/účinným
spôsobom ten svoje odvolanie vzal v celom rozsahu späť (č. l. 575 až 582; § 312 ods. 2 Trestného

poriadku), čo vzal odvolací súd konajúci predsedníčkou senátu na vedomie uznesením podľa § 312ods. 4 Trestného poriadku, vyhláseným na verejnom zasadnutí dňa 24.02.2026 v čase pred verejným
meritórnym prejednaním odvolania poškodeného.

V súdu prvého stupňa prostredníctvom svojho splnomocnenca doručenom písomnom vyhotovení
svojho odvolania (č. l. 534 až 536 spisu) poškodený uviedol (ako z neho vyrozumel odvolací súd), že
(zostručnené/zosumarizované)
- svojím odvolaním napáda výlučne výrok o náhrade škody napadnutého rozsudku, ktorý nepovažuje
za správny/zákonný, ani za riadne odôvodnený.

- súd prvého stupňa nebral do úvahy argumentáciu poškodeného, len sa uspokojil s vyhlásením viny
zo strany oboch obžalovaných, pričom na účely výroku o náhrade škody nevykonal žiadne dôkazy,
o návrhoch dôkazov poškodeného ani len procesne predpokladaným spôsobom nerozhodol. Jeho
zistenia v danom smere sú preto neúplné, súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými v danej veci
relevantnými skutočnosťami.
- kamerové záznamy preukazujú (ako detailne poškodený vo svojom odvolaní rozvádza) väčší počet

skutkov, než boli zahrnuté do obžaloby a tak prevzaté do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Rozsah
skutku je teda omnoho väčší, než ustálený napadnutým rozsudkom, poškodenému spôsobená škoda
taktiež omnoho väčšia (právna kvalifikácia tu stíhanej trestnej činnosti nebola určená dôsledne). Ak
orgány činné v trestnom konaní a napokon i súd uvažovali o nesprávnom, nižšom počte skutkov a tým
inižšomrozsahutrestnejčinnostiobžalovanýchanižšejpoškodenémuspôsobenejškode,napriektomu,

žeichnatopoškodenýupozorňoval,danénemôžebyťnaťarchupoškodeného.Poškodenýsanečuduje,
že obžalovaní v konaní pred súdom vyhlásili svoju vinu, nakoľko pre nedostatočne zistený skutkový stav
to bolo jedine v ich prospech. Poškodený vníma ako nedostatočné, ak sa v otázke skutku súd prvého
stupňa formálne stotožnil (uspokojil) s obžalobou a vyhlásením viny zo strany obžalovaných.
- poškodenému protiprávnym konaním oboch obžalovaných nebola spôsobená škoda (len) 3.024,- eur,

ako je uvedené v obžalobe/napadnutom rozsudku, ale v celkovej výške (až) 51.269,65 eur, ktorú svojím
nárokom na náhradu škody poškodený v tomto trestnom konaní uplatňuje.
- súd prvého stupňa pochybil, ak nevykonal poškodeným navrhnuté dôkazy (resp. ani nerozhodol
o takých návrhoch dôkazov) v podobe výsluchu poškodeným v jeho odvolaní uvedených (resp. pri
absencii poznania ich totožnosti opísaných) svedkov.

Vzhľadom na uvedené poškodený navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutom rozsahu zrušil, a buď vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie/rozhodnutie,
alebo aby sám ohľadne nároku na náhradu škody rozhodol tak, že oboch obžalovaných zaviaže
solidárne nahradiť poškodenému škodu vo výške 51.269,65 eur.

Obžalovaní sa k odvolaniu poškodeného písomne vyjadrili prostredníctvom obhajkyne podaním
doručeným priamo odvolaciemu súdu (č. l. 549), v ktorom uviedli, že poškodený sa môže domáhať
svojich práv len vo vzťahu k ním uplatnenému nároku na náhradu škody, preto podľa názoru obhajoby
by sa na tvrdenia poškodeného presahujúce výrok napadnutého rozsudku o náhrade škody nemalo
prihliadať. Prokuratúra sa k odvolaniu poškodeného osobitne písomne nevyjadrila.

