Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. február 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 7Sas/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100417
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kuruc

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100417.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Tomášom Kurucom v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX,bytom:D.XXXX/X,XXXXXE.,protižalovanému:Ústrediepráce,sociálnychvecíarodiny,
Špitálska ulica č. 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/
OPHNNVD/SOC/2025/ 5987-0007 Km zo dňa 05.05.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov rozhodnutím č. PO2/OHNNVaŠSD/ŠSD/
SOC/2025/90463-63 zo dňa 10.03.2025 rozhodol tak, že znížil výšku náhradného výživného pre
oprávnenú osobu: D. C., nar. XX.XX.XXXX (dcéra žalobkyne) zo sumy 246,86 eur na sumu 143,42
eur mesačne od 01.02.2025. V odôvodnení rozhodnutia argumentoval, že z potvrdenia Centra pre
medzinárodnú ochranu detí a mládeže vyplýva, že dňa 07.02.2025 došlo k vymoženiu výživného vo
výške 103,32 eur a dňa 25.02.2025 vo výške 103,26 eur, pričom obe platby v celkovej výške 206,58 eur

boli poukázané žalobkyni, ako zákonnej zástupkyni oprávnenej osoby z dôvodu, že nepresiahli sumu
bežného výživného.

2.Protirozhodnutiuorgánuverejnejsprávyprvéhostupňa-Úradupráce,sociálnychvecíarodinyPrešov
č. PO2/OHNNVaŠSD/ŠSD/SOC/2025/90463-63 zo dňa 10.03.2025 podala žalobkyňa, ako zákonná
zástupkyňa oprávnenej osoby odvolanie. V odvolaní uviedla, že správny orgán už predchádzajúcim
rozhodnutím č. PO2/OHNNVaŠSD/ŠSD/SOC/2025/90463-60 zo dňa 03.03.2025 znížil náhradné

výživné od toho istého dátumu – od 01.02.2025 na sumu 246,68 eur a následne rozhodnutím č. PO2/
OHNNVaŠSD/ŠSD/SOC/2025/90463-63 zo dňa 10.03.2025 znížil výšku náhradného výživného na
sumu 143,42 eur od toho istého dátumu 01.02.2025. Žalobkyňa argumentovala, že o náhradné výživné
žiadala v marci 2024, pričom náhradné výživné bolo zo strany správneho orgánu priznané až od mája
2024. Dôvodila, že čiastkové sumy hradené povinným je potrebné započítať na dlžné výživné do 30.
apríla 2024, pričom uviedla, že dlžné výživné nie je štátom hradené, nespadá do kategórie náhradného
výživnéhoapoúhradedlžnéhovýživného30.04.2024sapovinnýdostanenamesiacmáj2024avýživné,

ktoré bude povinný hradiť za obdobie od mája 2024 má byť poukázané štátu až do doby, pokiaľ sa
povinný platením výživného nedostane na rovnaký mesiac ako štát s náhradným výživným.3. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny ako odvolací orgán rozhodnutím č. UPS/US1/OPHNNVD/
SOC/2025/5987-0007 Km zo dňa 05.05.2025 odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Prešov č. PO2/OHNNVaŠSD/ŠSD/SOC/2025/90463-63 zo dňa 10.03.2025 ako

vecne správne potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z predložených listinných dôkazov bolo
zrejmé, že povinná osoba v mesiaci február 2025 poukázala prostredníctvom centra pre oprávnenú
osobu (dcéru žalobkyne) výživné spolu vo výške 206,58 eur (v dvoch splátkach vo výške 103,32 eur
a vo výške 103,26 eur). Dôvodil, že v prípade, ak si povinná osoba v danom mesiaci čiastočne plní
vyživovaciu povinnosť, resp. ak súdny exekútor alebo centrum od povinnej osoby vymôže bežné výživné

v čiastočnej výške, náhradné výživné sa poskytne vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného
právoplatnýmrozhodnutímsúdu(vtomtoprípade350,00eur)avýškouvymoženéhovýživnéhopovinnou
osobou (v tomto prípade 206,58 eur). Z uvedeného dôvodu konštatoval, že oprávnenej osobe v tomto
prípade od 01.02.2025 patrilo náhradné výživné v sume 143,42 eur. Zdôraznil, že ako odvolací orgán
nemôže akceptovať námietku žalobkyne ako zákonnej zástupkyne oprávnenej osoby, že centrom
poukázané vymožené výživné od povinnej osoby vo februári 2025 je uhradeným dlžným výživným,

pretože neexistuje právny predpis, podľa ktorého by sa prednostne uhrádzal dlh na výživnom pred
bežným výživným.

