Uznesenie – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 16, 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 36T/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125014063
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7125014063.2

Uznesenie

Mestský súd Košice samosudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou dňa 16. februára 2026 v Košiciach

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods. 6 v spojení s § 220 ods. 1 Trestného poriadku

I. s c h v a ľ u j e z m i e r medzi obvineným A. A., nar. XX.X.XXXX v B.. C. D., E. F. G. XXXXXXX,
B. H.. I. D.. I. X a poškodeným A. J., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXX/X, XXX XX K., C. L. – C., pretože

obvinený vyhlásil, že spáchal skutok spočívajúci v tom, že dňa 11.5.2023 v čase okolo 04.55 hod. ako
vodič viedol nákladné motorové vozidlo zn. Mercedes, ev. č. A., v Košiciach po štátnej ceste 1/17 na
15,3 km v smere jazdy od obce Šebastovce smerom do mesta Košice, s ktorým spôsobil dopravnú
nehodu tak, že v ľavom jazdnom pruhu, kde na 15,3 km pri predchádzaní z ľavého jazdného pruhu do
pravého jazdného pruhu narazil pravou prednou časťou vozidla do ľavej časti vozidla zn. Audi A3, ev.
č. L., ktoré viedol vodič A. J. v pravom jazdnom pruhu, ktorý následkom dopravnej nehody utrpel ľahké

zranenia, a to zlomeninu 9. a 10. rebra vľavo bez posunu, pomliaždenie ľavej strany hrudníka ľahkého
stupňa s dobou liečenia do 28 dní, pričom obvinený ako vodič vozidla zn. Mercedes ev. č. A. porušil
ustanovenia § 10 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, napĺňajúci znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, pričom obvinený
zložil na účet Mestského súdu Košice peňažnú sumu určenú ministerstvu na ochranu a podporu obetí

trestných činov podľa osobitného zákona vo výške 300,- eur,

II. z a s t a v u j e trestné stíhanie vedené proti obvinenému A. A., nar. XX.X.XXXX v B.. C. D., trvale
bytom G. XXXXXXX, B. H.. I. D.. I. X, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví
podľa § 158 Trestného zákona.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal dňa 30.12.2025 tunajšiemu súdu obžalobu sp. zn. 4 Pv

462/24/8803-16 na obvineného – A. A. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví
podľa § 158 Trestného zákona, ktorého sa mal obvinený dopustiť na tom skutkovom základe, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Podľa § 158 Trestného zákona, kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú
povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa

zákona, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Podľa § 241 ods. 6 Trestného poriadku, ak po podaní obžaloby oprávnená osoba ponúkla skončenie
veci zmierom alebo z obsahu spisu takáto možnosť vyplýva, môže samosudca nariadiť konanie o zmieri,
schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie; pritom postupuje podľa § 220 až 227.

Po preskúmaní podanej obžaloby v rozsahu uvedenom v § 241 Trestného poriadku bolo zistené, že
obsahom vyšetrovacieho spisu je návrh oprávnenej osoby na skončenie veci zmierom.Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 550/20003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, probačný a mediačný úradník napomáha tomu, aby trestná vec mohla

byť vo vhodných prípadoch prejednaná v niektorom z osobitných spôsobov trestného konania alebo aby
mohol byť uložený a riadne vykonaný trest nespojený s odňatím slobody, alebo aby mohla byť väzba
nahradená iným vhodným opatrením. Na tento účel probačný a mediačný úradník utvára podmienky na
rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo schválení zmieru.

Podľa § 220 ods. 1 Trestného poriadku, v konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia
slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor (analogicky aj súd) so súhlasom
obvineného a poškodeného rozhodnúť o schválení zmieru a zastaviť trestné stíhanie, ak obvinený
a) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho
vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a určito,
b) nahradil škodu, pokiaľ bola činom spôsobená, alebo urobil iné opatrenia na náhradu škody, alebo

inak odstránil ujmu vzniknutú trestným činom, a
c) zloží na účet súdu a v prípravnom konaní na účet prokuratúry peňažnú sumu určenú ministerstvu na
ochranu a podporu obetí trestných činov podľa osobitného zákona, a táto peňažná suma nie je zrejme
neprimeraná závažnosti spáchaného trestného činu a vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného
činu, na mieru akou bol trestným činom dotknutý verejný záujem, na osobu obvineného a na jeho osobné

a majetkové pomery považuje takýto spôsob rozhodnutia za dostačujúci.