Konanie na odvolacom súde. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného
súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni;
o odvolaní proti rozsudku súdu podľa § 16 ods. 2 Trestného poriadku rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.
O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Odvolací súd, skôr než začal plniť svoju prieskumnú povinnosť podľa § 317 Trestného poriadku, bol

povinný v zmysle § 316 Trestného poriadku skúmať, či odvolanie poškodeného bolo podané včas (§ 309
Trestného poriadku), či ho podala oprávnená osoba (§ 307, § 308 Trestného poriadku), a či nedošlo k
vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo späťvzatiu podaného odvolania (§ 312, § 313 Trestného
poriadku), alebo či nebolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné [§ 307 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku, § 334 ods. 4 Trestného poriadku]. Odvolací súd nezistil v tomto ohľade žiadnu
procesnú prekážku meritórneho prejednania odvolania poškodeného a rozhodnutia o ňom, kedy po

preskúmaní daného odvolania dospel k záveru, že odvolanie podal poškodený ako oprávnená osoba v
zákonnej lehote a proti výroku o náhrade škody, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, no
(čo do vecného posúdenia) odvolanie nie je dôvodné. K tomu viď detailne nižšie.

Za účelom prejednania odvolania poškodeného odvolací súd v predmetnej veci vykonal verejné

zasadnutie dňa 24.02.2026 za prítomnosti prokurátorky krajskej prokuratúry a splnomocnenca
poškodeného, u ktorých bola lehota podľa § 292 ods. 4 Trestného poriadku zachovaná. Tá bola
zachovaná aj u oboch obžalovaných a obhajkyne, kedy odvolací súd rešpektoval žiadosť obhajoby
(č. l. 583 až 587) konať verejné zasadnutie v ich neprítomnosti. Na verejnom zasadnutí poškodený
(prostredníctvom prítomného svojho splnomocnenca) zotrval na podanom odvolaní. Odvolací súd

oboznámil prítomných s napadnutým rozsudkom, odvolaním poškodeného, vyjadrením poškodeného
k odvolaniu obžalovaného 1. proti napadnutému rozsudku, aktuálnymi lustráciami týkajúcimi sa
osoby obžalovaného 1. (odpis registra trestov, údaje z databázy súdnych konaní, údaje z centrálnej
evidencie správnych deliktov a priestupkov, údaje z registra obyvateľov, údaje zo Sociálnej poisťovne),
a s podstatným obsahom spisu. Odvolací súd na verejnom zasadnutí formálne/procesne nedopĺňal

dokazovanie, nakoľko k danému nevidel s ohľadom na obsah spisu a aktuálny odvolací prieskum
dôvod. Procesné strany nemali žiadne pripomienky k oboznamovanému obsahu spisového materiálu,
a ani návrhy na doplnenie dokazovania (tak ako počas dovtedajšieho priebehu odvolacieho
konania). Prokurátorka končeným návrhom uviedla, že navrhuje odvolanie poškodeného zamietnuť.
Splnomocnenec poškodeného konečným návrhom uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne

podaného odvolania poškodeného.

Pokiaľ ide o posúdenie veci samej (teda odvolania poškodeného), po zohľadnení odvolacích námietok
odvolací súd konštatuje, že v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa v súlade s
ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku síce stručne, no vzhľadom na povahu veci v podstate

vyčerpávajúco a jednoznačne dostatočne uviedol právne úvahy súvisiace s výrokom o náhrade škody
(viď posledný odsek odôvodnenia napadnutého rozsudku na jeho strane 8, č. l. 519). V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého
stupňa tvoria jednotu a v prípade, ak sa odvolací súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto
považuje za zákonné a správne, nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí,

aby na tieto len stručne poukázal (k tomu viď. uznesenie NS SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 z 23.01.2018).
Odvolací súd je názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu k odvolaním poškodeného
napadnutému výroku o náhrade škody je svojím obsahom/rozsahom dostatočné, presvedčivé a matériu
vyčerpávajúce, toto vychádza zo skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní,
odvolací súd proti nemu nemá v podstate výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku

v danom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na neho poukazuje.

V prvom rade odvolací súd konštatuje, že obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní dňa 09.09.2025,
po zákonnom poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobili zákonom predpokladaným spôsobom
vyhlásenie, že sú vinní zo spáchania skutku resp. skutkov uvedených v obžalobe. Súd prvého stupňa

postupoval správne, keď po splnení na to potrebných procesných podmienok prijal ich vyhlásenie, že sú
vinní zo spáchania skutku resp. skutkov uvedeného v obžalobe. Pritom poškodená strana sama navrhla
súdu vyhlásenie obžalovaných prijať (viď č. l. 505, stranu 2 zápisnice o termíne hlavného pojednávania
zo dňa 09.09.2025). Otázka viny, kedy skutkové vymedzenie tu stíhanej trestnej činnosti zahŕňa i celkovúvýšku škody ňou poškodenému spôsobenú (v sume 3.024,- eur a v rozsahu 7 ton šrotu), bola týmto
spôsobom procesne vyriešená. Od daného momentu nebolo v tomto trestnom konaní sporné, že tu
stíhaná trestná činnosť (skutkovo vymedzená obžalobou) bola v rozsahu 7 ton sójového šrotu o hodnote

(v sume majetkovej škody) 3.024,- eur.