II.

Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

4. Žalobkyňa sa včas podanou správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa
23.07.2025 domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 05.05.2025, ako aj prvostupňového
rozhodnutia správneho orgánu zo dňa 10.03.2025, a aby ponechal náhradné výživné v sume priznanej

súdom vo výške 350 eur do doby, kedy sa platby povinného na výživnom a štátu stretnú a zaviazal Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov doplatiť dlžnú sumu na náhradnom výživnom.

5. Žalobkyňa v správnej žalobe uviedla, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí znížil výšku náhradného
výživného pre jej dcéru ako oprávnenú osobu zo sumy 350,00 eur na sumu 143,42 eur. Žalobkyňa

uviedla, že o náhradné výživné žiadala už v marci 2024 a náhradné výživné jej bolo priznané v júni
2024 za máj 2024. Uviedla tiež, že náhradné výživné je poskytované mesačne pozadu za kalendárny
mesiac, pričom sa nevzťahuje na dlžné výživné. Zdôraznila, že je potrebné zodpovedať otázku, že „ak
by nepožiadala prvostupňový správny orgán o náhradné výživné, čiastkové platby povinného by sa
počítali ako bežné výživné alebo by sa započítavali na dlžné výživné?“. Konštatovala, že v prípade,

ak by sa pripustil názor prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu, že sa úhrady majú
započítať na bežné výživné, dlžné výživné sa stane nevymožiteľným a podľa jej názoru, takáto úvaha
nie je správna, nakoľko pri každom úkone štátneho orgánu sa musí zohľadniť, čo najlepší záujem
dieťaťa, ale v tomto prípade sa prihliada na záujmy povinného, ktorý nerešpektuje rozhodnutie súdu.
Žalobkyňa tiež zdôraznila, že žalovaný vo svojom rozhodnutí na strane 4 uviedol „centrum vymáha

bežné výživné a dlžné výživné. Neexistuje právny predpis, podľa ktorého by sa prednostne uhrádzal
dlh na výživnom pred bežným výživným“. Uviedla, že žalovaný sám uviedol, že centrum zabezpečuje
vymáhanie bežného aj dlžného výživného, ale nepriznanie náhradného výživného v plnej výške pre jej
dcéru, žalovaný argumentuje tým, že „neexistuje právny predpis“, ktorý by upravoval započítanie platieb
povinného najprv na dlžné výživné a až následne na bežné, čo podľa názoru žalobkyne, znamená,

že v danej veci mal žalovaný pochybnosť a v prípade pochybností platí princíp „v pochybnostiach v
prospech účastníka konania“. Žalobkyňa tiež uviedla, že u povinného doposiaľ nedošlo k vymáhaniu
z dôvodu, že Česká republika k tomuto nepristúpila vzhľadom na diplomatickú imunitu povinného.
Uviedla, že česká strana, ktorá v danom prípade mala zabezpečovať vymáhanie výživného sa odvoláva
na diplomatické postavenie povinného v Českej republike, inak povedané, štát ešte nezabezpečil žiaden

výkon súdneho rozhodnutia ohľadom výživného a povinný platil sumu, ktorú si sám určil. Poukázala tiež
na skutočnosť, že súd už v takejto veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 13Sas/11/2024 zo dňa 02.07.2025,
kde správnej žalobe žalobkyne vyhovel. Žalobkyňa záverom zdôraznila, že žalovaný aj prvostupňový
správny orgán pri znížení výšky náhradného výživného vychádzali z nesprávne zisteného skutkového
stavu, kedy platby od povinného započítali na výživné za aktuálny kalendárny mesiac a nie na dlžné

