Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/160/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324011244
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2324011244.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov

JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Juraja Dziaka (sudca spravodajca), v trestnej veci obžalovaného: A.
B., pre prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona,
o odvolaní prokurátorky proti rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 33T/46/2024 - 95 zo dňa
27.10.2025, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.02.2026 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku

obžalovanémuA.B.,nar.XX.XX.XXXXvC.,hlásenýtrvalýpobytD.E.D.XXX,okresGalanta,Slovenská
republika,

u k l a d á :

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, a s poukazom na §
36 písm. l) Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 4
(štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek

druhu v cestnej premávke vo výmere 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 27.10.2025 sp. zn. 33T/46/2024 - 95 (ďalej aj ,,napadnutý
rozsudok“), bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, a na tom skutkovom základe, že (citácia) ,,dňa 26.7.2024 v čase o
15:55hod.,vobciD.E.naceste1336smeromnaobecKošúty,akovodičviedolosobnémotorovévozidlo
značky Škoda Superb, farba hnedá metalíza s EČV: F., napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného
súdu Galanta zo dňa 14.7.2020, sp. zn. 0T/171/2020, právoplatným dňa 14.7.2020 mu bol okrem iného

uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 24 mesiacov a ktorý v
dôsledku výkonu trestu odňatia slobody od 3.3.2021 do 21.6.2023 neplynul, pričom o uvedenom treste
zákaze činnosti mal vedomosť, keďže trestný rozkaz Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/171/2020 zo
dňa 14.7.2020 mu bol riadne doručený“.Za tento trestný čin Okresný súd Galanta (ďalej aj ,,súd prvého stupňa“) obžalovanému uložil
- podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 57 ods. 1 Trestného

zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona,
peňažnýtrestvovýške2.000,-eur,pričompreprípad,žebyvýkonpeňažnéhotrestumoholbyťúmyselne
zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac.
- podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla akéhokoľvek
druhu v cestnej premávke vo výmere 3 roky.

Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodnil v rozsahu č. l. 95 - 97 spisu.

Po vyhlásení napadnutého rozsudku sa obžalovaný vzdal práva na podanie odvolania, a to aj za osoby
oprávneného podať odvolanie v jeho prospech (č. l. 94 spisu). Prokurátorka prítomná na hlavnom
pojednávaní vzápätí po vyhlásení napadnutého rozsudku zahlásila voči nemu odvolanie, a to čo do
výroku o treste v neprospech obžalovaného (č. l. 94 spisu; ďalej aj ,,odvolanie prokurátora“).

V následne súdu prvého stupňa doručenom písomnom odôvodnení svojho odvolania (č. l. 99 až 101
spisu) prokurátorka uviedla (ako z neho vyrozumel odvolací súd), že (zostručnené/zosumarizované)
- svoje odvolanie smeruje výlučne do výroku o treste napadnutého rozsudku, a to v neprospech
obžalovaného,nakoľkouloženýpeňažnýtrestodňatiaslobodypovažujezaneprimeranemierny,nakoľko

obžalovaný je osobou už súdne trestanou, kedy už bol aj vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej
aj ,,VTOS“) za rovnakú trestnú činnosť, z ktorého bol síce podmienečne prepustený, no v skúšobnej
dobe takého podmienečného prepustenia sa dopustil tu stíhanej (rovnakej) úmyselnej trestnej činnosti.
- popri správne uloženom treste zákazu činnosti (čo do jeho vymedzenia i zvolenej výmery) je jediným
adekvátnym ďalším druhom trestu u obžalovaného nepodmienečný trest odňatia slobody (prokuratúra

navrhla výmeru 1 rok), nakoľko dosiaľ ukladané alternatívne či podmienečné tresty odňatia slobody
neviedli k jeho náprave, pričom v prípade neuloženia (aj) nepodmienečného trestu odňatia slobody
v tejto trestnej veci nie je možné garantovať naplnenie účelu trestu u obžalovaného (t. j. ani naplnenie
individuálnej prevencie u obžalovaného ako ani odradenie iných od páchania takej úmyselnej trestnej
činnosti). Nepostačuje tu totiž len to, že obžalovaný sa k trestnej činnosti doznal/oľutoval ju, je

potrebné posudzovať komplexne jeho osobu a sklony k trestnej činnosti (vyplývajúce z trestnej minulosti
obžalovaného).
Vzhľadom na uvedené prokurátorka navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutom rozsahu zrušil a zmenil vo výroku o treste tak, že obžalovanému uloží popri treste zákazu
činnosti aj nepodmienečný trest odňatia slobody.

Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátora osobitne písomne nevyjadril.
Konanie na odvolacom súde. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného
súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni;
o odvolaní proti rozsudku súdu podľa § 16 ods. 2 Trestného poriadku rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.

O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.Krajský súd ako súd odvolací (ďalej aj ,,odvolací súd“), skôr než začal plniť svoju prieskumnú povinnosť
podľa § 317 Trestného poriadku, bol povinný v zmysle § 316 Trestného poriadku skúmať, či odvolanie
prokurátora bolo podané včas (§ 309 Trestného poriadku), či ho podala oprávnená osoba (§ 307,

§ 308 Trestného poriadku) a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo späťvzatiu
podaného odvolania (§ 312, § 313 Trestného poriadku), alebo či nebolo podané proti výroku,
proti ktorému nie je prípustné [§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, § 334 ods. 4 Trestného
poriadku]. Odvolací súd nezistil v tomto ohľade žiadnu procesnú prekážku meritórneho prejednania
odvolania prokurátora a rozhodnutia o ňom. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo

odvolaním napadnutému výroku napadnutého rozsudku o treste, v tomto smere v podstate žiadne
odvolacie námietky procesné strany nemali a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd vlastným prieskumom nezistil.
Možno tak skonštatovať, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo vzťahu k výroku napadnutého
rozsudku o treste procesne správne; zjednodušene povedané, podľa názoru odvolacieho súdu cesta
súdu prvého stupňa k napadnutému rozsudku bola ,,procesne čistá“, aj čo do plného zachovania práv

procesných strán na konaní participovať a podľa vlastného uváženia realizovať svoje procesné práva.
Odvolací súd teda podané odvolanie v zmysle vyššie uvedenom preskúmal a dospel k záveru, že
odvolanie podala prokurátorka ako oprávnená osoba v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Za účelom prejednania odvolania odvolací súd v predmetnej veci vykonal verejné zasadnutie za

prítomnosti prokurátora krajskej prokuratúry a obžalovaného, u ktorých bola lehota podľa § 292 ods.
4 Trestného poriadku zachovaná. Na verejnom zasadnutí prokurátor zotrval na podanom odvolaní.
Odvolací súd oboznámil prítomných s napadnutým rozsudkom, odvolaním prokurátora, aktuálnym
odpisom registra trestov obžalovaného (bez zmeny oproti zisteniam súdu prvého stupňa), aktuálnou
lustráciou obžalovaného z databázy súdnych rozhodnutí (niet takého súdneho trestného konania,

ktoré by bránilo rozhodnutiu súdu v tejto trestnej veci), aktuálnou lustráciou obžalovaného z evidencie
Zboru väzenskej a justičnej stráže (nie je v evidencii), aktuálnou lustráciou obžalovaného zo Sociálnej
poisťovne (v podstate bez zmeny oproti dátumovo skoršej lustrácii oboznámenej v konaní pred
súdom prvého stupňa; obžalovaný je ďalej pracovne činný, kedy za obdobie necelého roka spätne
má mesačný príjem 50,- eur), aktuálnou priestupkovou lustráciou ohľadne osoby obžalovaného