Pokiaľ teda bolo v konaní ku dňu 09.09.2025 cez vyhlásenie viny obžalovaných a jeho procesné účinné
prijatie súdom prvého stupňa (§ 257 Trestného poriadku), s čím súhlasil v danom čase i poškodený,
neodvolateľne/nenapadnuteľne odvolaním ani dovolaním [okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.

c) Trestného poriadku] ustálené, že rozsah trestnej činnosti dosiahol 7 ton šrotu o hodnote 3.024,-
eur, akékoľvek ďalšie dokazovanie k poškodeným tvrdenej tu stíhanou trestnou činnosťou spôsobenej
ďalšej/vyššej škode na majetku poškodeného by evidentne presahovalo potreby tohto trestného konania
a nehospodárne (z pohľadu účelu trestného konania) by suplovalo civilné súdne konanie (ktorému v jeho
iniciovaní poškodeným nič nebráni). Primárnym účelom trestného procesu (§ 1 Trestného poriadku)
je náležité zistenie trestných činov, spravodlivé/zákonné potrestanie ich páchateľov a odňatie výnosov

z trestnej činnosti (za súčasného rešpektovania základných práv/slobôd fyzických osôb/právnických
osôb). Adhézne konanie je v rámci trestného procesu vedené dôvodne, len dokiaľ nie je uvedený účel
trestného procesu naplnený; po jeho naplnení potreba doriešiť otázku náhrady škody nie je spôsobilá
zdôvodniť ďalšie trvanie trestného procesu (v danej chvíli je dôvodné od poškodeného žiadať, aby sa
s v trestnom konaní nedoriešenými nárokmi na náhradu škody obrátil na civilný súd).

V zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd vždy uloží obžalovanému povinnosť nahradiť neuhradenú
škodu/jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku,
ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného. To v predmetnej trestnej veci naplnené bolo, súd prvého
stupňa výrokom o náhrade škody napadnutého rozsudku zaviazal oboch obžalovaných solidárne (§

511 Občianskeho zákonníka) nahradiť poškodenému škodu v takej jej výške, ktorá je súčasťou popisu
skutku uvedeného vo výroku o vine napadnutého rozsudku. Zvyšok poškodeným v konaní uplatneného
nároku na náhradu škody nemá z pohľadu trestného procesu, vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti,
spôsobilosť byť predmetom ďalšieho konania súdu v tejto trestnej veci, išlo by totiž prejednávanie veci
presahujúcej potreby trestného stíhania a nedôvodne ho predlžovalo. Správne tak ohľadne zvyšku

nároku poškodeného na náhradu škody súd prvého stupňa siahol po aplikácii § 288 ods. 2 Trestného
poriadku.

Odvolací súd prieskumom napadnutého výroku o náhrade škody či konania, ktoré mu predchádzalo,
nezistil ani žiadne procesné pochybenia súdu prvého stupňa, ktoré by mohli viesť k inej než vyššie

uvedenej výrokovej časti tohto uznesenia odvolacieho súdu. Pokiaľ poškodený vo svojom odvolaní
namietal, že súd prvého stupňa nijak procesne nerozhodol o jeho dôkazných návrhoch vo vzťahu k ním
uplatňovanej výške škody, k danému odvolací súd uvádza, že
- ak pred ukončením dokazovania na hlavnom pojednávaní (v jeho závere) na výslovnú výzvu
samosudcu okrem iných procesných strán aj poškodený (tu odvolateľ) uviedol, že nemá návrhy na

doplnenie dokazovania (viď č. l. 506 a stranu 3 zápisnice o termíne hlavného pojednávania zo dňa
09.09.2025), a to za situácie, ak do daného momentu súd prvého stupňa procesne z akéhokoľvek
dôvodu dovtedy nerozhodol o skorších návrhoch poškodeného na vykonanie dokazovania k ním
uplatnenému nároku na náhradu škody,
- dané možno interpretovať jedine ako vzatie späť takých skorších návrhov poškodeného na vykonanie