Vo svetle vyššie uvádzaného preto samosudkyňa v súlade s § 241 ods. 6 Trestného poriadku v spojení s
§ 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 550/2003 Z.z. dňa 15.01.2026 poverila probačného a mediačného úradníka
Mestského súdu Košice začať medzi obvineným a svedkom - poškodeným mediačné konanie.

Mediačné konanie skončilo úspešne dňa 10.02.2026 podpisom zmieru uzatvoreného podľa § 220
Trestného poriadku medzi A. H. A. ako obvineným a A. J. ako poškodeným.

Obvinený a poškodený v konaní o zmieri pred probačnou a mediačnou úradníčkou Mestského súdu

Košice sp. zn. 4M/2/2026, po poučení o podstate inštitútu zmieru, vyhlásili, že súhlasia so schválením
zmieru a dňa 10.02.2016 podpísali zmier. Pokiaľ ide o spôsobenú škodu, poškodený vyhlásil, že
voči obvinenému si neuplatňuje žiadnu náhradu škody, pretože táto mu bola v celej výške nahradená
obvineným pred mediáciou.

Zmier je trestno - procesný inštitút spočívajúci v dohode medzi obvineným a poškodeným, ktorú musí
schváliť súd s procesnými účinkami zastavenia trestného stíhania. Ide o odklon, ktorý má svoj špecifický
význam v trestnom procese, pretože sa vymyká klasickému rámcu vedenia trestného konania a značnou
mierou prispieva k zrýchleniu, zefektívneniu a zhospodárneniu trestného konania. Účelom inštitútu
zmieru je tiež náhrada škody a urovnanie vzájomných vzťahov medzi obvineným a poškodeným. Ide

o rýchlo uskutočniteľný a ekonomicky nenáročný spôsob reakcie štátu na spáchaný prečin, pri ktorom
sú naviac účinnejšie chránené práva obetí trestných činov tým, že sa im rýchlejšie a menej konfliktným
spôsobom dostane patričného odškodnenia.

Inštitút zmieru výrazne posilňuje procesnú pozíciu poškodeného, pretože mu umožňuje rýchlejšie

dosiahnuť (finančnú) satisfakciu, pričom sa na konaní môže aktívne podieľať a nemusí sa len pasívne
„prizerať“, ako sa rozhodne o jeho nároku na náhradu škody. Obvinenému je zase poskytnutá možnosť
spolupodieľať sa na riešení svojho prípadu, čo predpokladá hlbšie uvedomenie si následkov svojho
konania a zaujatie zodpovednejšieho prístupu k celému prípadu.

Aj podľa trestnoprávnej teórie (Šamal a kol.), zmier v trestnom procese značnou mierou prispieva k
zrýchleniu - zefektívneniu a k hospodárnosti trestného konania s tým, že ide o rýchlo uskutočniteľný
a ekonomický nenáročný spôsob reakcie štátu na spáchaný prečin, pri ktorom sú na viac účinnejšie
chránené práva obetí trestných činov tým, že sa im rýchlejšie a menej konfliktným spôsobom dostane
patričného odškodnenia.

Na základe úspechu mediačného konania a s prihliadnutím na skutočnosť, že obvinený vyhlásil, že
spáchal skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, za
ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody až na jeden rok, toto vyhlásenie vykonal slobodne,vážne a zrozumiteľne, nahradil poškodenému škodu spôsobenú trestným činom a zložil na účet súdu
peňažnú sumu vo výške 300 EUR na ochranu a podporu obetí trestných činov podľa osobitného zákona,
pričom táto peňažná suma nie je zrejme neprimeraná závažnosti spáchaného trestného činu, súd mal

za to, že boli splnené formálne podmienky pre schválenie zmieru v zmysle ustanovenia § 220 ods. 1
písm. a), b), c) Trestného poriadku.