výživné. Uviedla, že náhradné výživné je jej poskytované od mája 2024, pričom povinný mal za obdobie
40 mesiacov zaplatiť sumu spolu 14.000,00 eur (40 x 350,00 eur), avšak povinný uhradil za toto obdobie
sumu 1.235,00 eur. Žalobkyňa ďalej dôvodila, že pokiaľ povinný neuhradí celé dlžné výživné a bude
poskytovať výživné v rôznych výškach, ktoré nezodpovedajú ani výživnému určenému súdom za 1mesiac, prvostupňový správny orgán jej bude každý mesiac doručovať rozhodnutia o úprave výšky
náhradného výživného. Uviedla, že štát poskytuje prostredníctvom správneho orgánu náhradné výživné
od momentu podania žiadosti respektíve splnenia všetkých podmienok a v tomto prípade je náhradné

výživné poskytované od mája roku 2024 a úhrada dlžného výživného v sume 1.235,00 eur zo strany
povinného nepredstavuje skutočnosť rozhodujúcu pre zníženie náhradného výživného.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku správnej žalobe zo dňa 02.09.2025 uviedol, že zákonná zástupkyňa
(žalobkyňa) oprávnenej osoby (dcéra žalobkyne) dňa 27.03.2024 požiadala o poskytnutie náhradného

výživného z dôvodu, že povinný si neplnil vyživovaciu povinnosť v plnej výške určenú právoplatným
rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 30P/248/2021–96 zo dňa 06.12.2022, ktorým bol zaviazaný
prispievať na výživu oprávnenej osoby sumou 350,00 eur mesačne počnúc doručením rozsudku,
opakovane do budúcna. Keďže povinný si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil v plnej výške, žalobkyňa
(ako zákonná zástupkyňa oprávnenej osoby) sa domáhala vymáhania bežného a dlžného výživného.
Dňa 30.05.2024 žalobkyňa, ako zákonná zástupkyňa oprávnenej osoby, predložila prvostupňovému

orgánu potvrdenie Centra pre medzinárodnú ochranu detí a mládeže zo dňa 23.05.2024, podľa ktorého
bol návrh na uznanie a výkon rozhodnutia vo veci vymáhania výživného pod sp. zn. CM 103/24 dňa
23.05.2024 postúpený prijímaciemu orgánu v Českej republike, a z ktorého vyplynulo, že oprávnenej
osobe doposiaľ neboli doručené prostredníctvom Centra pre medzinárodnú ochranu detí a mládeže
žiadne platby výživného od povinného. Žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán na základe žiadosti

a doložených dokladov, posúdil splnenie podmienok nároku na náhradné výživné a v súlade s § 47
ods. 7 správneho poriadku, vyznačil v spisovej dokumentácii (výpočtový list č. PO2/OHNNVaŠSD/ŠSD/
SOC/2024/104743-10 číslo záznamu 2024/241160 zo dňa 30.05.2024) a nakoľko oprávnenej osobe
zastúpenej zákonnou zástupkyňou v tomto konaní vyhovel, podľa § 11 ods. 8 zákona o náhradnom
výživnom, nevyhotovil písomné rozhodnutie o priznaní náhradného výživného v sume 350,00 eur

mesačne počínajúc dňom 01.05.2024, t.j. vo výške súdom určeného výživného. Žalovaný vo svojom
vyjadrení ďalej uviedol, že z dôvodu, že návrh na výkon rozhodnutia vo veci vymáhania výživného pod
sp. zn. CM 103/24 bol Centrom postúpený prijímaciemu orgánu v Českej republike dňa 23.05.2024,
prvostupňový orgán právoplatným rozhodnutím č. PO2/OPHNNVaŠSD/ŠSD/SOC/2024/104743-11 zo
dňa 31.05.2024 rozhodol, že oprávnená osoba nemá nárok na náhradné výživné za obdobie od