dokazovania zo strany poškodeného.
K tomu viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 09.12.2025 sp. zn.
3Tdo/64/2025, ktoré poukazuje na skorší judikát s označením R 116/2014 a v zmysle ktorého vyhlásenie
procesnej strany o tom, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania,
je konečným prejavom strany o disponovaní s právom navrhovať doplnenie dokazovania, a v prípade

predtým uplatnených návrhov na doplnenie dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných
návrhoch na doplnenie dokazovania procesná strana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie
takto prejavenej vôle procesnej strany zo strany súdu nie je žiadnou ujmou na jej právach. Za tejto
situácie ani nie je dôvodná odvolacia námietka poškodeného, že súd prvého stupňa nedostatočne
zistil skutkový stav ohľadne výšky škody, ak nevykonal dôkazy navrhnuté poškodeným, nakoľko

samotný poškodený v závere hlavného pojednávania pred ukončením dokazovania na svojich skorších
návrhoch na doplnenie dokazovania už netrval. Poškodeným v jeho odvolaní žiadané priznanie celého
ním v konaní uplatneného nároku na náhradu škody cez rozhodnutie odvolacieho súdu by si totiž
vyžadovalo vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré nielen, že presahuje otázku právoplatne judikovanej vinyobžalovaných za tu stíhanú trestnú činnosť (t. j. jednoznačne presahuje aktuálne potreby trestného
procesu a predĺžilo by ho), no na ktorom nebolo procesnými stranami trvané ani pred ukončením
dokazovania na hlavnom pojednávaní. Zároveň je potrebné konštatovať, že poškodenému zostáva plne

zachované právo uplatniť si akýkoľvek ním tvrdený (ďalší) nárok v civilnom konaní.

Právo na spravodlivý proces negarantuje procesnej strane právo na to, aby bolo rozhodnuté v súlade
s jej predstavami a požiadavkami, ale najmä právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky, vrátane odpovedí na argumenty procesných strán – prieskumom napadnutého
rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo v intenciách § 316 ods. 3 Trestného poriadku a § 317 a nasl.
Trestného poriadku odvolací súd dospel k záveru, že také právo poškodeného v konaní pred súdom
prvého stupňa naplnené bolo, súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku riadne vysporiadal so
svojou povinnosťou riadne/dostatočne a zákonným spôsobom svoje rozhodnutie čo do výroku o náhrade
škody odôvodniť, a nenechal v tomto smere otvorenú v podstate žiadnu spornú meritórnu otázku,

riešeniektorejbyzostalonaodvolacomsúde. Odvolacísúdpripomína(azároveňpoukazujenaaktuálnu
rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky, viď napr. uznesenie ústavného súdu zo dňa
09.09.2025, sp. zn. II. ÚS 472/2025-10), že tak z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako
i judikatúry ústavného súdu vyplýva, že (odvolací) súd nemá povinnosť odpovedať a reagovať na
každú námietku odvolateľa, ale iba na také, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie, zostali

sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava
v odvolacom konaní. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že výstižným/správnym
spôsobom sa okresný súd v napadnutom rozsudku vysporiadal s otázkou náhrady škody.

Záverom odvolací súd zhrňujúco uvádza, že nakoľko k vyhláseniu viny obžalovaných poškodený

námietky nemal (navrhol súdu ich vyhlásenie, týkajúce sa rozsahu skutku v podobe 7 ton odcudzeného
šrotu a spôsobenej majetkovej škody v sume 3.024,- eur, prijať), na svojich skôr pred súdom prvého
stupňa prednesených návrhoch na doplnenie dokazovania na výslovnú výzvu súdu pred skončením
dokazovania na hlavnom pojednávaní už netrval, napadnutým rozsudkom bola poškodenému priznaná
na ťarchu oboch solidárne zaviazaných obžalovaných škoda uvedená v skutkovej vete napadnutého

rozsudku (3.024,- eur), kedy nič nebráni poškodenému v uplatnení akéhokoľvek ďalšieho svojho nároku
voči obžalovaným cestou civilného súdneho konania, nevidí odvolací súd porušenie žiadnych práv
poškodeného v tomto trestnom konaní, ktoré bolo navyše právoplatne ukončené naplnením svojho
zákonom predpokladaného/žiadaného účelu (§ 1 Trestného poriadku).

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zrušenie či zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého
stupňa v jeho odvolaním poškodeného napadnutom rozsahu, ani dôvody pre iný procesný postup,
odvolanie poškodeného ako nedôvodné v zmysle vyššie citovaného § 319 Trestného poriadku zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.