S prihliadnutím na 1) povahu a závažnosť spáchaného činu – ide o nedbanlivostný trestný čin, spáchaný
komisívnym spôsobom konania s poruchovým následkom, pričom poruchou na záujme chránenom

Trestným zákonom bolo zdravie poškodeného, a v danom prípade nešlo o vedomé porušenie pravidiel
cestnej premávky, ani o hrubé, či bezohľadné konanie, ale o situáciu vzniknutú pri zmene jazdného
pruhu, pri ktorej došlo k nedostatočnému vyhodnoteniu dopravnej situácie, 2) mieru akou bol trestným
činom dotknutý verejný záujem - miera je nízka a škoda bola nahradená, 3) osobu obvineného, ktorý
nemá žiaden záznam v odpise z registra trestov, skutok úprimne oľutoval, dopravnú nehodu sám nahlásil
poisťovni, teda do momentu spáchania skutku, pre ktorý je v danej veci trestne stíhaný, viedol riadny

život, nedopustil sa žiadnej trestnej činnosti, ani žiadneho protiprávneho konania na úrovni priestupku,
4) jeho osobné a majetkové pomery - je zamestnaný ako profesionálny vodič kamiónovej dopravy, býva
s rodičmi, nič hmotné nevlastní a jeho čistý mesačný príjem je suma vo výške 520 EUR, súd dospel
k záveru, že sú splnené i tzv. materiálne podmienky pre schválenie zmieru v zmysle § 220 ods. 1
Trestného poriadku.

V súčasnej dobe, keď trestnoprávne predpisy umožňujú súdu skončiť vec inak ako len potrestaním v
podobe uloženia trestu, je nevyhnutné také inštitúty (v súčasnosti označované ako odklony v trestnom
konaní) správne a spravodlivo aplikovať v situáciách, kedy sú splnené zákonné podmienky a nie
je zároveň nevyhnutné páchateľa (vzhľadom na závažnosť činu, osobu páchateľa a jeho doterajší

život, postoj a správanie sa páchateľa, snaha o odstránenie následkov a aj ich reálne zmiernenie)
„symbolicky“ potrestať uložením alternatívneho trestu či trestu odňatia slobody. Nápravu páchateľa,
ochranu spoločnosti a prevenciu kriminality totiž možno v niektorých prípadoch docieliť a dosiahnuť aj
miernejšími prostriedkami, akým schválenie zmieru bez pochýb je.

Existencia inštitútu zmieru naznačuje, že ani štát pri takýchto menej závažných trestných činoch
nemá záujem nad mieru primeranú pomerom zasahovať do súkromných vzťahov fyzických osôb a ich
vzájomné vzťahy zhoršovať trvaním na trestnej represii, pokiaľ zúčastnené strany majú záujem svoj
konflikt, ktorý presiahol rámec dovoleného správania vymedzeného trestným právom riešiť zmierlivo
a vyriešenie vzájomných vzťahov ponecháva na zúčastnené strany, samozrejme za predpokladu, že

takéto riešenie je možné považovať za dostačujúce

Pri zmieri je kladený dôraz na odstránenie škodlivých následkov trestného činu voči poškodenému
(súhlas poškodeného, náhrada škody) ako aj voči spoločnosti (zloženie sumy určenej na ochranu a
podporu obetí trestných činov). Odstránenie týchto škodlivých následkov trestného činu má za následok

zastavenie trestného stíhania bez jeho viazania na plynutie akejkoľvek skúšobnej lehoty.

Uzavretie a schválenie zmieru v plnej miere napĺňa podstatu restoratívnej justície, ktorej zmyslom
je umožniť obetiam aktívnu účasť pri riešení následkov trestného činu a páchateľom možnosť prijať
zodpovednosť za škodu, ktorú poškodeným subjektom svojím činom spôsobili.

Súd preto schválil zmier, pretože takýto spôsob rozhodnutia považoval za dostatočný a súčasne
trestné stíhanie zastavil. Schválením zmieru bol naplnený účel tohto inštitútu, ktorým je predovšetkým
odstránenie škodlivých následkov spôsobených trestným činom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť v lehote 3 pracovných dní od jeho oznámenia
na Mestský súd Košice. Podanie sťažnosti má odkladný účinok.