01.03.2024 do 30.04.2024. Dôvodil, že výška náhradného výživného sa menila na základe zmeny
skutočnosti rozhodujúcej na určenie jeho výšky a naposledy bolo náhradné výživné poskytované v
sume 247,54 eur mesačne od 01.11.2024. V mesiaci február 2025 povinný zaplatil prostredníctvom
Centra pre medzinárodnú ochranu detí a mládeže dňa 07.02.2025 výživné v čiastočnej výške 103,32
eur a dňa 25.02.2025 v čiastočnej výške 103,26 eur, teda v celkovej sume 206,58 eur, ktoré boli

zaslané žalobkyni, ako zákonnej zástupkyni oprávnenej osoby, nakoľko nepresiahli sumu bežného
výživného. Argumentoval, že na základe predložených dokladov o vymožení pohľadávky na výživnom
od povinnej osoby v mesiaci február 2025, prvostupňový orgán prehodnotil nárok oprávnenej osoby na
náhradné výživné a napadnutým rozhodnutím č. PO2/OHNNVaŠSD/ŠSD/SOC/2025/90463-63 zo dňa
10.03.2025, znížil výšku poskytovaného náhradného výživného pre oprávnenú osobu v sume 246,86

eur na sumu 143,42 eur mesačne od 01.02.2024. Žalovaný tiež citoval ustanovenia zákona č. 201/2008
Z.z. o náhradnom výživnom, na základe ktorých rozhodol - § 2 ods. 1 písm. a) bod 1, § 4 písm. a) bod
2., § 9 ods. 3, § 12 ods. 1 písm. b), § 1 ods. 1 písm. b). Žalovaný ďalej argumentoval, že z potvrdenia zo
dňa 11.02.2025 mal preukázané, že povinná osoba zaplatila dňa 07.02.2025 výživné prostredníctvom
Centra pre medzinárodnú ochranu detí a mládeže vo výške 103,32 eur a dňa 07.03.2025 Centrum

pre medzinárodnú ochranu detí a mládeže prvostupňovému orgánu oznámilo, že dňa 25.02.2025
prijalo platbu výživného od povinnej osoby vo výške 103,26 eur, ktorú celú poukázalo žalobkyni, ako
zákonnej zástupkyni oprávnenej osoby, a tak bolo zrejmé, že povinná osoba v mesiaci február 2025
poukázala prostredníctvom Centra pre medzinárodnú ochranu detí a mládeže pre žalobkyňu, ako
zákonnú zástupkyňu oprávnenej osoby (dcéry žalobkyne) výživné v dvoch splátkach - v sume 103,32

eur a v sume 103,26 eur, spolu vo výške 206,58 eur. Žalovaný konštatoval, že v prípade, ak si povinná
osoba v danom mesiaci čiastočne splní vyživovaciu povinnosť, resp. ak súdny exekútor resp. Centrum
pre medzinárodnú ochranu detí a mládeže od povinnej osoby vymôže bežné výživné v čiastočnej
výške,náhradnévýživnésaposkytnevovýškerozdielumedzivýškouvýživnéhourčenéhoprávoplatným
rozhodnutím súdu (350,00 eur) a výškou vymoženého výživného povinnou osobou (206,58 eur),

oprávnenej osobe zastúpenej zákonnou zástupkyňou, preto od 01.02.2025 patrilo náhradné výživné v
sume 143,42 eur mesačne. Žalovaný tiež konštatoval, že odvolací orgán nemôže akceptovať námietku
zákonnej zástupkyne oprávnenej osoby uvedenú v odvolaní, že poukázané vymožené výživné odpovinnej osoby vo februári 2025 je uhradeným dlžným výživným, pretože neexistuje právny predpis,
podľa ktorého by sa prednostne uhrádzal dlh na výživnom pred bežným výživným.

7. Žalobkyňa v replike zo dňa 10.10.2025 zotrvala na svojej právnej argumentácii a na dôvodoch
uvedených v žalobe a poukázala na to, že povinný platí len ním určenú sumu výživného, bez ohľadu
na to, čo priznal súd, teda ním poskytované sumy nepokrývajú v mesiaci výšku priznaného mesačného
výživného, a v prípade, že by sa pripustil názor prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu,
že sa to má započítať na bežné výživné, dlžné výživné sa tak stane nevymožiteľným. Tvrdenie

žalovaného, že neexistuje právny predpis, podľa ktorého by sa prednostne uhrádzal dlh na výživnom
pred bežným výživným, tak žalovaný v pochybnostiach rozhoduje v neprospech účastníka konania,
napriek tomu, že platí princíp, kedy správny orgán v pochybnostiach musí rozhodnúť v prospech
účastníka konania. Žalovaný doposiaľ neuviedol žiaden relevantný právny dôvod, prečo ponižuje platby
náhradného výživného a neposkytuje ich v plnej výške, nakoľko povinný ešte zďaleka neuhradil dlžné
výživné.