(lustrácia z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov; plynú z nej informácie o aktuálne
evidovaných priestupkových záznamoch obžalovaného v počte 5), a podstatným obsahom spisu.
Procesné strany nemali žiadne pripomienky k oboznamovanému obsahu spisového materiálu, ani
návrhy na doplnenie dokazovania.
Prokurátor končeným návrhom uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava podaného odvolania, pričom

navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a uložil obžalovanému namiesto
peňažného trestu nepodmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný sa právom konečného návrhu
nevyjadril.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj, ak je uložený

trest neprimeraný.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku, ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré

majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Popreskúmanínapadnutéhorozsudkuvovzťahukvýrokuotreste,odvolacísúdkonštatuje,žeodvolanie

prokurátora, namietajúce neprimeranú miernosť a tým nezákonnosť napadnutým rozsudkom uloženého
peňažného trestu (i keď v kumulácii s trestom zákazu činnosti), je dôvodné, pretože súdom prvého
stupňa napadnutým rozsudkom uložený peňažný trest (i keď v kombinácii s uloženým trestnom zákazu
činnosti, ktorý druh trestu či jeho vymedzenie/výmera odvolaním prokurátora v podstate napadnuténeboli) je aj podľa názoru odvolacieho súdu neprimeraný, je totiž vzhľadom na okolnosti veci/osobu
obžalovaného príliš mierny. Práve preto odvolací súd týmto rozsudkom zrušil napadnutý rozsudok vo
výroku o treste/spôsobe jeho výkonu a vo veci sám rozhodol (§ 322 ods. 3 Trestného poriadku), a to na

podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku náležite a správne zistený.

Pokiaľ ide o rozsah, v akom bol napadnutý rozsudok napadnutý odvolaním prokurátora, v tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje, že predmetom odvolacieho konania v predmetnej veci mohlo byť
len preskúmanie napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku o treste, a to preto, že voči inému výroku

napadnutého rozsudku odvolanie podané nebolo, a taktiež obžalovaný učinil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku,
ktorý sa mu tu kládol za vinu, kedy súd prvého stupňa za splnenia procesných podmienok vyhlásenie
obžalovaného prijal (inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie skutkového stavu
konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia
obžalovaného, odvolací súd teda nemohol preskúmať tento výrok z hľadiska jeho zákonnosti

a odôvodnenosti; proti výroku o vine v tomto prípade teda odvolanie ako opravný prostriedok nie je
prípustné, tento výrok je právoplatný; k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 07.02.2012 sp. zn. 2To/5/2011). V konaní tak bolo nepochybne preukázané [tiež s poukazom na
vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku], že obžalovaný sa dopustil
trestnej činnosti, spáchania prečinu v zmysle výrokovej časti napadnutého rozsudku, za ktorý je možné

páchateľovi pri aplikácii § 348 ods.1 Trestného zákona a tiež § 38 ods. 2 Trestného zákona uložiť trest
odňatia slobody v základnej trestnej sadzbe až do 2 rokov.

Pri posudzovaní správnosti/zákonnosti/primeranosti trestu resp. kumulácie dvoch druhov trestov, ktoré
uložil obžalovanému súd prvého stupňa, odvolací súd vychádzal zo skutkových zistení tak, ako ich

správne ustálil súd prvého stupňa. Berúc do úvahy zásady ukladania sankcií/trestov v trestnom konaní
(§ 33a, § 34 Trestného zákona), odvolací súd dáva za pravdu odvolacej námietke prokurátora o potrebe
prísnejšieho postihu pre páchateľa tu stíhanej trestnej činnosti, kedy obžalovaný sa dopustil tu stíhanej
úmyselnej trestnej činnosti napriek (i) predošlým odsúdeniam (kedy ani v minulosti ukladané, a to aj čo
do dopadu na osobnú slobodu obžalovaného miernejšie, tresty dosiaľ k jeho úplnej náprave neviedli,

viď odpis registra trestov obžalovaného), kedy navyše (ii) bol v júni roku 2023 z nateraz posledného
VTOS (v ktorom sa nachádzal aj z dôvodu odsúdenia pre rovnakú trestnú činnosť, pre ktorú je tu trestnej
stíhaný, viď záznam č. 4 odpisu registra trestov obžalovaného) podmienečne prepustený s určením
skúšobnej doby 5 rokov a probačného dohľadu 2 roky, no dopustil sa v takom čase skúšobnej doby/
probačného dohľadu tu žalovaného skutku, opätovne úmyselnej trestnej činnosti spočívajúcej (zase) v

marení výkonu úradného rozhodnutia.