8. Žalovaný na výzvu súdu duplikou na repliku žalobkyne nereagoval.

III. Konanie na správnom súde

9. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho
spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý

existoval v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia, tak ako to predpokladá § 135 ods. 1 zákona č.
162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), neviazajúc žalobnými bodmi v zmysle §
203 ods. 2 SSP, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žiaden z účastníkov konania nežiadal vec
prejednať na pojednávaní, rozsudok verejne vyhlásil dňa 16.02.2026 a dospel k záveru, že správna
žaloba nie je dôvodná, a preto správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

IV. Relevantná právna úprava

10.Podľa§2ods.1zákonač.162/2015Z.z.Správnehosúdnehoporiadku(ďalejlen„SSP“),vsprávnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v

sociálnych veciach.

14. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

15. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

16. Podľa 202 ods. 2 prvá veta SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.17. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 1. a 2. zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene
a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon
o náhradnom výživnom“), oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné, ak spĺňa jednu z týchto
podmienok:
1. súdu bol podaný návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom z dôvodu, že
rodič oprávnenej osoby alebo iná fyzická osoba, ktorej bola rozhodnutím súdu uložená povinnosť platiť

výživné oprávnenej osobe (ďalej len „povinná osoba“), neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v
lehote a spôsobom určeným rozhodnutím súdu; lehota na plnenie vyživovacej povinnosti sa na účely
tohto zákona považuje za zachovanú, ak povinná osoba splní vyživovaciu povinnosť v plnej výške po
lehote určenej rozhodnutím súdu najneskôr do konca príslušného kalendárneho mesiaca,
2. preukáže potvrdením Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (ďalej len „centrum“)
ako prijímajúceho orgánu a odosielajúceho orgánu v oblasti vymáhania výživného podľa osobitného

predpisu alebo podľa medzinárodných dohovorov, že:
2a. návrh na výkon rozhodnutia vo veci vymáhania výživného bol postúpený príslušnému prijímajúcemu
orgánu v cudzine alebo
2b. vymáhanie výživného z cudziny nie je možné; to neplatí, ak vymáhanie výživného z cudziny nie je
možné z dôvodu neposkytnutia súčinnosti žiadateľa o náhradné výživné centru.

18. Podľa § 4 bod a) zákona o náhradnom výživnom, náhradné výživné, na ktoré má nárok oprávnená
osoba podľa § 2 ods. 1 písm. a) prvého bodu alebo druhého bodu, je vo výške:
1. výživného určeného rozhodnutím súdu, alebo
2. rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného

povinnou osobou, ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške.

19. Podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona o náhradnom výživnom, nárok na náhradné výživné zanikne,
ak povinná osoba začne plniť voči oprávnenej osobe vyživovaciu povinnosť, za plnenie vyživovacej
povinnosti sa považuje jej plnenie najmenej počas troch mesiacov v plnej výške, v lehote a spôsobom

určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou.

20. Podľa § 9 ods. 3 zákona o náhradnom výživnom, úrad zvýši alebo zníži náhradné výživné, ak sa
zmenia skutočnosti rozhodujúce na určenie jeho výšky, od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom
nastala zmena skutočnosti rozhodujúcej na určenie jeho výšky.

21. Podľa § 11 ods. 1 zákona o náhradnom výživnom, na konanie o náhradnom výživnom sa vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Na konanie o náhradnom
výživnom sa nevzťahujú ustanovenia § 60, 61 až 68 zákona o správnom konaní.

22. Podľa § 11 ods. 8 zákona o náhradnom výživnom, o priznaní náhradného výživného a o zvýšení
náhradného výživného sa písomné rozhodnutie nevyhotovuje.

23. Podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona o náhradnom výživnom, poberateľ náhradného výživného je
povinný informovať úrad o každej zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na náhradné

výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa
zmeny týchto skutočností.

24. Podľa § 60 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“), ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom, postupuje exekútor v

súlade s odsekmi 1 a 2 tak, že prijaté plnenia použije vždy najskôr na bežné výživné.

25. Podľa § 72 ods. 2 druhej vety Exekučného poriadku, ak suma zrazená z druhej tretiny nestačí na
uspokojenie všetkých pohľadávok výživného, uspokojí sa najprv bežné výživné všetkých oprávnených
a až potom nedoplatky za skorší čas, a to podľa pomeru bežného výživného.

26. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.V.
Právny názor správneho súdu

27. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal
(vrátaneprvostupňového)nielenvrozsahuazdôvodovuvedenýchvžalobe,aleajnadrozsahžalobných
bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je
viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.

28. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či
obsahovalozákonompredpísanénáležitosti,tedačirozhodnutiesprávnehoorgánubolovydanévsúlade

s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

29. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného - Ústredia práce, sociálnych vecí
a rodiny č. UPS/US1/OPHNNVD/SOC/2025/ 5987-0007 Km zo dňa 05.05.2025, ktorým potvrdil
prvostupňové rozhodnutie - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov č. PO2/OHNNVaŠSD/ŠSD/
SOC/2025/90463-63 zo dňa 10.03.2025, ktorým Úrad rozhodol o znížení výšky náhradného výživného

pre dcéru žalobkyne ako oprávnenú osobu zo sumy 246,86 eur na sumu 143,42 eur mesačne od
01.02.2025.

30. Inštitút náhradného výživného predstavuje prostriedok na zabezpečenie ústavou garantovanej
zvýšenej ochrany detí a mladistvých. Podľa čl. 41 ods. 1 (druhá veta) Ústavy Slovenskej republiky sa

zaručuje osobitná ochrana detí a mladistvých. Zákon o náhradnom výživnom tak vnáša do praxe princíp
zvýšenej ochrany mladistvých a detí, a to konkrétne tých, ktoré sú ohrozené neplnením vyživovacej
povinnosti. Inštitút náhradného výživného je významným preventívnym prvkom, ktorého účelom je
predchádzať stavu hmotnej núdze mladistvých a detí. Nárok na náhradné výživné má nezaopatrené
dieťa v prípade, že nedochádza k plneniu vyživovacej povinnosti zo strany povinnej osoby, ktorej bola

vyživovacia povinnosť stanovená na základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo na základe dohody
schválenej súdom.

31. Z administratívneho spisu vyplýva, že Okresný súd Prešov rozhodnutím č.k. 30P/248/2021–96 zo
dňa 06.12.2022, zaviazal otca oprávnenej osoby (dcéry žalobkyne) prispievať na jej výživu sumou

350,00 eur mesačne. Keďže povinný si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil v plnej výške sa žalobkyňa
(ako zákonná zástupkyňa oprávnenej osoby) domáhala vymáhania bežného a dlžného výživného
(prostredníctvom súdneho exekútora a prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí
a mládeže) a tiež požiadala o náhradné výživné.

32. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov ako prvostupňový orgán posúdil žiadosť žalobkyne zo
dňa 27.03.2024 o náhradné výživné a s poukazom na skutočnosť, že povinný si neplnil vyživovaciu
povinnosť v plnej výške, a túto nebolo možné vymôcť ani prostredníctvom súdneho exekútora, ani
prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, ktoré žiadosť žalobkyne
zo dňa 22.04.2024 odstúpilo príslušnému prijímajúcemu orgánu v Českej republike. Z dôvodu, že

žalobkyni ako oprávnenej osobe v tom čase neboli doručené žiadne platby výživného od povinného,
prvostupňový orgán žiadosti žalobkyne vyhovel a poukazoval žalobkyni náhradné výživné vo výške
350,00 eur od 01.05.2024 (písomné rozhodnutie o priznaní náhradného výživného sa podľa § 11 ods. 8
zákona o náhradnom výživnom nevyhotovuje). V mesiaci február 2025 povinný zaplatil prostredníctvom
Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže dňa 07.02.2025 sumu 103,32 eur a dňa