Súd prvého stupňa u obžalovaného správne vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm.
l) Trestného zákona (obžalovaný tu svoju vinu doznal, trestnú činnosť oľutoval), a jednu priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona (trestná minulosť obžalovaného evidovaná ako záznam

č. 3, 5 a 6 v odpise registra trestov obžalovaného, kedy ani odvolací súd nezistil dôvod, pre ktorý by
nemal súd na takú minulosť obžalovaného na účely ukladania trestu tu prihliadať). Iné poľahčujúce/
priťažujúce okolnosti v tejto trestnej veci nevzhliadol ani odvolací súd.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných

pre ukladanie sankcií uvedených v § 33a Trestného zákona a pre ukladanie trestov uvedených v
§ 34 Trestného zákona, podľa ktorých (okrem iného) trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, kedy trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa,

tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest ako taký je
právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada tzv.
proporcionálnosti trestu). Pritom otázku nápravy páchateľa nemožno riešiť iba s prihliadnutím na jeho
osobu a vždy je potrebné, aby sa brala do úvahy spoločenská situácia a ostatné hľadiská. V prípade,
ak by došlo k disproporcii medzi jednotlivými druhmi prevencie, viedlo by to najskôr k nedostatočnému

výchovnému pôsobeniu trestu, kde by spravodlivosť trestu neuznával ani páchateľ, ani spoločnosť.
Preventívny účinok trestu netkvie len v jeho prísnosti (napr. zvolenej jeho výmery), nakoľko v treste je
obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právneako aj etické. Vyslovením viny a uložením trestu spoločnosť vyjadruje zavrhnutiahodnosť trestného činu,
teda že páchateľ vykonal niečo protispoločenské a nemorálne.

Po preskúmaní obsahu spisového materiálu, zohľadnení okolností spáchania tu stíhaného skutku a jeho
závažnosti ako trestného činu (ide o úmyselnú trestnú činnosť, prečin, spočívajúci v nerešpektovaní
rozhodnutia súdu), osoby obžalovaného a jeho doterajšieho života (najmä, že ide o v minulosti
opakovane súdne trestanú osobu za rôznorodú aj úmyselnú trestnú činnosť, vrátane takej, pre ktorú je tu
trestnestíhaný,pričomkjehonápravevminulostiukladanétrestyneviedliatustíhanejúmyselnejtrestnej

činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z VTOS), no na druhej strane po
zohľadnení tiež obžalovaným v konaní prezentovaného sebakritického postoja k ním spáchanej trestnej
činnosti (pri tom neopomínajúc ani zákonom predpokladané výchovné pôsobenie nepodmienečného
trestu odňatia slobody do budúcna v spojení s tu už uloženým trestom zákazu činnosti), odvolací súd
dospel k záveru, že
- pre ukladanie peňažného trestu v tomto prípade nie je priestor, nakoľko (i) v konaní zdokladované

príjmy obžalovaného úspešnosti naplnenia účelu takého druhu trestu nenasvedčujú (má mať príjem
50,- eur mesačne, nie je potom zrejmé, z čoho by vedel uhrádzať peňažný trest), (ii) za rovnakú ako tu
stíhanú trestnú činnosť bol v minulosti obžalovanému už uložený peňažný trest (viď záznam č. 4 odpisu
registra trestov obžalovaného), ktorý však úspešný nebol a musel byť nariadený výkon náhradného
trestu odňatia slobody;