25.02.2025 sumu 103,26 eur, t.j. spolu 206,58 eur, ktoré boli uhradené žalobkyni, a tak prvostupňový
orgán prehodnotil nárok na náhradné výživné a znížil výšku náhradného výživného poskytovanú v tom
čase v sume 246,86 eur na sumu 143,42 eur mesačne od 01.02.2025.33. Medzi účastníkmi konania zostala sporná skutočnosť, aké dôsledky malo čiastočné plnenie
povinného prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže na poskytnutie
náhradného výživného v mesiaci február 2025, resp. od 01.02.2025, pričom žalobkyňa namietala

skutočnosť, že platby od povinného mali byť započítané na dlžné výživné a nie na bežné výživné,
následkom čoho jej mal, podľa jej názoru, prvostupňový orgán vyplácať náhradné výživné v plnej
výške 350,00 eur. V tomto prípade bola podstatná otázka, či oprávnenej osobe patrí za mesiac
február 2025 náhradné výživné v čiastočnej výške 143,42 eura, t.j. rozdiel medzi výškou výživného
určeného právoplatným rozhodnutím súdu 350,00 eur a výškou vymoženého výživného povinnou

osobou v mesiaci február 2025 – 206,58 eur.

34. Z § 4 písm. a) bod 2 zákona o náhradnom výživnom vyplýva, že náhradné výživné, na ktoré má nárok
oprávnená osoba, je podľa § 2 ods. 1 písm. a) prvého bodu alebo druhého bodu zákona o náhradnom
výživnom vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného
výživného povinnou osobou, ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške.

35. Článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom,
ale aj zmyslom a účelom zákona (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 341/07 z 01.
júla 2008). Správny súd konštatuje, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov v predmetnej veci
postupoval v intenciách citovanej právnej normy, vo veci správne zistil skutkový stav a zo skutkových

okolností vyvodil správny právny záver.

36. Náhradné výživné, na ktoré má nárok oprávnená osoba je vo výške rozdielu medzi výškou výživného
určenéhorozhodnutímsúdu(OkresnýsúdPrešovrozhodnutieč.k.30P/248/2021–96zodňa06.12.2022
– vo výške 350,00 eur mesačne) a výškou zaplateného výživného povinnou osobou (206,58 eur

v mesiaci 02/2025), ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške s tým, že prvostupňový
orgán zvýši alebo zníži náhradné výživné, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na určenie jeho výšky,
od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala zmena skutočnosti rozhodujúcej na určenie
jeho výšky.

37. Správny súd v otázke započítania čiastočnej úhrady výživného poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/2/2016 zo dňa 28.03.2018: „Nemožno súhlasiť
s tvrdením žalobcu, že aj keď v tomto smere chýba v zákone o rodine výslovná právna úprava, vo
všeobecnosti je v práve akceptovaná zásada, že čiastočná úhrada má byť určená na splnenie dlhu
najskôr splatného. Uvedená zásada platí v záväzkovo občiansko-právnych veciach, avšak nie je možné

ju uplatňovať pri výživnom v zmysle Zákona o rodine, čomu zodpovedá aj právna úprava ustanovujúca
vymáhanie výživného exekúciou (§ 72 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnejčinnostivzneníneskoršíchpredpisov)“.Nemožnotaksúhlasiťstvrdenímžalobkyne,žeajkeď
v tomto smere chýba v zákone o náhradnom výživnom výslovná právna úprava, že čiastočná úhrada má
byť určená na splnenie dlhu najskôr splatného (t.j. najskôr na dlžné výživné a potom na bežné výživné).

Podľa § 60 ods. 3 Exekučného poriadku, ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom,
postupujeexekútorvsúladesodsekmi1a2tak,žeprijatéplneniapoužijevždynajskôrnabežnévýživné.

38. Správny súd tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 6Ssk/126/2025
zo dňa 30.10.2025, v ktorom najvyšší správny súd v totožnom predmete konania aplikoval rovnaký

právny záver: „33. Z obsahu právnej normy § 4a) bod 2 zákona o náhradnom výživnom vyplýva, že
náhradné výživné, na ktoré má nárok oprávnená osoba, je podľa § 2 ods. 1 písm. a) prvého bodu
alebo druhého bodu zákona vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a
výškou zaplateného výživného povinnou osobou, ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej
výške. 35....Podmienky vzniku nároku na náhradné výživné sú upravené v § 2 zákona č. 201/2008 Z.z.

Z § 4 ods. 1 a 2 cit. zákona vyplýva, že náhradné výživné sa zásadne poskytuje tak, aby oprávnená
osoba podľa § 2 ods. 1 písm. a) mala sumu výživného priznaného rozhodnutím súdu, alebo rozdielu
medzivýškouvýživnéhourčenéhorozhodnutímsúduavýškouzaplatenéhovýživnéhopovinnouosobou,
ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške. To znamená, že pokiaľ povinný neplatí
výživné vôbec, štát vypláca náhradné výživné v celej tejto výške. Pokiaľ povinný platí výživné čiastočne,

dorovnáva štát náhradným výživným nezaplatenú časť výživného. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 201/2008
Z.z. sa náhradné výživné pre oprávnené osoby podľa § 2 ods. 1 písm. a) vypláca „preddavkovo“. Podľa
judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky treba jazykový výklad normy podľa potreby doplniť ajinými metódami výkladu, predovšetkým výkladom účelom normy (porov. rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 171/05, III. ÚS 341/07, III. ÚS 72/2010, I. ÚS 351/2010 a ďalšie).“

39. K námietke žalobkyne, že prvostupňový orgán predchádzajúcim rozhodnutím č. PO2/OHNNVaŠSD/
ŠSD/SOC/2025/90463-60 zo dňa 03.03.2025 znížil náhradné výživné od toho istého dátumu – od
01.02.2025 na sumu 246,68 eur správny súd uvádza, že toho rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím
žalovaného - Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. UPS/US1/OPHNNVD/SOC/2025/5987-0006
Kmzodňa05.05.2025zdôvodu,žeprvostupňovýorgánvydaltotorozhodnutiepredčasne,keďnepočkal

na koniec mesiaca február 2025, či povinná osoba prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu
ochranu detí a mládeže poukáže v danom mesiaci ešte výživné pre oprávnenú osobu (dcéru žalobkyne).

40. Správny súd tiež poukazuje na skutočnosť, že Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí
a mládeže aj súdny exekútor vymáha aj dlžné aj bežné výživné, a skutočnosť, že sa vymožená suma
použije vždy najskôr na bežné výživné neznamená, že sa dlh stáva nevymožiteľným. Podľa § 60

Exekučného poriadku, ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom, postupuje exekútor v
súlade s odsekmi 1 a 2 tak, že prijaté plnenia použije vždy najskôr na bežné výživné.

41. Správny súd mal z predloženého spisového materiálu preukázané, že skutkový stav bol správnym
orgánom náležite zistený a bol aj správne právne posúdený. Podmienky vzniku nároku na náhradné

výživné sú upravené v § 2 zákona o náhradnom výživnom. Náhradné výživné sa zásadne poskytuje tak,
aby oprávnená osoba podľa § 2 ods. 1 písm. a) mala sumu výživného priznaného rozhodnutím súdu,
alebo rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného
povinnou osobou, ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške. To znamená, že pokiaľ
povinný neplatí výživné vôbec, štát vypláca náhradné výživné v celej tejto výške. Pokiaľ povinný platí

výživné čiastočne, dorovnáva štát náhradným výživným nezaplatenú časť výživného. Podľa § 8 ods. 1
zákona o náhradnom výživnom sa náhradné výživné poskytuje pre oprávnené osoby preddavkovo.

42. Žalovaný vec správne posúdil, ak pri vydávaní preskúmavaného rozhodnutia postupoval podľa
§ 4 písm. a) bod 2 zákona o náhradnom výživnom. S poukazom na uvedené, považuje správny

súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu za vecne správne.

43. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, správny súd konštatuje,
že v postupe žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa, v úvahách obsiahnutých v

napadnutomrozhodnutíavjehoprávnomposúdenívecinezistilnedostatkynamietanéžalobkyňou,ktoré
by odôvodňovali zrušenie napadnutých rozhodnutí, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

44. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa cit. § 168 SSP, keďže žalobkyňa nemala v

konaní ani len čiastočný úspech, avšak v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené
trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd právo na náhradu
trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od

jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o
konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej
sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že
sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.