- je nutné siahnuť pre vyššie uvedené dôvody (berúc do úvahy aj § 49 ods. 2 Trestného zákona účinného
od 06.08.2024 zakazujúci súdu ukladať podmienečný trest odňatia slobody v tomto prípade z dôvodu
spáchania tu stíhanej trestnej činnosti, úmyselného trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia z VTOS) v kumulácii so správne (čo do voľby druhu trestu, jeho vymedzenia i výmery)
súdomprvéhostupňauloženýmtrestomzákazučinnosti(ktorývpodstateniejenapádanýaniodvolacími

námietkami prokuratúry), po nepodmienečnom treste odňatia slobody. Pokiaľ ide o výmeru tohto
druhu trestu, odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k presvedčeniu, že tak v oblasti
nie len individuálnej, ale aj generálnej prevencie bude v prejednávanej veci účel trestu odňatia
slobody dosiahnutý, a to za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti, uložením (nepodmienečného)
trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov. Pri rovnosti zistených poľahčujúcich/priťažujúcich

okolností a obžalovaným prezentovanom sebakritickom postoji k tu stíhanej trestnej činnosti nebolo
potrebné siahať po vyššej výmere tohto druhu trestu, ktorej zákonná horná hranica tu dosahuje až
2 roky (t. j. obžalovanému tu hrozil svojou výmerou omnoho vyšší trest odňatia slobody, berúc do
úvahy u neho prítomnú recidívu trestnej činnosti). Totiž, minulosť obžalovaného resp. charakteristika
jeho osoby, ako vyplynula z pred súdom vykonaného dokazovania, napriek sebakritickému postoju

obžalovaného k vlastnej tu stíhanej trestnej činnosti, kedy sa tu stíhaného úmyselného trestného činu
dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z VTOS, nedovoľuje ukladať súdu v prípade
obžalovaného alternatívny trest (taký druh trestu mu už za takú trestnú činnosť v minulosti uložený bol,
no bez spôsobilosti takého druhu trestu naplniť svoj účel, nakoľko bol neúspešný, čo dokladuje odpis
registra trestov obžalovaného).

Až takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, v kombinácii s už napadnutým rozsudkom
správne uloženým trestom zákazu činnosti (ktorý odvolacími námietkami v podstate napadnutý nebol
a ktorý pre jeho správnosť, vrátane správnosti zvolenej jeho výmery, odvolací súd prebral do výrokovej
časti tohto rozsudku, pričom sa odvolací stotožňuje a poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku
ohľadne uloženia tohto druhu trestu v druhom odseku na strane 5 napadnutého rozsudku; č. l. 97),

považuje odvolací súd za zákonný, primeraný (nie príliš prísny, nie príliš benevolentný), spravodlivý,
bezo zvyšku napĺňajúci účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona (zohľadňujúc zásady ukladania
trestov/sankciív§33a,§34Trestnéhozákona),atotakzpohľadugenerálnejprevencie(odradenieiných
odpáchaniatakejtrestnejčinnosti),akoajzpohľaduindividuálnejprevenciečiprevýchovyobžalovaného
na jedinca, ktorý sa už v budúcnosti trestnej činnosti dopúšťať nebude (kedy správnosť týchto záverov

odvolacieho súdu preverí až budúci čas a v ňom zaznamenané počínanie si obžalovaného).

Odvolací súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pretože ako
plynie z oboznámeného odpisu registra trestov obžalovaného, ten bol v posledných desiatich rokoch

pred spáchaním tu stíhaného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
za úmyselný trestný čin (viď záznam č. 4 odpisu registra trestov obžalovaného), pričom odvolací súd
nezistil zákonný dôvod na zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s iným
stupňom stráženia.Pre úplnosť súd uvádza, že ukladal trest podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (nie účinného
v čase spáchania tu stíhaného skutku), nakoľko je to pre obžalovaného priaznivejšie (§ 2 ods. 1

Trestného zákona) vzhľadom na pomerne prísne povinnosti ukladané na plecia súdu pri zvažovaní voľby
adekvátneho druhu/výmery trestu (viď najmä § 33a, § 34 Trestného zákona) v porovnaní s predošlou
právnou úpravou z času tu stíhaného skutku v júli 2024.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušil

napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a následne rozhodol podľa § 322 ods. 3
Trestného poriadku rozsudkom sám tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V ostatnej,
tu nezrušenej časti, ostal napadnutý rozsudok nedotknutý.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.